Aj napriek extrémnym horúčavám sa na City feste zabávalo takmer 9 000 návštevníkov

Jubilejný desiaty ročník City festu priniesol výber toho najlepšieho zo všetkých doterajších ročníkov podujatia. V sobotu 8. augusta si tento obľúbený hudobný festival nenechalo ujsť 8 800 návštevníkov.

Keďže City fest oslávil tento rok 10. narodeniny, divákov čakali oproti predchádzajúcim ročníkom väčšie zmeny. Tou prvou bolo, že vďaka spoločnosti Nemak Slovakia sa hralo už v predvečer City festu, kedy v rámci piatkového koncertu vystúpili žiarska hudobná skupina Sitňan a David Koller so skupinou Kollerband.

Zmenou prešiel aj hlavný sobotný program podujatia. Ako sa už stalo pravidlom, dramaturgia bola postavená tak, aby zabavila a potešila divákov všetkých vekových kategórií. Na pódium sa tak postavili najpopulárnejší a najznámejší umelci slovenskej hudobnej scény. Nezabudlo sa však ani na najmenšieho diváka. Už o desiatej hodine dopoludnia vystúpili v rámci programu s koncertom pesničiek pre najmenších Smejko a Tanculienka a škriatkovia Lolo a Piškót, ktorí pokrstili svoje nové CD Na safari. Potom si už na striedačku zahrali žiarski hudobníci s umelcami slovenskej hudobnej scény: Robo Mikla s Lenkou Libjakovou, Adam Ďurica s kapelou a svojimi rádio hitmi, Janko Kulich a jeho kolegiálny band Kolegium, „herecký" koncert pre pokročilých priniesol Milo Kráľ Band, nechýbal blues v podaní ústneho harmonikára Juraja Schweigerta & The Groove Time, zaspievala a zahrala aj nová hviezda slovenskej hudobnej scény Sima Martausová, Radiopieces - žiarsky hudobný objav nominovaný na cenu Objav roka Rádia FM, na jubilejnom ročníku nemohla chýbať ani legendárna skupina Vidiek so svojím frontmanom Jankom Kuricom, dámy slovenskej hudobnej scény Jana Kirschner a Zuzana Smatanová, skupina Iné kafe a záver patril jedinečnému slovenskému dvojníkovi Freddieho Mercuryho Petrovi Pačutovi.

Zlaté klince sú v rukách hudobníka, spisovateľky a dlhoročnej „zpozárky"

Podujatie aj tento rok finančne podporila Nadácia ZSNP a Slovalco, vďaka čomu si mohli diváci vystúpenia svojich obľúbených hudobníkov pozrieť na najväčšom pódiu, aké kedy v Žiari bolo. Súčasťou jubilejného ročníka boli aj veľkoplošné obrazovky, vďaka čomu ani diváci v posledných radoch neprišli o dokonalý hudobný zážitok. Samozrejmosťou bola zóna s občerstvením, predajné stánky či atrakcie pre deti. Keďže horúčavy sa počas festivalu šplhali do extrémnych čísel, v pohotovosti boli záchranári i hasiči, ktorí priebežne ľudí chladili studenou vodou. Na bezpečnosť opäť dohliadali príslušníci mestskej i štátnej polície.

