Juraj Schweigert: Snažím sa prinášať bluesovú hudbu z iného spektra

Talentovaný Juraj Schweigert zbiera ocenenia za svoju hudobnú tvorbu od roku 2012. So svojou kapelou Juraj Schweigert & The Groove Time hráva prevažne blues, do ktorého vkladá aj prvky iných žánrov. Najnovšie boli vyhlásení za najobľúbenejšiu bluesovú kapelu roka 2014.

Žiarčan Juraj Schweigert sa hudbe venuje od svojich dvanástich rokov. Ako spomína, vtedy ešte hrával s priateľmi na gitare. „Mali sme radi hlavne folk. Ale hudba, ako zložka piesne, nebola pre nás vtedy až tak dôležitá. Vnímali sme istú estetiku folku, ale v popredí boli pre nás texty a spev. No a potom som doma objavil diskografie velikánov klasického rocku," vracia sa v spomienkach o niekoľko rokov dozadu. Svoj hudobný vkus formoval spolu s kamarátom gitaristom Petrom Albertom na albumoch kapiel ako Led Zeppelin, Uriah Heep, Deep Purple či T-Rex. „V tej dobe pre nás nič iné neexistovalo," hovorí s úsmevom a dodáva: „A tak sme založili Led Zeppelin revival kapelu. Z folkáčov sa stali rockeri, narástli nám dlhé vlasy. Ja som nechal gitaru Petrovi a začal som viac spievať. Chceli sme sa podobať našim idolom a, samozrejme, snívali sme, že raz budeme hrať hudbu, ktorá nás urobí slávnymi." Dnes sa nad týmito snami Juraj iba pousmeje. V tom období však boli mladí tínedžeri, čo k tomu veku patrilo. Po odchode na vysokú školu sa jeho hudobný vkus začal uberať iným smerom. „Obdobie počúvania klasického roku ma priviedlo ku „koreňom". Teda, začal som objavovať bluesových umelcov."

Juraj Schweigert & The Groove Time

Dnes má Juraj svoju vlastnú kapelu Juraj Schweigert & The Groove Time, v ktorej hrá na ústnej harmonike a spieva. „Čo mi ešte obdobie Led Zeppelin revival dalo je, že som objavil ústnu harmoniku. Robert Plant, spevák Led Zeppelin, je celkom obstojný hráč na ústnu harmoniku a ja som sa ho snažil napodobniť," vysvetľuje Juraj a priznáva, ako postupne začal zisťovať, že hrať na ústnej harmonike nie je také jednoduché: „Tento malý nástroj síce vyzerá ako hračka, ale keď človek chce a má trpezlivosť, môže to byť plnohodnotný nástroj ako každý iný. Žiaľ, veľa harmonikárov robí tomuto nástroju skôr medvediu službu." Čím viac začal Juraj ústnu harmoniku ovládať, tým viac možností sa mu otvorilo. Uvedomil si, že teoreticky pre tento nástroj neexistujú limity. „Začal som skúmať aj to, čo sa deje vo vnútri hudby a ako hudba funguje, čím opäť viedlo k posunu v mojom hudobnom vkuse smerom k jazzu." So svojou kapelou hrajú prevažne blues, do ktorého sa snaží vnášať aj prvky iných žánrov. „Za obdobie práce s mojou kapelou sa mi podarilo dať dokopy dobrú stabilnú zostavu. Okrem gitaristu Zsolta Szitásiho, ktorý je so mnou od začiatku, ju tvoria profesionálni jazzoví hudobníci, čo nie je v tomto žánri, a už vôbec nie na Slovensku, jednoduché. Na bicie hrá Juraj Raši a kontrabas Martin Kapusník. S chalanmi hrám veľmi rád, lebo vedia prekvapiť a hudbu ozvláštniť. Na Slovensku sa, bohužiaľ, blues stotožňuje s bigbítom, čo je na škodu, pretože to zväzuje. Ja sa snažím prinášať bluesovú hudbu z iného spektra," približuje zameranie kapely Juraj a podotýka, že okrem coverov tvoria ich repertoár aj vlastné skladby, ktorých autorom je prevažne on: „Ide hlavne o inštrumentálne skladby, kde sa pokúšam spájať blues s prvkami jazzu, swingu, latin a fusion, teda hlavne s prvkami, ktoré sú tak trochu neočakávané. Je to celkom zaujímavá zmes, radi tieto skladby hráme a páčia sa i publiku."

