Dnes je 28.03.2017, meniny má Soňa.   

Preskočiť navigáciu

Monitoring médií

Fantázia, nováčik Milan Škriniar je najlepším futbalistom do 21 rokov

www.nasziar.sme.sk| 22.3.2017|SITA

Cenu mu mal odovzdávať Viliam Dubovský, no ten pred pár dňami vo veku osemdesiat rokov skonal. 

ŽIAR NAD HRONOM. Najlepším futbalistom Slovenskej republiky za rok 2016 sa stal obhajca Marek Hamšík, druhé miesto obsadil opäť Martin Škrtel, tretí bol Róbert Mak. Milan Škriniar je absolútny nováčik v počte bodov do hlavnej ankety ‑ a hneď sa so ziskom osemdesiat bodov katapultoval do desiatky najlepších, na jej koniec. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 24. ročníka ankety denníka Pravda a Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa uskutočnilo v Refinery Gallery v Bratislave. 

Cena Petra Dubovského 

Okrem toho, že rodák zo Žiaru nad Hronom sa dostal medzi desať najlepších futbalistov Slovenska, domov si odniesol aj Cenu Petra Dubovského určenú pre najlepšieho mladého futbalistu do 21 rokov. Dvadsaťdvaročný defenzívny stredopoliar či stopér talianskej Sampdorie Janov získal v ankete Pravdy a SFZ 25 bodov a pred druhým v poradí, obhajcom prvenstva v tejto kategórii Matúšom Berom momentálne pôsobiaceho v tureckom Trabzonspore, mal výrazný dvadsaťbodový náskok. 

Cenu defenzívnemu univerzálovi talianskej Sampdorie Janov pri jeho premiérovom triumfe v tejto ankete odovzdal útočník ŠK Slovan Bratislava a dvojnásobný víťaz tejto kategórie z rokov 2001 a 2002 Róbert Vittek. Viliam Dubovský, otec pred viac ako šestnástimi rokmi tragicky zosnulého bývalého vynikajúceho reprezentanta Petra Dubovského, totiž v piatok 17. marca skonal vo veku osemdesiat rokov. 

"Som veľmi rád, že som získal túto cenu. Rok zo začiatku nebol podľa mojich predstáv, ale v druhej polovici som si to vynahradil a verím, že to takto bude pokračovať. Nechcem hodnotiť, či som cenu očakával alebo nie. Aj Matúš Bero mal výborný rok. Potom sa nešťastne zranil, našťastie už je v poriadku. Ja som hrád, že som vyhral, ale doprial by som to aj druhým hráčom, lebo je to skvelý pocit," po odovzdávaní cien uviedol Škriniar. 

Hamšík opäť prvý 

Dvadsaťdeväťročný stredopoliar talianskeho klubu SSC Neapol (nar. 27. júla 1987) Hamšík získal rekordné šieste prvenstvo (ešte aj za roky 2009, 2010, 2013, 2014 a 2015), čím sa výraznejšie odpútal od tradičného konkurenta Škrtela. Bývalý dlhoročný stopér anglického FC Liverpool, ktorý vlani v júli prestúpil do tureckého Fenerbahce Istanbul, triumfoval štyrikrát ‑ za roky 2007, 2008, 2011 a 2012. Tri razy v tejto ankete dominoval Dušan Tittel (1995, 1996 a 1997), Hamšík ho vlani hetrikom vyrovnal a teraz predstihol tým, že dokázal uspieť až štyri razy za sebou. Z celkového primátu sa dosiaľ tešilo naďalej trinásť slovenských futbalistov, v ostatných desiatich ročníkoch nebol iný víťaz ako Hamšík alebo Škrtel. 

Rodák z Banskej Bystrice Marek Hamšík mal v hlasovaní 33 odborníkov (19 trénerov a 14 novinárov) z 330 možných spolu 329 bodov a prevzal víťaznú trofej s vyobrazenou loptou na podnose. V hlavnej ankete Futbalista roka 2016, ktorá má názov Cena Jána Popluhára (najlepší slovenský futbalista 20. storočia zomrel 6. marca 2011 vo veku 75 rokov, pozn.), skončil na druhej priečke s odstupom 64 bodov spomenutý štvornásobný držiteľ hlavného ocenenia Martin Škrtel. Tretie miesto už s výrazným 103‑bodovým odstupom za víťazným Hamšíkom patrí ofenzívnemu univerzálovi Róbertovi Makovi, ktorý do júla pôsobil v gréckom tíme PAOK Solún a potom odišiel do ruského klubu Zenit Petrohrad. Za medailovými pozíciami štvrtý s 35‑bodovým mankom na tretieho Maka skončil pravý obranca Peter Pekarík z nemeckého tímu Hertha Berlín. V elitnej desiatke ide v deviatich prípadoch o rovnaký menoslov ako v uplynulom ročníku, novicom je desiaty v poradí Milan Škriniar z talianskej Sampdorie Janov, ktorý vystriedal Viktora Pečovského z MŠK Žilina. 

Na lístkoch v hlavnej ankete sa tentoraz objavilo dovedna 22 hráčov s minimálne jedným hlasom, historické minimum bolo za rok 2014 ‑ len 21 hráčov, v uplynulom ročníku figurovalo v hlavnej ankete 29 futbalistov. Najviac mien bolo v nominácii za rok 1999 ‑ až 46, vtedy však hlasovalo až päťdesiat ľudí. Až jedenásť hlasujúcich teraz trafilo kompletnú elitnú desiatku. Jedenástemu v hodnotení Matúšovi Berovi chýbalo 68 bodov na umiestnenie v elitnej desiatke. 

V TOP 10 zahraniční hráči 

Po šiesty raz (predtým aj za roky 2003, 2006, 2009, 2010 a 2013) v histórii ankety sa stalo, že v Top 10 figurujú iba futbalisti, pôsobiaci v zahraničných kluboch (v prípade Milana Škriniara bolo jeho vlaňajšie účinkovanie v MŠK Žilina skutočne iba epizódne, koncom januára 2016 prestúpil do Sampdorie Janov, pozn.). Za rok 2011 to legionárom "pokazil" Karhan z FC Spartak Trnava a za roky 2012, 2014 a 2015 Viktor Pečovský z MŠK Žilina, teraz pätnásty v klasifikácii. 

Druhým vrcholom galavečera v Bratislave bolo uvedenie ďalších laureátov do Siene slávy slovenského futbalu (SSSF), kde po vlaňajšej premiére a jedenástich legendách teraz zaradili ďalšiu päticu. Do dvorany celospoločenského rešpektu a všeobecného uznania sa dostali tri žijúce osobnosti, v abecednom poradí Titus Buberník, Jozef Kšiňan, Ján Pivarník a dvaja in memoriam: Štefan Čambal a Michal Vičan. Tento menoslov vybrala čestná rada SSSF v súlade so štatútom SSSF na základe nominačnej listiny navrhnutých tzv. výkonnou komisiou Siene slávy slovenského futbalu. Pre laureátov okrem dekrétov bola pripravená aj exkluzívna 23 centimetrov vysoká a niečo viac ako dva kilogramy vážiaca bronzová trofej z dielne akademického sochára Jozefa Hobora. 

Najlepšou futbalistkou Škorvánková 

Okrem spomenutých ankiet a laureátov do Siene slávy slovenského futbalu vyhlásili v Bratislave aj najlepšiu slovenskú futbalistku ‑ Dominiku Škorvánkovú. V súčasnosti hráčka nemeckého klubu SC Sand obhájila svoje prvenstvo a celkovo jej patrí už šiesty primát, piaty za sebou (aj za roky 2009, 2012, 2013, 2014 a 2015), Trénerom roka 2016 v Slovenskej republike sa stal úspešný kouč národného mužstva Ján Kozák (obhájil triumfy z rokov 2013, 2014 a 2015) pred českým lodivodom slovenskej reprezezentácie do 21 rokov Pavlom Hapalom a kormidelníkom lídra tabuľky najvyššej domácej futbalovej súťaže MŠK Žilina Adriánom Guľom. Cenu fanúšikov za rok 2016 dostal v internetovom hlasovaní tak ako aj v predchádzajúcom ročníku Marek Hamšík, ktorý opäť narušil hegemóniu Martina Škrtela (uspel tri razy za sebou ‑ v rokoch 2012, 2013 a 2014). 

Už dlhšie boli známe a organizátormi zverejnené výsledky ďalšej ankety. Najlepším hráčom pôsobiacim v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži Fortuna lige sa stal za rok 2016 Filip Hlohovský z MŠK Žilina pred Matúšom Berom z AS Trenčín (už si oblieka dres tureckého Trabzonsporu), tretí skončil ďalší hráč MŠK Žilina Michal Škvarka. 

Cena Jána Popluhára: 

1. Marek Hamšík (SSC Neapol) 329 bodov 

2. Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul/FC Liverpool) 265 

3. Róbert Mak (Zenit Petrohrad/PAOK Solún) 226 

4. Peter Pekarík (Hertha Berlín) 191 

5. Ján Ďurica a Juraj Kucka (Trabzonspor/Lokomotiv Moskva) a (AC Miláno) obaja 177 

7. Vladimír Weiss (Al‑Gharafa SC) 114 

8. Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň) 103 

9. Tomáš Hubočan (Olympique Marseille/Dinamo Moskva) 91 

10. Milan Škriniar (Sampdoria Janov) 80 

Cena Petra Dubovského 2016: 

1. Milan Škriniar (Sampdoria Janov) 25 

2. Matúš Bero (Trabzonspor/AS Trenčín) 5 

3. Nikolas Špalek (MŠK Žilina) 2 

Najlepší tréner 2016: 

1. Ján Kozák (reprezentácia A) 83 

2. Pavel Hapal (reprezentácia do 21 rokov) 60 

3. Adrián Guľa (MŠK Žilina) 33 

Najlepšia futbalistka 2016: 

1. Dominika Škorvánková (SC Sand) 52 

2. Mária Mikolajová (Partizán Bardejov) 24 

3. Alexandra Bíroová (SKN St. Pölten) 9 

Najlepší hráč Fortuna ligy 2016 

1. Hlohovský 59 

2. Bero 39 

3. Michal Škvarka 14


Medzinárodný deň hvezdární a planetárií

Televízna stanica STV 1| 19.3.2017|Ľubomír Bajaník / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor:

"Posledná zimná nedeľa patrila milovníkom astronómie. Dnes je medzinárodný deň hvezdární a planetárií. Program pripravili aj v planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom. Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove zas umožnila vstup do priestorov, kde sa bežný návštevník nedostane."

Peter Augustín, riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella:

"Môžeme vidieť na oblohe pri západnom obzore Venušu. To je to jasné svetielko, ktoré posledné. Len neskôr večer, neskoro v noci by sme mohli vidieť planétu Jupiter a ďalšie, teda Mesiac by sme mohli vidieť, planétu Saturn."

Jaroslav Vaňa, odborný pracovník hvezdárne:

"..."

Neuvedený:

"Na tejto vymývanej dlažbe sú tiež slnečné hodiny také tie veľké a tu si môžu deti sami skúsiť určiť čas."


V mestskom zastupiteľstve v Žiari nad Hronom začal pôsobiť nový poslanec Peter Sládeček za Sieť

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 17.3.2017|Martina Bodnárová / Martina Bodnárová

Martina Bodnárová, moderátorka RTVS:

"V mestskom zastupiteľstve v Žiari nad Hronom začal pôsobiť nový poslanec ‑ Peter Sládeček za Sieť. Slávnostný sľub poslanca zložil v úvode dnešného rokovania zastupiteľstva. Peter Sládeček nahradil v zastupiteľstve zosnulého poslanca Michala Žurava. O jeho pôsobení rozhodol žreb keďže o poslanecké miesto mali záujem dvaja náhradníci, ktorí vo voľbách získali rovnaký počet hlasov, a to 153."


Majstrovstvá Slovenska budú opäť aj s Petrom Saganom

www.sport.sk| 16.3.2017|SITA

Na júnových spoločných majstrovstvách Slovenska a Česka v cestnej cyklistike v Žiari nad Hronom (22.‑ 25. 6.) sa zúčastní aj nemecký tím WorldTour Bora‑Hansgrohe vrátane svojej najväčšej hviezdy Petra Sagana. 

Dvojnásobný majster sveta je pravidelným účastníkom domáceho šampionátu, ktorý je pre neho bezprostrednou prípravou na Tour de France. Vlani v českom Kyjove sa stal slovenským šampiónom po päťročnej nadvláde Petra jeho starší brat Juraj. 

Majstrovstvá Slovenskej a Českej republiky v cestnej cyklistike 2017 organizuje Občianske združenie Cyklistika 2017 v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom, Mestským športovým klubom s poverením od Slovenského zväzu cyklistiky. 

"Žiar nad Hronom bude hostiť toto športové podujatie prvýkrát. Predstaví sa na ňom slovenská aj česká cyklistická elita. Okrem iných prisľúbil účasť tím Bora‑Hansgrohe na čele s Petrom Saganom a Leopoldom Königom a tiež Quick‑Step Floors so Zdeňkom Štybarom a Petrom Vakočom. Ambasádorom tohto podujatia bude známy bývalý cyklista Ján Svorada," uvádza sa v tlačovej správe organizátorov. 

Organizačný výbor už v predstihu intenzívne pracuje na príprave tak, aby zaistil maximálnu spokojnosť fanúšikov a pretekárov. "Na podujatí budú pripravené fanzóny pre zabezpečenie zábavy a oddychu návštevníkov priamo v centre pretekov, stánky s jedlom a občerstvením, animačné aktivity, kultúrny program pre všetky vekové kategórie, predaj suvenírov, televízny prenos pretekov na veľkej LED obrazovke, zdravotníci, požiarnici a policajní príslušníci pre zaistenie maximálnej bezpečnosti," dodávajú organizátori.


Žiar nad Hronom: Zápisy prvákov budú začiatkom apríla

www.ucn.sk| 10.3.2017|TASR

Zápis do prvých ročníkov základných škôl čaká žiarske deti už začiatkom apríla. V Žiari nad Hronom pôsobia štyri základné školy, z toho tri v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. Zápis na nich sa uskutoční v stredu 5. apríla, od 9.00 do 18.00 h.  

ŽIAR NAD HRONOM ‑ Ako priblížila vedúca Školského úradu v Žiari nad Hronom Adriana Giláňová v budúcom školskom roku by malo byť v meste otvorených desať až 11 prváckych tried. Na území mesta má aktuálne trvalý pobyt 175 detí, ktoré by mali tento rok zápis absolvovať. Tento počet nie je podľa jej slov ničím výnimočný, v posledných rokoch je v meste približne 165 až 175 detí, ktorých sa zápis do prvých ročníkov týka. 

Každý rok sa v Žiari nad Hronom otvára aj nultý ročník. "Tam sú umiestnené deti, u ktorých sa na základe vyšetrenia ukáže sociálna nezrelosť. To znamená, že tieto deti dostanú odporúčanie, aby boli zaradené do nultého ročníka," vysvetlila Giláňová s tým, že každý rok je otvorený na inej základnej škole. Tentoraz to bude na tzv. druhej základnej škole. 

Tohtoročného zápisu sa zúčastnia deti, ktoré sú narodené od 1. 9. 2010 do 31. 8. 2011. "Zápisu sa zúčastnia aj deti, ktoré mali odklad povinnej školskej dochádzky v minulom školskom roku," vysvetlila Giláňová. Zároveň upozornila, že zapísať svoje dieťa musia aj rodičia žijúci v zahraničí, pokiaľ má ich dieťa trvalý pobyt na území mesta.


Fašiangy obohatí tradičná zabíjačka vo dvore Svätokrížskeho domu

www.teraz.sk| 21.2.2017|TASR

Svoje putovanie tu ukončí aj fašiangový sprievod, ktorý už tradične pripravuje mužská spevácka skupina Sekera a folklórny súbor Hron v spolupráci s dobrovoľníkmi.

Žiar nad Hronom 21. februára (TASR) ‑ Rozlúčku s fašiangovým obdobím tento rok v Žiari nad Hronom obohatí aj tradičná zabíjačka. Tá sa bude konať v utorok 28. februára už od ranných hodín vo dvore Svätokrížskeho domu. 

Okrem tradičných zabíjačkových výrobkov tu bude na verejnosť čakať aj hlavný program. "Od 14. hodiny začnú vo dvore Svätokrížskeho domu vystupovať umelci," priblížil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž. 

Svoje putovanie tu ukončí aj fašiangový sprievod, ktorý už tradične pripravuje mužská spevácka skupina Sekera a folklórny súbor Hron v spolupráci s dobrovoľníkmi. 

Zábava vyvrcholí fašiangovou veselicou v hlavnej sále mestského kultúrneho centra o 18.00 h. O polnoci nebude chýbať tradičné pochovávanie basy, ktoré ukončí obdobie zábavy a hodovania v meste. 


V Žiari nad Hronom dnes otvárajú mestské materské centrum

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 15.2.2017|Marína Debnárová / Marína Debnárová

Marína Debnárová, moderátorka RTVS:

"V Žiari nad Hronom dnes otvárajú mestské materské centrum. Bude otvorené od pondelka do štvrtka od 8:00 do 12:00 hodiny, v stredu do 16:00. Vstup bude za mesačný poplatok. Centrum bude mať aj svoj vlastný program, ktorý budú zverejňovať na webovej stránke. Hovorca mesta Martin Baláž konštatuje, že v minulosti takéto centrá existovali, no v súčasnosti chýbajú."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:

"Sú to novo zrekonštruované priestory v bývalej materskej škole. Časť tejto teda materskej školy je teraz k dispozícii materskému centru, ktoré nesie názov Úlik. Vítané sú všetky mamičky nielen z mesta Žiar nad Hronom. Jednak vytvorí priestor na stretávanie sa matiek s deťmi a takisto jednak priestor na ich odborné vzdelávanie, voľný čas, cvičenie. Taktiež sa chceme zamerať aj na mamičky, ktoré sa pripravujú len na materstvo, to znamená, že sú tehotné."

Marína Debnárová:

"Centrum sa nachádza na ulici Dr. Janského oproti technickej škole. Mesto Žiar nad Hronom investovalo okolo 6 tisíc eur, zariadenie stálo 3 tisíc eur."


Zabudnuté Slovensko mieri do Žiaru nad Hronom

www.tyzden.sk| 15.2.2017|redakcia

Zabudnuté Slovensko mieri do Žiaru nad Hronom

Séria koncertov a diskusií občianskej iniciatívy na tému extrémizmu a xenofóbie pokračuje zajtra na strednom Slovensku. Diskusiu bude viesť redaktor .týždňa Andrej Bán. 

Zabudnuté Slovensko/facebook 

Koncerty a diskusie sú zamerané proti fašizmu, extrémizmu, xenofóbii, intolerancii a tiež na spolupatričnosť regiónov a prácu s mládežou.

od 18‑tej v Mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom pokračuje séria koncertov a diskusií občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko. 

Ako hostia prídu: Eva Mosnáková, žena, ktorá prežila holokaust, nedávno ocenená aj prezidentom Andrejom Kiskom. Ženskú zostavu diskutujúcich dopĺňa herečka Zuzana Kronerová. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán a ďalším hosťom bude historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovsky. Hudobnú časť programu vyplní Katka Koščová v sprievode Daniela Špinera, ktorá sa takisto zapojí do diskusie s hosťami alebo verejnosťou. 

Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie. 

Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 

Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich "zodpovední" ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne. 

Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť. 

Podujatie je spoluorganizované mestom Žiar nad Hronom a s Mestským kultúrnym centrom Žiar nad Hronom. Mesto je centrom Žiarskej kotliny a má za sebou bohatú minulosť. Pôsobilo v ňom viacero významných vzdelancov, pedagógov a dejateľov. Dejiskom ďalšieho podujatia bolo zvolené ako prirodzené sídelné a ekonomické centrum žiarskeho regiónu.


V bývalých záhradách žiarskeho biskupského kaštieľa sa ukrýva minizoo

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 7.2.2017|Martina Bodnárová / Martina Bodnárová

Martina Bodnárová, moderátorka RTVS:

"V bývalých záhradách žiarskeho biskupského kaštieľa, v dnešnom Parku Štefana Moyzesa sa ukrýva živý kútik s viacerými druhmi domácich či exotických zvierat. Minizoo navštevujú rodiny s deťmi celoročne. Vznikla v parku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, už koncom 80. rokov minulého storočia. Potom bola roky v útlme, no a k myšlienke obnoviť ju sa vrátili približne pred 5 rokmi. Mesto začalo do nej investovať, taktiež sa zvýšil počet zvierat. Približuje vedúci kancelárie primátora Martin Baláž."

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora:

"To zázemie pre zvieratá sa zlepšilo, aj celkovo ... tá úprava je krajšia, lebo sme si povedali celkovo, že ten park chceme pozdvihnúť a je to ak nie najväčšia, tak jedna z hlavných atrakcií toho Parku Štefana Moyzesa."


Pavilón v žiarskom parku chcú začať opravovať na jar

www.teraz.sk| 5.2.2017|TASR

V súčasnosti je okrem strechy budova v schátranom stave. 

Žiar nad Hronom 5. februára (TASR) ‑ V priebehu tohto roka by mal dostať historický pavilón nachádzajúci sa v žiarskom Parku Štefana Moysesa nový vzhľad. Mesto sa chce v najbližšej dobe pustiť do jeho rekonštrukcie. Podľa Martina Baláža, vedúceho kancelárie primátora, sa podarilo na tento účel získať mestu dotáciu z ministerstva kultúry, celá renovácia by mala stáť do 40.000 eur. 

Pavilón, ktorý miestni zvyknú nazývať aj ako kaplnka, nikdy nebol sakrálnou budovou. Objekt bol súčasťou parku biskupského kaštieľa. Postavený bol v barokom štýle pravdepodobne pri rekonštrukcii kaštieľa koncom 18. storočia. V 19. storočí ho zrekonštruovali v neogotickom štýle. 

V súčasnosti je okrem strechy budova v schátranom stave. "Spravená bude fasáda, nové kovové dvere a tiež okná," priblížil Baláž. Po rekonštrukcii by mal slúžiť ako stála expozícia biskupskej tradície v meste. "Takisto tam bude priestor pre príležitostné výstavy, komorné koncerty či malé javiskové formy," dodal Baláž s tým, že s prácami na obnove by chceli začať už na jar. 

V tesnej blízkosti pavilónu sa nachádza rozprávkové ihrisko s perníkovou chalúpkou. Aj s touto atrakciou žiarskeho parku má samospráva ďalšie plány. Podľa Baláža chcú ihrisko doplniť o lanovú dráhu určenú aj pre menšie deti. "Chceme do toho investovať okolo 10.000 eur," dodal. 


Žiarski poslanci zvýšili základné imanie Technických služieb o 500.000

www.dobrenoviny.sk| 26.1.2017|TASR

Futbalový štadión mesto rekonštruuje aj za pomoci dotácie od štátu z programu na obnovu futbalových štadiónov. 

Žiar nad Hronom 26. januára (TASR) ‑ Za účelom dofinancovania rekonštrukcie futbalového štadióna dnes žiarski mestskí poslanci na zasadnutí mestského zastupiteľstva odsúhlasili zvýšenie základného imania mestskej spoločnosti Technické služby, s.r.o. Jej základné imanie sa tak zvyšuje z doterajšej výšky 1,642 milióna eur na celkovú výšku 2,142 milióna eur, a to peňažným vkladom vo výške 500.000 eur zo strany spoločníka ‑ mesta Žiar nad Hronom. 

Futbalový štadión mesto rekonštruuje aj za pomoci dotácie od štátu z programu na obnovu futbalových štadiónov. Projekt počíta s vybudovaním nových tribún, modernizáciou zázemia aj hracej plochy. Z kedysi spartakiádneho štadióna tak má podľa samosprávy vzniknúť moderný štadión, kde sa opäť bude hrať II. liga. 

Podľa primátora Petra Antala pokračujú práce na rekonštrukcii aj v týchto dňoch. "Bol urobený trávnik bez zasiatia, teda všetky potrebné vrstvy vrátane oddrenážovania. Boli osadené nové tribúny, tie musí ešte dodávateľ dokončiť, a momentálne sa budujú pätky pre osvetlenie. Prebiehajú búracie práce v hlavnej tribúne," podotkol Antal s tým, že práce prebiehajú tak, ako to počasie dovoľuje. 


Dostali milión na štadión

Televízna stanica TA 3| 20.1.2017|Martin Dušička / Gabriela Marchevská, Alfonz Šuran

Gabriela Marchevská, moderátorka:

"V okrese Žiar nad Hronom sa darí neustále znižovať nezamestnanosť a už čoskoro tam vzniknú ďalšie pracovné miesta. Po výjazde v regióne a rokovaniach s podnikateľmi a starostami to vyhlásil premiér Robert Fico. Mestu zároveň oznámil, že im vláda prispeje sumou milión eur na dokončenie zimného štadióna."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Po výjazde v Martine sa premiér Fico spolu s vicepremiérom Petrom Pellegrinim a štátnou tajomníčkou Denisou Sakovou presunuli do Žiaru nad Hronom, stretli sa nielen so starostami regiónu, ale aj s podnikateľmi. Hoci sa tu nezamestnanosť pohybuje medzi ôsmimi a deviatimi percentami, firmy hľadajú ďalších ľudí a žiadajú tiež aj o štátnu pomoc."

Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu:

"Je tu investor, ktorý plánuje rozšíriť svoju zlievarenskú výrobu, kde by mohol zamestnať ďalších viac ako dvesto ľudí. Len priemerka platová v tomto závode už presahuje tisíc euro, čo si myslím je v Žiari nad Hronom už veľmi zaujímavý plat."

Martin Dušička:

"Aby sa v budúcnosti vyhli problémom s hľadaním zamestnancov, firmy v priemyselnom parku zriadili strednú školu, v ktorej si vychovávajú svojich nových ľudí."

Robert Fico, predseda vlády:

"Zamestnanosť je naozaj v meste veľmi, veľmi slušná, kto chce, si prácu nájde. Okrem toho sú tu zamestnávatelia, ktorí ponúkajú veľmi slušné príjmy."

Peter Pellegrini:

!Môžem konštatovať, že podľa informácií, ktoré mám, stopercentná úspešnosť absolventov tejto školy, pretože všetci si nachádzajú miesto."

Martin Dušička:

"Obyvateľov Žiaru nad Hronom už dlhé roky trápi nedostavaný zimný štadión, vláda teraz sľúbila, že mestu v tomto smere pomôže."

Robert Fico:

"Dohodli sme sa, že vyčleníme jeden milión eur na dostavbu zimného štadióna tu v Žiari nad Hronom. V kombinácii so zdrojmi, ktoré má mesto, sa môžme významne posunúť, pretože predsa len je to už suma peňazí, ktorá rozostavanému zimnému štadiónu pomôže."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Je to trauma našich ľudí, že už šesť rokov nemajú kde tráviť ľudia voľný čas. V toto som ani nedúfal, že to takto dopadne a to viac ďakujem pekne."

Martin Dušička:

"Vo výjazdoch po slovenských regiónoch chce premiér pokračovať aj na budúci týždeň, opäť v trojici by mali navštíviť okres Zlaté Moravce."


Žiarčania kuchynský olej separujú výrazne menej ako v minulých rokoch

www.nasziar.sme.sk| 11.1.2017|Ivana Zigová

V kanalizácii môže použitý olej narobiť problémy. So zvyškami potravín upcháva potrubia a zvyšuje náklady na ich čistenie. 

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarčania vytriedili v roku 2016 výrazne menej použitého jedlého oleja ako v roku 2014, keď sa ho z domácností vyzbieralo 3,94 tony, aj ako v roku 2015, keď ho odovzdali 2,73 tony. Podľa aktuálnych štatistík z novembra v rovnakom ukazovateli nevykázalo mesto ani tonu. 

Radnica avizuje silnejšiu propagáciu 

"Ako vyplýva z týchto čísel, zaznamenali sme pokles množstva vyzbieraných olejov, preto budeme musieť do budúcnosti posilniť komunikáciu a propagáciu separovania tejto komodity," priznal hovorca žiarskej radnice Martin Baláž s dôvetkom, že radnica pripraví kampaň. 

Zber oleja a tukov z domácností zaviedlo mesto už v roku 2011, keď sa v niektorých stojiskách objavili hnedé zberné nádoby. Odovzdať tieto látky možno však aj na žiarskom zbernom dvore. 

"Olej samozrejme nemožno liať priamo do zbernej nádoby, ľudia ho tam môžu dávať v naplnených PET fľašiach," povedal Baláž. Olejové zvyšky by pritom podľa jeho slov nemali byť znehodnotené vodou, vínom, kečupom viac ako desaťpercentným podielom. 

Zapchatá kanalizácia láka hlodavce 

Vodárom olej v kanalizácii môže narobiť veľké problémy. 

"Použitý kuchynský olej sa preto nesmie vylievať do kanalizácie a mal by sa separovať a odovzdať na zbernom mieste," upozornil Marián Bilanin zo Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. 

"Prevádzkovateľ kanalizácie môže kontrolovať nakladanie s použitými kuchynskými olejmi u producentov, ako sú reštaurácie, jedálne, hotely a iné gastronomické prevádzky. Súkromné byty a domy sú ťažko kontrolovateľné, a preto separácia ostáva na dobrom svedomí ľudí," poznamenal v tejto súvislosti. 

Použitý olej sa zachytáva na stenách kanalizačných potrubí, pričom sa naň ďalej lepia zvyšky potravín a ďalšie nečistoty. 

"Vnútorný prierez potrubia sa zmenšuje a kanalizácia či kanalizačná prípojka sa tak môže úplne upchať. Následné čistenie kanalizácie a odstraňovanie upchávok pritom značne zvyšuje prevádzkové náklady," vysvetlil Bilanin.Hnijúca hmota navyše láka hlodavce, ktoré v kanalizačných potrubiach a ich okolí spôsobujú ďalšie škody a sú zdrojom prenosných chorôb.


Žiarska minizoo sa rozrástla o shetlandské poníky a kozliatka

www.dobrenoviny.sk| 10.1.2017|TASR

Novému prostrediu sa zvieratá prispôsobili veľmi dobre, uviedol zástupca riaditeľa Technických služieb Peter Jagoš.

Žiar nad Hronom 10. januára (TASR) ‑ Približne 30‑členné osadenstvo žiarskej minizoo v Parku Štefana Moysesa sa v týchto dňoch rozrástlo o ďalších členov. Z neďalekej obce Lovča doviezli dva shetlandské poníky. Kobylky sú zatiaľ bez mena a majú približne dva roky. 

"Starostlivosť o ne, je ako o bežného koníka. Máme tu aj oslíky, čiže je to podobné. Budeme im ošetrovať kopytá a takisto strava je rovnaká ako pri osloch," priblížil zástupca riaditeľa Technických služieb Peter Jagoš. 

Podľa jeho ďalších slov sa poníky novému prostrediu prispôsobili veľmi dobre. "Dva týždne boli v ohrádke zatvorené, aby sa prispôsobili a teraz už behajú voľne," priblížil. Poníky sú umiestnené vo výbehu s ostatnými druhmi zvierat, na rovnaké prostredie boli podľa jeho slov zvyknuté aj v predchádzajúcom pôsobisku. 

Pre ich potreby pribudla vo výbehu maštaľ obložená zrubovým obkladom. Rovnako budú v najbližších mesiacoch upravené podľa Jagoša aj ďalšie zvieracie príbytky. 

Poníky nie sú jediným prírastkom, z ktorého sa budú môcť návštevníci minizoo tešiť. V ohrade s minikozami holandskými pribudli dve kozliatka. Tým podľa Jagoša neprekáža ani extrémne chladné počasie. "Naopak, mláďatká sú odolnejšie, keď sa rodia v zime. Skôr je horšie, keď je zima slabšia, nepremrzne tak, ako má. Potom sú rôzne choroby," skonštatoval Jagoš.


Obyvatelia Žiaru nad Hronom sa okrem rybníka môžu korčuľovať aj na klzisku priamo v meste

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 5.1.2017|Daniela Matejovičová / Daniela Matejovičová

Daniela Matejovičová, moderátorka RTVS:

"Vďaka mrazivému počasiu si budú môcť ľudia v Žiari nad Hronom užiť korčuľovanie aj priamo v meste. Mesto pripravuje ľadovú plochu na ihrisku v oddychovej zóne na Hviezdoslavovej ulici. Ako radnica avizovala, klzisko by mali otvoriť už dnes. Ľadovú plochu tu mohli Žiarčania využívať už pred vianočnými sviatkami. Pre oteplenie však nevydržala a tak ju museli obnoviť. Obyvatelia Žiaru nad Hronom v týchto dňoch smerujú aj k žiarskemu rybníku. Niekoľko centimetrov hrubá vrstva ľadu pokrýva takmer celú jeho plochu. Využívajú ho desiatky korčuliarov."


Klzisko v Žiari nad Hronom bude aj v meste

www.teraz.sk| 3.1.2017|TASR

Vďaka mrazivému počasiu si budú môcť Žiarčania v najbližších dňoch užiť korčuľovanie aj priamo v meste. Technické služby v týchto dňoch pripravujú ľadovú plochu na ihrisku. 

Na snímke ľudia sa korčuľujú a hrajú hokej na zamrznutom Žiarskom rybníku 3. januára 2017 v Žiari nad Hronom.

Žiar nad Hronom 3. januára (TASR) ‑ Vďaka mrazivému počasiu si budú môcť Žiarčania v najbližších dňoch užiť korčuľovanie aj priamo v meste. Technické služby v týchto dňoch pripravujú ľadovú plochu na ihrisku v oddychovej zóne na Hviezdoslavovej ulici. 

Ako uviedol hovorca mesta Martin Baláž, aktuálne je potrebné plochu ešte zavodniť niekoľkými cisternami. Predpokladá, že klzisko by mohlo byť otvorené pre verejnosť vo štvrtok 5. januára. Ľadovú plochu tu mohli Žiarčania využívať už pred vianočnými sviatkami, pre oteplenie však nevydržala a tak ju musia obnoviť. 

Mnoho ľudí v týchto dňoch smeruje aj k Žiarskemu rybníku. Niekoľko centimetrov hrubá vrstva ľadu pokrýva takmer celú jeho plochu. Počas celého dňa si tu zimné radovánky užívajú desiatky korčuliarov.


Štúdiu pre priestory sídliska Pod vršky už spracúva architekt

www.sme.sk| 27.12.2016 |Ivana Zigová

Už na jar mesto ukáže, ako by po novom mohli vyzerať vnútroblokové priestory známeho žiarskeho sídliska. 

Priestory medzi panelákmi dnes nemajú žiadny ucelený koncept.

ŽIAR NAD HRONOM. Do konca januára budúceho roka bude mať radnica v rukách architektonickú štúdiu pre revitalizáciu vnútroblokových priestorov na žiarskom sídlisku Pod vršky. Termín je súčasťou zverejnenej zmluvy, ktorú mesto uzavrelo s architektom Stanislavom Barényim z Liptovského Mikuláša. 

"Ide o architekta, ktorý vyšiel ako víťaz z verejného obstarávania a ktorý má skúsenosti s úpravami verejných priestorov," potvrdil hovorca mesta Martin Baláž. 

Štúdia má obsahovať prvotné premietnutie zámeru budúcej stavby do konkrétnej priestorovej podoby, návrh urbanistického, architektonického, konštrukčného a materiálového riešenia, základné ekonomické parametre a zjednodušený rozpočet projektu. 

Jej cena spoločne s nadväzujúcou realizačnou projektovou dokumentáciou je podľa zmluvy 16 080 eur s DPH. 

"Štúdia by mala obsahovať vybudovanie akýchsi malých oddychových zón na sídlisku vrátane športoviska, prvkov pre deti a mobiliáru. Priestor by tak mal získať zmysluplné využitie, ktoré mu dnes chýba," vysvetlil zámer mesta Baláž. 

Na uskutočnenie projektu chce žiarska samospráva žiadať budúci rok o príspevok z erofondovej výzvy stavanej pre podobné zámery. "Ak budeme úspešní, projekt sa bude môcť uskutočniť. Mohlo by ísť pritom o investíciu na úrovni až jeden milión eur," naznačil hovorca mesta.


Výťažok z predaja punču pomôže 80 ročnej dôchodkyni Márii

www.sme.sk| 22.12.2016 |TASR

Predaj charitatívneho punču je počas vianočných trhov v Žiari nad Hronom už tradíciou.

ŽIAR NAD HRONOM. Výťažok z predaja charitatívneho punču, ktorý si mohli Žiarčania zakúpiť pred pár dňami na Námestí Matice Slovenskej, pomôže 80‑ročnej dôchodkyni Márii zo Žiaru nad Hronom. 

Starenka, ktorej sa mesto rozhodlo pomôcť, žije na hranici životného minima a v nedávnom čase bola okradnutá. Ako informoval hovorca mesta Martin Baláž počas akcie, do ktorej sa zapojili zamestnanci mestského úradu, mestskí poslanci, primátor Peter Antal a viceprimátor Ladislav Kukolík, sa predalo celkom 60 litrov tohto obľúbeného nápoja a vyzbieralo sa 280 eur. 

"Výťažok venujeme pani Márii, ktorú vybrali zamestnanci odboru starostlivosti o obyvateľa nášho mestského úradu," priblížil Baláž s tým, že v posledných rokoch sa mesto snaží touto charitatívnou akciou pomáhať jednotlivcom, ktorí to potrebujú.


Kapustnicu na námestí budú variť lekári aj inštruktori autoškoly

www.sme.sk| 16.12.2016 |Ivana Zigová

Nie je to o súťažení, ale o atmosfére a dobrej nálade, priblížil zmysel podujatia hovorca žiarskej radnice.

ŽIAR NAD HRONOM. Priamo v centre Žiaru bude už v stredu (21.12.) rozvoniavať vianočná kapustnica. Súťaž v jej varení organizuje mesto už tretí rok. 

Príprava začína na Námestí Matice slovenskej na poludnie a samotná ochutnávka čaká návštevníkov podujatia okolo 15. hodiny. 

"Prihlásilo sa nám do desať tímov. Sily si zmerajú napríklad tím žiarskeho primátora, miestni poslanci, partia z mestského kultúrneho centra, kolegovia z gymnázia, či tím Sveta zdravia, teda nemocnice a kolektív autoškoly Luto," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. 

Najlepší recept a kuchársky výkon vyberú na základe ochutnávky Žiarčania. "Nie je to o víťazstve, ale o atmosfére a predvianočnej nálade," povedal o zámere Baláž. Popoludnie a podvečer spríjemní aj vystúpenie a capella zoskupenia Otto Voce pod holým nebom. 

Súťaž je aj tento rok súčasťou vianočných trhov v centre mesta, ľudia sa tak môžu zastaviť na punč, varené víno či medovinu. V predaji sú aj domáce koláče, údeniny, syry či takzvané poplamúchy. Na pultoch vyzdobených stánkov návštevníci nájdu aj drobné darčeky ‑ sviečky, medovníky či vianočné dekorácie.


Žiar by mohol mať druhú poštu už o pár mesiacov. Poznáme adresu

www.sme.sk| 12.12.2016 |Ivana Zigová

Slovenská pošta prišla s návrhom, ten však najskôr musí schváliť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. 

Jediná pošta v Žiari sídli na Námestí Matice slovenskej.

ŽIAR NAD HRONOM. Sťažnosti na poskytovanie poštových služieb v Žiari nad Hronom sa objavujú dlhodobo. 

Problémom je podľa Žiarčanov najmä nedostatočná kapacita jedinej pošty v Žiari nad Hronom. Tá sídli na Námestí Matice slovenskej a pre mesto s počtom obyvateľov takmer 19‑tisíc, nepostačuje. 

V radoch tam zákazníci čakajú často aj desiatky minút, pracovníci nestíhajú a viaceré priehradky bývajú zatvorené. 

Nespokojný Žiarčan píše ombudsmanovi 

"Slovenská pošta, a.s., nám už v minulosti prisľúbila zriadenie novej pobočky v našom meste. Dodnes sa táto situácia nevyriešila. Neskôr nám bolo sľúbené zvýšenie kapacity pošty. Z pôvodných a funkčných desiatich priehradiek ostalo sedem," píše v aktuálnom liste poštovému ombudsmanovi Jánovi Jasovskému nespokojný Žiarčan Martin Beňo. 

"Čakať na pošte, mnohokrát aj hodinu, môcť si prevziať zásielky niekedy až od 17.50, je už neúnosné," sťažuje sa a zdôrazňuje, že dve pošty majú aj menšie mestá ako Žiar, napríklad Tlmače, Galanta, Myjava, Detva, Tvrdošín či Malacky. 

Ombudsmanovi, ktorý má riešiť sťažnosti a podnety, v liste tiež pripomína, že primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal podľa jeho vlastných slov so Slovenskou poštou opakovane rokoval, no neúspešne. 

Sídlo blízko autobusovej stanice? 

Poskytovateľ poštových služieb našim novinám na otázky v súvislosti s roky sľubovanou druhou pobočkou už v auguste odpovedal, že zámer má v podnikateľskom pláne na rok 2017. Aktuálne má už spoločnosť podľa hovorkyne Slovenskej pošty Ivety Dorčákovej spracovaný aj konkrétny návrh. 

"V jeho zmysle by mala mať nová pošta tri univerzálne priehradky a mala by sídliť na adrese: Ulica SNP 134," informovala hovorkyňa s tým, že zatiaľ ide stále len o zámer, ktorý musí pred uskutočnením schváliť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. "Predloženie návrhu úradu zabezpečíme v tomto mesiaci. Predpokladaný termín otvorenia pobočky je 1. polrok 2017," naznačila Dorčáková. 

Podľa adresy, ktorú zástupkyňa spoločnosti uviedla, by nová pošta mala sídliť v blízkosti centrálnej autobusovej stanice v objekte, kde dnes Žiarčania nájdu napríklad aj predajňu Orange či kaviareň X‑bar.


V centre Žiaru nad Hronom chcú dobudovať ďalšie parkovacie miesta

www.teraz.sk| 8.12.2016 |TASR

Mesto aktuálne pripravuje štúdiu, podľa ktorej by sa tržnica premiestnila do centra. Tá súčasná je totiž zastaraná a jej kapacita je nevyužitá.

Žiar nad Hronom 8. decembra (TASR) ‑ V súvislosti s plánmi vybudovať tržnicu na Námestí Matice slovenskej chce žiarska samospráva v centre mesta dobudovať aj ďalšie parkovacie miesta. Mesto aktuálne pripravuje štúdiu, podľa ktorej by sa tržnica premiestnila do centra. Tá súčasná je totiž zastaraná a jej kapacita je nevyužitá. Okrem toho je zriadená na prenajatom pozemku, novú chce mesto postaviť na vlastnom. 

"Keď chodíte po svete, tak tržnice a malé trhové miesta fungujú na námestiach, ľudia si tam môžu nakúpiť zeleninu a ovocie," podotkol primátor Peter Antal s tým, že farmárske trhy by mohli fungovať napríklad počas sobôt aj v Žiari. 

Zámeru postaviť tržnicu na námestí prispôsobilo podľa jeho slov mesto aj projekt dobudovania parkovacích plôch. Práve tieto totiž ľuďom pri starej tržnici chýbali. Malo by ísť celkom o 50 parkovacích miest, ktoré vybudujú na viacerých miestach v tesnej blízkosti námestia. "Zrealizovať ich chceme v budúcom roku," dodal Antal s tým, že časť z nich vznikne bez ohľadu na to, či bude tržnica na námestí vybudovaná, alebo nie.


V žiarskom Parku Štefana Moysesa pribudne altánok, kde sa budú môcť páry zosobášiť

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 2.12.2016 |Daniela Matejovičová / Daniela Matejovičová

Daniela Matejovičová, moderátor RTVS:

"V žiarskom Parku Štefana Moyzesa pribudne altánok určený pre sobáše. Mesto tak reaguje na zvýšený záujem mladomanželov o toto sobášne miesto. Tento rok boli v parku 3 sobáše, na budúci rok by si tu mali svoje áno povedať zatiaľ 4 páry. Pokračuje primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Bude to veľmi jednoduchá drevostavba, ktorá bude položená na dlažbe a bude časť vydláždená, čiže nenákladný projekt a myslím si, že ľudia, alebo tí, ktorí sa chystajú sobášiť to uvítajú a ak im bude priať aj počasie, môže to byť veľmi pekný spomienka na tento ich deň."

Daniela Matejovičová:

"Pôvodne vraj radnica uvažovala nad tým, že sobáše budú robiť v historickom pavilóne v parku, ktorý chce mesto rekonštruovať. Nakoniec však tento zámer prehodnotili, nakoľko ide o malý priestor."


V Žiari odsúhlasili kúpu pozemku v areáli komunálnej spoločnosti

www.dobrenoviny.sk| 1.12.2016 |TASR

Mestskí poslanci dnes odsúhlasili kúpu pozemku o rozlohe 1183 štvorcových metrov za cenu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 4,61 eura/m2. Celkovo tak mesto za pozemok zaplatí 5454 eur. 

Žiar nad Hronom 1. decembra (TASR) ‑ Po tom, čo pred časom kúpilo mesto Žiar nad Hronom pre potreby Žiarskej komunálnej spoločnosti objekt bývalej stolárskej dielne v Horných Opatovciach, sa miestna samospráva rozhodla odkúpiť aj pozemok pod touto nehnuteľnosťou. 

Mestskí poslanci dnes odsúhlasili kúpu pozemku o rozlohe 1183 štvorcových metrov za cenu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 4,61 eura/m2. Celkovo tak mesto za pozemok zaplatí 5454 eur. 

Pozemok je situovaný čiastočne v areáli Žiarskej komunálnej spoločnosti a časť zasahuje mimo areál spoločnosti. Nachádza sa v blízkosti Kostola sv. Vavrinca a v blízkosti skládok odpadov v Horných Opatovciach. "Ostal tam ešte malý kúsok v súkromných rukách, ktorý ale v zásade nepotrebujeme. Čiže, chceme usporiadať to, čo potrebujeme, našťastie je to pozemok štátu," podotkol v tejto súvislosti primátor Peter Antal. 

V Žiarskej komunálnej spoločnosti, ktorá začala fungovať od septembra tohto roka, mesto zamestnáva dlhodobo nezamestnaných obyvateľov. V podniku by mali títo ľudia zotrvať určitý čas (9‑12 mesiacov), aby sa naučili pracovať, získali pracovné návyky a zručnosti. Potom budú aj s odporučením "posunutí" k riadnemu zamestnávateľovi.


V centre mesta zadržali kozu!

Nový Čas| 30.11.2016 |Denisa Horváthová

ŽIAR NAD HRONOM ‑ Hľadá sa majiteľ! Mestskí policajti v Žiari nad Hronom majú za sebou netradičný zásah. V centre mesta totiž odchytávali kozu. Zatúlané zviera skončilo u chovateľa a hľadá sa jeho pôvodný majiteľ. Pre mužov zákona to nie je prvý kuriózny zásah. 

V pondelok zaznamenali mestskí policajti nezvyčajný telefonát. ,,Okolo 15. hodiny na čísle 159 oznámili, že sa v centre Žiaru nad Hronom pri hoteli Luna pohybuje koza," informoval hovorca mestského úradu Martin Baláž s tým, že policajti zviera ihneď odchytili. ,,Nekládlo žiadny odpor," doplnil s úsmevom hovorca. Zatúlané zvieratko však nikomu nechýbalo. ,,Momentálne sa teda nachádza u chovateľa a hľadá sa jej pôvodný majiteľ. Ak sa nenájde, ostane tam, kde je," ozrejmil Baláž. Podľa chovateľa Zdena, ktorý sa najdúcha ujal, je kozička bezrohá mladá, má len okolo pol roka. ,,Určite sa jej nikto nezbavil, lebo je dobre živená. Musela len niekomu utiecť," povedal. Odchytávanie kozy nie je jediný kuriózny zásah, ktorý museli riešiť mestskí policajti. ,,Už chytali v meste aj ovcu a zasahovali pri splašenom koňovi, ktorý cválal po Ulici SNP. No najčastejšie ich obyvatelia volajú k odchytu hadov," prezradil hovorca s tým, že členovia mestskej polície síce nie sú špecializovaní na odchyt zvierat, v prípade potreby však ochotne zasiahnu.


V žiarskom centre chcú spracovávať odpad aj z okolia

www.teraz.sk| 24.11.2016 |TASR

Centre zhodnocovania odpadov je v súčasnosti zamestnaných spolu s pracovníkmi vlastnej ochrany 23 zamestnancov. Po nabehnutí všetkých prevádzkových súborov tam bude pracovať 29 zamestnancov.

Žiar nad Hronom 24. novembra (TASR) ‑ Centrum zhodnocovania odpadov (CZO) môže aktuálne spracovávať len odpad vyprodukovaný na území mesta. Keďže sú jeho kapacity väčšie, kompetentní chcú, aby sa v závode spracovával aj odpad z okolitého regiónu. 

"Projektované kapacity všetkých technologických zariadení sú vyššie, ako je vôbec výskyt rôznych druhov odpadov na území mesta Žiar nad Hronom, preto sme požiadali riadiaci orgán o povolenie spracovávať odpady z väčšej spádovej oblasti," priblížil vedúci odboru odpadového hospodárstva žiarskeho Mestského úradu Ján Vinarčík s tým, že ide v podstate o celý okres Žiar nad Hronom. 

CZO funguje v skúšobnej prevádzke, zo štyroch technologických celkov zatiaľ nie je spustený posledný, a to gasifikácia. Naopak, naplno funguje Dotrieďovacie zariadenie vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu, ktoré bolo spustené do prevádzky od februára tohto roka. Od tohto obdobia až do konca júna bolo vyzbieraných 408,43 t vyseparovaných zložiek komunálneho odpadu. 

V Centre zhodnocovania odpadov je v súčasnosti zamestnaných spolu s pracovníkmi vlastnej ochrany 23 zamestnancov. Po nabehnutí všetkých prevádzkových súborov tam bude pracovať 29 zamestnancov. 


Delobuchy povolilo mesto len na pár hodín v roku

www.sme.sk| 23.11.2016 |Ivana Zigová

Nové nariadenie mesta zakazuje používanie bežne dostupnej zábavnej pyrotechniky na území Žiaru takmer počas celého roka.

ŽIAR NAD HRONOM. Neregulované obťažovanie obyvateľov či rušenie zvierat výbuchmi delobuchov už nehrozí. V Žiari nad Hronom mestskí poslanci po výluke dlhej rok a pol opäť prijali všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určuje pravidlá pre používanie zábavnej pyrotechniky. 

Nezmysel, ktorý sa nedal uplatniť v praxi 

"Pôvodné nariadenie sme v apríli 2015 museli rovnako ako iné mestá a obce na Slovensku zrušiť, keďže vtedy nová legislatíva vypustila zákonné oprávnenie obce regulovať používanie pyrotechniky na svojom území," vysvetlil náčelník žiarskej mestskej polície Róbert Šiška. 

Legislatíva vtedy hovorila o tom, že pyrotechnický výrobok je bez písomného súhlasu vlastníka objektov zakázané používať vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od nemocníc, kostolov, detských zariadení, domovov dôchodcov, škôl, liečební a cintorínov. 

Takéto zadanie sa však podľa Šišku dalo v praxi len ťažko naplniť. "Mestský či štátny policajt v takomto prípade len ťažko mohol niekomu dokazovať, že pyrotechniku použil do dvesto metrov od niektorej z týchto budov," priblížil praktický problém, ktorý viedol k množstvu sťažností zo strany samospráv z celého Slovenska. Tie napokon dosiahli zmenu. 

"Štátna správa sa s nami škaredo zahrala, najskôr nám možnosť regulovať zrušila, prešiel rok a pol a vrátila nám ju späť," povedal o dôvode, pre ktorý mesto prijalo aktuálnu normu. 

Aj veľký ohňostroj môže mesto stopnúť 

Súčasné znenie mestského nariadenia je podľa Šišku jednoznačné. Úplne zakazuje používanie verejnosti bežne dostupných pyrotechnických výrobkov na území Žiaru s výnimkou niekoľkých hodín v čase od 18. hodiny 31. 12., teda na Silvestra, do 1.1. do 3. hodiny ráno. 

V prípade porušenia zákazu sa pokuta na mieste môže vyšplhať na 33 eur a v správnom konaní až na 500 eur. 

Rozhodujúce slovo má obec aj pri náročnejších ohňostrojoch počas rôznych osláv. Tie ako ohňostrojové práce vykonávané pracovníkom s oprávnením povoľuje príslušný obvodný banský úrad. 

"Banský úrad však takýto ohňostroj nepovolí, ak na to mesto nedá súhlas. My si môžeme povedať, že nechceme, aby sa takýto ohňostroj konal po 22. hodine, aby nedošlo k rušeniu nočného pokoja, ale môžeme si povedať aj, že ho napríklad v obytnej zóne nechceme vôbec," uviedol príklad Šiška


Žiar má prvý priechod so svetlami priamo v asfalte

www.sme.sk| 22.11.2016 |(iz)

Dopravné gombíky svietia nabielo. Majú pribudnúť aj na iných zebrách. 

Prvý priechod osvetlili na Bernolákovej ulici v blízkosti základnej a stredne školy.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiar má prvý priechod pre chodcov s bielymi LED dopravnými gombíkmi. Nachádza sa v blízkosti Základnej školy na Jilemnického ulici a bliká nepretržite 24 hodín denne sedem dní v týždni. 

"Ide o pilotný projekt vybavenia priechodu takýmito výstražnými svetlom, na ktorý sme získali 3‑tisíc eur od Nadácie ČSOB," priblížil hovorca mesta Martin Baláž s tým, že ide o lokalitu, kde sa pohybuje množstvo detí, a to aj po zotmení, keďže v areáli sídlia aj odbory základnej umeleckej školy. 

"Uvidíme, ako sa bezpečnostný prvok osvedčí. Bude nás zaujímať spätná väzba od vodičov aj od chodcov. Zvažujeme totiž, že takýto prvok zavedieme aj na iných frekventovaných priechodoch," naznačil plán mesta. 

V tomto a budúcom roku chce žiarska radnica takto zvýrazniť celkom 13 zebier. 

"Pôjde o 8 priechodov pred základnými školami, 1 priechod pred materskou školou, 3 priechody pri autobusových zastávkach a priechod cez Ulicu M. Chrásteka k Svitavskej ulici," spresnil Miloslav Baranec z odboru životného prostredia a infraštruktúry žiarskeho mestského úradu. 


V Žiari nad Hronom sa vracajú k tradičnému vianočnému stromčeku

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 18.11.2016 |Marína Debnárová

Marína Debnárová, moderátorka RTVS:

"Po niekoľkých rokoch, keď centrum mesta Žiar nad Hronom zdobil moderný vianočný stromček v tvare kužeľa, sa mesto rozhodlo vrátiť k tradičnému symbolu Vianoc. Námestie Matice slovenskej tak bude tento rok zdobiť klasický živý stromček vyzdobený LED svietidlami. Mestské technické služby v uplynulých dňoch osadili na mieste stojan, ktorý budú využívať aj na stavanie mája. Hovorca mesta Martin Baláž."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:

"Prichádzame s ďalšou novinkou a to vlastne bude vianočný betlehem, ktorý vyrezal žiarsky rezbár aj dlhoročný učiteľ výtvarného odboru Základnej umeleckej školy Andrej Janoška. V podstate tento betlehem budeme teraz v decembri inštalovať na námestí, bude to po prvýkrát."

Marína Debnárová:

"Ani tento rok nebudú v Žiari nad Hronom chýbať vianočné trhy. Potrvajú od 5. do 22. decembra a situované budú v blízkosti dreveného pavilónu."


Mesto Žiar nad Hronom bojuje proti čiernym skládkam osadzovaním plotov

www.teraz.sk| 16.11.2016 |TASR

Žiar nad Hronom 16. novembra (TASR) ‑ V boji proti čiernym skládkam, ktoré aktuálne mesto Žiar nad Hronom odstraňuje vďaka dotácii vo výške 30.000 eur z Environmentálneho fondu, sa mesto rozhodlo prispieť aj ďalším opatrením. Pri garážach v blízkosti rómskej osady pod Kortínou osadili mestské Technické služby 19 metrov dlhý plot. 

"Ľudia, ktorí parkujú v týchto garážach, sa sťažovali na to, že ľudia tam autami, ale aj na káričkách vozili odpad," uviedol primátor Peter Antal. Tomu by mal v budúcnosti zabrániť plot s bránou, od ktorej majú kľúče majitelia garáží. Podľa primátora by totiž chceli kataster mesta udržať v takom stave, aby o niekoľko rokov zase nemuseli likvidovať stovky ton odpadu na čiernych skládkach. 

Najväčšou skládkou, ktorú mesto v súčasnosti odstraňuje vďaka dotácii, je skládka v strmom zráze v osade pod Kortínou. Podľa primátora sa však nedá povedať, že za jej vznikom sú len rómski obyvatelia z osady. Svedčia o tom podľa jeho slov igelitové vrecia plné odpadu. "Aj tu budeme musieť spraviť nejaké oplotenie, lebo aj tu sa stávalo, že prišlo auto a vyhodilo do zrázu odpad," priblížil Antal. 

Odstránenie skládky bude podľa jeho názoru prínosom nielen pre miestnu rómsku komunitu, ale všetkých obyvateľov. "Množia sa totiž sťažnosti obyvateľov Hviezdoslavovej ulice, že v čase tepla a teda najmä počas letných mesiacov je v tejto lokalite množstvo potkanov," naznačil s tým, že po odstránení skládky by sa aj tento problém mohol eliminovať. 

Ďalším z opatrení, ktoré by mali prispieť k tomu, aby v lokalite čierne skládky nevznikali, sú podľa Antala občianske hliadky. "Toto je aj jednou z náplní hliadok, upozorňovať na miesta, kde by mohli vznikať tieto čierne skládky a keď sa už odpad aj vyskytne, tak aktivační pracovníci prídu a odpad zlikvidujú," dodal Antal.


Muha urobil dôležitý krok na ceste k majstrovstvám Európy

www.sme.sk| 12.11.2016 |(MR)

V Dudinciach sa konali majstrovstvá Stredoslovenského atletického zväzu v cezpoľnom behu.

ŽIAR NAD HRONOM. Tieto preteky boli zároveň aj prvými kvalifikačnými na majstrovstvá Európy v cezpoľnom behu juniorov a dospelých. 

Dostali šancu aj začiatočníci 

Boli aj poslednými pre kategóriu prípraviek, ktorá má svoju najvyššiu súťaž majstrovstvá kraja. Žiarčania tak dali šancu aj začínajúcim atlétom, na podujatí sa predstavili tiež chodci, šprintéri a skokani. 

Ako prvá začala súťaž najmenších súťažiacich v kategórii prípraviek dievčat na šesťsto metrov ročník narodenia 2005 a mladšie. Atletický klub reprezentovalo sedem dievčat (N. Bieliková, L. Líškayová, K. Kubovčíková, H. Kubovčíková, M. Marčišinová, K. Puťošová, S. Marušková). Žiarska pretekárka Natálka Bieliková (diaľkarka) sa taktickým spôsobom držala v čelnej skupine pretekárok a skvelým finišom s prehľadom zvíťazila časom 1:55 min. a vybojovala si titul MsSAZ. S týmto časom by sa umiestnila na stupni víťazov aj v kategórii chlapcov. Na peknom piatom mieste sa umiestnila Lenka Líškayová a prekvapením bola Katarína Kubovčíková, začínajúca atlétka, ktorá celú trať"dýchala" na chrbát" Lenke. V konečnom poradí tak obsadila pekné šieste bodovacie miesto. 

V kategórii prípraviek chlapcov mali Žiarčania tiež zastúpenie (S. Muller, M. Husenica, M. Kapusta). Na trati dlhej šesťsto metrov si Samuel Muller držal medailovú pozíciu po celú trať. V závere nahodil skvelý finiš, čím sa dostal do vedenia ešte päťdesiat metrov pred cieľom, ale nakoľko sa začal "oberať" po súperoch, na cieľovej páske ho predbehol Samuel Balent z AK ŠK UMB Banská Bystrica. 

V kategórii mladších žiačok v behu 1 120m AK reprezentovali tri pretekárky (N. Krajčíková, B. Brnáková a B. Magulová). Počas pretekov si najlepšie viedla Ninka Krajčíková (diaľkarka), ktorá počas celého behu držala krok s najlepšími a skvelým finišom si vybojovala cenné tretie miesto. 

Farby hájili ďalšie Žiarčanky 

V kategórii starších žiačok v behu na 2 240 m žiarske farby reprezentovala Nicola Kováčová, ktorá sa takticky držala na medailových pozíciách počas celého behu. V záverečných dvesto metroch súperky nasadili skvelý finiš. Do cieľa dobehla na skvelom treťom mieste za dvojicou pretekárok z AK Mostáreň MŠK Brezno. 

V kategórii starších žiakov bežali za žiarsky klub začínajúci atléti Matej Hudec a Ľubomír Lavirac, ktorí dobehli do cieľa v druhej polovici štartovného poľa. 

Počas celých pretekov vládla medzi deťmi skvelá atmosféra, ale myšlienky trénerov hlavne Štefana Muhu a Olivera Dávida už mysleli na kategóriu juniorov, kde sa bežali prvé kvalifikačné preteky juniorov na majstrovstvá Európy v cezpoľnom behu. Kategória juniorov začala v popoludňajších hodinách, žiarsky klub reprezentovali skúsený Lukáš Muha a vytrvalec Ľubomír Orságh. Na trati kvalifikačných pretekov dlhej 5 600m sa stretla slovenská bežecká špička juniorov. Od začiatku pretekov sa Lukáš Muha takticky držal v čelnej skupine pretekárov. Skvele zachytil aj úniky súperov počas prvých troch kôl. Dve kolá pred cieľom skvelým zrýchlením si postupne vytvoril náskok a do cieľa dobehol na prvom mieste. Ľubomír Orságh dobehol v rámci majstrovstiev SsAZ na peknom piatom mieste. 

Skvelý Lukáš Muha 

Lukáš Muha si okrem titulu majstra SsAZ odniesol aj prvenstvo v kvalifikácii na blížiace sa majstrovstvá Európy juniorov. Skvelé preteky a skvelá atmosféra tak pre žiarsku atletiku ostali ovenčené dvoma zlatými, jednou striebornou, dvoma bronzovými medailami a kvalifikačným víťazstvom na majstrovstvá Európy. 


Poplatok za rozvoj sa v Žiari nad Hronom platiť nebude

www.teraz.sk| 30.10.2016 |TASR

Poplatok sa totiž podľa jeho slov miestnej samospráve zdá demotivujúci, napríklad v prípade bytových spoločenstiev, ktoré si renovujú svoje bytové domy.

Žiar nad Hronom 30. októbra (TASR) ‑ Poplatok za rozvoj, ktorým môžu slovenské mestá a obce od budúceho roka spoplatniť výstavbu na svojom území, mesto Žiar nad Hronom nezavedie. "V októbri na mestskom zastupiteľstve žiarski poslanci schválili uznesenie, že sa v meste Žiar nad Hronom nebude vyberať poplatok za rozvoj," priblížil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž. 

Poplatok sa totiž podľa jeho slov miestnej samospráve zdá demotivujúci, napríklad v prípade bytových spoločenstiev, ktoré si renovujú svoje bytové domy. "Mali by sme ich zdaniť za to, že si obnovujú svoje domy, pričom my chceme, aby si ich obnovovali, a zároveň za to od nich žiadať peniaze," podotkol Baláž. 

Rovnako však podľa Baláža nechce žiarska samospráva zaťažovať poplatkom za rozvoj ani firmy pôsobiace na území mesta. "Máme napríklad dosť vysoké zaťaženie priemyselných stavieb. Máme vyššie položenú daň, čo je jeden z dôvodov, že nechceme nejakým spôsobom ďalej zaťažovať podnikateľov," dodal v tejto súvislosti Baláž. 

Primátor Žiaru nad Hronom a poslanec Národnej rady SR Peter Antal (Most‑Híd) už v minulosti naznačil, že niektoré ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predstavovali na komunálnej úrovni problém. Spolu s ďalšími poslancami za Most‑Híd navrhli novelu zákona, ktorá je aktuálne v druhom čítaní. V prípade jej schválenia sa nebude poplatok uhrádzať za zateplenie bytového domu či údržbu stavby. 

Spoplatniť výstavbu na svojom území, prostredníctvom poplatku za rozvoj, budú môcť mestá a obce na Slovensku od budúceho roka. Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec k 1. januáru kalendárneho roka a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu (10 eur) a maximálnu (35 eur) výšku poplatku za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. 

Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť ako kapitálové výdavky v prípade výstavby škôl a škôlok, športovísk, kultúrnych a zdravotníckych zariadení, ale aj na výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozširovanie a údržbu verejnej zelene.


Chce ľudí spájať, nie vyhadzovať

Šport| 21.10.2016 |GABRIEL BOGDÁNYI

Od mládeže po Olymp" ‑ znie motto ďalšieho kandidáta na post prezidenta Slovenského olympijského výboru (SOV). Marian Majzlík, šéf Slovenskej asociácie športu na školách (SAŠŠ), je po Branislavovi Delejovi a Antonovi Siekelovi tretí muž, ktorý verejne oznámil svoj záujem uchádzať sa o najprestížnejší post v slovenskom športe vo voľbách 26. novembra. 

Za najväčší problém slovenského športu považuje športovanie mládeže. V tejto oblasti podľa neho chýba systémové riešenie. Akýsi základ či báza, ktoré zanikli po roku 1989, a napriek viacerým snahám sa ich nepodarilo obnoviť. Dokázať by to mohol SOV, ktorý ako jediný subjekt spája všetky športy. "Teším sa, že sme boli na olympiáde v Riu úspešní, ale väčšinou sú naši najlepší už tridsiatnici a za nimi je veľká výkonnostná medzera," upozorňuje Marian Majzlík. "Bojím sa o budúcnosť nášho športu, lebo ak neprídu systémové opatrenia, môže sa to skončiť zle. Je o päť minút dvanásť!" Prvý impulz kandidovať na post prezidenta SOV dostal v apríli 2012, keď sa jeho iniciatíva riešiť problémy slovenského športu zdola a nie zhora, nestretla s pochopením. "Povedal som si: ak chcem naozaj niečo zmeniť, musím kandidovať. Moja výhoda je, že som človek z praxe, z terénu, poznám telocvikárov, trénerov, športovcov i zväzových funkcionárov," vysvetľuje. Program 43‑ročného riaditeľa Základnej školy na Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom má tri základné piliere: oblastní koordinátori športu, zmeny v legislatíve fungovania škôl ("Aby sme sa vôbec mohli niekam pohnúť") a zlepšenie vzťahov. Oblastní koordinátori športu, ktorých by zastrešoval (aj finančne) SOV, by zabezpečovali všetko, čo sa týka športu v danom regióne a dohliadali by aj na vyhľadávanie talentov. "Ak to má fungovať seriózne, koordinátori by mali pôsobiť aspoň na úrovni okresov," podotkol Marian Majzlík. Z pozície prezidenta SOV by sa v prípade zvolenia zasadzoval za legislatívne zmeny s cieľom kompenzovať školám financie za žiakov, ktorí odchádzajú do športových tried a škôl. "Žiaľ, súčasné zákony bránia, aby sa talentované deti dostali k lepším podmienkam. Ak niekoho objavíme a chceme ho dostať do športovej triedy, jeho pôvodná škola sa tomu, celkom prirodzene, bráni. Prišla by nielen o žiaka, ale aj o nemalý finančný príspevok naňho. Dostať sa do školy s tým, že si ide vyhliadnuť talenty, je pre trénera či učiteľa takmer nemožné. Riaditelia sa boja, že im vezmeme žiakov a škola príde o peniaze. Toto treba nastaviť úplne inak," prízvukuje šéf SAŠŠ. Mariana Majzlíka trápia aj nie najlepšie vzťahy v slovenskom športe. Upokojenie rozbúrenej hladiny je tretí pilier jeho vízie kandidáta na prezidenta SOV. "Celý život som ľudí spájal, podarilo sa mi to aj v SAŠŠ a o to by som chcel pokúsiť aj v SOV. Moje krédo znie ‑ spojme ľudí a poďme robiť v prospech športu. Nekandidujem, aby som niekoho vyhodil a rozprával, že sa mi nepáči." Na otázku, ako vidí svoje šance na zvolenie, odpovedal zatiaľ najmladší kandidát na funkciu prezidenta SOV diplomaticky: "Neusilujem sa o víťazstvo za každú cenu, nemám ani nijaké postranné úmysly. Úprimne sa len snažím premeniť moju víziu v realitu, a zdá sa mi, že by som to vedel dosiahnuť práve z postu prezidenta SOV." GABRIEL BOGDÁNYI 

KTO JE MARIAN MAJZLÍK

Vyštudovaný pedagóg a rodák z Opavy (1973) vyrastal v tatranskej Pribyline, kde sa venoval behu na lyžiach. Pôsobil ako pedagogický pracovník na viacerých školách, v súčasnosti je riaditeľ ZŠ orientovanej na šport na Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom. Už druhé volebné obdobie je predseda Slovenskej asociácie športu na školách (SAŠŠ), je organizátor mnohých krajských a celoslovenských školských športových podujatí, pomáhal obnoviť v minulosti populárny Beh oslobodenia Hornej Ždane. Je člen Rady olympizmu SOV a predseda MŠK Žiar nad Hronom. 