Súčasťou večerného programu bolo aj tradičné odovzdávanie Zlatých klincov osobnostiam a talentom domácej umeleckej scény. Cenu riaditeľky MsKC si prevzala úspešná žiarska spisovateľka, ktorej knihy v súčasnosti patria medzi najpredávanejšie ženské romány, Evelin Červienková. Ako so smiechom priznala, ocenenie vníma ako poriadne ťažké, keďže má poriadnu váhu. Vzápätí však už o čosi vážnejšie dodala: „Ocenenie vnímam ako obrovské zadosťučinenie a dôkaz, že ľudia okolo mňa si moju prácu predsa len všímajú a vážia. Že vidia tie roky driny a posun, ktorý sa mi podaril. Prvýkrát o mne bolo počuť tuším v roku 2013, no a odvtedy sa toho veľa zmenilo. Zmenila som vydavateľstvo, podarilo sa mi dostať do momentálne najlepšieho kolektívu skvelých ľudí a udržať sa v ňom, vydať pod ich hlavičkou svoje tri vlastné knihy, ktoré sú úspešné a mám na ne neskutočné ohlasy, čo pripisujem tomu, že ľudia, alebo skôr ženy, sa v nich vidia, lebo si to tiež zažili. Poznajú mužov ako Melón či Martin Vrána, majú ich vo svojich životoch rovnako ako ja. Lebo každá z nás má svoju tajnú, možno nenaplnenú lásku, muža s ktorým nežije, hoci ho miluje ako nikdy nikoho, každá z nás má za sebou nejaký prešľap, ktorý ľutuje a možno si aj hlavu búchala, že kde mala oči a rozum, no aj vďaka tomu sme teraz všetky silnejšie, opatrnejšie, spoliehame sa viac samé na seba. Lebo aj o tom sú vzťahy a tie s mužmi obzvlášť. A ja píšem len o tom, čo som si sama prežila, preto by som za tento klinec mala poďakovať nielen ľuďom, ktorí o jeho udelení rozhodovali, ale najmä ľuďom o ktorých som písala, lebo nebyť ich, niet ani mojich kníh. Mnohí z nich boli na City feste v dave ľudí a teda všetku tú radosť a eufóriu prežili spolu so mnou. Verím, že si to užili rovnako ako ja, lebo zážitok to bol neskutočný." A komu by Evelin udelila podobnú cenu? „Keby to bol klinec za tú najlepšiu vec, akú kto kedy urobil pre túto spoločnosť, za TOP TOPOV, tak by určite patril mojim rodičom, lebo ma stvorili, priviedli na tento svet a vychovali. Nechali ma ísť svojou cestou, no po celý čas boli a sú pri mne, nech už sa potkýnam akýmkoľvek smerom. Keby to bol klinec pre najspoľahlivejšieho človeka, tak by som ho rozdelila mojim trom súrodencom, lebo oni sú tí, ktorí ma držia nad vodou v najhorších momentoch, tí, ktorí sa so mnou tešia v momentoch najkrajších. Proste a jednoducho SÚ. Keby to bol klinec za najväčšiu životnú príučku, tak by si ho zaslúžil Martin Vrána, hrdina môjho Luxusného prešľapu, ktorý do dnešného dňa netuší, ako veľmi mi svojím spôsobom zmenil život k lepšiemu. Lebo nebyť jeho, nemám dnes ani polovicu z toho, čo som našla po jeho odchode z môjho života. Keby to bol klinec pre najlepšieho priateľa, znova by sa delil medzi dve osoby. Jednu mám tu, v rodnom meste a je ňou Michalka, ktorá ma sprevádza už niekoľko rokov. Od školských lavíc je pri mne. Stále rovnaká, stále moja. Druhou je Kajčen, môj anjel strážny a mladá krv, ktorá mi dáva do života tú potrebnú energiu a pochabosť. No a ešte mi ostal človek, ktorému by som takéto ocenenie dala bez špeciálneho dôvodu, jednoducho len preto, že JE. Že existuje. Poznáme sa veľmi dlho, dovolím si povedať niečo cez dobrých desať - dvanásť rokov, no až teraz sme sa spoznali tak skutočne, nielen povrchne. Objavila som v tomto človeku seba, tú povestnú druhú polovicu, ktorú každý z nás podvedome hľadá po celý život a ona je niekedy oveľa bližšie, než sa zdá. Objavila som zrkadlo, ktoré mi denne nastavuje odraz a núti ma vidieť sa takú, aká skutočne som. Ako s obľubou hovoríme, je to naše the best thing, po našom „pesting"", priznala na záver Evelin.

Ďalším oceneným, ktorý si prevzal Zlatý klinec z rúk Rudolfa Knappa z Nadácie ZSNP a Slovalco, bol hráč na ústnu harmoniku a spevák Juraj Schweigert. So svojou kapelou The Groove Time ako jediní na Slovensku hrajú v štýle West Coast Blues, ktorý je charakteristický svojimi chytľavými swingujúcimi rytmami s prvkami jazzu. Okrem bluesových štandardov hráva kapela i vlastné skladby komponované pre ústnu diatonickú harmoniku, ktorá prekonáva stereotyp a ukazuje sa v netradičných polohách, technikách a štýloch typických pre iné nástroje. „Ocenenie si, samozrejme, vážim. Je dobré, že mesto oceňuje svojich rodákov a aj týmto spôsobom ich motivuje v ďalšej práci, a zároveň ju približuje miestnemu publiku," povedal po získaní ocenenia Juraj a konkretizoval, koho by on sám ocenil: „Tých, čo by si Zlatý klinec zaslúžili je veľa, priznám sa, nemám úplný prehľad o všetkých ocenených, ale myslím si, že ak ho ešte nezískal Martin Huba, určite by to mal byť kandidát na ďalší ročník, keďže v Žiari už roky neúnavne produkuje kvalitnú muziku."

