Kaštieľ v 18. Storočí

Ani začiatok 18. storočia nebol pre mestečko a jeho kaštieľ šťastný. V roku 1703 sa v ňom usídlili vojská Františka II. Rákociho a zostali tu až do roku 1706, kedy Sv. Kríž dobyl cisársky generál Guido von Stahrenberg.

V bojoch väčšia časť mesta ľahla popolom a bol zničený aj kostol. Víťazné cisárske vojsko obsadilo celé mesto a usídlilo sa tu. V kaštieli sa  ubytoval vrchný veliteľ cisárskych vojsk v Uhorsku, generál Siegbert Heister, odkiaľ riadil bojové akcie proti rákociovskej armáde. V tomto období v kaštieli zasadala aj generálna kongregácia Tekovskej stolice, ktorá prejednávala výdavky na zabezpečenie cisárskeho vojska, ktoré nebývalou mierou zaťažovalo ich rozpočet. Vojnové udalosti ťažko dopadli aj na obyvateľov Kríža. Bieda, násilie a hlad zdecimovali počet Križanov a tých, ktorí zostali, uvrhli do najhlbšej biedy. Avšak húževnatosť a pracovitosť našich predkov dokázala po ukončení vojnových udalostí opäť pozdvihnúť Kríž a mesto sa začalo vzmáhať a hospodársky silnieť. Prežité útrapy posilnili ľudí a zocelili ich vôľu a práve v týchto dobách dochádza k významnej udalosti pre mesto a kaštieľ.

Svätokrížský kaštieľ patril od svojho vzniku až do roku 1776 ostrihomskej arcidiecéze. V tomto roku pápež Pius VI., na návrh rakúskej cisárovnej Márie Terézie, bulou Regalium principum rozdelil ostrihomské arcibiskupstvo na tri biskupstvá – banskobystrické, spišské a rožňavské. Po nezhodách v Banskej Bystrici sa do kaštieľa v Sv. Kríži presťahoval prvý biskup banskobystrickej diecézy, gróf František Berchtold z Ungerschutzu, ktorý sem preniesol svoju rezidenciu. Prestavala sa a upravila budova kaštieľa, aby lepšie vyhovovala dobovým požiadavkám reprezentačného sídla biskupa. Dal vybudovať arkádové nádvorie a zasadil platan, ktorý tam rastie a mohutnie do týchto dní. Kaštieľ zariadil vzácnym nábytkom. Bol tu uschovaný archív panstva, ale aj bohatá knižnica s 1 100 zväzkami vzácnych kníh a listín, viažucich sa k dejinám kaštieľa.

V druhej polovici 18. storočia, čiže za doby Františka Berchtolda, sa vystaval a upravil vo vtedy módnom francúzskom štýle aj biskupský park, v ktorom boli vybudované terasovité arkády, rozprestierajúce sa na svahu pod kaštieľom, so sieťou chodníkov a ciest. Boli tu vysadené aj vzácne dreviny. Na južnej strane kaštieľa sa nachádzala vodná nádrž s kamennou sochou. Plocha parku bola doplnená menšími romantickými stavbami vybudovanými v zátišiach parku a porastoch vyvolávajúce romantické pocity a kľud na rozjímanie a prechádzky. Berchtoldovi sa pripisuje aj výstavba mlyna, na ktorého priečelí bolo datovanie 1777, pravdepodobne však išlo o prestavbu a rozšírenie budovy starého mlyna a jeho areálu, ktorý tu musel stáť už oveľa skôr. Prvý banskobystrický biskup František Berchtold, ktorý sa tak významne zaslúžil o dejiny nášho mesta, a vyzdvihol ho v svojej dobe a v rokoch nasledujúcich na piedestál jedného z najvýznamnejších miest vo vtedajšom Uhorsku, zomrel vo svätokrížskom kaštieli dňa 19. 9.1793.

Mgr. Peter Mosný, archeológ