PODPORUJE HO AJ MAJSTERKA EURÓPY

Kandidatúru Mariana Majzlíka podporila i slovenská rekordérka a bývalá halová majsterka Európy (1983) v skoku do diaľky Eva Murková. "Marian má úžasnú vlastnosť ‑ dokáže ľudí počúvať i spájať. To je dnes vzácnosť. Jeho výhoda je, že je nad vecou, nie je zainteresovaný v žiadnom športovom zväze. Vízii, s ktorou prišiel, veľmi fandím. Ak sa v športovaní detí a mládeže niečo zásadne nezmení, ani si nechcem predstaviť, kde bude náš vrcholový šport o pár rokov," vyhlásila Murková, ktorá pôsobí v Centre voľného času Junior v Banskej Bystrici.


Všeobecne záväzné nariadenie o psoch museli zmeniť

Rozhlasová stanica Regina| 18.10.2016 |Marína Debnárová / Peter Béreš

Peter Béreš, moderátor:
"V Žiari nad Hronom museli pre protest prokurátora zmeniť všeobecne záväzné nariadenie o psoch. Ich voľný pohyb bude zakázaný takmer na celom území mesta. Radnica chce miesta so zákazom označiť."

Marína Debnárová, redaktorka:
"Žiarska radnica musela literu vlastnej normy zmeniť aj preto, že v nej chýbalo zreteľné označenie miest, kde je zakázaný voľný pohyb psa. Ide o päťdesiatdva ulíc. Náčelník Mestskej polície v Žiari nad Hronom Róbert Šiška."

Róbert Šiška, náčelník Mestskej polície v Žiari nad Hronom:
"V prvej fáze sa zameriame najmä na tie miesta, v ktorých aj v minulosti sme mali najväčšie problémy. Chovatelia psíkov sa správali nedisciplinovane. Na oplotenie športoviska tam umiestnime tabuľky, kde nebude na to vytvorený priestor, umiestnime nálepku."

Marína Debnárová:
"Pri kontrole dodržiavania nových pravidiel sa mestskí policajti zamerajú na medziblokové priestory a obytné zóny. Žiarsky primátor Peter Antal pripúšťa, že napriek schválenému nariadeniu nebudú označovať všetky ulice."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Hlavne by to vyzeralo komicky a hyzdilo by to mesto. Preto lebo skutočne ani neviem odhadnúť, koľko by bolo tých nálepiek potrebných. Budú označené miesta, hlavne tie oddychové zóny, ktoré sú verejne prístupné."

Marína Debnárová:
"V súčasnosti sa môžu psy v Žiari vybehať na troch miestach. Na sídlisku Podvŕšky, na Sládkovičovej a Hviezdoslavovej ulici. Mesto chce ešte vytvoriť ďalší priestor pre psičkárov. Dolný Kubín má tak, ako Žiar nad Hronom, okolo devätnásťtisíc obyvateľov. V dolnooravskom meste je v platnosti podobné nariadenie dva roky. Majú tam špeciálne koše na psie exkrementy, chýba však priestor na voľný pohyb so štvornohým miláčikom. Z písomného stanoviska radnice vyberáme."

Stanovisko

Mestský úrad Dolný Kubín:
"V Dolnom Kubíne nie sú vyhradené miesta, kde by sa psy mohli voľne pohybovať. Povinnosti ich majiteľov sú zhrnuté vo všeobecne záväznom nariadení. Vstup so psom je zakázaný na športoviskách, ihriskách, cintorínoch s oplotením a v areáloch materských a základných škôl."

Marína Debnárová:
"V oboch mestách je pokuta za neodstránenie psích exkrementov okolo tridsať eur. Preukázať znečistenie verejného priestranstva je však miestami problematické."


Mesto Žiar nad Hronom upravilo ceny za prenájom miestností v mestskom kultúrnom centre

Rozhlasová stanica Lumen| 16.10.2016 |Monika Majerová / Monika Majerová

Monika Majerová, moderátorka:
"Mesto Žiar nad Hronom upravilo ceny za prenájom jednotlivých miestností v mestskom kultúrnom centre. O nových pravidlách prenajímania týchto priestorov hovorí aktualizované všeobecne záväzné nariadenie o zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom mesta. Hlavný mestský ekonóm Martin Majerník."

Martin Majerník, hlavný mestský ekonóm, Žiar nad Hronom:
"Ide o upravené ceny na základe odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu, kde odporučil mestu upraviť všeobecne záväzné nariadenie, kde bude jasne stanovené čo je nájomná cena a čo sú energie, takže mesto rozčlenilo práve tú jednu sumu na dve položky, na energie a klasické nájomné."

Monika Majerová:
" Doteraz totiž platili nájomné v jednej sume, čiže bolo fixné. Pri stanovovaní cien nájomného za jednotlivé miestnosti vychádzali podľa mestského ekonóma zo skúseností tamojšieho kultúrneho centra z minulých období."


V Žiari nad Hronom zosúladili mestské symboly s požiadavkami heraldikov

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 12.10.2016 |Martina Bodnárová / Martina Bodnárová

Martina Bodnárová, moderátorka RTVS:
"V Žiari nad Hronom zosúladili mestské symboly s požiadavkami heraldikov. Doteraz totiž radnica používala erb, ktorý sa mierne líšil od toho v registri. Symbolika erbu je rovnaká, išlo skôr o vizuálnu úpravu, aby korešpondovala s medzinárodnými štandardmi. Hovorca mesta Martin Baláž."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom: "To isté sa týka aj zmeny vlajky. Kým doposiaľ sme mali vlajku, ktorá v sebe obsahovala neštandardnú silu farbu, ktorá u nás mala symbolizovať farbu hliníka, pre heraldikov je to farba, ktorá je ako, citujem: "heraldickým nezmyslom", takže my sme vlastne pristúpili k tomu, že tie farby nášho mesta sú žlté a modré, čo v podstate sa traduje už od čias svätého kríža a tiež sme prijali oficiálne vlajku, ktorá je takisto zaradená v heraldickom registri Slovenskej republiky."

Martina Bodnárová:
"Erb bol v Žiari nad Hronom vytvorený začiatkom 90. rokov. Je na ňom dominantný kríž. V meste bolo totiž v minulosti letné sídlo ostrihomských arcibiskupov. Tiež je tam zobrazená aj žiara ako symbol výroby hliníka, ktorú spustili v 50. rokoch."


Žiarska komunálna spoločnosť sa rozbieha. Pracovníci majú za sebou prvé skúsenosti

www.sme.sk| 10.10.2016 |iz

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarska komunálna spoločnosť, ktorá chce dať šancu dlhodobo nezamestnaným, má za sebou prvé úspešne ukončené zákazky.

"Podieľala sa na budovaní hygienickej stanice a komunitného centra pod Kortínou, kde osádzala základové pätky a dlažbu, ale uskutočnila aj pokládku dlažby na cintoríne v Šášovskom Podhradí," povedal o prvých týždňoch pôsobenia novej mestskej eseročky primátor Žiaru Peter Antal.

Firma aktuálne zamestnáva šesť ľudí, odborného majstra a päť pracovníkov, ktorých donedávna evidoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiari nad Hronom.

"Do výberového konania sa nám prihlásilo viac ako desať ľudí, vybrali sme piatich. Zatiaľ s nimi nie sú žiadne problémy, ani s dochádzkou, ani s pracovným výkonom. Majster ich pochválil, že ak vydržia, tak majú potenciál vykonávať takéto činnosti aj pre komerčné firmy," povedal Antal.

Počas teplých mesiacov sa bude Žiarska komunálna spoločnosť venovať drobným stavebným prácam, v zimnom období sa chystá na menšie stolárske činnosti.


Mesto Žiar nad Hronom plánuje zakúpiť novú vianočnú výzdobu

www.teraz.sk| 6.10.2016 |TASR

Súčasťou vianočnej výzdoby bude aj drevený letný pavilón na Námestí Matice slovenskej, ktorý tu pribudol len toto leto.

Žiar nad Hronom 6. októbra (TASR) ‑ Mesto Žiar nad Hronom plánuje v tomto roku nákup novej vianočnej výzdoby. Ako priblížil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž, radnica aktuálne pripravuje verejné obstarávanie na dodávateľa vianočnej výzdoby, v rámci ktorého plánuje preinvestovať približne 10.000 až 15.000 eur. 

"V tomto roku chceme zmeniť výzor vianočnej výzdoby, ktorá bola u nás dopĺňaná naposledy v roku 2009," priblížil Baláž s tým, že kvôli úspornosti by mala využívať LED technológiu. Ako ďalej dodal, vo výzdobe by mala dominovať biela farba. 

Súčasťou vianočnej výzdoby bude aj drevený letný pavilón na Námestí Matice slovenskej, ktorý tu pribudol len toto leto. Radnica ho plánuje využívať celoročne, v predvianočnom období bude napríklad dejiskom vianočných trhov. 

Zmeny sa budú týkať aj vianočného stromčeka. "Po niekoľkých rokoch sa opäť vraciame ku klasickému živému vianočnému stromčeku, ktorý bude vyzdobený rôznymi LED prvkami a osadený na mieste, kde býva máj," dodal Baláž. Plastový stromček v tvare kužeľu, ktorý bol v posledných rokoch dominantou vianočnej výzdoby v centre Žiaru, premiestnia pred budovu Mestského kultúrneho centra.


Nekonečný príbeh dvoch nemocničných pavilónov v kraji končí dohodou

www.bystricoviny.sk| 5.10.2016 |tom

Banskobystrickí krajskí poslanci doviedli svoj niekoľkomesačný súboj so županom o odpredaji dvoch nedostavaných pavilónov nemocníc v kraji do úspešného konca. Zdá sa, že ich pondelkové uznesenie konečne podpíše aj Marian Kotleba. 

Nepodpísané uznesenie 

Zastupiteľstvo BBSK na svojom mimoriadnom zasadnutí 3. októbra v Banskej Bystrici definitívne schválilo odpredaj dlhodobo nedostavaných pavilónov nemocníc v Žiari nad Hronom a Rimavskej Sobote ich prevádzkovateľovi spoločnosti Svet zdravia. Podarilo sa to po niekoľkých nevydarených pokusoch za cenu 1,45 milióna eur. 

Krajskí poslanci pôvodne schválili odpredaj rozostavaných pavilónov v areáloch dvoch okresných nemocníc za takmer 1,04 milióna eur s investíciou prevádzkovateľa nemocníc do ich obnovy za viac ako 13 miliónov eur 6. júna. Župan Kotleba však toto uznesenie nepodpísal, pretože sa mu zdala nízka cena. Následné ním zvolané mimoriadne zastupiteľstvá v júli a auguste boli kvôli dovolenkám neuznášaniaschopné. Na kraj došli petície obyvateľov miest a obcí z dotknutých okresov za odpredaj a následnú dostavbu nemocničných pavilónov. 

Spoločné rokovania s investorom dospeli k dohode 

Medzitým skupina poslancov dohodla s investorom novú cenu 1,45 milióna eur, ktorá sa skladala z pôvodnej sumy na účet kraja a vyše 400 ‑ tisícovej investície do nehnuteľností oboch okresných nemocníc v majetku BBSK. Napokon po septembrových rokovaniach poslancov a župana s investorom došlo k dohode, že kúpna cena bude celých 1,45 milióna do rozpočtu kraja, z čoho sa bude časť reinvestovať do oboch nemocníc. To sa napokon schválilo na októbrovom mimoriadnom zastupiteľstve. 

Jeden z predkladateľov návrhu poslanec Ladislav Kukolík po zastupiteľstve povedal: 

"Samozrejme som šťastný, že sa nám to podarilo. Nie ani tak za seba, ale predsa sme hlasovali o obyvateľoch a zamestnancoch obidvoch nemocníc. Naším cieľom od samého začiatku bolo nielen zhodnotiť majetok kraja, ale mať i lepšie podmienky v existujúcich priestoroch zdravotníckych zariadení. Predpokladám, že Spoločnosť zdravia to čo najskôr naplní." 

Podľa schváleného uznesenia súčasný prevádzkovateľ nemocníc v Žiari nad Hronom a Rimavskej Sobote odkúpi rozostavané pavilóny v ich areáloch po 725.000 eur s tým, že obnovené objekty musia minimálne 25 rokov slúžiť len pre účely poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak by to spoločnosť Svet zdravia a.s. nedodržala tieto podmienky, kúpna zmluva bude vypovedaná a hrozí jej finančná sankcia vo výške 5 miliónov eur. Navyše kraj do konca roka 2017 reinvestuje 50 percent z kúpnej ceny späť do nehnuteľného majetku v oboch nemocniciach, ktorých vlastníkom je BBSK. 

Víťazstvo zdravého rozumu 

Generálny riaditeľ spoločnosti Svet zdravia, a.s. Ľuboš Lopatka k pondelkovej dohode uviedol: 

"Teší nás to a vítame rozhodnutie poslancov ako víťazstvo zdravého rozumu. Bol to maratón a chcem len veriť, že pán predseda to uznesenie podpíše, lebo už sme raz mali takýto súhlas zastupiteľstva, ibaže vedenie kraja nám nevyšlo v ústrety. My máme dobrý úmysel a nepotrebujeme byť prinútený dodatkami plniť si svoje záväzky, ale je to právo kraja." 

"Z môjho pohľadu dosť výrazný posun v prospech verejného záujmu Ja si myslím, že momentálne teraz v tejto chvíli nič nebráni tomu, aby som to podpísal," 

reagoval predseda BBSK Marian Kotleba. 

Svet zdravia plánuje preinvestovať na oboch pavilónoch vyše 13,5 miliónov eur. V Rimavskej Sobote by mal pribudnúť napríklad nový urgentný príjem, tri nové operačné sály, nové priestory na ambulancie a na jednodňovú zdravotnú starostlivosť i nové priestory na rehabilitačné oddelenie. Garantuje vysoký štandard izieb s vlastnými sociálnymi zariadeniami. Počet lôžok na izbe by sa mal znížiť na dva, maximálne tri. 

V nemocnici v Žiari nad Hronom by mala pribudnúť aj pôrodnica novej generácie, kde sú pôrodné sály nahradené komfortnými pôrodnými izbami a oddelenie matka a dieťa, kde budú pediatrické lôžka s možným rodičovským sprievodom.


Mestskí poslanci v Žiare nad Hronom dostali nové služobné tablety

www.teraz.sk| 29.9.2016 |TASR

Žiarski poslanci doteraz nemali služobné počítače, na rokovaniach používajú materiály v tlačenej papierovej forme. Nákupom novej techniky sa to zmení.

Žiar nad Hronom 29. septembra (TASR) ‑ Žiarski mestskí poslanci dnes dostali nové služobné tablety. Nová technika ich odbremení od pracovných materiálov v papierovej podobe, využívať ich budú aj pri hlasovaní počas rokovania mestského zastupiteľstva (MsZ). "Od budúceho zasadnutia zastupiteľstva vylúčime hlasovacie zariadenie, ktoré v súčasnosti používame. Počas každého rokovania je s ním nejaký problém, je totiž zastarané," priblížil primátor Peter Antal. 

Samospráva sa tak podľa jeho slov rozhodla ísť modernou cestou a pre poslancov zakúpila tablety, v ktorých je nainštalovaná aplikácia na hlasovanie. Samotné hlasovanie bude možné len prostredníctvom jedinečného prístupu, takže sa neobávajú zneužitia. 

Žiarski poslanci doteraz nemali služobné počítače, na rokovaniach používajú materiály v tlačenej papierovej forme. Nákupom novej techniky sa zmení aj to. Podľa Antala budú materiály v papierovej podobe dostávať len na vyžiadanie a všetky budú v elektronickej forme. 

Mesto zakúpilo celkom 22 tabletov, 19 z nich je určených pre poslancov, tri sú záložné. "Ich cena je výsledkom verejného obstarávania. Jeden stál 319 eur bez DPH," doplnil hovorca mesta Martin Baláž. 


Bitkári pred súdom

Televízna stanica Markíza| 28.9.2016 |Martina Kašiarová / Jaroslav Zápala

Jaroslav Zápala, moderátor:
"Bitkári z baru si vypočuli rozsudok. V marci sa traja mladíci pobili s návštevníkmi pohostinstva. Ich brutálny útok, keď kopli do hlavy bezvládneho človeka, nasnímala kamera. Jedného z bitkárov výška trestu poriadne zaskočila."

Martina Kašiarová, redaktorka:
"Polovica marca tohto roka. Mladí muži vchádzajú do pohostinstva v Žiari nad Hronom. Na záberoch to vyzerá, akoby naschvál vyvolali konflikt."

(začiatok ankety, archívny záznam)

Dobitý návštevník 1:
"Už keď ... už som vlastne poslal, že nech ide von, sám si vyrieši ten svoj problém."

(koniec ankety)

Martina Kašiarová:
"To sa ale nestalo, strhla sa bitka. Tridsaťročný Michal podľa obžaloby surovo kopol do hlavy bezvládne ležiaceho muža. Podľa prokurátorky mu spôsobil otras mozgu, výpadok pamäti, poranil mu čeľusť aj oko. Henrich, ktorý v bare popíjal s kamarátmi, mal ľahšie zranenia. V pojednávacej miestnosti všetci traja niekoľkokrát oľutovali, čo urobili, no a ospravedlnili sa aj chlapcom, ktorých zbili."

Dobitý návštevník 2:
"Myslím, že to nebolo úprimné."

Dobitý návštevník 1:
"Aj mne to prišlo, teda nebolo to úprimné."

Martina Kašiarová:
"Prokurátorka viní troch mužov z ublíženia na zdraví či výtržníctva. Jeden z nich mal podľa nej konať s úmyslom ublížiť obetiam bitky. Ich obhajcovia ale zdôrazňovali poľahčujúce okolnosti ‑ bitkári sa priznali, ľutujú svoj čin a s policajtmi pri vyšetrovaní spolupracovali. Práve Michal dostal najvyšší trest, za mrežami by mal stráviť sedem rokov. Jeho dvaja kumpáni si odsedia osemnásť mesiacov. Všetci traja sa musia podrobiť protialkoholickému aj protidrogovému liečeniu."

Marek Lysina, obhajca dvoch obvinených:
"Zdá sa tá sadzba neprimerane vysoká vzhľadom ku všetkým okolnostiam."

Martina Kašiarová:
"O bitku sa pred časom zaujímala aj Generálna prokuratúra. Krátko po čine totiž muži zákona bitkárov chytili, no po výsluchu pustili na slobodu. Aký výsledok prinieslo preverovanie tohto postupu, sme sa dnes nedozvedeli ani od hovorcu krajskej či Generálnej prokuratúry. Informáciu nám pre iné pracovné povinnosti môžu dať najskôr zajtra."

(začiatok archívneho záznamu)

Obvinený:
"Len toľko, že mi to je strašne ľúto."

(koniec archívneho záznamu)

Martina Kašiarová:
"Rozsudky ale zatiaľ právoplatné nie sú. Priamo v súdnej miestnosti sa odvolal jeden obvinený, no a spokojná nebola ani prokurátorka."


Namiesto bytu dostali prácu

Televízna stanica TA 3| 28.9.2016 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran

Natália Fónod Babincová, moderátorka:
"Z problémových Rómov v Žiari nad Hronom sa stali remeselníci, namiesto vysedávania v osade a čakania na podporu, začali pre mesto robiť rôzne práce. Majú už za sebou kladenie zámkovej dlažby či kopanie vodovodu a pripravujú ďalšie. Mesto sa rozhodlo, že nebude pre nich stavať sociálne byty, ale radšej im ponúklo prácu."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"V neslávne známej nelegálnej žiarskej osade Pod Kortínou žije viac ako 400 ľudí, väčšina z nepracuje a žijú len zo sociálnych dávok. Namiesto čiastkových riešení prišlo teraz mesto s netradičným nápadom, časť Rómov zamestnalo vo vlastnej novovytvorenej firme."

Obyvatelia osady:
"Roboty je málo a sme radi, že aspoň máme nejakú."
"Vidím to lepšie, zvykám si na túto robotu a učím sa."
"Má to nejaké výhody a aj peňažné dávky."

Martin Dušička:
"Na začiatok dostalo šancu prvých päť dlhodobo nezamestnaných, pre mesto robia rôzne remeselné práce, okrem zámkovej dlažby či výkopov budú pracovať aj v stolárskej dielni."

Vojtech Adamec, majster:
"Chytili sa, tam som im povedal, dôležitá je disciplína, dochádzka, u nich to neni problém."

Obyvateľ osady:
"Veľa som robil aktivačné, bolo to málo, no a tak bude trocha viacej. Určite bude lepšie."

Martin Dušička:
"Zmluvu s mestom podpísali na jeden rok a pracujú osem hodín denne. Ak sa osvedčia, prejdú ku klasickým zamestnávateľom. Od nich má radnica prísľub, že takto zaškoleným dajú prácu."

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora Žiaru nad Hronom:
"Týchto ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a hlavne žijú na hranici biedy v rómskej osade, chceme v prvom rade naučiť pracovať. Deti, ktoré sú pri nich, samozrejme vidia iný vzor, ako keď rodičia v podstate nepracujú, sú odkázaní len na štátnu sociálnu pomoc."

Martin Dušička:
"Má ísť o východisko zo začarovaného kruhu, lebo s certifikátom od mesta ich ľahšie zamestnajú."

Vojtech Adamec:
"Oni len potrebujú voľajaký pohon, ktorý ich posunie, aby sa vlastne do toho dostali."

Obyvatelia osady:
"Dneska bez práce sa ťažko žije."
"Robím tu už pomaly mesiac aj voľačo a je to super."
"Keď niekto chce robiť, tak si bude robiť, keď nechce robiť, tak nechce."

Martin Dušička:
"Mesto verí, že je to riešenie aj pre nelegálnu osadu, s ktorou si nevie poradiť celé roky."

Martin Baláž:
"Keď budú mať prácu a vytvorenú zodpovednosť, určite ani sami nebudú chcieť žiť v takých podmienkach, v akých žijú dnes a hlavne budú mať na to, aby si mohli sami, nie že dostanú byt, ku ktorému teda nemajú vzťah, ale zarobia si na ten byt."

Martin Dušička:
"V Žiari teda zatiaľ zamestnali prvých päť ľudí z osady, do budúcnosti ale plánujú aj ďalších, všetko bude závisieť od toho, ako sa títo prví pracovníci osvedčia."


Nad Šášovským Podhradím objavili starú muníciu

Televízna stanica STV 1| 27.9.2016 |Marek Pivoluska / Zuzana Hanzelová

Zuzana Hanzelová, moderátorka:

"Nad obcou Šášovské Podhradie pri Žiari nad Hronom našli rozsiahli arzenál munície z druhej svetovej vojny, objavili ho ešte v piatok lesníci. Šesťdesiat kusov starých mín, granátov, či nábojov odviezol pyrotechnik."

Marek Pivoluska, redaktor:

"Sovietsku muníciu z druhej svetovej vojny objavili lesníci počas bežnej ťažby dreva nad Šášovským Podhradím. Okamžite zavolali pyrotechnika, ktorý v lokalite napokon našiel tridsaťjeden delostreleckých mín, pätnásť ručných granátov a jeden puškový a ešte približne štrnásť nábojov."

Jozef Dubina, lesník:

"Našlo sa to pri bežnej lesníckej činnosti, kde prebiehala výchovná ťažba. Pri približovaní dreva vrchná hrabanka sa stiahla a obnažili sa tieto mínometné granáty, kde lesník nahlásil to mne ako vedúcemu lesnej správy, kde sme to ihneď nahlásili na číslo 158. Lebo tieto mínometné granáty vlastne, to je všetko ešte živá munícia."

Andrea Petrovičová, hovorkyňa KR PZ Banská Bystrica:

"Krajský policajný pyrotechnik na mieste zaistil rôznu muníciu a následne bude zneškodnená."

Marek Pivoluska:

"Lesníkov nález nezaskočil, v okolitých lesoch sa totiž počas druhej svetovej vojny bojovalo."

Jozef Dubina:

"No v tomto okolí za druhej svetovej vojny prebiehali boje, kde vlastne ruská armáda postupovala a Nemci ustupovali a pri tom postupe zanechávali túto muníciu v lese. Neni to bežné, že by sme tuto muníciu našli, je to len v určitých lokalitách."

Marek Pivoluska:

"Polícia upozorňuje ľudí, aby sa nájdenej munície nedotýkali a okamžite volali na číslo 158."

Andrea Petrovičová:

"Môže sa jednať ešte o funkčnú muníciu, častokrát môže byť skorodovaná a aj najmenšia manipulácia môže aktivovať spúšťací mechanizmus."


Primátor Antal hovorí, že mesto na jeho plate ušetrí

www.sme.sk| 27.9.2016 |Ivana Zigová

Koľko po novom zarobí Peter Antal ako primátor Žiaru a koľko ako poslanec parlamentu? 

Ako zvládne vykonávať dve funkcie súčasne? Žiarsky primátor Peter Antal (vpravo) s prezidentom Kiskom pri otvorení oddychovej zóny Etapa.

ŽIAR NAD HRONOM. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal, ktorý sa stal nedávno poslancom parlamentu za stranu Most‑Híd, v aktuálnom rozhovore pre týždenník MY Noviny Žiarskej kotliny, povedal, že mesto na jeho plate ušetrí. 

"Ako primátor budem na meste poberať minimálnu mzdu. (Pre rok 2016 je minimálna mzda 405 eur v hrubom ‑ pozn. red.)," odpovedal na otázku, ako sa vo vzťahu k primátorskému kreslu zmenia jeho platové pomery. Dosiaľ pritom jeho mesačná mzda predstavovala sumu 3 615 eur. 

Zástupca len v nevyhnutných prípadoch 

Šéf žiarskej samosprávy tvrdí, že jeho nové povinnosti v Národnej rade SR nebudú znamenať navýšenie agendy či práce mestských úradníkov. 

"Mesto funguje aj počas tých dní, keď v ňom fyzicky nie som. Mestský úrad a vedúci pracovníci vedia, čo majú robiť a plne kontrolujú procesy, za ktoré sú zodpovední. Vo vzájomnej komunikácii sme denne," povedal. 

Väčšiu zmenu nebude podľa Antala znamenať jeho nástup do parlamentu ani pre žiarskeho viceprimátora Ladislava Kukolíka. 

"Pribudnú mu niektoré povinnosti, najmä čo sa týka určitých spoločenských podujatí, ktorých som sa pravidelne zúčastňoval. Avšak tiež len v čase zasadania parlamentu. On aj naďalej ostáva primárom v žiarskej nemocnici, čo nebráni tomu, aby ma zastupoval v nevyhnutných prípadoch," naznačil primátor. 

Plat, príplatok aj náhrady 

A koľko zarobí žiarsky primátor, ktorý od septembra sedí na dvoch stoličkách, ako poslanec? 

Petrovi Antalovi prislúcha v jeho novej funkcii plat 1 961 eur. Paušálne náhrady pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja stanovuje zákon vo výške 1 615 eur. Funkčný príplatok pre predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorým sa stal, je 165,97 eura. 

Ak poslanec vykonáva aj inú funkciu, za výkon ktorej má nárok na príjem z verejných prostriedkov, v tomto prípade primátorskú, patrí mu počas poberania platu poslanca za ňu najviac minimálna mzda. 

Kancelária Národnej rady SR uhrádza poslancovi aj výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie a na asistenta. Žiarsky primátor potvrdil, že kanceláriu nepotrebuje a pre asistenta sa zatiaľ nerozhodol. 

CELÝ ROZHOVOR s primátorom Žiaru Petrom Antalom si môžete prečítať v aktuálnom vydaní týždenníka MY Noviny Žiarskej kotliny, ktorý je v predaji v stánkoch aj v redakcii na Ulici Š. Moysesa v Žiari. 

Nový poslanec odpovedá aj na otázky, s akými témami do parlamentu prichádza a či je k Žiarčanom fér sedieť na dvoch stoličkách naraz. Hovorí, čo si myslí o spolupráci Mostu‑Híd so Smerom a SNS aj o tom, či sa stotožňuje s názorom strany Most na kauzu Bašternák a podržaním ministra vnútra Kaliňáka vo funkcii.


Žiarsky jarmok sa blíži. Organizátori sprísnia niektoré pravidlá

www.sme.sk| 22.9.2016 |Lucia Svitková

Mesto tak reaguje na požiadavky petičného výboru, ktorý chcel jarmok presťahovať do inej lokality. 

Organizátori sa rozhodli znížiť hlasitosť zábavných atrakcií.

ŽIAR NAD HRONOM. Obľúbený žiarsky jarmok sa tento rok bude konať v dňoch 6. a 7. októbra. Ako priblížil Martin Baláž z Mestského úradu v Žiari nad Hronom, stánky s občerstvením a zábavné atrakcie budú návštevníkom k dispozícii už od 6. októbra od 12. hodiny odpoludnia. 

Obmedzia hluk zábavných atrakcií 

Mesto tento rok zmení niektoré pravidlá, týkajúce sa poriadku jarmoku. Reaguje tak na požiadavky petičného výboru, ktorý chcel jarmok presťahovať do inej lokality. "Čo sa týka zmien, ktoré vyplynuli zo vzájomnej komunikácie s petičným výborom, nebudú sa používať elektrické rozvádzače a teda elektrina sa nebude napájať do bytových spoločenstiev," vysvetlil Baláž s tým, že pre zabezpečenie elektriny použijú inú alternatívu. 

V blízkosti bytového domu na Hviezdoslavovej ulici, hlavnom dejisku jarmoku, pri ktorom sa každoročne nachádzajú kolotoče, vybudovali štrkové parkovacie miesta. Takisto sa obmedzí hudobná produkcia zábavných atrakcií. Mesto tiež posilní hliadky mestskej polície vo vnútroblokových priestoroch jasmoku. Novinkou tiež bude, že v okolí kolotočov a zábavných atrakcií pribudnú mobilné WC. "V minulosti totiž obyvatelia zaznamenali, že kolotočiari vykonávali potrebu pri bytových domoch, čomu sa tento rok pokúsime vyhnúť takouto prevenciou," dodal Baláž. 

Lákadlom bude legenda slovenskej pop music 

Hlavnou témou tohtoročného jarmoku bude 760. výročie mestských práv. Súčasťou jarmoku bude už po tretíkrát festival vína. "Posledné dva ročníky sa stretli s celkom slušnou odozvou, preto sme sa rozhodli festival zorganizovať aj tento rok," vysvetlil Baláž. 

Pre milovníkov vína tak bude opäť pripravený stan, v ktorom sa budú prezentovať vinári zo Slovenska, aj z Moravy. Návštevníci si budú môcť pochutnať na pečenom býkovi. "Býka sme piekli už počas osláv výročia mestských práv a bol oň veľký záujem. Preto sme sa ho rozhodli do občerstvenia zaradiť aj tento rok," pokračoval Baláž. 

Prvýkrát budú mať na jarmoku zastúpenie remeselníci z partnerského mesta Svitavy. Svoje pôsobisko budú mať vo dvore Svätokrížskeho domu. "Svätokrížsky dom opäť pripraví nejaké prekvapenia z doby našich predkov," naznačil Baláž. 

Čo sa kultúrneho programu týka, najväčším lákadlom jarmoku má byť legenda slovenskej pop music Pavol Hammel. Ďalej sa na jarmoku predstavia spevák Lukáš Adamec, kapela Družina či Janko Kulich a Kolegium a ďalšie tunajšie hudobné produkcie. 


Zatekanie do žiarskeho podchodu má skončiť. Cestári prisľúbili opravu

www.sme.sk| 13.9.2016 |Ivana Zigová

Žiarska radnica má po rokoch dôkaz, že zatekanie do mestského podchodu spôsobuje porucha na kanalizácii pod cestou prvej triedy. Od cestárov žiada riešenie. 

Strop ničí voda už roky.

ŽIAR NAD HRONOM. Na zatekanie do podchodu v blízkosti hotela Luna sa Žiarčania sťažujú už niekoľko rokov. Pod vplyvom pôsobenia vody opadávali zo stropu kusy omietky, mesto ju preto v časti plafóna dalo radšej obiť. Obavy z ohrozenia ľudí, ktorí si trasou pod zemou skracujú cestu, však trvajú. 

Cudziu kanalizáciu skontrolovali kamerou 

Kým žiarska radnica argumentovala, že za problém s jeho objektom môže poškodená kanalizácia v telese cesty nad podchodom, správca úseku na Ulici SNP tvrdil, že dôkaz neexistuje. 

"Časť nosnej konštrukcie podchodu je poškodená najmä pod zeleným deliacim pásom cesty, tam výstuž dlhodobo koroduje," opísal pred časom stav stropu prednosta žiarskeho mestského úradu Juraj Miškovič. 

Mesto si preto objednalo kamerový monitoring kanalizácie. Tá mu síce nepatrí a je v správe Slovenskej správy ciest, a.s., firma však odkázala, že na podobný test zdroje nemá. 

Cestári hovoria o budúcom roku 

"Sondy s kamerou ukázali, že dažďová kanalizácia pod cestou na Ulici SNP je poškodená, čo spôsobuje aj zatekanie do podchodu," povedal o výsledku hovorca mesta Martin Baláž. 

So zisteniami sa už podľa jeho slov radnica obrátila na cestárov. "Žiadame, aby si dažďovú kanalizáciu zrekonštruovali," zreprodukoval požiadavku. 

Správca cesty v súvislosti s otázkami na stav podchodu v minulosti opakovane odpovedal, že ide o majetok mesta, ktorý sa ho netýka. Po aktuálnych zisteniach však prístup zmenil. 

"Preukázali sa poruchy na kanalizačnom potrubí v správe Slovenskej správy ciest. Po doručení výsledkov monitoringu sme požiadali jeho realizátora o vyčíslenie predbežných nákladov na odstránenie zistených porúch bezvýkopovou technológiou, aby sme mohli určiť predbežnú hodnotu zákazky potrebnú na zahájenie verejného obstarávania," informovala hovorkyňa Slovenskej správy ciest, a.s., Zuzana Hromcová. Cestári predpokladajú, že opravu cestnej kanalizácie uskutočnia v budúcom roku. 


Zomrel rekordér žiarskeho futbalu. V jednej sezóne nastrieľal najviac gólov

www.sme.sk| 9.9.2016 |Ivan Mriška

Jozef Lupták sa tešil na nový štadión, no žiaľ, jeho konečnej verzie sa nedočkal. 

Jozef Lupták so svojim bývalým odchovancom, reprezentantom Československa, majstrom Európy Jánom Švehlíkom.

ŽIAR NAD HRONOM. Športová verejnosť, najmä priaznivci futbalu, bývalí hráči a rodinní príslušníci a priatelia sa rozlúčili s nestorom svätokrížskeho a žiarskeho futbalu. S jeho osobnosťou a legendou ‑ Jozefom LUPTÁKOM, ktorý zomrel vo veku 92 rokov. 

Mal blízko k lopte 

Narodil sa 28.novombra 1924 vo Svätom Kríži nad Hronom a už detstva mal veľmi blízko k futbalovej lopte. Začínal na pouličných turnajoch a už ako štrnásťročný sa objavil v družstve mužov. Zúčastnil sa majstrovstiev Slovenska stredoškolákov a po štúdiách na zvolenskom gymnáziu pokračoval v štúdiu na notárskej škole v Bratislave a obliekal dres Kablovky. Po skončení štúdií hral krátky čas aj v Kozárovciach a v Novej Bani. 

V tom čase mal viac ponúk z popredných slovenských ligových mužstiev, ale vrátil sa do rodného mesta, kde výrazne posilnil mužstvo ŠK Svätý Kríž nad Hronom, v ktorom bol v bráne aj jeho brat Gustáv. Počas vojenčiny hral v ATK Nýrsko a ATK Sušice. Po návrate z vojenčiny obliekal už len žiarsky dres, aktívne sa zapojil do budovania hlinkárenského komplexu a až do odchodu do dôchodku zastával v Závode SNP popredné vedúce funkcie. 

Výborný zakončovateľ 

Počas aktívnej činnosti v žiarskom drese bol známy ako výborný zakončovateľ a potvrdil to najmä v ročníku 1955 v krajskej súťaži, keď sa stal najlepším strelcom s 35 gólmi a vo viac ako 85. ročnej histórii svätokrížskeho a žiarskeho futbalu je suverénne lídrom najlepších strelcov a je málo pravdepodobné, že by bol v blízkej budúcnosti prekonaný. 

Po skončení aktívnej činnosti začal hneď s trénovaním a s družstvom žiakov vyhral dvakrát majstrovskú krajskú súťaž a zúčastnil sa so žiakmi Baníka na turnaji v Přelouči v rokoch 1960 a 1962, ktorý bol v tom čase neoficiálnym majstrovstvom Československa. 

Robil aj trénera 

V žiackych družstvách pod jeho vedením začínali takmer všetci žiarski futbalisti, ktorí v neskorších rokoch trikrát za sebou postúpili do vyšších súťaží a sedem rokov hrali I.SNL. Mužstvo dospelých trénoval vždy, keď bolo najhoršie a dokázal vrátiť predchádzajúcu výkonnosť o čom svedčia dva postupy vyššie v ročníku 1961/62 a 1967/68. Bol jedným zo strojcov historického dvojnásobného zájazdu mužstva TJ ZSNP do Talianska z pozície funkcionára, ktorú vykonával viac rokov. Aj neskoršie, už v nestorskom veku neraz cennými radami pomohol pri napredovaní žiarskeho futbalu a pri jednom z posledných rozhovorov si cenil vytvorenie silného klubu FK Pohronie so širokou mládežníckou základňou. Tešil sa z rekonštrukcie štadióna, žiaľ jeho konečnú podobu už neuvidí. 

Odišiel vzácny človek, človek, ktorý vedel každému pomôcť, poradiť a s veľkou láskou pre najkrajšiu hru hier ‑ futbalu.


Do Národnej rady dnes nastúpi nový poslanec Peter Antal

Rozhlasová stanica Regina| 8.9.2016 |Ondrej Holič / Ondrej Holič

Ondrej Holič, moderátor RTVS:

"Do Národnej rady dnes nastúpi nový poslanec Peter Antal, ktorý zloží slávnostný sľub. Primátor Žiaru nad Hronom kandidoval v marcových parlamentných voľbách za Most‑Híd. V parlamente nahradí Gabriela Csicsaia, ktorého vláda vymenovala za štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Pretože Gabriel Csicsai doteraz pôsobil ako predseda výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, musia poslanci zvoliť jeho nástupcu. Okrem toho bude zákonodarný zbor hlasovať o sérii vládnych návrhov pripravených rezortmi zdravotníctva a sociálnych vecí."


V parlamente nastanú zmeny: Csicsaia nahradí primátor Žiaru nad Hronom

www.topky.sk| 7.9.2016 |SITA

BRATISLAVA ‑ Poslanca NR SR Gabriela Csicsaia (Most‑Híd), ktorého dnes vláda vymenovala za štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV), nahradí v parlamente primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Ten kandidoval na kandidátke Mosta‑Híd v marcových parlamentných voľbách zo 17. miesta. 

Csicsai doteraz pôsobil ako predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho funkciu by mal prebrať Antal. 


Osemnásťročný sprejer vyčíňal na ulici: Hrozí mu za to až rok väzenia

www.sme.sk| 6.9.2016 |s

Osemnásťročný mladík zo Žiaru nad Hronom po sebe zanechal doslova spúšť. V meste posprejoval niekoľko budov, za čo mu teraz hrozí väzenie.

ŽIAR NAD HRONOM. Nevedel sa zmestiť do kože, teraz mu hrozí až rok väzenia. 

Posprejoval celú ulicu 

Polícia v Žiari nad Hronom obvinila 18‑ročného mladíka zo Žiaru nad Hronom z prečinu poškodzovania cudzej veci. "Dňa 26. augusta v Žiari nad Hronom na Ulici SNP poškodil na parkovisku nákladné vozidlo značky Citroën Jumper tým spôsobom, že na ľavý bok vozidla nastriekal sprejom nápis," informovala krajská policajná hovorkyňa Andrea Petrovičová. To však nebolo všetko, čo mal mladík na rováši. 

Tomu sa sprejovanie zapáčilo natoľko, že ešte v ten deň poškodil čakáreň podchodu na tej istej ulici, kde postriekal po stenách nečitateľné nápisy striebornej farby. Vyčíňanie mladíka na Ulici SNP pokračovalo ďalej, po podchode poškodil fasádu na reštaurácii, kde sprejom nastriekal opäť nečitateľný nápis. Odtiaľ sa presunul k bytovému domu, kde tiež nasprejoval nečitateľný nápis. 

Spôsobil škodu za tisíce eur 

"Dňa 27. augusta tento istý mladík na Ulici Pod donátom v Žiari nad Hronom poškodil ďalší bytový dom, na ktorý taktiež nastriekal nečitateľný nápis striebornej farby, na Ulici SNP zas na jednom z podnikov poškodil rovnakým spôsobom podnikové dvere, kde zlatou farbou nasprejoval nečitateľné písmo," doplnila zoznam sprejera hovorkyňa. 

Aby toho nebolo málo, mladíkovho vyčíňania sa dotkol aj bytový dom na Hviezdoslavovej ulici, kde sprejer na boku domu tiež zanechal odkaz vo forme nečitateľného nápisu. Svojím vyčíňaním mladík dohromady spôsobil škodu predbežne odhadnutú na 3800 eur. "Za tento čin mladíkovi hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok," dodala hovorkyňa.


Školy a škôlky sa počas prázdnin dočkali obnovy

Noviny Žiarskej kotliny| 6.9.2016 |Lucia Svitková

Školský rok sa začal tento týždeň, no už počas letných mesiacov mesto usilovne pracovalo na tom, aby boli školské zariadenia a ich areály pripravené na začiatok školského roka. Niektoré z nich sa dočkali menších, iné zas väčších úprav. 

ŽIAR NAD HRONOM. Školský rok sa začal a deti po dvojmesačných prázdninách tento týždeň opäť zasadli do lavíc. Aby sa v novom školskom roku cítili v škole komfortnejšie, investovalo  mesto  počas prázdnin peniaze do škôl a ich areálov. "Medzi najväčšie investície do základných a materských škôl počas letných prázdnin patrí vybudovanie streetbalových ihrísk v areáli Dvojky," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. Realizáciu týchto ihrísk vykonalo mesto v spolupráci s Občianskym  združením Šport mládeže. Okrem ihriska v škole vymenili osvetlenie v jedálni. Obnovy sa dočkala aj 1. Základná škola na Ul. Dr. Jánskeho č. 2 v Žiari nad Hronom. "Na Jednotke sa aktuálne vybudovala bežecká dráha zo škváry a z futbalového štadióna a kúpil sa nový výťah do školskej jedálne," dodal Baláž. To však nie je všetko. V areáli takzvanej Jednotky by sa malo vybudovať parkovisko s dvadsiatimi novými parkovacími miestami. "Čo sa parkoviska týka, vybuduje sa teraz na jeseň," dodal Baláž. Na 4. základnej škole zas zrekonštruovali podlahy pred jedálňou a nový šat dostali aj všetky školské kuchyne, ktoré sa vymaľovali. Opráv sa dočkali aj materské školy v meste. "Čo sa materských škôl týka, na Ulici Milana Rastislava Štefánika sa vybudovalo nové oplotenie areálu a zrekonštruovala sa jedáleň materskej školy," dodal Baláž. Na Sládkovičovej ulici zas doplnili nové detské prvky do areálu materskej školy. "Naše zariadenia sú plne pripravené na začiatok školského roku," uzavrel Baláž. 


Žiarska plaváreň otvorí svoje brány už v pondelok

www.teraz.sk| 2.9.2016 |TASR

Žiar nad Hronom 2. septembra (TASR) ‑ Plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom víta v týchto dňoch svojich posledných tohtoročných návštevníkov. Už od pondelka 5. septembra totiž začne svoju prevádzku mestská plaváreň. 

"Čo sa týka plavárne, tak ostávame v tom istom režime ako minulú sezónu. Nemenia sa otváracie hodiny ani vstupné," priblížil vedúci kúpaliska a plavárne Igor Korbela. Žiarčania neprídu ani o ranné plávanie, bazén im bude k dispozícii vždy vo štvrtky už od 6.00 h. 

S otvorením mestskej plavárne v Žiari súvisí aj ukončenie sezóny na mestskom kúpalisku. Tohtoročnú sezónu hodnotí Korbela ako priemernú. "Bola síce slabšia ako minulý rok, na druhej strane však lepšia ako pred dvoma rokmi," dodal v tejto súvislosti. 


Žiarčania majú ďalší spôsob, ako nechať odkaz pre starostu

www.sme.sk| 16.8.2016 |TASR

Obyvatelia mesta majú ďalší kanál, ktorým môžu radnici smerovať svoje podnety a sťažnosti. 

Upozornite radnicu na vandalizmus, výtlky či čierne skládky.

ŽIAR NAD HRONOM. Výtlky či rozbité odpadkové koše na separovaný odpad, aj to sú pripomienky, ktoré obyvatelia Žiaru nad Hronom najčastejšie smerujú na miestnu samosprávu. Po novom budú mať na komunikáciu s radnicou k dispozícii ďalší spôsob, a to prostredníctvom internetovej stránky odkazprestarostu.sk. 

Prostredníctvom tohto portálu môžu obyvatelia nahlásiť problémy jednoducho a rýchlo, čo oceňuje aj primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Pripomienku spolu s fotografiou môžu totiž poslať priamo z internetovej stránky alebo prostredníctvom aplikácie v mobilnom telefóne. 

"Je to zrýchlenie komunikácie s obyvateľmi mesta najmä v tých oblastiach, ktoré ich trápia," poznamenal Antal s tým, že vďaka rýchlemu nahláseniu bude možná aj rýchlejšia náprava konkrétneho problému. Ten, kto chcel, vedel síce nechať odkaz pre samosprávu aj doteraz, no týmto spôsobom to bude podľa Antala efektívnejšie. 


V novej mestskej spoločnosti zamestná mesto Žiar nad Hronom ľudí už od septembra

www.teraz.sk| 15.8.2016 |TASR

V novej mestskej spoločnosti by malo od septembra pracovať šesť ľudí, majster a piati pracovníci, ktorí boli vybraní v spolupráci s úradom práce. Pre mesto budú robiť drobné stavebné práce. 

Žiar nad Hronom 15. júla (TASR) ‑ Žiarska komunálna spoločnosť, v ktorej chce mesto Žiar nad Hronom dať prácu dlhodobo nezamestnaným ľuďom, by mala začať fungovať už od začiatku septembra. V auguste bude podľa primátora Petra Antala prebiehať ešte jej dovybavenie materiálno‑technickým vybavením. Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva zároveň schválili žiarski poslanci pre účely spoločnosti kúpu nehnuteľnosti. 

Ide o bývalú budovu školy v zaniknutej obci Horné Opatovce, ktorá bola v posledných rokoch využívaná ako stolárska dielňa. Spoločnosť za ňu zaplatí 50.000 eur. Podľa Antala je to cenovo najdostupnejšia nehnuteľnosť, ktorá sa zároveň nachádza v blízkosti mestského Centra zhodnocovania odpadov. Keďže predmetom kúpy bude len nehnuteľnosť, v budúcnosti by chcela samospráva doriešiť do svojho vlastníctva aj prevod pozemkov pod ňou. Primátor ocenil aj to, že sa budova bývalej školy, dostane do majetku mesta. 

V novej mestskej spoločnosti by malo od septembra pracovať šesť ľudí, majster a piati pracovníci, ktorí boli vybraní v spolupráci s úradom práce. Pre mesto budú robiť podľa Antala drobné stavebné práce. "Cez zimu bude využité aj to, že je v nehnuteľnosti stolárska dielňa. Chceme sa venovať aj výrobe mestského mobiliáru, ktorý bude v priebehu celého roka osádzaný po našom meste," vysvetlil Antal s tým, že pôjde najmä o lavičky a odpadkové koše. 

V Žiarskej komunálnej spoločnosti bude mesto zamestnávať dlhodobo nezamestnaných obyvateľov. V podniku by mali títo ľudia zotrvať určitý čas (9‑12 mesiacov), aby sa naučili pracovať, získali pracovné návyky a zručnosti. Potom budú aj s odporučením "posunutí" k riadnemu zamestnávateľovi. 


Historický pavilón v parku Štefana Moyzesa chce žiarska samospráva zrekonštruovať

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 10.8.2016 |Marek Pivoluska / Marek Pivoluska

Marek Pivoluska, moderátor RTVS:

"Historický pavilón v parku Štefana Moyzesa chce žiarska samospráva zrekonštruovať. Výmenu okien a vstupných dverí na objekte plánuje zaplatiť z výťažku hudobného podujatia CityFest, ktorý počas uplynulého víkendu navštívilo približne 10 tisíc ľudí. Cena investície zatiaľ nie je známa. Pavilón sa v súčasnosti nevyužíva a okrem strechy je v schátranom stave. V budúcnosti by v ňom chceli organizovať menšie kultúrne akcie."


Pred žiarskou nemocnicou budujú nové parkovacie miesta za 120 000 eur

www.teraz.sk| 9.8.2016 |TASR

Keďže ani nový počet parkovacích miest pravdepodobne nepokryje celkový dopyt, nemocnica po ukončení rekonštrukcie pristúpi k cenovej regulácii. Mesto chce opraviť aj pavilón v Parku Štefana Moysesa. 

Spoločnosť Svet zdravia, ktorá prevádzkuje nemocnicu v Žiari nad Hronom, v týchto dňoch rekonštruuje parkovacie plochy. Na snímke okolie žiarskej nemocnice. Foto: TASR ‑ Jana Vodáková 

Žiar nad Hronom 9. augusta (TASR) ‑ Pred nemocnicou v Žiari nad Hronom je v týchto dňoch čulý stavebný ruch. Spoločnosť Svet zdravia, ktorá miestnu nemocnicu prevádzkuje, tu rekonštruuje parkovacie plochy. Koncom septembra by malo byť pred budovou polikliniky celkom 28 nových parkovacích miest, z toho dve budú vyhradené pre imobilných pacientov. 

Podľa hovorcu spoločnosti Tomáša Kráľa práce sa začali ešte v máji tohto roka, kedy zbúrali pôvodnú budovu vrátnice pri hlavnom vstupe. Následne sa v júli podľa jeho slov pristúpilo k samotnej rekonštrukcii parkovacích plôch, priľahlej cestnej infraštruktúre a chodníkov. 

Celá investícia vyjde spoločnosť na viac ako 120.000 eur. "Keďže ani nový počet parkovacích miest pravdepodobne nepokryje celkový dopyt, nemocnica po ukončení rekonštrukcie pristúpi k cenovej regulácii," dodal Kráľ s tým, že o bližších detailoch bude spoločnosť informovať v septembri. 

Práce na budovaní parkoviska priniesli so sebou aj dočasné obmedzenia. "V tomto momente nie je možné parkovať pred budovou polikliniky. Imobilní pacienti však majú výnimku na dočasné zastavenie vozidla," dodal Kráľ. 

Pavilón v Parku Štefana Moysesa chce mesto opraviť 

Historický pavilón v Parku Štefana Moysesa chce žiarska samospráva zrekonštruovať. Výmenu okien a vstupných dverí na objekte chce mesto zafinancovať z výťažku z hudobného podujatia City fest, ktorý počas uplynulého víkendu navštívilo približne 10 000 ľudí. 

Ako priblížil hovorca mesta Martin Baláž, aktuálne mesto nevie vyčísliť, koľko ho táto investícia bude stáť, pretože ešte len pripravuje projekt. Pavilón sa v súčasnosti nevyužíva a okrem strechy je v schátranom stave. Preto ho chce mesto postupne zrekonštruovať. "Ideálne by bolo, keby sme na jar mohli pavilón sprístupniť," podotkol s tým, že v budúcnosti by sa tu mohli konať menšie kultúrne akcie. 

Pavilón, ktorý miestni zvyknú nazývať aj ako kaplnka, nikdy podľa Baláža nebol sakrálnou budovou. Objekt bol súčasťou parku biskupského kaštieľa. Postavený bol v barokom štýle pravdepodobne pri rekonštrukcii kaštieľa koncom 18. storočia. V 19. storočí ho zrekonštruovali v neogotickom štýle.


City fest za nami. My už poznáme termín toho budúceho aj meno jednej z hviezd

www.sme.sk| 8.8.2016 |s. ; (iz))

Návštevnosť aktuálneho ročníka žiarskeho City festu patrila k jednej z najvyšších v doterajšej histórii podujatia. 

Dav rozvášnili Polemic aj Horkýže slíže.

ŽIAR NAD HRONOM. Organizátori mestského hudobného festivalu City fest v Žiari hovoria, že podujatie navštívilo asi 10‑tisíc ľudí, platiacich divákov pritom napočítali 8 531. 

"Náš odhad je, že celkovo sa počet návštevníkov, vrátane umelcov a personálu, vyšplhal na hranicu 10‑tisíc. Je to tak jedna z najvyšších účastí spomedzi všetkých ročníkov, takže sme veľmi spokojní," povedal Janko Kulich, producent žiarskeho mestského kultúrneho centra. 

Počas víkendového 11. ročníka podujatia vystúpili nielen slovenské hudobné hviezdy, priestor dostali aj domáci umelci. Lákali ale najmä Horkýže slíže, Polemic, Peter Nagy či Celeste Buckingham. 

Organizátor podujatia, ktorým je Mestské kultúrne centrum v Žiari nad Hronom, už avizuje aj termín budúceho ročníka, a to na sobotu 5. augusta s miestom konania opäť v Parku Štefana Moysesa. 

"Už teraz môžeme prezradiť, že jednou z hviezd programu bude obľúbená slovenská skupina No Name," naznačil Janko Kulich.


Futbalový štadión v Žiari nad Hronom po viac ako 50 rokoch kompletne opravujú

Rozhlasová stanica Regina Banská Bystrica| 4.8.2016 |Marta Výbošteková / Marta Výbošteková

Marta Výbošteková, moderátorka RTVS:

"Futbalový štadión v Žiari nad Hronom po viac ako 50 rokoch kompletne opravujú. Z bývalého spartakiádneho štadióna v blízkosti parku Štefana Moyzesa plánuje radnica vytvoriť moderný športovo‑relaxačný komplex. Súčasťou rekonštrukcie budú aj nové tribúny a odstránenie valu. Kedy miestni futbalisti otestujú hraciu plochu však podľa hovorcu mesta Martina Baláža nie je jasné."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:

"V podstate potom ako bude vydané právoplatné stavebné povolenie začnú práce, no my by sme najradšej boli, keby sme ten štadión ukončili ešte v tomto roku, ale presný termín fixný zatiaľ ešte nemáme. Určite tú budúcu sezónu druhej futbalovej ligy by sme chceli ako klub teda, aby FK Pohronie aby už hral na novom vynovenom štadióne."


Poslanci župy blokujú predaj nemocníc

Televízna stanica STV 1| 2.8.2016 |Miroslav Frindt / Miroslav Frindt

Miroslav Frindt, moderátor:

"Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja opäť neschválili predaj starých pavilónov nemocníc v Žiari nad Hronom a Rimavskej Sobote. Spoločnosť Svet zdravia ich chce odkúpiť a zrekonštruovať. Poslanci pred časom schválili odpredaj za milión eur, predseda kraja Marián Kotleba to ale nepodpísal. Neskôr tvrdil, že sa mu podarilo zvýšiť sumu zhruba o štyristotisíc eur. Niektorí poslanci sa na výjazdovom rokovaní v Lovinobani snažili presadiť pôvodnú sumu s tým, že štyristotisíc by preinvestovala spoločnosť do zariadenia nemocníc."

Ladislav Kukolík, poslanec BBSK:

"Predsa najlepšie vedia, kde investovať, ako investovať. Áno, je pravda tá, štát, kraje, samosprávy vo verejných obstarávaniach sú možno nie takí prísni v podstate ako iný súkromný sektor, ako táto spoločnosť, takže aj ja som presvedčený, že by to bolo aj výhodnejšie, aj efektívnejšie."

Marián Kotleba, predseda BBSK (ĽSNS):

"Nevidím význam a zmysel v tom, aby sme sa vzdávali hotových peňazí, o ktorých môže zastupiteľstvo rozhodnúť svojím uznesením."


Odpredaj nemocničného pavilónu v Žiari nad Hronom zjednotil starostov

Rozhlasová stanica Lumen| 22.7.2016 |Kristína Hatarová / Kristína Hatarová

Kristína Hatarová, moderátorka:

"Odpredaj rozostavaného a v súčasnosti chátrajúceho nemocničného pavilónu B v Žiari nad Hronom podporuje aj 50 starostov a primátorov miest a obcí v Žiarskom a Žarnovickom okrese. Ako informoval primátor Žiaru na Hronom Peter Antal, dnes spoločne na Banskobystrický samosprávny kraj adresovali výzvu, v ktorej žiadajú vedenie župy, aby zaradilo medzi priority zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v regionálnych nemocniciach."

Peter Antal, primátor Žiaru na Hronom:

"V tejto súvislosti žiadame vedenie BBSK, poslancov zastupiteľstva BBSK v súčinnosti s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o urýchlené kroky smerujúce k dostavbe takzvaného pavilónu B nemocnice v Žiari nad Hronom, bez ktorého nie je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť na vyššej úrovni pre obyvateľov bývalého veľkého okresu Žiar nad Hronom, čo predstavuje spádovú oblasť viac ako 100 tisíc ľudí."

Kristína Hatarová:

"Banskobystrický samosprávny kraj sa na rokovaní so spoločnosťou Svet zdravia dohodol o zvýšení predajnej ceny za nemocničné pavilóny v Žiari nad Hronom a Rimavskej Sobote. Ide o sumu takmer 1,5 milióna eur v hotovosti. Spoločnosť však podmieňuje zvýšenie ceny tým, že prostriedky v hodnote 413 tisíc eur budú investované výhradne do súčasných častí oboch nemocníc. Tie sú a aj naďalej majú ostať v majetku samosprávneho kraja. O ďalšom osude rozostavaných pavilónov budú mestskí poslanci rozhodovať v pondelok na mimoriadnom zasadnutí zastupiteľstva."


V Žiari pribúdajú oddychové zóny. Avizujú ďalšiu na tomto mieste

www.sme.sk| 16.7.2016 |Ivana Zigová

Problémom v minulosti bol najmä fakt, že mesto v lokalite nevlastnilo pozemky. 

ŽIAR NAD HRONOM. Pri otváraní Letného pavilónu v centre Žiaru nad Hronom naznačil primátor mesta Peter Antal zámer vybudovať ďalšiu oddychovú zónu. Dočkať by sa jej vraj Žiarčania mohli už budúci rok. 

"Mala by vzniknúť pri Lutilskom potoku, niekde smerom k záhradkárskej oblasti. Zásadným problémom v minulosti bolo, že mesto tam nevlastnilo pozemky, v rámci pozemkových úprav však k nejakým príde," naznačil. 

V lokalite avizuje miesto na stretávanie ľudí, prípadne na opekanie. "Opäť to dáme urobiť návrh architektovi, určite to však bude v súlade s prírodným rázom tejto lokality," dodal Antal.  


Žiar nad Hronom bude mať vlastnú bylinkovú záhradu

www.teraz.sk| 15.7.2016 |TASR

Na vybudovanie bylinkových záhonov získalo žiarske Mestské kultúrne centrum dotáciu vo výške 1300 eur z komunitného programu obchodného reťazca. 

Žiar nad Hronom 15. júla (TASR) ‑ Žiarske Mestské kultúrne centrum (MsKC) bude mať svoju vlastnú bylinkovú záhradu. Záhony s voňavými a liečivými rastlinkami vzniknú na nevyužívanom priestranstve, ktoré sa nachádza hneď vedľa budovy centra. Na ich vybudovanie získalo MsKC dotáciu vo výške 1300 eur z komunitného programu obchodného reťazca. 

"Máme tu nevyužívaný priestor, kde rastie iba tráva. Najprv sme tam plánovali umiestniť detské ihrisko, ale nakoniec sme sa rozhodli, že tam zriadime bylinkovú záhradu," podotkla Jela Šuleková z MsKC s tým, že záhrada by mala slúžiť predovšetkým verejnosti. 

S prácami na bylinkovej záhrade pomôžu MsKC mestské Technické služby. Najväčšia časť z grantu pôjde podľa Šulekovej na zavedenie vody, prekopanie a úpravu priestranstva. "Chceli by sme to urobiť do tvaru špirály. Bylinky budú vysadené v debničkách, aby sme ich v zime mohli uschovať do vnútorných priestorov," vysvetlila. Pri každom druhu bude tabuľka s názvom a stručným popisom konkrétnej byliny.  


Deti majú v parku perníkovú chalúpku

Nový Čas| 13.7.2016 |Mário Kaprálik

ŽIAR NAD HRONOM ‑ Ako vystrihnutá z rozprávky. Deťúrence v Žiari nad Hronom majú obrovský dôvod na radosť a krásny prázdninový darček. V miestnom obľúbenom parku totiž vyrástla nádherná perníková chalúpka z dreva. Nechýba v nej ani pec, v ktorej chcela zlá bosorka upiecť Janka a Marienku. Na streche všetko stráži čierna mačka a na plote, ktorý je okolo domčeka, čierny havran. 

Farbami žiariaca chalúpka s otváracími oknami stojí medzi stromami a vedenie mesta Žiar nad Hronom ju chce v budúcnosti doplniť ďalšími rozprávkovými prekvapeniami. ,,Dostali sme ponuku od spoločnosti, ktorá tieto veci vyrába a hľadali miesto, kde by mohli byť umiestnené. Keďže sme plánovali renováciu už existujúcich detských prvkov v parku, ponuka od spoločnosti nám prišla vhod," uviedol hovorca mesta Martin Baláž s tým, že chalúpku z agátového dreva mesto kúpilo za 5 000 eur, čo bola cena výrobných nákladov. V budúcnosti by k nej mali pribudnúť ďalšie prvky, ktoré spolu s chalúpkou dotvoria v meste nové rozprávkové ihrisko. 


Peter Sagan bude pretekať v Žiari. "Bude to najväčšia udalosť roka," tvrdí primátor Antal

www.sme.sk| 7.7.2016 |Ivan Mriška

Hviezda slovenskej, no i svetovej cyklistiky zavíta spolu s ďalšími ostrieľanými pretekármi. 

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom sa stane dejiskom spoločných majstrovstiev Slovenska a Česka v cestnej cyklistike 2017. 

Divákom sa tak na budúci rok predstavia napríklad bratia Saganovci, Velitsovcovci či Kreutziger s Bártom. V pelotóne však nebudú chýbať ani ďalší jazdci profi tímov, ktorí pravidelne súťažia na Tour de France či iných prestížnych pretekoch. 

"Bude to oslava cyklistiky v Žiari nad Hronom, najväčšia udalosť roka. Očakáva sa návšteva približne dvadsaťtisíc divákov, veď po našich cestách bude jazdiť majster sveta," povedal primátor Žiaru Peter Antal. 

Organizáciou spoločného šampionátu poveril Žiar Slovenský zväz cyklistiky, konať by sa mal približne desať dní pred začiatkom slávnej Tour de France. 

"Poverenie organizáciou vnímam ako ocenenie práce v oblasti športu a najmä cyklistiky," dodal Antal. 


Postavia múr

Televízna stanica Markíza| 6.7.2016 |Martina Kašiarová / Danica Kleinová

Danica Kleinová, moderátorka:

"Osadníkov chcú oddeliť múrom. Samospráva v Žiari nad Hronom chce lepšie chrániť miestny cintorín. Preto sa rozhodli postaviť okolo neho dvojmetrový múr. Do svojského opatrenia investujú tisíce eur z mestskej kasy."

Martina Kašiarová, redaktorka:

"Vchádzame na cintorín v Žiari nad Hronom. Primátor Peter Antal ukazuje miesto, kde múr bude stáť."

Peter Antal, primátor:

"Že im sústavne miznú sviečky a majitelia tých hrobov hovoria, že to je práve že ľudia z osady chodia sem kradnúť, preto, lebo asi si nemajú čím svietiť."

Martin Baláž, hovorca mesta:

"Sú to podnety jednak na mestskú políciu, ale aj prostredníctvom poslancov mestského zastupiteľstva priamo na mestský úrad alebo primátorovi mesta. Čiže sú to desiatky podnetov za posledný rok."

Martina Kašiarová:

"Osada, kde bývajú Rómovia, ale aj bezdomovci, je v blízkosti cintorína ukrytá za stromami a kríkmi. Dvojmetrový betónový plot by mal zabrániť osadníkom, aby kradli sviečky a aby sa tu nehrávali ich deti. Ľudia z vedenia mesta nám nevedeli povedať, kadiaľ sa cez tento múrik osadníci na cintorín dostávajú, no a tak sme sa to rozhodli obísť, pozrieť sa a pohľadať nejakú prístupovú cestu, no ale zatiaľ tu vidíme len samé kríky, a teda je dosť ťažké predstaviť si, že napríklad tadiaľto by sa niekto na cintorín štveral. Napokon sme objavili cestičku vedúcu priamo do osady."

Obyvateľ, Žiar nad Hronom:

"Voči týmto Rómom je to dosť veľa názorov, nielen tento problém, čo je tuto ten cintorín."

Obyvateľka, Žiar nad Hronom:

"Nie, nie, nie, ešte zatiaľ nezmizli, ani nič mi nezmizlo."

Martina Kašiarová:

"Zašli sme aj do osady."

Vlasto, obyvateľ osady:

"Neviem, či chodia alebo nie. Ja mám elektriku tam, centrálu. Ale ešte som nikoho nevidel, že by chodili tam."

Martina Kašiarová:

"Žiarsky magistrát nedávno zriadil nový mestský podnik, v ktorom chce dať prácu dlhodobo nezamestnaným. Sú to podľa primátora prevažne Rómovia. Práve oni by sa mali podieľať aj na stavbe múru."

Martin Baláž:

"A nám to zásadným spôsobom zníži náklady, ako keby sme to dávali stavať nejakej stavebnej firme, samozrejme."

Martina Kašiarová:

"Múr alebo plot, ktorý má oddeliť neprispôsobivých ľudí, nie je na Slovensku novinkou. Aj keď v Žiari sa takémuto uvažovaniu bránia, priznávajú, že plot chcú postaviť najmä ako ochranu pred nimi."

Laco Oravec, Nadácia Milana Šimečku:

"Aká generácia Rómov nám vyrastie za tými múrmi? To je tá otázka, ktorú si častokrát tí stavitelia múrov nekladú."


Na hrade Šášov objavili unikátne nálezy

www.teraz.sk| 4.7.2016 |TASR

Tento rok na hrade zamestnávajú práce okrem dobrovoľníkov aj ďalších 12 ľudí. 

Žiar nad Hronom 4. júla (TASR) ‑ Dobrovoľníkom, ktorí pracujú na záchrane hradnej zrúcaniny Šášov neďaleko Žiaru nad Hronom, sa pred pár dňami podarili unikátne objavy. Jedným z nich sú schody do pivnice delovej veže. Tie síce boli v 70. rokoch 20. storočia s najväčšou pravdepodobnosťou odkryté, no nezanechal sa o tom žiadny záznam. 

"Podarilo sa nám objaviť schody do delovej veže, ktoré boli zasypané možno už dávnejšie, minimálne zosunom východnej steny delovej veže niekedy koncom 90. rokov," priblížil predseda Združenia na záchranu hradu Šášov Rastislav Uhrovič. Odkrytie schodov bolo podľa jeho slov aj pre nich zaujímavým nálezom, keďže ich presné miesto doteraz nepoznali. 