Tretie ocenenie odovzdal primátor Peter Antal a získala ho dlhoročná vedúca pracovníčka žiarskeho ZPOZ-u Silvia Hlôšková. Spod jej rúk vyšlo celé množstvo kvalitných scenárov ku Dňu učiteľov, komponované programy pre matky či jubilantov. Bez jej prínosu sa nekonajú žiadne oslavy výročí v meste či moderovania slávnostných akadémií. Dennodenne sa v rámci mojej práce stretávam so smútkom i s radosťou, so šťastím, aj pravým opakom šťastia. "Dennodenne som konfrontovaná s protikladmi života: narodením i smrťou. Ako odborná pracovníčka pre zbor pre občianske záležitosti v Žiari nad Hronom pripravujem po obsahovej a organizačnej stránke občianske obrady a slávnosti: uvítania detí do života, sobášne obrady, smútočné obrady, životné jubileá, programy pre učiteľov, seniorov, darcov krvi, prijatia primátorom mesta v obradnej sieni. Všetko je to o emóciách, empatii, kreativite. Chvíľu som psychológom - keď mám stretnutie s pozostalými, alebo snúbencami, od ktorých potrebujem taktne získať čo najviac informácií, chvíľu som spisovateľkou, keď píšem smútočný, alebo sobášny príhovor, či príhovor pre jubilantov mesta, chvíľu som poetkou, keď tvorím báseň, chvíľu som dramaturgom, keď pripravujem programy v Hlavnej sále, napríklad: Učiteľa na jednotku, alebo program pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, či Vianočný program v Domove dôchodcov, Dome seniorov. Robím to už 15 rokov, ale stále ma to baví a stále sa mám čo učiť, stále zbieram nové skúsenosti. V písaní som objavila ďalší rozmer života, pre mňa svet za svetom. Myšlienkam, vnemom, vnútornému chveniu dávam hlas. Iný hlas má zármutok, iný láska, úcta... . Kolobeh pocitov. Zbierka príhovorov a poézie sa mi za uplynulé roky poriadne rozrástla. Časť z nich vydala Ústredná rada Združenia ZPOZ Človek-človeku v SR pre svojich členov prostredníctvom dvoch zborníkov príhovorov a poézie k občianskym obradom a slávnostiam - Kolobeh a Kolobeh 2. Áno, baví ma to. A je to fantastický pocit, keď mi niekto dá najavo, že to čo robím, má význam. Dávajú mi to najavo občania tohto mesta, dáva mi to najavo MsKC a riaditeľka Miška Pribilincová, dávajú mi to najavo poslanci MsZ a vedenie mesta svojou výraznou podporou. Aj cena primátora mesta Zlatý klinec je toho dôkazom. Je mnoho miest na Slovensku, kde sa zpozáci musia vyslovene biť za presadenie svojich požiadaviek. Ja to robiť nemusím, pretože úcta k občanovi je pre naše mesto samozrejmosťou. Som za to nesmierne vďačná," povedala dojatá Silvia po prevzatí ocenenia. A koho by ocenila ona, keby mala tú možnosť? "Nerada sa obklopujem ľuďmi, ktorí stále rozprávajú o sebe, o svojich úspechoch, o svojej neprekonateľnosti. Sú presvedčení, že len ich názor je správny, všetko vedia najlepšie, všade boli, všetko zažili. A preto by som ocenila každého, kto stále svojim spôsobom o sebe pochybuje, nerobí mu problém priznať aj zlyhanie. Nie je presvedčený o svojej dokonalosti, pretože vtedy akoby zastal, už sa nemá kam posunúť. Nech žijú ľudia zdravo pokorní a zdravo sebavedomí!"

