Ľubo Striežovský: Neúspechy ma neodradzovali, hnali ma dopredu

Ľubo Striežovský, tréner úspešných žiarskych karatistov, pričuchol prvýkrát ku karate ako desaťročný. Aj keď predtým dva roky skúšal gymnastiku, nakoniec u neho vyhralo bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa.

Dnes už sa do prípravky karate hlásia aj deti, ktoré ešte nechodia do školy. Ľubo sa však do karate klubu dostal až ako desaťročný. „Kedysi nebolo karate považované za šport, ale skôr za bojové umenie," vysvetľuje a ďalej hovorí: „Na karate ma prihlásil otec. Zo začiatku ma doprevádzal na tréningy, neskôr chodieval so mnou na súťaže. Po rozpade starého výboru sa stal tajomníkom klubu. V súčasnosti je už niekoľko rokov prezidentom klubu a pod jeho taktovkou klub láme rekordy." Už od začiatku sa Ľubovi v karate klube páčilo. Ako spomína, kolektív, ktorý tam bol, mu úplne stačil a aj s trénermi mal vždy veľmi dobrý vzťah, takže nebol dôvod hľadať si nič nové. „Tak ako aj dnešní prípravkári, aj ja som prešiel rukami nášho Vladka Neudekera. Pretekára zo mňa spravil Jozef Juhaňák. Neskôr, počas štúdia na univerzite, ma trénovali Jozef Poliak a Peter Zbiňovský. Nikdy som však nebol profesionálom. Karate som robil popri škole, teraz popri zamestnaní. Je to len koníček, ktorý ma neživí, skôr naopak...," podotýka a prezrádza, čo považuje za vrchol svojej športovej kariéry: „Karate je cestou celoživotného zdokonaľovania, takže dúfam, že to ešte len príde."

Kariéru zavŕšil ziskom titulu Akademického majstra republiky v kata a aj kumite

V karate sa Ľubovi od začiatku darilo. Ako sám hovorí, po zisku prvej medaily to už išlo a bolo iba veľmi málo súťaží, z ktorých by nepriniesol nejakú medailu. „Ak sa to nepodarilo v kata, zabodoval som v kumite a naopak. Väčšinou som mal za jednu súťaž dve medaily. Samozrejme, že vtedy sme nechodili na tak veľké turnaje ako dnes moji pretekári. Súťaží bolo pomenej a bol to viac menej kraj a Slovensko. Ak sa na jednej súťaži nezadarilo, na druhej bol zasa pekný výsledok. Neúspechy ma neodradzovali, ale hnali dopredu. Zo všetkého si treba zobrať ponaučenie."

Za čias jeho súťaženia sa názvy žiarskeho klubu menili od Telovýchovnej jednoty, cez Alufinal až nakoniec po dnešné MŠK. Počas štúdia na univerzite bol Ľubo členom UMB Banská Bystrica a športovú vojenčinu si odkrútil ako člen ŠKP Banská Bystrica. Ako by to bolo len nedávno, stále si pamätá súťaže, ktorých sa ako pretekár zúčastnil. „Zo začiatku to boli hlavne krajské súťaže. Neskôr sme začali chodiť na Slovenský pohár a celoslovenské súťaže. Na univerzite som sa už dostal aj do zahraničia. Ako člen UMB BB som bol na klubových Majstrovstvách Európy, ale o úspechu sa tu nedá hovoriť. V juniorke som sa dosť dobre umiestňoval na Slovenskom pohári, niekoľkokrát som ho vyhral aj v kata aj v kumite. Kariéru som zavŕšil ziskom titulu Akademického majstra Slovenska v kata a aj v kumite. Keďže výsledky dávali aj v rádiu a počula to celá dedina, kde som chodieval na prázdniny k starkým, tak to bolo pre mňa veľmi príjemné," spomína s úsmevom.

Šport má spájať, vedie k tomu aj svojich zverencov

Dnes je to už viac ako tridsať rokov, odkedy sa Ľubo venuje karate, pričom viac ako desať rokov z toho bol aktívnym pretekárom. Zatiaľ sa však nezamýšľa nad tým, či sa tohto športu niekedy vzdá. „Teraz som potrebný. Verím, že raz príde niekto, komu budem môcť klub odovzdať a ja budem robiť už len nejakého rekreačného trénera," hovorí s pokorou. Aj on si v minulosti prešiel obdobím, kedy musel s niekým súperiť. So svojimi niekdajšími rivalmi sa však stretáva dodnes. „Ostali sme dobrými kamarátmi a teraz z koučovskej stoličky naďalej súperíme prostredníctvom našich pretekárov. Všetko je to ale v priateľskej rovine, tak ako to bolo aj počas našej pretekárskej éry. Vediem k tomu aj mojich zverencov. Šport má spájať," podotýka.