Za poklad však členovia združenia označili aj posledné torzo dreveného trámu z delovej veže, ktoré našli v týchto dňoch. "Vybraté bolo z trámovej kapsy na úrovni prestropenia tretieho nadzemného podlažia. V reze sa zdá, že sú veľmi dobre čitateľné letokruhy a malo by ich byť aj dostatočné množstvo na dosť presné datovanie výrubu stromu," uvádzajú v tejto súvislosti. 

Práve práce na delovej veži a východnom paláci tento rok na hrade zamestnávajú okrem dobrovoľníkov aj ďalších 12 ľudí. Tak ako po minulé roky na hrade pracujú vďaka projektu ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vežu sa už podľa Uhroviča podarilo do veľkej miery zastabilizovať a v súčasnosti sa chystajú na dopĺňanie muriva tohto objektu. 


Tankodrom na stanicu končí

Televízna stanica TA 3| 3.7.2016 |Martin Dušička / Gabriela Marchevská, Jozef Dúbravský

Jozef Dúbravský, moderátor:

"Cestujúci navštevujúci železničnú stanicu v Žiari nad Hronom sa konečne dočkali, prístupovú cestu, ktorá bola podľa nich horšia ako tankodrom, začali opravovať. Hoci bola v katastrofálnom stave už celé roky, mesto ani obec Ladomerská Vieska s ňou nemohli nič robiť, cesta totiž patrí kraju a ten až doteraz nemal na ňu peniaze."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Ešte nedávno bol jediný prístup na železničnú stanicu v Žiari nad Hronom doslova životu nebezpečný, pre obrovské jamy a množstvo dier vodiči po ceste kľučkovali a aby si nepoškodili autá, jazdili radšej po chodníku."

(začiatok archívneho záznamu zo 16.3.2013)

Obyvatelia:

"Je to hrozné skrátka, nikdy to nebolo takéto, nikdy."

"Chodí sem veľa áut aj na stanicu, autobusy."

"Je to hanba a vizitka nášho mesta."

(koniec archívneho záznamu zo 16.3.201)

Martin Dušička:

"Mestu však cesta nepatrí, rovnako ani obci Ladomerská Vieska, v ktorej katastri leží. Hoci práve ich ľudia kritizovali, zodpovednosť bola na pleciach župy. Tá na opravu vyčlenila peniaze až tento rok."

Michaela Piliarová, hovorkyňa BBSK, (text v obraze):

"Práce sa začali 25. júna, stavebno‑technický stav cesty bol havarijný. Zmluvná cena je 84 200 eur bez DPH."

Martin Dušička:

"Najviac si vydýchli samosprávy v Ladomerskej Vieske a v Žiari nad Hronom. Hoci opakovane žiadali majiteľa o opravu, ich nočná mora sa až teraz stáva minulosťou."

Vladimír Baran, starosta Ladomerskej Viesky:

"Pevne verím, že občania, ale aj návštevníci obce alebo aj mesta Žiar nad Hronom budú konečne spokojní a bezpečnosť miestnej premávky bude zabezpečená."

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:

"Určite sme radi. Samozrejme pokiaľ tá cesta bude dobre zrekonštruovaná a ľudia budú spokojní, že aj prestanú sťažnosti, ktoré boli adresované na mesto Žiar nad Hronom napriek tomu, že to nebolo v našom katastri a v našom majetku."

Martin Dušička:

"Najskôr odfrézovali najviac zničený povrch vozovky a postupne kladú nový asfaltový koberec. Teleso cesty vyhovelo aj skúškam, takže na väčšie problémy nenarazili."

Peter Kordiak, zástupca zhotoviteľa:

"Podľa zmluvy je, do mesiaca má byť celá cesta zrekonštruovaná od odovzdania, ale myslím, že behom takých dvoch týždňov bude už komplet upravená."

Martin Dušička:

"Katastrofálna cesta na žiarsku železničnú stanicu bude teda už čoskoro minulosťou, práce na jej obnove by mali byť ukončené najskôr do polovice júla."


ŽIAR NAD HRONOM: Petíciu za dostavbu pavilónu podporuje aj primátor P. Antal

www.lekari.sk| 24.6.2016 |TASR

Žiar nad Hronom ‑ Petíciu za dostavbu žiarskeho nemocničného pavilónu plne podporuje žiarsky primátor Peter Antal. Podľa neho je evidentné, že pre vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) nie je nemocnica prioritou, pretože v opačnom prípade, by bolo ochotné o predaji aspoň rokovať.Antal v tejto súvislosti pripomenul, že samotnému schvaľovaniu predchádzalo ročné vákuum, kedy sa materiál pripravoval a kedy mohli obe strany spoločne rokovať o cene. "Z pohľadu mesta Žiar nad Hronom už 20 rokov čakáme na dostavbu tohto pavilónu, aby sa nemocnica, ktorá je spádová pre široký región, mohla rozvinúť a posunúť o krok ďalej. Súčasné podmienky v starej časti nemocnice sú už totiž na hranici možností," dodal Antal.Petíciu za dostavbu nemocničného pavilónu rozbehli v Žiari len pred pár dňami. Jej signatári v nej vyzývajú predsedu BBSK Mariana Kotlebu, aby rešpektoval schválené uznesenie krajských poslancov týkajúce sa predaja dlhoročne nevyužívaného nemocničného pavilónu B v Žiari nad Hronom. "Zatiaľ sme podpisy zbierali len v areáli nemocnice, dnes s ňou vychádzame aj do ulíc. Bude na námestí a autobusovej stanici," podotkol predseda petičného výboru a lekár Richard Rišňovský. Petíciu doteraz podľa jeho slov podpísalo približne 500 ľudí. Podpisy budú zbierať do najbližšieho rokovania Zastupiteľstva BBSK. Predaj rozostavaného pavilónu za 464.409 eur odsúhlasili ešte začiatkom júna na rokovaní Zastupiteľstva BBSK krajskí poslanci. Predseda kraja Marian Kotleba však tento zámer neodobril a uznesenie nepodpísal. Argumentoval tým, že kraj pripravuje analýzu, ktorá posúdi cenu pavilónu.Spoločnosť Svet zdravia plánuje v pavilóne preinvestovať z vlastných zdrojov 5,7 milióna eur. Výstavba objektu polikliniky sa začala v roku 1991. Rozostavaná stavba bola uzavretá, od roku 2003 sa v nej nepokračuje a chátra. Z nedostavaného objektu chce Svet zdravia vybudovať nový nemocničný pavilón. Vzniknúť by tu mal nový urgentný príjem s oddelením multiodborovej intenzívnej starostlivosti a s rádiologickým oddelením, tri nové operačné sály a pôrodnica novej generácie.


V centre Žiaru nad Hronom vyrastá nová dominanta, drevený pavilón

www.teraz.sk| 23.6.2016 |TASR

V pavilóne bude priestor na posedenie, hojdačky, pieskovisko a ďalšie prvky pre deti. 

Na snímke drevený letný pavilón o rozmeroch 20 x 20 metrov, ktorý v týchto dňoch vyrastá v centre Žiaru nad Hronom, 23. júna 2016.

Žiar nad Hronom 23. júna (TASR) ‑ V centre Žiaru nad Hronom vyrastá v týchto dňoch nová dominanta námestia, a to drevený pavilón s rozmermi 20 x 20 metrov. Ten by mal už v najbližších dňoch slúžiť na oddych pre malých aj veľkých priamo v strede mesta. 

"Aktuálne sa dokončuje konštrukcia, nasledovať bude ukladanie podlahy. Ide o drevenú stavbu na samonosnej konštrukcii z konštrukčných hranolov. Palubovka je zo sibírskeho smrekovca," priblížil dizajnový pavilón hovorca mesta Martin Baláž. 

V pavilóne bude priestor na posedenie, hojdačky, pieskovisko a ďalšie prvky pre deti. Celá stavba bude doplnená kontajnerovou zeleňou, osvetlením, kropiacim systémom a hliníkovými lamelami. V jeho strede bude funkčná fontána, ktorú plánujú nasvietiť. V blízkosti bude tiež fontánka na pitie. 

Pavilón ostane podľa Baláža na mieste po celý rok. Práce by mali byť ukončené tak, aby pavilón mohli začať ľudia využívať od začiatku letných prázdnin. 


Spor o nemocničný pavilón

Televízna stanica Markíza| 20.6.2016 |Martina Kašiarová / Jaroslav Zápala

Jaroslav Zápala, moderátor:

"Mala to byť supermoderná nemocnica. Z plánov ale zrejme nebude nič. Banskobystrický župan Marian Kotleba odmieta predať nedostavanú budovu prevádzkovateľovi nemocnice v Žiari nad Hronom. Ten zas nechce investovať milióny, pokým stavbu nevlastní. Na ich handrkovanie sa však doplácajú najmä pacienti."

Martina Kašiarová, redaktorka:

"Vyzerá to ako miesto duchov. Desiatky rokov na dostavbu tohto nemocničného pavilónu nenašiel peniaze štát ani samosprávny kraj. Nové operačné sály, moderný urgent a superpôrodnica. To chcú terajší nájomcovia žiarskej nemocnice vybudovať v schátranej budove."

Róbert Hill, medicínsky riaditeľ (archív TN):

"V ideálnom prípade by to mohlo do dvoch rokov tento pavilón byť v prevádzke."

Martina Kašiarová:

"Prevádzkovateľ nemocnice ponúkol sumu, za ktorú chce pavilón kúpiť. Odklepli ju aj krajskí poslanci. No ale celé to stopol Marian Kotleba."

Michaela Piliarová, hovorkyňa Úradu BBSK:

"V danom stave, v akom boli tieto uznesenia schválené Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja, ich predseda nikdy ani nepodpíše, nakoľko a s navrhovanou výškou kúpnej ceny nestotožňuje."

Martina Kašiarová:

"Prevádzkovateľ nemocnice hovorí o šiestich miliónoch eur, ktoré odmieta investovať do budovy, pokiaľ ju nevlastní. Zamestnanci žiarskej nemocnice podľa neho chystajú petíciu, aby župan predaj podpísal."

Tomáš Kráľ, hovorca prevádzkovateľa nemocnice (telefonát):

"Nevzdávame sa vízie modernejších nemocníc v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote. Veríme, že náš zámer dostavby opätovne podporia poslanci kraja a súčasne aj verejnosť cez prebiehajúce petície."

Marian Kotleba, predseda BBSK:

"Ak to chceme predať, tak to predajme, ale za takú sumu, ktorá by nám umožnila aspoň nejakým spôsobom zdvihnúť úroveň zdravotnej starostlivosti v okrese Banská Štiavnica."

Martina Kašiarová:

"Malé nemocnice postupne končia alebo sa menia na lôžka pre chronicky chorých. Budúcnosť je podľa šéfa Asociácie nemocníc v menšom počte zariadení, ale za to moderne vybavených s dobre vyškolenými odborníkmi, ale aj on priznáva jedno."

Marián Petko, šéf Asociácie nemocníc Slovenska:

"Rozvoj zdravotníctva stojí obrovské peniaze. Naučiť sa s tým, ale vôbec aj finančné prostriedky na nové operačné sály, na operačné stoly. Jasné, že je to otázka aj peňazí."

Martina Kašiarová:

"Aj v prípade nedostavaného pavilónu je to otázka peňazí. VÚC‑ka a nájomca sa nevedia zatiaľ dohodnúť na cene. No a aj v tomto prípade na to najviac doplatia ľudia."


Ceny za nemocničné pavilóny sú výpredajové, tvrdí župan Kotleba

www.aktuality.sk| 8.6.2016 |TASR

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Marian Kotleba tvrdí, že ceny, ktoré odsúhlasili krajskí poslanci v pondelok (6.6.) za nedostavané a chátrajúce objekty v areáloch nemocníc v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom, sú takpovediac "výpredajové, veľmi podozrivé a hlavne nevýhodné pre kraj".  

Ich kupcom je spoločnosť Svet zdravia, ktorá prevádzkuje obe nemocnice. To je dôvod, prečo Kotleba ešte nie je rozhodnutý, či podpíše uznesenia o ich predaji. Predkladateľmi návrhov boli poslanci za dané okresy. 

Rozostavanú budovu s pozemkom v areáli Všeobecnej nemocnice Rimavská Sobota získala spoločnosť Svet zdravia za viac ako 573.000 eur. Za rozostavanú polikliniku s pozemkom v areáli Všeobecnej nemocnice v Žiari nad Hronom by mala zaplatiť 464.409 eur. 

"Zastupiteľstvo priamo odkleplo súkromnej spoločnosti, finančnej skupine, majetok kraja za menej ako polovicu znaleckej hodnoty, to znamená, odhadu súčasného stavu. Doteraz bol úzus taký, že vždy sme išli aspoň na 70 percent znaleckej hodnoty," konštatoval predseda BBSK. 

"Či podpíšem uznesenia, alebo nepodpíšem, o tom je predčasné hovoriť, mám na to desať dní. Dám si urobiť z oddelenia investícií a správy majetku rešerš toho, za aké sumy voči znaleckým posudkom bol odpredávaný majetok v minulosti a podľa toho sa rozhodnem. Zastupiteľstvo to odkleplo súkromnej spoločnosti za cenu nižšiu ako 50 percent a to nie je ochrana verejného záujmu," reagoval na otázku TASR Kotleba. 

V súvislosti s jeho vyjadreniami dnes Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete nemocníc Svet zdravia povedal: "Veríme, že zvíťazí zdravý rozum a aj vedenie BBSK dá zelenú dostavbe nemocničných pavilónov v Rimavskej Sobote a v Žiari nad Hronom," uviedol Lopatka. 


Svet zdravia chce odkúpiť dva nemocničné pavilóny

Rozhlasová stanica Slovensko| 6.6.2016 |Agáta Škublová / Anna Šípošová

Anna Šípošová, moderátorka:

"Prevádzkovateľ nemocníc v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote spoločnosť Svet zdravia chce od Banskobystrického samosprávneho kraja odkúpiť nevyužívané a nedostavané nemocničné pavilóny. Od župy si priestory teraz prenajíma. Za oba je ochotná zaplatiť vyše milión eur a plánuje tam preinvestovať takmer trinásť miliónov. O predaji budov budú rozhodovať banskobystrickí krajskí poslanci na dnešnom zastupiteľstve."

Agáta Škublová, redaktorka:

"Premeniť chátrajúce nemocničné pavilóny na moderné ústavné zariadenia a zlepšiť kvalitu služieb pre takmer stopäťdesiattisíc obyvateľov. Taká je vízia prevádzkovateľa oboch nemocníc. Za žiarsky nemocničný pavilón, ktorý si Svet zdravia prenajíma od župy, je ochotný zaplatiť vyše štyristošesťdesiattisíc eur. Čo by malo vzniknúť po jeho dostavbe, vysvetľuje riaditeľka nemocnice Eva Páleníková."

Eva Páleníkov, riaditeľka nemocnice Žiar nad Hronom:

"Tu bude multiodborové intenzívne oddelenie, rádiologické oddelenie, pôrodnica novej generácie. Veľmi dôležité, budú tu tri operačné sály, ktoré budú úplne nového typu."

Agáta Škublová:

"Návrh na predaj nemocničného pavilónu dnes zastupiteľstvu predloží Ladislav Kukolík, krajský poslanec a zároveň primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v žiarskej nemocnici."

Ladislav Kukolík, krajský poslanec:

"Tu od roku 1991 štát sa snažil postaviť tento pavilón, nepodarilo sa to nielen štátu, ani kraju."

Agáta Škublová:

"Za rimavskosobotský nemocničný pavilón ponúka súkromná spoločnosť vyše päťstosedemdesiattisíc eur. Svet zdravia neformálne rokoval aj s vedením kraja už vlani, ale bez výsledku. Ponúkaná suma vraj bola nižšia ako teraz. Riaditeľ úradu BBSK Milan Uhrík v písomnom stanovisku uviedol."

Stanovisko

Milan Uhrík, riaditeľ Úradu BBSK:

"Predložené ponuky boli príliš podhodnotené a pre kraj neakceptovateľné."

Agáta Škublová:

"Ak predaj budov za vyše milión eur odobria poslanci a podpisom predseda kraja Marián Kotleba, moderné zdravotnícke zariadenia by mali vzniknúť maximálne do štyroch rokov."


Pol milióna za ruinu

Televízna stanica Markíza| 2.6.2016 |Martina Kašiarová / Zlatica Švajdová Puškárová

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka:

"Schátraná budovu chcú premeniť na supermoderné zdravotnícke zariadenie. Prevádzkovateľ nemocnice v Žiari nad Hronom má ale jednu podmienku. Župa mu musí budovu najskôr predať. S vedením kraja sa vraj ale doteraz nedokázali dohodnúť na cene."

Martina Kašiarová, redaktorka:

"Vyzerá to ako miesto duchov. Dlhé roky budova chátrala, na dostavbu nenašiel peniaze ani štát ani kraj. Supermoderná pôrodnica, no tak tá by mala vzniknúť práve v týchto priestoroch, ale to iba v prípade, že VÚC‑ka terajšiemu prevádzkovateľovi nemocnice túto budovu predá. Okrem nej aj moderný urgent, nové operačné sály, či komfortnejšie izby pre chorých. Krásne plány však zatiaľ hatia peniaze."

Ladislav Kukolík, lekár a poslanec BBSK:

"Vedenie opakovane sa snažilo stretnúť s vedením Banskobystrického samosprávneho kraja a s touto ponukou a pokiaľ mám dobré informácie od generálneho riaditeľa, ku konkrétnemu stretnutiu a k nejakej dohode nikdy nedošlo."

Martina Kašiarová:

"Podľa riaditeľa úradu samosprávneho kraja Milana Uhríka sa s vedením nemocnice niekoľkokrát stretli neformálne, no suma, ktorú kraju ponúkli, vraj bola príliš nízka. V poslaneckom návrhu, o ktorom budú rokovať v pondelok ale už svieti vyššie číslo. To však kraj komentovať nechce, keďže to zatiaľ nemá oficiálne na papieri."

Róbert Hill, medicínsky riaditeľ:

"My v tejto chvíli nechceme špekulovať nad tým, čo bude, keď sa neschváli táto investícia do pavilónu B."

Martina Kašiarová:

"Už, keď vlastníci nemocnice avizovali presťahovanie pôrodnice z Banskej Štiavnice do Žiaru nad Hronom, hovorili aj o vytvorení supermoderného pracoviska, ktoré bude mať všetky potrebné oddelenia. Ak ich návrh prejde cez poslancov ap odpíše ho aj župan Marián Kotleba, v smelých plánoch chcú pokračovať."

Róbert Hill:

"V ideálnom prípade by to mohlo do dvoch rokov tento pavilón byť v prevádzke."


Jarmok zregulujú. Sprísnia pravidlá pre atrakcie, čas pre hudbu skrátia

www.sme.sk| 30.5.2016 |Ivana Zigová

Mesto avizuje viacero opatrení. Reaguje tak na požiadavky skupiny Žiarčanov, ktorá chcela jarmok presťahovať do inej časti Žiaru. 

Ľudia sa sťažujú aj na hluk z atrakcií. (Zdroj ‑ Iustračné Pavol Funtál) 

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarski poslanci síce odmietli presťahovanie Žiarskeho jarmoku, radnica však petičnému výboru a ľuďom z Centra II sľúbila viacero ústupkov. Avizuje opatrenia, ktoré majú zmierniť dopady obľúbeného podujatia na obyvateľov Hviezdoslavovej ulice, Svätokrížskeho námestia a blízkeho okolia. 

Obmedziť plánujú aj hluk 

Zástupcovia mesta sa stretli s členmi petičného výboru aj s predsedami bytových spoločenstiev. "Nechceme, aby ľudia z tejto časti Žiaru mali pocit, že ich petícia nemala zmysel. Chceme odstrániť tie obmedzenia vyplývajúce z jarmoku, ktoré vieme odstrániť," povedal prednosta mestského úradu Juraj Miškovič. 

Mesto bude hľadať priestory, kde by obyvatelia mohli počas trhov parkovať. Do úvahy pritom v rámci suchého variantu prichádza priľahlá lúka, ale aj parkovisko pred plánovaným supermarketom Billa na Ulici A. Kmeťa. 

"Petičný výbor uprednostňuje napájanie atrakcií elektrinou priamo zo stĺpov, to však najskôr musíme prerokovať so spoločnosťou Stredoslovenská energetika ‑ Distribúcia," poznamenal Miškovič v súvislosti so sťažnosťami na necitlivé napájanie sa z rozvodových skríň bytových domov. 

Čo však mesto dokáže zabezpečiť, sú prísnejšie pravidlá pre poskytnutie plôch prevádzkovateľom kolotočov. "Samozrejmosťou bude preberací protokol s popisom stavu. Ak vzniknú nejaké škody, povinnosťou prevádzkovateľov atrakcií bude odstrániť škody na ich náklady," povedal prednosta žiarskej radnice. 

Viac regulovať má mesto podľa požiadavky petičného výboru aj hluk. 

"Zrejme obmedzíme hudbu do 21. hodiny počas piatku a soboty a do 17. hodiny vo štvrtok, keď deti na druhý deň ešte pôjdu do školy," naznačil Miškovič. K ďalším požiadavkám patrili osadenie mobilných toaliet či rozšírenie činnosti mestskej polície o kontroly vo vnútroblokových priestoroch sídliska. Tie sa totiž stávajú miestom výtržností. "Uvidíme, ktoré z opatrení sa nám ako podarí naplniť. Po jarmoku sa môžeme opäť zísť s petičným výborom a prebrať to," dodal. 

Jarmok chceli presťahovať 

Nesúhlas s konaním Žiarskeho jarmoku v zastavanej časti mesta, konkrétne na uliciach Hviezdoslavova, Š. Moysesa a A. Kmeťa, dala časť verejnosti najavo petíciou. 

Požadovali presťahovanie podujatia inam, no neúspešne. 

"Poukazujeme na zvýšený hluk už cez pracovné dni ‑ vo štvrtok do 22. hodiny hudobná produkcia v časti Svätokrížske námestie, ale aj počas ostatných dní konania jarmoku ‑ najmä kolotoče; ktorý podľa nášho názoru prekračuje povolené normy," napísal okrem iného v predmete petície jej iniciátor Rastislav Kravár. 

Upozornil však aj na problémy s parkovaním, vandalizmus a zvýšený výskyt drobnej kriminality počas jarmočných dní. 


Hrad a pozemky nepredajú

Televízna stanica TA 3| 25.5.2016 |Martin Dušička / Daniela Piršelová

"Záchrancovia hradu Šášov sa boja, že ich dlhoročná práca môže vyjsť nazmar. Tvrdia, že ju môžu skomplikovať vlastníctve vzťahy ako pri iných hradoch, Aby predišli možným problémom, požiadali mesto o odkúpenie hradného brala a priľahlých pozemkov za symbolickú sumu. Poslanci ale aj pre odpor obyvateľov tento zámer neschválili."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Združenie na záchranu hradu Šášov obnovuje túto jedinečnú pamiatku už trinásť rokov, doteraz mali pozemky pod ňou a v jej okolí v prenájme od Štátnych lesov, keďže ale v rámci pozemkových úprav prešli mesto, združenie sa rozhodlo požiadať o ich kúpu."

Rastislav Uhrovič, predseda Združenia na záchranu hradu Šášov:

"My sme vlastne dali už nielenže množstvo energie do vysporiadania toho pozemku, ale samozrejme aj nejaké finančné náklady sme mali s tým spojené."

Martin Dušička:

"Žiadosť preto považovali za svoju povinnosť, zároveň sa ale chceli vyhnúť negatívnym skúsenostiam z iných hradov, z ktorých podobné združenia vytlačili nové záujmy."

Rastislav Uhrovič:

"Samozrejme bola snaha predísť nejakým veciam. Existujú skúsenosti z iných lokalít, kde k nejakým takým neduhom došlo."

Martin Dušička:

"Dolný hrad, okolie horného hradu, studňu a pivnici chceli odkúpiť za symbolických takmer 61 eur, ich návrh ale mestskí poslanci aj pre obavy obyvateľov Šášovského Podhradia stopli."

Michal Žurav, poslanec MSZ v Žiari nad Hronom, (telefonát):

"Ja osobne si myslím, že predať 6100 štvorcov za 60 euro, považujem za nie, nie celkom správny krok a ja sa pod to nepodpíšem."

Anna Lišková, poslankyňa MSZ v Žiari nad Hronom, (telefonát):

"Tam proste za starosť v tej lokalite a bez nejakého momentálneho zámeru zastupiteľstvo nie je s tým stotožnené."

Martin Dušička:

"Nepomohlo ani to, že združenie ponúkalo predkupné právo mestu za tú istú sumu v prípade, že by pozemky chceli niekedy predať. Radnica ale chce pri záchrane hradu spolupracovať."

Rastislav Uhrovič:

"Vzhľadom na to, že tam vykonávame nejakú aktivitu, ktorá má pomôcť k záchrane kultúrnej pamiatky, tak aj tá cena bola k tomu prispôsobená."

Anna Lišková:

"Veľa ľudí je za to, aby to ostalo tak,ako to je, lebo nebráni to nájomný vzťah napríklad ani úspešnému konkurzu k eurofondom alebo podobne."

Michal Žurav:

"Mám s tým problém, lebo predaj meter štvorcový pôdy, hocijakej, neviem či na púšti by sa dala kúpiť na Sahare za cent."

Martin Dušička:

"Keďže predaj nevyšiel, združenie sa bude pokúšať aspoň o dlhodobý prenájom pozemkov. O ich návrhu by mali mestskí poslanci rozhodovať už na najbližšom zastupiteľstve."


Poslanec chce navrhnúť samosprávnemu kraju predaj žiarskeho Pavilónu B

www.sme.sk| 24.5.2016 |Ivana Zigová

Nemocničný pavilón chce kúpiť Svet zdravia. Aktivitu poslanca však nekomentuje. 

Rozostavaný Pavilón B nikdy neslúžil svojmu účelu.

ŽIAR NAD HRONOM. Poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Ladislav Kukolík chce už na júnovom zastupiteľstve (6.6.) predniesť poslanecký návrh na predaj Pavilónu B žiarskej nemocnice spoločnosti Svet zdravia. Tá patrí do portfólia skupiny Penta a aktuálne prevádzkuje nemocnice v Žiari a v Banskej Štiavnici aj v Rimavskej Sobote. 

"Svet zdravia ponúka za túto budovu župe 460‑tisíc eur. Ak to poslanci schvália, do dvoch rokov bude v objekte nová nemocnica," povedal Kukolík s tým, že Svet zdravia plánuje investovať asi 6 miliónov eur. 

Svet zdravia nechcel aktivitu poslanca a zároveň lekára zamestnaného v žiarskej nemocnici komentovať. Už v minulosti však pripustil, že župu so zámerom kúpiť rozostavané Pavilóny B v Žiari aj v Rimavskej Sobote oslovil. 

"Medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom a Svetom zdravia aktívne rokovania neprebiehajú. Svet zdravia síce predložil nejaké scenáre, akým spôsobom by mal záujem objekty získať, ale zatiaľ ku žiadnym rokovaniam nedošlo," okomentovala informáciu hovorkyňa samosprávneho kraja Michaela Piliarová. 

V žiarskom Pavilóne B spoločnosť po dostavbe sľubuje nový urgentný príjem s oddelením multiodborovej intenzívnej starostlivosti a s rádiologickým oddelením na jednom poschodí, tri nové operačné sály, pôrodnicu novej generácie či vysoký štandard izieb s maximálnou kapacitou tri lôžka s vlastnými sociálnymi zariadeniami. 


Mesto hradné bralo a ďalšie pozemky okolo Šášova nepredá

www.sme.sk| 23.5.2016 |Ivana Zigová

Združenie na záchranu hradu chcelo kúpiť časť mestských pozemkov v hradnom areáli za symbolickú cenu. Poslanci zámer predaja neodsúhlasili. 

K pozemkom patria plochy v predpolí hradu aj časť hradného brala. (Zdroj ‑ Iva Zigová) 

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto pozemky s celkovou výmerou viac ako 6‑tisíc metrov štvorcových v areáli hradu Šášov združeniu, ktoré zrúcaninu roky zachraňuje, nepredá. 

Združenie za celú plochu, ktorá zahŕňa archeologickú lokalitu Dolný hrad, okolie Horného hradu, studňu a pivnicu, ponúklo symbolických 60,98 eura. Zdôvodnilo to záujmom objekty ďalej rekonštruovať a udržiavať s dôrazom na bezpečnosť návštevníkov. V predpolí pod hradom vidí tiež priestor na kultúrne a spoločenské aktivity a budovanie oddychových miest. 

Poslanci vidia alternatívu v prenájme 

Väčšina poslancov síce dlhoročné aktivity Združenia na záchranu hradu Šášov oceňuje, proti predaju sa však postavila. Dosiaľ mali aktivisti časť areálu v prenájme od Lesov SR, plochy však v rámci pozemkových úprav prešli na mesto. Nájom ako alternatívu vidia aj niektorí z poslancov. 

"Oslovili ma ľudia zo Šášova, ale aj Žiaru, že čo to ideme robiť," povedal poslanec Ladislav Kukolík (nezávislý) s tým, že obyvateľom sa zámer predať pozemky v hradnom areáli nepáči. 

Aj podľa Anny Liškovej (Smer‑SD) a Michala Žurava (SNS) sú Šášovčania proti predaju majetku mesta. "A ak by došlo k predaju, tak chcú konkrétny projekt, chcú vedieť, čo by sa tam do budúcna robilo," poznamenala Lišková. 

Predseda združenia a zároveň nezávislý mestský poslanec Rastislav Uhrovič pripomenul, že jedným z najväčších problémov pri obnove hradu boli v minulosti práve komplikované majetkovo‑právne vzťahy, ktoré sa aktivistom podarilo vysporiadať. V záchrane hradu chcú pokračovať, ide však o ďalších dvadsať, tridsať rokov rekonštrukčných prác. 

"Odvádzame tam kvantum roboty a nebol by som rád, keby sme tam jedného dňa skončili s tým, že: Ďakujeme, dovidenia. Nehovorím, že je to prípad, ktorý môže nastať v našom meste, ale je to správanie sa, s ktorým sa stretli niektoré iné združenia," objasnil Uhrovič, prečo sa pozemky snažia získať. Združenie by pritom podľa jeho slov nemalo problém ani s predkupným právom mesta na pozemky za rovnakú symbolickú sumu v prípade, že by ich raz chcelo predať. 

Pripomenul tiež, že veľká časť plochy, o ktorú prejavilo záujem, je súčasťou skalného brala. Ani to však väčšinu poslancov nepresvedčilo. 

Aktivity presunú na Horný hrad 

Uhrovič zareagoval, že združenie, ktorému sa aj tento rok podarilo získať dotáciu rezortu kultúry na pokračovanie obnovy Šášova, presunie svoje aktivity prioritne na Horný hrad. Pozemky pod ním už totiž vlastní. Očakáva, že na údržbu a opravu objektov na mestských pozemkoch sa zameria samotné mesto. 

"Ak by si mesto osvojilo záchranu tejto pamiatky a malo by záujem na nej participovať, bolo by to fajn, lebo aktivity združenia by sa tak mohli presunúť do Horného hradu," povedal s tým, že mnohé časti zrúcaniny na mestských parcelách sú rovnako v havarijnom stave. 

Radnica sa chce zaoberať spôsobom, ako spoluprácu so združením do budúcna nastaviť. "Je pravda, že mesto sa v minulosti veľmi nezaujímalo o hrad Šášov, nebola to téma, len vtedy, keď bolo treba robiť opatrenia na zabránenie vstupu ľuďom kvôli bezpečnosti. Združenie urobilo kus roboty," pripustil žiarsky primátor Peter Antal (nezávislý) s tým, že bude hľadať spôsoby, ako združeniu a jeho činnosti pomôcť bez toho, aby mesto predávalo svoje pozemky. "Takéto predaja môžu byť do budúcna vždy rizikom," tvrdí. 

Naznačil, že mesto by sa mohlo rovnako ako združenie uchádzať o rôzne granty a dotácie na obnovu kultúrnej pamiatky a participovať na záchrane zrúcaniny.


Žiarsky erb nie je v súlade s heraldickými pravidlami

www.teraz.sk| 20.5.2016 |TASR

Mesto dlhodobo používa dva erby, a to jeden oficiálny a druhý, ktorý je zverejnený v heraldickej mape miest a obcí Slovenska. Miestna samospráva sa rozhodla, že oficiálny erb zosúladí s požiadavkami heraldickej komisie. 

Žiar nad Hronom 20. mája (TASR) ‑ Mesto Žiar nad Hronom už 24 rokov používa erb, ktorý je v rozpore s heraldickými pravidlami tvorby erbov a symbolov. Dlhodobo sa tak pre mesto používajú dva erby, a to jeden oficiálny a druhý, ktorý je zverejnený v heraldickej mape miest a obcí Slovenska. Miestna samospráva sa rozhodla, že oficiálny erb zosúladí s požiadavkami heraldickej komisie. Dnes tento krok odsúhlasili na rokovaní mestského zastupiteľstva žiarski poslanci. 

"Pripravíme nové všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o používaní a ochrane mestských symbolov, kde bude aj nová definícia mestských symbolov. Pravdepodobne to bude návrh erbu, ktorý je už všeobecne známy a zapísaný v heraldickom registri. Je to návrh Ladislava Vrtela z heraldickej komisie, ktorý je stvárneným trochu odlišný od súčasného, oficiálne prijatého erbu mesta," priblížil ďalšie kroky samosprávy vedúci kancelárie žiarskeho primátora Martin Baláž. 

V heraldickom registri nie je aktuálne zaradená ani vlajka mesta Žiar nad Hronom, ktorá pozostáva z troch pásov ‑ modrého, sivého a zlatožltého. Dôvodom je fakt, že sivá nie je povolenou farbou v heraldike. Práve sivá bola na mestskú vlajku použitá ako symbol hliníkového kovu, ktorý je v meste vyrábaný a tiež symbolom modernej histórie mesta. "Sivá farba sa nepoužíva pri tvorbe vlajok alebo v heraldike, naše mesto je doslova, znie to tak aj v pripomienke komisie, anomáliou medzi mestami s touto farbou," dodal Baláž. Súčasťou nového VZN by tak bola aj zmena vlajky mesta, v ktorej by sa sivá farba nahradila farbou bielou a tá istá zmena by sa prijala aj pri definícii farieb mesta. 

Nejednotné znázornenie mestského erbu síce podľa Baláža nespôsobuje samospráve závažné problémy, no aj napriek tomu chce dať situáciu do poriadku. Po zmene erbu tak bude musieť samospráva zmeniť tento mestský symbol aj na objektoch či v materiáloch, v ktorých ho používa. Ide o niekoľko plasticky stvárnených erbov, ktoré sa nachádzajú v oficiálnych miestnostiach, ale aj informačné tabule či insígnie mesta. Podľa Baláža by to však mestu nemalo priniesť vysoké finančné náklady. 


Prezident rokoval v Žiari nad Hronom

Rozhlasová stanica Slovensko| 18.5.2016 |Peter Kollárik / Peter Kollárik

Peter Kollárik, moderátor:

"Prezident Andrej Kiska rokoval v Žiari nad Hronom s vedením mesta. S primátorom Petrom Antalom hovorili o nezamestnanosti, miestnom priemysle, ale aj o rómskej problematike. Hlava štátu vyzdvihla úspešný príbeh transformácie bývalých štátnych závodov Slovenského národného povstania, ktoré v minulosti zamestnávali v meste tisícky ľudí, do množstva malých firiem."

Andrej Kiska, prezident SR:

"V tomto areáli je skoro stoosemdesiat firiem, ktoré zamestnáva skoro šesťtisíc ľudí. To znamená rovnaké množstvo ako niekedy zamestnával veľký štátny podnik. Takže je to úspešný príbeh transformácie z jedného obrovského podniku do množstva malých firiem, ktoré tu úspešne podnikajú, čo žiaľ v mnohých iných mestách alebo regiónoch, kde jeden veľký zamestnávateľ počas socializmu zamestnával ľudí a potom tento podnik skončil, sa žiaľ takéto úspešné príbehy nezopakovali."


Mesto chce založiť podnik, kde by sa dlhodobo nezamestnaní učili pracovať

www.sme.sk| 16.5.2016 |Ivana Zigová

Jedinú šancu, ako sa ľudia bez práce môžu dostať z osady Pod Kortínou do lepšieho, vidí mesto v tom, že začnú pracovať. Chce im vytvoriť štartovacie miesta v novom podniku. 

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarski poslanci sa budú na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva v piatok (20.5.) zaoberať aj zámerom zriadiť podnik s názvom Žiarska komunálna spoločnosť, s.r.o. Rozhodovať budú o jeho založení aj o tom, či sa jeho konateľom stane primátor mesta Peter Antal. 

"Firma by mala byť zameraná na zamestnávanie najmä dlhodobo nezamestnaných Rómov. Predmetom jej činnosti majú byť drobné stavebné práce, terénne úpravy, časom drevovýroba," naznačil hovorca mesta Martin Baláž. 

Chýbajú im pracovné návyky 

V meste žije asi 500 dlhodobo nezamestnaných, problém nájsť si prácu majú aj obyvatelia osady Pod Kortínou. Zabezpečiť im prácu a naučiť ich pracovným návykom je podľa žiarskeho primátora Antala základným predpokladom riešenia situácie v osade. 

Nová firma by preto mala byť akýmsi sociálnym podnikom podľa vzoru aktivít Spiškého Hrhova, kde sa podobná forma zamestnávania už osvedčila. 

Obchodnými partnermi podniku by podľa Antalových predstáv nemalo byť len samotné mesto, ale aj podnikateľské subjekty, či obce, pre ktoré budú pracovníci firmy vykonávať pod odborným dohľadom hlavne drobné stavebné práce či vyrábať cenovo dostupný obecný mobiliár. 

Z chatrče do lepšieho? Iba s prácou 

Vo firme by mali zamestnanci zotrvať len istý čas, deväť až dvanásť mesiacov, v skupinách po desať ‑ pätnásť ľudí. Počas tohto obdobia by získali zručnosti a skúsenosti. Neskôr by sa na základe odporúčania posunuli k riadnemu zamestnávateľovi. 

"Som presvedčený, že veľká väčšina z nich by túto šancu využila. Keď budú pracovať, vytvoria si pracovný návyk, budú sa učiť zodpovednosti, mesačne dostanú viac peňazí. Určite si z toho časom dovolia zaplatiť iné bývanie, a hlavne deti v rodinách budú pozorovať iný sociálny model, ako je prežívanie zo dňa na deň v chatrči," píše v dôvodovej správe k bodu rokovania o zriadení obchodnej spoločnosti Antal. 

Pri financovaní miezd pracovníkom sociálneho podniku sa mesto spolieha na spoluprácu štátu. Miesto a objekty, kde by firma mohla pôsobiť, zatiaľ mesto hľadá.


Z parku vytlačili asociálov

Televízna stanica TA 3| 10.5.2016 |Martin Dušička / Daniela Piršelová

Daniela Piršelová, moderátorka:

"Park Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom, ktorý patrí k vyhľadávaným oddychovým miestam, má vážny problém. Na jeho území sa nachádzajú pivnice priľahlého kaštieľa, kde sa stretávajú bezdomovci a asociáli. Keďže už viackrát obťažovali návštevníkov parku, mesto sa rozhodlo zakročiť. Vstup do pivníc chce uzatvoriť, a park tak urobiť bezpečnejší."

Martin Dušička, redaktor:

"Hoci patrí Park Štefana Moysesa k najobľúbenejším miestam v Žiari nad Hronom, jeho Achillovou pätou je okolie historického kaštieľa. Práve v jeho pivniciach či katakombách sa totiž usadili bezdomovci a asociáli, ktorí sú postrachom návštevníkov parku."

Juraj Miškovič, prednosta MsÚ v Žiari nad Hronom:

"Staráme sa o neho, investujeme do neho dosť značné finančné prostriedky, a preto je pre nás neprijateľné, aby sme tolerovali pobyt týchto ľudí."

Martin Dušička:

"Mesto teda prišlo s nápadom, že otvory do týchto pivníc uzatvorí, a zabráni tak vstupu narkomanov či bezdomovcov. Verí, že tým zároveň definitívne odídu aj z parku."

Martin Baláž, vedúci Kancelárie primátora Žiaru nad Hronom:

"Nechceme vytvárať príležitosť, aby prímestská rekreačná zóna bola vlastne útočiskom aj týchto sociálnych skupín."

Juraj Miškovič:

"Našou povinnosťou je zabezpečiť bezpečnosť ľudí, ktorí chodia do parku rekreovať, športovať, a z toho dôvodu týchto ľudí potrebujeme vylúčiť z tejto zóny."

Martin Dušička:

"Pivnice patria ku kaštieľu, ktorý je v súkromných rukách. Mesto sa teraz od jeho majiteľa snaží získať súhlas na to, aby im tieto opatrenia povolil urobiť."

Juraj Miškovič:

"Nemyslím si, že by mal mať vlastník nejaký závažný problém s tým, aby sme urobili opatrenie, ktoré nie je trvalé, ktoré je dočasné, ale ktoré je efektívne."

Martin Baláž:

"Majiteľ sa ako keby nemá k činu, takže zobrali sme to do rúk my a chceme to zabezpečiť nejakými dočasnými drevenými výplňami, v prípade potreby v budúcnosti dá sa to kedykoľvek ľahko demontovať, keby prišlo k nejakým rekonštrukčným prácam, a podobne."

Martin Dušička:

"Radnica chce zároveň vyčistiť aj miesto pred vstupom do parku, ktoré sa rokmi zmenilo na skládku a smetisko, a pre mesto nie je dobrou vizitkou."

Martin Baláž:

"Chceme tam jednak urobiť viac parkovacích miest, ktoré nebudú síce spevnené plochy, ale ľudia tam budú môcť komfortne zaparkovať, a takisto počas leta návštevníci kúpaliska, ktoré je pri parku, to budú môcť využiť."

Martin Dušička:

"Park Štefana Moysesa teda už v najbližších týždňoch čakajú viaceré zmeny. Oceniť by to ale mali všetci obyvatelia Žiaru nad Hronom, ktorí na tieto miesta pravidelne prichádzajú. Martin Dušička, TA3."


Pri vstupe do parku v Žiari chcú odkryť základy starého mlyna

www.teraz.sk| 7.5.2016 |TASR

Na ploche, ktorá v súčasnosti pôsobí neupravene, sa nachádzajú skládky stavebného materiálu. 

Žiar nad Hronom 7. mája (TASR) ‑ Vstup do Parku Štefana Moysesa z Ulice SNP sa chystá žiarska samospráva v najbližšom čase upraviť. Priestor chce zrekultivovať a vytvoriť tam pre návštevníkov parkovacie miesta. 

Na ploche, ktorá v súčasnosti pôsobí neupravene, sa nachádzajú skládky stavebného materiálu. Mesto už vyzvalo ich pôvodcu, aby ich odstránil. Hovorca mesta Martin Baláž potvrdil, že v krátkom čase by tak mali zmiznúť. 

Na ploche chce podľa jeho slov spraviť mesto parkovisko. "Nebude možno zo spevnených plôch, ale zo štrku. Bude tam môcť zaparkovať oveľa viac áut, ako je tomu dnes. Využívať ho budú môcť ľudia, ktorí chodia do parku na prechádzky, športovať a počas leta aj návštevníci kúpaliska," dodal. 

S priestranstvom má však samospráva aj ďalšie plány. V spolupráci s archeológom Petrom Mosným chce odhaliť základy mlyna, ktorý kedysi na tomto mieste stál. Ako priblížil Baláž, mlyn pochádzal z 18. storočia, postavený bol na základoch starého mlyna postaveného ešte v 13. storočí. V 90. rokoch však vyhorel a ruiny dalo mesto sanovať. 


Návštevníkov kúpaliska čaká novinka. Má zabrániť čiernym vstupom

www.sme.sk| 3.5.2016 |Ivana Zigová

Mesto pripravuje zmenu. Nepoteší najmä tých, ktorí hľadali spôsoby ako obísť platenie vstupného.  

Plážové kúpalisko môže v prípade dobrého počasia zahájiť sezónu už 4. júna.

ŽIAR NAD HRONOM. S prípravou na sezónu žiarskeho plážového kúpaliska začalo mesto v týchto dňoch. Areál čaká bežná údržba šatní a bazéna, ktorý získa nový hygienický náter. Pozdĺž plaveckej časti vrátane prepojenia k šatniam vznikne chodník z dlažby dlhý asi 50 metrov. Nová elektrická prípojka pre bufet, by mala skrátiť čakacie doby v špičke. "Vlani sa opakovane vyskytli problémy s elektroinštaláciou, čo spôsobovalo problémy najmä, keď bol nával návštevníkov," povedal hovorca mesta Martin Baláž. 

Časť plochy pri mostíkoch prekryje pogumovaná fólia, mesto ňou reaguje na sťažnosti ľudí na povrch z kamienkov. 

Najväčšou novinkou tohtoročnej sezóny bude náramkový systém pri predaji vstupeniek. "V minulosti sa nám opakovane vyskytovali čierne vstupy, napríklad cez plot, náramky by im mali zabrániť. Služba kúpaliska či plavčíci budú oprávnení kontrolovať, či ich návštevníci majú," ozrejmil zmenu Baláž. 

Rodinné plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom ponúka veľký bazén mušľovitého tvaru rozdelený na plaveckú a rekreačnú plochu. Atrakciou je najmä tobogan. Detský sedací bazén má vodný hríb a chrliče vody. 

V okolí je rozľahlý trávnatý areál veľký takmer 31‑tisíc metrov štvorcových. Kúpalisko je súčasťou historického Parku Štefana Moysesa. Kúpalisko, ktorého prevádzkovateľom je mestská eseročka Technické služby Žiar nad Hronom, vlani navštívilo viac ako 32‑tisíc ľudí. 


Fontánu na námestí sprevádzkujú neskôr, ďalšie dve v tradičnom termíne

www.sme.sk| 28.4.2016 |Ivana Zigová

Jedna z fontán potrebuje opravu dna, ďalšej zatopilo šachtu s technickým zázemím. 

Fontána na námestí si na sprevádzkovanie počká na dokončenie letného pavilónu.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto prevádzkuje tri fontány, dve z nich by ako každý rok mali už na začiatku mája striekať vodu. 

"Aktuálne sa pracuje na ich predsezónnej údržbe. Pri novšej z dvoch v centre riešime problém po nedávnom zaplavení šachty. Jej pohon sa momentálne suší. Spolu s fontánou v historickom Parku Štefana Moysesa by však mala fungovať už budúci týždeň," potvrdil hovorca mesta Martin Baláž. 

Vodný prvok v kruhovej časti žiarskeho Námestia Matice slovenskej si na sprevádzkovanie ešte nejakú dobu počká. 

"Kým sa nedostavia aktuálne plánovaný letný pavilón v centre, bude mimo prevádzky," povedal Baláž s tým, že drevenú konštrukciu chcú dokončiť do konca júna, teda pred letom. "Ešte predtým by však dno fontány malo prejsť rekonštrukciou, keďže to súčasné betónové je v zlom stave," dodal hovorca mesta. 


Žiarske námestie doplní drevený letný pavilón

www.teraz.sk| 20.4.2016 |TASR

Cieľom je v každej časti mesta vytvoriť oddychovú zónu pre verejnosť. 

Žiar nad Hronom 20. apríla (TASR) ‑ Žiarske námestie Matice slovenskej dostane v najbližších týždňoch novú tvár. Priamo v jeho strede, v okolí súčasnej fontány, pribudne nový drevený pavilón, ktorý poskytne priestor pre oddych pre malých aj veľkých. Pavilón s rozmermi 20x20 metrov by mal byť hotový už o niekoľko týždňov. 

Ako priblížil primátor Peter Antal, víziou je v každej časti mesta vytvoriť oddychovú zónu pre verejnosť. Práve námestie bolo podľa jeho slov často kritizované, že ide o veľkú betónovú plochu, ktorá počas horúcich letných dní neplní svoj účel najmä pre nedostatok zelene a lavičiek. 

V pavilóne bude podľa primátora priestor na posedenie, hojdačky, pieskovisko a ďalšie prvky pre deti. "Chceme ľudí pritiahnuť na námestie. Pribudne tam tiež kontajnerová zeleň, ktorá zjemní toto veľké betónové námestie," podotkol. Pavilón bude drevený, symbolicky doplnený hliníkovými lamelami. 

Výstavba pavilónu vyjde mesto na 50.000 až 60.000 eur, práce bude podľa Antala realizovať mestská spoločnosť Technické služby. Štúdia stála mesto 4000 eur bez DPH. Práce by sa mali začať v máji, pavilón by mal byť hotový začiatkom júna. Drevený pavilón bude na námestí celoročne, využívať ho chcú aj na akcie ako sú napríklad vianočné trhy.


Komunitné centrum v Žiari nad Hronom

Rozhlasová stanica Slovensko| 17.4.2016 |Marína Debnárová / Jana Balková

Jana Balková, moderátorka:

"V Žiari nad Hronom už opäť pôsobia komunitní pracovníci, je ich však menej ako vlani. Pracujú najmä s Rómami v lokalite Pod Kortínou. Tohto roku tam pribudne centrum osobnej hygieny so sprchou či práčkou. Služby však budú spoplatnené. Najväčším problémom je však v žiarskej nelegálnej osade voda."

Marína Debnárová, redaktorka:

"V Žiari nad Hronom od apríla obnovili činnosť komunitného centra. Mesto dostalo dotáciu od splnomocnenca vlády v hodnote jedenásťtisíc osemsto eur. Peniaze z implementačnej agentúry však stačia na menej zamestnancov ako vlani. Počet komunitných pracovníkov sa znížil na troch, terénni sú len dvaja. Monika Minárová z odboru starostlivosti o obyvateľa."

Monika Minárová, odbor starostlivosti o obyvateľa:

"Tí štyria nám v podstate pokrývali tie potreby, komunita sa rozrastá, takže tie problémy naozaj tam narastajú. Tí dvaja ľudia nebudú nám stačiť."

Marína Debnárová:

"Prostriedky na financovanie projektu sú z Európskeho sociálneho fondu. Celkovo bolo vyčlenených pre celé Slovensko viac ako dvadsať miliónov eur a to aj pre nízkoprahové centrá a sociálne služby pre deti. Vyšší počet pracovníkov by v Žiari nad Hronom muselo podporiť mesto. Barbora Petrová z ministerstva práce."

Barbora Petrová, ministerstvo práce:

"Vzhľadom na finančnú alokáciu a nastavenie projektu tak, aby boli uspokojené všetky oblasti Slovenska, môžeme podporiť maximálne tri pracovné miesta na jedno zariadenie."

Marína Debnárová:

"Ľudskoprávna aktivistka Ingrid Kosová upozorňuje, že v osade Pod Kortínou je viacero problémov."

Ingrid Kosová, ľudskoprávna aktivistka:

"Je to totálna absencia vody a zlé podmienky na bývanie, absencia zamestnania. Bez toho, aby sme naraz neriešili aj bývanie, aj zamestnanie, aj diskrimináciu, aj chudobu, sa jednoducho nepohneme z miesta a to je beh na dvadsať rokov minimálne."

Marína Debnárová:

"Mesto však tento rok prichádza s novinkou. V lokalite Pod Kortínou plánuje otvoriť hygienické centrum. Za služby budú obyvatelia platiť."


Po rokoch bude mať Žiar nad Hronom opäť Dobrovoľný hasičský zbor

www.teraz.sk| 15.4.2016 |TASR

O jeho založení rozhodli na rokovaní mestského zastupiteľstva žiarski poslanci. 

Žiar nad Hronom 15. apríla (TASR) ‑ Mesto Žiar nad Hronom bude mať po rokoch opäť Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ). Oficiálne by mal začať fungovať od začiatku mája. Ján Kobelár, ktorý bol zvolený za veliteľa DHZ, hovorí, že ich čaká ešte veľa práce a že sa budú snažiť oslovovať aj mladú generáciu. 

O založení DHZ rozhodli na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva žiarski poslanci. "DHZ sa bude zakladať v spolupráci s profesionálnymi hasičmi, ktorí sídlia v našom meste a predpokladám, že časť z nich bude aj členmi DHZ. Takisto bude otvorený pre ďalších záujemcov," uviedol v tejto súvislosti hovorca mesta Martin Baláž. Napokon aj samotný novozvolený veliteľ pochádza z radov profesionálnych hasičov. Keďže zbor aktuálne nemá k dispozícii žiadnu techniku, mesto sa bude podľa Baláža snažiť ju zaobstarať, či už z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom grantových schém, ktoré ponúka štát. 

Veliteľ obnoveného dobrovoľného zboru Kobelár hovorí, že sa bude snažiť, aby zbor fungoval na dobrej úrovni. Na začiatok by sa podľa jeho slov mal zaradiť do zákonom stanovenej kategórie A, postupne sa prepracovať aj ďalej. "Chceli by sme osloviť aj mládež, aby sa zapájala, pretože dobrovoľné hasičstvo má niekoľko kategórií," podotkol s tým, že v súčasnosti má približne desiatku členov. Kobelár, ako profesionálny hasič, vidí vo fungovaní DHZ veľký prínos. "Aj minulý týždeň pri požiari v Janovej Lehote nám pomohlo približne 30 dobrovoľníkov," dodal. 

DHZ v Žiari nad Hronom ukončil svoju činnosť v roku 2012. Jeho vtedajším šéfom bol Branislav Šťastný, ktorý je v súčasnosti aj mestským poslancom. Ako priblížil mesto malo v tom čase víziu, že požiarnu ochranu bude zabezpečovať prostredníctvom profesionálneho hasičského zboru. Na druhej strane je však podľa jeho slov pravdou, že bývalá požiarna stanica, situovaná v historickom centre Žiaru, potrebovala veľké investície. Takisto technika, ktorou disponovali, bola zastaraná. "Neinvestovalo sa do toho a dožívalo to," podotkol. Problémom bolo tiež nájsť záujemcov z radov mladých. 

"Celú agendu, ktorú sme mali, som odložil. Teším sa, že keď sa teraz zbor obnoví, tak im to odovzdám," uviedol Šťastný. Okrem zásahov sa podľa jeho slov zbor aktívne zúčastňoval aj súťaží. "Asi posledný zásah sme absolvovali, keď sa vybrežil Lutilský potok a voda tiekla dole miestnou časťou IBV a Pod vrškami. Vrecoval sa piesok, pomáhali sme ľuďom, aby im voda nešla do záhrad," spomína Šťastný.


Podchod už nebude hanbou

Televízna stanica TA 3| 14.4.2016 |Martin Dušička / Katrin Lengyelová, Alfonz Šuran

Alfonz Šuran, moderátor:

"Problémový podchod v Žiari nad Hronom by už čoskoro nemal byť postrachom obyvateľov. Kým ešte nedávno v ňom padali kusy omietky a zatekalo doň, teraz prechádza zásadnou zmenou, mestu sa na jeho obnovu podarilo získať peniaze, za ktoré mladý umelec maľuje na steny podchodu obrazy s dominantami Žiaru."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Jediný podchod v Žiari nad Hronom bol dlhé roky terčom kritiky obyvateľov a vyhľadávaným miestom vandalov, pred rokom síce prešiel čiastočnou obnovou, ale steny zostávali strašiakom. Keď sa im na ne podarilo získať peniaze, mesto vyzvalo mladých, aby navrhli, čo ďalej. Hlasovaním na internete nakoniec dali dôveru vysokoškolákovi Patrikovi."

Patrik Žňava, umelec:

"Keď sa naskytla takáto príležitosť, tak som neváhal vlastne a je to môj koníček, takže to ma určite k tomu viedlo najviac."

Martin Dušička:

"Patrik sa rozhodol na steny namaľovať dominanty mesta, ktoré tento rok oslavuje 770 rokov od svojho vzniku, na obrazoch nechýbajú kostoly, kaštieľ či hvezdáreň."

Patrik Žňava:

"Je to vlastne neodmysliteľná súčasť tohto mesta a človeku tak sa to spojí hlavne so Žiarom."

Martin Dušička:

"Obyvatelia mesta nápad vítajú, podchod bol doteraz podľa nich hanbou Žiaru."

Obyvatelia:

"Vždycky, keď som tadeto sem tam prešla, tak to bolo vždy špinavé, zapľuvané, takže konečne to má nejakú úroveň."

"Je to naozaj krajšie ako, viete, tie machule kadejaké, čo tam porobili. Je to veľmi pekné."

"Keby ešte ten strop dali na poriadok, to by bolo ideálne."

Martin Dušička:

"Práve strop zostáva aj naďalej problémom, pri dažďoch totiž do podchodu zateká, zrejme cez zeleň, ktorá odďaľuje štvorprúdovú cestu. Aj to sa ale čoskoro zmení."

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:

"V tomto roku by sme radi zrealizovali rekonštrukciu tohto úseku, pokiaľ sa to podarí, radi by sme tak isto tomu už raz urobili bodku."

Martin Dušička:

"Ešte predtým však dokončí svoje dielo mladý umelec, jeden obraz maľuje asi päť hodín a je niekde v polovici. Dúfa, že jeho námahu nezničia vandali."

Patrik Žňava:

"Videl som už nejaké kopance po stenách a odtlačky topánok, tak snáď to vydrží."

Martin Dušička:

"Hoci obyvatelia Žiaru môžu niektoré maľby obdivovať už teraz, ešte ani zďaleka nie sú všetky, projekt by chceli dokončiť začiatkom mája."


Múr oddelí hroby od osady

Televízna stanica TA 3| 10.4.2016 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran

Alfonz Šuran, moderátor:

"Na cintoríne v Žiari nad Hronom chce mesto postaviť dva metre vysoký betónový múr. Dôvodom je rastúci počet krádeží sviečok a hrobovej výzdoby. Ľudia sa ale sťažujú aj na to, že na cintoríne sa hrajú deti zo susednej rómskej osady a okolo hrobov sa pohybuje množstvo túlavých psov. Múr by mal podľa mesta tieto problémy vyriešiť."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Centrálny mestský cintorín v Žiari nad Hronom oddeľuje dnes od okolia len takýto nízky múr, na viacerých miestach sú vytvorené chodníky, prechádzajú najmä obyvatelia osady Pod Kortínou. Majitelia hrobov si myslia, že za nárastom krádeží stoja práve oni."

Obyvatelia:

"Na hrobe našich príbuzných tiež im polámali aj vázu, aj zobrali kvety."

"Sú tam bezdomovci, tam chodia."

"Sem tam niečo zmizne z hrobu, aj mne sa už stalo."

Martin Dušička:

"Nárast sťažnosti na zlodejov potvrdil aj primátor mesta, aj on je presvedčený o tom,že to majú na svedomí ľudia z neslávne známej osady."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Musím to povedať, kradnú z hrobov sviečky a väčšinou sú to sviečky, ozdoby, kvety. Či to predávajú, alebo používajú potom oni doma, predpokladám, že na svietenie."

Martin Dušička:

"Podľa primátora je situácia neudržateľná a musia ju riešiť. Keďže hliadky mestskej polície už nestačia, radnica sa rozhodla, že okolo cintorína postaví múr. Dve metre vysoký betónový múr by mal vyrásť v týchto miestach a cintorín by mal oddeliť od osady Pod Kortínou. Múr bude dlhý takmer tristo metrov, postavia ho z betónových dielcov, aby sa nedal preskočiť."

Peter Antal:

"Nemám prehľad, koľko to bude, počítam niekde medzi 12‑, 15‑tisíc euro."

Obyvatelia:

"Treba to stavať, určite."

"Určite, že to pomôže, lebo tí vandali, čo tam chodia robiť neporiadky a krádeže všelijaké, by mali zábranu."

Martin Dušička:

"Rozhodnutie mesta víta aj správca cintorína, tvrdí, že situácia sa zhoršuje z roka na rok."

Dušan Reiter, správca cintorína, (telefonát):

"Tá pieta ani u tých ľudí neni taká, ako dakedy, hej, že z hrobu ani ten posledný zlodej nešiel kradnúť, ale bohužiaľ teraz je taká doba."

Peter Antal:

"Ja to vnímam, že je to problém, je to pietne miesto, ktoré skutočne má takýmto zostať a pokiaľ ho neoplotíme, tak asi nikdy nebude."

Martin Dušička:

"Keďže mesto na takýto múr nemá v rozpočte vyčlenené peniaze, bude to musieť zmeniť. Predpokladá, že po vybavení všetkých potrebných povolení začnú stavať niekedy v lete."


Žiar nad Hronom chce dať nezamestnaným prácu v novej spoločnosti

www.teraz.sk| 5.4.2016 |TASR

Ide o nápad primátora Petra Antala, ktorý chce takýmto spôsobom na území mesta riešiť problém s dlhodobo nezamestnanými aj z radov miestnej rómskej komunity. 

Žiar nad Hronom 5. apríla (TASR) ‑ Žiarska samospráva chce založiť obchodnú spoločnosť, v ktorej chce dať šancu pracovať dlhodobo nezamestnaným obyvateľom mesta a naučiť ich tak pracovným návykom. Ide o nápad primátora Petra Antala, ktorý chce takýmto spôsobom na území mesta riešiť problém s dlhodobo nezamestnanými aj z radov miestnej rómskej komunity. 

Založenie obchodnej spoločnosti, vklad mesta do nej a náklady súvisiace s jej založením vo výške 5500 eur odsúhlasili na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva aj žiarski poslanci. "Ide zatiaľ len o zámer. Schválením sme si vypýtali mandát na založenie spoločnosti a všetky podmienky, ako by to malo fungovať budeme riešiť v tomto roku," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. 

Samospráva chce dať takýmto spôsobom šancu tým, ktorí stratili pracovné návyky a sú momentálne bez práce. Po skončení pomeru by tak mali byť pripravení reagovať na aktuálne ponuky na pracovnom trhu. "Ide o zámer založiť spoločnosť, ktorá bude po istú dobu zamestnávať dlhodobo nezamestnaných na verejnoprospešné práce, ktoré budú vykonávať v prospech mesta Žiar nad Hronom," podotkol Baláž s tým, že pôjde o rôzne čistiace, výkopové či ďalšie pomocné stavebné práce. Keď sa spoločnosť rozbehne, bude podľa jeho slov možné, aby si ju objednali ďalší záujemcovia. 


Najväčšia investícia do komunálneho odpadového hospodárstva je už v prevádzke

Odpady; č. 03| 11.3.2016 |NAJVÄČŠIA INVESTÍCIA DO KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉ; TASR

Centrum zhodnocovania odpadov (CZO) v Žiari nad Hronom má za sebou prvé dni svojej prevádzky. Tento závod na spracovanie komunálneho odpadu, ktorého vybudovanie stálo 18,5 milióna eur, pričom podstatnú časť tvorila dotácia z eurofondov, je najväčšou investíciou do odpadového hospodárstva, ktorú na Slovensku realizovala samospráva. 

Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal 1. marca na slávnostnom otvorení centra podotkol, že projekt CZO je na Slovensku unikátnym. ,,Jedným z výstupov tohto centra je teplo a elektrická energia, ktorá sa získava práve spracovaním biologicky rozložiteľných zložiek jednak zmesového komunálneho odpadu, ale aj biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý poznáme ako to zelené," priblížil Antal. 

V CZO tak podľa jeho slov nejde len o klasické dotrieďovanie odpadu, ale aj o jeho energetické zhodnotenie. Takto vyrobená elektrická energia pôjde podľa Antala naspäť do siete, pričom výnosy budú použité na financovanie prevádzky. Teplo budú používať na vykurovanie mestských objektov, čím zase ušetria mestské prostriedky. Benefitom, ktorý by projekt mal so sebou priniesť, je aj zníženie množstva odpadu, ktorý v konečnom dôsledku končí na skládke. 

V závode vzniklo 29 pracovných miest. Ak by sa v centre zaviedla viaczmenná prevádzka, tento počet by sa podľa Antala mohol v budúcnosti ešte zvýšiť. ,,Verím, že tie odpady tu budú sústredené zo širšieho okolia a vtedy je možné prijímať aj ďalších pracovníkov," podotkol s tým, že v súčasnosti v tomto smere spolupracujú asi s dvadsiatkou okolitých obcí. CZO tvoria štyri technologické celky: 

  • mechanická úprava odpadov,
  • bioplynová stanica,
  • gasifikačná jednotka a
  • dotrieďovacie zariadenie. 

Vedúci odboru CZO na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom Ján Vinarčík vysvetlil, že v súčasnosti je v závode spustená jedna prevádzka, a to dotrieďovacia linka. ,,Postupne budeme nabiehať aj s ďalšími prevádzkovými súbormi. V marci spustíme do prevádzky mechanickú úpravu nie nebezpečných odpadov, ktorá sa nachádza v Horných Opatovciach, a potom v apríli ‑ máji budeme spúšťať aj bioplynovú stanicu a gasifikáciu," priblížil Vinarčík. 

Každá prevádzka má podľa Vinarčíka inú kapacitu. Len v mechanickej úprave odpadov je to 40 000 ton odpadov ročne, dotrieďovacia linka má naprojektovanú kapacitu 15 000 ton ročne. ,,Bioplynová stanica je tiež projektovaná na 15 000 ton biologicky rozložiteľného odpadu ročne a gasifikácia na 6000 ton," dodal Vinarčík. 

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Životné prostredie. Podľa štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Vojtecha Ferencza predbehol Žiar nad Hronom projektom CZO dobu. 

"Predbehli aj nový zákon o odpadoch, ktorý platí od januára. Títo ľudia si tu uvedomili, že odpad je potrebné separovať, aby sme znížili množstvo zmesového komunálneho odpadu," uviedol na slávnostnom otvorení CZO.


Z klubu zmizli peniaze

Televízna stanica TA 3| 21.3.2016 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Jozef Dúbravský

Natália Fónod Babincová, moderátorka:

"Z mestského športového klubu v Žiari nad Hronom sa stratilo 23‑tisíc eur. Prišla na to opakovaná kontrola, ktorú poslalo vedenie mesta. Radnica sa preto rozhodla podať trestné oznámenie na polícii. Šéf klubu abdikoval ešte skôr ako ho valné zhromaždenie stihlo odvolať. Kam peniaze zmizli ale známe nie je."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Mestský športový klub v Žiari nad Hronom, ktorý zastrešuje sedemnásť športových klubov na území mesta, má vážny problém, finančná kontrola, o ktorú požiadala ekonómka firmy a následne ju zopakovala aj hlavná kontrolórka, totiž ukázala, že v jeho pokladni chýba 23‑tisíc eur."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Ľudia mali dôveru, ktorí boli v MŠK a jednoducho musím povedať, že sa určitým spôsobom sklamali."

Martin Dušička:

"Keďže nejde o malú sumu peňazí, radnica sa obrátila na políciu."

Andrea Petrovičová, hovorkyňa KR PZ v Banskej Bystrici, (telefonát):

"Polícia v tomto prípade prijala trestné oznámenie a vec je v štádiu preverovania."

Martin Dušička:

"Kam peniaze zmizli, je pre mesto záhadou. Konateľ športového klubu, ktorý je zároveň aj poslancom mestského zastupiteľstva, už odstúpil z funkcie. K prípadu sa ale odmietol vyjadriť. V telefonickom rozhovore nám povedal, že je nevinný."

Peter Antal:

"Konateľ tvrdil, že nevie akým spôsobom to mohlo vzniknúť, takže bude to na orgánoch činných v trestnom konaní, aby zistili, kde tie peniaze jednoducho skončili."

Martin Dušička:

"Na mimoriadnom valnom zhromaždení klubu chceli konateľa odvolať, ten sa však ešte predtým sám vzdal funkcie. Radnica dúfa, že chýbajúce peniaze neohrozia chod športu v meste."

Peter Antal:

"Budeme všetko pre to robiť, aby sa to nedotklo jednotlivých športových klubov, je to na nás, na spoločníkoch v meste a technických službách, aby sme dokázali zabezpečiť činnosť týchto klubov tak, aby, dá sa povedať, nepoznali, že tieto peniaze chýbajú."

Martin Dušička:

"Kde teda peniaze zmizli a kto je za to zodpovedný, ukáže až policajné vyšetrovanie. Suma 23‑tisíc eur však mestu bude určite chýbať."


Bitka v žiarskom podniku

Televízna stanica STV 1| 18.3.2016 |Martina Marettová / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor:

"Polícia znovu zadržala troch mužov, ktorí v utorok večer napadli v žiarskom podniku dvoch mladíkov. Polícia ich po incidente prepustila, podľa jej slov na podnet prokurátora. Na druhý deň však po nich opäť pátrala. Postupom polície a prokuratúry sa už zaoberá Generálna prokuratúra."

