Čo sa dialo pri oslobodzovaní nášho mesta pred 70 rokmi

Jedna z najvýznamnejších udalostí histórie nášho mesta je oslobodenie vtedajšieho Svätého Kríža spod nadvlády fašistickej armády, ktoré sa udialo v noci z 31. marca na 1. apríla. Teda presne pred sedemdesiatimi rokmi sa pre obyvateľov nášho mesta II. svetová vojna skončila. Dnes žije už len málo ľudí, ktorí si pamätajú na reálie udalostí, ktoré predchádzali samotnému oslobodeniu. Preto sme sa snažili pripraviť malý prehľad udalostí, ktoré predchádzali oslobodeniu Svätého Kríža a priblížiť útrapy, ktoré našim predkom priniesla II. svetová vojna.

Porážka nemeckých vojsk na východnom fonte pri Stalingrade a Kursku podnietila k aktivite realisticky uvažujúcich politikov, ktorí si uvedomovali, že ďalšie zotrvávanie Slovenska v pozícii vazalského štátu Nemeckej ríše už nie je výhodné a Hitler by nás mohol spolu so sebou stiahnuť do priepasti, kam smeroval. Záchrannú brzdu predstavovalo Slovenské národné povstanie, ktoré bolo odpoveďou vlasteneckých protifašistických síl na pokus nacistov vojensky okupovať Slovensko. Oficiálne vypuklo vo večerných hodinách 29. augusta 1944, no už od marca tohto roku sa nadväzovali kontakty s partizánskymi skupinami, ktoré vznikali v okolí Svätého Kríža. Prvou na strednom Slovensku, a jednou z prvých na Slovensku vôbec, bola partizánska skupina „Sitno", ktorú viedol Ladislav Exnár.

V ten istý večer ako bolo ohlásené vypuknutie SNP, sa zriadil aj Revolučný národný výbor na čele s predsedom Ľudovítom Luptákom, podpredsedom Jánom Orságom a tajomníkom Pavlom Klimom. Užší výbor tvorili Ľudovít Kollár, Norbert Slovák, Mikuláš Žúbrik a náhradníci Ján Sedlák a Ján Zlejko. Od začiatku svojej existencie výbor zabezpečoval materiálne a finančné prostriedky pre protifašistický odboj.

Nacisti predpokladali, že povstanie potlačia rýchlo a bezbolestne, boli však prekvapení, keď narazili na partizánov, ktorých podporovali aj mladí francúzski vojaci či utečenci z Nemecka a Rakúska. Rýchle potlačenie sa v okamihu zmenilo na dvojmesačnú frontovú povstaleckú vojnu.

Prvé boje o mesto prišli už mesiac po vypuknutí SNP

Tlak nemeckých vojsk na úsek Prievidza, Handlová, Svätý Kríž narastal a necelý mesiac od vypuknutia povstania, 26. septembra, dopadli na majer Kupča, vzdialený len necelé tri kilometre od mestečka Svätý Kríž, prvé náboje. Veliteľstvo partizánskej brigády sa presunulo na ľavý breh rieky Hron. O päť dní neskôr, 2. októbra, vstúpili Nemci do Svätého Kríža so šiestimi tankami, proti ktorým sa postavili dve skupiny partizánov s troma ľahkými delami a protitankovou päsťou. Každá skupina vyradila po jednom tanku, no nedokázala zabrániť nemeckým vojakom v ich postupe do obce Lovča. O ďalších päť dní neskôr, 7. októbra, sa ocitol Svätý Kríž v priamej bojovej línii a do konca mesiaca aj v priamom tyle frontu, vzdialenom tri až sedem kilometrov pri obciach Pitelová, Trnavá Hora, Jalná a Hronská Dúbrava. Päťdesiat Svätokrižanov nastúpilo do vojenských posádok v okolí mesta a ďalší osemnásti Križania tvorili skupinu vyslanú do I. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Zamínovali komunikácie, čím zabránili presunu vojenskej techniky, proviantu a vojakom. Úspešne prepadávali autokolóny na trase Handlová - Svätý Kríž a Svätý Kríž - Kremnica. Okrem toho bolo fašistické vojsko viackrát denne napadnuté povstaleckým letectvom, ostreľované guľometnou paľbou a sovietskym letectvom, čím utrpelo veľké straty na životoch a technike. Straty na životoch sme však zaznamenali aj v našich radoch.

Po Nemcoch ostali ranení, mŕtvi a spálená krajina

Fašistická posádka sa 7. októbra 1944 presunula zo Svätého Kríža smerom na Handlovú a chystala sa napadnúť Zvolen a Banskú Bystricu. Využili to Križania, ktorí sa vracali domov z bojov v Lovči. Nečakal ich tu však už žiaden domov. Museli si postaviť provizórny drevený most, nakoľko tie pôvodné boli strhnuté. Aj ten im však vysoká voda viackrát odplavila. V meste bolo na viacerých miestach poškodené vodovodné potrubie. Domy boli zničené a chýbal stavebný materiál na ich opravu. 90% domov bolo zasiahnutých strelami, mali roztrhané strechy a rozbité okná. Viac ako polovica z nich bola vyrabovaná a rovnako na tom boli hostince a obchody. Štyri domy zhoreli do základov. Výživa obyvateľstva bola už aj tak ohrozená, no ešte viac ich zaťažovalo vojsko, ktoré ostalo v meste a museli ho živiť. Železničné spojenie bolo prerušené, lekárska starostlivosť viac ako mesiac nedostupná. Vystavení hrôzam a morálne podlomení znášali povinnú robotu a furmanky, na ktoré museli chodiť. V biskupskom kaštieli sa usídlili velitelia nemeckej armády a v parku zhromažďovali ranených partizánov, zajatých vojakov a zaistených občanov. Akoby bolo hrôzy málo, tak pri návrate fašistickej jednotky z obce Pitelová 17. októbra vyhladili krížsky „Cigánsky tábor". Na mieste ostalo dvadsaťštyri obetí, medzi ktorými boli ženy aj deti. Tých, čo nevystrieľali, upálili zaživa v ich domoch.