Zo vstupného sa opäť zveľadí žiarsky park

Časť výťažku zo vstupného zo City festu ostane opäť v parku. „Rozhodli sme sa, že ho použijeme na modernizáciu detského ihriska. To súčasné je už dosť opotrebované. Park navštevuje mnoho rodín s deťmi, preto verím, že túto zmenu uvítajú," uviedol žiarsky primátor.

Cityfest oslavoval 10. ročník a ako jeden z najväčších a najlepšie zorganizovaných ročníkov ho hodnotí aj riaditeľka MsKC Michaela Pribilincová: „Pódium bolo veľkolepé s dvoma veľkými plazmami, vďaka ktorým diváci mohli vidieť program aj z väčšej vzdialenosti. Bol väčší priestor pre divákov pred pódium, keďže sme oddelili gastro zónu z hlavnej časti, a tak sa mohla využiť aj druhá lúka, z ktorej si diváci vychutnávali program a nemuseli na sa na seba tlačiť. Vďaka rozdeleniu stánkov na výčap a gastro zónu nemuseli diváci tak dlho čakať, kým ich stánkari vybavia a mohli sa pohodlne najesť pod slnečníkmi a za stolom." Keďže slnko svietilo už od rána a teploty dosahovali rekordné čísla, každému dobre padlo schovať sa pod stan, odkiaľ sa dalo pohodlne pozerať na program. „Na tomto ročníku bolo aj najviac detských atrakcií a pre deti bol pripravený detský program. Vstupné brány boli posilnené personálom, a tak sa netvorili veľké rady a nebol ani problém s prechodom na kúpalisko, ktoré otvorilo svoju zadnú bránu. Novinkou na tohtoročnom City feste bol aj piatkový koncert Davida Kollera, čím sme otvorili 10. ročník CF. Keďže išlo o jubilejný ročník, dramaturgiu sme zostavili z obľúbených kapiel z minulých ročníkov. Nedá sa ulahodiť každému, nielen z finančných a časových kapacít, ale aj kvôli vyťaženosti kapiel v letnom období. Napríklad Horkýže slíže sme pre budúci ročník objednávali už minulý rok, keďže tento rok nemohli prísť, no týka sa to aj iných kapiel," prezrádza ďalej riaditeľka Céčka. Všetko prebiehalo podľa plánu aj na pódiu. Nedošlo k časovému sklzu a všetci umelci odchádzali spokojní. Zdravotníci nemuseli ošetrovať veľké zranenia, väčšinou riešili len uštipnutie osou a menšie poranenia. Rovnako aj mestská a štátna polícia nezaznamenala väčšie výtržnosti. Posledný účinkujúci Peter Pačut v podaní legendárneho Freddie Mercuryho skonštatoval, že ešte nezažil v nočných hodinách také množstvo ľudí, ktorí vydržali až do konca festivalu. „No i napriek tomu, že lúky v parku boli plné ľudí, na pohľad s rekordnou účasťou, predaj lístkov taký počet nezaznamenal. Ľudia i napriek symbolickému vstupnému 3 eurá hľadali cestičky, ktorými sa vyhli vstupným bránam a SBS, a tak prešli bez zaplatenia. Takže presné počty je ťažko odhadnúť," priznáva ďalej riaditeľka Céčka a podotýka, že zo strany organizátora vedia presne určiť vydaných náramkov, či už platiacich, alebo neplatiacich, ako sú deti, ľudia s preukazom ZŤP, hostia, sponzori či stánkari. „Po sčítaní všetkých náramkov vychádza účasť na festivale so zaokrúhlením 8 800 ľudí. Cityfest má v rámci hudobných festivalov najnižšie vstupné na Slovensku a ľudia sa aj tak sťažujú. Je pravdou, že kedysi bol zadarmo, no aj náklady na umelcov a techniku boli o polovicu nižšie. Stačí si pozrieť, koľko by zaplatili vstupné na koncert svojej obľúbenej kapely, na ktorú prišli. Nás ako organizátorov mrzí, že i keď každý ročník posúvame na vyššiu úroveň, veľa ľudí hľadá možnosti, ako sa vyhnúť zaplateniu vstupného, alebo nemá problém slovami znevážiť našu prácu a úsilie," dodáva na záver Michaela Pribilincová.

Konštruktívnu kritiku a nápady na zlepšenie vedenie MsKC vždy uvíta, písať môžete na e-mailovú adresu: riaditelka@mskcentrum.sk.