Martina Marettová, redaktorka:

"Traja muži vchádzali do žiarskeho podniku po jednom. Najprv napadli dvadsaťtriročného Henricha, a potom aj tridsaťročného Miroslava. Padali údery päsťou, ale aj kopance. Napadnutí mladíci sa zo zranení budú liečiť viac ako desať dní."

Henrich Hoang, obeť útoku:

"Prichádzali jeden po druhom, takže nikoho by nenapadlo vlastne, že je to skupinka. Nikto to nečakal. Mali to podľa mňa asi naplánované, neviem. Prišli s tým, že niekoho si vytypujú, vyženú ho von a vlastne tam ho aj dobijú."

Martina Marettová:

"Po bitke z podniku odišli. Polícia ich chytila krátko po incidente. Podľa jej slov ich však na podnet prokurátora prepustili. Včera popoludní ich však po jednom zadržali."

Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ Banská Bystrica:

"Vo štvrtok v popoludňajších hodinách kriminalisti všetkých troch mužov vypátrali a zadržali. Vyšetrovateľ ich obvinil zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu a z prečinu výtržníctva spáchaných formou spolupáchateľstva. Po vykonaní procesných úkonov ich umiestnil do policajnej cely a spracoval návrh na ich vzatie do väzby."

Martina Marettová:

"Páchatelia boli už v minulosti trestaní. O tom, či ich budú stíhať vo väzbe, rozhodne Okresný súd v Žiari nad Hronom v nedeľu. Či bol v tomto prípade postup polície a prokuratúry správny, už prešetruje Generálna prokuratúra."

Andrea Predajňová, hovorkyňa Generálnej prokuratúry (telefonát):

"Ešte včera námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek vydal pokyn krajskému prokurátorovi v Banskej Bystrici prijať zákonné opatrenia na urýchlené objasnenie fyzického incidentu a na vykonanie zaisťovacích opatrení vo vzťahu k útočníkom."

Martina Marettová:

"Mužom hrozí trest odňatia slobody na štyri až desať rokov."


Horolezecký klub James

Televízna stanica STV 2| 16.3.2016 |Michal Várošík / Michal Várošík

Michal Várošík, moderátor:

"Teraz vám v TelerRegine predstavíme horolezecký klub James Žiar nad Hronom. Ukážeme vám ich činnosť s deťmi a mládežou a to, ako efektívne trávia voľný čas lezením na umelej stene a v prírode. Čo všetko môžu zažiť, uvidíte v nasledujúcom príspevku."

Peter Bača, lektor skalného lezenia:

"V školskom roku 2007/2008 sme založili detský krúžok Žiarske kamzíky, ktoré vlastne sú takým naším pokračovaním a našimi nástupcami. Začalo to tým, že sme... každý z nás má nejaké dieťa, dali sme sa dokopy, vytvorili sme si krúžok, aby tie naše deti vlastne mohli spolu liezť a vytvoriť taký kolektív, takú rodinu. To znamená, že sme mali najprv päť‑šesť detí a potom sme prišli sem na cirkevnú školu v Žiari nad Hronom, kde nám umožnili si vytvoriť takýto krásny priestor a už sme boli podmienený s tým, že sme zobrali deti z iných škôl. Zo začiatku sme ich mávali okolo dvadsaťpäť‑ tridsať, to znamená, že to bolo vcelku náročné s nimi pracovať, No v súčasnej dobe sme to vyčlenili na pätnásť detí, s ktorými už chodíme a častejšie na skaly a na rôzne zájazdy."

Peter Matejíček, študent:

"Na lezenie ma prihlásili moji rodičia, pretože prvý rok v 2007 akurát začínal tuto náš horolezecký krúžok, takže moji rodičia sa rozhodli, že ma tam prihlásia. To znamená, že takto som sa dostal k lezeniu a už ma to drží deväť rokov. Moji rodičia nelezú, ale majú lásku k prírode a sú z ich turisti aktívni. Súťaženie ma určite posunulo ďalej v lezení, ale už samozrejme momentálne aktívne nepreteká, pretože už ma viac ťahá to lezenie na skalách, takže momentálne sa viacej venujem tomu, ale keď som bol maladší, tak som sa venoval aj súťaženiu pred pár rokmi."

Patrik Španko, lektor skalného lezenia:

"Klub HK James Žiar nad Hronom vznikol v máji v roku 1995. Minulý rok sme oslávili dvadsiate výročie, čo je vlastne už dá sa povedať dosť pekná doba. Vznikol založením... založili ho šiesti členovia z rôznych okolitých klubov, nakoľko boli všetci Žiarčania, len každý liezol niekde inde. Chceli sa spojiť v nejakú... v jeden klub, ktorý bude spolu fungovať. A naším prvým predsedom bol pán Emil Trubač, bývalý profesor na strednej škole."

Peter Bača:

"Myslím si, že najväčšou motiváciou pre tieto deti je to, že nemusia tráviť čas za počítačom, že im vlastne ukazujeme, že život sa dá aj trošku inak žiť, že ho dokážeme žiť v prírode spätí s tou prírodou, so skalami. Tu na našich tréningoch rozvíjame nielen ich akože lezeckú zručnosť, sú... máme také akože vyučovania z geografie, z prvej pomoci, máme k dispozícii telocvičňu, ktorú máme zapožičanú od školy na hodinku, to znamená, že tam dokážeme s nimi robiť gymnastiku, rozvoj všeobecnej motoriky, proste so všetkým pracuje."

Patrik Španko:

"Leziem, pretože v podstate je to pre mňa také slobodné, je to taká dosť veľká sloboda a čo sa týka tohto krúžku, ale aj ľudí tu, tak je tu vynikajúca atmosféra, čo sa týka nielen detí, ale aj celého klubu."


Nemocnica v Žiari otvorila recepciu ako v hoteli

Plus jeden deň| 11.3.2016 |red

Recepciu s hotelovým štandardom predstavili včera v nemocnici Svet zdravia v Žiari nad Hronom. 

Novú koncepciu nemocničnej recepcie včera predstavila nemocnica Svet zdravia Žiar nad Hronom. Recepcia má slúžiť ako miesto prvého kontaktu. Táto má hotelový štandard a pacient získa hneď informáciu, kde je aké oddelenie a lekár. Aj keď táto novinka nesúvisí priamo s kvalitou zdravotnej starostlivosti, zlepší komunikáciu s pacientom a jeho komfort v nemocnici. 


Radnica vybuduje do leta oddychovú zónu v centre

Plus jeden deň| 8.3.2016 |tasr

V Žiari nad Hronom plánujú vybudovať oddychovú zónu v centre mesta na Námestí Matice slovenskej. Radnica plánuje zmeny uskutočniť do leta. 

Ako priblížil hovorca mesta Martin Baláž, námestie v centre mesta bolo v 90. rokoch dosť nešťastne zrekonštruované. "Vznikla obrovská plocha z betónovej dlažby, ktorá v lete ľudí odpudzuje. Samospráva chce priniesť do tejto časti tieň a priestor na oddych. Malo by ísť o komplex drevených prvkov a konštrukcií, kde si ľudia budú môcť posedieť a deti sa budú môcť hrať.


Odpad menia na teplo a elektrinu

Plus jeden deň| 2.3.2016 |eš

V Žiari nad Hronom majú unikátny mestský závod, aký inde na Slovensku nenájdete.

V Žiari nad Hronom otvorili včera jediný mestský závod u nás, ktorý dokáže z odpadu získať teplo a elektrinu. Tie potom predajú a z financií zabezpečujú chod prevádzky.

Centrum zhodnocovania odpadov tvoria štyri linky, a to mechanická úprava, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Celý projekt stál takmer 19 miliónov eur, pričom väčšinu čerpalo mesto z eurofondov. "Nejde tu len o klasické separovanie. Unikátnosť tohto centra spočíva v tom, že spracovaním biologicky rozložiteľných zložiek sa získava teplo a elektrická energia. Tá poputuje na klasický predaj, čo zabezpečí financovanie tejto prevádzky," informoval žiarsky primátor Peter Antal. Zároveň vysvetlil, že teplo využije mesto na svoje objekty. "Do centra budú dovážať odpad aj z okolitých 18 obcí, postupne by mali pribúdať ďalšie. Veľkým plusom je aj fakt, že nový podnik vytvoril 29 pracovných miest," dodal Antal. Projekt sa však musel boriť aj s problémami, ktoré nastali v roku 2013. Hrozilo, že ho mesto nedotiahne do konca a peniaze z dotácie bude musieť vrátiť. Jeden z členov konzorcia na výstavbu centra odmietol podpísať dodatok k zmluve o technickej zmene. "Podržalo nás vtedy ministerstvo životného prostredia," tvrdí Antal. Centrum zhodnocovania odpadov funguje v rámci separovania už od februára, ďalšie prevádzky spustia postupne. "V marci začneme s mechanickou úpravou nie nebezpečných odpadov, v apríli a máji príde na rad bioplynová stanica s gasifikáciou," vysvetlil šéf nového závodu Ján Vinarčík.


Novootvorené centrum zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom predbehlo svoju dobu

Rozhlasová stanica Regina| 1.3.2016 |Marína Debnárová / Marian Kukelka

Marian Kukelka, moderátor RTVS:

"V Žiari nad Hronom dnes otvorili centrum zhodnocovania odpadov. Európsky projekt za viac ako 18 miliónov eur mal v polovici realizácie problémy, keď museli vybrať nových dodávateľov. Zo spracovaného odpadu z regiónu sa bude vyrábať elektrická energia a teplo, ktoré chce samospráva využiť na vykurovanie svojich objektov. V meste chcú znížiť množstvo uloženého odpadu na skládke o 50 %."

Marína Debnárová, redaktorka RTVS:

"Unikátny projekt začali v Žiari nad Hronom pripravovať ešte v roku 2009. Spôsobom spracovania odpadkov na Slovensku nemá obdobu. Primátor Peter Antal z Mostu‑Híd."

Peter Antal (Most‑Híd), primátor Žiaru nad Hronom:

"Teplo, elektrická energia, ktorá sa získava práve spracovaním biologicky rozložiteľných zložiek zmesového komunálneho odpadu. Nie je to len klasické separovanie alebo dotrieďovanie, ale je to práve aj toto energetické zhodnotenie."

Marína Debnárová:

"Štátny tajomník ministerstva životného prostredia zo Smeru‑SD Vojtech Ferenc hovorí, že ide o jedinečnú a najväčšiu investíciu odpadového hospodárstva, ktorú realizovala samospráva."

Vojtech Ferenc (Smer‑SD), štátny tajomník ministerstva životného prostredia:

"Máme tu 4 také samostatné celky, mechanické triedenie zmesného komunálu, dotrieďovanie už separovaných zložiek. Linku na zhodnotenie tepelné."

Marína Debnárová:

"Vytriedený odpad v Žiari sa bude ďalej zhodnocovať. V centre budú postupne spúšťať bioplynovú stanicu a tiež výrobu tepla, ktoré bude slúžiť na vykurovanie mestských budov. Vďaka projektu by sa malo znížiť aj množstvo odpadu, ktorý končí na skládke. V centre zhodnocovania spracujú ročne tisícky ton smetí z okresného mesta a dvadsiatky okolitých obcí. Potvrdzuje Ján Vinarčík z mestského úradu."

Ján Vinarčík, Mestský úrad v Žiari nad Hronom:

"Mechanická úprava nie nebezpečných odpadov má projektovanú kapacitu 40 tisíc ton odpadov ročne, dotrieďovacia linka 15 tisíc ton ročne, linka na sklo 5 tisíc ton, bioplynová stanica 15 tisíc ton."

Marína Debnárová:

"Centrum zamestná takmer 30 ľudí. Dušan pracuje pri triedení plastov."

Dušan, pracuje pri triedení plastov:

"Ručne sa to dotrieďuje, rozdeľuje sa to, sáčky sa odoberajú, všetko ide zvlášť, fľašky, tetrapaky, plechovice."

Marína Debnárová:

"Podľa ministerstva životného prostredia v Žiari týmto projektom predbehli dobu, aj nový zákon o odpadoch, ktorý platí do januára. Marína Debnárová, RTVS."


Škôlky v Žiari nad Hronom dostanú nové LED žiarovky

www.teraz.sk| 23.2.2016 |TASR

Od investície si mesto sľubuje nielen zvýšenie komfortu, ale aj úsporu na nákladoch za elektrickú energiu.

Žiar nad Hronom 23. februára (TASR) Ušetrené finančné prostriedky zo zimnej údržby sa v Žiari nad Hronom rozhodli investovať do výmeny žiaroviek vo všetkých elokovaných pracoviskách materskej školy (MŠ). Klasické žiarovky tak v týchto objektoch nahradia úsporné LED žiarovky. Od investície si mesto sľubuje nielen zvýšenie komfortu, ale aj úsporu na nákladoch za elektrickú energiu.

"V objektoch našich materských škôl aktuálne vymieňame 1000 kusov žiaroviek, ktoré stáli približne 3600 eur. Práce realizuje mestská spoločnosť Technické služby," uviedol hovorca mesta Martin Baláž s tým, že žiarovky by mali byť vymenené do konca februára.

Ako ďalej priblížil, v prvom kole vymieňajú žiarovky v najviac využívaných miestnostiach ako sú triedy, chodby či toalety, teda tam, kde sa najviac svieti. Neskôr by mali byť vymenené aj ostatné. Nové žiarovky by mali priniesť nielen vyšší komfort, keďže svojou svietivosťou najviac pripomínajú denné svetlo, ale aj nižší odber elektrickej energie. Podľa Baláža by malo ísť o úsporu až okolo 80 %.

Na nákup žiaroviek využilo mesto podľa Baláža prostriedky ušetrené zo zimnej údržby. Ako vysvetlil, mestská spoločnosť Technické služby dostáva od mesta na zimnú údržbu paušálne 70.000 eur. "Keďže je však zima slabá, tak sme po vzájomnej dohode znížili náklady na zimnú údržbu na 50.000 eur," dodal v tejto súvislosti hovorca.


Firmám chýbajú kvalifikovaní ľudia, pomôcť má Technické lýceum

Rozhlasová stanica Lumen| 12.2.2016 |por. 10/23; Jana Horniaková / Jana Horniaková

Jana Horniaková, moderátorka:
"Súkromná Stredná odborná škola technická v Žiari nad Hronom plánuje v budúcom školskom roku zdvojnásobiť počet učebných miest v systéme duálneho vzdelávania. Marcel Pecník, ktorý je riaditeľom záujmového združenia právnických osôb InTech Žiar nad Hronom, ktorá je aj zriaďovateľom školy, hovorí o postupne transformácii školy. Jej súčasťou by mal byť vznik nového odboru, a to Technické lýceum."

Marcel Pecník, riaditeľ záujmového združenia právnických osôb InTech Žiar nad Hronom:
"V tomto duchu chceme čo najskôr otvoriť a študentom ponúknuť aj odbor Technické lýceum, čo je vlastne akoby ekvivalent gymnázia, ale v technickom smere. Čiže tam nepôjde o duálne vzdelávanie."

Jana Horniaková:
" V súčasnosti táto škola ponúka v systéme duálneho vzdelávania celkom 26 takýchto učebných miest. Naopak o duálne vzdelávanie v poľnohospodárstve je minimálny záujem. Pripúšťa to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Tvrdí, že školy síce ponúkajú atraktívne študijné odbory, ale záujem študentov o ne je minimálny. Hovorí viceprezident Združenia dodávateľov poľnohospodárskej techniky Peter Matejovič."

Peter Matejovič, viceprezident Združenia dodávateľov poľnohospodárskej techniky:
"Tá možnosť aj dobrého zarobenia v poľnohospodárstve, v kvalitnej práci, s kvalitnou technikou je a toto musíme dostať trošku do povedomia verejnosti, lebo pokiaľ tam stále bude rezonovať ten obraz chudobného sedliaka s vidlami a v gumákoch, tak to asi tých ľudí tam nedostaneme."

Jana Horniaková:
" V tomto školskom roku vstúpili len dvaja zamestnávatelia z poľnohospodárskej prvovýroby do duálneho vzdelávania. Na budúci školský rok by to malo byť už 33 firiem."


Čestného občana spájajú so Žiarom jeho žiaci

www.sme.sk| 8.2.2016 |Ivana Zigová

Čestným občanom mesta sa stal známy pedagóg a skladateľ.

Profesor Belo Felix sa stal čestným občanom mesta. V Žiari kedysi spoznal aj manželku.

ŽIAR NAD HRONOM. Čestným občanom Žiaru sa pri príležitosti aktuálneho výročia mesta stal vysokoškolský pedagóg a hudobný skladateľ Belo Felix. Toto ocenenie získal za celoživotný prínos pri rozvoji detskej dramatickej tvorivosti a hudobnej výchovy na Slovensku.

Hoci už roky pôsobí na pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, učiteľské začiatky sa mu spájajú práve so Žiarom. "Za všetko, čo som v živote dosiahol, vďačím vlastne aj Žiaru, tu som si totiž všetko vyskúšal. Ako učiteľ, ako vedúci detského speváckeho zboru, ako hudobník v súbore Hrončatá, ako hudobník a skladateľ v súbore Atď. pri Základnej umeleckej škole," pripomenul.

Hrončatá vtedy vystupovali v televízii, nahrávali v rozhlase a detský súbor Atď. podľa jeho slov "učil ľudí v cudzine na medzinárodných festivaloch, ako sa vyslovuje Žiar nad Hronom."
Udelenie čestného občianstva profesora Felixa prekvapilo.

"Keď mi doručili tú obálku, najskôr som si myslel, či nemám voči mestu nejaké podlžnosti, ale nie," povedal pri preberaní ocenenia s úsmevom. "Som veľmi poctený," dodal.

So Žiarom ho aj dnes cez jeho bývalých žiakov spája puto. Tu spoznal aj svoju manželku, vzťah k tomuto miestu má teda preňho aj osobný rozmer.

Mesto počas osláv ocenilo aj ďalšie osobnosti a jednu nadáciu cenou mesta, cenou primátora mesta či pamätnou plaketou.


Fajčiarom hrozia pokutami

Televízna stanica TA 3| 24.1.2016 |Martin Dušička/Katrin Lengyelová

Katrin Lengyelová, moderátorka:
"Fajčiari sa v Žiari nad Hronom musia mať na pozore. Mestskí policajti totiž rozvešali po autobusových zastávkach aj na centrálnej stanici výrazné samolepky, ktoré ich upozorňujú na zákaz fajčiť na týchto miestach. Tvrdia, že fajčiari to nerešpektujú a počet sťažností rastie. Pomocou kamier však dokážu ľudí identifikovať a hrozia im pokutami."

Martin Dušička, redaktor:
"V Žiari nad Hronom pribudlo v týchto dňoch takmer sto takýchto výrazných samolepiek, ktoré upozorňujú na zákaz fajčenia na verejných priestranstvách. Rozvešali ich na hlavnej autobusovej stanici, ale tiež pri autobusových zastávkach a fajčiari by ich nemali ignorovať."

Juraj Horváth, zástupca náčelníka MsP v Žiari nad Hronom:
"Tieto nálepky vlastne už im nedávajú priestor na to, aby sa začali vyhovárať, že o tom nevedeli, že nie sú znalí zákona."

Martin Dušička:
"K takejto preventívnej akcii pristúpili po alarmujúcich štatistikách. Tie jasne ukazujú, že počet prípadov porušovania antifajčiarskeho zákona v meste výrazne narástol. Kým pred tromi rokmi ich bolo len desať, vlani až 143."

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora Žiaru nad Hronom:
"Tie nálepky majú jednak preventívny charakter, že upozorňujú, že je tu zakázané fajčiť a na druhej strane je tu aj upozornenie, že pokiaľ to budú porušovať, príde aj represia."

Martin Dušička:
"Hoci mesto verí, že touto akciou sa počet priestupkov podarí znížiť, obyvatelia až takí optimisti nie sú."
(začiatok ankety)

Obyvateľka Žiaru nad Hronom 1:
"Ja som si ich tiež nevšimla, ale mne to môže byť jedno, lebo ja nefajčím, ale myslím, že taká malinká nálepka to nezmení."

Obyvateľ Žiaru nad Hronom 2:
"Ja to dodržiavam, aspoň ja. Ja si zapálim tamto bokom, hodím do koša a mám s tým pokoj."

Obyvateľ Žiaru nad Hronom 3:
"Vôbec to nebude mať efekt. Tiež som fajčiar a keď sa ponáhľam zapálim si aj tu. Takže vôbec žiadny efekt."
(koniec ankety)

Martin Dušička:
"Mestskí policajti ale fajčiarov varujú. Tvrdia, že vďaka bezpečnostným kamerám dokážu ľudí ľahko odhaliť. Vlani to bolo až 90 prípadov. Na mieste tak dostanú pokutu 33 eur a v právnom konaní im hrozí až 331 eur."

Juraj Horváth:
"Nám vlastne operátori po zistení týchto priestupkov nahlásia a príslušníci mestskej polície to poriešia buď na mieste alebo to odstúpia na príslušný orgán."

Martin Dušička:
"Stretli ste sa s tým, že by vám dali pokutu?"

Obyvateľ Žiaru nad Hronom 4:
"Vôbec, ani si ma nevšímajú."

Obyvateľ Žiaru nad Hronom 5:
"Nech dávajú pokutu, kľudne, nie je problém. Ja v tom problém nevidím"

Martin Dušička:
"Fajčiarom už teda v Žiari nad Hronom nepomôžu žiadne výhovorky. A ak si zapália na vyhradených miestach, môže ich to stáť desiatky až stovky eur."


Vďaka mrazom premenili dve ihriská v Žiari na klziská

www.teraz.sk| 20.1.2016 |TASR

Myšlienke nahrával aj fakt, že zimný štadión, ktorý chce mesto rekonštruovať, je v súčasnosti odstavený.

Žiar nad Hronom 20. januára (TASR) Vďaka mrazivému počasiu sa budú môcť Žiarčania tešiť z dvoch nových klzísk. Mesto sa totiž rozhodlo vyjsť v ústrety všetkým milovníkom rekreačného korčuľovania a rozhodlo sa urobiť ľadové plochy na ihriskách v oddychovej zóne na Hviezdoslavovej ulici a pri Základnej škole na Ulici Dr. Janského.

"Od dnešného obeda je k dispozícii na korčuľovanie plocha na oddychovej zóne Hviezdoška. Tu sa ľadová plocha urobila na multifunkčnom ihrisku, ktoré je primárne určené na futbal, pretože je aj ohradené," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. Druhé klzisko pri základnej škole by malo byť podľa jeho slov otvorené vo štvrtok. Na oboch klziskách bude na prevádzku dozerať stála služba a otvorené budú do 21.00 h. Klziská sú podľa Baláža určené výhradne na korčuľovanie a nie na hranie hokeja.

Spraviť v meste klziská bol podľa Baláža nápad primátora Petra Antala, ktorý si všimol, že podobné klziská majú v okolitých obciach u ľudí veľký úspech. A keďže v predpovediach hlásili väčšie mrazy, rozhodli sa, vyskúšať to aj v Žiari nad Hronom. Myšlienke nahrával aj fakt, že zimný štadión, ktorý chce mesto rekonštruovať, je v súčasnosti odstavený.


V Žiari rozbehli svojráznu kampaň: Na fajčiarov vytiahli samolepky

www.pluska.sk| 16.1.2016 |Plus JEDEN DEŇ/eš

Originálnym spôsobom bojujú proti fajčiarom na verejnosti žiarski mestskí policajti. Na všetky autobusové zastávky nalepili výrazné samolepky upozorňujúce na zákaz tohto neduhu.

Nálepky dali policajti na všetky autobusové zastávky.

Napriek samolepkám však mnohí neodolajú a cigaretu si tam pokojne zapália. Výnimkou neboli ani dve ženy postávajúce na nástupišti. Po otázke, či si všimli nálepky upozorňujúce na zákaz fajčenia, zostali zarazené. "Vieme, že sa to nemá robiť, ale pri nás práve nik nebol. Nikomu sme tým neublížili," kajali sa.

Náčelník mestskej polície Róbert Šiška tvrdí, že samolepky majú fungovať ako prevencia. "Cieľom je intenzívnejšie upozorňovať fajčiarov, že ignorovaním zákazu poškodzujú zdravie iných ľudí čakajúcich na autobus," povedal.

Samolepky plánujú lepiť aj do areálov škôl, na detské ihriská a športoviská. Vlani riešili 143 prípadov porušenia zákona o ochrane nefajčiarov. Za fajčenie na zastávkach hrozí pokuta 33 eur, ktorá sa môže zvýšiť až na 331 eur. Žiarski policajti však tvrdia, že vinníkovi prvýkrát pokutu odpustia.


Žiarska internetová stránka ponúka virtuálnu prehliadku častí mesta

www.teraz.sk| 11.1.2016 |TASR

Vďaka nej môžu návštevníci spoznať okrem iného aj Námestie Matice slovenskej.

Žiar nad Hronom 11. januára (TASR) Virtuálnu prehliadku niektorých častí mesta najnovšie ponúka internetová stránka mesta Žiar nad Hronom. Vďaka nej môžu návštevníci spoznať Námestie Matice slovenskej i historický Park Štefana Moysesa.

Hovorca mesta Martin Baláž konštatoval, že chceli takýmto spôsobom mestskú webovú stránku zatraktívniť pre tých, ktorí sa do Žiaru nad Hronom chystajú. "Preto sme sa rozhodli niektoré zaujímavé časti nášho mesta takýmto spôsobom vizuálne sprístupniť," podotkol Baláž.

Virtuálna prehliadka približuje národnú kultúrnu pamiatku Park Štefana Moysesa. "Je takou našou pýchou, rekreačnou zónou, kde chodia často nielen návštevníci, ale aj domáci," dodal Baláž. Druhou lokalitou je Námestie Matice Slovenskej, ktoré bližšie predstavuje centrum mesta.

"Do budúcnosti plánujeme túto prehliadku rozšíriť o niektoré ďalšie časti mesta, aby sme postupne vytvárali takú virtuálnu mapu mesta," dodal Baláž s tým, že virtuálna prehliadka doteraz stála mesto 700 eur.


Sociálny taxík sa vlani Žiaru nad Hronom osvedčil

www.teraz.sk| 8.1.2016 |TASR

Žiar nad Hronom 8. januára (TASR)

Sociálny taxík, ktorý pred rokom ako novú sociálnu službu pre svojich obyvateľov zaviedlo mesto Žiar nad Hronom, sa stretol s veľkým úspechom. Pokračovať v nej chce preto aj v budúcnosti.

"Táto služba sa nám veľmi osvedčila, pretože počas roka sme mali okolo 10.000 jázd. Stálo nás to 6200 eur. Keďže je o službu záujem, budeme v nej pokračovať aj naďalej," uviedol hovorca mesta Martin Baláž s tým, že podmienky jej využívania sa meniť nebudú.

Služba je určená pre dôchodcov a zdravotne postihnutých. Tí si môžu zavolať jednu z dvoch oprávnených taxislužieb a za každú jazdu v rámci mesta zaplatia euro, zvyšok nákladov dotuje zo svojho rozpočtu mesto. "Ľudia to využívajú väčšinou na prepravu k lekárovi, taktiež do kostolov na sväté omše, prípadne na nákupy," dodal Baláž.


Výťažok z predaja primátorského punču pomôže postihnutému dieťatku

www.sme.sk| 22.12.2015 |TASR

Ani tento rok sa žiarske predvianočné trhy na Námestí Matice slovenskej nezaobišli bez primátorského punču.

ŽIAR NAD HRONOM. Ani tento rok sa žiarske predvianočné trhy na Námestí Matice slovenskej nezaobišli bez primátorského punču. Výťažok z jeho predaja už tradične poputuje na dobrú vec, tentoraz pomôže matke s chorým dieťaťom.

"Na tohtoročnej akcii sa minulo tridsať litrov punču a vyzbieraných bolo 215 eur, ktoré budú poukázané matke starajúcej sa o postihnuté dieťa, ktorá žije na hranici životného minima," priblížil hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž s tým, že takýmto spôsobom chcú každý rok podporiť nejaký konkrétny sociálny prípad, ktorý primátorovi odporučia pracovníci odboru starostlivosti o obyvateľa žiarskeho mestského úradu.

S veľkým úspechom sa však podľa jeho slov stretol aj druhý ročník súťaže vo varení vianočnej kapustnice, ktorý sa konal v piatok 18. decembra. Svoje sily si zmeralo až osem tímov, medzi ktorými nechýbal primátor, mestskí poslanci, motorkári či lekári, ktorí súťaž aj vyhrali.

Ľudí však prilákala nielen vôňa kapustnice, ale aj program, v ktorom vystúpila napríklad speváčka Gizka Oňová.


Zbieranie podpisov pod petíciu za presťahovanie žiarskeho jarmoku chcú ukončiť koncom roka

Rozhlasová stanica Regina| 18.12.2015 |Ondrej Holič

Ondrej Holič, moderátor RTVS:

"Zbieranie podpisov pod petíciu za presťahovanie žiarskeho jarmoku chcú ukončiť koncom roka. Jej iniciátor Rastislav Kravár predpokladá, že budú mať dostatočný počet hlasov, aby sa mohli obrátiť na miestnu samosprávu. Petíciu podporuje aj mestská poslankyňa Soňa Lukyová."

Soňa Lukyová, mestská poslankyňa v Žiari nad Hronom:
"Najväčšie výhrady sú určite voči hluku a v odstránení áut. V pondelok dostaneme na dvere akože oznam, že teda autá máme odparkovať, jedná sa jednoducho asi o 300 áut, čo je skutočne neúnosné, že v akom priestore tí ľudia si majú tie autá zaparkovať."


Majstrovstvá Slovenska v karate pre Žiarčanov s historickým úspechom

www.sme.sk| 16.12.2015 |Redakcia

Majstrovstvá Slovenska v karate pre Žiarčanov s historickým úspechom

Jedným z najvýznamnejších podujatí tohto roka boli pre karatistov z MŠK Žiar nad Hronom majstrovstvá Slovenskej republiky kadetov a juniorov.
Milan Laurov majster Slovenska a Michal Výrostko vicemajster Slovenska. (Zdroj MŠK)

ŽIAR NAD HRONOM. Náročnosť turnaja je daná aj tým, že na ňom štartujú len tí najlepší pretekári, ktorí si vybojovali postup z regionálnych majstrovstiev alebo zo Slovenského pohára. Žiarsky klub reprezentovalo 14 pretekárov, všetci v športovom zápase kumite. Celkovo sa podujatia zúčastnilo 378 pretekárov z 55 klubov z celého Slovenska.

Najskôr sa predstavili dievčatá

V starších dorastencoch (12 13 roční) sa prvé predstavili dievčatá. Najviac sa darilo Viktórii Snopkovej, ktorá v kategórii do 45 kg obsadila 3. miesto a Karin Hanákovej, ktorá skončila taktiež tretia v kategórii nad 50 kg. Chlapcom sa tiež darilo, keď v kategórii do 50 kg nás od čisto žiarskeho finále delila len jedna zástavka. Nakoniec si Erik Sklenka vybojoval 2. miesto a Aris Nikolas Čela 3. miesto.

V kadetoch (14 15 roční) už išlo aj o body na postup na majstrovstvá Európy. Tu sa Žiarčania konečne dočkali vytúženého titulu majstra Slovenska, o ktorý sa v kategórii kadetiek nad 54 kg postarala Nina Jelžová, ktorá tentoraz nenašla premožiteľku. V kategórii do 47 kg sa na treťom mieste umiestnila Natália Rajčanová. Kadetské ťaženie uzavrel 3. miestom Zdenko Vanka v kategórii do 57 kg.

Žiarske finále

Poslednými štartujúcimi zo žiarskeho tímu boli juniori (16 17 roční). Aj tu mali Žiarčania vysoké ambície, ktoré sa aj nakoniec naplnili. V kategórii do 68 kg sa do finále po vyraďovacích bojoch prebojovali Milan Laurov a Michal Výrostko. Čisto žiarske finále bolo nakoniec úspešnejšie pre Milana, ktorý si domov odniesol titul majstra Slovenska. Bez prehry vo svojej kategórii do 48 kg ostala aj Dominika Veisová, čo MŠK prinieslo zisk tretieho titulu majstra Slovenska. Medailovú zbierku v kategóriách jednotlivcov uzavrela 3. miestom Martina

Tatárová v kategórii nad 59 kg.

Súčasťou súťaže boli aj súťaže trojčlenných družstiev, kde Žiarčania opäť ukázali skvelú formu. Družstvo starších dorastencov (Aris Nikolas Čela, Erik Sklenka, Jaroslav Kalamár, Igor Hauser hosťovaný z KK Shihan Poprad) sa v nabitej kategórii postupne prebojovali do finále, kde opäť nezaváhali a stali sa majstrami Slovenska. Staršie dorastenky (Veronika Víglašská, Viktória Snopková, Karin Hanáková) sa prebojovali až do bojov o medailu, no tá im ušla o vlások, keď prehrali boj o tretie miesto.

Kadetky (Natália Rajčanová, Nina Jelžová, Sarah Hrnková hosťovaná z KK AC Uniza Žilina) zaváhali len v semifinále, a tak vystúpili na stupeň víťazov na tretiu priečku. Krásnu bodku za celým turnajom urobilo družstvo juniorov (Milan Laurov, Michal Výrostko, Andrej Bucha hosťovaný KK Zvolen), ktorí na turnaji nenašli premožiteľov, a tak sa aj oni stali majstrami Slovenska.

Významné výročie

V týchto dňoch si Karate klub MŠK Žiar nad Hronom pripomína 10. výročie úmrtia významnej osobnosti trénera Jozefa Juhaňáka (1.6.1955 6.12.2005), aj vďaka ktorému je klub v súčasnosti jedným z najúspešnejších klubov na Slovensku.

"Sme veľmi radi, že jeho pamiatku sme si uctili aj takýmito skvelými výsledkami, ktoré sú v zisku získaných medailí na majstrovstvách republiky historicky najlepším úspechom. V celkovej bilancii kategórii jednotlivcov sa Žiarčania umiestnili na 4. mieste spomedzi 55 klubov. V súťaži družstiev to bolo dokonca na 3. mieste. Všetkým pretekárom ďakujeme za skvelú reprezentáciu nášho klubu i mesta. Sponzorom, rodičom pretekárov za podporu a školám za vytvorenie skvelých tréningových podmienok," zhodli sa po podujatí tréneri.


Žiarska samospráva chce spustiť prevádzku centra zhodnocovania odpadov

www.teraz.sk| 16.12.2015 |TASR

V budúcoročnom rozpočte počíta samospráva na tento účel s výdavkami vo výške približne 800.000 eur.

Žiar nad Hronom 16. decembra (TASR) Jednou z najväčších priorít žiarskej samosprávy v budúcom roku bude podľa jej primátora Petra Antala spustenie prevádzky a nastavenie procesov v centre zhodnocovania odpadov (CZO). Spustenie centra, ktoré mesto vybudovalo za pomoci eurofondov, plánujú od začiatku februára.

V budúcoročnom rozpočte počíta samospráva na tento účel s výdavkami vo výške približne 800.000 eur. Z toho najväčšia časť, približne 570.000 eur, pôjde na mzdy pracovníkov centra. Tých by tu malo byť celkom 29, pričom dvaja budú technicko hospodárski pracovníci a ostatní obslužný personál.

"Hovoríme o nákladoch, ktoré sú navrhnuté v maximálnej podobe. Neočakávame nejaký nárast na prevádzku tohto centra. Skôr očakávame, ale to ukáže prax, že náklady budeme optimalizovať a upravovať smerom nižšie," podotkol v tejto súvislosti hlavný mestský ekonóm Martin Majerník. Príjmy z CZO zatiaľ podľa jeho slov samospráva odhadla na 300.000 eur.

Projekt je v rámci Slovenska ojedinelý, a preto ho podľa Antala ani nemajú s čím porovnávať. Ako ďalej uviedol, náklady na jeho chod v prvých mesiacoch zrejme nebudú celkom kryté výnosmi. "Budeme musieť urobiť všetko preto, aby to bolo tak, ako sme si to naprojektovali v rámci finančných analýz pre budúcnosť," podotkol v tejto súvislosti Antal. Keďže ide o projekt mesta financovaný z európskych prostriedkov zisk podľa jeho slov centrum tvoriť nemôže, no zároveň ho musia nastaviť tak, aby neprodukovalo stratu.

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu Životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.


Na kultúru v Žiari nad Hronom pôjde budúci rok menej peňazí

www.teraz.sk| 15.12.2015 |TASR

Celkovo bude budúci rok MsKC hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom s celkovými príjmami a výdavkami vo výške 478.093 eur.

Žiar nad Hronom 15. decembra (TASR) Na kultúru dá mesto Žiar nad Hronom v budúcom roku menej peňazí, dotácia pre Mestské kultúrne centrum (MsKC) bude totiž nižšia o 7500 eur ako v tomto roku. Podľa riaditeľky MsKC Michaely Pribilincovej sa tak úspory dotknú najmä redukcie kultúrnych podujatí.

"Keďže sme museli znižovať rozpočet kvôli úspore, tak sme sa museli pozrieť na to, ktoré podujatia boli úspešné a ktoré menej," podotkla Pribilincová. Niektoré podujatia ako napríklad Svetovo na námestí či Deň dospelých detí sa tak z budúcoročného programu MsKC podľa jej slov vytratia.

Niektoré sa budú snažiť zorganizovať na "percentá", čo znamená, že nebudú hradené z rozpočtu, ale účinkujúcich vyplatia určitým percentom z vyzbieraného vstupného. Takýmto spôsobom by podľa riaditeľky mohli organizovať napríklad Halloween či Sitňan fest.
Celkovo bude budúci rok MsKC hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom s celkovými príjmami a výdavkami vo výške 478.093 eur. Tuzemské bežné granty v rámci verejnej správy z rozpočtu mesta sú 360.600 eur, teda o 7500 eur menej ako v tomto roku.

Ako ďalej vysvetlil hlavný mestský ekonóm Martin Majerník, o 2500 eur bol navýšený rozpočet zboru pre občianske záležitosti (ZPOZ) a to z dôvodu schválenia nového odmeňovacieho poriadku ZPOZ. Odmeny pre ľudí vykonávajúcich úlohy ZPOZ u sa totiž podľa Pribilincovej nezvyšovali od roku 2008 a nezohľadňovali valorizáciu v uplynulých siedmich rokoch.


Výťažok z predaja punču pomôže tým, ktorí to potrebujú

www.sme.sk| 15.12.2015 |TASR

Výťažok z predaja punču pomôže tým, ktorí to potrebujú

Predvianočnou atmosférou ožil aj Žiar nad Hronom, kde sa na Námestí Matice slovenskej konajú od 14. do 22. decembra tradičné Predvianočné trhy.

Žiarske trhy vás srdečne pozývajú na bohatý program.

ŽIAR NAD HRONOM. Predvianočnou atmosférou ožil aj Žiar nad Hronom, kde sa na Námestí Matice slovenskej konajú od 14. do 22. decembra tradičné Predvianočné trhy.

Tešiť sa môžete na divadlo aj koledy

V stánkoch nechýba vianočný sortiment, rôzne výrobky remeselníkov či občerstvenie. K dobrej nálade návštevníkov prispeje aj pestrý program, ktorý každý deň prináša na námestie niečo iné. V prvý deň konania trhov to bol koncert vianočných piesní v podaní vokálnej skupiny For you a Cappela group, dnes popoludní to bude známy vianočný kamión so svojimi škriatkami.

V stredu 16. decembra o 16.00 h sa môžu deti tešiť na rozprávku Vianočná koleda. Pôjde o divadelné a interaktívne predstavenie pre deti inšpirované poviedkou Charlesa Dickensa. Vo štvrtok 17. decembra o 16.00 h námestie rozozvučí Koledovanie so Sekerou. Pri primátorskom punči si piesne a koledy zaspievajú Žiarčania s mužskou speváckou skupinou Sekera.

Výťažok z predaja punču pomôže rodinám s postihnutými deťmi.

Výťažok z punču pôjde pre postihnuté deti

Ako uviedol hovorca mesta Martin Baláž, výťažok z predaja punču pôjde na podporu rodiny s postihnutým dieťaťom. Kým v minulosti z výťažku vždy podporovali organizácie na území mesta, od minulého roka sa rozhodli takýmto spôsobom pomáhať konkrétnym rodinám, ktoré to potrebujú.

V piatok 18. decembra bude námestím rozvoniavať žiarska kapustnica. Súťaž vo varení tejto tradičnej pochúťky bude spojená aj s jej predajom a kultúrnym programom. Hosťom bude Gizka Oňová. Záver Predvianočných trhov spestrí v pondelok 21. decembra o 15.00 h živý betlehem v podaní žiakov cirkevnej školy a speváckeho zboru Holúbky z Kríža.


Žiar n. Hronom bude hospodáriť s rozpočtom vo výške 12,731 mil. eur

www.teraz.sk| 10.12.2015 |TASR

Viacročný rozpočet mesta na obdobie 2016 až 2018 dnes na rokovaní mestského zastupiteľstva schválili mestskí poslanci.

Žiar nad Hronom 10. decembra (TASR) V roku 2016 bude mesto Žiar nad Hronom hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške 12,731 milióna eur. Viacročný rozpočet mesta na obdobie 2016 až 2018 dnes na rokovaní mestského zastupiteľstva schválili mestskí poslanci.

"Príjmy sa nám podarilo stabilizovať. Predpokladáme, že aj tie, ktoré sú pre nás najväčšie, a to príjmy z podielových daní, budú od štátu splnené," priblížil hlavný mestský ekonóm Martin Majerník. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal v tejto súvislosti upozornil, že v oblasti výdavkov čakajú mesto v budúcom roku najmä dve veľké priority, a to spustenie prevádzky Centra zhodnocovania odpadov (CZO) a spoluúčasť na projekte rekonštrukcie futbalového štadióna. "CZO je veľmi náročný projekt, ktorý musíme dokázať financovať a práve prvý rok bude náročný kvôli tomu, že ho budeme rozbiehať," podotkol v tejto súvislosti. Predpokladané náklady na prevádzku centra budú podľa Majerníka približne 800.000 eur. "Hovoríme o nákladoch, ktoré sú navrhnuté v maximálnej podobe. Neočakávame nejaký nárast na prevádzku tohto centra. Skôr očakávame, ale to ukáže prax, že náklady budeme optimalizovať a upravovať smerom nižšie," podotkol Majerník.

Na rekonštrukciu štadióna plánuje mesto vyčleniť 500.000 eur z rezervného fondu. "To, že sa nám podarilo zdroje na túto investíciu nejakým spôsobom nájsť, bolo výsledkom hospodárenia v predošlých rokoch," skonštatoval Majerník. Podľa primátora je rekonštrukcia futbalového štadióna investícia, ktorú mesto potrebuje.


Peter Antal a Ladislav Kukolík na kandidátke strany Most Híd

Žiarske ECHO| 3.12.2015 |r

V júni tohto roka primátor Žiaru nad Hronom, Peter Antal prijal ponuku na spoluprácu od občianskej strany Most Híd. Tá ho aktuálne nominovala na kandidátnu listinu do parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia v marci budúceho roku. V zozname kandidátov mu patrí číslo 16. Strana Most Híd možnosť uchádzať sa o hlasy voličov ponúkla aj primátorovmu zástupcovi a dlhoročnému primárovi žiarskej nemocnice, Ladislavovi Kukolíkovi. Ten kandiduje na 72. mieste.

Obaja predstavitelia Žiaru nad Hronom budú kandidovať ako nominanti nečlenovia strany Most Híd. Tá ich oslovila predovšetkým ako odborníkov z oblasti samosprávy, resp. zdravotníctva, zastupujúcich stredoslovenský región v okolí Žiaru nad Hronom.

Ste spokojní s vašim umiestnením v zozname kandidátov?

P. Antal: Mojou prvoradou ambíciou je strane Most Híd pomôcť aj mojimi hlasmi získať čo najsilnejší mandát po voľbách. Pozícia, ktorú som získal na kandidátke, je podľa môjho názoru na úrovni zvoliteľnosti do parlamentu, samozrejme, musím zabojovať aj o preferenčné hlasy. Keďže nie som členom Mostu, len nominantom a na spoluprácu som kývol len v lete tohto roku, myslím, že som dostal dosť vysoké miesto. To mi však ešte negarantuje, že sa do NR SR dostanem.

L. Kukolík: Plne si uvedomujem, že 72. miesto je dosť vysoko a pravdepodobnosť zvolenia klesá. Ale ak by som neveril, že sa dá "prekrúžkovať" až na úroveň zvoliteľnosti, nešiel by som do toho. Taktiež chcem pomôcť primátorovi k jeho zvoleniu a ak by sa podarilo, že by sa poslancom NR SR stal iba on, rovnako by som to považoval aj za svoj úspech. Veď naše mesto by malo v parlamente konečne poslanca. A takého, ktorý by skutočne pomáhal nielen Žiaru nad Hronom, ale aj celému nášmu regiónu.

Predstavme si hypotetickú situáciu, že sa dostanete do NR SR obaja. Čiže aj primátor aj jeho zástupca. Ako môže fungovať mesto, ak v čase zasadania parlamentu sú preč obaja jeho štatutári? Alebo ak sa aj primátor stane poslancom, bude stíhať riadiť mesto?

L. Kukolík: Ak by k takejto situácii skutočne došlo, nebolo by pre mesto dobré takto fungovať. Funkcie viceprimátora by som sa okamžite vzdal, aby ju primátor mohol ponúknuť inému kolegovi poslancovi mestského zastupiteľstva a mesto tak mohlo bez problémov existovať.

P. Antal: S otázkami, či sa náhodou nevzdám funkcie primátora, ak sa stanem poslancom, alebo ak by sa Most Híd dostal do vlády, či sa nestanem ministrom, som sa stretol už viackrát. Nemám žiadne ambície byť ministrom ani iným štátnym úradníkom. Chcem byť primátorom Žiaru nad Hronom a zrealizovať tu ešte mnoho veľkých vecí a funkcia poslanca NR SR mi v tom môže veľmi pomôcť. Tí, ktorí ma poznajú, vedia najlepšie, že všetko robím naplno a s vážnosťou. Ako poslanec by som nesedel ticho v lavici, nebol len hlasovacím strojom za slušný poslanecký plat. Aktívne by som sa snažil upozorňovať na najväčšie problémy miest a obcí nášho regiónu a ponúkať aj riešenia, napríklad rómsky problém, rozvoj vidieka, zvyšovanie úrovne školstva. A riadiť mesto by som stíhal, veď to ide ruka v ruke. Okolo seba mám tím šikovných ľudí, mesto funguje tak ako ešte nikdy, nevidím teda problém, aby som niekoľko dní v mesiaci strávil na rokovaní NR SR. Veď takto funguje viacero primátorov. Napríklad, počuli ste, že by mali nejaký zásadný problém Košice, ktoré majú primátora aj poslanca NR SR?

Obidvaja kandidujete za stranu, ktorá v tomto regióne nemá výraznú voličskú základňu. Taktiež viacerí jej lídri sú maďarskej národnosti, čo v našom regióne voličom vyhovovať nemusí. Neobávate sa, že toto môžu byť prekážky, ktoré sa nemusia dať zdolať?

L. Kukolík: Kto nás nebude chcieť voliť, tak nás voliť nebude. Áno, stretávam sa aj s negatívnymi reakciami na toto moje rozhodnutie. Na akýkoľvek nesúhlas majú ľudia právo. Na druhej strane si myslím, že je tu dosť normálne a zdravo uvažujúcich ľudí, ktorí sú schopní sa preniesť cez predsudky a bludy typu, že nejakí Maďari nám niečo chcú vziať. Most Híd je občianska strana, ktorá v sebe združuje všetky národnostné menšiny žijúce na Slovensku, ktorá medzi nimi a majoritným obyvateľstvom stavia mosty, nie ich rozoštváva. Som hrdý, že môžem kandidovať za stranu, ktorá preferuje rozum, priateľstvo, pokojné spolunažívanie a prosperitu krajiny. Verím, že rozum bude víťaziť u mnohých ľudí a budú v prvom rade vidieť Laca a Petra, dvoch predstaviteľov mesta, ktorí sa snažia slušným a poctivým spôsobom riadiť mesto a takýmto spôsobom sa chcú podieľať aj na riadení krajiny.

P. Antal: Most Híd nie je maďarská, ale občianska strana. Jej rozsiahly program Občianska vízia navrhuje systémové zmeny, ktoré verím, že môžu zlepšiť život obyvateľov Slovenska. Okrem toho sa hlási k hodnotám, ktoré sa snažím vo svojom živote presadzovať, ako je občianska rovnosť, spolupráca. Ak niekto aspoň okrajovo sleduje politiku, tak vie, že je tu iná strana, ktorá sa aj vyhlasuje za maďarskú a tá práve Most Híd nemá veľmi v láske. Prečo asi... Keby som nebol presvedčený o úmysloch, odbornosti a charaktere Bélu Bugára, nikdy by som jeho ponuku neprijal. Dovolím si tvrdiť, že aj keď je maďarskej národnosti, na osude Slovenska mu záleží oveľa viac ako mnohým slovenským politikom. Jeho strana, rovnako ako on, nie je spájaná so žiadnymi škandálmi, nevystupuje agresívne, útočne, populisticky. Pôsobí v nej mnoho slovenských odborníkov, ktorí buď kandidujú za poslancov, alebo len odborne spolupracujú. Verím, že sa nájde dosť ľudí, ktorí sa dokážu odosobniť od predsudkov, ktoré patria niekde do obdobia mečiarizmu, kedy bola polarizácia spoločnosti asi najväčšia. Možno ich o našich úprimných zámeroch presvedčíme a dajú nám, a teda aj strane Most Híd dôveru. A ak nie, nič sa nedeje, život ide ďalej. V meste máme veľa práce. Ideme zrekonštruovať štadióny, stavať ďalšie oddychové zóny, opravovať chodníky, je sa na čo sústrediť. Možnosť byť poslancom slovenského parlamentu nevnímam ako kŕčovitý cieľ, skôr ako pridanú hodnotu. Pre mňa osobne, ako aj pre mesto a región.


Žiar nad Hronom: Náramky môžu zachrániť život

www.tvhronka.sk| 24.11.2015 |Pavol Sedlačko

Pavol Sedlačko, moderátor:
"Tzv. náramky života by mali pomôcť všetkým tým, ktorí sa ocitnú v nejakej núdzi a nebudú schopní sami si privolať pomoc."

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom:
"Snažíme sa obyvateľom mesta prinášať rôzne služby, ktoré im uľahčujú život. Jednoducho budú nosiť takýto náramok, ktorý keď sa im niečo stane, jednoducho zatlačia gombík a pôjde na výjazd naša mestská polícia."

Pavol Sedlačko:
"Po príchode na miesto policajti poskytnú pomoc, prípadne vyhodnotia situáciu."

Róbert Šiška, náčelník mestskej polície v Žiari nad Hronom:
"Ak vie ten policajt alebo je to niečo, čo sa týka jeho práce, tak jednoducho pomôže. A keď treba na miesto zavolať niektorú z integrovaných záchranných zložiek, tak bude na miesto privolaná práve mestskou políciou."

Peter Antal:
"Vyhodnotí, či sa jedná o ochranu života, zdravia a privolajú teda záchrannú službu alebo sa bude jednať o trestnú činnosť alebo niečo iné, a potom budú zasahovať oni, poprípade štátna polícia."

Róbert Šiška:
"Tlačítko je spojené alebo teda opatrené aj zvukovou signalizáciou. Je to aj z toho dôvodu, aby ten dotyčný dôchodca v prípade, že ho omylom zatlačí, tak je o tom hneď informovaný a vie napríklad zavolať k nám na mestskú políciu, že prepáčte, stlačil som to omylom, nemusíte nikoho posielať."

Pavol Sedlačko:
"Služba by mala byť spustená až po novom roku. Teraz sa bude zisťovať, aký je predbežný záujem o náramky života, pretože záujemcovia si to musia kúpiť sami. Cena je približne 500 eur."

Peter Antal:
"Buď si to sami kúpia alebo potom mesto bude zakupovať tieto zariadenia a bude ich prenajímať. Máme čiastku 15 euro mesačne na splatenie toho zariadenia."

Pavol Sedlačko:
"Samotná služba, teda výjazdy mestskej polície k ľuďom bude zadarmo."


Žiar nad Hronom: Jediná škôlka, ktorá má telocvičňu

www.tvhronka.sk| 16.11.2015 |Pavol Sedlačko

Pavol Sedlačko, redaktor:
"Niekedy sa v týchto priestoroch varili halušky. Teraz tu deti cvičia, behajú, skáču, hrajú futbal, no skrátka športujú."

Dana Koštová, zástupkyňa riaditeľky, MŠ Andreja Kmeťa Žiar nad Hronom:
"Z bývalých priestoroch kuchyne sme zrekonštruovali v rámci sponzorskej pomoci telocvičňu."

Pavol Sedlačko:
"Ktorá je určená hlavne tým najmenším. Okrem toho , že je to pre nich zábava, tak sa môžu aj hýbať a vybiť tak svoju energiu."

Jana Straňáková, učiteľka:
"Tu sa môžu aj pohybovo vyžiť, aj si zacvičia, aj si vytvoria vlastný návyk v rámci cvičenia a častokrát deti, keď majú takéto možnosti, tak majú potom väčšiu takú motiváciu cvičiť aj v budúcnosti, keď sú dospelí."

Dana Koštová:
"Veľmi sa tešia a hlavne tí predškoláci, ktorí už nepotrebujú tú dĺžku toho spánku dvojhodinovú tak, ako menšie deti."

Pavol Sedlačko:
"Ako sa ti skáče?"

Dieťa 1:
"Dobre."

Pavol Sedlačko:
"Rada sem chodíš do tejto telocvične?"

Dieťa 2:
"Áno."

Pavol Sedlačko:
"Čo najradšej cvičíš?"

Dieťa 3:
"Horolezeckú stenu."

Dana Koštová:
"Môžem sa pochváliť a zároveň sa pýšim tým, že sme jediná materská škola v rámci subjektu siedmich škôlok, ktorá má telocvičňu, ale ponúkame ju aj na používanie a využívanie pohybovej aktivity vedľajšej materskej školy, kde chodí futbalová škôlka dvakrát do týždňa trénovať so svojim trénerom."

Pavol Sedlačko:
"Už v škôlke by deti mali nabrať návyky na cvičenie, potom im to ostane, presne ako mne."


Dolný Kubín nahradí Žiar nad Hronom

Pravda| 12.11.2015 |mut

Dolný Kubín je tretím mestom, ktoré sa odmietlo zapojiť do projektu modernizácie, rekonštrukcie a výstavby futbalových štadiónov. SFZ mu pôvodne určil finančný príspevok 750 tisíc eur, ktorý poskytla vláda Slovenskej republiky. Zväz oznámil, že táto čiastka sa využije na rekonštrukciu štadióna v Žiari nad Hronom. Doplnil, že aj teraz postupuje rovnako ako v prípade Topoľčian a Levíc, ktoré po ich odmietnutí nahradili Skalica a Sereď.

Mestá dostávajú príspevok, ktorý tvorí z rozpočtu na rekonštrukciu 60 percent, zvyšnými 40 musia prispieť samosprávy prípadne kluby. Futbalový štadión v Dolnom Kubíne bol jedným z 21 štadiónov, ktoré pôvodne zahrnuli do projektu, ktorý sa už naplno rozbehol a viaceré mestá z dotácie čerpali a čerpajú. Počas desiatich rokov vláda poskytne SFZ 45 miliónov eur a zväz zodpovedá za spoluprácu so samosprávami pri výbere športovísk, ktoré do roku 2022 zmodernizujú a zrekonštruujú.

SFZ na svojej oficiálnej stránke oznámil, že rešpektuje autonómne rozhodnutie poslancov mestského zastupiteľstva Dolného Kubína. "Slovenský futbalový zväz konštatuje, že mesto Dolný Kubín odmietlo realizáciu projektu rekonštrukcie futbalového štadióna Ivana Chodáka v zmysle podmienok stanovených uznesením vlády SR, príslušnými infraštruktúrnymi smernicami UEFA a SFZ a ďalšími štandardnými podmienkami SFZ," uviedol zväz vo svojom stanovisku.


V Žiari nad Hronom vzdelávajú už 8 rokov duálne

Televízna stanica STV 2| 10.11.2015 |Martina Marettová / Martina Kvačkajová

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Aj keď nový zákon o duálnom vzdelávaní platí od apríla, v Žiari nad Hronom nejde o žiadnu novinku. Študenti Strednej odbornej školy technickej získavajú prax už 8 rokov v miestnych a zahraničných spoločnostiach počas štúdia."

Martina Marettová, redaktorka RTVS:
"Marek Lukáč je študentom na miestnej technickej škole. Jej zriaďovateľom sú viaceré žiarske a zahraničné spoločnosti. V jednej z nich by v budúcnosti chce aj pracovať."

Marek Lukáč, študent 5. Ročníka SSOŠ technická:
"Ja tu vlastne mám na starosti údržbu, čiže oprava rôznych strojov, mechanické nejaké práce, keď sa napríklad niečo pokazí, poprípade mení sa tu napríklad tuto obrobok, tak sa vlastne prestaví nástroj. Takto si aspoň môžem niečo precvičiť a z tej technickej časti sa naučiť niečo, čo by som sa v škole nenaučil."

Marián Pivarči, manažér údržby, SAPA profily:
"Študenti sú schopní, závisí od ich záujmu. Sú študenti šikovnejší a takí, ktorí teda majú vyslovene záujem, Marek Lukáč je jeden z nich, veľmi snaživý a vnímavý chalan, ktorý dúfam v budúcnosti sa uplatní u nás v spoločnosti."

Martina Marettová:
"Duálnemu vzdelávaniu v Žiari nad Hronom poskytujú priestor aj 3 veľké nórske spoločnosti. Do praxe im tak prichádzajú už kvalifikovaní a odborní pracovníci."

Milan Veselý, Slovalco a.s.:
"Ten problém tu je nájsť vzdelaných, šikovných technikov. Keď nemajú tie základné návyky, nepoznajú technické zručnosti, tak to je veľmi zlé a práve toto my potrebujeme, aby to duálne vzdelávanie zabezpečovalo."

Pavel Žabenský, SSOŠ technická, Žiar nad Hronom:
"V našom prípade z absolventov len okolo 3,5 % je nezamestnaných, takže tá úspešnosť zamestnania tých našich chlapcov je 50 % sa zamestná v našich firmách."

Martina Marettová:
"Podľa ministerstva školstva záujem firiem o duálne vzdelávanie narastá. Študenti by tak v budúcom školskom roku mohli získavať prax v ďalších takmer 400 spoločnostiach. Martina Marettová, RTVS."


O duálnom vzdelávaní budú hovoriť na odbornom seminári

www.teraz.sk| 6.11.2015 |TASR

Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku a mesto Žiar nad Hronom organizujú seminár na tému "Duálne vzdelávanie možnosti a výzvy na Slovensku.

Žiar nad Hronom 6. novembra (TASR) Uskutoční v utorok 10. novembra v Žiari nad Hronom ako súčasť podujatia Nórsky deň. Ten sa vracia do mesta už druhýkrát. Na seminári vystúpi ako hlavný rečník minister školstva Juraj Draxler, ktorý bude hovoriť o novozavedenom systéme duálneho vzdelávania na Slovensku.

Medzi firmami, ktoré spustili programy pre vyškolenie mladých ľudí pre ich prácu vo firme, sú aj nórske firmy sídliace v Žiari nad Hronom (Slovalco a Sapa). Tie sú spoluzriaďovateľom Súkromnej odbornej strednej školy technickej, v ktorej sa projekt duálneho vzdelávania realizuje. Mladí ľudia sa už teraz prakticky pripravujú na budúce špecializované povolania vo firmách žiarskeho priemyselného parku.

"Na seminári sa okrem ministra zúčastnia aj zástupcovia spomínanej strednej školy, mesta a nórskych spoločností v Žiari nad Hronom, Zväz automobilového priemyslu SR a tiež zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí SR a Nórskeho direktoriátu pre vzdelávanie," uviedol hovorca mesta Martin Baláž.

Seminár v kultúrnom centre v Žiari nad Hronom sa začne o 10.00 h a potrvá takmer do 13.00. Po ňom bude nasledovať kultúrny a spoločenský program, ktorý má za cieľ bližšie zoznámiť Slovákov s Nórskom. "Program sa začína o 14.00 h a predstaví Nórsko a jeho tradície, kuchyňu alebo mýty. Súčasťou Nórskeho dňa budú aj aktivity pre deti s nórskou tematikou či premietanie nórskych filmov pre deti a dospelých," dodal Baláž.


Obec Horné Opatovce pochoval priemysel

Televízna stanica STV 1| 1.11.2015 |Martina Marettová / Jana Košíková

Jana Košíková, moderátorka:
"Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom by tento rok oslávili deväťsto štyridsiate výročie. Kedysi najväčšiu obec v regióne vysťahovali. Blízka fabrika na výrobu hliníka vtedy zhoršila životné prostredie natoľko, že obyvateľom hrozilo vážne poškodenie zdravia. Vtedajšia vláda preto rozhodla o jej zániku."

Martina Marettová, redaktorka:
"Splodiny zastaranej výroby hliníka postupne ničili okolie závodu. Najskôr včely, dobytok, pôdu a nakoniec sa prejavili aj na zdraví ľudí. V roku 1969 obec Horné Opatovce oficiálne vymazali z mapy Slovenska."

Vladimír Sklenka, historik:
"Vtedy nastal exodus obyvateľov Horných Opatoviec, ktorí sa museli postupne za desať rokov vysťahovať z tejto obce. Nový domov našli v neďalekých mestách, ale aj dedinách."

Martina Marettová:
"Dnes už bývalí Hornoopatovčania sa snažia stretávať aspoň dvakrát v roku. V týchto dňoch ich spájajú najmä spomienky na zosnulých blízkych. Sviece horia na cintoríne, ktorý bol kedysi plný pomníkov."

Štefan Skladan, OZ Horné Opatovce:
"Nejaké kríže zostali, niektorí si proste vzali pomník, kus zeme z toho a premiestnili si to tam, kde bývajú."

Mária Zaťková:
"Všetkých sme nemohli odniesť. To sa jednoducho nedalo. Takže vraciame sa aj toho roku."

Martina Marettová:
"Cintorín susedí s fabrikou a oproti kostolu vybudovali pred niekoľkými rokmi skládku."

Mária Kadlecová:
"Každý jeden príchod je ťažký, lebo tí, čo prídu cudzí, neznámi, tí tu vidia len tie haldy smetí, skladiská. My vlastne v tých svojich prižmúrených očiach vidíme tie ulice, domy, vlastne my tu vidíme to, čo tam bolo, keď sme my tu boli ako deti."

Martina Marettová:
"V obci bolo v čase zániku takmer dvestotridsať domov. Tie postupne rozobrali, zachoval sa len Kostol svätého Vavrinca, ktorý sa snažia bývalí obyvatelia postupne obnoviť."

Mária Zaťková:
"Mne sa o tom sníva. To ja sa stále vraciam do starého bytu, ktorý bol presne tu oproti kostolu a dokonca sa mi snívajú až také veci, že som si z toho polozbúraného domu chcela postaviť rekreačný domček, kde by som mohla chodiť ako do svojho rodného domu. Bohužiaľ, dá sa to už len v sne a v spomienkach."

Martina Marettová:
"Aj keď sa príroda v Horných Opatovciach obnovila, boľavé duše jej bývalých obyvateľov už nevylieči ani čas."


Žiar buduje nový park so športoviskami

www.etrend.sk| 20.10.2015 |s. ; ds

Na jar budúceho roku by mal v Žiari nad Hronom pribudnúť nový Oddychový areál Etapa. Park so športoviskami začala mestská spoločnosť Technické služby Žiar nad Hronom budovať koncom septembra.

Na ploche 1,64 hektára pri Svitavskej a Bernolákovej ulici vznikne okruh pre inline korčuliarov a v jeho vnútri park, detské ihrisko, zostavy na hranie, lanová veža a workout ihrisko. Tri metre široká inline dráha s dĺžkou takmer šesťsto metrov má byť jednosmerná a jej súčasťou budú aj priestory na prezúvanie so skrinkami.

Ihrisko bude určené pre malé deti od troch do šiestich rokov. Bude mať povrch z liatej gumy, na ktorej budú umiestnené trojrozmerné gumené prvky v tvare zvierat. Jeho súčasťou zostanú aj existujúce pieskovisko a preliezky, ktoré sa opravia.

Na Street Workout ihrisku sú plánované železné konštrukcie na cviky s vlastnou hmotnosťou. Areál doplní zeleň, mobiliár a osvetlenie. Mesto uzavrelo s Technickými službami zmluvu o dielo na terénne úpravy, komunikácie a osvetlenie v hodnote takmer 136 tisíc eur s daňou. Hotové majú byť do konca novembra. Prvky na hranie a cvičenie si mesto objednalo od troch dodávateľov vybraných cez elektronické trhovisko za spolu takmer 37 tisíc eur s daňou.

Oddychová zóna Etapa v Žiari nad Hronom Zdroj Mesto Žiar nad Hronom

Na jar má pokračovať dobudovanie areálu výsadbou zelene. Mesto má v rozpočte na areál vyčlenených celkovo dvestotisíc eur. Primátor Peter Antal sa pre agentúru TASR vyjadril, že oddychová zóna by mala začať obyvateľom slúžiť v máji.

Mesto týmto projektom pokračuje vo zveľaďovaní verejných priestorov. Pred štyrmi rokmi zrevitalizovalo centrálnu mestskú zónu okolo Námestia Matice slovenskej za 1,6 milióna eur. Nedávno Technické služby Žiar nad Hronom rekultivovali okolie zrekonštruovanej športovej haly.
Oddychová zóna s multifunkčným športoviskom, detským ihriskom, bežeckou dráhou a lavičkami za 120 tisíc eur vzniká aj vo vnútrobloku medzi panelákmi na Hviezdoslavovej ulici.


Hokejový zväz chce pomôcť pri dostavbe žiarskeho zimného štadióna

www.sme.sk| 19.10.2015 |Iva Zigová

Zväz avizuje pomoc pri dostavbe štadióna, hoci mesto nesplnilo svoj minulý záväzok voči nemu.

ŽIAR NAD HRONOM. Aj keď v ostatných dvoch rokoch sa intenzívne hovorí o dokončení žiarskeho zimného štadióna, už viac ako šesť sezón sa na ňom hokej nehrá. Pred časom mesto avizovalo, že investorom dokončenia štadióna by mala byť mestská eseročka Technické služby, v ktorej réžii sa uskutočnila aj nedávna rekonštrukcia športovej haly. Súčasný nájomca areálu, spoločnosť Sport Trend, by mala ako prevádzkovateľ spolupracovať s mestom aj ďalej.

Prevádzku stopli v roku 2009

Primátor Žiaru Peter Antal (nezávislý) nedávno pre ziar.sme.sk povedal, že na štadión príde rad až po ukončení všetkých prác v súvislosti s najväčším europrojektom mesta Centrum zhodnocovania odpadov Žiar nad Hronom.

"Až potom budeme vedieť, ako na tom finančne sme a akým spôsobom môžeme projekt ako majiteľ štadióna spolufinancovať. Každopádne model, akým by sme do projektu hokejového štadióna chceli ísť, kopíruje spôsob, akým sa rekonštruuje športová hala," povedal Antal.
Avizoval však aj rokovanie so Slovenským zväzom ľadového hokeja, ktorý financoval dodnes najväčšiu prestavbu štadióna v minulosti. Športovisko sa v rámci nej dočkalo zastrešenia, stále mu ale chýba opláštenie a v ostatných rokoch ho niekoľkokrát zaplavilo. Podmienkou financovania prác už vtedy zo strany zväzu bolo, aby štadión žil hokejom aj ďalej.

Napriek tomu jeho prevádzku v roku 2009 mesto ukončilo a hokej v meste skončil. Dôvodom boli vysoké náklady. O rok neskôr prenajalo areál spoločnosti Sport Trend, aby slúžil aspoň hokejbalu.

O rozsahu pomoci chcú rokovať

Zástupcovia Slovenského zväzu ľadového hokeja pred niekoľkými dňami zverejnili cieľ vybudovať na Slovensku 40 krytých ľadových plôch s finančnou podporou štátu v ďalších trinástich rokoch. Okrem toho je zámerom zväzu pomôcť dobudovať rozostavené štadióny v Žiari nad Hronom, ale aj vo Vranove nad Topľou, Kežmarku či Starej Ľubovni.