V novembri bol Svätý Kríž vyhlásený za partizánske mesto, čo ešte viac zhoršilo frontové útrapy, drancovanie, zatýkanie, vraždenie povstalcov a ich rodinných príslušníkov. Gestapo sa snažilo vypátrať partizánov, ktorí sa zdržiavali v horách, no neúspešne. Križania ich aj v ťažkých podmienkach stále podporovali. Zásobovali ich jedlom, šatstvom a vzácnymi informáciami. Do konca roka boli obyvatelia vystavení ďalšej zaťažkávacej skúške, keď sa v decembri vrátila do mesta druhá vlna nemeckého pluku, tento raz aj s maďarskými vojakmi a civilistami.

Hitler oslabuje, sovietska armáda sa približuje, oslobodenie je však stále ďaleko

Nový rok 1945 priniesol správy o neustále sa zhoršujúcej pozícii samotnej Nemeckej ríše, čo viedlo k ešte väčšiemu tlaku na obyvateľov. Vo veku od 16 do 60 rokov sa museli všetci Križania zúčastňovať na spevňovacích prácach. Postupne sa museli zapájať aj ženy a deti, nakoľko muži sa popridávali k partizánom v horách. Koncom januára sa od Zvolena, Novej Bane a Banskej Štiavnice priblížila sovietska armáda, čo spôsobilo rýchly presun nemeckých vojsk smerom na Handlovú. Úľava obyvateľov netrvala dlho, pretože už 25. februára ich bombardovali sovietske a spojenecké lietadlá. Veľký útok spojencov nastal 6. marca, kedy lietadlá zbombardovali Hlavnú ulicu, po ktorej sa presúvali nemecké vojská smerom do Handlovej. Bomby dopadli i na nádvorie biskupského kaštieľa, kde práve nastúpila početná vojenská jednotka a štáb velenia. Nemci utrpeli veľké straty na životoch a technike. Boli však aj straty v radoch civilistov, nakoľko sa práve v tento deň organizovali trhy s výkupom dobytka.

Život v meste sa počas marca odohrával v podzemí. Obyvatelia sa skrývali v pivniciach a von vychádzali iba v noci. Nemci realizovali spevňovacie práce už sami. Podmínovali všetky mosty cez Hron, Lutilský potok, bitúnok, kamenárstvo na výrobu mlynských kameňov a niekoľko iných domov. Tie pred odchodom z mesta vyhodili do vzduchu. Na boj o Svätý Kríž sa po vybojovaných výhodných pozíciách sovietskou armádou pripravovala gardová pechotná divízia, delostrelecká divízia a mínometné jednotky. Červená armáda sa približovala od Štiavnických vrchov, podporovali ju rumunské oddiely od Ladomerskej Viesky a Horných Opatoviec a ďalšie Sovietske jednotky v smere od Šášovského Podhradia. Nemecké vojsko bolo opevnené v meste. Delostrelectvo mali v záhradách domov, pozorovateľne vo vežiach kaštieľa a kostola, mínomety v klapne kaštieľa.

Bratislavský rozhlas dňa 8. marca ohlásil ťažké boje v okolí Novej Bane, Svätého Kríža nad Hronom a Hronskej Dúbravy. Sovietskym jednotkám 133. divízie sa podarilo prebrodiť Hron a začali sa boje. Tuhé boji boli v noci z 30. na 31. marca. V sobotu pred Veľkou nocou boje utíchli a všetci očakávali príchod sovietskych vojakov. Čelný predvoj sa objavil po polnoci 1. apríla 1945 a obyvatelia mestečka vítali vojakov Červenej armády s radosťou a stiskom ruky. Týmto dňom sa pre Svätý Kríž nad Hronom II. svetová vojna skončila.

Bilancovanie po bojoch bolo bolestné. 260 obytných domov bolo rozbombardovaných, verejný majetok ako vodovod, elektrické vedenie, obecný dom, pastierňa, knižnica, kováčska dielňa, cesty a komunikácie boli zničené. Vyhaslo 84 ľudských životov. Niektorí Križania bojovali v partizánskych posádkach v okolí mesta, ďalší vytvorili skupinu vyslanú do I. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Časť z nich pomrela, časť sa do mesta vrátila až po jeho oslobodení. Boli to všetko však srdcia dobrovoľníkov, ktoré bili a zomreli v mene slobody. Slobody, ktorú teraz vnímame možno ako samozrejmosť. Slobody, ktorá nikdy nebola a ani nebude zadarmo.

Zdroje:

• Kolektív autorov. 2009. Žiar nad Hronom v premenách času. Žiar nad Hronom: Mestský úrad, 2009. 112 s. ISBN 978-80-970137-0-7

• RATKOŠ, D. 1978. Dejiny Žiaru nad Hronom. Martin: Osveta, 1978. 352 s. ISBN 70-016-78