Made in ZH 2011

Streda 16. novembra patrila po roku opäť žiarskemu umeniu. V rámci podujatia Made in ZH bola už tradične trom domácim umelcom udelená aj cena Zlatý klinec.

Prvým podujatím v tento deň bola vernisáž výstavy Traja, ktorá patrila autorom Dominike Dodekovej, Dorote Sykorjakovej a Romanovi Gašparíkovi. Diela každého z nich sú jedinečné a nenapodobiteľné. Dominika Dodeková sa zaoberá linkou, tvarom, štruktúrou, usporiadaním a posunom prvkov na ploche. Základom pre jej tvorbu je kresba, ktorou hľadá tvar. Vychádza z reality, štylizuje a abstrahuje jednotlivé prvky. Ťažiskom jej diel je príroda, v ktorej skúma mikrosvet, kvety a živočíchy. I keď sa sama ešte nepovažuje za umelca, tvorba pre ňu znamená predovšetkým experimentovanie a uvoľnenie a stačí jej úprimná radosť na tvárach ľudí, ktorých osloví cez svoje umenie.

Dorota Sykorjaková v súčasnosti študuje na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, odbor bábkarská scénografia a technológia. Svoje nadobudnuté vedomosti a skúsenosti túži zužitkovať v práci s materiálom. Chce obohatiť nielen vizuálny zážitok širokej verejnosti, ale svojimi výtvarnými názormi chce vstupovať do dejov z histórie a súčasnosti. Naplnenie svojich snov vidí v uplatnení scénografky v slovenskom divadle.

Tretím vystavujúcim autorom v rámci výstavy bo Roman Gašparík. Ako samouk cez množstvo odbornej literatúry o umení a remeselnej tvorbe dospieva k poznaniu technológií práce s hlinou a sklom. V súčasnosti sa venuje najmä figurálnej tvorbe s expresívnym vyjadrením a tvorbe veľkoplošných reliéfov. Ako povedal, učí sa z prvotných chýb tak, ako voľakedy ľudia, keď objavovali nepoznané.

Po skončení výstavy prišlo na rad divadelné predstavenie, v ktorom sa predstavili herci - ochotníci z divadla BBSK pri Pohronskom osvetovom stredisku a minikoncert skupiny Banda Americano. „Ja som veľmi šťastná, že sa nám vernisáž výstavy vydarila a prišlo na ňu veľa skvelých ľudí, ktorí majú vzťah k našej domácej kultúre. Tak isto mnohí ocenili vystúpenie domáceho divadelného súboru, ktoré pracuje pri Pohronskom osvetovom stredisku," netajila spokojnosť Alena Kršiaková, ktorá je poverená riadením MsKC.

Hlavným bodom stredajšieho večera však bolo udeľovanie ceny Zlatý klinec. Už tradične sa udeľuje trom umelcom zo Žiaru nad Hronom v troch kategóriách - Cena primátora, Cena riaditeľa MsKC a Cena Nadácie ZSNP a Slovalco. Ako prvá bola udelená Cena primátora, ktorú sú z rúk viceprimátora Petra Antala prevzala spisovateľka Katarína Gillerová. Táto kremnická rodáčka, ktorá počas štúdia na strednej škole vyrastala v Žiari nad Hronom, knižne debutovala v roku 2002. Odvtedy vydáva každý rok jeden román. Viaceré jej knihy boli preložené aj do češtiny. Peter Antal: „Pre Katarínu Gillerovú sme sa rozhodli preto, že vyrastala v Žiari nad Hronom a v súčasnosti je veľmi úspešnou spisovateľkou." Ocenená spisovateľka nám prezradila, že s a stále cíti byť Žiarčankou, keďže sa do nášho mesta pravidelne a rada vracia. Čitatelia jej tiež často spomínajú, že v jej dielach spoznávajú prvky Žiaru. Ona sa tým netají, ako dodala, skoro každá jej hrdinka má s našim mestom niečo spoločné.

Cenu riaditeľa MsKC si z rúk Aleny Kršiakovej prevzala remeselníčka Blažena Kriváková, ktorá sa tento rok v súťaži organizovanej Vidieckym parlamentom stala Remeselníčkou roka. Blažena Kriváková sa už dlhé roky zaoberá tradičným drotárstvom, ku ktorému v súčasnosti pridala i výrobu šperkov. Učí tiež záujemcov v rôznych kurzoch drotárstva a spolupracuje s kultúrnymi centrami. Slovensko reprezentuje na tradičnom bavorskom jarmoku v Nemecku. Blažena Kriváková nám prezradila, čo pre ňu cena Zlatý klinec znamená: „Som veľmi rada, že som toto ocenenie získala. Je to poďakovanie za skoro 20-ročnú prácu. Robím pre Pohronské osvetové stredisko aj spolupracujem aj s Mestským kultúrnym centrom, pracujem s deťmi i s dospelými. Samozrejme, je to pre mňa veľký záväzok do budúcna. V Žiari je veľmi veľa dobrých remeselníkov a dúfam, že to tak zostane aj v budúcnosti. Možno niektoré z detí, ktoré sa k remeslu priučia, bude raz stáť na javisku a bude tiež držať túto cenu v ruke."

Ako posledná bola udelená Cena Nadácie ZSNP a Slovalco, ktorú odovzdal Peter Antal historikovi Richardovi Kafkovi. I keď je rodákom z Kokavy nad Rimavicou, on sám sa už považuje za Žiarčana. „Myslím si, že je to pre mňa veľké ocenenie," povedal na úvod historik a pokračoval: „Žiar si na mňa spomenul. Nie často sa stáva, aby si na ľudí v takomto veku spomenuli. Považujem to za žiarskeho Oskara." Uznávaný žiarsky historik má ešte i dnes niekoľko námetov na spracovanie, ale ako sám priznal, má i obdobia, kedy sa mu nedarí tak, ako by si želal. „Hlavne chcem oboznamovať mladšiu generáciu s tým, ako sa to tu u nás myslelo, ako tu bolo, pretože skutočne naše mesto vyrástlo na absolútne neekologickej výrobe a bolo tým poznačené."

V Závode SNP prešiel Richard Kafka rôznymi riadiacimi funkciami až po funkciu technického riaditeľa. Zúčastňoval sa na modernizácii a ekologizácii výroby hliníka. Z tejto oblasti má bohatú publikačnú činnosť v odborných periodikách. Je spolutvorcom piatich autorských osvedčení a prihlášok dvoch vynálezov. Okrem svojej odbornej práci venoval veľkú pozornosť štúdiu histórie hutníctva. Podujal sa na amatérsky výskum identifikácie huty v Sklených Tepliciach a železiarskeho hámra v Rimavici, kde sa spolu so Slovenským technickým múzeom v Košiciach podarilo zachrániť posledné historické predmety (náhrobné kamene, budovy). Tieto práce boli publikované v Hutníckych listoch. Podrobnejšie študoval a publikoval výsledky spolupráce medzi vedcami Uhorska (z územia Slovenska) a Nórska. Je spoluautorom publikácie Z dejín výroby hliníka na Slovensku, monografie Sklárne v Malohonte, Mosty na sever v slovenčine a angličtine a Dejín hutníctva na Slovensku.

Záver podujatia Made in ZH sa niesol v réžii mladých žiarskych hudobníkov. Svoj koncert si odohrali Tahsatunga, Nová Komunita, víťaz City Fest Challenge 2011 Christmas a tanečníci zo zoskupenia Associallz Dance Crew.