"Zväz už v minulosti finančne podporil dostavbu zimného štadióna v Žiari. Platil záväzok, že stavbu do finálnej podoby dokončí mesto. Toto sa síce neudialo, ale zväz má naďalej záujem na tom, aby sa aréna dokončila aj vzhľadom k tomu, že v regióne je veľký záujem o hokej u detí," potvrdil hovorca Slovenského zväzu ľadového hokeja Tomáš Štulajter.

Konkrétnu výšku príspevku či to, z akých zdrojov by mal do Žiaru smerovať, nekonkretizoval.

"Najskôr sa musíme stretnúť s predstaviteľmi mesta, aby sme zistili, koľko peňazí treba na dobudovanie," odpovedal na naše otázky.

Dokončenie štadióna a jeho opätovné sprevádzkovanie by si podľa najmenej nákladného variantu A, ktorý radnica spolu so spoločnosťou Sport Trend zverejnila v apríli tohto roka, vyžiadalo 2,136 milióna eur bez DPH.

Skutočnosť, že hokejový zväz zaradil medzi svoje priority aj pomoc pri dobudovaní žiarskeho zimáku, radnica víta. "Považujeme to za úspech rokovaní a diplomacie mesta," okomentoval vyhlásenie zväzu hovorca mesta Martin Baláž.


Žiarsky skatepark doplnia o ďalšie prvky

www.sme.sk| 17.10.2015 |tasr

V areáli jednej zo základných škôl osadia nové prvky pre skateboardistov.

ŽIAR NAD HRONOM. Mladým ľuďom z občianskeho združenia ZaŽiar sa podarilo získať finančné prostriedky na vybudovanie miniskateparku. Grant vo výške 2 tisíc eur z Nadácie pre deti Slovenska použijú na nákup nových prvkov a obnovu horolezeckej steny.

Podľa Dominiky Švecovej, koordinátorky práce s mládežou v Žiari nad Hronom, mladým skateboardistom takéto miesto chýbalo a iniciatíva vyšla z ich radov. Ešte minulý rok sa im v rámci projektu KomPrax podarilo zakúpiť U rampu a umiestniť ju v areáli Základnej školy na Jilemnického ulici. Vďaka grantu tak k U rampe pribudnú ďalšie prvky. Zároveň horolezeckú stenu, ktorá sa nachádza na budove jednej zo stredných škôl, obnovia a doplnia o nové lezecké "chyty".

"Ide nám hlavne o spoluprácu s mladými ľuďmi, aby možno aj ostatní, ktorí majú takéto záujmy, aby to využívali, a tak aktívnejšie trávili svoj voľný čas," uviedla Švecová. Miniskatepark má byť hotový do marca budúceho roka, podľa Švecovej by to však v prípade priaznivého počasia chceli stihnúť aj skôr. Pre mladých chcú zároveň vymyslieť a zorganizovať v areáli podujatie, kde by miniskatepark spropagovali a zároveň doň pozvali mladých.


Hluk z cesty zadržia tuje

Televízna stanica TA 3| 16.10.2015 |Martin Dušička / Katrin Lengyelová

Katrin Lengyelová, moderátorka:
"V Žiari nad Hronom sa napriek vybudovaniu obchvatu nezbavili problémov s hlukom a prachom, autá a kamióny naďalej jazdia stredom mesta a ľuďom znepríjemňujú život. Radnica sa preto rozhodla zakročiť, aby aspoň trochu pomohla obyvateľom, vysadila pozdĺž najfrekventovanejšej cesty takmer tristo tují, ktoré majú chrániť pred hlukom."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Hoci obchvat Žiaru nad Hronom otvorili už pred desiatimi mesiacmi, očakávaný efekt sa nedostavil, mesto preto prijalo vlastné opatrenia a okolo najhlučnejšej a najprašnejšej cesty vysadilo takmer tristo tují."

Igor Rozenberg, riaditeľ technických služieb:
"Sme očakávali, že ten hluk bude samozrejme nižší aj tých áut bude oveľa menej. Keďže sa to neuskutočnilo, tak toto bol jeden z dôvodov, kvôli čomu sa mesto rozhodlo, že práve v tomto mieste urobí tú náhradnú výsadbu."

Martin Dušička:
"Zareagovali tým aj na množstvo sťažností najmä od obyvateľov rodinných domov z takzvanej IBV, ktorým práve táto cesta znepríjemňuje život."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Dá sa povedať, že sme vypočuli ich hlas a takouto prirodzenou zelenou bariérou sa snažíme trošku eliminovať práve tieto nedostatky."

Martin Dušička:
"Ľudia si na živý plot pomaly zvykajú, hoci väčšina z nich tento nápad víta, niektorí by na tomto mieste radšej videli protihlukovú bariéru."

Obyvatelia:
"Teraz je to pekné, ale keď sú veľké, tak to je špatné."
"Určite, že pomôže, určite si myslím. Aj druhí to hovoria."
"To narastie, ale to neni bohviečo, ale keby bola tá stena, tak by im lepšie pomohlo."

Martin Dušička:
"Prečo sa mesto rozhodlo pre tuje a nie pre iné stromy, na to má radnica jednoduché vysvetlenie, konáre z tují nebudú ľudí ani neskôr ohrozovať a svoje zohrali aj peniaze."

Igor Rozenberg:
"V prvom rade sú to veci ekonomické, že tuja je pomerne lacné riešenie. Na druhej strane, tým pádom, že to je riešenie lacnejšie ako nejaké drahšie stromy, tak môžte tých tují tam vysadiť viac, rastie pomerne rýchlo aj do výšky. A tá stena, ktorú od nej očakávame, sa vytvorí relatívne v krátkom čase."

Martin Dušička:
"Mesto tvrdí, že tento živý plot vyrastie veľmi rýchlo a už čoskoro bude obyvateľov týchto rodinných domov chrániť pred hlukom. Podobnú výsadbu plánujú aj v iných častiach mesta."


Škola roka so špecializovanou učebňou

www.etrend.sk| 15.10.2015 |csr, s., md

Výučba jazykov modernejšie

Základná škola na Jilemnického ulici v Žiari Nad Hronom získala v tomto roku titul Škola roka. Radosť z tejto udalosti vystriedala ďalšia. Spoločnosť Pantheon Technologies a Siecit zriadila pre žiakov 1. a 2. stupňa špecializovanú IT učebňu.

Dnešné deti sa rodia do digitálnej doby a ovládajú počítače, tablety a smartfóny oveľa lepšie ako pero a papier. Je to pre nich niečo automatické, preto je veľmi prirodzené a žiadané zapájať technológie aj do procesu výučby.

Kapacita miestnosti na ZŠ Jilemnického je 16 žiakov. "Prioritne je učebňa zameraná na druhý stupeň. Triedu budú však využívať žiaci už od 3. ročníka. Od tretieho ročníka totiž majú v osnovách povinné cudzie jazyky angličtinu, nemčinu a ruštinu, a práve táto učebňa im bude pri vzdelávaní veľmi užitočná," vysvetľuje Janka Švorcová, finančná riaditeľka Pantheon Technologies zastrešujúca zároveň projekty Nadácie Pantheon Foundation. Žiaci a pedagógovia majú k dispozícii vysoko výkonnostné notebooky vrátane licencie, softvéru a potrebného príslušenstva. "Počítače sú zosieťované, pričom pedagóg má k dispozícii počítač, cez ktorý môže zadávať úlohy buď frontálnou prácou, alebo individuálne. Ak sú niektorí žiaci šikovnejší a úlohy splnia skôr, môže im pedagóg zadať doplňujúce úlohy. Na vyučovanie jazykov majú špeciálne programy a digitálne hovoriace knihy. Žiaci sa tak môžu učiť jazyky prostredníctvom pozerania videí, počúvania textov a interakcie, čo je pre ne ešte zábavnejšie," vysvetľuje Radoslav Novanský, obchodný riaditeľ spoločnosti Siecit, ktorá zabezpečila technické riešenie učebne.

Deti boli nadšené a učenie sa týmito metódami ich baví. "Učebňa nám pomôže efektívnejšie vzdelávať žiakov v oblasti jazykov. Komunikácia v cudzom jazyku je už neodmysliteľnou súčasťou dnešnej doby. Navyše je to možnosť ako učenie ozvláštniť a spraviť ho interaktívnejším," hovorí Mgr. Drahomíra Hanzlíková zástupkyňa riaditeľa ZŠ na Jilemnického ulici v Žiari n/Hronom. Do počítačovej učebne pribudne ešte plátno a dataprojektor, namiesto obyčajnej kriedovej tabule, ktorá je tam teraz.

Pantheon Technologies aj touto aktivitou pokračuje v nastavenom koncepte kontinuálnej podpory vzdelávania. Nedostatok softvérových odborníkov totiž IT odborník na R&D (research and development) rieši investíciou do vzdelávania svojich potenciálnych zamestnancov. Na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici realizuje krúžky Java a Python academy. Od začiatku semestra otvorila firma v spolupráci s Univerzitou Mateja Bela predmety Programovací jazyk Java a Programovací jazyk Python. Študenti UMB si ich môžu zapísať ako voliteľné predmety a získať za ne kredity. Podobné zámery má Pantheon Technologies aj so školami v Žiline a jej blízkom okolí.


Primátorský let vrtuľníkom

Plus jeden deň| 12.10.2015 |eš

Obyvatelia Žiaru nad Hronom sa dočkali nečakanej vyhliadky

Vyhliadkové lety helikoptérou dožičil Žiarčanom ich primátor Peter Antal. Spomedzi stoviek záujemcov vybral šiestich, ktorí sa na mesto mohli pozrieť z vtáčej perspektívy.

Záujemcovia si môžu 5 minútový let v 300 metrovej výške kúpiť za 30 eur na osobu. Primátor mesta Peter Antal ho šiestim šťastlivcom doprial zadarmo. "Informáciu o súťaži som zverejnil na svojom pracovnom facebookovom profile. Záujem bol obrovský, výhercov som vylosoval spomedzi stoviek ľudí cez online generátor," vysvetlil. Žiaľ, mal inú prácu, takže šťastnú cestu im nezaprial. Žiarčanke Barbore (23) to však neprekážalo, na vyhliadkový let sa veľmi tešila. "Nikdy predtým som neletela, ale strach nemám," prezradila tesne predtým, ako sa vrtuľník odlepil od zeme. Po pristátí mala výbornú náladu. "Pohľad na mesto z takej výšky je neopísateľný," pochvaľovala si. Potvrdila to aj ďalšia cestovateľka Jana (48). "Let vyhrala dcéra, no prepustila mi ho. Vlastne je to darček k mojim narodeninám," tešila sa. Vznášať sa v takej výške je zážitok na celý život.


Garáže aj napriek protestom postavia

Rozhlasová stanica Regina| 5.10.2015 |Marína Debnárová / Kristína Plajdičková

Kristína Plajdičková, moderátorka:
"Mesto Žiar nad Hronom podporilo výstavbu garáží napriek výhradám stoviek ľudí. Investor chce s výstavbou začať, len čo to bude možné. Mesto tvrdí, že vzniknú nové parkovacie miesta. Podobný prípad sa stal aj v Trnave, tam však napokon parkovací dom súkromník nepostavil, hoci pôvodne mesto stavbu odsúhlasilo napriek protestu domácich."

Marína Debnárová, redaktorka:
"Ani tristošesťdesiatsedem podpisov domácim nepomohlo. Žiarski mestskí poslanci odsúhlasili výstavbu osemnástich garáži v časti Etapa. Domáci protestujú."

Obyvateľka Žiaru nad Hronom 1:
"Vyhoveli ľuďom, ktorí si budú rovno z okna a z dverí skákať do garáží bezočivo na to, že tam ľudia bývajú a nemajú ani len kde parkovať."

Obyvateľka Žiaru nad Hronom 2:
"Sme invalidní ľudia. Keď pôjdeme ďaleko za mesto, odstavíme tam auto, lebo páni podnikatelia si tam chceli postaviť garáž. Môžeme o bakuľkách stade chodiť naspäť."

Marína Debnárová:
"Poslanec Ladislav Kukolík oponuje. Podľa neho to bolo dobré rozhodnutie."

Ladislav Kukolík, mestský poslanec:
"Nejde o to, že sme sa postavili na stranu investora. My sme sa postavili na stranu služby pre časť verejnosti, ktorá si chce ochrániť svoj majetok."

Marína Debnárová:
"Poslankyňa Veronika Balážová hlasovala proti zámeru."

Veronika Balážová, mestská poslankyňa:
"To je výsmech tejto demokratickej spoločnosti, aby na verejnom parkovisku, ktoré môže využívať každý bezplatne, bolo postavených osemnásť garáží. To je nonsens."

Marína Debnárová:
"Podľa radnice vzniknú okrem garáží aj nové parkovacie miesta. Mesto získalo od investora sedemtisíc osemsto eur naviac, za ktoré ich vybuduje. Žiarsky primátor Peter Antal."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"To znamená, že mesto si ich postaví samo, ale za cudzie peniaze a budú verejnými parkoviskami."

Marína Debnárová:
"Za pozemok s rozlohou tristoosemdesiatšesť metrov štvorcových zaplatí firma približne šestnásťtisíc osemsto eur. Konateľ spoločnosti Martin Packo považuje výsledok hlasovania poslancov za racionálny. S výstavbou objektu chce začať po splnení všetkých zákonných podmienok. Proti parkovaciemu domu boli aj obyvatelia Trnavy. Mesto vtedy schválilo výstavbu napriek petícii. Garáže dnes ale nestoja, pretože investor výstavbu odkladal a zastupiteľstvo termín začiatku stavby nepredĺžilo."


Pomoc privolajú gombíkom

Televízna stanica TA 3| 2.10.2015 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran

Alfonz Šuran, moderátor:
"Obyvatelia Žiaru nad Hronom sa v meste budú cítiť bezpečnejšie, mestskí policajti chcú totiž zaviesť systém tiesňových hlások. V prípade prepadnutia, straty mobilného telefónu či problémovej situácie, stačí stlačiť gombík, ktorý zmobilizuje kamery, majáky a policajné hliadky. Ide o novinku, ktorá bude na Slovensku jedinečná."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Kamerový systém využívajú v Žiari nad Hronom už dlhé roky, podobne sú na tom mestá aj obce na celom Slovensku. SOS systém tiesňových hlások je ale u nás novinkou, v prípade problémov stačí stlačiť gombík a pomoc príde takmer okamžite."

Róbert Šiška, náčelník MSP v Žiari nad Hronom:
"Očakávame vlastne, že kooperáciou týchto dvoch technických riešení sa dosiahne synergický efekt, ktorý by sa mohol prejaviť v zvýšení bezpečnosti alebo pocitu bezpečia pre občanov nášho mesta alebo návštevníkov."

Martin Dušička:
"Jednoducho povedané tiesňové hlásky budú prepojené s kamerami, po stlačení gombíka sa kamery natočia na miesto, kde je hláska a začne blikať modrý maják. Svetlo pomôže nielen policajnej hliadke v orientácii, ale upozorní aj okoloidúcich ľudí, že niekto potrebuje pomoc."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Máme vytipovaných sedem miest, kde by mali postupne osadené tieto tiesňové hlásky. Najskôr začneme autobusovou stanicou, preto lebo je to veľmi frekventované miesto a musím povedať, že aj miesto, kde dochádza k rôznym protispoločenským konaniam."

Martin Dušička:
"Novinka pomôže policajtom efektívnejšie a rýchlejšie zakročiť. Hoci operátori sledujú kamery nepretržite 24 hodín denne, ani oni nemusia problém okamžite zachytiť."

Mário Labuda, operátor kamerového systému:
"Tak skôr v ten večer, tie víkendy, keď prichádzajú hlavne mladí, popíjajú alkohol a takto, prípadne nejaké výtržnosti sa občas udejú."

Róbert Šiška:
"Zvlášť ohrozenou skupinou, by som chcel povedať, sú najmä deti, školopovinné deti, ktoré mobilné telefóny napríklad pri sebe nenosia."

Peter Antal:
"Môže sa stať, že človek, pri lúpežnom prepadnutí, zoberú mu mobil. Je to práve vtedy, keď nevie z nejakého dôvodu komunikovať."

Martin Dušička:
"Žiarska radnica chce na tento projekt využiť štátnu dotáciu v rámci programu rezortu vnútra. Vo vyspelých krajinách sú takéto SOS systémy na staniciach, letiskách či v metre."

Róbert Šiška:
"Celkové náklady projektu by mali byť niekde okolo 43 500 euro a uchádzame sa vlastne o dotáciu niekde vo výške 35 tisíc."

Martin Dušička:
"Ak bude mesto Žiar v tomto projekte úspešné, chce ho zrealizovať čím skôr, v prípade, že neuspeje, bude ho musieť okresať a pokúsi sa ho zrealizovať aspoň v minimálnom rozsahu."


Žiarske centrum zhodnocovania odpadov zamestná na začiatok 29 ľudí

www.teraz.sk| 30.9.2015 |TASR

V CZO v súčasnosti prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch, prevádzka by mala byť spustená začiatkom januára budúceho roka.

Žiar nad Hronom 30. septembra (TASR) V centre zhodnocovania odpadov (CZO) v Žiari nad Hronom nájde zamestnanie 29 ľudí. Podľa primátora Petra Antala v súčasnosti mesto pracuje na nastavení celej prevádzky. "Na začiatok tam bude zamestnaných 29 ľudí, z toho desiati sú strážnici, keďže mesto má licenciu na vlastnú ochranu," podotkol Antal s tým, že centrum bude prevádzkovať samotné mesto.

Zároveň sa podľa jeho slov pripravuje vznik nového odboru žiarskeho mestského úradu, ktorý bude CZO spravovať. Vedúcim odboru bude Ján Vinarčík, ktorý je v súčasnosti vedúcim odboru životného prostredia žiarskeho MsÚ. Okrem toho, že pracuje s týmto projektom najdlhšie a pozná všetky procesy, ktoré tam budú prebiehať, má podľa Antala aj patričné vzdelanie.

V CZO v súčasnosti prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch, prevádzka by mala byť spustená začiatkom januára budúceho roka.

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.


Centrum zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom už kolaudujú

Obecné noviny| 29.9.2015 |ig

Napriek tomu, že realizáciu unikátneho projektu v oblasti ekologického spracovania odpadov prenasledujú problémy, Žiar nad Hronom by sa mal stať od 31.decembra 2015 prvým mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva. Na to, ako bude centrum fungovať, čo od neho samospráva očakáva a na boj s nepredvídateľnými udalosťami sme sa opýtali primátora Petra Antala.

Nové centrum bude na dvoch miestach. Mechanická úprava odpadu sa bude robiť v areáli skládky odpadov v časti Horné Opatovce. Linka mechanickej úpravy rozdrví zmesový komunálny odpad a vytriedi tri frakcie, ktoré sa ďalej presunú na spracovanie.
Ostatný odpad poputuje do druhej časti, ktorá bude v priemyselnom parku v areáli ZSNP v Ladomerskej Vieske. Tu sa bude energeticky zhodnocovať. PET fľaše sa rozdrvia a v podobe granulátu vyvezú na finálne spracovanie k odberateľovi. Súčasťou prevádzky bude aj bioplynová stanica a gasifikačná jednotka, ktorá bude pre celú prevádzku dodávať teplo a elektrinu. Zlacní tak celý energeticky náročný proces vytriedenia a spracovania dovezeného odpad.

V roku 2013 nastala kríza obchodných vzťahov, ktorá vyvrcholila odstúpením mesta od zmluvy s jedným z dodávateľov, dôvodom na vypovedanie zmluvy bol nesúhlas jedného z členov konzorcia s dodatkom zmluvy, ktorý bol podľa mesta nutný na dokončenie diela po zmene projektu.

V súčasnosti prebiehajú v Centre zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom všetky kolaudačné konania podľa jednotlivých stavebných objektov tak, ako boli vydané stavebné povolenia.

* Centrum zhodnocovania odpadu je zatiaľ jediný projekt svojho druhu na Slovensku, ako ste prišli na myšlienku zrealizovať ho?
Projekt som prevzal už vo fáze rozpracovania. Predchádzajúce vedenie mesta malo problematiku odpadového hospodárstva a investície smerované do životného prostredia zadefinované ako jednu zo svojich hlavných priorít. Preto sa aj zrodila myšlienka komplexného nakladania s odpadom, ktorý je v takom objeme jediný svojho druhu na Slovensku.

* Aké benefity projekt mestu prinesie?
Žiar nad Hronom bude po spustení Centra zhodnocovania odpadov nakladať s odpadmi ako jedno z prvých miest na Slovensku v súlade s novým zákonom o odpadoch a európskou legislatívou. Ide o silne environmentálne založený projekt, čo považujeme za zodpovedné voči životnému prostrediu aj voči budúcnosti. Odpad, ktorý produkujeme, budeme ďalej zhodnocovať, nie iba ukladať ho na skládku.

* Centrum by malo by zredukovať množstvo vyprodukovaného odpadu, aký efekt očakávate v tomto smere?
V súčasnosti na skládku odpadov ukladáme približne 70 percent vyprodukovaného odpadu v meste. Naším cieľom je, aby po spustení prevádzky Centra zhodnocovania odpadov končilo na skládke približne 35 40 percent odpadu. Správnym prevádzkovaním centra a efektívnym narábaním s odpadmi sa však budeme snažiť postupne znižovať toto množstvo ukladaného odpadu na absolútne minimum.

* Prinesie to mestu finančné výhody?
Cieľom projektu nie je šetriť finančné prostriedky mesta. Centrum zhodnocovania odpadov má svoje prevádzkové náklady, ktoré nie sú malé. Ideálne bude, keď dosiahneme nulový stav. To znamená, že mesto nebude musieť dotovať centrum z vlastného rozpočtu, alebo ho bude dotovať iba do takej miery ako doposiaľ.

* Aká je výška čiastky investovanej do výstavby a do akej miery sa podieľa na financovaní mesto?
Celkové náklady projektu sú 18,4 milióna eur, pričom z vlastných zdrojov vynaložilo mesto na projekt 1,185 milióna eur.

* V roku 2013 bola výstavba centra ohrozená z dôvodu výpovede zmluvy jedného z účastníkov. Mala táto udalosť vplyv na dokončenie výstavby a výšku vynaložených nákladov?
Kríza dodávateľsko odberateľských vzťahov znamenala ukončenie zmluvy s dovtedajším konzorciom, ktoré malo centrum postaviť. Vyhlásili sa nové verejné obstarávania a tie nám priniesli nových dodávateľov. Jedna technológia sa vypustila, čím sa celková suma projektu znížila. Nemá to však vplyv na fungovanie a splnenie podmienok merateľných ukazovateľov projektu. Termín realizácie sa z augusta 2014 presunul na 31. december 2015, spustenie projektu sa tak predĺžilo o poldruha roka.

  • Podľa televízie TA3 momentálne bojujete so zosuvom svahu v blízkosti stavebného objektu, aké je riziko poškodenia stavby? Odloží sa otvorenie centra kvôli tejto udalosti?
    Posunutie svahu poškodilo časť komunikácie a spevnenej plochy, čo však hlavnú stavbu (budovu mechanickej úpravy) neohrozuje. V súčasnosti sa už pracuje na sanácii svahu, ktorá by do spustenia projektu mala byť dokončená. Veríme, že otvorenie centra už nič neohrozí.

V meste vyrastie ďalšia zóna najmä pre mladých

Plus jeden deň| 21.9.2015 |tasr

S prácami začínajú v týchto dňoch. Druhá oddychová zóna bude v Žiari nad Hronom v časti Etapa. Primátor Peter Antal dúfa, že obyvatelia by sa z nej mohli tešiť už na jar budúceho roka.

Súčasťou novej oddychovej zóny bude dráha pre in line korčuliarov v dĺžke približne 580 m. Súčasťou projektu je aj detské ihrisko 3D prvky zvieratiek, a tiež workout prvky určené najmä pre mládež a vyznávačov fitnes. Urobia aj sadové úpravy, pribudne tiež zeleň a nové lavičky. Vybudovanie novej zóny bude mesto stáť približne 190 tisíc eur.


Útočisko pre týrané ženy

Televízna stanica TA 3| 20.9.2015 |Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran

Natália Fónod Babincová, moderátorka:
"Týrané ženy či matky s deťmi z okolia Žiaru nad Hronom už nebudú musieť trpieť domácim násilím, mesto totiž pre ne zriadilo útočisko v podobe núdzového bývania. Radnica na tento účel vyčlenila dva nájomné byty s ôsmimi lôžkami. Za minimálny poplatok v nich obete tyranov nájdu dočasný azyl."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Žiar nad Hronom sa stal jedným z mála miest v Banskobystrickom kraji, ktoré podáva pomocnú ruku týraným ženám. Mesto tak vyhovelo prosbám obyvateliek a Únii žien Slovenska. O vytvorenie azylového domu požiadali krátko potom, ako bola jedna z ich klientiek tyranom zavraždená."

Etela Šoltésová, Únia žien Slovenska:
"To nás vtedy tak inšpirovalo a odvtedy stále sme sa snažili nejakým spôsobom presadiť, aby takéto krízové centrum pre týrané ženy bolo."

Martin Dušička:
"Mesto na tento účel vyčlenilo dva byty v objekte takzvaného Jadranu, azyl nazvali Dúha a budú ho môcť využívať nielen obyvateľky Žiaru, ale aj ženy zo širokého okolia."

Monika Minárová, vedúca oddelenia starostlivosti o obyvateľa:
"Žena, ktorá prejaví záujem o takéto ubytovanie, sa nám bude veľmi tvrdo a jasne musieť aj zdokladovať a preukázať tým, že naozaj o to týranie ide."

Martin Dušička:
"Zmluvu s týranými ženami uzatvoria na šesť mesiacov, vo výnimočných prípadoch ju predĺžia na rok, za tento čas im chce mesto zároveň pomôcť pri hľadaní trvalého riešenia ich situácie."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"No ja by som si želal, aby to nebolo využívané, lebo asi potom niekde niečo nie je v poriadku, ak by sa to využívalo. Na druhej strane sme pripravení, ale nemám predstavu skutočne o tom, že koľko žien to využije."

Martin Dušička:
"Skúsenosti z praxe avizujú vysoký záujem, nie všetky ženy ale majú k týraniu rovnaký postoj."

Lucia Vlačuhová, asistentka terénneho sociálneho pracovníka:
"Možno je viac takého týrania v rómskom živote, len ženy si to nepripúšťajú. A Nerómky to možno viac o tom rozprávajú a chcú ten problém riešiť, alebo majú možnosť ho riešiť."

Martin Dušička:
"Zariadenie je napojené na kamerový systém a mestskú políciu, ubytovanie v ňom ale nebude zadarmo, hoci poplatok bude iba symbolický."

Monika Minárová:
"Uchádzačky s trvalým pobytom na území mesta, sa platí euro dvadsať, pre obyvateľky mimo mesta euro päťdesiat. Ak by išlo o žiadateľku, ktorá bude mať trvalý pracovný pomer, tak tento poplatok je päť euro na deň."

Lucia Vlačuhová:
"Žena, ktorá naozaj nemá východisko, keď ten partner teda robí to, čo robí, tak si myslím, že každá je šťastná, ked jej niekto podá pomocnú ruku."

Martin Dušička:
"Vyhodnotiť využitie tohto jedinečného útočiska pre týrané ženy chcú v Žiari nad Hronom po roku, potom sa rozhodnú, akým spôsobom bude služba pokračovať ďalej."


V Žiari nad Hronom slávnostne otvorili zariadenie pre týrané ženy s názvom Dúha

Rozhlasová stanica Regina| 17.9.2015 |Kristína Plajdičková

Kristína Plajdičková, redaktorka RTVS:
"V Žiari nad Hronom otvorili zariadenie pre týrané ženy Dúha. Vytvorili dva zariadené byty v objekte takzvaného Jadranu. S prvotnou myšlienkou zriadiť v meste takúto službu prišli pracovníčky z Únie žien Slovenska. Podľa Etely Šoltésovej bol impulzom konkrétny prípad ženy, ktorý sa skončil tragicky. Pokračuje žiarsky primátor Peter Antal."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Ja som sa poradil s mojím sociálnym odborom a prišli sme na to, že by to bola dobrá služba. Zhruba po roku sa nám podarilo celý tento proces zvládnuť, zariadiť tie byty, ktoré budú poskytnuté a získať aj licenciu zo samosprávneho kraja, preto lebo táto služba je v podstate službou, na ktorú prispieva samosprávny kraj a je určená nielen Žiarčankam, ale celému Banskobystrickému kraju."


V žiarskom Centre zhodnocovania odpadu začali so sanáciou zosunutého svahu

www.enviroportal.sk| 3.9.2015 |tasr

V areáli novovznikajúceho Centra zhodnocovania odpadov (CZO) v Žiari nad Hronom začali tento týždeň so sanáciou zosunutého svahu, ku ktorému došlo ešte koncom roka 2014.

"Po ukončení prác sa časť svahu zosunula. Nastúpila tam stavebná firma, aby sme zabránili ďalšiemu posunu tohto svahu," priblížil aktuálnu situácia primátor Peter Antal s tým, že samotné sprevádzkovanie centra by to nemalo ohroziť. Mesto vyjde sanácia svahu na približne 330 000 eur. Aj keď je to podľa primátora niečo s čím mesto nepočítalo, situáciu muselo riešiť. Škody, ktoré by ďalším zosúvaním svahu mohli vzniknúť, by totiž podľa jeho slov mohli byť oveľa vyššie.

V CZO v súčasnosti podľa jeho slov prebiehajú kolaudačné konania na jednotlivých stavebných objektoch. "Zatiaľ nevidíme zásadný problém, prečo by nemali byť úspešné," podotkol s tým, že podľa predpokladov by malo začať prevádzku od januára budúceho roka.

Prevádzkovateľom centra, ktoré vybudovala žiarska samospráva z eurofondov, bude samotné mesto. Primátor v tejto súvislosti naznačil, že na mestskom úrade vznikne v budúcnosti samostatný odbor, ktorý sa bude venovať riadeniu centra. "Je to taký vážny projekt, ktorý musí mať svojho vedúceho a tento vedúci bude plne zodpovedný za prevádzku centra," dodal Antal. Otvorenie centra by navyše malo prispieť aj k zníženiu nezamestnanosti, prácu by tam malo nájsť približne 20 až 25 ľudí.

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.


Nové auto ustúpi projektom

Televízna stanica TA 3| 28.8.2015 |Martin Dušička / Zuzana Závodská, Jozef Dúbravský

Zuzana Závodská, moderátorka:
"Primátor Žiaru nad Hronom sa nového služobného auta tak rýchlo nedočká, hoci naň mali vyčlenené peniaze v rozpočte, nakoniec sa využijú na niečo iné. Dnes o tom rozhodli mestskí poslanci. Peniaze chcú radšej investovať na vypracovanie projektov, na rekonštrukciu kultúrneho centra a krytej plavárne."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Poslanci Žiaru nad Hronom sa na mimoriadnom rokovaní rozhodli popresúvať peniaze v rámci mestského rozpočtu, keďže sa zmeny v kapitálových výdavkoch môžu robiť iba do konca augusta, nemohli ďalej váhať. To, čo si pred rokom naplánovali, však teraz menia."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Jednoducho nepôjdeme do výmeny okien na mestskom úrade, auto primátora tak isto počká, nie je to až tak nevyhnutné. Čiže určili sme si iné priority."

Martin Dušička:
"Pôvodne bolo v rozpočte na primátorove nové auto vyčlenených 30 tisíc eur a ďalších 40 tisíc malo ísť malo ísť na výmenu okien na budove mestského úradu. Tieto peniaze nakoniec pôjdu na rekonštrukciu cesty a prípravu projektovej dokumentácie na rekonštrukciu kultúrneho centra a krytej plavárne.

Miroslav Rybársky, poslanec MSZ v Žiari nad Hronom:
"Na aute sa dá jazdiť aj na staršom, hej, ale občania budú skôr vnímať niečo také, že sa urobí pre mesto, ako keď sa urobí pre primátora."

Stella Víťazková, poslankyňa MSZ v Žiari nad Hronom:
"Vždy na viac rokov, to auto sa tri roky odpíše, za šesť rokov je možno už nepoužiteľné, ale tú športovú halu budeme mať, ja verím, že funkčnú ešte ďalších aspoň dvadsať rokov."

Mária Biesová, poslankyňa MSZ v Žiari nad Hronom:
"Veríme im, že jednoducho urobia všetky presuny tak, aby nebola ohrozená tá ekonomická stabilita mesta."

Martin Dušička:
"Radnica tvrdí, že dali prednosť strategickému uvažovaniu pred aktuálnymi potrebami. Keďže sami peniaze na obnovu kultúrneho centra a plavárne nemajú, chcú sa uchádzať o eurofondy."

Peter Antal:
"Sú to jedny z najväčších budov, ktoré sú vo vlastníctve mesta a sú veľmi energeticky náročné. každý si vie predstaviť, čo taká krytá plaváreň dokáže spotrebovať tepla."

Martin Dušička:
"Vypracovanie dokumentácie ale stojí nemalé peniaze, potrebujú to však stihnúť čo najskôr, aby boli pripravení, lebo výzvy by sa mali objaviť už v najbližších dňoch. Vedenie mesta Žiar nad Hronom verí, že týmito zmenami ušetria viac peňazí, no a kúpa primátorovho auta či výmena okien na mestskom úrade počkajú do budúceho roka."


Výmena verejného osvetlenia v meste pokračuje

www.sme.sk| 25.8.2015 |Lucia Svitková

V Žiari momentálne prebieha výmena verejného osvetlenia. Ktoré ulice sa už vymenili a ktoré časti mesta ešte výmena osvetlenia čaká?

ŽIAR NAD HRONOM. Ako prvá bola vymenená Priemyselná ulica. "Boli vymenené ledkové svietidlá na priemyselnej ulici v časti, ktorá patrí Žiaru nad Hronom, teda v katastri Horných Opatoviec," povedal hovorca mesta, Martin Baláž. Ďalej mesto prešlo k celkovej výmene osvetlenia na Sládkovičovej ulici, na Námestí Matice Slovenskej či na Dubčekovej ulici. Ulíc, ktoré sa osvetlenia dočkajú, má postupne pribúdať.

"Najneskôr do konca roka predpokladáme, že bude vymenené celé mesto," približuje Baláž. "Nebude sa vymieňať iba väčšia časť ulice SNP, od kaštieľa až po koniec mesta, pretože táto časť je dostatočne osvetlená už teraz," vysvetlil. V okolí Hvezdárne sa zas budú vymieňať svietidlá, ktoré majú nižšiu svietivosť. "Je to z toho dôvodu, že sme vyšli v ústrety požiadavke hvezdárne a planetáriu, aby sa nevytvárala svetelná clona a aby neboli sťažené podmienky pri pozorovaní nočnej oblohy," dodal na záver Baláž.


Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, z hradu Šášov ukradli náradie

www.aktualne.sk| 24.8.2015 |TASR

Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, z hradu Šášov ukradli náradie

ŽIAR NAD HRONOM Zlodeji vyčíňali na ďalšej hradnej zrúcanine, ktorú sa dobrovoľníci snažia zachrániť. Združenie na záchranu hradu Šášov dnes informovalo, že počas uplynulého víkendu niekto z areálu hradu ukradol uzamknuté náradie.

"Zmizli nám komplet zaisťovacie pomôcky pre práce vo výškach a ešte nejaké to náradie, čo nám môže vážne skomplikovať ďalšie práce na hrade. Celkovú škodu zatiaľ odhadujeme na približne 800 eur," informovalo združenie.

Predseda združenia Rastislav Uhrovič uviedol, že krádež už nahlásili aj na polícii. Podľa jeho slov sa kradlo na hrade prvýkrát.

Náradie používali pri stavbe lešenia, v budúcnosti im tak určite ešte bude chýbať. Peniaze na nákup nového náradia však v súčasnosti nemajú, zrejme budú hľadať na tento účel sponzorov.

Len nedávno sa kradlo aj na neďalekej zrúcanine v Revištskom Podzámčí. Z areálu hradu Revište zmizla pokladnička chránená mrežou a priskrutkovaná na drevený peň, ktorá slúžila na dobrovoľné príspevky od návštevníkov.

Združeniu tak vznikla škoda minimálne 200 eur, keďže práve toľko ho pokladnička stála. Navyše, dobrovoľné príspevky využívalo združenie na pokrytie drobných nákladov, ktoré s opravou hradnej ruiny súvisia.


ŽIAR NAD HRONOM: Priamo v parku potečú litre piva

www.teraz.sk| 20.8.2015 |TASR

Návštevníci budú môcť na festivale ochutnať desiatky druhov slovenských a českých pív.

Žiar nad Hronom 20. augusta (TASR) Žiarsky Park Štefana Moysesa bude v sobotu 22. augusta rozvoniavať gulášom a zlatistým mokom, konať sa tu bude Beer fest. Na tomto mieste mal premiéru minulý rok, pre veľký úspech sa ho vo väčšom rozsahu rozhodli organizovať aj v tomto roku.

Návštevníci budú môcť na podujatí ochutnať desiatky druhov slovenských a českých pív. "Súčasťou pivného festivalu bude aj súťaž vo varení guláša. Súťažiť by malo približne 15 tímov, ktoré budú od obeda do neskorého popoludnia variť guláš," priblížil hovorca mesta Martin Baláž s tým, nebude chýbať ani vyhodnotenie.

Svoje družstvo bude mať na podujatí aj primátor Peter Antal s viceprimátorom Ladislavom Kukolíkom a ďalšími zástupcami žiarskej samosprávy.

Organizátori podujatia pripravili aj bohatý kultúrny program, koncert ruskej speváčky Niny Dilon, najväčšie country hity so skupinou Coun a v programe je aj celovečerná rocková zábava s Kaktus Bandom.


Po hale plánujú dokončenie zimného štadióna

www.sme.sk| 19.8.2015 |Iva Zigová

Rekonštrukcia športovej haly smeruje k záveru. Mesto už má vo výhľade aj projekt dokončenia zimného štadióna.

ŽIAR NAD HRONOM. Práce na prestavbe a rekonštrukcii športovej haly pokračujú. Všetky konštrukčné práce sú už hotové a aktuálne je pred dokončením opláštenie.

Viac divákov a zázemie pre športovcov

V ďalších dňoch by sa podľa Igora Rozenberga, riaditeľa mestskej spoločnosti Technické služby Žiar nad Hronom mala liať podlaha a vzápätí príde na rad osádzanie palubovky. "Hotové sú aj rozvody, v šatniach sú už obklady a stavebná firma sa bude v nasledujúcom období venovať najmä vnútornému zariadeniu a doplneniu technológií," povedal šéf mestskej eseročky, ktorá je investorom projektu.

Termín dokončenia je podľa zmluvy začiatok septembra, športovci by sa do vynovenej haly s väčším hľadiskom a s komfortnejším zázemím mali vrátiť začiatkom decembra. "Už 25. augusta by sme mali mať prvé kolaudačné stretnutie, kde sa ukáže, či sa ešte budú odstraňovať nejaké nedostatky," povedal.

Až po podniku na spracovanie odpadu

Práve mestská eseročka by mala byť investorom aj v prípade ďalšieho projektového zámeru mesta, a to dokončenia zimného štadióna. Prevádzkovateľom by mal byť pritom aj v ďalšom období súčasný nájomca športoviska, spoločnosť Sport Trend.

"Keď dokončíme športovú halu, začneme sa venovať podrobného projektu na štadión, keďže projektová dokumentácia pre stavebné povolenie už existuje, a hľadaniu možností financovania z externých zdrojov. Chceme osloviť aj Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý podporuje budovanie hokejovej infraštruktúry," naznačil Rozenberg.

Poslanci predbežný projektový zámer, ktorý počíta s dokončením opláštenia a s protipovodňovými opatreniami, odsúhlasili ešte v júni. Podrobný ekonomicko právny model chce však žiarsky primátor Peter Antal predložiť na rokovanie zastupiteľstva až po kolaudácii a zaplatení všetkých prác a dodávok súvisiacich s najväčším europrojektom mesta Centrum zhodnocovania odpadov Žiar nad Hronom.

"Až potom budeme vedieť, ako na tom finančne sme a akým spôsobom môžeme projekt ako majiteľ štadióna spolufinancovať. Každopádne model, akým by sme do projektu hokejového štadióna chceli ísť, kopíruje spôsob, akým sa rekonštruuje športová hala," povedal Antal.


Darovali ste krv? V Žiari vás nečakane odmenia

www.pluska.sk| 17.7.2015 |SITA

Mesto Žiar nad Hronom chce odmeniť darcov krvi. Po novom tak majú zadarmo vstup na kúpalisko. Čaká ich aj ďalší benefit na jeseň. Pozor, benefit mesta sa nevzťahuje na všetkých.

V Žiari nad Hronom majú držitelia Jánskej plakety vstup na kúpalisko a od jesene aj do plavárne zadarmo.

K mestám, ktoré podporujú darovanie krvi výhodami pre darcov, sa zaradil aj Žiar nad Hronom. Pre držiteľov striebornej a vyššej Janského plakety aktuálne zaviedlo bezplatný vstup na mestské plážové kúpalisko a od jesene budú mať bezplatné vstupy aj na mestskú krytú plaváreň, ktorá je cez leto zavretá.

Uviedol to hovorca mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž, pre zvýhodnenie darcov sa rozhodli na základe podnetov občanov a zdravotníckych pracovníkov. "Angažoval sa v tejto veci aj viceprimátor Ladislav Kukolík, ktorý je lekárom. Aspoň takouto pozornosťou chceme darcov odmeniť za ich dobročinnosť," uviedol Baláž.

Bezplatný vstup na hronskožiarske kúpalisko i mestskú plaváreň môžu využívať nielen občania Žiaru nad Hronom, ale aj iných obcí a miest. Nárok naň si môžu uplatniť, ak sa preukážu príslušnou Janského plaketou.


Centrum zhodnocovania odpadov v Žiari nad Hronom kolaudujú

www.teraz.sk| 13.7.2015 |TASR

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur.

Žiar nad Hronom 13. júla (TASR) Centrum zhodnocovania odpadov (CZO), ktoré žiarska samospráva vybudovala z eurofondov, v súčasnosti kolaudujú. Ako informoval hovorca mesta Martin Baláž, projekt stavebne ukončili v júni, v súčasnosti prebiehajú na jednotlivých častiach projektu kolaudačné konania.

"Jeho spustenie plánujeme koncom roka, v novembri decembri. Závisieť to bude aj od toho, ako prebehne kolaudácia," priblížil hovorca.

Na vybudovanie CZO získal Žiar nad Hronom z Operačného programu životného prostredia nenávratný príspevok vo výške takmer 19 miliónov eur. CZO tvoria štyri technologické celky: mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka a dotrieďovacie zariadenie. Po jeho spustení bude Žiar nad Hronom jediným mestom na Slovensku s komplexne prepracovaným systémom odpadového hospodárstva.


Protidrogová razia v reštaurácii

Televízna stanica JOJ| 10.7.2015 | Katarína Kováčiková / Mária Ölvedyová

Mária Ölvedyová, moderátorka:
"Drogová razia za bieleho dňa. Na rušnej ulici v Žiari nad Hronom vtrhli kukláči do reštaurácie. zadržali dvadsaťšesťročného muža. Prevádzkar je obvinený z drogovej trestnej činnosti. Marihuanu pestoval v záhradke priamo pri reštaurácii. Sušenú drogu mal dokonca ukrytú v obale od korenín."

Katarína Kováčiková, redaktorka:
"Ozbrojení policajti s kuklami na hlavách vtrhli do reštaurácie neďaleko centra mesta krátko predpoludním. Zamestnancov prekvapili. Na muške mali dvasaťšesťročného prevádzkára Matúša, ktorého už istý čas podozrievali z drogovej trestnej činnosti. Marihuanové pole našli rovno v záhradke vedľa reštaurácie. Asi sedemdesiatcentimetrové rastliny mal muž zasadené v kvetináčoch v nenápadných záhonoch pri plote."

Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica:
"V zadnej časti reštaurácie v oplotenej záhradke policajti našli zelené rastliny."

Katarína Kováčiková:
"Policajti prehľadali všetky priestory reštaurácie, vrátane pivníc. Sušenú rastlinu našli v sklade v igelitovej taške, no aj v miestnosti pre personál. V skrinke s osobnými vecami v plastovej nádobe. Zadržaný muž ju mal dokonca aj v aute v nenápadnom vrecúšku od korenín."

Mária Faltániová:
"Podľa predbežných výsledkov expertízneho skúmania, zo zaistenej sušiny by sa dalo vyrobiť dvestopäťdesiatpäť až sedemstodvadsaťpäť obvykle jednorazových dávok."

Katarína Kováčiková:
"Za drogovú trestnú činnosť teraz hrozí dvadsaťšesťročnému Žiarčanovi až desaťročné väzenie. Obvinený Matúš je v policajnej cele. Počas víkendu bude súd rozhodovať o jeho vzatí do väzby. Drogová razia prebehla aj v Banskej Bystrici. Policajti prehľadali bar na sídlisku Fončorda. S putami na rukách odviedli na policajnú stanicu troch mužov."

Svedkyňa:
"No nič, zapískali gumy, strašná naháňačka."

Mária Faltányová:
"Tento prípad je stále v štádiu vyšetrovania."


Delostrelecká mína na sídlisku

Televízna stanica JOJ| 9.7.2015 | Dana Strculová / Dana Strculová

Dana Strculová, moderátorka:
"Na ulici medzi panelákmi v Žiari nad Hronom ráno objavili delostreleckú mínu. Vykopali ju pracovníci aktivačných prác, ktorí mali pred obytným domov osadiť lavičku. Polícia celé okolie ohradila a pre nebezpečnú muníciu prišiel krajský pyrotechnik. Malo by ísť o ruskú mínu z obdobia druhej svetovej vojny. Munícia bola našťastie bez zapaľovača a bez trhaviny, ale väčšina mín, aj keď je skorodovaná, býval stále funkčná a veľmi nebezpečná. Každý takýto nález preto treba ohlásiť polícii a s muníciou nemanipulovať."


V Žiari nad Hronom sa odložila výstavba garáží, nie však definitívne

Rozhlasová stanica Regina| 8.7.2015 | Marína Debnárová / Martin Uram

Martin Uram, moderátor RTVS:

"Výstavba garáží v Žiari nad Hronom sa zatiaľ odkladá. Zámer dočasne zastavilo mesto. Obyvatelia proti výstavbe spísali aj petíciu. Niektorí apelujú aj na to, aby sa nezopakoval precedens ako v prípade parku Štefana Moyzesa. Namiesto bufetu tam doteraz stojí rodinný dom. Investor ubezpečuje, že nič také sa nestane a vo vytipovanej lokalite postaví len garáže."

Marína Debnárová, redaktorka RTVS:
"Proti výstavbe garáží na Etape sa v petícii vyzbieralo 367 podpisov. Žiarčania tvrdia, že garáže zaberú miesto, kde doteraz parkovali zadarmo."
(začiatok ankety)

Opýtaný 1:
"Parkovacích miest v celom meste je strašne veľmi málo."

Opýtaný 2:
"To je plné. Ako zrušili na Svitavskej ulici státie na chodníku, sa to všetko presťahovalona to parkovisko."

Opýtaná:
"Nie sme proti výstavbe garáží, ale na inom mieste."
(koniec ankety)

Marína Debnárová:
"Petícia aj keď s menšou podporu však vznikla aj za výstavbu garáží. Investor Martin Packo."

Martin Packo, investor:
"Reálne 18 parkovacích miest voľných, 18 garáží."

Marína Debnárová:
"Mesto sa ešte definitívne nerozhodlo či výstavbu podporí. Teraz budú s investorom hľadať kompromis. Niektorí obyvatelia však upozorňujú, aby sa história neopakovala a nepovolila sa stavba, ktorá bude slúžiť na iný ako pôvodný účel. V obľúbenom žiarskom lesoparku totiž namiesto plánovaného bufetu stojí rodinný dom. Aby sa podobným prípadom predišlo mestá často využívajú útvar hlavného architekta. Podľa žiarskeho primátora Petra Antala by však táto funkcia bola neopodstatnená."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Bola by to funkcia, ktorá by nič neriešila. Ak máme v územnom pláne schválené určité výstavby, kde sa definuje čo to má byť, ja nemôžem povedať, že to sa mi páči, alebo toto sa mi nepáči."

Marína Debnárová:
"Hlavného architekta má Banská Bystrica. Vydáva záverečné stanoviská k investičnej činnosti, vypracúva územno plánovaciu dokumentáciu a spracúva stratégie súvisiace s rozvojom mesta. Banská Štiavnica má hlavného architekta od tohto roka na polovičný úväzok. Podľa

Michala Kaliňáka zo ZMOSu je to výsostne v kompetencii jednotlivých miest, či toto miesto obsadia."

Michal Kaliňák, ZMOS:
"Jeho stanoviská majú veľký význam práve tam, kde sa rozhoduje buď o územných plánoch, alebo o umiestnení stavieb a prípadne aj o tom, aké verejné funkcie majú byť na konkrétnej ploche."

Marína Debnárová:
"O definitívnej podobe výstavby garáží v Žiari nad Hronom rozhodnú mestskí poslanci. Marína Debnárová, RTVS."


Koncert pre Karolínku (11) spojil žiarskych muzikantov

www.sme.sk| 2.7.2015 | Redakcia

Žiarski umelci vystúpili bez nároku na honorár. Výťažkom zo vstupného prispeli na liečbu vážne chorej 11 ročnej Karolíny.

ŽIAR N. HR./KREMNICA. Príbeh Karolíny Šimkovej z Kremnice, 11 ročnej mladej slečny, ktorá sa narodila s diagnózou kongenitálna diafragmatická hernia a ktorá jej aj v súčasnosti spôsobuje vážne zdravotné problémy, oslovil aj žiarskych umelcov.

Bez nároku na honorár

Kremničanke môže pomôcť liečba a operácia na klinike v rakúskom Linzi, náklady na ňu sú však 13 tisíc eur. Žiarski muzikanti sa spojili a zahrali na spoločnom Koncerte pre Karolínku pred mestským kultúrnym centrom.

"Dnes hráme bez nároku na honorár a vy môžete naše vystúpenia ohodnotiť dobrovoľným vstupným a podporiť tak Karolínku, ktorá potrebuje našu pomoc," vyzýval včera na pódiu organizátor a zároveň moderátor podujatia, pesničkár Janko Kulich. Počas podujatie sa podarilo presne 1120,64 eura.

"Je pre mňa veľká česť tu hrať, lebo nie všetci majú v živote šťastie. Nemá ho ani Karolínka, a ak sa jej dá takýmto spôsobom pomôcť, som ochotná hocikedy," zareagovala žiarska speváčka Lenka Libjaková, ktorú najmä deti poznajú z relácie RTVS Trpaslíci. Zahrala si s gitaristom Ivanom "Cibim" Vnučkom, s Robom Miklom, s talentovaným školákom Marekom (10) aj s kapelou Skrat f štrku, ktorú jej skalní fanúšikovia nevideli na pódiu už dlhšie. Len večer pred koncertom nacvičili skladbu Blázni, ktorú hrával ešte Lenkin ocino. "Chalani hrajú perfektne, takže to bol pre mňa veľký zážitok," okomentovala spoluprácu speváčka.

Žiarski muzikanti neváhali

Vystúpiť na charitatívnom podujatí považovali za samozrejmosť aj ďalší hudobníci. "Na takúto žiadosť sme okamžite zareagovali, ak je to len o tom zahrať a vystúpiť, sme pripravení. Robíme to radi," povedal aj za kolegov z kapely Martin Huba zo Skratu f štrku. S hitom Mlieko potešili všetkých, ktorí ich už dlhšie nepočuli. Už od roku 2009 pracujú na novom albume a aktuálne chystajú aj reštart v podobe nových vystúpení.

Ani chvíľu nad ponukou Janka Kulicha neváhali chalani z Novej komunity. "Som veľmi rád, že sa tu zišlo toľko skvelých ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť. Aj to je dôkazom, že ľudské osudy nám nie sú ľahostajné a vieme sa spojiť pre dobrú vec. Verím, že každé vyzbierané euro pomôže," povedal Michal Černaj.

Výťažok použijú na liečbu v zahraničí

Priamo na pódiu sa účastníkom koncertu aj tým, ktorí prispeli, poďakovala mama Karolínky Zuzana Hrašková.

"Ďakujem všetkým, zdravotné problémy, ktoré má Kaja, nás naučili prekonávať prekážky," povedala nám.

Vyzbierané peniaze použije rodina chorého dievčatka na zdravotnú starostlivosť či prípadnú hospitalizáciu v rakúskom Linzi, ale aj na cestovné či ubytovanie.

"Dohodli sme sa s odborníkom, Dr. Pumbergerom, že ak by Kaja vošla do akútneho štádia, bude operovaná v Rakúsku, takže všetky peniaze využijeme na liečbu," priblížila, kam poputuje výťažok z dobrovoľného vstupného.

Potrebuje novú energiu

Karolína je podľa slov jej mamy po niekoľkých operáciách chudučká a vyčerpaná. "Potrebuje sa zotaviť, teraz sa preto snažíme, aby nabrala sily a pokúšame sa dať dohromady potrebné financie," objasnila. "U nej nevieme ani hodinu ani minútu, kedy sa to môže skomplikovať a budeme sa musieť zobrať a ísť," dodala Kajina mamina.

Väčšina detí postihnutých závažnou vývinovou anomáliou plodu, ktorá spôsobuje komunikačný otvor blany bránice, teda "dieru v bránici", umiera ešte v prenatálnom štádiu. Karolínka mala šťastie a narodila sa Už prvé mesiace po narodení však boli pre ňu aj pre jej blízkych veľmi náročné.

Niekoľko rokov žila bez komplikácií, všetko sa zmenilo vlani a dnes Karolínka opäť potrebuje pomoc lekárov.

Ak ste žiarsky koncert nestihli, prispieť môžete priamo na účet, ktorého číslo je zverejnené TU. Na stránke www.kaja.sk nájdete nielen príbeh skúšanej školáčky, ale aj podrobné informácie o jej diagnóze, doterajšej aj plánovanej liečbe.

Muzikanti sa spojili pre pomoc chorej 11 ročnej Karolínke z Kremnice. Na koncerte zahrali: Virvar, Peter Šrank, Nová Komunita, Ivan Víťazka, Skrat f štrku, Lenka Libjaková a Ivan Vnučko, Janko Kulich & Kolégium, Banda Americano a Ivka Kováčová, Róbert Mikla, Radiopieces, Adam Baran a Agáta.


Festival Svetovo ponúkne popoludnie rôznych kultúr a tradícií

www.teraz.sk| 22.6.2015 | TASR

Žiar nad Hronom 22. júna (TASR) Stretnutie rôznych kultúr, národov, ale aj zvykov a tradícií ponúkne v Žiari nad Hronom 3. ročník obľúbeného pouličného festivalu s názvom Svetovo. Uskutoční sa v piatok 26. júna od 16.00 h na Námestí Matice slovenskej.
Mestské kultúrne centrum, ktoré podujatie pripravilo, sľubuje nevšedné popoludnie plné exotiky a skvelej zábavy. Pripravený je bohatý program plný tradičnej hudby, spevov, tancov a nebudú chýbať ani zaujímavé workshopy.

Medzi účinkujúcimi bude Mbay Ndayie zo Senegalu, Patricio Baeza Barrera z Chile, ale aj Afro Drum Show z Nigérie. V programe je aj predstavenie netradičných hudobných nástrojov Tuhar project či ujgurské, indonézske či iránske tance. Pripravené budú aj ázijské tradičné hry pre deti a dospelých, indonézska kuchyňa a stánok so suvenírmi či Kórejské hry.


Most Híd: Strana bude spolupracovať s primátorom Žiaru nad Hronom Petrom Antalom

www.most hid.sk/sk 5.6.2015 | -)

Dohoda o spolupráci vznikla na základe intenzívnych rozhovorov medzi predsedom strany Bélom Bugárom a primátorom Petrom Antalom. Spúšťačom celého procesu boli skúsenosti z kampane v komunálnych voľbách v jeseni minulého roku.

Peter Antal kandidoval v roku 2014 na funkciu primátora Žiaru nad Hronom, avšak už od roku 2012 vykonával túto funkciu po abdikácii jeho predchodcu. Za veľmi krátky čas sa mu podarilo dosiahnuť v meste viacero pozitívnych zmien, čo obyvatelia mesta ocenili aj v minuloročných komunálnych voľbách. "Dôveru, ktorú som dostal od ľudí cením. Zároveň však cítim, že ak chcem niektoré veci posunúť vpred, komunálna úroveň už nestačí," zdôvodnil potrebu spolupráce komunálnej politiky s parlamentnou primátor Antal.

Rozhovory medzi ním a predsedom Most Híd Bélom Bugárom začali počas kampane v komunálnych voľbách. Podľa Bugára je prioritou pre stranu Most Híd už od jej vzniku prepájanie miestnej a celoštátnej úrovne. "Množstvo problémov, ktoré riešia starostovia či primátori, je priamo spojených s tým, o čom rozhodujú poslanci v parlamente," uviedol Bugár. Most Híd má podľa neho záujem naďalej posilňovať odbornosť a kompetenciu v tejto agende. "Úprimne sa teším, že Peter Antal sa rozhodol s nami spolupracovať a som presvedčený o tom, že naša spolupráca bude úspešná," dodal na záver Bugár.


Ďalší úver na svietenie

Televízna stanica TA 3| 5.6.2015 | Martin Dušička / Norbert Dolinský

Norbert Dolinský, moderátor:
"Žiar nad Hronom si berie úver na modernizáciu osvetlenia, hoci ešte nesplatil predošlý úver na celkovú rekonštrukciu pouličných lámp. Vedenie mesta ale tvrdí, že je to nevyhnutné. Po piatich rokoch sa totiž ukázalo, že nové lampy síce šetria energiu, ale na sídliskách je tma. Problém tak majú vyriešiť LED svietidlá, na ktoré však potrebujú 300 tisíc eur."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Kým niektoré slovenské samosprávy majú ešte stále osvetlenie z čias socializmu, v Žiari nad Hronom už nie sú spokojní ani s lampami z roku 2010. Práve vtedy za štyri milióny eur obnovili celé mesto. Hoci úver ešte nesplatili, teraz si berú ďalší v hodnote 300 tisíc eur."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Za päť rokov sa posunula výrazným spôsobom LED technológia verejného osvetlenia a reaguje na technologický vývoj."

Martin Dušička:
"Úver jednohlasne schválili poslanci na mimoriadnom zasadnutí, reagovali tak na sťažnosti obyvateľov, podľa ktorých sa po rekonštrukcii osvetlenia mesto ponorilo do tmy. Večerný návrat z práce z námestia na sídlisko na Hviezdoslavovej ulici bol pre niektorých plný obáv."

Obyvateľka mesta:
"Pravdu povediac, tie ulice bol tak slabo osvetlené, že naozaj som mala strach a napríklad keď som chodila túto trasu pravidelne, tak vždy som radšej s niekým telefonovala, lebo som sa cítila bezpečnejšie, keď som niekoho mala proste na linke."

Martin Dušička:
"Tmu podľa mesta spôsobujú súčasné sodíkové výbojky, ktorých nevýhodou je nízke podanie farieb. Napriek silnej svietivosti vytvárajú dojem odtieňov šedej a to sa má zmeniť."

Igor Rozenberg, riaditeľ technických služieb:
"V porovnaní s LED technológiou je to niečo ako doma keď vymeníte žltú žiarovku za bielu, ten pocit tej svetelnosti je oveľa vyšší i napriek tomu, že ten výkon je rovnaký."

Peter Antal:
"Ľudia vo veľmi krátkom čase spoznajú rozdiel medzi tým, čo je dnes a čo bude."

Martin Dušička:
"Kým obyvatelia boli nespokojní, miestnym hvezdárom osvetlenie vyhovovalo."

Matej Korec, krajská hvezdáreň a planetárium:
"Čo nám vadí, bolo to, že práve neriešilo nasvetlenie parkovísk, školských areálov a ďalších vecí, ktoré sa potom dodatočne riešili nevhodnými zdrojmi svetla."

Martin Dušička:
"Projekt by mal riešiť aj to. Akú životnosť budú mať nové svietidlá, to ešte nikto nevie odhadnúť."

Igor Rozenberg:
"Nie som Sibyla, čiže na to odpoveď nedám, ale budem rád, ak za päť rokov príde nová technológia, možnože s nejakými solárnymi panelmi, ktoré znížia ešte podstatnejšie elektrickú energiu."

Peter Antal:
"Má to logiku, je to zníženie nákladov mesta, napriek tomu, že budeme splácať úver, budeme vynakladať menšie prostriedky na verejné osvetlenie."

Martin Dušička:
"Výmenu takmer 1400 svietidiel by chceli v Žiari nad Hronom stihnúť do konca augusta, takže už v septembri by mohli obyvatelia mesta posúdiť, či sa to oplatilo."


Na Šášove našli pekáreň

Televízna stanica TA 3| 4.6.2015 | Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Alfonz Šuran

Alfonz Šuran, moderátor:
"Hrad Šášov pri Žiari nad Hronom odkryl jedno zo svojich ďalších tajomstiev, postarali sa o to archeológovia, ktorí spod nánosu sutín vykopali stáročia ukrytú stredovekú pekáreň. Hoci sa o nej písalo v archívnych dokumentoch z roku 1680, doteraz sa nevedelo, kde presne leží. Chlebová pec je zároveň cestou k ďalším objavom."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Záchrana hradu Šášov sa dostáva do ďalšej fázy, okrem konzervovania hradných múrov postupne prichádzajú na rad aj vnútorné priestory, v jednom z nich objavili archeológovia jedinečnú stredovekú pekáreň."

Kristína Kučeráková, archeologička:
"Má murovaný základ, ktorý v podstate zrejme slúžil ako taká úložná plocha okolo samotnej pece, ktorá bola na vrchu. Dnes sa nám podarilo zachovať len vlastne pripálenú tehlovú časť na jej povrch, klenba je celá spadnutá aj v tej zadnej časti."

Martin Dušička:
"O to, že na hrade bola pekáreň aj sýpka, sa dozvedeli na základe archívneho výskumu, objavili dokument z roku 1680, keď hrad patril Banskej komore v Banskej Štiavnici. V ňom sa spomína aj miestnosť pekáreň."

Rastislav Uhrovič, Združenie na záchranu hradu Šášov:
"Tento priestor môžeme identifikovať dnes vďaka archeologickému nálezu."

Martin Dušička:
"Pec a jej okolie ešte podrobne skúmajú, zaujala však najmä rozmermi."

Kristína Kučeráková:
"Zatiaľ čo mám skúsenosti z ostatných hradov, čo som ja teda videla, tak je pomerne veľká tá pec. Takúto veľkú som ešte nevidela."

Rastislav Uhrovič:
"Máme vlastne záznamy, že naozaj tu tie vyššie šarže bývali ubytované, keď vojsko okolo prechádzalo. Čiže s tým má súvis potom zrejme aj tá väčšia chlebová pec."

Martin Dušička:
"Čo bude s nálezom ďalej, to ešte nevedia, konečné rozhodnutie urobia po dohode s pamiatkarmi."

Rastislav Uhrovič:
"Určite snaha by bolo to odprezentovať, ale vzhľadom na to, že tu máme veci, ktoré nejak tak viacej horia, by som povedal, tak zrejme to budeme prekrývať a opätovne zasypávať sutinou."

Martin Dušička:
"Pri obnove hradu čerpajú najmä z archívu v Banskej Štiavnici, výskum by ale radi rozšírili aj do Viedne. Zároveň žiadajú o pomoc všetkých, ktorí sa tu kedysi na ruine fotili."

Rastislav Uhrovič:
"By v rámci tej obnovy bolo pre nás veľkým prínosom, keby nejaká taká širšia verejnosť, ktorá má záujem nám pomôcť, poskytla vlastne nejaké také staršie fotografie práve z tých 60. 70. rokov."

Martin Dušička:
"Obnova hradu Šášov teda naberá na intenzite, no a v tomto roku by chceli ešte zrekonštruovať delovú vežu. Zároveň by ju chceli prekryť, aby získali nový priestor."


Veľká zebrovacia akcia

Televízna stanica Markíza| 1.6.2015 | Ľubo Fronko / Patrik Švajda, Zlatica Puškárová

Patrik Švajda, moderátor:
"Raz za čas sa vždy nejaký prestrieka a tak to ide ďalej. Taká je tradičná obnova priechodov pre chodcov."

Zlatica Puškárová, moderátorka:
"Nie ale v Žiari nad Hronom. Tam teraz obnovujú všetky mestské priechody."

Ľubo Fronko, redaktor:
"Pás za pásom, priechod za priechodom. Veľká zebrovacia akcia na všetkých mestských cestách potrvá v Žiari dva mesiace."

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora:
"Obnovujeme stodvadsaťšesť klasických priechodov pre chodcov čierno bielych a potom ešte k tomu pätnásť zvýraznených, ktoré vlastne máme červeno bielou farbou."

Ľubo Fronko:
"Tie sú na miestach so zvýšenou dávkou ostražitosti ako školy, či nemocnica. Biele pásy široké päťdesiat centimetrov majú medzi sebou odstup na takú istú vzdialenosť. Zaujímavé je, že životnosť priechodov je rôzna."

Roman Vívoda, pracovník:
"Dlhšie vydržia priechody na rovnej ceste, nakoľko nie sú zaťažované ako v zákrutách napríklad autobusmi, kamiónmi, ťažkými strojmi."

Ľubo Fronko:
"Dalo by sa povedať, že Žiar nad Hronom je momentálne akýmsi hlavným mestom priechodom na Slovensku. Svetovou metropolou je však určite Londýn. Nielen že tam začal fungovať prvý priechod so signalizáciou, ale v Londýne je aj najznámejšia zebra na svete. Vďaka tomu, že sa na nej fotili Beatles. História priechodov je stará viac než dvetisíc rokov. Poznali ich už v Pompejách, aj keď namiesto maľovaných čiar chodili po obrovských skalách vsadených do cesty. Ktovie, či by to vylepšilo dnešné štatistiky nehôd. Tu sú čísla len z Banskobystrického kraja."

Mária Faltániová, krajská hovorkyňa polície:
"Za prvé štyri mesiace sme zaevidovali tridsaťsedem dopravných nehôd s účasťou chodcov, desať z nich sa stalo na priechodoch pre chodcov."


Nelegálne obydlia chcú odstrániť

www.sme.sk| 29.5.2015 | Redakcia

Park sa stáva galériou drevených plastík. Najnovším prírastkom je podobizeň klauna.

ŽIAR NAD HRONOM. V historickom Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom onedlho pribudne nová drevená plastika vysoká takmer tri metre. Nová atrakcia znázorňuje klauna a po kráľovnej a kráľovi je ďalším z diel pedagóga na dôchodku Andreja Jánošku. Ten pred niekoľkými rokmi založil drevorezbársku dielňu Základnej umeleckej školy Zity Strnadovej Parákovej a dnes sa práci s drevom venuje vo voľnom čase.

Vo fraku a v cylindri

"Klaun je pre mňa pozitívnou a hravou témou je nositeľom veselých myšlienok a dobrej nálady. Tohto konkrétne možno nazvať klaunom džentlmenom, keďže má frak, klobúk a v ruke kvetinu," opísal dielko, ktoré čoskoro doplní areál detského ihriska v parku.

"Je vyrezané z lipy, ktorá vysychala, a tak ju vypílili. Pochádza pritom priamo z parku. Ešte máme pripravené ďalšie dva kláty z tohto istého stromu, z ktorých plánujeme ďalšie dve sochy," naznačil. Prezradil pritom, že jedna by mohla znázorňovať športový motív a stáť v blízkosti žiarskej športovej haly po jej obnovení a druhá by mohla byť súčasťou pripravovanej oddychovej zóny na Svitavskej.

Motorová píla aj dláta

Vo fáze tvorby je aj socha vodníka z topoľa, ktorú žiarsky rezbár zveril kolegovi, samoukovi z obce Pitelová. "Pracuje na nej Paľko Milčík, ktorý je pilčíkom," priblížil. Svoje miesto môže nájsť v susedstve rybníka pri vstupe do minizoo.

Pri tvorbe všetkých troch nadrozmerných plastík, ktoré zatiaľ Andrej Jánoška pre žiarsky park vytvoril, použil na hrubé práce motorovú pílu a na doladenie detailov rôzne náradie vrátane viacerých dlát.

