Hudobník Peter Boška: Hudba pre mňa znamená prirodzenosť

Hudobník a gitarista Peter Boška žil do svojich osemnástich rokov v Žiari nad Hronom. I keď nateraz je jeho domovom Praha, do rodného mesta sa pravidelne a rád vracia. V susednom Česku si už v hudobnej brandži vybudoval meno a za sebou má spoluprácu s viacerými hviezdami českej hudobnej scény. Žiarčania ho naposledy mohli vidieť na City feste pred tromi rokmi, kedy sa na pódium postavil spoločne s Láďom Křížkom a jeho kapelou Kreyson, v ktorej pôsobí už niekoľko rokov.

Aj napriek kariére, ktorú sa mu ako gitaristovi podarilo urobiť, zostal skromný. Jeho kamaráti zo Žiaru o ňom hovoria ako o usmiatom a priateľskom človeku, bez akýchkoľvek hviezdnych manierov. Mestské noviny vám prinášajú rozhovor, v ktorom nám Peter Boška jemne pootvoril dvere aj do svojho súkromia.

Pochádzate zo Žiaru, ako dlho ste tu žil a ako si na toto obdobie spomínate?

V Žiari som žil do svojich 18 rokov. Spomienky sú fajn. Krásne detstvo strávené behaním vonku s kamarátmi so všetkým, čo k tomu patrí. Spomínam si aj na hudobnú školu, kde som absolvoval asi 3 roky hrou na klavíri, hrával som aj hokej a asi od 13 rokov som sa začal venovať hre na gitare. Dochádzal som na hodiny k pánovi Nárožnému, príma chlap. Rád spomínam aj na žiarske kapely.

Vraciate sa ešte niekedy do rodného mesta?

Áno ,vraciam a rád. Tá kotlina a okolité kopce ma úprimne dojímajú, keď sa sem vraciam. Mám v Žiari celú rodinu – rodičov, sestru a brata. Vidíme sa tak raz za pol roka, niekedy raz do roka.

Ako by ste charakterizoval vzťah vy a hudba? Čo pre vás znamená?

Hudba je kreatívny proces, takže pre mňa zdravo a inšpiratívne z duše strávený čas. Znamená pre mňa prirodzenosť.

Ako ste sa dostali ku hre na gitare?

Mám otca muzikanta so silným vzťahom k hudbe. Ten mi bol prvou inšpiráciou. A potom určite žiarski, väčšinou o niečo starší, chalani ako Juraj Dovala, Igor Havetta, Marian Prekopp, Karol Šárka, Peter Truben, Martin Huba... Všetci už v mojich 13-tich hrali skladby kapiel, ktorým som prepadol.

V susedných Čechách ste neskôr absolvovali aj konzervatórium. Aký odbor?

Na pražskom Konzervatóriu a Vyššej odbornej škole Jaroslava Ježka som absolvoval odbor jazzová gitara u profesora Luboša Kočvaru.

Mojim snom je vždy naplno a kreatívne tráviť čas

V súčasnosti pôsobíte v kapele Láďu Křížka Kreyson. Ako ste sa k tejto spolupráci dostali?

Bol som Láďovi Křížkovi doporučený Richardom Scheuflerom na natáčanie CD Damiens, približne pred pätnástimi rokmi. Neskôr Láďa potreboval gitaristu do Kreysonu a oslovil ma.

Ako dlho už v kapele pôsobíte?

Tuším od roku 2012.

S kým okrem Kreysonu ste v hudobnej brandži spolupracoval?

Hangar, Slavery, King Size, Ivan Myslikovjan, Petr Rajchert, Anna K., Krucipusk, Mindway, Iva Fruhlingová, Radio A...

Aká je vaša obľúbená hudba, ktorú si rád pustíte?

Beethoven, Bruckner, Faith no more, Tool, Extreme...

Máte hudobný, príp. aj životný vzor?

To by v mojom prípade, čo sa hudby týka, mohli byť môj otec, Adrian Smith, Nuno Bettencourt..., ale aj všetci spoluhráči, študenti... Je to recipročný vzájomný proces inšpirovania sa.

Čo považujete za váš najväčší úspech, čo sa hudby týka?

Najväčším úspechom je to, že som zostal pri tom, čo mi je prirodzené a baví ma to.

Máte nejaký hudobný sen?

Stál som na obrovskom pódiu a hral pre skutočný dav. Nahrával som CD, ktoré nahrával a produkoval gitarista King Diamonda, podarilo sa mi hrať s legendou 90-tych rokov a mám z toho spätne radosť, ale sen je stále ten istý – vždy naplno a kreatívne tráviť čas, nech je to v práci, doma s rodinou, s Iron Maiden, alebo v skúšobni, či v škole so žiakom.

Na čom v súčasnosti spolu s kapelou pracujete? Kde vás najbližšie môžu slovenskí fanúšikovia vidieť?

Túto koncertnú sezónu má Kreyson v podstate, až na pár koncertov, pauzu, a to z dôvodu návratu Láďu Křížka do Citronu. Ale niekedy na jeseň začne príprava nového playlistu na ďalšiu sezónu. Ja teraz začínam znovu koncertovať s Ivou Fruhlingovou a čaká ma ešte jeden úplne nový projekt a, samozrejme, práca a učenie v HAK – Hudební akademie kytary (http://hak.kytary.cz/) Na Slovensko prídem hudobne snáď v roku 2017 s Kreyson, závisí to však od usporiadateľov a manažmentu.

Venujete sa iba hraniu v kapele, alebo máte aj nejaké sólo projekty?

Samé kapely. Baví ma tá symbióza, humor, spoločné vrstvenie, skladanie, koncertovanie.

Podarilo sa vám už zložiť aj nejakú skladbu?

Väčšinou nie som výhradný autor, ale pár piesní už vzniklo aj čisto z môjho pera. Ale cítim sa skôr viac ako hráč a aranžér, než ako skladateľ.

Je pravda, že rockeri vedú búrlivý život? Alebo je to iba divadielko pre fanúšikov a v súkromí ste slušáci, každú nedeľu nahodení v oblekoch a sedíte v prvých radoch v kostole?

Nemôže ten, čo sedí každú nedeľu v obleku v kostole v prvých radoch viesť búrlivý život? A nemôže potetovaný, vlasatý rocker žiť bohatý spirituálny život? Ja teda poznám z okolia muzikantov všetkých farieb a „chutí“. Jeden bez žúrky nemôže byť a ďalší jazdí na koncerty s manželkou a dieťaťom, alebo hneď ide domov, lebo ďalší deň pracuje...

A čo vaše súkromie, venujete sa profesijne aj niečomu inému okrem hudby?

Pracujem ako manažér v spoločnosti, ktorá sa zaoberá asistenčnými službami a učím hru na gitaru v HAK (zmienené vyššie).

Dá sa u nás, v Čechách a na Slovensku, hraním uživiť?

Stačí sa pozrieť o odpoveď vyššie. To je otázka celkovej konštelácie. Rodina? Nároky? Člen kapely? Front man? A tiež priorít – či si chcem zahltiť diár „kšeftmi“, dvojákmi, trojákmi, ale pomaly nevedieť s kým a kde dnes hrám, alebo sa niečomu venovať aspoň v rámci možností poriadne.

Kde sa vidíte o niekoľko rokov?

Ťažko povedať, každopádne v kruhu rodiny a z toho vychádza kreativita a nové projekty, kapely, nahrávky.