Dnes pôsobí Ľubo v žiarskom karate klube ako tréner, čo si aj patrične užíva a trénovanie ho baví viac ako súťaženie. „Trénerský kurz som absolvoval ako 18-ročný. Keď som bol na univerzite, tak som domov chodieval na víkendy a môj žiarsky tréner Jozef Juhaňák ma zapájal do tréningového procesu ako trénera. Z Bystrice som do Žiaru priniesol nové trendy, čo náš žiarsky klub posunulo ďalej. Po návrate z univerzity som sa stal hlavným trénerom, a tak je tomu dodnes." V klube sa Ľubo špecializuje na športový zápas kumite. Sem tam zaskočí aj na kata, ale to len výnimočne, ak kolegovia potrebujú poradiť alebo pomôcť. „Vekovo máme momentálne pretekárov od 6 do 17 rokov, ak nerátam občasné pretekárske úlety mojich trénerských kolegov. V pomere chlapci - dievčatá je to teraz vyrovnané, ale obyčajne máme viac dievčat."

Ako pretekár dopredu nič neplánoval, od svojich pretekárov očakáva viac

Tím žiarskych karatistov sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach v súťažiach v rámci Slovenska i v zahraničí. Ľubo spolu so svojimi trénerskými kolegami získal aj ocenenie ako tréneri v rámci oceňovania Naj športovcov mesta. „Je to super pocit. Na súťaži sú odmeňovaní pretekári a tréner je niekde v úzadí. Mne osobne to nevadí, ale keď som bol ja pretekár, vedel som že za mojim úspechom je veľkou mierou práve tréner a bolo mi ľúto, že na stupni nie je pri mne," podotýka a hneď vymenúva najvýznamnejšie úspechy, ktoré so svojimi zverencami dosiahol: „Máme majstrov kraja, republiky. Umiestňujeme sa na európskych i svetových pohároch. Máme medailistov a majstrov zo štýlových Majstrovstiev Európy. Už sa vyššie dá dostať len na oficiálne Majstrovstvá Európy a sveta. Aj tam sa naši pretekári už dostali, ale ešte sa im tam nepodarilo získať medailu. Snáď to je to, kde sa ešte môžeme posunúť, ale výsledky nie sú až tak dôležité. Sme dobrý kolektív a to je na tom to hlavné." Neľahkou chvíľou pre trénera je obyčajne čas, kedy jeho zverenec odíde do iného klubu, k inému trénerovi. „Pretekári nám odchádzajú preč z mesta za štúdiom, takže to nie je preto, že by v klube boli nespokojní. Za všetkých spomeniem Dominiku Tatárovú, ktorá u nás začínala a neskôr odišla na štúdium na Športové gymnázium do Banskej Bystrice. V súčasnosti je držiteľkou niekoľkých medailí z Majstrovstiev Európy a sveta. Som na ňu nesmierne hrdý a sme stále v kontakte. Chodí na naše letné sústredenia robiť trénerku. Deti, ale aj my, tréneri, si to veľmi ceníme," hovorí s hrdosťou Ľubo a priznáva, že na svojich zverencov je prísnejší ako kedysi na seba. Vzápätí však podotýka, že to bude tým, že jeho pretekári dosahujú ďaleko lepšie výsledky ako kedysi dosahoval on sám. Ako tréner, ale hlavne ako kamarát mu veľmi vyhovoval Jozef Juhaňák, a to najmä svojím prístupom a v tom, že podržal klub, keď to bolo potrebné. „Bez jeho pričinenia by klub nebol tam, kde je. Hlavne po technickej stránke musím spomenúť aj Jozefa Poliaka, ktorý ma trénoval v Banskej Bystrici. Dal mi oveľa viac, ako som si zaslúžil. Dodnes sme v kontakte. Aj dnes patrí k top trénerom na Slovensku a som veľmi rád, že si môžeme k nemu do klubu prísť hocikedy zacvičiť," hovorí žiarsky tréner a na záver dodáva: „Nikdy som nejako dopredu ako pretekár neplánoval. Snažil som sa v danej chvíli urobiť to najlepšie, čo sa dalo. Ako tréner už od svojich zverencov sem tam niečo očakávam. Pre mňa je dôležitý výkon, nie umiestnenie. Každý rok sa nám darí posúvať hranice vyššie a vždy si po sezóne povieme, že už sa to lepšie asi nebude dať, ale naši pretekári sa každý rok prekonávajú. Je to dobrý pocit."