Klauna by už čoskoro mali osadiť na ihrisku medzi lavičkami, oproti novej piknikovej zóne.


Nelegálne obydlia chcú odstrániť

Televízna stanica STV 2| 19.5.2015 | Marek Pivoluska / Martina Kvačkajová

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Na rozhraní katastrov obce Stará Kremnička a mesta Žiar nad Hronom, v časti Šášovské Podhradie, pribúdajú nelegálne obydlia. Tamojší obyvatelia sa obávajú, že sa chatrče môžu rozrastať a vznikne tam ďalšia rómska osada. Preto spísali petíciu a požiadali mesto, aby vo veci nelegálne postavených a pristavených objektov zasiahlo. Samospráva sľubuje náhradu."

Marek Pivoluska, redaktor RTVS:
"Toto bol kedysi iba jeden rodinný dom, dnes tu žije niekoľko rodín a postupne pribúdajú ďalšie unimobunky, a to nielen na súkromných ale aj na mestských pozemkoch. Susedia sa obávajú, že mesto stratí nad priestorom kontrolu. Sťažujú sa aj na problémy v spolunažívaní."
(začiatok ankety)

Opýtaný:
"Tak aj mne ukradli jeden kábel, prišli aj žandári, tuto susedovi zobrali za dve vrecia, za dva fúriky krumpľov. Zo Žiaru prišli asi 2 alebo 3 rodiny sem bývať. Neviem čo, kde sú to tam, ako to tam spávajú, to raz neviem."

Opýtaná:
"Pred pár týždňami doviezli si tú bunku tam, no a nikto nič."
(koniec ankety)

Marek Pivoluska:
"Tamojšia ulica je hranicou medzi obcou Stará Kremnička, ktorej obyvatelia spísali petíciu a mestom Žiar nad Hronom, kde žijú neprispôsobiví obyvatelia."
(začiatok ankety)

"Nikto sa nestará. Keď voláme políciu mestskú, lebo to patrí pod Žiar, vy patríte pod Kremničku, volajte štátnu. Keď voláme štátnu, to je Žiar, to musíte žiarskych volať."
(koniec ankety)

Marek Pivoluska:
"Obyvatelia v petícii žiadajú, aby mesto urobilo poriadok. To sľubuje náhradu."

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom:
"Mestská polícia už bola inštruovaná, že teda bude tam mať pravidelné výjazdy každý deň. Bude tam podľa všetkého osadená aj kamera jednak na to, aby nám tam nevznikali nové obydlia, ale aj na to, aby sme dokázali zabezpečiť akýsi poriadok a bezpečnosť."

Marek Pivoluska:
"Keďže nové obydlia vznikajú aj na mestských pozemkoch, samospráva monitoruje, o ktoré objekty ide."

Peter Antal:
"No momentálne musíme skutočne zamerať, ktoré sú naše pozemky a aké obydlia, alebo ako by som to nazval, unimobunky sú na nich postavené a budeme sa snažiť vyriešiť ten problém a v rámci teda právnych možností mesta."

Marek Pivoluska:
"Mesto už vyzvalo obyvateľov osady, aby odstránili nelegálne stavby."

Peter Antal:
"Bolo prisľúbené, že teda odstránia, avšak hľadajú kam."

Juraj Šimek, advokát, Právny dom Advokáti:
"Ak nedôjde k dobrovoľnému odstráneniu stavby, mesto ako vlastník pozemkov sa môže so svojimi nárokmi obrátiť na súd a žiadať, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým nariadi odstránenie stavby."

Marek Pivoluska:
"Marek Pivoluska, RTVS."


Zo zdrojov EÚ realizoval Žiar n.Hronom viacero projektov odpadového hospodárstva

www.enviroportal.sk| 18.5.2015 | tasr

Žiarskej samospráve sa v uplynulých rokoch vďaka dotáciám podarilo v oblasti odpadového hospodárstva realizovať niekoľko projektov, ktoré vo výraznej miere prispeli k zefektívneniu systému odpadového hospodárstva v meste. ,,V tejto oblasti sme priniesli v takom malom meste ako Žiar nad Hronom je, dosť značné finančné prostriedky," skonštatoval hovorca mesta Martin Baláž. Ako ďalej uviedol, ide najmä o najväčší projekt z eurofondov do odpadového hospodárstva, ktorý na Slovensku rieši samospráva, a to vybudovanie Centra zhodnocovania odpadov v hodnote približne 20 miliónov eur. ,,Projekt síce prešiel nejakým vývojom, krízou dodávateľských vzťahov a podobne, ale dnes to vyzerá tak, že všetko smeruje k zdarnému ukončeniu tohto projektu a že v tomto roku by mal byť skolaudovaný a uvedený do prevádzky," zhodnotil aktuálnu situáciu.

Ďalším projektom v hodnote približne 3,4 milióna eur, ktorý mesto v tejto oblasti realizovalo, bol projekt intenzifikácie separovaného zberu. V rámci neho nakúpilo mesto novú zvozovú techniku, automobily, ktoré vozia separovaný odpad, nové nádoby na separovaný zber, ktoré sú umiestnené v uzamykateľných stojiskách a približne 200 odpadkových košov s priehradkami na separovaný odpad. Nové nádoby na odpady dostali aj v školách, školských zariadeniach či v iných inštitúciách, o význame separovania odpadu boli poučené aj deti na školách.
,,Ďalšia investícia do odpadov bola rekultivácia skládky, ktorej platnosť končila pred niekoľkými rokmi, takže my sme ju za prostriedky z európskych peňazí zrekultivovali," dodal Baláž s tým, že išlo približne o dva milióny eur.
Tieto, ale aj ďalšie opatrenia samospráve pomohli docieliť, že podiel separovaných zložiek v meste neustále rastie. Žiar nad Hronom sa tiež dlhodobo môže pochváliť vysokou mierou zhodnoteného odpadu. Samosprávu však teší aj to, že sa zvýšila celková čistota mesta, čo si všímajú najmä ľudia, ktorí do mesta prídu z inokadiaľ.

Aj keď v oblasti odpadového hospodárstva mesto podľa jeho slov nad ďalšími veľkými projektmi zatiaľ neuvažuje, finančné prostriedky z eurofondov by chcelo v nasledujúcom období čerpať na iné projekty. ,,V našom meste treba riešiť aj iné oblasti a tam bude smerovať naša pozornosť pre riešenie projektov," dodal Baláž v tejto súvislosti.


Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov 9 nezamestnaných

www.sme.sk| 8.5.2015 | Ivan Mriška

Jedným z troch miest Slovenska, v ktorých sa diskutovalo o novom zákone o športe, sa stal Žiar nad Hronom.

ŽIAR NAD HRONOM. V hoteli Luna sa stretli vrcholní funkcionári najväčších slovenských národných športových zväzov, ale aj samotní športovci, ktorí vyslovili podporu pripravovanému novému zákonu o športe.

Zvýšenie rozdeľovania financií

Celú diskusiu viedla skupina odborníkov, ktorá je tvorbou návrhu nového zákona o športe poverená. Hlavným cieľom pripravovanej novej úpravy je vytvorenie štandardného prostredia a zvýšenie transparentnosti rozdeľovania a používania financií.

"Iniciatíva potreby prijatia nového zákona vznikla z dôvodu, že za posledné roky sa v športe vyskytlo niekoľko problémov, ktoré je potrebné riešiť, veď šport je dlhodobo poddimenzovaný z hľadiska financovania. V neposlednom rade je však dôležité to, že o význame športu treba hovoriť," povedal člen užšej pracovnej skupiny poverenej tvorbou návrhu nového zákona o športe Miroslav Hlivák.

V ostatných štátoch Európskej únie je financovanie jednotlivých druhov športu na vyššej úrovni ako u nás, príkladom nám môže byť napríklad susedná Česká republika. Podľa Hliváka nás práve členstvo v integračnom zoskupení zaväzuje k tomu, aby sa s týmto problémom začalo na Slovensku niečo robiť.

"Práve Európska únia vyzýva všetky členské štáty, aby sa začali pozerať na význam športu aj v inom kontexte. Napríklad z pohľadu spoločenského či kultúrneho," dodal.

Zákon je potrebný vyše dvadsať rokov

Záštitu nad vznikom nového zákona prebral olympijský víťaz zo Soulu a rodák z Kopernice Jozef Pribilinec.

"Pripravovaný zákon je potrebný už viac ako dvadsať rokov. Nielen ja, ale aj mnohí ďalší bojovali, aby šport mal systém, no nikdy sa nám nič nepodarilo. Plakali sme, pchali sme sa v úvodzovkách niekomu do dierky, no márne. Verím však, že sa tejto partii podarí, aby sa zákon, ktorý je pre Slovensko tak prepotrební, presadiť podarilo," povedal Pribilinec.

Zmena uhľa pohľadu na šport bude dôležitá, no či sa nový zákon dostane do platnosti, uvidíme až s odstupom času.

"Dôležité je, aby všetko malo systém a pravidlá financovania, veď nemôže sponzor či primátor mesta, ktorý má obmedzený rozpočet, suplovať štát," uzavrel bývalý chodec a zlatý medailista zo Soulu 1988.


Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov 9 nezamestnaných

Rozhlasová stanica Regina| 6.5.2015 | neuvedená

Neuvedená, redaktorka RTVS:
"Od začiatku mája pracuje na hrade Šášov neďaleko Žiaru nad Hronom 9 nezamestnaných. Združeniu na záchranu hradu Šášov sa ich podarilo zamestnať v rámci projektu ministerstva kultúry a rezortu práce. Počas 6 mesiacov budú pokračovať v rekonštrukcii barbakanu a hradnej veže. Predseda združenia Rastislav Uhrovič."

Rastislav Uhrovič, predseda Združenia na záchranu hradu Šášov:
"Jedná sa o stavebnú činnosť, takže bude našou snahou zakonzervovať naozaj komplexne barbakan, tak aby sme už sa nemuseli k nemu do budúcna nejako vracať, no a taktiež pokračovať chceme v tej delovej veži, ktorá je pre nás nejakou takou prioritou a kde by sme si do budúcna chceli vytvoriť nejaké zázemie."

Neuvedená, redaktorka RTVS:
"Prácu našli nezamestnaní aj na hrade Revište v Žiarskom okrese. Tam ich bude pracovať 19, medzi nimi aj 5 odborníci."


Obchvat nepriniesol efekt

Televízna stanica TA 3| 5.5.2015 | Martin Dušička / Zuzana Závodská

Zuzana Závodská, moderátorka:
"Dlho očakávaný obchvat Žiaru nad Hronom, ktorý otvorili koncom minulého roka, zatiaľ nenaplnil očakávania, tvrdí to žiarsky primátor Peter Antal. Hoci mal odkloniť tranzitnú dopravu z centra mesta, nestalo sa tak. Kamióny naďalej križujú mesto a nová rýchlostná cesta R2 je niekedy takmer prázdna."

Martin Dušička, reportér TA 3:
"Na otvorenie obchvatu čakal Žiar nad Hronom dlhé roky, už na začiatku jeho výstavby si mesto aj štát od cesty veľa sľubovali, mala totiž vyriešiť zásadný problém."
(začiatok archívneho záznamu zo 16.10.2012 )

Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
"Táto cesta je neuveriteľne dôležitá, aby odťažila vlastne mesto predovšetkým tým množstvom kamiónov, ktoré cezeň prechádzajú."

Ján Počiatek, minister dopravy:
"Najmä pre lokálne obyvateľstvo to bude mať veľký prínos."
(koniec archívneho záznamu zo 16.20.2012)

Martin Dušička:
"Aj krátko po jej otvorení vládlo nadšenie, rýchlostnú cestu očakávali ako soľ."
(začiatok archívneho záznamu z 15.12.2014)

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Verím, že hneď zajtra pocítia obyvatelia mesta hlavne zníženú hlučnosť a bezpečnosť."

Július Remenár, riaditeľ ODI PZ v Žiari nad Hronom:
"Dúfame, že nebudeme v budúcnosti už vyhodnocovať tento úsek ako nehodový."
(koniec archívneho záznamu z 15.12.2014)

Martin Dušička:
"Necelých päť mesiacov po otvorení obchvatu ale prišlo vytriezvenie, želaný efekt sa nedostavil, mesto je naďalej plné áut a obchvat je takmer prázdny, stretnete na ňom jedno alebo dve autá."

Peter Antal:
"Plne korešponduje s realitou, keď sa postavíte na ulicu SNP jednoducho a hlavne tie kamióny absolútne ignorujú obchvat a ďalej to valia cez mesto. Myslím si, že toto, na to obchvat nebol postavený."

Martin Dušička:
"Dôvodov je zrejme viac, cesta buď chýba v navigačných systémoch, alebo je slabo značená, prípadne sa kamionisti vyhýbajú plateniu mýta. Jedno vysvetlenie má aj polícia."

Mária Faltániová, hovorkyňa KR PZ v Banskej Bystrici:
"Obchvat Žiaru nad Hronom nesplnil očakávania v takom rozsahu, ako to občania mesta očakávali, nakoľko v meste Žiar nad Hronom a v jeho okolí sa nachádzajú priemyselné zóny a preto vodiči nákladnej dopravy sú nútení používať aj cesty 1/50 a 1/65 a preto aj z tohto dôvodu prechádzajú mestom."

Martin Dušička:
"Mesto ale žiada dôkladnejšiu kontrolu a pre tranzitujúce autá úplný zákaz, za jeho porušenie sankcie a pokuty."

Peter Antal:
"Ten úmysel je výborný, ešte raz opakujem a Žiarčania sú fakt radi, že ten obchvat je, avšak musíme prinútiť vodičov odkloniť tú dopravu z mesta."

Martin Dušička:
"Vedenie Žiaru nad Hronom vyzýva kompetentných, aby sa touto situáciou zaoberali, v opačnom prípade budú robiť tranzitujúce autá mestu naďalej problémy."


Záverečný účet mesta za rok 2014 ukázal, že Žiar hospodáril efektívne

www.teraz.sk| 24.4.2015 | TASR

Okrem prvej zmeny rozpočtu mesta bol na programe ostatného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom aj záverečný účet mesta za rok 2014.

Žiar nad Hronom 24. apríla (TASR) Okrem prvej zmeny rozpočtu mesta bol na programe ostatného zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom aj záverečný účet mesta za rok 2014. Ten podľa hlavného mestského ekonóma Martina Majerníka ukázal, že mesto vlani hospodárilo efektívne a ekonomicky zodpovedne.
"Mesto v minulom roku úspešne investovalo do mnohých projektov a popritom ešte dokázalo z peňazí, ktoré sme mali v rezervnom fonde z predchádzajúcich rokov, vyfinancovať investičné akcie, ktoré boli náročné, čo sa týka výšky peňazí, ale aj spracovania projektu," vysvetlil Majerník.

O tom, že mesto hospodárilo efektívne, svedčí podľa jeho slov aj prebytok bežného rozpočtu vo výške 1,067 milióna eur. "Čo nám dávalo predpoklad na to, aby sme nečerpali prostriedky z rezervného fondu a všetky investície vykrývali z prostriedkov, ktoré máme z bežných príjmov," zhodnotil Majerník. Prostriedky, ktoré mesto ušetrilo, tvoria rezervný fond v hodnote 430.000 eur.

Poslanci na rokovaní schválili aj prvú zmenu rozpočtu mesta. "Investujeme do veľkých projektov, ako je revitalizácia časti Etapa, kde chce mesto investovať necelých 200.000 eur, čo je významná položka v rozpočte vo výdavkovej časti," dodal Majerník.
Za pozitívnym hospodárením mesta je podľa jeho slov najmä plnenie príjmov na 106 %. "Netýka sa len podielových daní, ktoré sú garantované štátom, ale aj miestnych daní. Máme platobnú disciplínu na miestnych daniach relatívne vysokú," dodal s tým, že mestu sa podarilo stabilizovať nedoplatky. V oblasti výdavkov sa mestu podarilo ušetriť vo viacerých oblastiach.


Plodná jar

Televízna stanica Markíza| 22.4.2015 | Martina Kašiarová / Patrik Švajda, Zlatica Puškárová

Patrik Švajda, moderátor:
"Jar je v Žiari nad Hronom mimoriadne plodná."

Zlatica Puškárová, moderátorka:
"Narodilo sa tu najviac mláďat za celú existenciu malej zoologickej záhrady v parku."

Patrik Švajda:
"To všetko pod dohľadom bezpečnostných kamier."

Zlatica Puškárová:
"Najviac sa pochlapili samci klokana červenokrkého. Dve mláďatá už vykukujú mamám z vakov."

Dievčatko:
"Klokanček."

Peter Jagoš, technické služby mesta:
"Táto jar bola plodná takmer pre všetky druhy."

Martina Kašiarová, redaktorka:
"Exotické kamerúnske kozliatko, či malý osol. Mláďa našej slovenskej ovce vyzerá ako plyšová hračka. Aj keď táto jar bola mimoriadne plodná, no tak tento párik emu hnedý na svoje potomstvo ešte len čaká. Vek už na to majú. Možno sme ich vyrušili práve pri vábení. Pokúsili sme sa nakrútiť tieto inak mierumilovné zvieratá zblízka. Napokon pred nimi ušiel aj náš kameraman. Svoj život v žiarskom parku dožila aj koza, ktorá celý život vystupovala v známom českom cirkuse. Nové zvieratá do tejto minizoo už nikto nakupovať neplánuje. Pri takomto tempe množenia to príroda čoskoro zariadi úplne sama. Zvieratá tu pritom žijú, aj sa množia pod dohľadom bezpečnostných kamier."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"Porozbíjali sa tu či už smetné koše, verejné osvetlenie v minulosti."

Martina Kašiarová:
"Navyše ľudia zvykli zvieratá cez plot kŕmiť. Kamery, ale aj tabule so zákazom majú zabrániť najhoršiemu."

Peter Jagoš:
"Ľudia nahádžu buď nejaké splesnivené pečivo alebo ešte teda čerstvé nejaké mokré. Viackrát už bol zaznamenaný úhyn práve kvôli tomuto."


Históriu sa učia stavaním hradov

Televízna stanica STV 1| 20.4.2015 | Martina Marettová / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor:
"Siedmaci a ôsmaci na jednej zo základných škôl v Žiari nad Hronom sa učia históriu netradične. V rámci školského projektu mali za úlohu vytvoriť maketu slovenského hradu, či zámku. Museli si preto naštudovať dobové obrázky a spoznať aj jeho dejiny."

Martina Marettová, redaktorka:
"Na výrobu makiet použili žiaci modelovacie hmoty, drevo, ale aj piesok. Zmenšenina hradu Gýmeš je dokonca pokrytá kameňmi priamo zo zrúcaniny."

Kristína Crchová:
"V okolí Gýmeša sa nachádza mesto Nitra a v Nitre býva moja stará mama. Už v detstve som na ňom párkrát bola. Tento hrad ma zaujal, keďže nie všetci ho poznajú. Je to zrúcanina, čiže okolo hradu je kopec rôznych kameňov, tak som si zobrala taktiež vetvičky z toho stromu."

Martina Marettová:
"Podľa učiteľky dejepisu je takáto forma učenia pre deti zaujímavejšia ako klasické memerovanie."

Zdenka Boldišová, učiteľka dejepisu:
"Keď mnohí boli na tých hradoch, tak nám rozprávali o tom, aká bola atmosféra, ako sa tam cítili, a to si myslím, že v školských laviciach ani jeden z nich nezažije."

Martina Marettová:
"Spomedzi zmenšenín slovenských hradov a zámkov bola najvernejšia kópia nového zámku v Banskej Štiavnici"

Leonie Sophie Engel:
"S týmto hradom v Banskej Štiavnici mi pomáhal starý otec. Vlastne toto sú vyrobené plastové kríčky, jemný plech a drevo a tieto veže, boli z toho plastové rúrky, boli vyrezané a nasunuté. Toto je vlastne krytina na strechy."

Martina Marettová:
"Nový zámok patrí k dominantám Banskej Štiavnice. Dnes ho ročne navštívi pätnásťtisíc ľudí. V časoch vojen s Turkami slúžil ako strážna veža Vartovka."

Zuzana Denková, Slovenské banské múzeum, Banská Štiavnica:
"Takáto veľká Vartovka nebola nikde inde na Slovensku postavená. Takže určite tým hlavným lákadlom je samotný objekt, ktorý je naozaj viditeľný z každého miesta v meste. No a potom aj tou expozíciou, čiže tým, čo ponúka vo svojich útrobách alebo čo skrýva, lebo je to v podstate jediná taká komplexná expozícia, ktorá zachytáva veľmi významné obdobie bojov s Turkami."

Martina Marettová:
"Žiarski žiaci vymodelovali desiatku hradov a zámkov. Nechýbali medzi nimi Červený Kameň, Šomoška, či Oravský hrad."


Žiar nad Hronom vizualizujú

Televízna stanica STV 2| 7.4.2015 | Martina Marettová / Martina Kvačkajová

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS:
"Ako kedysi vyzeralo mesto Žiar nad Hronom približuje nová digitálna vizualizácia. Vytvoril ju archeológ Peter Mosný a architekt Jozef Sálus. Pri tvorbe čerpali z dobových dokumentov."

Martina Marettová, redaktorka RTVS:
"Priblížiť históriu Žiaru nad Hronom modernou formou, taký bol zámer mesta pri vizualizácii Svätokrížskeho námestia."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"My sme relatívne mladé priemyselné mesto, ale sme vyrástli na základoch mestečka, ktoré je tu už stovky a stovky rokov."

Martina Marettová:
"Archeológ Peter Mosný a architekt Jozef Sálus sa spojili, aby vytvorili digitálnu rekonštrukciu pôvodného mesta. Pri práci čerpali najmä z dobových máp a podkladov."

Jozef Sálus, architekt:
"Tie historické materiály dával dokopy archeológ, historik a vlastne na základe týchto historických materiálov potom sa dávali do nejakej tej digitálnej podoby vizualizácie námestia v Svätom Kríži."

Martina Marettová:
"Pri čo najvernejšom zobrazení mesta im pomohol aj fakt, že nové domy sú postavené na základoch tých pôvodných."

Jozef Sálus:
"Historická skladba mestečka Svätý Kríž má niekoľko záchytných bodov. Hlavným oporným bodom je vlastne kostol, v ktorom je pochovaný biskup Moyzes, ale je tam potom kaštieľ renesančný a pôvodná historická urbanistická skladba námestia v stredovekej podobe spolu s radnicou v strede námestia."

Peter Mosný, archeológ:
"Zachovala sa dispozícia stavieb a celého námestia. Domčeky, aj keď sú už k novej dobe, s novými fasádami, s novou farbou, ale základy a ich dispozícia je stále ešte pôvodná gotická."

Martina Marettová:
"Mesto sa snaží priblížiť históriu Svätého Kríža ešte bližšie. Preto pred časom odkúpilo hospodársky dom na niekdajšom Svätokrížskom námestí. V ňom zriadi dobové múzeum, ktoré návštevníkom priblíži tradičný život vo Svätom Kríži. Martina Marettová, RTVS."


Mesto a Sport Trend predstavia zámer dokončenia zimáku

www.sme.sk| 2.4.2015 | Redakcia

Verejnosť uvidí plánované architektonické riešenie a spozná aj alternatívne návrhy financovania projektu, pre ktorý sa chce mesto spojiť so súkromnou spoločnosťou.

ŽIAR NAD HRONOM. O budúcnosti žiarskeho zimného štadióna budú na verejnej diskusii hovoriť primátor mesta Peter Antal (nezávislý) a zástupcovia spoločnosti Sport Trend, ktorá ho má v dlhodobom prenájme.

Podrobnosti plánovaného projektu, na ktorom by malo mesto spolupracovať so súčasným nájomcom areálu, budú verejnosti, ale aj poslancom prezentovať 9. apríla o 16.30 v divadelnej sále mestského kultúrneho centra.

"Žiarčania spoznajú architektonické riešenie, alternatívy financovania dokončenia zastrešenia štadióna aj právne riešenie budúcich vzťahov medzi partnermi projektu," naznačil hovorca mesta Martin Baláž.

O tom, či a za akých podmienok sa projekt uskutoční, rozhodnú žiarski poslanci.

"Táto prezentácia má byť jedným z východísk, aby sme mohli pokračovať a aby na najbližšom mestskom zastupiteľstve mohol byť predložený materiál týkajúci sa projektu," povedal Baláž.

Štadión by mal byť v budúcnosti kompletne zastrešený a zabezpečený proti povodniam, ktoré ho v ostatných rokoch ohrozovali. Hokeju by mal slúžiť až jedenásť mesiacov v roku.

O časových súvislostiach a termíne dokončenia areálu , ale aj o ďalšom prevádzkovaní športoviska rozhodnú však až žiarski poslanci.

Mesto ešte v roku 2009 práve pre nedostatok peňazí prevádzku zimného štadióna stoplo, čo znamenalo koniec zaľadňovania a zánik miestneho hokejového klubu.


V žiarskom parku pribudne pikniková zóna

www.sme.sk| 1.4.2015 | tasr

Mesto avizuje ďalšie novinky v parku. Jednou z nich je pikniková zóna.

ŽIAR NAD HRONOM. V žiarskom Parku Štefana Moysesa, ktorý sa v poslednom období stal vyhľadávaným miestom oddychu mnohých miestnych, pribudne pikniková zóna. "Park Š. Moysesa u nás plní úlohu prímestskej rekreačnej zóny. Je veľmi obľúbený a v posledných rokoch mu venujeme aj zvýšenú pozornosť, takže ho rekultivujeme a zatraktívňujeme pre obyvateľov. V tomto roku sme na prelome zimy a jari začali s prácami pre piknikovú zónu," priblížil hovorca mesta Martin Baláž.

Základom piknikovej zóny je kvalitný trávnik. Mestské technické služby už preto túto plochu rekultivovali, vyrovnali a valcovali. Dosievala sa tiež tráva, zrealizované bolo aj automatické zavlažovanie. Pikniková zóna sa bude nachádzať oproti detskému ihrisku a workout zóne. Výber nie je náhodný. "Rodičia môžu svoje deti nechať zahrať sa na preliezačkách a oni si zatiaľ môžu ľahnúť do trávy a oddychovať," podotkol Baláž. Samospráva verí, že túto novú možnosť ocenia Žiarčania už v najbližších mesiacoch.

Okrem piknikovej zóny by malo v blízkej budúcnosti v parku pribudnúť aj malé pódium, ktoré bude využívané na menšie kultúrne aktivity. Aby zapadlo do koloritu parku, vyrobené bude z dreva.

Mestské technické služby sa v uplynulom čase venovali aj priestranstvám na miestnom plážovom kúpalisku. Ako vysvetlil Baláž, trávnaté plochy využívané na odpočívanie sa upravovali, vyrovnávali sa na nich nerovnosti a upravovala sa aj tráva.


Najlepších mladých slovenských videotvorcov ocenili v Zlatej klapke

www.teraz.sk| 31.3.2015 | TASR

Zlatá klapka je pokračovaním súťaže Slovenský detský Oskar.

Najúspešnejších z celoslovenskej súťaže v detskej audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe Zlatá klapka ocenili na dnešnom galavečere v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Jej vyhlasovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a hlavným organizátorom Základná umelecká škola (ZUŠ) Jána Albrechta v Bratislave. Na snímke atmosféra oceňovania v Bratislave 31. marca 2015. Foto: TASR/Andrej Galica

Bratislava 31. marca (TASR) Najúspešnejších z celoslovenskej súťaže v detskej audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe Zlatá klapka ocenili na dnešnom galavečere v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Jej vyhlasovateľom je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a hlavným organizátorom Základná umelecká škola (ZUŠ) Jána Albrechta v Bratislave.

Zlatá klapka je pokračovaním súťaže Slovenský detský Oskar, pričom organizátori ju museli premenovať pre námietku spoločnosti Academy of Motion Picture Arts and Sience v americkej Kalifornii, ktorá vlastní práva na udeľovanie filmových Oscarov.

"Do súťaže sme dostali 97 príspevkov v celkovej dĺžke takmer šesť hodín," povedala v úvode slávnosti Lucia Celecová, riaditeľka ZUŠ Jána Albrechta, ktorá vzdeláva tiež v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe.

Súťaž je pre 10 až 19 ročných žiakov ZUŠ, centier voľného času (CVČ), základných a stredných škôl, ktorých baví nakrúcanie videí, chcú si svoje práce porovnať s rovesníkmi a vypočuť názor profesionálov. Hodnotila ich porota zložená z pedagógov vysokých škôl a profesionálov z televízneho a filmového prostredia.

V mladšej (10 14 rokov) kategórii Spravodajstvo boli udelené dve prvé miesta. Základná škola (ZŠ) Žiar nad Hronom (Juraj Námešný, Lukáš Minka, Kristína Crchová, Nina Briadková, Dana Koštová) ju získala za príspevok o ľudových zvykoch Fašiangy a CVČ Kežmarok (Alex Šajtlava a Chiara Anna Vitkovská) za Deň snehu o rozvoji agroturistiky na severnom Slovensku. Dominik Matulaj zo Súkromnej strednej umeleckej školy (SSUŠ) Košice zvíťazil v staršej spravodajskej kategórii (15 19 rokov) s reportážou o priebehu zbierky Hodina deťom.
Prvú cenu v kategórii Publicistika a dokument (10 14 rokov) si prevzala Mária Bernátová (ZUŠ Jána Albrechta) za príspevok Skanzen o živote rusínskej národnosti a starší žiaci ZUŠ Rimavská Sobota Simona Erdödiová, Matej Kováč a Michal Ďuriška. Tí dokumentom Sága krásy rozprávaním šičky krojov priblížili ich históriu i dôležitosť v minulosti.

Kameraman Anton Szomolányi vo vekovo otvorenej kategórii Kamera (10 19 rokov) odovzdal cenu Dominikovi Györgymu zo SSUŠ Košice za príspevok Deathof Art. Príbehom baletky, v ktorom pracuje iba s obrazom a zvukom bez hovoreného slova, zvíťazil Dominik György aj v staršej kategórii Réžia. Mladšiu vyhral Juraj Námešný (ZŠ Žiar nad Hronom) príspevkom Život... aj veci ho majú. V ňom poukázal, že hodnotnejšie ako peniaze môžu byť spomienky a iné citové putá.

Porota rozhodla, že najlepší hudobný klip z mladších súťažiacich nakrútil Lukáš Celec (ZUŠ Jána Albrechta). Nazval ho Podoby Bratislavy, kde spojil vlastnú interpretáciu hudby baroka, klasicizmu a súčasnej hudby s architektúrou tých období a zobrazil premeny mesta za niekoľko storočí. U starších zvíťazili Roman Šupej a Lenka Štefanková (SSUŠ Košice) čiernobielym videoklipom Tulamoredew reklama, kde s miernym ironickým nádychom jednoduchými výrazovými prostriedkami podávajú myšlienku a obsah.
Kategóriu Krátky hraný film (10 14 rokov) vyhrali Maximilián Mravčák a Eva Kelešiová (Škola pre mimoriadne deti a gymnázium, Bratislava) s nemým filmom Zlato. U starších boli najlepší Eva Žůrková, Viktor Sojka, Marek Segiň, Jaroslav Kuchárik, Daniel Artur Michalica a Alica Köverová (ZUŠ Jána Albrechta) s príbehom Na vrchole Mount Everestu.

V spojenej kategórii Animovaný film (10 19 rokov) porota udelila dve prvé miesta za snímky o životnom prostredí. Získali ich Martina Kvaková (Spojená škola Letná, Poprad) za film Priateľstvo a SUŠ Trenčín (Alexandra Václavíková, Daniel Jenikovský, Richard Hrbas, Mariana Marková, Tamara Ferencziová, Mariana Čečová, Marek Šugra) za film Voda.

Aj kategória Strih bola vekovo otvorená. V nej sa z víťazstva tešil Valér Futej (Súkromná ZUŠ Prešov) za film Behindthe Scenes Podvod, ktorý je o zákulisí z výroby tohto filmu.
Cenu za dievčenský výkon pred kamerou si prevzala Alica Köverová (ZUŠ Jána Albrechta, Bratislava). Vo filme Na vrchole Mount Everestu prežíva po autonehode ťažké chvíle a zamýšľa sa nad životom a smrťou. Rovnakú cenu medzi chlapcami získal Dominik Matulaj (SSUŠ Košice) za profesionálny a kultivovaný prejav pri moderovaní spravodajstva vo filme Veľké noviny stužková.

Kategóriu Námet a scenár vyhral Richard Schindler (Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium Bratislava) za film Vždy je cesta von. Nakrútil ho o žene, ktorá sa zhodou nešťastných okolností stala bezdomovkyňou a v tých podmienkach vychovávala syna. Pevnou vôľou svoj osud zvrátila a jej syn sa stal jedným z najpopulárnejších detských hercov.
Na vyhodnotení boli udelené aj štyri mimoriadne ceny.


Mladým chcú oslobodenie mesta priblížiť pieskovou animáciou

www.sme.sk| 25.3.2015 | iva

Mladým chcú oslobodenie mesta priblížiť pieskovou animáciou.

ŽIAR N. HR. Mladým Žiarčanom chcú oslobodenie mesta Červenou armádou priblížiť pieskovou animáciou v podaní umelkyne Evy Aibaz s hudobným sprievodom žiarskeho muzikanta Martina Hubu.

"Pôjde o audiovizuálnu šou. Umelkyňa pôvodom z Ruska bude pieskom maľovať výjavy z historických fotografií mesta z konca vojny a zo samotných dní oslobodenia Svätého Kríža nad Hronom. Vznikajúce obrazy budú zároveň premietané na veľkoplošné plátno," povedal o netradičnej pripomienke významnej udalosti v dejinách Žiaru hovorca mesta Martin Baláž. Na šou pri príležitosti 70. výročia oslobodenia pozýva 10. apríla o 19. hodine na Námestie Matice slovenskej.

Pietna spomienka sa však uskutoční už skôr, a to 31. marca, rovnako v centre mesta, kde udalosť pripomína pamätná tabula.


Žiar chce viac chrániť mestské pamiatky

Televízna stanica STV 1| 15.3.2015 | Andrea Janovská / Jana Košíková

Jana Košíková, moderátorka:
"Žiar nad Hronom má Zoznam mestských pamätihodností. Zahŕňa aj mladšie sochy a budovy, ktoré zatiaľ nepatria k národným kultúrnym pamiatkam. Mesto ich takýmto spôsobom chráni, aby ich ľudia poškodili, či zničili."

Andrea Janovská, redaktorka:
"Do Zoznamu mestských pamätihodností sa dostali aj plastiky nad vchodovými dverami bytových domov V minulosti sa totiž stalo, že pri oprave ich demontovali alebo zatreli."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:
"To bol taký popud, aby sa nám to v budúcnosti nestávalo a vlastne tieto umelecké a zaujímavé artefakty zostali zachované aj pre budúce generácie. čiže napríklad v budúcnosti, pokiaľ aj bytové spoločenstvá budú chcieť rekonštruovať svoje domy a majú takéto plastiky na svojich domoch, tak už budú musieť o tom upovedomiť mesto a vlastne mesto bude mať aj dohľad, aby tie plastiky boli zachované."

Andrea Janovská:
"V zozname je tridsaťpäť pamätihodností. Najstaršou je kaplnka navštívenia Panny Márie postavená okolo roku 1709. Naopak, najmladšou je socha Štefana Moyzesa, ktorá má šestnásť rokov. Celý súpis vytvoril archeológ Peter Mosný. Trvalo mu to mesiac."

Peter Mosný, archeológ:
"Rozdelil som to do niekoľkých skupín. Pamiatky mestské, pamiatky sakrálne, umelecké pamiatky, sochy a podobne, potom pamiatky povstania, Slovenského národného povstania, druhej svetovej vojny, no a pamiatky architektúry, ktorá je hodná zachovať."

Andrea Janovská:
"Zoznam by mal domácich obyvateľov upozorniť na mestské pamiatky a z výšiť aj ich záujem o poznanie miestnej histórie."

Zuzana Klasová, riaditeľka Kraj. pamiat. úradu B. Bystrica:
"Vyjadrujú veľmi lokálne charakteristiky, napríklad určité časti chotáru alebo nejaké historické udalosti, ktoré súčasne zvyšujú povedomie obyvateľov vytvárajú ich hrdosť a zároveň teda aj vytvárajú väčší a úzkejší vzťah k danej lokalite alebo k danému územiu, kde sa nachádzajú a bývajú."

Andrea Janovská:
"Hoci na obnovu pamätihodností mesto nemôže žiadať peniaze z fondov ministerstva kultúry, vďaka ich súpisu na ne môže vyčleniť peniaze aspoň z rozpočtu mesta."


Žiar nad Hronom hľadá zdroje na modernizáciu futbalového štadióna

www.teraz.sk| 12.3.2015 | TASR

Súčasný žiarsky štadión je totiž podľa jeho slov veľmi rozľahlý a v zlom technickom stave je aj budova tribúny.

Žiar nad Hronom 12. marca (TASR) Žiarska samospráva sa snaží získať finančné prostriedky na opravu futbalového štadióna. Primátor Peter Antal avizuje, že mesto vyvíja aktivity, aby sa dostalo do skupiny miest, ktoré získajú dotáciu od vlády na modernizáciu futbalového štadióna.

Mesto je aktuálne podľa jeho slov v štádiu náhradníka, pretože Žiar nad Hronom pôvodne do tohto projektu modernizácie a výstavby futbalových štadiónov nebol vybraný. "V prípade, že niektoré mestá odstúpia od zámeru rekonštruovať štadióny, malo by to byť definitívne známe do konca marca, mohli by sme sa dostať do tejto skupiny," informoval Antal.

"Naším zámerom je vytvoriť malý moderný futbalový štadión s kapacitou do 3000 divákov, tak ako je to naprojektované," priblížil hovorca mesta Martin Baláž. Keby sa to mestu podarilo, II. futbalová liga, ktorú FK Pohronie v súčasnosti hrá na štadióne v Dolnej Ždani, by sa hrávala na tomto štadióne. Súčasný žiarsky štadión je totiž podľa jeho slov veľmi rozľahlý a v zlom technickom stave je aj budova tribúny.

Ak sa mestu nepodarí získať takýmto spôsobom finančné prostriedky na opravu štadióna, do prác na rekonštrukcii futbalového stánku sa pustí aj z vlastných zdrojov, no v menšom rozsahu. "Nie v takom rozsahu, lebo to by sme si nemohli dovoliť projekt za 1,3 milióna, ale určite nejaké postupné rekonštrukcie na štadióne budeme robiť aj z mestských zdrojov," dodal Baláž s tým, že by išlo najmä o modernizáciu priestorov či posunutie trávnika bližšie k tribúne.


V Žiari nad Hronom chcú rozšíriť kamerový systém

www.teraz.sk| 23.2.2015 | TASR

Tie by mali byť napojené na už existujúci systém, pričom prostriedky na ich kúpu chce mesto získať z ministerstva vnútra.

Žiar nad Hronom 23. februára (TASR) V Žiari nad Hronom chcú tento rok rozšíriť monitorovací systém o ďalších šesť kamier. Tie by mali byť napojené na už existujúci systém, pričom prostriedky na ich kúpu chce mesto získať z ministerstva vnútra.

"Projekt nepočíta so vznikom nových pracovných miest, pretože to budú obsluhovať tí istí pracovníci, ktorí obsluhujú monitorovací systém aj v súčasnosti," vysvetlil Ján Vinarčík zo žiarskeho mestského úradu. Obsluha bude totiž zabezpečená zriadenou chránenou dielňou s pracovníkmi so zníženou pracovnou schopnosťou.

V súčasnom systéme sa nachádza 12 vonkajších analógových kamier. Nové kamery by mali byť otočné a digitálne. Ako uvádza mesto, prepojenie kamier bude dosiahnuté aj novou autonómnou bezdrôtovou sieťou v nelicencovanom pásme, ktoré bude zapojené do existujúcej optickej siete mesta.

Kamery by mali byť situované na budove I. základnej školy, budove materskej školy na Ulici A. Kmeťa, na stĺpe za budovou Pohronského osvetového strediska, na rohu budovy "Kocky", na rohu budovy Ubyfo a šiesta by mala byť náhradou starej analógovej kamery umiestnenej na betónovom stĺpe pri záhradníctve Liana.

Celkové náklady projektu sú vo výške približne 22.400 eur, požadovaná výška dotácie je 17.760 eur.


Reliéfy na domoch v Žiari nad Hronom sú už na zozname pamätihodností

www.teraz.sk| 17.2.2015 | TASR

Na zoznam sa podľa primátora Petra Antala dostali pamiatky, ktoré mesto považuje vo svojej histórii alebo z hľadiska architektúry za dobré a výnimočné.

Žiar nad Hronom 17. februára (TASR) Žiar nad Hronom má nový zoznam pamätihodností mesta. Na zoznam sa podľa primátora Petra Antala dostali pamiatky, ktoré mesto považuje vo svojej histórii alebo z hľadiska architektúry za dobré a výnimočné. "Pre mesto to znamená, že sme jasne definovali to, čo má mesto záujem chrániť," podotkol primátor.

Na zozname, ktorý zostavovala skupina odborníkov, sú aj typické reliéfne domové štíty na bytových domoch. Tieto štylizované ornamentálne sgrafitá sú typickým prvkom obdobia okolo roku 1950 1960, ktoré si podľa odborníkov zaslúžia zachovanie. Reliéfy napríklad zdobia bytové domy na ulici Dukelských hrdinov, Cyrila a Metoda či na ulici A. Dubčeka.

"Každý, kto bude chcieť nejakým spôsobom zasiahnuť aj do takto chránenej pamiatky, je to nižší stupeň ochrany, bude musieť požiadať o stanovisko mesta," vysvetlil primátor. V praxi to teda znamená, že bytové spoločenstvá ich už budú musieť pri rekonštrukciách svojich domov zachovať.

"Tie reliéfy sú možno pre Žiarčanov niečo obyčajné, niečo zo socialistickej architektúry a nepovažujú to niektorí za významné. Avšak málokto si to uvedomuje, že v rámci Slovenska nie je veľa takýchto bytových domov s týmito reliéfmi," zhodnotil Antal s tým, že reliéfy sú zaujímavé aj pre mladých architektov.


V Žiari vzniká unikátna graffiti fasáda

www.sme.sk| 16.2.2015 | Redakcia

Proti sprejerom nebojujú. Nápisy prekryli dielom profesionála. Asi týždeň potrebuje Ivan Jakušovský, aby z fádnej fasády urobil dielo, pri ktorom sa zastavujú nadšení zvedavci.

ŽIAR NAD HRONOM. Problémy s vandalmi a sprejermi, ktoré opakovane riešili, sa majitelia žiarskej čajovne Za rohom Dušan a Valika rozhodli riešiť netradične. Viac ako desať metrov dlhú fasádu pokryje už o niekoľko dní nadrozmerné graffiti.

"Ľudia to väčšinou riešia zatieraním, ale my sme sa na nápisy rozhodli reagovať super bombastickým graffiti zobrazujúcim výjavy zo života, ktoré si snáď nikto netrúfne popísať," predstavuje zámer Dušan Blaho.

Bez štetca, iba so sprejom

Motívy detí, posedenia pri čaji či pouličných umelcov vybral spolu s majiteľmi čajovne Ivan Jakušovský z Handlovej (39), ktorý sa street art u venoval už ako tínedžer.

"Nie každý sprejer dokáže vytvoriť graffiti charaktery, niektorí preto ostávajú iba pri nápisoch. Nepoužil som žiadne štetce, iba spreje, pri detailoch si občas vypomôžem šablónou. Zvolili sme sépiové zafarbenie, aby to príliš nekričalo," ukazuje nám niektoré dokončené časti.

"Všetky postavy budú vrhať tiene, bude to pôsobiť veľmi realisticky také zobrazenie atmosféry na ulici," približuje.

Toho, že by jeho dielo poškodil nejaký menej zručný sprejer, sa neobáva. "Bola by to škoda, ale nebojím sa toho. Náš kódex hovorí, že do pekne urobenej steny a do pamiatok sa "nekafre". To sú základné pravidlá, aj keď sem tam sa nájdu zúfalci, ktorí ich porušia."

Adrenalínové zážitky z Paríža

Na objednávku pracuje Ivan asi dvanásť rokov, všetko, čo urobil predtým, bolo nelegálne. "Teraz graffiti zažíva rozmach, ale keď som začínal, nedali sa zohnať farby, nebolo ani legálnych stien," spomína.

Pripúšťa však, že to bola zábava. "Zákazkami sa živím, ale nič sa nevyrovná tomu, keď sa večer stretnete s partiou a ide sa," hovorí s úsmevom.

Poriadne adrenalínové zážitky si priniesol z Paríža, kde istý čas pôsobil. "Sú tam úžasné steny. Dostal som sa vtedy do partie chalanov, čo robili ilegálne vlaky. Najskôr si mysleli, že som policajt, bol som vtedy vyholený a ešte som mal aj prízvuk, nakoniec som si ale ich dôveru získal fľašou whisky," spomína, ako najskôr stával na stráži a neskôr sám sprejoval. "Boli to obrovské nápisy takzvané bomby," vysvetľuje.

Mnohí vidia len vandalizmus

Dnes si už otec dvoch dcér vo veku tri a desať rokov nemôže dovoliť utekať pred policajtmi. Graffiti, ktoré podľa neho stále mnohí chápu ako vandalizmus, chce aj preto spropagovať a ukázať v pozitívnom svetle.

"Vyučujem deti v rámci výtvarného odboru a určite ich chcem priviesť aj k sprejom. Žiaľ, stáva sa mi, že na mňa zavolajú políciu, hoci striekam na legálnu stenu či na objednávku majiteľa budovu," hovorí.


ŽIAR N.HRONOM: Na opravu ciest a chodníkov pôjde tento rok 200.000 eur

www.teraz.sk| 16.2.2015 | TASR

"Taká suma za posledných šesť rokov v rozpočte na tento účel vyčlenená doposiaľ nebola," hovorí Miloslav Baranec zo žiarskeho Mestského úradu.

Ako jedna z prvých samospráv na Slovensku zakúpil Žiar nad Hronom novú technológiu plátania výtlkov na verejných komunikáciách. Asfaltovanie výtlkov tzv. infražiaričom umožní opravu komunikácie do 48 hodín od nahlásenia v akomkoľvek počasí a v akýchkoľvek mrazoch.

Žiar nad Hronom 16. februára (TASR) Na opravu ciest a chodníkov pôjde tento rok v Žiari nad Hronom 200.000 eur. "Taká suma za posledných šesť rokov v rozpočte na tento účel vyčlenená doposiaľ nebola," hovorí Miloslav Baranec zo žiarskeho Mestského úradu.

Dĺžka chodníkov je v porovnaní s ulicami v meste viac ako dvojnásobná a predstavuje takmer 48,5 km. V súvislosti s ich šírkou však mesto potrebuje zabezpečiť opravy a údržbu takmer 112.000 m2 ich plochy.

"V závislosti od ponuky dodávateľa, čo bude vypísané verejné obstarávanie, uvažujeme, že by sa mohli opraviť približne necelé tri kilometre chodníkov a iných komunikácií, čo je približne 8300 m2," podotkol Baranec.

Mesto zároveň zvažuje kúpu nového zariadenia, ktoré by malo zvýšiť kvalitu opráv trhlín a špár v chodníkoch. Nová technológia, ktorá by mesto stála 1560 eur, by mala pomôcť predĺžiť životnosť krytov komunikácií až na trojnásobok súčasnej doby. Ide o metódu zalievania prasklín, škár a spojov do šírky tri cm, na ktorej realizáciu nie sú potrebné žiadne veľké finančné prostriedky.


Podobu oddychovej zóny na Etape budú môcť obyvatelia pripomienkovať

www.sme.sk| 11.2.2015 | Redakcia

S revitalizáciou plochy na Svitavskej ulici chcú v Žiari začať už na jar.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto by chcelo už na jar začať s revitalizáciou plochy na Svitavskej ulici v Žiari nad Hronom. Prvé vizualizácie oddychovej zóny sa objavili krátko pred novembrovými komunálnymi voľbami, ako však bude skutočne vyzerať zatiaľ nie je rozhodnuté.

"Zámer existuje, tento rok sa už uskutočnilo aj prvé pracovné stretnutie. Vznikne štúdia a uskutočnia sa stretnutia s obyvateľmi Etapy, ktorí budú môcť podobu oddychovej zóny ovplyvniť a pripomienkovať. Až potom vznikne konkrétny projekt," informoval hovorca mesta Martin Baláž.

Do spôsobu narábania s mestským majetkom však majú čo povedať aj žiarski poslanci, ktorí napokon rozhodnú o konkrétnych krokoch.

"Keďže už pri oddychovej zóne na Hviezdoslavovej ulici sa vlani ako zhotoviteľ osvedčila mestská spoločnosť Technické služby, ich služby plánujeme využiť aj na Svitavskej. Určite pôjde o investíciu za viac ako 100 tisíc eur, o príspevok chceme opäť požiadať sponzorov a opäť chceme použiť aj mestské zdroje z minulých prebytkov rozpočtu," naznačil Baláž.

Súčasťou plánovanej zóny relaxu by mala byť asfaltová dráhá pre inline korčuliarov dlhá takmer 500 metrov, netypické detské ihrisko či outdoorové fitness.


V Žiari nad Hronom budú obyvatelia menej platiť za teplo

www.energia.sk| 9.2.2015 | TASR 2015

Obyvatelia Žiaru nad Hronom, ktorí sú napojení na centrálne vykurovanie, budú v roku 2015 platiť za teplo mierne menej ako vlani. Spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom, s.r.o., dodávateľ tepla v meste, mierne zníži variabilnú zložku ceny tepla z 0,04948 EUR/kWh bez DPH na 0,04898 EUR/kWh bez DPH. Fixná zložka ceny tepla zostáva bez zmeny. V meste sa tak podľa spoločnosti dlhodobo darí stabilizovať cenu tepla.

"Za stabilizáciou a miernym poklesom ceny tepla pre konečných spotrebiteľov v meste je neustále zvyšovanie účinnosti a znižovanie strát pri výrobe a distribúcii tepla intenzívnou a dôslednou starostlivosťou o naše prevádzky a investovaním do rozvoja a modernizácie tepelného hospodárstva," podotkla Ľudmila Hoffmanová, regionálna riaditeľka spoločnosti. Dodala, že s tým súvisí aj využívanie obnoviteľných zdrojov energie biomasy. "To všetko má vplyv na stabilizáciu a konkurencieschopnosť ceny tepla pre konečných spotrebiteľov, čo je jedným z našich hlavných cieľov," dodala.

Spoločnosť Dalkia Žiar nad Hronom v súčasnosti zásobuje v meste teplom a teplou vodou približne 6600 bytov, teda približne 17.500 obyvateľov a 16 školských zariadení. V roku 2014 dodala teplo v objeme 47.000 Mwh.


Unikátne koše na triedenie v uliciach sa veľmi neosvedčili

www.sme.sk| 6.2.2015 | Redakcia

Ľudia väčšinou špeciálne odpadkové koše nevyužívajú tak, ako sú navrhnuté. Nádoby sú navyše častým terčom vandalov.

ŽIAR NAD HRONOM. V uliciach Žiaru nad Hronom je asi dvesto masívnych košov na separovanie. Žiarsky model triedenia odpadu priamo na verejných priestranstvách je unikátny, zberné nádoby ešte v roku 2011 navrhla na mieru mestská úradníčka.

Do žltého otvoru by mali Žiarčania odhadzovať plasty, kovy a tetrapaky, do modrého papier a do červeného ostatný odpad. Súčasťou koša je aj popolník pre fajčiarov či plocha s plexisklom, ktorá mala pôvodne slúžiť na umiestňovanie plagátov a reklamy.

Opravovať museli každý druhý

Výsledky separovania v uliciach a skúsenosti s týmto modelom košov sú však rozpačité. "Miera separovania je v ich prípade na nízkej úrovni. Ľudia väčšinou odpad nehádžu do na to určených otvorov, zmiešavajú ho," reprodukuje skúsenosti pracovníkov hovorca mesta Martin Baláž.

Nádoby sú podľa jeho slov navyše veľmi častým terčom vandalov a ničí ich aj korózia.

"Zhruba každý druhý sme už museli opravovať," hovorí.

Jeho slová potvrdzuje aj náčelník mestskej polície Róbert Šiška.

"Mali sme prípady, že do košov ľudia kopali, poškodzovali ich. Ako prvé na nich zväčša odchádza plexisklo, ako ďalšie pánty. Hoci sú na košoch zámky, našli sme také, do ktorých sa dostali práve z opačnej strany," približuje.

Dodáva však, že vandali sa púšťajú aj do iných typov nádob. "Ničia nám aj koše na psie exkrementy. V zime napríklad do jedného dali delobuch a kôš aj jeho obsah rozmetalo po okolí," spomína.

O ich osude rozhodnú o rok

Či koše na triedenie v uliciach ostanú aj v budúcnosti dnes ešte radnica povedať nevie. "Keďže ide o koše zakúpené v rámci eurofondového projektu Intenzifikácia separovaného zberu v Žiari nad Hronom, musíme ich podľa pôvodného plánu využívať celých päť rokov. Rozhodne sa teda budúci rok," tvrdí Baláž.

Po vyhodnotení skúseností z ostaných rokov má mesto v pláne hľadať najlepší možný systém. "Povieme si, či ísť touto alebo podobnou cestou alebo triedenie priamo v uliciach úplne zrušiť. Dnes to ešte povedať nevieme," dodáva hovorca mesta.


Žiarčanka mení drôt na čipku

www.sme.sk| 31.1.2015 | tasr

Svoj obdiv k šitej čipke pretavila Blažena Kriváková do drôtu, dnes je z nej známa drotárka.

ŽIAR NAD HRONOM. Svoj obdiv a zručnosť v práci so šitou čipkou preniesla Blažena Kriváková zo Žiaru nad Hronom do práce s medeným drôtom. Ten jej učaroval natoľko, že dnes drôtenú čipku nielen vyrába, ale učí o tejto technike aj druhých.

Začínala ako samouk

Technike drôtenej čipky sa venuje už viac ako 20 rokov, za ten čas je rukami prešlo nespočetné množstvo výrobkov od kraslíc až po šperky. Pracuje s čiernym, pozinkovaným a medeným lakovaným drôtom. Šperky robí väčšinou z nehrdzavejúcej ocele, kvôli životnosti materiálu.

"Som samouk. Začínala som textilom, šitou čipkou. Videla som ešte na začiatku 90. rokov v jednom časopise kraslice opletené drôtom," spomína na svoje začiatky. Tie ju inšpirovali k tomu, aby túto techniku vyskúšala a zostala jej verná dodnes.

"Základ je v drotárstve, ale v dnešnej dobe už drotárstvo ako také neexistuje, lebo nie je potrebné. Technika sa využíva pre rôzne dekoračné predmety," vysvetlila.

Unikátna svadobná parta

Výroba drôtenej čipky je podľa jej slov pre ňu viac ako záľuba, no zároveň priznáva, že uživiť sa s tým nedá. "Väčšina mojich výrobkov sú darčeky. Spolupracujem však aj s mestským kultúrnym centrom a vyrábam pre nich upomienkové darčeky k svadbe, či na iné príležitosti," hovorí šikovná remeselníčka.

Kriváková je tiež autorkou veľkej svadobnej party, ktorú len nedávno inštalovali v žiarskej obradnej sieni.

Dlhodobo spolupracuje so žiarskym Pohronským osvetovým strediskom aj s Ústredím ľudovej umeleckej výroby. "Robím lektorku drotárstva v Banskej Bystrici," dodala.


Práce na rekonštrukcii športovej haly sa už začali

www.sme.sk| 29.1.2015 | tasr (iz)

Prestavba má priniesť väčší komfort pre športovcov aj pre divákov.

ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari nad Hronom začali s rekonštrukciou športovej haly, ktorá bola roky v dezolátnom stave. Ako uviedol hovorca mesta Martin Baláž, vysúťažený dodávateľ celého projektu rekonštrukčných prác, žiarska spoločnosť ZUS service, ktorý vzišiel z opakovanej elektronickej aukcie, začal v týchto dňoch s búracími prácami.

Problémy s únikom tepla a vykurovaním by mal vyriešiť nový obvodový plášť haly. Rekonštrukcia by mala priniesť nielen energetické úspory, ale v rámci nej sa hala rozšíri približne o deväť metrov, kde vznikne 300 miest na sedenie, šatne či sociálne zariadenia.

"Na jeseň by mala byť rekonštrukcia ukončená, aj keď realizátori plánujú, že by to mohlo byť ešte skôr v lete, aby už na jeseň mohli začať všetky kluby súťaže v novej hale," podotkol Baláž. Žiarski volejbalisti a basketbalisti totiž počas stavebných prác využívajú ďalšie mestské športoviská.

Celková cena za dodanie diela je podľa zverejnenej zmluvy medzi obstarávateľom mestskou eseročkou Technické služby, a zhotoviteľom, spoločnosťou ZUS service, 729 900 eur s DPH.


Čím viac odpadu Žiarčania vyseparujú, tým menej za odpad platia

www.teraz.sk| 28.1.2015 | TASR

Takýto systém platenia poplatkov za odpad sa podľa hovorcu Žiaru nad Hronom mestu osvedčil a má dobrý dopad aj na čistotu mesta.

Žiar nad Hronom 28. januára (TASR) Už niekoľko rokov sa v Žiari nad Hronom systém platenia poplatkov za odpady riadi filozofiou, že čím viac odpadu obyvateľ vyseparuje, tým menej za odpad platí.

"V Žiari nad Hronom nemáme stanovený ročný paušálny poplatok za odpad. Ten poplatok je stanovený za liter odpadu a je to 0,023 eura za liter," vysvetlil hovorca mesta Martin Baláž s tým, že táto suma sa nezvyšovala niekoľko rokov.

Ide v podstate o množstvový zber, teda ľudia platia za toľko odpadu, koľko ho vyprodukujú. "Uľahčovať si to môžu tým, že dobre separujú," dodal Baláž s tým, že za takýto vyseparovaný odpad obyvatelia neplatia.

V meste sa podľa jeho slov nachádza takmer 120 uzamykateľných stojísk na kontajnery, ktoré majú v správe bytové spoločenstvá alebo ich skupiny. Nachádzajú sa tam kontajnery na tuhý komunálny aj separovaný odpad. Odpad sa vyváža podľa potreby konkrétnych obyvateľov, maximálne však raz za dva týždne.

"Na základe toho, koľko litrov vyprodukuje konkrétne spoločenstvo, toľko litrov sa rozpočíta medzi jednotlivých obyvateľov," dodal hovorca s tým, že poplatky medzi jednotlivými skupinami či spoločenstvami sa môžu v rámci mesta rôzniť. Priemerná suma tohto poplatku bola v roku 2013 približne 24 eur na osobu, rok predtým 25 eur.

Takýto systém platenia poplatkov za odpad sa podľa Baláža mestu osvedčil a má dobrý dopad aj na čistotu mesta. Žiar nad Hronom sa tiež podľa jeho slov dlhodobo môže pochváliť vysokou mierou zhodnoteného odpadu.


Trhák za babku

Život| 21.1.2015 | Richard Budín

NA VYPREDANÚ PREMIÉRU FILMU ŽIARSKYCH ŠTUDENTOV PRIŠLA AJ 90 ROČNÁ BABIČKA

Sympatické maskérky z Červeného kríža zdobili ich telá falošnou krvou a, ako inak, takisto sa zapojili do filmu

,,Nie sme banda, čo rozbíja zastávky," hovoria chalani z partie, ktorú spája veľmi zvláštna záľuba. V možno NAJLACNEJŠOM AKČNOM FILME na svete, ktorý natočili, však vyzerajú naozaj drsne.

Ich kreativita sa prejavila hneď pri našej bezradnosti, kde na rozľahlom námestí v Žiari nad Hronom urobiť spoločný záber. V sekunde vyskákali ako opice na fontánu a museli sme rýchlo naštartovať fotoaparát, aby na nás ostražitý chlapík nezavolal mestskú políciu . Koncom leta minulého roka urobila partia študentov v meste oveľa väčší rozruch. Akčný trhák priamo v jeho centre, to sa nevidí každý deň. A nezostane zrejme len pri ňom.

Zohnali aj helikoptéru

Spoznali sa pri trénovaní parkouru a freerunu, natočili niekoľko spoločných videí. ,,Potom nás inšpiroval fan film Lara Croft: Tomb Rider. Povedali sme si, že skúsime také parkourové promo. Lenže ako naschvál som si vtedy dosť vážne poranil nohu. Tým sa zmenili naše plány k neskoršiemu fan filmu Mission Impossible, čo je naozaj akčná ,pecka'. Spravili sme tím, v ktorom mal každý svoje úlohy," hovorí autor projektu Martin Rocky Hazucha. Ďalší z partie Roman Koka sa postaral o kameru, strih a efekty, Ľubomír Sagi Zatovič o scenár a réžiu, Jozef Varsa zohnal rekvizity a obsadzoval hercov. Vo filme ich bolo dokopy 29. Chalani so smiechom vravia, že brali každého, kto bol poruke. Kladného hrdinu agenta Ethana si zahral Sagi, zápornej postavy zloducha Franka sa zhostil Rocky. Akčné scény v Žiari nad Hronom a okolí natáčali počas troch týždňov v auguste a septembri minulého roka, vybavili si dokonca malú helikoptéru. Nechýbali bitka na život a na smrť, naháňačka na starej lade či zlaňovanie, pri ktorom asistoval profesionálny horolezecký inštruktor Peter Bača. Sympatické maskérky z

Červeného kríža zdobili ich telá falošnou krvou a, ako inak, takisto sa zapojili do filmu.

Chlapci, ste dobrí

Nečudo, že viacerí ľudia sa počas nakrúcania nechápavo pristavovali. ,,Reakcie boli rôzne. Ešte z parkouru máme takú skúsenosť, že nás niektorí považovali za mladých nespratných sopliakov. Tentoraz sa však väčšina pristavovala so zvedavosťou. Boli prekvapení, lebo natáčanie vyzeralo naozaj profesionálne. Hádam sme im dokázali, že nie sme banda, ktorá chodí v piatok večer rozbíjať autobusové zastávky," hovorí s uspokojením Rocky. Za fakt, že celý film natočili s neuveriteľným rozpočtom 300 eur, vďačia ochote viacerých ľudí a ústretovosti mesta, predovšetkým Michaele Pribilincovej a Dominike Švecovej z Mestského kultúrneho centra. Väčšiu časť peňazí na natáčanie získali z Národného projektu KomPrax podporujúceho najrôznejšie mládežnícke aktivity. Na októbrovú premiéru polhodinového filmu prišlo do miestneho kina Hron vyše dvesto zvedavcov, viacerí sa dokonca tiesnili na schodoch. ,,Uvádzačka vravela, že taký nával tu nemali už dlhé roky. Zďaleka pritom nešlo len o mladých divákov. Ostali sme v miernom šoku, keď do kina celkom sama dorazila 90 ročná babička. Po premietaní ma chytila za ruku a uznanlivo skonštatovala: ,Chlapci, ste dobrí.' To som naozaj nečakal," hovorí Rocky. Podobný záujem bol aj o derniéru v bare La Musica, kde sa odohráva záverečná scéna filmu.

Plní nápadov

Chalanov neočakávaný úspech potešil o to viac, že sú hereckí aj filmoví samoukovia. Roman študuje na elektrotechnickej fakulte, Sagi ekonomiku, Rockyho čaká o rok maturita na strednej odbornej technickej škole. Jozef je vyučený automechanik, ale naďalej študuje, sníva o vojenskej akadémii. Nech už dopadne ich kariéra akokoľvek, svorne sa dušujú, že svoj kreatívny filmársky krúžok len tak nerozpustia. Ba práve naopak. Spoločne už pracujú na ďalšom fan filme, tentoraz k hororu Fear. ,,Navyše chceme oprášiť jednu šuplíkovú vec, na ktorej sme so Sagim robili už pred štyrmi rokmi. Takmer celý materiál bol na harddisku, ale ten sa mi, bohužiaľ, pokazil a všetko zmizlo. Scenár sa však zachoval, takže vieme film urobiť nanovo a v oveľa väčšej kvalite," avizuje Roman blížiace sa znovuzrodenie trpkej komediálnej snímky Skrachovanci. Sagi prezrádza, že pôjde o príbeh dvoch bratov, ktorí po navonok rozprávkovo bohatom otcovi zdedili len obrovské dlhy. Všemožne sa snažia získať peniaze, ale keďže sú veľmi nešikovní, vôbec sa im nedarí. ,,My sme sa do tej práce tak zažrali, že v podstate každý z nás má niečo rozpísané. Sme plní nápadov," odkazuje Rocky nielen žiarskym fanúšikom adrenalínovej filmovej zábavy, že sa ešte majú na čo tešiť.


Žiar bude mať múzeum

Televízna stanica TA 3| 17.1.2015 | Martin Dušička / Daniela Piršelová

Daniela Piršelová, moderátorka:

"Hoci je dnes Žiar nad Hronom najmä priemyselným centrom, má aj svoju bohatú históriu. Už čoskoro sa o nej budú môcť dozvedieť domáci obyvatelia aj turisti. Mesto totiž schválilo kúpu rodinného domu, v ktorom chce zriadiť múzeum. Nachádza sa v starej časti mesta, kde bolo centrum niekdajšieho Svätého Kríža."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"Aj také moderné a priemyselné mesto ako Žiar nad Hronom, bude mať svoje múzeum, rozhodli o tom poslanci, ktorí schválili návrh primátora odkúpiť tento objekt na Svätokrížskom námestí."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Kúpa tohto domu bola za sumu 80 tisíc euro, avšak je jasné, že budeme musieť postupne investovať do toho domu, ale chceme to robiť práve cez rôzne granty."

Martin Dušička:

"Dom sa nachádza v najstaršej časti mesta, ktorá tvorila jadro predchodcu Žiaru Svätého Kríža. Stojí na pôvodných základoch z 13. storočia, keď mestečko získalo zemepanské výsady."

Peter Mosný, historik:

"Musíme spraviť historicko architektonický, archeologický výskum a z toho potom nám vyjde ten plán, ako by sme mohli ísť. Tie okná boli také alebo menšie, boli tam, kde sú, alebo inde?"

Martin Dušička:

"Dom je dlhý, prechádza sa v ňom z izby do izby a je zachovaný v pôvodnom stave. Pôvodné sú aj hospodárske budovy a pec na chlieb, korú majitelia zachránili."

Ján Líška, bývalý majiteľ domu:

"To sa chlieb tu piekol pre celú tú osadu, dvanásť chlebov a to sa tri rodiny, štyri, sme sa spojili."

Martin Dušička:

"Tradíciu pečenia chleba by chceli zachovať aj múzeu, vytvoria tiež archeologické a etnografické expozície, bude aj priestor pre dielne a organizovanie folklórnych podujatí."

Peter Mosný:

"Nejako sa vrátiť k tým historickým začiatkom, alebo nerobiť z toho púťovú atrakciu. Chceli by sme, aby, človek príde, aby mal taký, videl, tak takto to vyzeralo v mestečku."

Peter Antal:

"A možno tam urobíme aj takú informačnú kanceláriu nášho alebo informačnú miestnosť nášho mesta, kde sa skutočne návštevníci budú môcť oboznámiť s tou históriou."

Martin Dušička:

"Spokojní sú aj majitelia, ktorí objekt odpredali, tvrdia, že takto bude ich srdce ďalej biť."

Ján Líška:

"To som šťastný, že keď sa vrátim, alebo prídem do Žiaru, vždy sa mám na čo pozrieť, na svoj rodinný dom a bude mi to priam k srdcu, že sa to nezbúralo a že sa to zachovalo."

Martin Dušička:

"Upravovať tento objekt by chceli začať už v nasledujúcich mesiacoch, no a prví záujemcovia by mohli obdivovať bohatú históriu už niekedy v lete."


Dôchodcovia a invalidi už môžu využívať sociálny taxík

www.teraz.sk| 7.1.2015 | Andrea Janovská / TASR

Pre dôchodcov a zdravotne postihnutých zaviedlo mesto Žiar nad Hronom od začiatku roka 2015 novú službu.

Žiar nad Hronom 7. januára (TASR) Pre dôchodcov a zdravotne postihnutých zaviedlo mesto Žiar nad Hronom od začiatku roka 2015 novú službu. Už v týchto dňoch môžu využívať sociálny taxík, ktorý ich v rámci mesta odvezie za jednotnú sumu jedno euro.

