K piesni pre choré deti natočili videoklip

Janko Kulich zložil so svojou kapelou Kolegium pieseň pre onkologicky choré deti pod názvom Len ty liek. V predvianočnom období natočili k tejto piesni videoklip.

Pieseň vznikla približne pred rokom a jej autor ju venoval nadácii Dobrý anjel. „Chceme, aby naša pieseň chorým pacientom v ťažkých časoch pomohla a v tých dobrých potešila," hovorí autor piesne, Janko Kulich. Videoklip k piesni sa natáčal v žiarskej nemocnici a k spolupráci si hudobníci prizvali aj žiarske Holúbky z Kríža. „Od začiatku som mal predstavu o tom, že chcem mať v piesni aj nejaký detský zbor. Oslovil som preto vedúcu žiarskeho zboru, Magdu Poloňovú. Súhlasila, čo ma nesmierne potešilo," dodáva Janko Kulich. Pieseň hráva Kolegium aj na svojich koncertoch ako duet so speváčkou Simou Martausovou, s detským speváckym zborom je to však podľa Janka Kulicha o niečo emotívnejšie. „Členovia speváckeho zboru Holúbky z Kríža sú skvelí speváci. Bolo to vidieť, a najmä počuť aj pri nahrávaní, na ktoré sa poctivo pripravovali," nešetrí chválami autor piesne.

Natáčali v žiarskej nemocnici

Keď prišla možnosť natočiť k emotívnej piesni videoklip, hudobníci ani na chvíľu nezaváhali. „Klip režíroval Peter Sihelský, ktorý už má s natáčaním niekoľkoročné skúsenosti. Keď sme sa rozhodovali, kde ho natočíme, voľba padla na žiarsku nemocnicu. Sme veľmi radi, že jej vedenie bolo ústretové a súhlasilo. Keby sme mali natáčať na nejakom onkologickom oddelení, asi by sme to po emocionálnej stránke nezvládli. Takto to bolo o niečo jednoduchšie," priznáva Janko Kulich a dodáva: „Pre každého je ťažké vidieť choré deti, ich bolesť a smútok a to, ako zo všadiaľ cítiť strach ich rodičov. Ani my nie sme výnimky. Do klipu sme preto obsadili deti z literárno-dramatického odboru Základnej umeleckej školy Zity Strnadovej Parákovej v Žiari nad Hronom."

Len ty liek

Pieseň Len ty liek vznikla už pred rokom. Zaujímalo nás, čo Janka Kulicha priviedlo k myšlienke, aby zložil, naspieval a nahral práve takúto pocitovú pesničku, ktorú venoval predovšetkým malým onkologickým pacientom. „Cestujem najmä autobusom, kedy môžem svoje myšlienky ukladať na papier. Raz som takto vo večernom čase prechádzal okolo nemocnice, kde som v oknách videl, ako sa postupne zhasínajú svetlá na izbách. Predstavil som si zdravé deti, zdravé rodiny, ktoré práve v takomto čase sedia doma pred televízorom. Naopak, v nemocnici, na onkologickom oddelení, sa v takomto čase lúčia rodičia so svojimi chorými deťmi, od ktorých musia odísť a nechať ich samé. Sestrička im zhasne svetlo, pritom oni sa boja tmy, boja sa zhasnutia svetla, keďže nevedia, či bude aj nasledujúce ráno. Aj toto ma motivovalo k zloženiu piesne," dodáva na záver Janko Kulich.