Je cťou a radosťou hrať so všetkými dobrými umelcami

Jurajova práca s ústnou harmonikou neunikla ani pozornosti iných hudobníkov. „Momentálne pravidelne hrávam s gitaristom Stanom Počajim. V minulosti som zaskakoval saxofonistov u Petra Lipu, hral v jazzovom triu s mladým gitaristom Tomášom Lukáčom a kontrabasistom Jurajom Kalászom. Zahral som si aj s hudobníkmi ako Ďuro Turtev či Juraj Burian. Harmoniku som nahrával napríklad na najnovší album Vojtěcha Dyka," vymenúva známych hudobníkov, s ktorými mal tú česť si zahrať. V súčasnosti tiež Juraj vedie v jednej bratislavskej reštaurácii Rustique bluesové jam session, kde si môže s jeho house bandom ktokoľvek zajamovať. Aj keď sa môže pochváliť spoluprácou so známymi a uznávanými hudobníkmi, sleduje aj tvorbu žiarskych muzikantov. „Približne viem, čo sa na žiarskej scéne deje. V dnešnej dobe internetu to nie je problém sledovať. Čo sa týka mojich preferencií, môj favorit je jednoznačne Martin Huba. Hrával som s ním, je to vynikajúci, tvorivý hudobník, ktorý má zaujímavú a premyslenú estetiku. Je veľmi všestranný a vie svojou hudbou prekvapiť," chváli kolegu z brandže a pridáva ďalších žiarskych umelcov: „Páči sa mi aj Banda Americano. Chalani hrajú mne blízky žáner, a robia to naozaj na vysokej úrovni. Vo svojom žánri má táto kapela u nás, podľa mňa, len veľmi malú konkurenciu."

Juraj netají, že je veľa umelcov, s ktorými by si niekedy rád zahral. „Pre mňa je cťou a radosťou hrať so všetkými dobrými umelcami. Nedávno sme v rámci dvojkoncertu zahrali pár skladieb s Valérom Mikom a jeho kapelou, to sa mi napríklad veľmi páčilo. Valérov klavír rozpráva zaujímavé príbehy. Môj najobľúbenejší bluesový gitarista je napríklad Junior Watson, toho by som si určite nenechal ujsť, to je west coastová špička. No a potom ešte kanadský gitarista Kevin Breit, tiež jeden unikát."

Bez hudby by už nedokázal existovať

Hudba je pre Juraja určite viac než hobby. Ako priznáva, asi bez nej nedokáže existovať. Prekvapivo podotýka, že hudbou sa dokonca dá aj uživiť. Vzápätí však dodáva: „Ale to nesmiete hrať na ústnu harmoniku. Vo všeobecnosti je to dosť ťažké, pokiaľ hudobník nepôsobí v komerčnej hudbe. Len tí najlepší sa dokážu pohodlne uživiť len hraním. Veľa muzikantov napríklad učí." Aktuálne okrem koncertovania Juraj pripravuje aj album zložený prevažne z autorských skladieb. Pripravuje naň materiál, ktorý by chcel publikovať ešte tento rok. A aj keď mu hudba zaberá takmer všetok čas, vo chvíľkach voľna si rád číta a ako prezrádza: „Makám aj okolo domu. Žijem v obci Rajka, blízko Bratislavy, kde aj pôsobím. Pracovne sa živím učením anglického jazyka, prekladmi a hudbou. Mám to také diverzifikované." Práca ho však napĺňa, keďže jeho študenti sú dospelí ľudia, s ktorými odpadajú problémy, ktoré musia riešiť učitelia v štátnych školách. „Týchto učiteľov obdivujem. Navyše, viem si dobre zadeliť čas. Tým, že som sám sebe pánom, viem si vytvoriť priestor pre moje hudobné aktivity."

Za svoj hudobný vzor považuje Juraj virtuózneho hráča na ústnu harmoniku Howarda Levyho. A to nielen pre jeho umenie: „Hlavne pre to, že je to veľmi skromný a milý človek. To sa, bohužiaľ, často v našej hudobnej špičke nenosí. Je fajn, keď schopnosti a úspechy hudobníka nevedú k povýšenectvu a arogancii." Aj o Jurajovi môžeme povedať, že je to skromný človek. Jeho talent však neunikol pozornosti ľudí, ktorí sa hudbe rozumejú, a tak sa môže pochváliť niekoľkými oceneniami: „V roku 2012 som bol ocenený ako objav roku. Od vtedy sa mi podarilo získať ocenenie aj od Slovenskej jazzovej spoločnosti, a to na súťaži Nové tváre slovenského jazzu, kde som bol ocenený za individuálny výkon a zrelý koncept. Najnovšie sme boli v ankete organizovanej portálom bluesmusic.sk vyhlásení za najobľúbenejšiu bluesovú kapelu roka 2014," dodáva na záver rozhovoru Juraj.