Ako vysvetlil hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž, mesto spolupracuje s dvomi taxislužbami, ktoré pôsobia na jeho území. Ide o službu v rámci katastrálneho územia mesta a pre tých obyvateľov, ktorí sú v dôchodcovskom veku a pre obyvateľov s ťažkým zdravotným postihnutím.

V praxi to vyzerá tak, že si môžu zavolať jednu z dvoch oprávnených služieb a za každú jazdu v rámci mesta zaplatia euro. Zvyšok nákladov dotuje zo svojho rozpočtu mesto. "Obidve tieto taxislužby od nás dostávajú paušálne 200 eur," vysvetlil Baláž s tým, že táto suma sa môže v budúcnosti zmeniť v závislosti od využívania služby zo strany obyvateľov.

Keďže sociálny taxík funguje len niekoľko dní, samospráva ešte nevie jeho opodstatnenosť a využívanie vyhodnotiť. Za vznikom takejto služby však bol podľa Baláža najmä dopyt po nej zo strany obyvateľov. Mesto sa inšpirovalo tiež inými samosprávami, kde takýto systém už funguje. Aby službu niekto nezneužíval, mesto myslelo aj na kontrolný mechanizmus. Baláž avizuje, že sa budú robiť aj náhodné kontroly.


V Žiari nad Hronom chcú nové múzeum

Televízna stanica STV 1| 16.12.2014 | Andrea Janovská / Jana Košíková

Jana Košíková, moderátorka:

"V Žiari nad Hronom bude múzeum v dome z roku 1900. Samospráva ho kúpila v centre mesta. Celá budova je v dobrom stave aj s pôvodným nábytkom. Mesto nemusí do opravy investovať skoro žiadne peniaze."

Andrea Janovská, redaktorka:

"Rodinný dom stojí na mieste, kde sa kedysi nachádzalo mesto Svätý Kríž nad Hronom, z ktorého neskôr vznikol Žiar nad Hronom. Na tento pôvodný rodinný dom upozornila mesto neformálna skupina Žiarovky."

Iveta Kozová, členka neformálneho združenia Žiarovky:

"My ako sme sa dozvedeli, že tento dom je na predaj, tak so Žiarovkami sme okamžite začali rozmýšľať, ako ho zachrániť. Chodili sem rôzni kupcovia, ktorí chceli z neho spraviť garáže alebo pneuservis, a nám sa sa to zdalo šialené."

Július Majerský, manžel spolumajiteľky domu:

"Tu bolo viacej záujemcov na tento dom, ale keď ma oslovil pán primátor a vlastne celú rodinu cez aktivistov Žiarovky, tak som bol ako s tým nadšený, pretože tento dom podľa ich zámeru zostane tu zachovalý a bude prakticky ako pamiatka na bývalý Svätý Kríž nad Hronom."

Andrea Janovská:

"Kúpu domu jednohlasne odsúhlasili mestskí poslanci na poslednom zastupiteľstve. Kúpia ho za osemdesiattisíc eur."

Stela Víťazková, mestská poslankyňa:

"Určite je to vec, ktorá pomôže mestu pri tých historických záležitostiach a tom, aby sme mohli možno aj premiestniť tú našu expozíciu, ktorá už bola v dome kultúry na námestí, teraz je v priestoroch mestského kultúrneho centra, do takého domu, ktorý je naozaj autentický."

Martin Baláž, hovorca mesta:

"Okrem toho, že tam bude nejaká archeologická, etnografická stála výstava, takisto sa tam dajú urobiť rôzne podujatia menšieho druhu, ktoré nadväzujú na zvyky našich predkov a uchovávajú tie naše tradície a tie naše zvyky."

Andrea Janovská:

"V dome z roku 1900 je aj pec, v ktorej sa dá piecť naraz dvanásť chlebov. Keďže celá budova je v zachovalom stave aj s pôvodným nábytkom, mesto nemusí do rekonštrukcie investovať skoro nič."

Martin Baláž:

"Postupne budeme sa snažiť tam aj urobiť nejaký projekt a samozrejme získať aj nejaké grantové peniaze na to, aby sme mohli ho nejakým spôsobom prerobiť v kontexte našej histórie."

Andrea Janovská:

"Kúpnu zmluvu mesto podpíše s majiteľom v týchto dňoch. Verejnosť by mohla mať do nového múzea prístup už v lete."


Obchvat Žiaru nad Hronom v prevádzke

Televízna stanica STV 1| 15.12.2014 | Marek Pivoluska / Simona Simanová

Simona Simanová, moderátorka:

"Motoristi môžu od dnešného dňa využívať obchvat Žiaru nad Hronom. Uľahčí to situáciu najmä obyvateľom okresného mesta. Šesťkilometrový úsek je jediný, ktorý sa podarilo v tomto roku štátu odovzdať od užívania. Rozostavaných je celkovo trinásť úsekov, pričom v budúcom roku by sa malo dobudovať ďalších sedemdesiat kilometrov diaľnic."

Marek Pivoluska, redaktor:

"Hlavná ulica Žiaru nad Hronom patrila medzi najnehodovejšie úseky v Banskobystrickom kraji. Denne tadiaľ prešlo dvadsaťtisíc áut. Obchvat odľahčí mesto od kamiónovej, aj veľkej časti osobnej dopravy."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:

"Hlavne sa odľahčí tá tranzitná doprava, ktorá robí veľké problémy v meste. Vyriešia sa mi tým aj sťažnosti obyvateľov mesta, kde si šoféri práve cez IBV skracovali prejazd cez mesto, obchádzali semafory a jednoducho to bola neriešiteľná situácia. A verím, že hneď zajtra pocítia obyvatelia mesta hlavne zníženú hlučnosť a bezpečnosť."

Július Remenár, riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu:

"Očakávame, že mala by sa situácia upokojiť a dúfame, že nebudeme už v budúcnosti už vyhodnocovať tento úsek ako nehodový."

Marek Pivoluska:

"Na hlavnej Ulici SNP je až pätnásť priechodov pre chodcov a viacero semaforov."

Robert Fico, predseda vlády SR (Smer SD):

"Preto tento obchvat, ktorý má okolo šesť kilometrov, ktorý stál dvadsaťpäť miliónov eur, výrazne pomôže tomuto regiónu, ja sa teším, že tie prechody v Žiary nad Hronom budú podstatne bezpečnejšie."

Marek Pivoluska:

"Hoci ide o jediný úsek rýchlostnej cesty odovzdaný do užívania v tomto roku, štát sľubuje, že v budúcom odovzdajú sedemdesiat kilometrov. Azda najväčším problémom ostáva trasovanie zvolenského obchvatu, kde hydrogeologický prieskum stopol súčasný variant."

Ján Počiatek, minister dopravy (Smer SD):

"Musíme veľmi citlivo vnímať aj názory jednak verejnosti a obyvatelia, ktorých sa to týka, majú veľké výhrady práve kvôli tomu, že by mohli byť hydrogeologické zdroje ohrozené. Takže budeme musieť ísť procedúrou nanovo a časovo to teraz neviem odhadnúť."

Marek Pivoluska:

"Dobudovať by sa však mali úseky od Zvolena smerom na Detvu až po Kriváň. A taktiež by malo pokračovať plánovanie ďalších úsekov na Lučenec. Na dopravné projekty by malo ísť z Európskej únie v ďalšom programovacom období 2014 až 2020 až tri miliardy eur."

Zástupcom primátora Žiaru bude Ladislav Kukolík

www.sme.sk| 26.11.2014 | Iva Zigová

Kukolík aj naďalej ostane lekárom žiarskej nemocnice na plný úväzok.

ŽIAR NAD HRONOM. Zástupcom žiarskeho primátora Petra Antala (NEKA) sa stal lekár Ladislav Kukolík, ktorý ako nezávislý kandidát skončil medzi nedávno zvolenými poslancami s najvyšším počtom hlasov (828 pozn. red.).

Na miestnej úrovni straníckosť nemá miesto

"Naďalej ostanem pracovať na plný úväzok v žiarskej nemocnici, čo odzrkadľuje aj konkrétna podoba pozície zástupcu primátora. Nebudem sedieť v úrade, no budem sa zúčastňovať pracovných porád vedenia mesta a zastupovať primátora v jeho neprítomnosti. Rozsah poverenia a moje kompetencie určí v najbližšom čase on sám, " povedal Kukolík, ktorý je zároveň predsedom klubu nezaradených poslancov v zastupiteľstve Banskobystrického samosprávneho kraja.

Myslí si, že na komunálnej úrovni nemá straníckosť miesto. "Čo je pravicové na čistých chodníkoch alebo ľavicové na dobrom rozpočte?" pýta sa.

V minulosti chcel byť aj primátorom

Primátor mesta tvrdí, že Žiar nepotrebuje viceprimátora na plný úväzok, ako ho obyvatelia poznali ešte pred niekoľkými rokmi za primátora Ivana Černaja.

"Je to však aj o peniazoch, ktoré týmto spôsobom šetríme. Mandát viceprimátora bude obdobný, ako som ho mal ja, keď som zastupoval pána Černaja, ako ho mal pán Emil Vozár, keď zastupoval v ostatnom období mňa. Bude ma zastupovať, keď nebudem môcť ísť na niektoré akcie, keď budem mimo Žiaru nad Hronom," naznačil Antal.

Zástupcovi primátora patrí okrem poslaneckej odmeny aj plat od mesta, ktorý mu určí práve primátor. Aký bude v prípade jeho nového zástupcu, dnes ešte Antal konkretizovať nevedel.

Kukolík si prácu mestského poslanca vyskúšal už v minulosti a v roku 2010 sa uchádzal, ešte ako kandidát Smeru a SNS, aj o primátorský post. Vtedy ho porazil práve Ivan Černaj.

Žiar nad Hronom: Taxík odvezie seniorov k lekárovi či do kostola za euro

www.pravda.sk| 19.11.2014 | SITA

Zriadením sociálneho taxíka a azylových bytov pre týrané ženy plánuje od začiatku nasledujúceho roka rozšíriť ponuku sociálnych služieb pre svojich obyvateľov mesto Žiar nad Hronom.

Ako uviedol vedúci kancelárie primátora Martin Baláž, služba sociálneho taxíka bude určená pre seniorov a zdravotne postihnutých. Tí sa budú môcť za lekárom, na nákupy či do kostola na území Žiaru nad Hronom odviezť mestom zazmluvnenou taxislužbou za jedno euro.

Ostatné náklady zaplatí mesto zo svojho rozpočtu.

Zriadenie sociálneho taxíka závisí od toho, či naň poslanci v rozpočte na budúci rok vyčlenia prostriedky. Podľa Baláža by to malo byť zhruba päťtisíc eur.

Zriadia útočisko pre týrané ženy

Dočasné útočisko pre týrané ženy plánuje mesto po dohode s Úniou žien Slovenska vytvoriť vyčlenením dvoch bytov na Chrástekovej ulici. Mesto tam disponuje bytovkou s malometrážnymi takzvanými štartovacími bytmi.

"Dva byty budú prioritne určené pre ženy, ktoré sa ocitnú v núdzi pre násilie páchané na nich alebo na deťoch v rodine. Budeme tak akútne riešiť ich situáciu na určitý čas," uviedol Baláž. Dodal, že v minulosti mesto zháňalo pre takéto ženy ubytovanie v niektorom zo zariadení Banskobystrického kraja.

V Žiari vyhral Antal s náskokom viac ako 3800 hlasov

www.teraz.sk| 16.11.2014 | TASR

Za najväčšieho protikandidáta Petra Antala bol považovaný Miroslav Grznár (Sieť), ktorý vo voľbách získal 411 hlasov

Žiar nad Hronom 16. novembra (TASR) S rozdielom viac ako 3800 hlasov vyhral voľby v Žiari nad Hronom súčasný primátor Peter Antal (NEKA). Prekvapenie nad výsledkom netají ani samotný primátor. "Veľmi sa teším z volebného výsledku, prekvapili ma percentá, ktoré som získal a nečakal som určite taký vysoký výsledok," skonštatoval pre TASR. Za najväčšieho protikandidáta Antala bol považovaný Miroslav Grznár (Sieť), ktorý vo voľbách získal 411 hlasov. Tretí kandidát na post primátora, Radovan Jakúbek (ĽSNS), získal 199 hlasov.

Na druhej strane Antal priznal sklamanie z nízkej volebnej účasti. Tá bola podľa oficiálnych výsledkov zverejnených Štatistickým úradom SR v Žiar nad Hronom na úrovni 31,33 percenta.

V prvom volebnom obvode si Žiarčania zvolili za poslancov Moniku Balážovú (SDKÚ DS), Veroniku Balážovú (NEKA), Dušana Bosáka (SNS), Ladislava Kukolíka (NEKA) a Branislava Šťastného (NEKA). Druhý volebný obvod budú zastupovať Peter Dubeň (NEKA), Monika Kopčová (NEKA), Norbert Nagy (NEKA), Stela Šeševičková (Smer SD) a Jozef Tomčáni (Smer SD). V treťom volebnom obvode prešli do zastupiteľstva Mária Biesová (SDKÚ DS), Gabriela Hajdoniová (Smer SD), Soňa Lukyová (SDS), Rastislav Uhrovič (NEKA) a Emil Vozár (Smer SD). Vo štvrtom volebnom obvode zvíťazil Milan Gocník (NEKA), na druhom mieste skončila Stella Víťazková (NEKA). Piaty volebný obvod budú zastupovať Anna Líšková (Smer SD) a Michal Žurav (SNS).

"Myslím, že spolupráca medzi mnou a zastupiteľstvom bude dobrá. Tých ľudí v podstate poznám všetkých," podotkol na margo zloženia nového mestského zastupiteľstva Antal s tým, že sa teší aj z nových poslancov, ktorí budú pre mesto prínosom.

"Do volieb som išiel s víziou dobrého mesta pre obyvateľov, čo som definoval aj v 23 bodoch môjho programu čo chcem v meste zmeniť a zlepšiť," skonštatoval primátor. Z predvolebných stretnutí s obyvateľmi však podľa jeho slov zarezonovali najmä problematika chodníkov a zimného štadióna v meste. "To budú určite jedny z mojich priorít," dodal.

Školou roka sa stala "Štvorka"

www.sme.sk| 13.11.2014 | Iva Zigová

V Žiari dnes otvorili avizovaný Retail box.

ŽIAR NAD HRONOM. Hudba, balóny, akciové ceny, plné parkoviská a desiatky či v niektorých momentoch stovky tlačiacich sa ľudí takto dnes dopoludnia vyzeralo oficiálne otvorenie Retail boxu v centre Žiaru nad Hronom s predajňami odevov, obuvi, elektra, drogérie či hračiek.

Desiatky nových pracovných miest

"Zastavaná plocha obchodných priestorov je 3 200 metrov štvorcových, vzniklo tu sedem obchodných prevádzok, v ktorých našlo prácu asi 40 ľudí. V okolí centra je 70 parkovacích miest a niekoľko ďalších by malo pribudnúť v blízkosti mestského kultúrneho centra," zhrnul v číslach zástupca investora, predseda predstavenstva spoločnosti KLM real estate Vladimír Buček.

Výstavba prízemnej budovy trvala takmer päť mesiacov a hoci v lete práce spomaľoval dážď, spoločnosť stihla centrum otvoriť v termíne. "Pritom tu celé leto pršalo, zo 60 dní až 57," pripomenul Buček. Neskôr, v marci, avizuje sprevádzkovanie predajne len jeden z nájomníkov, predajca obuvi Deichmann.

Zarobili na pôvodne mestských pozemkoch?

Retail box vznikol na mieste, kde malo pôvodne stáť väčšie nákupné centrum, takzvaná Malá Europa alebo Shopping park. Od neho však investor, bratislavská firma Tatra Real, odstúpil a prišiel s konkurenčným retailovým projektom.

KLM real estate, a.s., ktorá chcela pôvodne stavať pri žiarskej cirkevnej základnej škole na Ulici A. Kmeťa, sa napokon so spoločnosťou Tatra Real dohodla. "Rozhodli sme sa s konkurenciou rokovať a projekt aj s pozemkom sme kúpili," vysvetlil Buček.

Za akú cenu, však povedať nechcel. "Nerám by som to komentoval, to je vec, ktorá ostáva medzi zmluvnými stranami. Celková investícia vrátane kúpy pozemku však bola 3,7 milióna eur," zareagoval na otázku. Pripomíname len, že Tatra Real platil za každý meter štvorcový tohto pozemku, ktorý mu v minulosti predalo mesto, asi 666 korún (22,10 eura).

Už vtedy niektorí z mestských poslancov s predajom nesúhlasili, nepáčila sa im práve nízka cena za meter štvorcový pozemku v užšom centre Žiaru.

Bližšie ako Zvolen a Bystrica

V deň otvorenia Retail boxu sa na nákupy vybrali aj manželia zo Bzenice. "Je dobré, že je to v Žiari, nemusíme už cestovať do Zvolena alebo do Banskej Bystrice. Oslovili nás aj nízke uvádzacie ceny tovaru. Máme malé dieťa, takže sme si prišli nakúpiť najmä veci preň," komentovali nové nákupné centrum Martina a Jakub Olajcoví.

Z Ladomerskej Viesky sa prišla na ponuku predajní pozrieť Eva Strezenická. "Konečne, v Žiari už takýto typ centra chýbal, do Zvolena či Bystrice je to ďaleko," povedala a dodala, že rozhodujúcim faktorom sú pre ňu nízke ceny. "Prišla som nakúpiť nejaké oblečenie pre syna," objasnila.

Nová prízemná budova má však aj kritikov. "Je to len konzum, ale ako to vyzerá. Škatuľa, ktorá zakryla kulturák aj kostol," zopakovala výhrady niektorých Žiarčanov k architektonickej podobe Retail boxu a k jeho umiestneniu rovnako Žiarčanka Viera.

Školou roka sa stala "Štvorka"

www.sme.sk| 25.10.2014 | sita

Súťaž Škola roka hodnotili v štyroch kategóriách. Medzi základnými školami triumfovala jedna zo žiarskych.

ŽIAR NAD HRONOM. Oceniť základné a stredné školy, ktoré podporujú športové aktivity žiakov, je účelom celoslovenskej súťaže Škola roka, ktorej výsledky za uplynulý školský rok včera (24. 10.) za účasti ministra školstva Petra Pellegriniho slávnostne vyhlásili na Základnej škole Jilemnického v Žiari nad Hronom. Organizuje ju Slovenská asociácia športu na školách v spolupráci s ministerstvom školstva.

Museli splniť viacero kritérií

Ako uviedol predseda asociácie Marian Majzlík, školy, ktoré chcú byť v súťaži Škola roka úspešné, musia splniť viacero kritérií. Nielen sa úspešne zapájať do športových súťaží, ale tvoriť napríklad aj výtvarné či slohové práce týkajúce sa športu. Pripomenul, že školy by mali žiacky šport podporovať, pretože ten patrí medzi dôležité činitele, ktoré pomáhajú formovať charakter, vôľu, disciplínu a sebadisciplínu žiakov.

Školy sa v súťaži Škola roka hodnotia v štyroch kategóriách. Víťazom kategórie základné školy (ZŠ) do 300 žiakov sa stala ZŠ Jilemnického v Žiari nad Hronom, kategóriu ZŠ nad 300 žiakov vyhrala ZŠ Okružná v Michalovciach. V kategórii stredné školy chlapci bolo za uplynulý školský rok najúspešnejšie Športové gymnázium Košice a v kategórii stredné školy dievčatá Športové gymnázium Nitra.

Hodnotili 439 škôl
Súťaž Škola roka vznikla v roku 1992, vtedy s názvom Súťaž o najaktívnejšiu školu v športe. Ako dnes uviedol jej zakladateľ a čestný predseda Slovenskej asociácie športu na školách Anton Javorka, okrem názvu sa postupne profilovali aj kategórie a hlavne obsah súťaže.

"Vtedy sme dávali školy do poradia podľa toho, ako získavali body na školských majstrovstvách Slovenska. Dnes je Škola roka barometrom, ktorý ukazuje úsilie škôl o naplnenie cieľov školského športu. Je to získavanie detí pre pravidelné športovanie, vyhľadávanie talentov a práca s nimi a aj výchova detí prostredníctvom športu," uviedol Javorka. Dodal, že počet škôl zapojených do súťaže z roka na rok narastá a tento rok hodnotili 439 škôl.

Na Rómov dohliadnu Rómovia

Televízna stanica TA3| 14.10.2014 | Martin Dušička / Natália Fónod Babincová, Tomáš Novotný

Natália Fónod Babincová, moderátorka:

"Obyvatelia Žiaru nad Hronom, ktorí žijú v blízkosti nelegálnej osady Pod Kortínou si možno už čoskoro vydýchnu, ich petícia proti narastajúcej kriminalite, čiernym skládkam a premnoženým psom zabrala. Na poriadok v osade začnú dohliadať rómske hliadky, radnica uspela v projekte, ktorý by mal situáciu v tejto lokalite upokojiť."

Martin Dušička, reportér TA 3:

"V Žiari nad Hronom žije okolo 1600 Rómov, ale problémových asi 400 z nich, väčšina býva v osade Pod Kortínou v chatrčiach či unimobunkách."

Obyvateľka osady:

"Ako potkany žijeme, potkany s nami spávajú."

Martin Dušička:

"Rómske hliadky by mali pôsobiť práve v tejto lokalite, kde sú výtržnosti a krádeže na dennom poriadku."

Obyvateľka osady 2:

"Tu fetujú, pijú, hulákajú tu, robia cirkusy, človek tu nemôže spať."

Obyvateľ osady:

"Kradne sa tu, v garáži kradnú."

Martin Dušička:

"Členov rómskych hliadok vybrala radnica práve z tejto komunity, nielenže situáciu detailne poznajú, ale ľudia ich tu aj akceptujú."

Valér Šarkozi, člen hliadky:

"By som chcel napomôcť a pomôcť tým ľuďom, aby tiež žili normálnym životom, aby pre nich boli nejaké ciele, ako ich mám napríklad aj ja. Práve preto som sa rozhodol, že možnože priložím ruku k dielu a pomôžem tým ľuďom."

Obyvateľka osady 3:

"Tak lepšie, nech sú naši, ako títo."

Martin Dušička:

"Hliadky budú akousi predĺženou rukou mestskej polície, budú riadne označení, bude pravidelne komunikovať s obyvateľmi a v prípade problémov privolajú policajtov."

Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom:

"Tie protispoločenské neduhy, ktoré sa tam vyskytujú, chceme eliminovať aj takýmto spôsobom, alebo je to jeden z nástrojov. To znamená, fetovanie malých detí, záškoláctvo, detská prostitúciu a podobne."

Martin Dušička:

"Striedať sa budú tri dvojice počas pracovných dní od 6.00 do 22.00 hodiny, každá bude vybavená baterkou a mobilom s fotoaparátom."

Miriam Mezeiová, sociálna pracovníčka MSÚ v Žiari nad Hronom:

"Reálne od projektu občianskych hliadok očakávame určite zlepšenie stavu v komunite, zlepšenie kvality života nielen v komunite, ale aj v meste."

Obyvateľka osady 2:

"Mohli, mohli, lebo tu deti fetujú, to je jedna pravda. Od najmenšieho po najväčšieho, ešte aj dospelí ľudia."

Martin Dušička:

"Projekt občianskych rómskych hliadok bude v Žiari nad Hronom trvať celý rok, no ak sa niektorí z členov osvedčia, nie je vylúčené, že zostanú pracovať aj na mestskej polícii."

Aktuálne informácie o meste v SMS správe

Rozhlasová stanica Viva| 13.10.2014 | Miro Škrha

Miro Škrha, moderátor:
"Obyvateľom Žiaru nad Hronom pribudla nová možnosť získavať aktuálne informácie o dianí v meste a práci v mestskej samosprávy. Popri internetovej stránke mesta, mestských novinách, hláseniach mestského rozhlasu, či ich prepisov formou emailových správ, môžu záujemcovia dostávať oznamy radnice najnovšie aj vo forme SMS správ do mobilov. Ako informoval hovorca Žiaru nad Hronom, Martin Baláž, záujemcovia, ktorí sa zaregistrujú do služby SMS info budú dostávať oznamy podľa vlastného výberu."

Najväčšiu návštevnosť majú rozprávky

www.sme.sk| 5.10.2014 | tasr

Priemerná návštevnosť žiarskeho digitalizovaného kina je 30 ľudí na premietanie.

ŽIAR NAD HRONOM. Od apríla tohto roka premieta žiarske kino v digitálnej kvalite obrazu aj zvuku. Priemerná návštevnosť na jedno premietanie je podľa riaditeľky žiarskeho Mestského kultúrneho centra (MsKC) Michaely Pribilincovej približne 30 ľudí.

"Stačí to na to, aby nám to pokrylo náklady, ktoré sme s tým mali, ale myslíme si, že ten potenciál je tam oveľa väčší, podotkla. Na rozprávku či iný kinohit podľa jej slov príde aj 70 až 100 návštevníkov, bežný klasický film si príde na jedno vysielanie pozrieť 10 až 15 ľudí.
Kým z nepriaznivého počasia počas tohto leta mali hlavu v smútku najmä prevádzkovatelia kúpalísk, kinu to podľa Pribilincovej nahrávalo. Paradoxne zlé počasie im počas letných mesiacov zabezpečilo lepšiu návštevnosť.

"Takisto je vždy viac návštevníkov počas zimného obdobia," dodala.

Do kina naslepo

Plus jeden deň| 27.9.2014 | krš

V Žiari nad Hronom majú novinku

ŽIAR NAD HRONOM Idete do kina a neviete, na aký film. Zdá sa vám to ako nezmysel? V Žiari nad Hronom je to normálne. Raz do mesiaca tam majú kino naslepo.

Nový projekt ponúka dramaturgia žiarskeho kina Hron ako osvieženie svojich filmových produkcií. Ako to funguje? Poznáte dátum aj hodinu premietania, len nie film, aký vám pustia. To sa dozviete až z plátna. "Inšpirovali sme sa Českom. Zaujalo nás to, tak sme sa rozhodli kino naslepo vyskúšať aj v našom meste," prezrádza viac o novinke dramaturgička Lenka Nitrayová. Filmy do kina naslepo vyberajú z bežnej ponuky distribučných spoločností. "Na výber sú filmy rôznych žánrov aj ročníkov výroby," upresňuje dramaturgička. Čo však v prípade, že vám film nesadne a už ste zaň zaplatili dve eurá? "Film po desiatich minútach stopneme, zažneme v sále svetlo a diváci, ktorým sa produkcia nepozdáva, môžu spokojne odísť. Vstupné im, samozrejme, vrátime," vysvetľuje Nitrayová. Ak zaváhate a nerozhodnete sa do stanového času, eurá za vstupné prepadnú v prospech pokladnice kina. Bonusom pre divákov je aj voľba začiatku premietania, či chcú film vidieť s titulkami, alebo s dabingom. "Návštevníci o tejto možnosti hlasujú. Stále však netušia, o aký film pôjde," dopĺňa dramaturgička. S premietaním na živo začali len tento mesiac. Zatiaľ im z neho nik neodišiel. Najbližšie si premietanie naslepo môžete vyskúšať 30. októbra.

Špeciálna Montessori trieda má v Žiari n. H. úspech, chcú ďalšiu

www.teraz.sk| 18.9.2014 | TASR

Inovatívny typ pedagogiky v deťoch posilňuje rozvoj osobnosti a prostredníctvom didaktických pomôcok možno zistiť, o čo sa deti konkrétne zaujímajú.

Žiar nad Hronom 18. septembra (TASR) Elokovaná trieda Materskej školy (MŠ) na Rudenkovej ulici v Žiari nad Hronom, ktorá uplatňuje špeciálnu Montessori pedagogiku, sa stretla v meste s veľkým ohlasom. Záujem o umiestnenie detí do nej zo strany rodičov vzrástol, samospráva uvažuje nad tým, že v budúcich rokoch rozšíri toto vyučovanie aj do ďalšej triedy.

"V tomto školskom roku je o triedu Aleš väčší záujem ako v predchádzajúcom školskom roku," uviedla prednostka žiarskeho Mestského úradu Mariana Páleníková. V triede je v súčasnosti 19 detí od dvoch do štyroch rokov. "O umiestnenie svojho dieťaťa do tejto triedy však malo záujem viac rodičov. Štyri deti sme pre tento školský rok nemohli prijať," podotkla prednostka.

V MŠ na Rudenkovej ul. sa v súčasnosti okrem triedy Aleš nachádza aj druhá trieda, v ktorej sú v tomto školskom roku predškoláci. Samospráva uvažuje, že už budúci rok by z nej mohla tiež byť trieda s výchovnými metódami Montessori pedagogiky. Podľa Pálenikovej by si to nevyžiadalo žiadne interiérové prestavby ani posilnenie personálnych kapacít. Ak by to finančné prostriedky dovolili, mesto by investovalo do úprav na školskom dvore.

Elokovanú triedu s pracovným názvom ALEŠ alternatívna ekologická škôlka otvorili prvý raz v minulom školskom roku. Deti, ktoré ju navštevujú, majú dispozícii didaktické hračky, ktoré posilňujú rozvoj osobnosti a prostredníctvom nich možno zistiť, o čo sa konkrétne zaujímajú.

Zároveň sa vďaka týmto hračkám učia hravou formou aj matematiku či zemepis. Väčšina aktivít v škôlke je zameraná na prírodu.

"Ide o alternatívny spôsob výučby. Celá Montessori pedagogika je s jasne stanoveným programom a postupnosťami, ako sa deti zdokonaľujú. Je tam vysoko individuálny prístup ku každému dieťaťu, a nevyhnutná zvýšená spolupráca medzi dieťaťom, učiteľom a rodičom," dodala Páleníková.

Žiar zmenil dizajd oficiálneho webu

www.sme.sk| 15.9.2014 | iva

Internetová stránka sa má po zmenách automaticky prispôsobiť zariadeniu, na ktorom si ju prezeráte.

ŽIAR NAD HRONOM. Oficiálny web mesta Žiar nad Hronom prešiel redizajnom. Dôvodom bola podľa hovorcu mesta Martina Baláža potreba súvisiaca s prirodzeným vývojom, ale aj snaha zjednodušiť štruktúru stránky a orientáciu na nej.

"Vznikli tri hlavné kategórie, pričom tá s názvom Otvorená samospráva je venovaná činnosti mestského úradu a samosprávy, ostatné dve sa zameriavajú skôr na históriu, pamiatky, kultúry či život v meste. Rozšírili sme aj kategóriu Úradná tabuľa. Titulná strana patrí aktualitám," informoval Baláž.

Stránka podľa jeho slov po novom automaticky mení formát a rozmery podľa typu zariadenia, na ktorom si ju prehliadate. "Je teda kompatibilná so smartfónmi či s tabletmi," podotkol.

Zmena stála mesto 700 eur a podpísala sa pod ňu spoločnosť Gibox, ktorá sa o dizajn a administráciu mestského webu starala aj dosiaľ.

Súčasnú testovaciu verziu stránky môžu Žiarčania a ostatní užívatelia v týchto dňoch pripomienkovať.

V Žiari vystavujú relikvie buddhov

www.sme.sk| 7.9.2014 | ešte

Jedna z relikvií, ktoré môžu Žiarčania vidieť, pochádza priamo z tela historického Buddhu Šakjámuniho.

ŽIAR NAD HRONOM. Spoločnosť priateľov Tibetu od včera vystavuje v Mestskom kultúrnom centre v Žiari nad Hronom relikvie buddhov.

"Nazývame tak všetko, čo ostalo po veľkých východných majstroch, ktorí svoje životy zasvätili pomoci iným. Časti odevov, kúsok z fyzického tela, popol vložený do sošiek," informujú organizátori.

V Žiari sú momentálne desiatky relikvií mnohých veľkých východných majstrov, pričom jedna pochádza priamo z tela historického Buddhu Šakjámuniho.

Organizátori tvrdia, že možnosť vzhliadnuť takéto niečo má len málo ľudí, pretože získať čo i len jedinú relikviu, ktoréhokoľvek majstra, je nesmierne ťažké. A práve Žiarčania majú možnosť vidieť ich hneď niekoľko na vlastné oči.

"Pritiahla nás sem zvedavosť. Je zaujímavé sledovať ľudí, ktorí tým žijú," povedala jedna z návštevníčok výstavy, ktorá sa na ňu prišla pozrieť spolu s manželom.

"Pred vstupom k relikviám sme sa museli vyzuť, čo bolo pre nás niečo nezvyčajné. Ale nemali sme s tým problém," podotkla.

"Dokonca sme si vyskúšali odriekanie jednej mantry," dodala s úsmevom.

Hoci je výstava relikvií buddhov bezplatná, návštevníci môžu priamo v jej priestoroch prispieť dobrovoľnou sumou. Pre všetkých záujemcov je otvorená už len dnes do 17. hodiny.

Škola bez kried

Televízna stanica Markíza| 3.9.2014 | Martina Kašiarová / Jaroslav Zápala

Jaroslav Zápala, moderátor:
"Škola, v ktorej sa smie čmárať po stenách. Do takej by sa tešili zrejme všetky deti. Školáci zo Žiaru nad Hronom takú majú. Vďaka Nadácii televízie Markíza dostali namiesto klasických tabúľ špeciálny náter. Pozrite sa, ako to vyzerá."

Martina Kašiarová, redaktorka:
"Prvý školský deň čakalo na žiakov zo žiarskej základnej školy prekvapenie tabule, na ktoré si zvykli, boli preč."

Žiačka 1:
"Nejaká tabuľa v stene."

Žiačka 2:
"Stena."

Žiak 3:
"Ja som si tiež myslel, že je to stena."

Marek Baláž, riaditeľ školy:
"No ja sa na túto chytrú stenu veľmi teším. Verím tomu, že dokáže žiakov zaujať."

Martina Kašiarová:
"V tejto základke vyhodili staré tabule a namiesto nich žiaci píšu na špeciálny náter fixkami. Napísané sa dá ľahko zotrieť, dá sa naň premietať, aj pripínať magnetkami. Unikátny projekt Škola bez kried dnes pokrstila ambasádorka projektu a tvár z markizáckych seriálov Karin Haydu. Tabule ju zaujali aj vďaka jej dcérke, ktorá po stenách čmára naozaj rada."

Karin Haydu:
"Tento projekt má naozaj jedno veľké srdce, takisto, ako Nadácia Markíza má toto srdce vo svojom logu. Je to veľmi dobrá myšlienka, že predsa len tie deti vždy budú radšej po tých stenách kresliť ako po tom bielom papieri."

Milan Veselý, Nadácia ZSNP a Slovalco:
"Sme ich utierali tými mokrými, musím povedať, nie veľmi príjemne zapáchajúcimi hubkami. A o toto tie deti prídu. Ale ja si myslím, že to vôbec nie je škoda."

Martina Kašiarová:
"Moderné školy a vzdelávanie detí podporuje aj Nadácia televízie Markíza."

Lucia Tandlich, Nadácia televízie Markíza:
"Tento projekt je veľmi zaujímavý práve tým, že je unikátny na Slovensku a podporuje nejakým spôsobom inovatívne metódy výučby."

Martina Kašiarová:
"Rovnakým náterom sú upravené aj niektoré lavice v škole. Vlastníkom unikátneho patentu je tento muž. Záujem o moderné tabule je podľa neho takmer na celom svete."

Ronan Clark:: "Používajú sa v Rakúsku, Slovinsku, veľmi populárne sú napríklad aj v Českej republike. A okrem Európy sú populárne aj na Blízkom východe, Saudskej Arábii, alebo Austrálii."

Martina Kašiarová:
"Nadšenci tejto novinky teraz hovoria jedno tabule aj u nás na Slovensku podporia tvorivosť žiakov a študentov, no a zlepšia aj ich vzťah s učiteľmi."

Počas pivného festivalu sa v parku "premlelo" cez tisíc ľudí

www.sme.sk| 30.8.2014 | Eva Štenclová

Beer fest v žiarskom parku prilákal masu ľudí. Čapovalo sa niekoľko značiek piva, návštevníci zjedli desiatky litrov gulášu.

ŽIAR NAD HRONOM. Po vlaňajšom nultom ročníku, keď sa Beer fest v Žiari nad Hronom konal v centre mesta, sa organizátori rozhodli presunúť pivné slávnosti do historického Parku Štefana Moysesa.

Aj radler a nealko

Oficiálne prvý ročník mal podľa slov Janka Kulicha z Mestského kultúrneho centra (MsKC) v Žiari nad Hronom veľký úspech.

"V porovnaní s vlaňajškom to bolo oveľa lepšie. Vyšlo nám počasie, čo sa odrazilo aj na návštevnosti. V parku sa premlelo cez tisíc ľudí, prichádzali neustále," povedal.

Počas minuloročných pivných slávností viacerí poukazovali na to, že napriek názvu festivalu, podľa ktorého mal tiecť zlatý mok "potokom", sa jeho zásoby minuli pomerne rýchlo. Tentoraz nič podobné nehrozilo.

"Z vlaňajška sme sa poučili. Piva sme teraz mali šesť tankerov, čapovalo sa niekoľko značiek až do večera," tvrdí. Návštevníci si tak mohli dopriať okrem klasického alkoholického piva aj nealko či obľúbený radler.

Guláš išiel "na dračku"

Keďže k pivu dobre padne guláš, organizátori pripravili aj súťaž vo varení tejto špeciality. Zapojilo sa do nej osem tímov, pričom prvenstvo, paradoxne, získal organizátor. Zlatá vareška tak skončila v rukách družstva MsKC.

Druhé miesto získala spoločnosť Dalkia, tretiu priečku obsadil primátorský tím. Špeciálnou cenou odmenili učiteľky a zamestnancov žiarskych materských škôlok.

"Okrem dobrého gulášu zaujali aj svojou šikovnosťou. Popri varení hrali na akordeóne, tancovali a spievali. Vytvárali výbornú atmosféru," pochválil ich Kulich.

O tom, že súťaže sa zúčastnili výborní kuchári, svedčí aj fakt, že už krátko po vyhodnotení, teda po sedemnástej hodine, bol všetok guláš zjedený. Návštevníci festivalu si jednu porciu mohli kúpiť za jedno euro.

Žiarčanovi splnia sen

Okrem zábavy malo podujatie aj iný rozmer. Výťažok z neho poputuje na cédečko, ktoré vznikne z textov mladíka Danka Magdolena.

"Všetkých osem súťažných tímov zaplatilo štartovný poplatok, ktorý sme venovali na splnenie sna tohto Žiarčana. Je to talentovaný textár pripútaný k invalidnému vozíku. Je veľkým hudobným fanúšikom, často ho vídame na našich kultúrnych podujatiach," vysvetlil Kulich.

"Čítal som viacero jeho textov, sú vydarené, príjemné, priame," tvrdí.

"Píše o svojich pocitoch, ale nejde o žiadne depresívne skladby. Práve naopak. Úroveň jeho tvorby ma veľmi prekvapila," podotkol.

Cédečko, na ktoré každá zo žiarskych kapiel naspieva jednu jeho pieseň, bude produkovať práve Janko Kulich.

"Chystať to začneme už na jeseň, samotné nahrávanie uskutočníme budúci rok na jar," dodal

Opravili starý cintorín

Televízna stanica TA 3| 15.8.2014 | Martin Dušička / Pavol Kirinovič

Pavol Kirinovič, moderátor:
"V nasledujúcej reportáži uvidíme, čo sa dá dosiahnuť, ak sa spojí kopa dobrých ľudí, ktorí sú nadšení pre jednu myšlienku. Všetko sa to stalo v Žiari nad Hronom. V meste je jeden starý cintorín, ktorý roky chátral a bola z neho už len jedna veľká škaredá húština. Gymnazisti a nadšenci si ale povedali, že dosť a pustili sa do roboty. Pracovali takmer dva roky a výsledok naozaj stojí za to. Cintorín opravili, vyčistili a sprístupnili verejnosti. Stal sa dokonca súčasťou náučného chodníka."

Martin Dušička, redaktor:
"Hoci je dnes Žiar nad Hronom najmä moderným priemyselným centrom, ukrývajú sa v ňom aj vzácne historické pamiatky. Patrí k nim aj židovský cintorín, ktorý však dlhé roky akoby neexistoval. Podarilo sa ho odkryť až vďaka študentom a nadšencom."

Študenti Gymnázia v Žiari:
"Je to časť našej histórie a my nechceme, aby sa tá história stratila."
"Sa snažíme zistiť informácie o rodinách, ktoré sú tu vlastne pochované."
"Bol zarastený kríkmi, zahrabaný zeminou. Našli sme ho vlastne náhodou."

Martin Dušička:
"Kým pred dvomi rokmi odstraňovali iba kríky a tŕnie, teraz sa už k nemu záujemcovia dostanú bez problémov. Chodník a schody ich zavedú k dvom informačným panelom, kde sa o histórii židovskej komunity v Žiari dozvedia viac."

Zuzana Denková, OZ Castum Susol:
"Snažili sme sa trošku zmenšiť tú plochu cintorína, aj kvôli budúcnosti, kvôli takej lepšej údržbe, a situovať tie náhrobníka ku chodníčku, aby jednoducho boli aj ľuďom lepšie prístupné."

Martin Dušička:
"Z náhrobných kameňov identifikovali mená a roky narodenia, ako aj to, kedy boli vyrobené. Zároveň to spojili s históriou Sv. Kríža, ktorý bol predchodcom Žiaru nad Hronom."

Zuzana Denková:
"Tu sa prestalo pochovávať niekedy v roku 1942, ale bohužiaľ, čo zase ide na vrub nám ostatným, že tie posledné hroby, ktoré tu boli aj s tými takými krásnymi mramorovými náhrobníkmi, ako vieme z histórie, proste tých spomienok miestnych obyvateľov, tak tie tu už nie sú."

Martin Dušička:
"Židovský cintorín sa stal súčasťou Svätokrížskeho náučného chodníka. Asi trojkilometrový okruh má deväť zastávok, ktoré spájajú najdôležitejšie historické pamiatky v meste."

František Kovár, predseda OZ Kamenica:
"Robili sme to v podstate aj pre školy, aby sa oboznámili vlastne v rámci hodín dejepisu, alebo regionálnej výchovy s históriou svojho mesta."

Martin Dušička:
"Obnovením tohto židovského cintorína má teda Žiar nad Hronom ďalšie pamätné miesto, ktoré pripomína dávnu históriu jeho predchodcu Sv. Kríža. Martin Dušička, TA 3."

Žiar nad Hronom sa vyhol nútenej správe

Rozhlasová stanica Regina| 15.8.2014 | Martin Dušička/Branislav Heldes

Branislav Heldes, moderátor RTVS:

"Žiar nad Hronom sa vyhol nútenej správe. Hrozila mu v prípade, ak by mesto muselo vrátiť preinvestovaných viac ako 8 miliónov eur v európskom projekte Centrum zhodnocovania odpadov. Situáciu riešilo rok. Zriadilo aj špeciálnu komisiu a najalo si právnikov. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom:
"Mesto reálne bolo v stave, keď by nedokázalo dokončiť tento projekt a muselo by vracať peniaze. Problémy mesta by boli veľmi veľké. No vyhlo sa tomu tak, že nastavilo ten projekt do stavu za ten rok, kedy bude projekt dokončený a teda aj spustený, v rámci všetkých tých pravidiel čerpania fondov Európskej únie."

Branislav Heldes:
"Vo verejných obstarávaniach vybrali nových dodávateľov a s riadiacim orgánom sa dohodli na predĺžení projektu, ktorý mal byť pôvodne ukončený tento mesiac. V centre za 20 miliónov eur budú zo zmesového komunálneho odpadu vyrábať surovinu na prípravu alternatívneho paliva."

Primátor Žiaru: Peniaze na najväčší europrojekt mesta vracať nebudeme

www.sme.sk | 14.8.2014 | Iva Zigová

Dokončenie Centra zhodnocovania odpadu avizuje žiarska radnica na prvý štvrťrok budúceho roka.

ŽIAR NAD HRONOM. Dokončenie najväčšieho z projektov mesta, ktorý má stáť takmer 20 miliónov z európskych zdrojov a rozpočtu mesta, bolo ešte pred rokom ohrozené. Dodatky k zmluve súvisiace s technickou zmenou vtedy nepodpísala jedna z troch firiem vtedajšieho zhotoviteľského konzorcia, spoločnosť Euro building.

"Mesto bolo v stave, keď by nedokázalo projekt Centra zhodnocovania odpadu dokončiť včas a muselo by vracať peniaze, ktoré naň získalo. Nútená správa bola reálnou hrozbou," priznal primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal (nezávislý).

Žiarska radnica preto ešte vlani na základe odporúčania právnej kancelárie špecializujúcej sa na sporovú agendu jednostranne odstúpila od zmluvy s firmou Euro building a na nedokončené časti hál a technológie vypísala nové verejné obstarávanie. Dnes primátor Žiaru tvrdí, že rozsahom na Slovensku unikátny projekt je zachránený a vracanie časti príspevku z eurofondov mestu nehrozí.

Termín dokončenia: 1. štvrťrok 2015

"Rozhodli sme sa pre päť samostatných súťaží pre jednu stavebnú časť a štyri technologické celky," povedal Antal. Potvrdil, že výsledky obstarávaní už odobril riadiaci orgán, ktorým je rezort životného prostredia. "Víťazmi súťaží sú spoločnosti Eurovia SK, skupina dodávateľov Exim Rozmarín a Remeslo Strojal, s ktorými sme aktuálne pred podpismi realizačných zmlúv," spresnil.

Mesto už využilo poslednú možnosť predĺženia termínu dokončenia diela, ten súčasný je koniec decembra tohto roku. Už teraz však vie, že niektoré práce ho presiahnu.

"Riadiaci orgán však môže za splnenia istých podmienok zo strany mesta a dodávateľov uvažovať o osobitnom predĺžení termínu. Predpokladáme dokončenie diela do konca prvého štvrťroku 2015," informoval o možnostiach Miroslav Hlivák z advokátskej kancelárie Soukeník Štrpka, ktorú si mesto v súvislosti s problémovým projektom najalo.

Dosiaľ mesto preinvestovalo 8 miliónov 86 tisíc eur, ďalších 11 miliónov 690 tisíc eur musí ešte preinvestovať, pričom jeho päťpercentné spolufinancovanie tvorí asi 1 milión eur.

Avizujú pracovné miesta

Po dokončení by malo Centrum zhodnocovania odpadu s jeho halami v priemyselnej časti Žiaru prevádzkovať mesto. Spracovateľská kapacita závodu by podľa Antala mala pokryť nielen potreby Žiaru, ale aj okolitých miest a obcí.

"Po zvládnutí krízovej situácie začíname s krokmi pre kapacitné a personálne zvládnutie prevádzky centra. Predpokladám, že prácu v ňom nájde asi dvadsať ľudí. Koľko presne ich budeme môcť prijať, však ukáže až čas," doplnil.

Mestu podľa jeho právnych zástupcov nehrozí ani súdny spor so spoločnosťou Euro building. "Áno, tá spočiatku rozporovala postup mesta, ale neskôr uznala naše argumenty a svojím následným správaním sa akceptovala jeho odstúpenie od zmluvy. Žiadny súdny spor neprebieha," dodal Milan Gocník z advokátskej kancelárie Soukeník Štrpka.

Naša pani učiteľka nosí bradu

Nový čas | 13.8.2014 | Denisa Horváthová

ŽIAR NAD HRONOM Deti ho zbožňujú! Vladimír Neudeker (59) si splnil dávny sen a stal sa učiteľom. Bradatý pán v materskej škole najskôr svojich malých zverencov a ich rodičov poriadne prekvapil, teraz už na neho nedajú dopustiť.

Vladimír sa vyučil za automechanika a roky robil hutníka. Keď ho po 13 rokoch zo závodu prepustili, rozhodol sa ísť za svojím snom, aj keď mal už 56 rokov. ,,Stále ma lákala práca s deťmi, a tak som sa prihlásil do školy. Manželka ani neverila, že chcem byť učiteľom. Uverila, až keď som urobil prijímacie skúšky na pomaturitné štúdium učiteľstva materskej školy," povedal. Po dvojročnom štúdiu nastúpil do škôlky v Žiari nad Hronom k 5 až 6 ročným deťom. ,,Keď ma moji noví zverenci uvideli, vyvalili oči a prekvapení ostali aj ich rodičia. Najviac rozruchu som však pútal na prechádzke. Ľudia vyjavene pozerali, čo robí bradatý muž s 20 deťmi," povedal so smiechom Neudeker. Detičky podľa neho vedia potrápiť, ale aj dať veľa lásky. Zbožňujú ho a nedajú na neho dopustiť. Aj keď bude mať onedlho 60 rokov, tvrdí, že na svoj vek sa necíti, lebo pri deťoch mladne.

Na žiarsky City fest prišli tisícky ľudí

www.sme.sk | 10.8.2014 | Eva Štenclová

ŽIAR NAD HRONOM. City fest prilákal do Parku Štefana Moysesa 8 366 ľudí. Mohli si tam pozrieť vystúpenia Dominiky Mirgovej, kapiel Modus, Polemic, Desmod, Sitňan, Iné Kafe a Citrón.

Sumu zatiaľ nepoznajú

Vstupné na festival stálo tento rok tri eurá. Hovorca žiarskej samosprávy, Martin Baláž, však presný zisk z podujatia zatiaľ odhadnúť nevie.

"Niektorí si uplatnili zľavu s Kartou Žiarčana, nejakí ľudia tam prišli aj z kúpaliska, pričom v areáli parku už zostali. Takže nedá sa to vynásobiť troma," vysvetli.

Tvrdí, že počas podujatia sa nevyskytli žiadne problémy. Zdravotní záchranári zasahovali len v niekoľkých prípadoch.

"Pomáhali ľuďom, ktorí to prehnali s alkoholom," podotkol.

"Žiadne väčšie incidenty, ktoré by ohrozili priebeh festivalu, sa nevyskytli," povedal s tým, že organizátori sú spokojní aj s počtom účastníkov.

Tentoraz bez ankety

Samospráva už predtým avizovala, že výťažok zo vstupného použije na skrášlenie parku prostredníctvom výsadby novej zelene.

Vlani o využití takto získaných peňazí rozhodovali ľudia v ankete, v ktorej vybrali opravu starej fontány. Tentoraz sa vedenie mesta rozhodne bez pomoci obyvateľov.

"V parku investujeme zhruba 7 tisíc eur. O čo konkrétne pôjde, prezradíme v najbližšom čase," povedal Baláž.

"Žiadne atrakcie už ale pridávať neplánujeme, momentálne ich je tam dosť," dodal.

Eva Štenclová

City fest prinesie aj skutočné legendy

www.sme.sk | 7.8.2014 | tasr

Žiarskym parkom zaznejú megahity ako Úsmev, Sklíčka či Letná láska v podaní legendy slovenského popu, skupiny Modus.

ŽIAR NAD HRONOM. Už túto sobotu (9. augusta) sa v žiarskom Parku Štefana Moysesa uskutoční jedno z najobľúbenejších hudobných podujatí regiónu City fest. V poradí 9. ročník prinesie najpopulárnejšie skupiny aj skutočné legendy.

Program, ktorý sa začína už o 15. hodine, odštartuje koncert Dominiky Mirgovej. Podvečer budú žiarskym parkom znieť megahity ako Úsmev, Sklíčka či Letná láska v podaní legendy slovenského popu Modus. Po 20. hodine sa objaví Polemic, Desmod, punkrocková legenda

Sitňan, po nich bude nasledovať Iné Kafe a Citron.

Počas podujatia budú pripravené aj atrakcie pre deti.

"Aj tento rok bude príspevok z vyzbieraného vstupného investovaný do parku," povedala riaditeľka žiarskeho Mestského kultúrneho centra Michaela Pribilincová

Dievčaťu z fontány vrátili po 30 rokoch hlavu

Nový čas | 4.8.2014 | kíl

ŽIAR NAD HRONOM

Konečne je kompletná! Po troch desaťročiach má dievča z fontány na nádvorí pri bytovke svoju hlavu. Plastika bola dlhé roky bez nej a všetci si mysleli, že je nadobro stratená. Keď však v apríli tohto roku fontánu s torzom sochy čistili, dôchodkyňa Júlia Pittnerová, ktorá býva neďaleko, odhalila prekvapujúce tajomstvo.

Opravenej soche sa obyvatelia potešili. ,,Plastiku v najbližšom období čakajú drobné úpravy," povedal hovorca mesta Martin Baláž. Vedenie Žiaru nad Hronom tak potvrdilo sľub, ktorý dali pri objavení stratenej hlavy, že ju dajú prirobiť na pôvodné miesto. ,,Fontána je tu asi od 50. rokov, keď postavili tieto byty," vraví dôchodkyňa Júlia Pittnerová. Práve vďaka nej má dievča kŕmiace rybičky hlavu. ,,Chlapci ju pri hre soche odrazili. Suseda nechcela, aby sa hlava zničila. Aby ju ochránila, dala ju do pivnice, kde bola minimálne 30 rokov. Keď som videla, ako chlapci čistia fontánu, spýtala som sa, či nechcú hlavu, ktorá tam chýba a oni boli nadšení," uzavrela.

Žiar nad Hronom menil nielen svoj názov, ale aj erb

www.teraz.sk | 3.8.2014 | TASR

Žiar nad Hronom 3. augusta (TASR) Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný.

Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb.

Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž.

Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.

Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Stavba erbu predstavuje minulosť, ktorú zobrazuje kríž, a súčasnosť lúče znázorňujúce žiaru nad mestom.

Erb je ladený vo farbách mesta zlatožltej, modrej a striebornej. Zlatožltá znázorňuje žiaru nad mestom, modrá farbu rieky Hron a strieborná farbu kovu vyrábaného v meste.

Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.

Náučný chodník prepojil kostol s kaplnkou

www.sme.sk | 17.7.2014 | iva

Dejiny Svätého Kríža približuje nový náučný chodník.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarčania, ale aj návštevníci mesta si môžu už niekoľko týždňov vybrať ako prechádzkovú trasu Svätokrížsky náučný chodník, ktorého iniciátormi boli nadšenci regionálnych dejín Ľudmila Pulišová a František Kovár. Textami pre informačné tabule prispel známy amatérsky historik Richard Kafka.

Chodník rozpráva o histórii

Chodník je podľa Františka Kovára z občianskeho združenia Kamenica krátkou exkurziou do dejín mesta. "Informačné tabule približujú ľuďom, že Žiar nad Hronom vznikol síce za socializmu, mestečko Svätý Kríž, ktoré tu bolo pred ním, má však oveľa dlhšiu históriu," objasňuje aktivista.

Chodník nadviazal na už existujúcu krátku trasu ku Kaplnke Navštívenia Panny Márie na Skalke pod Šibeničným vrchom.

"Začína v blízkosti Kostola Povýšenia sv. Kríža a niekdajšej vodárenskej veži, odtiaľ pokračuje popri biskupskom kaštieli a cez historický Park Štefana Moysesa. Pri Lutilskom potoku je rázcestie jedna cesta pokračuje ku kaplnke a druhá je odbočkou k obnovenému židovskému cintorínu," opisuje.

Značenie poškodili vandali

Práve od kaplnky, ktorá už roky neslúži svojmu náboženskému účelu, chce občianske združenie pokračovať až na vrchol Šibeničného vrchu.

"Najskôr ale budeme musieť chodník vyčistiť, lebo táto spojnica je dnes zarastená," avizuje Kovár.

Trasa je podľa dlhoročného turistu nenáročná a vhodná pre všetky vekové kategórie.

Sklamaním pre dobrovoľníkov bolo, keď nové turistické značenie už po prvých týždňoch poznačili vandali.

"Poohýbali ho, takže som ho musel naprávať. Niektorí tvoria, iní ničia," skonštatoval nadšenec.

Nové sochy v žiarskom parku vyrastajú priamo z koreňov

www.sme.sk | 8.7.2014 | Iva Zigová

Kmene vysychajúcich smrekov sa menia na drevené plastiky.

ŽIAR NAD HRONOM. Historický Park Štefana Moysesa by mali do konca týždňa zdobiť dve nové drevené plastiky znázorňujúce kráľovský pár. Už druhý deň na nich pracujú donedávna vedúci drevorezbárskej dielne Základnej umeleckej školy Zity Strnadovej Parákovej, Andrej Jánoška, a jeho pomocník, rezbár Michal Zbončák zo Zvolena.

"Bude to monarcha so svojou kráľovnou. Kráľa charakterizuje meč a kráľovná bude mať na prsiach ľaliu symbol viacerých európskych rodov, napríklad Anjouovcov," priblížuje výtvarník.

Drevo určilo, čo z neho bude

Zaujímavosťou je, že drevené sochy vyrastajú priamo zo zeme. "Vyrezávame ich totiž priamo z kmeňov smrekov, ktoré tu rástli, no pre chorobu a vysychanie ich na výšku asi tri metre spílili už vlani. Keďže doteraz sa nikto nemal k činu, rozhodol som sa, že to skúsim," rozpráva dlhoročný pedagóg.

Ako hovorí, nechal sa inšpirovať dielami svojich študentov, Juraja Oravca a Tomáša Sedláčka. "Sú to v podstate repliky ich námetov pripomínajúce šachové figúry. Takto som im vzdal hodl," objasnil pôvod motívov.

Hrubé práce s motorovou pílou a dlátami by mala dvojica ukončiť ešte pred víkendom. Pri tvarovaní však musia byť opatrní, smrekové drevo totiž nie je práve tým najvhodnejším pre drevorezbu. Zvyšky stromov tak určili, kam až rezbári môžu zájsť. "Musíme dbať o to, aby sa drevo nerozštiepilo. Zložité krivky sa doň robiť nedajú."

Galériu pod holým nebom chce rozšíriť

Po dokončení plastík bude nasledovať ich konzervácia, tak aby ich nenapadla huba alebo drevokazný hmyz. "Náter bude viacvrstvový, aby dokázal odolávať aj nepriazni počasia. V ďalších rokoch už bude na meste, aby zabezpečilo pravidelnú údržbu," avizuje výtvarník.

V parku nepôjde o prvé drevené diela, už dnes tam môžu Žiarčania počas prechádzok obdivovať spomienky na umelecké sympózium spred niekoľkých rokov. Podľa Jánošku však kráľ a kráľovná nebudú ani poslednými.

"Vnímam pozitívne, že park ožil a rád by som k tomu prispel aj ja. Časom by tu mohlo pribudnúť viac takýchto sôch. Už teraz som našiel vhodný materiál, jelšu spadnutú cez potôčik, ktorý napája jazierka v parku," naznačuje.

 

Na Žiarskom chlpáčovi predstavili pieseň venovanú útulku

www.sme.sk | 28.6.2014 | Iva Zigová

Vŕ haf haf zaznievalo zo žiarskeho parku. Vo videoklipe si zahrali aj herci René Štúr a Sväťo Malachovský.

ŽIAR NAD HRONOM. Pesničkár Janko Kulich so svojou kapelou Kolegium dnes počas súťažnej prehliadky psov Žiarsky chlpáč predstavil verejnosti skladbu venovanú miestnemu psiemu útulku.

Jej refrén a zároveň názov s názvom Vŕ haf haf počas podujatia, kde hudobník a producent mestského kultúrneho centra zasadol v porote, zaznieval ako fanfáry pri oceňovaní psích víťazov jednotlivých kategórií.

"S útulkom spolupracujeme už dlhšie a raz som tamojším dobrovoľníkom sľúbil, že takúto pieseň napíšem, chcel som to teda splniť. Existuje veľa smutných pesničiek o psíkoch, no na druhej strane by bolo fajn, keby si ľudia prichádzali toho svojho do útulku vybrať s radosťou," povedal o smutno veselej skladbe, v ktorej sa spojili štýly a capella a ska, Janko Kulich.

Výkriky spoza mreží ako reklama na útulkáčov

Hudobníci natáčali priamo v útulku, s maskami psov na hlavách v autentickom koterci. "Na chvíľu sme si vyskúšali, aké je to byť opusteným psom, ktorý spoza mreží vykrikuje, čo všetko dokáže budúcemu majiteľovi sľúbiť a splniť, ak si ho zoberie domov," priblížil.

Vo videoklipe si zahrali okrem členov kapely aj herci René Štúr a Sväťo Malachovský. "Prichádzajú do útulku a napokon končia za mrežami a prosia, nech si ich niekto adoptuje," objasnil pesničkár, ktorý sám v minulosti poskytol domov trom útulkáčom.

"Niekedy možno ani nejde o to, aby sme si psíka hneď vzali domov. Na začiatok postačí navštíviť útulok, ukázať ho deťom, aby získali viac zodpovednosti alebo prísť a postupne sa pripraviť. Nestačí totiž len chcieť, ale treba chápať všetky rozmery starostlivosti o psa. Ale keď už sa rozhodneme, v útulku je množstvo úžasných adeptov," odkázal.

Majiteľov našli tancujúci Čiko aj ovčiak Oliver

Príbeh 16 ročnej Paulíny Stankovej a jej Čika už Žiarčania poznajú. Keď jeho fotografiu uvidela na internete v ponuke žiarskeho útulku, vedela, že patria k sebe. Dnes spolu predvádzajú takzvaný dog dancing aj agility cvičenie a zbierajú ocenia. Študentka kynológie v tom má jasno.

"Keď chce niekto čistokrvného psa, aktívne sa s ním venovať súťažiam a mať po ňom šteniatka, nech si kúpi takého s papiermi, ale ak chce spoločníka do bytu či na stráženie, nech zamieri do útulku. Psy tam trpia a čakajú na majiteľa," to je názor dobrovoľníčky, ktorá útulku v Žiari pomáha už od základnej školy.

Aké náročné je niekedy dostať sa k novému majiteľovi, pripomenula Martina Vrtáková, predsedníčka občianskeho združenia Strážni anjeli, ktoré útulok prevádzkuje. Problém je najmä s väčšími psami.

"Preto som rada, že dlhosrstý nemecký ovčiak Oliver, ktorý dnes tiež získal jedno z ocenení, sa od nás dostal k dobrému majiteľovi," poznamenala.

Vladimír Kuba, s ktorým sa spoločne ukázali návštevníkom Žiarskeho chlpáča, okomentoval rozhodnutie adoptovať si psa pragmaticky. "Jeho predchodca mi umrel a nejaké "strašidlo" na dvore potrebujem."

Oliverova veľkosť ho nijako nezaskočila, je totiž fanúšikom takzvaných molossov, oveľa väčšieho druhu. "Dôležité je, aby mal primeranú stravu a poriadne sa vybehal," povedal, čo platí na jeho ovčiaka.

Našli ho vychudnutého na metrovej reťazi

Nie všetky psy majú také šťastie ako Oliver, v súčasnosti ich v útulku čaká na nového majiteľa viac ako tridsať. Z osudov viacerých mrazí. "Medzi súťažiacimi o titul Naj útulkáča je napríklad doberman Rocky, ktorého sme zachránili z osady Pod Kortínou. Keď sme ho našli, vyzeral hrozne. Bol vychudnutý, priviazaný na metrovej reťazi. Nemal čo jesť ani piť," spomenula Martina Vrtáková, čo predchádzalo jeho odobratiu majiteľovi.

Pomôcť útulku možno najmä finančným príspevkom na očkovanie, čipovanie či iné veterinárne úkony, ale aj materiálnymi darmi. "Sú to deky, pelechy, ktoré budeme potrebovať v zimnom období, odblšovacie pomôcky, vôdzky, obojky, misky, ale aj krmivo jednoducho všetko, čo môžeme zužitkovať," dodala dobrovoľníčka.

 

Ulicu nového sídliska Sever pomenujú po maliarovi Júliusovi Považanovi

www.sme.sk | 25.6.2014 | Iva Zigová

Zmena nespisovných názvov ulíc by znamenala komplikácie pre ich obyvateľov.

ŽIAR NAD HRONOM. Vznikajúca ulica nového obytného súboru Sever, kde aktuálne dokončujú dve prvé bytovky, dostane meno po svätokrížskom rodákovi, maliarovi Júliusovi Považanovi. Ten mestu v minulosti daroval viac ako tridsať obrazov, ktoré možno vidieť v mestskej galérii nesúcej rovnako jeho meno. Významná osobnosť slovenského insitného umenia umrela v roku 2011 a je pochovaná na žiarskom cintoríne.

"Ešte vlani v júni to navrhol miestny odbor Matice slovenskej a dnes to v rámci všeobecne záväzného nariadenia schválili poslanci," potvrdila Stanislava Holosová zo Stavebného úradu v Žiari nad Hronom.

Nespisovné názvy ostávajú v platnosti

Súčasťou nariadenia sú aj sporné formy názvov ulíc, ktoré mnohí označujú za nespisovné, ako Ulica Jánského či Ulica Dukelských hrdinov, pričom správne by malo byť Janského a Duklianskych hrdinov.

Všetky ostatné názvy ulíc v Žiari ostávajú nezmenené, teda vo forme, ako ich používa register obyvateľov a polícia. "Napríklad Ulica Hviezdoslavova či Ulica dukelských hrdinov," povedala Holosová.

Navrhnúť zmenu názvu ulice môže skupina obyvateľov, poslanci či primátor mesta. "Schvaľovací proces je veľmi jednoduchý, ale administratívne postupy, ktoré súvisia so zmenou názvu ulice, sú veľmi náročné, najmä pre ľudí s trvalým pobytom v meste," zhodnotila. Komplikáciou, ktorú takáto zmena prináša, je aktualizácia občianskych preukazov a ďalších dokladov.

Niektoré tabule s označeniami vymenia

Mestu by zmena nespisovných názvov priniesla zvýšenie nákladov na výrobu tabúľ a preznačenie ulíc. Príkladom je Hviezdoslavova ulica, v ktorej prípade možno nájsť na bytovkách dvojaké značenie, a to okrem aktuálne platného názvu aj označenie Ulica P. O. Hviezdoslava.

"Vyzvali sme bytové spoločenstvá na kontrolu označenia stavieb. Aktuálne zbierame údaje, aby sme mohli vypracovať objednávku na nové tabule, ktoré postupne nahradia tie nesprávne," dodala Holosová

Nové centrum právnej pomoci
Televízna stanica STV 2; Správy RTVS z regiónov | 27.5.2014 | Marek Pivoluska / Martina Kvačkajová

Martina Kvačkajová, moderátorka RTVS: 
"Centrum právnej pomoci otvorili už aj v Žiari nad Hronom. Má pomáhať sociálne znevýhodneným obyvateľom, ktorí potrebujú právnika, no nemajú na neho peniaze. Svoje problémy môžu vďaka nemu riešiť bezplatne."

Marek Pivoluska, redaktor RTVS: 
"Ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a majú problém právneho charakteru, môžu nájsť bezplatnú pomoc v novo otvorenej kancelárii Centra právnej pomoci v Žiari nad Hronom. Kritériom však je, aby ich príjem neprevyšoval 190 €."

Nataša Nikitinová, riaditeľka Centra právnej pomoci: 
"Buď mu poskytnú službu priamo oni, alebo mu bude ustanovený advokát a títo ľudia potom nemusia platiť ani súdny poplatok a celá právna služba je vlastne poskytnutá bezplatne."

Marek Pivoluska: 
"Spádovou oblasťou žiarskej kancelárie bude až 7 okresov. Okrem Žiarskeho bude mať na starosti aj Žarnovický, Partizánsky, Prievidzský, Banskoštiavnický, Krupinský a Veľkokrtíšsky okres. Kancelária rieši viaceré právne problémy okrem trestného práva."

Ján Valent, vedúci kancelárie Žiar nad Hronom: 
"Najčastejšie problémy sú asi toho rodinného právneho charakteru, väčšinou nás vyhľadávajú bezradné mamičky pri riešení výživného, na Slovensku je strašne veľa rozvodov, no ale v poslednom čase je to enormný nárast spotrebiteľských vecí, tých ľudí je naozaj toľko, ktorí sú v takých problémoch, ktorí popodpisovali všelijaké úžernícke zmluvy, všelijaké úvery, pôžičky a tak ďalej, tento problém je naozaj veľký."

Marek Pivoluska: 
"V Žiari majú momentálne troch pracovníkov. Kancelária má ešte dve vysunuté konzultačné strediská v Prievidzi a vo Veľkom Krtíši. Nové sa má otvoriť aj v Banskej Štiavnici. Pracovníkov by vzhľadom na rozsiahle pole pôsobnosti žiarskej kancelárie potrebovali viac."

Nataša Nikitinová: 
"Musíme brať do úvahy, že táto kancelária má zhruba viac ako 300 tisíc obyvateľov v kompetencii, takže naozaj si myslím, že to nie je dostatočné."

Marek Pivoluska: 
"Centrum právnej pomoci sa bude v budúcnosti rozširovať v závislosti od finančných možností. Zastrešuje ho ministerstvo spravodlivosti. Marek Pivoluska, RTVS."

