Históriu slovenských hradov si priblížili cez ich zmenšeniny

Približne tridsať siedmakov Základnej školy na Jilemnického ulici vytvorilo zmenšeniny niektorých slovenských hradov. Na niektorých z nich trvali práce aj niekoľko týždňov.

Projekt pre siedmakov vymyslela ich učiteľka dejepisu Zdenka Boldišová. „Žiaci dostali pomerne dlhý časový úsek na to, aby si mohli vybrať hrad, ktorý ich niečím zaujal, alebo ho už niekedy navštívili," informuje Zdenka Boldišová a ďalej konkretizuje: „Na výrobu 3D modelu si mohli vybrať, či budú pracovať v rámci nejakej skupinky, kde si rozdelia úlohy, alebo budú pracovať individuálne. Aj použitie materiálu som ponechala na ich výbere." Makety slovenských hradov, ktoré sú inštalované vo vestibule školy, sú napríklad z papiera, modelovacej hmoty, polystyrénu, použitých bol dokonca aj sadrokartón či kamienky. „Napríklad hrad Červený kameň je ostierkovaný a následne na to opieskovaný. Na hrad Gýmeš zase dievčatá použili kamienky aj konáriky priamo z miesta, kde sa hrad nachádza. Je to tak oveľa viac autentické," dopĺňa dejepisárka, ktorá vždy na hodinách dejepisu robí polročnú prácu, ktorej cieľom je nielen spraviť prezentáciu a o niečom rozprávať, ale aj vytvoriť nejaký 3D model alebo maketu. A tento rok to boli práve slovenské hrady. „Chcem sa poďakovať rodičom a starým rodičom. Pretože dieťa vzdeláva nielen škola, ale aj samotná rodina. V nejednom prípade rodičia zobrali svoje deti a išli s nimi na daný hrad. Niektorí nad prácami sedeli aj niekoľko týždňov, dokonca maketa Nového zámku v Banskej Štiavnici vznikala celý mesiac," konkretizuje Zdenka Boldišová.

Makety hradov si môže pozrieť aj verejnosť

Výstavka makiet slovenských hradov je vo vestibule „Štvorky" inštalovaná od apríla do konca školského roka. „Keďže sme otvorená škola, makety hradov si môže prísť pozrieť aj verejnosť. Hneď po inštalovaní ich obdivovali najmä naši prvostupňoví žiaci, ktorí z nich boli nadšení. Zároveň je výborná výučbová pomôcka pre mladších žiakov," podotýka pedagogička a dodáva: „Cieľom projektu nebolo iba vytvorenie 3D modelu. Ku každému hradu si žiaci museli naštudovať jeho históriu, zistiť legendy, ktoré sa s ním spájajú, aká bola pôvodná architektúra, ako došlo k prestavbe a keď o hradoch rozprávali a prezentovali ich, spravili aj mini prezentácie. Všetko vlastne demonštrovali priamo na 3D modeli. Napríklad, keď hovorili o baštách, ukázali, čo to tie bašty boli. Lebo niekedy máme v učebniciach napísané slovíčka, o ktorých žiaci nevedia, čo znamenajú. Projekt tak bol nielen o teoretických vedomostiach, ale žiaci si samotnou históriou museli aj reálne prejsť."

Najväčšie zastúpenie medzi modelmi hradov má Bratislavský hrad a Nový zámok v Banskej Štiavnici. Nechýbajú však ani Kremnický hrad, Oravský hrad, Šášovský hrad, Červený kameň, Gýmeš, Revište či Krásna Hôrka.