Ako sa rodila oddychová zóna na Etape. Od prvých výkopov až po otvorenie

S výstavbou Oddychovej zóny Etapa sa začalo v októbri minulého roku. Oficiálne bola otvorená v stredu 18. mája, kedy ju Žiarčanom do užívania symbolicky odovzdal prezident Andrej Kiska počas svojej návštevy v našom meste. S riaditeľom mestských Technických služieb sme nahliadli do zložitého procesu od stavebného povolenia, cez výstavbu až po samotné otvorenie.

Každá oddychová zóna v našom meste bude mať svoj vlastný koncept. Zóna na Etape ponúka v prvom rade oddych a aktívny odpočinok. Presnejšie pohyb po 560-metrovej a výškovo členitej dráhe prakticky pre všetky vekové kategórie. Tá najvyššia veková kategória to napríklad využíva za tmy pri novom osvetlení na rýchlu chôdzu. Nechýbajú vonkajšie fitnes, detské atrakcie a niekoľko lavičiek na relax. Ide o plochu 16 400 m2, kde okrem toho vzniklo viac ako 300 metrov nových chodníkov s parkovou povrchovou úpravou. Tá dotvára celkový kolorit územia pripomínajúci povrchovú úpravu chodníkov v Parku Š. Moysesa. Pozornému oku určite neuniklo, že na oddychovej zóne sa vysadilo niekoľko kusov stromov, krov, trvaliek či ihličnanov. Ak by sme boli konkrétni, tak 30 kusov rôznych druhov stromov, 60 kusov kríkov, 200 kusov trvaliek a 63 kusov ihličnanov.

Finálna podoba aj s pripomienkami obyvateľov

S realizáciou zóny na Etape sa začalo 1. októbra minulého roku, hoci plán bol začať o čosi skôr. „Pri vybavovaní povolenia na stavebnom úrade sme zistili, že ide o záber prevyšujúci 10-tisíc m2, preto sme najskôr museli vybaviť potrebné papierové záležitosti,“ vysvetľuje riaditeľ mestských Technických služieb Igor Rozenberg, ktorý za najzložitejší proces považuje práve projektovú prípravu, pretože prechádzala zložitým schvaľovacím procesom a pripomienkami. Svoje názory a pripomienky mohli vyjadriť aj obyvatelia na verejnom stretnutí s predstaviteľmi mesta. Až po týchto pripomienkach dostala oddychová zóna finálnu projektovú podobu. „Počas realizácie bolo najnáročnejšie rozhodnutie o jemnosti asfaltu kopírujúceho existujúci profil terénu. Na jednom mieste je dráha prevýšená natoľko, že sme uvažovali, či to nebude nebezpečné pre deti. Nakoniec to zvládli aj tie najmenšie deti a naše obavy sa ukázali ako neopodstatnené. Keby sme to neurobili, trať by bola fádna a možno menej atraktívna,“ podotýka Rozenberg.

Problém s parkovaním riešia vyhradené parkovacie miesta

Ďalším faktorom, ktorý spomalil práce na výstavbe, bolo počasie. „Mali sme niekoľko pripomienok k tomu, že sa na zóne nič poriadneho nerobí, že naši pracovníci robia pomaly . To asi patrí k takto sledovanej akcii, hlavne z okolitých okien. Na počiatočných prácach sme využívali manuálnu prácu aktivačných pracovníkov, ktorí sa učia pracovným návykom. Je dôležité, aby boli súčasťou aj takej práce, ktorá má zmysel a neboli len odkázaní na zbieranie odpadkov a zametanie,“ vysvetľuje ďalej Igor Rozenberg s tým, že následne kritika ustala až do času, kedy prezident potvrdil svoju účasť na otvorení. Reálne sa s ukončením prác  počítalo na Deň detí, preto bolo potrebné preskupiť kapacity tak, aby sa priestor pripravil s dvojtýždňovým predstihom oproti plánu. Porovnanie pracovného ruchu následne vyvolalo ďalšiu kritiku, kde už aktivační pracovníci neboli. „Snažili sme sa vyriešiť aj problém s parkovaním návštevníkov prichádzajúcich na oddychovú zónu. S ich prednostným právom na parkovanie sa nám podarilo dobudovať a vyhradiť 6 miest,“ konkretizuje Rozenberg a ako podotýka, s návrhom prišli samotní obyvatelia, ktorých obťažoval nárast cudzích áut na parkovisku pred obytným domom:  „Aj počas výstavby sme dolaďovali projekt podľa pripomienok obyvateľov. Napríklad sme odstraňovali nebezpečne trčiace železá zo zeme, frézovali sme pne, odvodňovali sme miesta, o ktorých projekt neuvažoval, zdvojili sme svietidlá na parkovisku pri obytnom dome, narovnali sme krivú lampu či doplnili piesok do pieskoviska.“

Pozor na pravidlá a určité obmedzenia     

Aj keď je zóna verejným miestom, netreba zabúdať na to, že aj tu platia určité pravidlá a obmedzenia. Práve z tohto dôvodu je tu osadená aj informačná tabuľa. „Obmedzenia sa týkajú napríklad toho, že je potrebné dodržiavať určenie smeru pohybu a prednosti, ktorú by mali mať na in-line dráhe korčuliari. Jazda v protismere (označené šípkami na asfalte) by mohla byť veľmi nebezpečná. Okrem korčuliarov tam ale môže ísť od malých bicyklistov, cez bežcov až k mamičkám s deťmi v kočíku prakticky každý. Akékoľvek obmedzovanie sme zrušili s podmienkou, že návštevníci budú vzájomne tolerantní a budú rešpektovať určené pravidlá podľa prevádzkového poriadku,“ dodáva na záver Igor Rozenberg.