V Žiari nad Hronom pribudne nová oddychová zóna

Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina | 21.5.2014 |Marína Debnárová / Boris Urbančík

Boris Urbančík, moderátor RTVS: 
"V Žiari nad Hronom pribudne nová oddychová zóna. Vznikne medzi bytovkami na Hviezdoslavovej, kde doterajšiu prázdnu betónovú plochu nahradia viaceré ihriská. Pribudnú lavičky a zeleň. Domáci aktivitu mesta vítajú."

Marína Debnárová, redaktorka RTVS: 
"Prázdne miesto medzi bytovými domami by sa malo onedlho zmeniť. Vedúci odboru ekonomiky na Mestskom úrade Martin Majerník hovorí, že na to vyčlenili peniaze v rozpočte."

Martin Majerník, vedúci odboru ekonomiky na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom: 
"V investícii, ktoré má mesto naplánované v najbližšom období. Týka sa to prestavby ulice Hviezdoslavova, kde vznikne nový park pre obyvateľov mesta. Na oddychovú zónu pôjde cirka 100 000 €."

Marína Debnárová: 
"V súčasnosti málo využívaný priestor by mal po rekonštrukcii slúžiť športovcom, ale aj rodičmi s deťmi. Žiarsky poslanec Emil Vozár potvrdzuje, že revitalizácia miesta je už nevyhnutná."

Emil Vozár, žiarsky mestský poslanec: 
"Ja už dole bývam 30 rokov. Tam boli urobené 3 ihriská asfaltové, na ktorých som ešte ja športoval s mojimi deťmi. Ale aj ten asfalt po čase pôsobením vonkajších vplyvov, tepla, popraskal. Už tam bolo pomaly nebezpečenstvo pustiť deti."

Marína Debnárová: 
"Podľa primátora Petra Antala by chceli nové ihriská vybudovať do jesene."

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom: 
"Celý priestor bude skultúrnený, bude zazelenaný, bude tam vytvorená bežecká dráha z podobného štrku ako je v parku, nebude to nič umelé, bude tam jedno basketbalové ihrisko, jedno multifunkčné ihrisko typu futbal a volejbal."

Marína Debnárová:

"Nápad prilákať ľudí von vítajú aj oslovení Žiarčania."

(začiatok ankety) 
Obyvatelia Žiaru na Hronom

Opýtaná 1: 
"Tam chýbajú stromy. Je tam hrozne veľa slnka, keď je teplo už potom sa tam nedá cez deň veľmi vydržať."

Opýtaná 2: 
"Páči sa mi. Ono by sa to malo asi robiť v celom meste niečo také, oddychové zóny, lebo však predsa tu v meste hore nemáme nič, akurát ten park a to je dosť ďaleko od mesta."

Marína Debnárová: 
"Ak tam budú športoviská využijú to podľa vás aj dospelí?"

Opýtaná 3:

"Určite áno. Si myslím, že to bude dobré."(koniec ankety)

Marína Debnárová: 
"Marína Debnárová, RTVS."

 

Ceny za cintorínske služby v Žiari klesli

www.sme.sk | 22.5.2014 | Iva Zigová

Prevádzkovateľ mestských pohrebísk avizuje, že po znížení cien za niektoré služby mu ostane iba na plnenie základných povinností.

ŽIAR NAD HRONOM. V ostatnom čase čelil prevádzkovateľ žiarskych mestských pohrebísk, spoločnosť Grrei, ktorá zároveň v meste a okolí poskytuje pohrebné služby, kritike. Žiarski poslanci mu vyčítali netransparentnosť a neprehľadnosť cien. Niektoré položky v cenníku cintorínskych služieb sa im zdali duplicitné. "Napríklad na jednom bloku je prenájom siene za 45 eur aj prevádzka obradnej siene za 30 eur, čo je mätúce a budí dojem, že objednávateľ pohrebu platí dvakrát za tú istú službu," upozorňovala s pokladničným blokom v ruke poslankyňa Katarína Dekýšová (SDKÚ, SaS).

Zrozumiteľnejší cenník

Odpoveďou na sťažnosti je podľa primátora Žiaru Petra Antala (nezávislý) nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré ešte v apríli odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo a ktoré vstúpilo do platnosti pred niekoľkými dňami. Prinieslo podľa neho nielen sprehľadnenie, ale aj zníženie niektorých poplatkov súvisiacich s využívaním mestského majetku.

"Novela zohľadnila pripomienky poslancov aj žiarskej pohrebnej služby, ktorá upozornila na niektoré nezrovnalosti v predchádzajúcom prevádzkovom poriadku," povedal hovorca mesta Martin Baláž.

Prílohou nariadenia je aj cenník služieb poskytovaných na pohrebisku, ktorý je podľa radnice pre ľudí zrozumiteľnejší a jednoduchší ako jeho predchádzajúca verzia.

Nájsť by ho Žiarčania mali na informačnej tabuli mesta priamo na cintoríne alebo na webstránke mesta.

Garantuje iba základné služby

Prevádzkovateľ mestských cintorínov v Žiari a v Šášovskom Podhradí potvrdil, že podľa nového cenníka niektoré služby výrazne zlacneli. "Poslanci stanovili nižšie ceny za cintorínske služby, teda za tie, ktoré sa poskytujú na pohrebisku, ako platili doposiaľ, kým sme ich určovali my," uviedol Dušan Reiter, konateľ spoločnosti Grrei. Tvrdí, že aby zachovali úroveň základných služieb, ako sú kosenie, vývoz odpadu, základná údržba, či údržba komunikácií, stopnú peniaze do zveľaďovania žiarskeho pohrebiska. To podľa Reitera ostane na meste.

"Nad rámec zmluvy o prevádzkovaní pohrebiska sme v minulosti urobili napríklad kompletnú rekonštrukciu hromozvodov v dome smútku, vymenili sme jedno zo starých okien za nové, alebo sme zrealizovali prvú etapu kamerového systému na dome smútku," spomenul príklady. Do ďalšej etapy, ktorá mala chrániť zvyšok areálu, sa už spoločnosť púšťať nechystá.

Problém Reiter nevidí vo vyvesení nového prevádzkového poriadku a cenníka na informačnej tabuli mesta, ako hovorí nariadenie. "Hneď, ako mesto takúto tabuľu na cintoríne osadí, dáme ho tam. Zatiaľ ho vyvesíme na okne budovy so zázemím," povedal.

Súťaž v budúcnosti nevylúčili

Mesto avizuje, že o svoj majetok a jeho údržbu a ochranu sa bude starať tak, ako mu to zákon prikazuje. Ak by sa súčasný prevádzkovateľ chcel od zmluvy pre nevýhodnosť nového cenníka odstúpiť, mesto bude reagovať.

"Komunikovali sme s ním a zatiaľ takéto indície nemáme. Ak by však v budúcnosti k takejto situácii došlo, zvážime novú súťaž," dodal hovorca mesta.

Nájomníkov vyžrebujú

Plus jeden deň | 12.5.2014 | sita

ŽIAR NAD HRONOM. Užívateľov nájomných bytov v dvoch nových bytovkách na severnom okraji Žiaru nad Hronom, ktorých výstavba aktuálne finišuje, vyberie mestská samospráva žrebovaním. Mesto aktuálne eviduje 180 žiadostí o pridelenie nájomného bytu, pričom v nových bytovkách bude 48 bytov. Bojuje sa o štandardné dvoj a trojizbové byty vrátane dvoch bezbariérových dvojizbových. Mesto zároveň pripravuje nové všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého sa bude žrebovanie využívať aj pri prideľovaní ostatných mestských bytov.

MESTSKÁ POLÍCIA V ŽIARI NAD HRONOM BUDE MAŤ CYKLOHLIADKY

Rozhlasová stanica Regina | 28.4.2014 | Debnárová Marína

Martin URAM, moderátor: 
"V Žiari nad Hronom budú jazdiť mestskí policajti aj na bicykli. Cyklohliadku budú tvoriť dvaja muži a rýchlejšie sa dostanú do vzdialenejších častí mesta. V Žiari sa k tejto myšlienke vracajú po niekoľkých rokoch."

Marína DEBNÁROVÁ, redaktorka: 
"Rýchlejšia dostupnosť a širší záber. To je plán mestských policajtov v Žiari nad Hronom. Do terénu tak bude chodiť osem policajtov v dvojčlenných hliadkach. Ako hovorí náčelník Róbert ŠIŠKA, chcú takto striehnuť na porušovanie zákona."

Róbert ŠIŠKA: 
"Chceli by sme každý týždeň aspoň raz, dvakrát nasadiť cyklohliadku do terénu, aby si prešli okrajové časti mesta a zamerali by sa predovšetkým na čierne nelegálne skládky, túlavých psov, výskyt požívania alkoholických nápojov u osôb mladších ako 18 rokov, ktorí vyhľadávajú práve také miesta, kde ich nikto nevidí."

M. DEBNÁROVÁ: 
"Časť policajtov hliadkovala na bicykli ešte pred niekoľkými rokmi. Žiarsky primátor Peter ANTAL obnovenie hliadok víta."

Peter ANTAL: 
"Mestský policajt na bicykli je určite viac videný, alebo vnímaný verejnosťou, bližšie k obyvateľovi mesta. Cyklohliadka prejde skôr do niektorých častí mesta, kde to auto má trošku problém. Vraciame sa k tomu a uvidíme, aká bude odozva od obyvateľov."

M. DEBNÁROVÁ: 
"Nami oslovení Žiarčania vnímajú policajné cyklohliadky rôzne."

Anketa: 
"Podľa mňa je to dobré, úspornejšie ako keď chodia autom." 
"Cyklohliadky? V tých filmoch západných. Ale tu v Žiari pokiaľ pôjdu na nejaký zásah, že by nejakého opitého zobrali na bicykel, alebo psa budú na bicykloch naháňať? Ja neviem. Také zvláštne. Asi sa opičíme po niečom." 
"Čo to na tých nohách. Predsa možnože aj niekoho rýchlejšie chytia."

M. DEBNÁROVÁ: 
"Do terénu budú chodiť žiarsky policajti na dvoch kolesách hneď ako sa zlepší počasie. Pozitívne skúsenosti s bicyklami majú aj mestskí policajti v Banskej Bystrici. Zástupca náčelníka Pavol SLOVÁK."

Pavol SLOVÁK: 
"Aj na základe odoziev od občanov je činnosť cyklohliadky úspešná. Ten hlavný prínos vidíme najmä v tom, že jednoducho na bicykli sa dá obsiahnuť oveľa väčší počet kilometrov, ako by inak vykonal peší policajt."

M. DEBNÁROVÁ: 
"Marína DEBNÁROVÁ, RTVS."

DVD o žiarskom folklóre má pokrstiť SĽUK

www.sme.sk | 24.4.2014 | iva

Propagačný nosič ukáže mesto a jeho tradície. Natáčať sa bude aj v uliciach.

ŽIAR NAD HRONOM. Folklórne tradície mesta a regiónu má priblížiť DVD, ktoré chce žiarske kultúrne centrum vydať na jeseň za sponzorské peniaze.

"Bude to priestor najmä pre mužskú spevácku skupinu Sekera a folklórny súbor Hron s jeho hudobníkmi, spevákmi a tanečníkmi," povedala riaditeľka mestského kultúrneho centra Michaela Pribilincová.

Projekt nadväzuje na minuloročné hudobné CD, výber žiarskych kapiel rôznych žánrov Made in ZH.

Natáčať a fotiť by sa malo aj priamo v uliciach mesta, a to nielen každoročné stavanie mája či fašiangový sprievod.

"Keďže DVD bude slúžiť aj ako propagačný materiál mesta, chceme na ňom ukázať Žiar aj to, čo Žiarčania dokážu a čomu sa venujú," spresnila Pribilincová.

Verejnosti nosič predstavia v októbri. "Krstiť ho budú folkloristi zo SĽUK u, ktorí vystúpia spoločne so žiarskym súborom Hron," prezradila.

Žiar chce chrániť pamiatky z čias socializmu. Pre niektoré je neskoro

www.sme.sk | 7.4.2014 | Iva Zigová

Žiarska radnica hľadá spôsob, ako prvky sorely na území mesta zachovať pre budúcnosť a zabrániť necitlivým rekonštrukciám bytoviek z obdobia budovania hlinikárne.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiar nad Hronom chce chrániť aj architektonické prvky v štýle socialistického realizmu, takzvanej sorely. V súpise pamätihodností mesta, ktorý aktuálne vzniká, sa tak objavia aj reliéfy a vchodové znamenia na bytovkách z 50. rokov minulého storočia.

"Uvedomujeme si, že teraz sa možno obyvatelia nedokážu pozrieť na tieto detaily ako na pamiatky, ale časom možno takýto status získajú. Preto ich chceme postupne zdokumentovať, chrániť a v rámci možností postupne obnovovať, aby sa zachovali aj do budúcna," potvrdzuje hovorca mesta Martin Baláž. Pripomína, že história Žiaru nad Hronom sa pod týmto názvom začala písať práve v polovici päťdesiatych rokov.

Niektoré z prvkov zničili prestavby

Viaceré z drobných plastík za ostatné roky z domov zmizli alebo ich necitlivá rekonštrukcia a zatepľovanie poznačili.

"Hoci sorela v Žiari nad Hronom nebola taká výrazná akonapríklad v neďalekej Handlovej, stále je jasne čitateľná. Bohužiaľ, so stále väčším počtom zateplení sa jej prvky strácajú," hodnotí aktuálny stav prvého žiarskeho sídliska z 50. rokov, ktoré začalo vznikať v čase výstavby miestnej hlinikárne, architektka Tereza Bartošíková.

Z hľadiska ochrany považuje za dôležitú prevenciu a jasné pravidlá. Ako prioritu vidí vonkajší ráz mesta.

"Stavby nemusia byť pamiatkami, ale mali by byť regulované napríklad v územných plánoch miest alebo v miestnych vyhláškach. Nemali by sa upravovať podľa svojvôle bytového družstva. V Žiari nájdeme z tohto pohľadu niekoľko až úsmevných prípadov," komentuje necitlivý prístup niektorých spoločenstiev vlastníkov bytov a stavebných firiem.

"Dôležité je zachovať jednotnú farebnosť stavieb postavených v jednom období, členenie fasád, okien, originálne sgrafitá a kovové prvky, ako sú zábradlia, či výšku domov," upozorňuje architektka. Za samostatnú kategóriu považuje domové znamenia. V prípade týchto plastík odporúča ich zachovanie, prípadne uloženie do depozitára alebo vystavenie.

Niektoré prvky skrýva hrubý náter, iné úplne zmizli.

Ochranu časti mesta postavenom v štýle sorely sa na úrovni samosprávy podarilo presadiť občianskym aktivistom v Handlovej. Hoci sa lokalita nestala pamiatkovou zónou so zodpovedajúcimi obmedzeniami, mesto ju zaradilo medzi pamätihodnosti a prevzalo nad ňou záštitu. 
"K petičnej akcii nás vyburcovali nevhodné zásahy pri zatepľovaní jedného z bytových domov, kde nám unikátne prvky mizli priamo pred očami," objasňuje Helena Galbavá zo zduženia Karpaty Art Gallery Handlová moje mesto.

"Myslíme si, že hoci z hľadiska histórie nie je toto obdobie obľúbené, nemali by sme ho z nej len tak škrtnúť a zavrhovať, najmä keď z hľadiska dejín našej modernej architektúry a urbanizmu predstavuje významnú kapitolu," približuje názor združenia.

Žiar nad Hronom zatiaľ nevie, akým spôsobom ochranu prvkov sorely v meste zaručí. V minulosti napríklad odmietal obmedzovať bytové spoločenstvá pravidlami pre farebnosť bytoviek a panelákov. "Nevieme, či pôjde o všeobecne záväzné nariadenie alebo o inú formu pravidiel, právny rámec pre takúto ochranu aktuálne hľadáme," reaguje hovorca mesta.

Sídlisko s množstvom zelene

História priemyselného Žiaru nad Hronom, ktorý vznikol vďaka výstavbe závodu na výrobu hliníka na území zaniknutých Horných Opatoviec, nie je dlhá. O jej začiatkoch však vypovedá práve urbanizmus v duchu socialistického realizmu.

"Prvé bytové domy postavili v roku 1952 a boli chudobné na akékoľvek ozdobné prvky. Vznikali s časovým sklzom, a tak sa tomu nevenovala až taká pozornosť. Pre sorelu typická výzdoba sa začína objavovať až neskôr," približuje architektka.

Stavby sa tradične členili na parter, telo budovy a rímsu. "Rímsu aj parter zvýrazňovala farba aj jemná horizontálna profilácia. Nad vchodmi sa nachádzali domové znamenia, v niektorých bytovkách ich po celej výške budovy zvýrazňovali sgrafitá rôznych tvarov, najmä s geometrickými a rastlinnými motívmi," hovorí o typických znakoch Bartošíková.

V urbanizme sa sorela v Žiari prejavila symetrickým komponovaním domov okolo hlavnej osi, obmedzením počtu podlaží na maximálne štyri a valbovými strechami.

"Projektanti rátali s množstvom zelene, preto celé sídlisko z 50. rokov do dnešnej doby pôsobí veľmi prijemným dojmom," dodáva odborníčka.

Sorela mala dať tvár aj známej žiarskej hlinikárni, konkrétne jej vstupnému areálu, prestavba sa však napokon neuskutočnila. Pre súčasnosť sa zachovali len plány v archíve.

V Žiari sa nájdu aj bytové domy, ktorých sa zatiaľ necitlivé zásahy nedotkli. Originálne prvky na nich však chátrajú.

Nemocnice v regióne už spravuje Penta

www.sme.sk | 2.4.2014 | ešte

Nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici majú nové vedenie. So zmenou prevádzkovateľa prišiel aj nový riaditeľ.

ŽIAR NAD HRONOM. Žiarsku, banskoštiavnickú aj rimavskosobotskú nemocnicu spravovala ešte donedávna akciová spoločnosť Nemocnice a polikliniky. Stopercentný podiel v nej však získala akciová spoločnosť Svet zdravia, ktorá patrí do skupiny Penta Investsments.

Od 1. apríla sú všetky tri nemocnice, poskytujúce zdravotnú starostlivosť v spádovej oblasti pre viac ako 160 tisíc obyvateľov, súčasťou siete regionálnych nemocníc Svet zdravia. Informoval o tom marketingový manažér spoločnosti Tomáš Král.

"Naším dlhodobým cieľom je vybudovať sieť regionálnych nemocníc, ktoré prinesú pacientom dostupnú a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť," povedal Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ spoločnosti. Momentálne podľa Krála neplánujú opatrenia, ktoré by mali vplyv na zamestnanosť nových alebo súčasných zariadení v skupine.

Zmena nastala aj vo vedení spomínaných nemocníc. Rastislava Kubáňa vystriedal na poste riaditeľa Ivan Mokrý.

V Žiari budú v lete fungovať až tri fontány

www.sme.sk | 21.3.2014 | iva

Mesto za vstupné zo City festu obnovilo zanedbanú fontánu v Parku Štefana Moysesa.

ŽIAR NAD HRONOM. Od 1. apríla by mala z nedávno zrekonštruovanej fontány v Parku Štefana Moysesa po desiatkach rokoch opäť striekať voda.

"Projekt obnovy za takmer 7 500 eur zahŕňal kompletnú výmenu elektrického vedenia, prívodu vody a systému jej cirkulácie. Teleso fontány prepúšťalo, takže tam pribudol aj nový vnútorný obklad. V blízkosti navyše pribudol kohútik s pitnou vodou pre bežcov a návštevníkov parku," vymenoval hovorca mesta Martin Baláž. Dodal, že atrakciu, na ktorej oživenie použilo mesto výťažok zo vstupného na hudobný festival City fest, už odskúšali.

V apríli by mala po bežnej údržbe a s novým vnútorným náterom začať fungovať aj fontána v strede kruhovej časti Námestia Matice slovenskej.

V máji by sa k nej mal pridať aj najnovší vodný prvok v meste, chodníková fontána s farebným osvetlením, za ktorej opravu mesto vlani zaplatilo viac ako 1 500 eur.

Žiar bude bez výtlkov

Televízna stanica TA 3 | 20.3.2014 | Martin Dušička

Z. STRAKOVÁ WENZLOVÁ, moderátorka: 
Vodiči jazdiaci po Žiari nad Hronom by už čoskoro nemali na cestách obchádzať žiadne jamy a výtlky, mesto totiž začína používať novú technológiu ich plátania, dá sa využívať aj v zime aj v lete a vydrží dlhšie ako doterajšie postupy. Každú dieru či výtlk môžu obyvatelia po novom nahlásiť na špeciálnu linku.

M. DUŠIČKA, reportér TA 3: 
"Hoci tohtoročná zima bola v porovnaní s minulou oveľa miernejšia, aj po nej sa v uliciach a na cestách objavili jamy a výtlky. Aby sa neopakovala situácia z vlaňajška, kedy sa výtlkom nedalo vyhnúť, v Žiari nad Hronom zakúpili špeciálny prístroj, pomocou neho zaplátajú dieru okamžite, ako sa vytvorí."

P. ANTAL, primátor: 
"Hlavný efekt je to, že budeme vedieť výtlky robiť počas celej zimy a čím v podstate dosiahneme úsporu nákladov."

M. DUŠIČKA: 
"Plátaním dier pomocou infražiariča nielen ušetria, ale aj oprava vydrží oveľa dlhšie ako doteraz. Namiesto brúsenia a pílenia totiž spojí teplo starú a novú vrstvu dokopy a vytvorí pevný celok."

Ľ. KUPČI, manažér technických služieb: 
"Prehreje ten asfalt na 150 stupňov, 150 160 stupňov."

M. DUŠIČKA: 
"Takto pripravený materiál sa upraví a zavibruje a výtlk prakticky prestane existovať."

Ľ. KUPČI: 
"V podstate desať, pätnásť minút autá môžu okamžite po tom prechádzať."

P. ANTAL: 
"Táto technológia, technické služby ju kúpili za 9 200 eur bez DPH."

M. DUŠIČKA: 
"Je to mimoriadne praktické aj pre samotných cestárov, ktorí namiesto ťažkých strojov naložia všetko na jednu dodávku a sú čím skôr pripravení vyraziť."

P. BOBRÍK, pracovník technických služieb: 
"Možno do hodiny, no, kým vybehneme, kým sa to nahlási, tak možno do hodiny."

M. DUŠIČKA: 
"Žiar nad Hronom je tak vôbec jedným z prvých miest na Slovensku, ktoré pláta výtlky touto technológiou, pre obyvateľov pripravuje mobilnú aplikáciu, ktorou môžu výtlky nahlasovať."

P. ANTAL: 
"Každú vec, ktorú si myslia, že by mesto malo riešiť, budú môcť odfotiť, poslať a bude sa to riešiť."

M. DUŠIČKA: 
"Po zavedení tejto novinky by už teda vodiči v Žiari nad Hronom nemali na výtlky nadávať, ak sa aj nejaký objaví, do niekoľkých hodín by mal byť opravený."

Čo nestíhali policajti, robia po novom zdravotne postihnutí

www.sme.sk | 06.02.2014 | iva

O nonstop monitorovanie kamerového systému v žiarskych uliciach sa od začiatku februára starajú zdravotne postihnutí.

ŽIAR NAD HRONOM. Šesť ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou sa strieda v 7,5 hodinových pracovných zmenách pri sledovaní monitorovacieho zariadenia mestského kamerového systému v Žiari.

Policajti systém sledovať nestíhali

Chránené pracovisko s 24 hodinovou prevádzkou funguje od začiatku februára. Od zavedenia novinky si žiarsky primátor Peter Antal (NEKA) sľubuje zvýšenie bezpečnosti v uliciach.

"V meste máme dostatok kamier, no väčšinu času bežali na automatický zaznamenávací režim. Tým pádom sa viac používali pri dokazovaní nezákonnej činnosti ako pri jej vyhľadávaní a okamžitom zasahovaní voči nej. Odteraz sa účinnosť zásahov našej polície určite zvýši," tvrdí.

Prínos od nonstop monitorovacej služby očakávajú aj samotní mestskí policajti.

"Pri počte našich policajtov nebolo možné zabezpečiť neustály monitoring kamerového systému. Teraz to máme vyriešené, vieme, že dianie v meste stále niekto sleduje a v prípade potreby zásahu alebo obhliadky nás okamžite informuje," povedal Róbert Šiška, poverený vedením mestskej polície v Žiari nad Hronom.

Desiatky tisíc eur na kamery

Mestský kamerový systém v súčasnosti tvorí 26 pohyblivých alebo statických kamier. Viacero ich vlani pribudlo v historickom a pamiatkovo chránenom Parku Štefana Moysesa. Len vlani do doplnenia systému investovalo mesto 34 tisíc eur z viacerých zdrojov. V tomto roku opäť plánuje jeho rozšírenie.

Odpad už môžu občania odovzdať v zbernom dvore zadarmo

www.odpadyportal.sk | 20.01.2014 | sita

Mesto tak chce predchádzať vytváraniu nelegálnych skládok. Občania Žiaru nad Hronom môžu po novom odovzdávať v mestskom zbernom dvore odpad zadarmo. Mesto o tom rozhodlo s cieľom predchádzať vzniku nelegálnych skládok. Ako informuje na svojej internetovej stránke, občania môžu bezplatne odovzdať všetky druhy odpadu, ktoré zberný dvor prijíma, v areáli Technických služieb Žiar nad Hronom na Ulici SNP.

Zberný dvor je určený na uloženie odpadu z domácností pre občanov mesta Žiar nad Hronom alebo pre osoby, ktoré preukážu vzťah k nehnuteľnostiam na území mesta Žiar nad Hronom. Nie je určený pre živnostníkov a podnikateľské subjekty, ktorých odpad je produktom ich podnikateľskej činnosti.

Druhy odpadu, ktorý má zberný dvor oprávnenie prijímať, je uvedený na jeho informačnej tabuli. Ide o odpad, ktorý nepatrí do zberných nádob na zmesový komunálny odpad, ani do zberných nádob na separovaný zber odpadu. Najčastejšie ide o veľké kusy ako starý nábytok, matrace, ale aj staré elektrospotrebiče. Ako upozorňuje žiarska samospráva, takýto odpad by občania nemali ukladať do prírody ani vedľa kontajnerov s odpadom.

Pred zavedením bezodplatného odberu odpadu v zbernom dvore mali obyvatelia Žiaru nad Hronom možnosť legálne a bezplatne sa zbaviť takéhoto odpadu len počas tzv. dní čistoty. Od začiatku roka môžu do zberného dvora bezplatne doviezť aj drobný stavebný odpad, ale len do jedného kubického metra na osobu ročne. Za množstvo prevyšujúce túto hranicu zaplatia podľa aktuálneho cenníka zberného dvora.

Dôchodcom znížia dane

Plus jeden deň | 03.01.2014 | sita

Dôchodcovia v Žiari nad Hronom budú za svoje byty a domy platiť mestu od tohto roka o polovicu nižšie dane ako doteraz. Rozhodlo o tom mestské zastupiteľstvo. Zľava sa konkrétne týka sadzby daní zo stavieb na bývanie a bytov vo vlastníctve občanov starších ako 62 rokov, ktoré slúžia na ich trvalé bývanie.

 

Žiaci sa v zážitkových izbách naučia, ako sa cítia hendikepovaní

www.hlavnespravy.sk | 06.11.2013 | TASR

Žiar nad Hronom 6. novembra (TASR) Projekt pre žiakov základných a stredných škôl venovaný hendikepovaným ľuďom pripravilo Mestské kultúrne centrum (MsKC) v Žiari nad Hronom. Počas celého tohto mesiaca sa realizuje v MsKC a pozostáva zo štyroch zážitkových izieb, v ktorých si žiaci môžu vyskúšať bežné činnosti ako nevidiaci, vozičkári, nepočujúci či zoznámiť sa s arabskou kultúrou. TASR informovala Andrea Námešná z MsKC v Žiari nad Hronom.

Miestnosťami sprevádzajú žiakov traja odborní lektori, ktorí okrem dohľadu a pomoci pri činnostiach, ktoré si žiaci skúšajú, ich aj zoznamujú s poznatkami zo života zdravotne znevýhodnených. "Miestnosť pre hendikepovaných vozičkárov je vlastne obyčajná miestnosť, kde si deti môžu vyskúšať, aké je to fungovať na vozíčku. Deti začínajú tým, že si ľahnú na posteľ, vstanú z nej, idú cez prahy do klasicky zariadenej kúpeľne, kde si urobia hygienu. V miestnosti je aj plošinka, na ktorú deti s vozíčkom musia vyjsť," priblížila prvú z miestností Námešná. Ďalšou zástavkou je izba pre nevidiacich, v ktorej lektor zaviaže deťom oči. "V miestnosti je sedačka a stolík, deti so zaviazanými očami si teda vyskúšajú, aké to je, keď človek nevidí a musí sa pohybovať v cudzom priestore. Následne si posadajú, vyskúšajú si naliatie vody do pohárika a lektor im hovorí napríklad o Braillovom písme. Dozvedia sa tiež, že na tabletkách sú vytlačené špeciálne písmenká pre nevidiacich," objasnila ďalej Námešná.

V tretej izbe sa žiaci dozvedia, ako medzi sebou komunikujú nepočujúci. "Ako napríklad tlieskajú či ako si poprajú dobrú chuť," konkretizovala Námešná. Štvrtá miestnosť približuje arabský svet. Lektori v nej deťom vysvetľujú, že ľudia môžu byť rôzni. "Upozorňujeme ich na kultúru v arabských krajinách, ako to tam vyzerá, aké tam majú zvyky či ako prebieha návšteva v takej krajine," dodala Námešná. Projekt je okrem žiakov škôl určený aj pre ich učiteľov a pracovníkov v oblasti prevencie, na jeho absolvovanie je potrebné sa vopred pre odborný výklad telefonicky objednať.

V Žiari nad Hronom pribudne 48 bytov

Nový čas | 14.10.2013 | den

ŽIAR NAD HRONOM - Výsledkom výstavby dvoch domov s nájomnými bytmi na konci Žiaru nad Hronom má byť 48 nových bytov a príslušná infraštruktúra. Pôjde o štandardné byty, jedno, dvoj a trojizbové, v každom dome vznikne aj jeden bezbariérový byt pre obyvateľov so zníženou pohybovou schopnosťou. Mesto chce už dokončené bytovky odkúpiť a byty v nich ponúkať pre obyvateľov ako nájomné. "Nejde o sociálny typ bývania, teda aj žiadatelia, ktorí budú spĺňať kritériá, musia mať nejaký stály príjem, nesmú mať podlžnosti voči mestu a pod." vysvetľuje primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal s tým, že záujemcovia

V škole varil hokejový šéfkuchár

TV Markíza | 18.10.2011 17:00:00 | Televízne noviny | Martina Kašiarová

Moderátor:
V školskej jedálni v Žiari nad Hronom dnes navaril deťom obed slávny kuchár hokejových majstrov. Šéfkuchár Marcel Ihnačák im ukázal, že variť sa dá zdravo aj chutne. Deti totiž zjedli aj inak neobľúbenú cícerovú polievku. Podľa hygienikov je to dobre. Mnohé školské obedy totiž končia v odpadkoch.

Redaktor:
Čerstvé bylinky, zeleninu a málo soli použil slávny kuchár na prípravu školského obeda. Tamojšie kuchárky počúvali jeho rady a pomáhali. Je osem hodín ráno a prípravy na obed slávneho šéfkuchára sú v žiarskej základnej škole v plnom prúde.

Marcel Ihnačák, kuchár: 
Cícerovú polievočku si varíme, na taký skôr taliansky spôsob.

Redaktor:
Podľa hygienikov slovenské deti jedia práve málo polievok a školské obedy im veľmi nechutia.

Katarína Slotová, Regionálny úrad verejného zdravotníctva: 
Veľmi veľa podávanej stravy ide do odpadu. Deti odmietajú takúto stravu, pretože už nadväzujú na stravovacie návyky, ktoré majú doma.

Redaktor:
Aj Marcel Ihnačák sa snažil deťom ukázať, že zdravá polievka, pečené mäso a zemiaky s čerstvými bylinkami môžu byť fajn.

Marcel Ihnačák, kuchár: 
Verím tomu, že keď sa tu robí niečo z brokolice alebo z karfiolu, že to robia práve z mrazenej, tak to je možno také, čo by sa dalo napraviť.

Redaktor:
Spolu so šikovnými kuchárkami veril, že deťom bude ich netradičný obed chutiť.

Marcel Ihnačák, kuchár: 
Neverím tomu, že budú fujkať, keď bude všetko tak, ako má byť.

Redaktor:
No a ako na slávneho kuchára a jeho jedlo reagovali deti?

Marcel Ihnačák, kuchár: 
Ako vám to chutí slečny?

Žiaci: 
Dobre. Super to je.

Marcel Ihnačák, kuchár: 
Budete ešte vládať potom sa učiť?

Žiaci:
Áno.

Žiar už separuje aj oleje

TA3 | 13.08.2011 12:00:00 | Poludňajší žurnál | Martin Dušička 

Moderátor:
Mesto Žiar nad Hronom zavádza do separovania odpadov ďalšiu novinku. Obyvatelia už môžu triediť aj jedlé oleje s obalmi. Magistrát rozmiestnil po celom meste 240 litrové nádoby, do ktorých môžu použité oleje odkladať. Za ich likvidáciu nič neplatia.

Redaktor:
Pracovníci technických služieb v Žiari nad Hronom rozvážajú do takmer 100 uzamykateľných stojísk takéto hnedé nádoby. Práve do nich môžu obyvatelia mesta odhadzovať plastové fľaše s použitým olejom.

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:
Nemal by byť nejakým výrazným spôsobom znečistený napr. alkoholom, alebo majonézami, kečupom a pod.

Redaktor:
Takto vyzbieraný odpad bude mesto ďalej zhodnocovať. Olej sa môže opätovne použiť v potravinárskom a chemickom priemysle. Väčšina obyvateľov sa ho doteraz zbavovala takto.

Anketa:
Do výlevky alebo do záchoda.

Redaktor:
Separovaním takýchto olejov šetria životné prostredie. Použité oleje sa už totiž nedostávajú do vody alebo pôdy.

Martin Baláž, hovorca Žiaru nad Hronom:
Samozrejme odvoz tohto odpadu je zadarmo tak ako aj odvoz ostatných separovaných komodít. Za tie obyvatelia v našom meste neplatia.

Redaktor:
O novom triedení boli obyvatelia Žiaru už vopred informovaní. Niektorí už mali nádoby s olejom aj pripravené. Zvyknúť si na novinku však nebude také rýchle.

Jana Kyseľová, Technické služby mesta Žiar nad Hronom:
Trvá to nejaké dva, tri mesiace zhruba, kým sa tí obyvatelia zapoja do toho systému.

Redaktor:
V súčasnosti Žiarčania separujú 5 hlavných komodít odpadu. Papier, sklo, plasty, kovy a tetrapaky. Veria, že ani s triedením olejov by nemal byť problém.

Anketa:
Žiar je s týmto trošku známy, že o odpad je viac postarané ako v iných mestách. Tak si myslím, že keď sa to ujalo doteraz, tak asi to pôjde.
Sú ľudia, ktorí to robia bežne, čo triedia aj tieto veci a sú ľudia, ktorým je to úplne jedno, kde zahodia bordel.

Redaktor:
Žiar sa teda stal jedným z prvých miest na Slovensku, kde začínajú separovať aj jedlé oleje. Či si obyvatelia na to zvyknú, sa ukáže až o niekoľko mesiacov.

Kontajnerové bývanie v Žiari nad Hronom
Regina | 23.06.2011 17:00:00 | Žurnál Regina | Marína Račková

Moderátor:

Žiť v blízkosti neprispôsobivých občanov nie je jednoduché. V Žiari nad Hronom chcú pre ľudí z lokality Pod Kortínou zriadiť kontajnerové bývanie. Žiarsky primátor ho však nechce platiť z vlastnej kasy. Navrhuje, aby ho financoval štát a chce sa uchádzať o peniaze aj cez Štátny fond rozvoja bývania. Téme sa venuje Marína Račková.

Redaktor:
V lokalite Pod Kortínou, kedysi záhradkárskej oblasti, žije dnes v rôznych podmienkach asi 400 ľudí. Žiarčanom, ktorí majú v blízkosti domy, sa býva ťažšie.

Respondenti:
Bordel, potkany tu behajú, katastrofa je.
Hodnota pozemkov nám klesla, že je tu tá osada. Nikto sem nechce ísť bývať. Je to úbohé. Tie odpady, teraz cez leto, choroby. Musia to vyriešiť najprv a až potom môžu nejaké bývanie im robiť.

Redaktor:
Situáciu chce zmeniť žiarsky primátor Ivan Černaj, ktorý presadzuje výstavbu kontajnerových bytov.


Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
Riadené bývanie znamená to, že musíte mať to pod kontrolou. Bude toto bývanie oplotené. Ale tam má byť strážna služba. Ináč by strážna služba nemala zmysel. Do tých objektov sa dostanú len tí, ktorí tam naozaj reálne bývajú a nebudú nám tam môcť migrovať rôzni ľudia a nosiť rôzny odpad, to, čo sa vlastne teraz deje Pod Kortínou.


Redaktor:
Myšlienku vybudovať 60 bytov už podporili aj žiarski poslanci. Teraz mesto začne s vypracovaním projektovej dokumentácie. Obyvatelia spod Kortíny by lepšie životné podmienky uvítali.


Respondenti:
By sme ich prijali.
Pravdaže by sme, sľubujú nám už ako že dlhšie, že už nám to dajú a počuli sme, že tá elektrika, voda. Tak no viete čo, ja osobne, ale veľa Rómov by sa potešilo.

Redaktor:
Radnica však takéto bývanie nechce platiť z vlastnej pokladnice. Ivan Černaj tvrdí, že by to mal hradiť štát. 

Ivan Černaj, primátor Žiaru nad Hronom:
Problém nechal štát zájsť tak ďaleko, že by to nemali financovať konkrétne mestá, pretože problém týchto obyvateľov to nie je problém Žiaru nad Hronom. Z tých 400 ľudí sú tam desiatky percent z cudzích miest. Čiže keď to štát nechal takýmto spôsobom ďaleko zájsť, riešenie rómskeho problému, by to mal kryť v plnej výške.

Redaktor:
Financovať riadené bývanie pre neprispôsobivých občanov vidí reálne ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Hovorca Martin Krajčovič. 

Martin Krajčovič, hovorca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Toto bývanie obstarávané v rámci kontajnerového bývania bude povolené v súlade so stavebným zákonom a pôjde o nájomné bývanie pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, tak je možné jeho financovanie s využitím dotácií poskytovaných ministerstvom. 

Redaktor:
Ako hovorí Iveta Duchoňová z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, podobné bývanie sa osvedčilo v Dunajskej Strede. 

Iveta Duchoňová, Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity:
Rómovia sa tam učia základné veci. Hospodáriť s financiami, platiť pravidelne účty za elektrinu a vodu. V tejto chvíli nemôžem ešte ohodnotiť zámer primátora mesta Žiar nad Hronom, pretože bližšie sa k tomu budeme môcť vyjadriť až po tom, keď budeme mať o projekte viac informácií. 

Redaktor:
Priamo na otázku, či oplotenie a neustále stráženie nie je diskriminujúce, nám neodpovedali. Stretnutie so žiarskym primátorom však Úrad splnomocnenca pre rómske komunity plánuje v lete.

 

Žiar nad Hronom: Z priemyselného káčatka „ekolabuť"

ASB | 22.3.2011 | Región, 20 | Tamara Leontievová

Žiar nad Hronom: Z priemyselného káčatka „ekolabuť"

Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia - nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle - v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.

Téma číslo jeden: priemysel

Žiar nad Hronom nie je pekné mesto. Turista sem naozaj môže len zablúdiť. Toto mesto sa však ani nesnaží ohromiť vizážou. Ľudia v ňom tvrdo pracujú a vďaka tomu dosahujú na tento región viac ako obstojný životný štandard. „Nestaviame na cestovný ruch, nemôžeme predsa konkurovať susedným mestám, akými sú Kremnica alebo Banská Štiavnica," hovorí hovorca mesta Martin Baláž. Dodáva, že hlavným plusom Žiaru je, že dáva ľuďom prácu a príležitosti. Tento rok si mesto pripomína 765. výročie udelenia mestských práv - agrárne mestečko však bolo v 50. rokoch 20. storočia na pokraji zániku. Zachránil ho zámer vtedajšej vlády postaviť tu strategický závod. „Odvtedy prudko stúpal aj počet obyvateľov, v súčasnosti má mesto približne 19 300 obyvateľov," konštatuje hovorca.

Stálica hliník a zmeny

Od 50. rokov však ubehlo takmer polstoročie a priemysel sa zmenil. „Priemyslu tu kraľoval kolos Závod Slovenského národného povstania, neskôr premenovaný na ZSNP, ako štátny podnik až do roku 2002, keď ho privatizovala skupina Penta," vysvetľuje hovorca mesta. Dodáva, že podnik mal začiatkom tretieho tisícročia vážne problémy a nebyť ozdravenia, ktoré so sebou priniesla privatizácia, možno by neprežil. Po privatizácii Penta oddelila od závodu viaceré dcérske spoločnosti, ktoré neskôr predala strategickým investorom. „Je tu veľká koncentrácia zahraničných investorov, kľúčová však bola najmä investícia z Európskej banky pre obnovu a rozvoj a zo spoločnosti Norsk Hydro v 90. rokoch.

Tá vytvorila podmienky na vývoj modernej ekologickej výroby hliníka," konštatuje hovorca. Nórska technológia vtedy skončila starý spôsob výroby a priniesla nový. „Dnes je napríklad spoločnosť Slovalco, a. s., jednou z najziskovejších firiem na Slovensku - 34 percent jej akcií vlastní spoločnosť Penta prostredníctvom ZSNP a zvyšné akcie patria spoločnosti Norsk Hydro," dodáva.

Zamestnanosť a životná úroveň

V priemyselnom parku dnes podľa hovorcu pracuje približne päťtisíc ľudí. Zvyšok obyvateľstva pôsobí v obchode a službách - keďže vďaka dostatku pracovných príležitostí je v meste na tento región celkovo vysoká životná úroveň. „Nezamestnanosť sa pohybuje na hranici 15 percent, čo je na tunajšie pomery dobrá bilancia," hovorí Martin Baláž. So zamestnanosťou ide ruka v ruke aj priemerná mzda, a tá je v Žiari opäť na vyššej úrovni ako v ostatnom regióne.

Mesto disponuje štandardnými športovými zariadeniami - je tu futbalový štadión, aktivity na hokejovom štadióne sú momentálne utlmené. Krytá plaváreň, športová hala a plážové kúpalisko sú k dispozícii.

Centrum mesta však silne poznačila architektúra bývalého režimu - nemá veľa predpokladov na život v mestskom zmysle slova.

Rozvoj mesta

„Mesto je momentálne vo fáze realizácie a prípravy na realizáciu projektov, na ktoré sme získali prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Máme k dispozícii 33 miliónov eur," konštatuje hovorca mesta. Z týchto peňazí chce mesto financovať napríklad už prebiehajúcu revitalizáciu centrálnej mestskej zóny, ktorej by to mohlo prinavrátiť život - investíciou za približne 1,5 milióna eur sa na námestí postavil polyfunkčný dom, v ktorom by mali byť služby a kaviarne - námestie by tak mohlo byť aj cieľom, nielen chodníkom.

Ďalším veľkým projektom je rekonštrukcia verejného osvetlenia za približne 4 milióny eur. „Tento projekt však financujeme z úverových zdrojov mesta. Je to jeden z najrozsiahlejších projektov, ktorý sme realizovali, kompletne sme vymenili kabeláž, zaviedli sme optický kábel a popri tom sme museli aj zrekonštruovať niektoré chodníky, ktoré sme pri tom rozbili," hovorí Martin Baláž.

Pochváli sa tiež slovenským unikátom - Žiar je pravdepodobne jediným mestom, ktoré má zrekonštruovanú celú školskú sieť - všetky školy a škôlky.

Ekológia na prvom mieste

Žiar dlho bojoval a v podstate ešte stále bojuje s povesťou silno znečisteného mesta. To, že výroba hliníka je v maximálnej možnej miere ekologická už od roku 1993, mestu veľmi v naprávaní verejnej mienky nepomáha, rozhodlo sa preto spraviť viac. „Jedným z projektov je intenzifikácia separovaného zberu. Pri tejto príležitosti sme nakúpili nové vozy poháňané CNG (stlačeným zemným plynom), drvičky odpadu a podobne. ZSNP investuje veľké peniaze do zazelenania povestnej skládky červeného kalu a darí sa im - čoskoro by mala byť zelená.

„Snažíme sa tiež obyvateľov progresívnym spôsobom motivovať k separovaniu. Ešte v roku 2005 sme napríklad vytvorili uzamykateľné stojiská na komunálny aj separovaný odpad, ktoré prislúchajú určitému spoločenstvu ľudí. Separovaný odpad odtiaľ odvážame zadarmo. Ak teda ľudia poctivo separujú, môžu ušetriť veľkú časť svojich predošlých nákladov," opisuje systém množstvového separovania hovorca mesta. V neposlednom rade hovorca spomenie rekultiváciu skládky odpadu, ktorá je mimo prevádzky už od roku 2008.

Centrum zhodnocovania odpadov

Hlavným ekológickým projektom je však projekt za 20 miliónov eur - mesto chce už v tomto roku začať budovať centrum zhodnocovania odpadu. Odpad, ktorý sa už nebude dať druhotne recyklovať, sa bude určitými procesmi (napríklad fermentáciou) meniť na palivo - buď na plyn, alebo na teplo, alebo na elektrickú energiu. „Plyn, ktorý sa tu vyprodukuje, bude slúžiť ako pohonná látka pre autá, ktoré budú odpad zvážať. Energia bude zasa umožňovať chod fabriky," vysvetľuje hovorca a dodáva, že ide o jeden z najmodernejších spôsobov nakladania s odpadmi.

Sympatické je, že mesto investuje do zámerov, ktorých efekt sa preukáže až o niekoľko rokov.

Doprava po slovensky? Problém

Problémy mesta s dopravou majú niekoľko rovín. „Rýchlostná cesta R1 nám veľmi pomohla, stále je ale problematický ťah na Prievidzu. Obchvat R2 je však už naplánovaný a ním by sa tento problém mal vyriešiť," hovorí Martin Baláž.

Ďalším štandardným problémom mestskej dopravy je parkovanie. „Nové parkovacie miesta sa vo vnútroblokoch hľadajú len ťažko a väčšinou na úkor zelene. Nové parkovacie miesta treba, do tohto procesu by sa ale mali zapojiť aktívne aj občania, aby mesto dostalo signál, ktorým smerom sa má uberať," konštatuje hovorca. Dodáva, že mesto o tejto problematike zatiaľ iba diskutuje, riešenia prostredníctvom parkovacích domov a podobne teda zatiaľ zostávajú v teoretickej rovine.

Stagnujúca výstavba

Pri menovaní slabostí mesta hovorca mesta Martin Baláž spomenie naozaj zaujímavý fakt - kým na celom Slovensku sa ešte pred krízou hovorilo o stavebnom boome, v Žiari nad Hronom sa podľa jeho slov od 90. rokov nepostavil „ani jediný byt". „Jeden developerský projekt sa tu mal realizovať ešte pred krízou, ale nakoniec z neho zišlo. Je zvláštne, že investori ani developeri si doteraz nevšimli túto slovenskú anomáliu. Dopyt je - mesto jeden objekt zreštaurovalo a ďalší to čaká. Chceme sa pustiť aj do výstavby nájomných bytov, ale rovnako by nás potešil aj investičný zámer tohto druhu," dodáva s úsmevom. Dodáva však, že niečo sa predsa len realizovať ide - v meste pribudne obchodné centrum, ktorého investorom je spoločnosť Tatrareal.

Malo by ísť o menšie obchodné centrum, primerané dvadsaťtisícovému mestu. Opäť nebude konkurovať najbližšiemu megaobchodnému centru v Banskej Bystrici. Pôjde o malé polyfunkčné centrum.

Kuriozita na záver

Keďže Žiar je špecifické mesto v špecifickej situácii, nemá úplne štandardné problémy, ako iné mestá. Nemusí sa veľmi zaoberať lákaním investorov, ale rieši skôr ekológiu. Má dostatok financií z fondov na odvážne projekty a zameriava sa na zlepšovanie životného prostredia - problematike, ktorá je v mnohých iných mestách na posledných miestach.

Poslednou slabou stránkou mesta je skôr kuriozita ako špecifikum. „Mesto má problém s osadou z chatrčí, ktorú pod mestom asi pred štyrmi rokmi založili neprispôsobiví občania. Problémom však je, že pozemok, na ktorom chatrče stoja, je súkromný, mesto preto nemôže zasiahnuť. Pozemok patrí Urbárskemu a pasienkovému spoločenstvu, ktoré k tomu miestu ani k mestu nepociťuje až takú povinnosť a doteraz razantne nezakročilo - máme však prísľub, že už siahnu aj po súdnom riešení. Dnes v tejto osade žije asi 500 ľudí v chatrčiach bez stavebného povolenia a kým ich nezažaluje vlastník pozemku, nestane sa nič," konštatuje hovorca mesta a upozorňuje na paradox v zákone, ktorý núti majiteľa pozemku prostredníctvom súdu sa doprosovať, aby ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť, odišli z jeho pozemku.

Celkovo sa Žiaru darí

Mesto, ktoré z architektonického hľadiska môže slúžiť iba ako pomník projektantom socializmu, je v dobrej kondícii. Recept na jej postupné zlepšovanie majú kuchári zapísaný, podstatné je, či a za koľko sa im ho podarí uvariť a či bude chutiť. Problém s bývaním, dopravou a neprispôsobivými občanmi sú štandardom takmer v každom meste. Snahy o ekologizáciu priemyselného mesta však musí vysoko hodnotiť každý - Žiar možno nakoniec bude paradoxne slúžiť ako príklad pre iné mestá.

Žiar nad Hronom: From an industrial duckling to an "ecoswan"

This is a city determined by fate for metalworking. Its entire modern existence is connected with this industry - were it not for the aluminium works, the small town of Svätý Kríž would have remained a small village, if it even continued to exist. But industry came, and Žiar is not doing badly today, in fact from a number of perspectives it is the bright light of the region. There is still room for improvement though, and the city council is aiming to achieve "green status," despite the machinery industry and the aluminium plant.

Silné stránky mesta

Priemysel, ktorý dáva pracovné príležitosti ľuďom z okresu 
Na tento región nízka miera nezamestnanosti 
Dobrá úroveň obchodu a služieb 
Ekologizácia priemyslu, ale aj samotného mesta

Slabé stránky mesta

Stacionárna doprava - parkovanie
Problém s načierno postavenou osadou a neprispôsobivými občanmi 
Zanedbaná bytová výstavba

ŽIAR NAD HRONOM

Kraj: Banskobystrický samosprávny kraj

Región: Banská Bystrica

Rozloha katastrálneho územia mesta: 40,0 km2

Počet obyvateľov mesta: 19 306

Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese: 14,54 %

Dôležité podniky a inštitúcie v meste

  • ZSNP, a. s.
  • Slovalco, a. s.
  • Nemak Slovakia, s. r. o.
  • Fagor Ederlan Slovensko, a. s.
  • Sapa Profily, a. s.
  • Remeslo stav, s. r. o.

Foto popis| Ortofotomapa Žiar nad Hronom 1 2 3 4 priemyselná zóna, individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba, centrálna mestská zóna

Foto popis| Ortofotomapa © Geodis Slovakia, s. r. o., 2009

Foto autor| Foto: Dano Veselský

Ak nesvietia svetlá, stačí len zavolať

Nový čas | 9.3.2011 | Regióny, 09

Ak nesvietia svetlá, stačí len zavolať

Novinka v Žiari nad Hronom

ŽIAR NAD HRONOM - A bude svetlo. Vedenie mesta Žiar nad Hronom zriadilo pre občanov unikátnu a na Slovensku možno ojedinelú službu. Na nonstop linku môžu nahlasovať poruchy či iné problémy s verejným osvetlením. K tomuto kroku sa odhodlali po tom, ako sa osvedčila podobná linka zimnej údržby.

Nonstop linka smeruje na nepretržitú službu mestskej firmy Technické služby. Pracovníci tak môžu odstrániť poruchu veľmi rýchlo. "Týmto krokom chceme vyjsť v ústrety obyvateľom," povedal Martin Baláž, hovorca mesta Žiar nad Hronom, ktorý o takejto službe v iných mestách na Slovensku zatiaľ nevie.

Verejné osvetlenie v Žiari nad Hronom prešlo v posledných dvoch rokoch komplexnou rekonštrukciou, na ktorú si mesto zobralo úver 3,82 mil. €. Starý systém nahradili nové stľpy a svietidlá, vymenili káblové rozvody a do výkopových rýh inštalovali rozvody optickej siete. "Sme radi, že aj takýmito službami môžeme zvýšiš komfort našich spoluobčanov. Veď horúca linka zimnej údržby, ktorú sme zriadili túto zimu, sa stretla s úspechom. Zaznamenali sme približne 300 telefonátov. Drvivá väčšina z nich naozaj upozorňovala na šmykľavé či zasnežené cesty a chodníky," dodal Martin Baláž, podľa ktorého číslo na nonstop linku verejného osvetlenia uverejnili na internetovej stránke mesta.

Nová rýchlostná cesta

Slovenský rozhlas | 21.1.2011 | Pozor, zákruta |

Moderátor: Milan Jeluš

Moderátor:

Žiarsky lievik by už nemal mátať motoristov. Známe kolóny na svetelnej križovatke, potom snaha mnohých vodičov dohnať čas, ktorý pri státí stratili, by mali byť od dnes minulosťou. Včera slávnostne otvorili a dnes aj spustili premávku na úseku rýchlostnej cesty R1 Lehôtka pod Brehmi - Šášovské Podhradie. 8,5 kilometra otvorenej rýchlostky znamená 78 súvislých kilometrov medzi Banskou Bystricou a Hronským Beňadikom. Ako otvorenie hodnotí minister dopravy Ján Figeľ?

Ján Figeľ (KDH), minister dopravy:

Otvorením druhého úseku medzi Žarnovicou a Šášovským Podhradím sa kompletizuje najdlhší úsek na rýchlostných cestách a verím, že pri úspešnom pokračovaní prác v lete sa spojí s úsekom medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, a preto tento rok môže byť tak symbolicky aj vecne pomenovaný ako rok R1.

Moderátor:

Najmä piatky boli zaťažkávajúcimi skúškami úseku okolo Žiaru nad Hronom, napočítali tam aj 24 tisíc vozidiel. Čiže prínos pre mesto bude podľa zástupcu primátora Petra Antala výrazný.

Peter Antal, zástupca primátora Žiaru nad Hronom:

Pre mesto to znamená v prvom rade také malé víťazstvo, pretože celý proces schvaľovania sprevádzali komplikácie, ktoré, ako dobré viete, oddialili výstavbu zhruba o nejaké 2 roky. V prvom rade to znamená odťaženie dopravy z mesta a teda aj výrazné zníženie nehodovosti na úseku na Priemyselnej ulici po Lehôtku pod Brehmi, kde bola neraz aj smrteľná nehoda. Čiže v tomto kontexte to vnímam otvorenie tejto časti R1. Takisto by som povedal, že je to znovu aj výzva pre investorov, ktorí rozmýšľajú o investíciách na Slovensku, aby tieto investície smerovali či už do Žiaru nad Hronom alebo teda do regiónu Banskobystrického kraja.

Moderátor:

Nový úsek R1 okolo Žiaru nad Hronom, ale k úplnej spokojnosti chýba asi 850 metrov, ktoré treba dopracovať na plný profil.

Alan Sitár, generálny riaditeľ NDS:

V apríli sa začal posun svahu, ktorý priamo susedí s danou cestou a v dôsledku toho bolo nevyhnutné upraviť projekt a nájsť technicky akceptovateľné riešenie, ktoré zabezpečí to, aby nedošlo k poškodzovaniu či už súčasného alebo dlhodobého danej cestnej komunikácie. Samotné riešenie pozostáva zo skutočnosti, že bol vybudovaný takzvaný oporný múr s kotevným istením, ktorý zabezpečí to, aby cesta bola stabilizovaná. V dôsledku toho boli práce mierne omeškané. V súčasnej dobe otvárame síce úsek ako celok ale na dĺžke 800 dochádza k takzvanej preluke, kde bude doprava presmerovaná z dvoch pruhov do jedného a takýto stav bude trvať až do záverečného ukončenia tejto stavby, čo je naplánované na leto roku 2011.

Moderátor:

A posuňme sa na R1 ešte bližšie k Banskej Bystrici, kde budujú severný obchvat. V akej fáze sú práce?

Lenka Kubajová, Útvar komunikácie Granvia Constructions, hl. zhotoviteľ stav. prác:

Momentálne pokročila do druhej fázy, v ktorej budú dobudované hlavné križovatkové a dopravné uzly ako križovatka Kostiviarska, Rudlová a Bánoš. Na hlavnom objekte, teda rýchlostná cesta R1 budú v druhej etape ukončené zemné práce a začnú sa realizovať konštrukčné vrstvy komunikácie.

Moderátor:

Severný obchvat Banskej Bystrice by mal byť definitívne dokončený v lete 2012.

Seniori v Žiari nad Hronom sa športovania neboja

STV | 2.12.2010 | Slovensko dnes, | Zuzana Ševčíková

Moderator: Maroš Košík

Moderátor: Seniori v Žiari nad Hronom sa chrípky neboja. Majú totiž aktívny život. Počas zimných mesiacov si zdravie utužujú cvičením. Venujú sa kalanetike a obľubujú aj Pilates.

Redaktor: Viac ako 40 aktívnych dôchodcov dnes prišlo na krytú plaváreň. Po polhodinke aktívneho cvičenia na suchu i vo vode, si všetci schuti zaplávali.

Anna Gábrišová, cvičiteľka: Seniorom sa to ľúbi. Udržujú sa v kondícii.

Žiarsky senior: Veľmi rád plávam a chcem si posilniť zdravie.

Žiarska seniorka: Som prekonala svoju lenivosť a už teraz chodím pravidelne.

Žiarsky senior: Keď si zaplávame, zacvičíme, tak sa cítim vynikajúco.

Redaktor: Cviky nie sú zložité. Obsahujú zmes kalanetiky, Pilates a iných techník.

Anna Gábrišová, cvičiteľka: Vždy poviem, že nedoťahovať do tých polôh maximálnych, pretože každý už má tie boliestky v kĺboch.

Redaktor: Športové stretnutia iniciovali samotní seniori - členovia turistického klubu. Po sezóne sa chceli stretávať aj naďalej.

Ján Truben, predseda ZO Jednota dôchodcov Slovenska: Pretože sa tam schádzala výborná partia. Tak nám prišlo na rozum, že túto partiu by bolo dobré udržať.

Redaktor: Projekty seniorov podporuje radnica, aj Banskobystrická župa.

Monika Minárová, vedúca Odb. starostlivosti o obyvateľa MsÚ v Žiari nad Hronom: Podnety hlavne zo strany seniorov sú vítané a veľmi podporované.

Redaktor: Žiarski seniori sa budú v rámci projektu Vitálni a zdraví na krytej plavárni stretávať každý štvrtok až do marca budúceho roka.

 

Školstvo aj naďalej ostáva prioritou samosprávy

Noviny Žiarskej kotliny | 23.11.2010 | ŽIVOT MESTA, 07
 
Rekonštrukcie škôl a škôlok v meste sa v blízkej budúcnosti podpíšu pod úspory. 

Po základných školách, ukončili v Žiari nad Hronom aj rekonštrukcie škôlok. Mesto tak v uplynulých rokoch vynovilo všetky školské zariadenia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Obnova prinesie úspory „Dovolím si tvrdiť, že sme jediné mesto na Slovensku s kompletne obnovenou školskou sieťou. Naše prognózy hovoria, že vďaka tomu by sme mali ročne na nákladoch na energie ušetriť 70-tisíc eur. Len úspora v škôlkach bude približne 48-tisíc eur," uviedol primátor Ivan Černaj. 
 
Zrekonštruované škôlky oficiálne otvorili minulý týždeň. „Pre všetkých, ktorí sa na projekte spolupodieľali, sme pripravili slávnostný večer. Chceli sme sa tak poďakovať všetkým zamestnancom materských škôl aj mesta, ktorí pomáhali pri sťahovaní, upratovaní a organizovaní presunov detí. Ďakujem aj rodičom, ktorí boli trpezliví,"povedal. 

Mesto chce pokračovať Investície do školských zariadení, či už z mestského rozpočtu, alebo z eurofondov, neboli podľa Černaja určite poslednými. „Školstvo aj naďalej ostáva prioritou mesta," vyhlásil. To pred niekoľkými rokmi fi nancovalo aj úpravy a modernizáciu sociálnych zariadení, kuchýň a telocviční škôl. „Na dovybavenie interiérov sa chceme zamerať aj v nasledujúcom období, rovnako na podporu ďalšieho vzdelávania našich pedagógov," naznačil ďalšie plány primátor.

Oživená mŕtvola

SME | 16.10.2010 | Extra, 19 | Kveta Fajčíková

Vo chvíli, keď médiá po celom svete zaplavili tragické informácie z maďarskej Ajky, celkom prirodzene sa hľadala aj paralela so Slovenskom. Našla sa v odkalisku pri hlinikárni v Žiari nad Hronom.

Hrozí Slovensku ekologická katastrofa? Na stole generálneho riaditeľa spoločnosti ZSNP Jána Klimka neutíchal telefón. Donekonečna musel trpezlivo vysvetľovať, prečo je situácia v Žiari nad Hronom úplne odlišná ako neďaleko jazera Balaton, kde sa pretrhla hrádza s toxickým odpadom, ktorý zamoril rozsiahlu oblasť a zabíjal ľudí. Otázka je to logická, veď obrovské kalové pole v Žiari nad Hronom nemožno prehliadnuť.

Zaberá rozlohu 44 hektárov, týči sa do výšky štyridsiatich metrov a ak by ste ho chceli obísť celé, musíte prejsť po obvode viac ako tri kilometre. V priebehu päťdesiatich rokov naň uložili približne 10 miliónov ton odpadov. Prvé metre odkaliska začali robotníci navršovať už krátko po spustení výroby v roku 1954.

Dedinu vytlačili komíny

V 50. rokoch 20. storočia, keď spúšťali žiarsku hlinikáreň, v spoločnosti prevládalo industriálne nadšenie. Plnili sa plány päťročnice a dymiace komíny boli synonymom pokroku. Keď začali chrliť popolček neďaleko Žiaru nad Hronom, ľudí viac zaujímali pracovné príležitosti. Postupne však začalo byť narušené životné prostredie varovným signálom. Ako prvá na to doplatila zaniknutá obec Horné Opatovce, ktorá sa nachádzala v bezprostrednej blízkosti nového závodu.

Nešlo pritom o žiadnu malú dedinku. Obec vznikla už v 11. storočí, mala zaujímavú históriu a takmer 1400 obyvateľov. Pár rokov po spustení hlinikárne sa tam začali diať veci, ktoré ľudí vystrašili. Najprv hynuli včelstvá, indikátor životného prostredia. Pridal sa dobytok, ktorý spásal v okolí trávu.

„Bývali aj také prípady, že ráno išla krava na pašu a popoludní ju už doviezli na voze. Nevládala stáť. Išla rovno na bitúnok," spomína si jeden z pôvodných obyvateľov.

Potom prišli na rad deti a po nich starí ľudia. Výrazne pribúdali choroby dýchacích ciest či kožné ochorenia. V roku 1969 vtedajšia československá vláda rozhodla o vyškrtnutí Horných Opatoviec z mapy Slovenska. Z veľkej obce ostal iba kostol, ktorý sa stal putovným miestom pre rodákov. A tiež cintorín a zvyšky školy, do ktorej už nijaký žiak neusadne. Komunistické vlády si zo životného prostredia veľké problémy nerobili. Týkalo sa to nielen emisií, ale aj odkaliska, ktoré z roka na rok narastalo. Zdroje na rekultiváciu odkaliska nenašli ani ponovembrové vlády. Závod mal vážne finančné problémy a v roku 2003 ho sprivatizovala finančná skupina Penta. Za jednu z priorít považovala odstránenie starej ekologickej záťaže.

Beh na dlhé trate

Nasledovali odborné posudky a návrhy na riešenie rekultivácie. V krátkom čase bola navrhnutá nová technológia na spracovanie alkalickej vody, ktorá umožnila spustiť rekultiváciu odkaliska. Ide pritom o najväčšiu sumu, akú dala súkromná firma na odstránenie starých ekologických záťaží. „Doteraz sa preinvestovalo 36 miliónov eur, pričom celkovo počítame so sumou 55 miliónov eur," povedal riaditeľ. Pôvodne boli práce rozčlenené na roky 2006 -2012, no zrejme sa ich podarí ukončiť v budúcom roku.

Cez sneh a horúčavy

Navrhnuté technológie sa realizovali na malých plochách a najprv tam nechali pôsobiť mráz, dážď a horúčavy. S čistením alkalickej vody začali v roku 2001. Riaditeľ ukazuje letecké snímky spred niekoľkých rokov, na ktorých jasne vidno, že na temene skládky sa nachádzalo päť jazier. Najväčšie malo 5,5 hektára. Dnes tvoria jeho povrch čierne tesniace fólie, ktoré bránia presakovaniu dažďovej vody do telesa skládky. „Voda, ktorá sa nachádzala v skládke, je na deväťdesiat percent vyčistená a odstránená," hovorí Klimko. Jej pôvodné množstvo odhadovali na viac ako milión kubických metrov, v súčasnosti sa počíta s objemom 60- až 80-tisíc. Alkalická voda sa nachádza už iba v dvoch akumulačných nádržiach. Postupne jej bude ubúdať.

Vzácne kovy pre Moskvu

Na prevádzku odkaliska, ktoré je dnes rekultivované na 85 percent, dohliadajú zamestnanci 24 hodín denne. Nezmení sa to ani po dokončení projektu, keď bude pre kalové pole vypracovaný špeciálny prevádzkový režim.

Otvorená zatiaľ ostáva otázka, či by sa kaly z odkaliska nedali využiť ako druhotné suroviny. Obsahujú vysoký podiel železa a vzácnych kovov, o využitie materiálu sa už zaujímal napríklad moskovský inštitút. Podľa Pavla Ďuricu, odborného asistenta riaditeľa, ktorý má na starosti ekologické projekty, je však zatiaľ brzdou nízka ekonomická návratnosť takýchto projektov.

Aký je rozdiel medzi Ajkou a Žiarom nad Hronom? „Podstata je v tom, že u nás sa na skládku ukladal iný druh kalu ako v Ajke. Z 10 miliónov ton tvorí približne 93 - 94 percent hnedý kal, ktorý nie je taký jemný ako červený kal v Ajke," hovorí riaditeľ spoločnosti ZSNP v Žiari nad Hronom Ján Klimko. Hnedý kal vysychá oveľa rýchlejšie a neviaže vodu. Červený kal tvorí na skládke iba necelých sedem percent. V porovnaní s masou hnedého kalu je to takmer zanedbateľné množstvo. Kal na skládke nie je tekutý, takže by nemal ako odtiecť. Problémom červených kalov naopak je, že keď navlhnú, veľmi ťažko schnú. Tento rok je mimoriadne daždivý, čo sa mohlo na tragédii v Ajke výrazne podpísať. Podstatnou odlišnosťou je tiež fakt, že posledný kilogram odpadu uložili na žiarsku skládku v roku 1997 a v súčasnosti sa tam žiadny kal neukladá. Hliník sa začal vyrábať modernou elektrolytickou metódou a na primárnu výrobu sa už nepoužíva bauxit. Nakupuje sa priamo oxid hlinitý, ktorý neprodukuje odpad.

Foto popis| Na leteckých snímkach spred niekoľkých rokov v porovnaní so súčasnými vidno, akou veľkou zmenou prešlo temeno odkaliska. Jeho vrchol už netvoria objemné jazerá s alkalickou vodou, ale tesniace fólie. Tie zabraňujú prenikaniu dažďovej vody do telesa skládky. Mohutný vrch z kalov sa postupne zazelená a v okolí už nebude pôsobiť rušivo.

Foto popis| Kým vrchol odkaliska je izolovaný fóliami, jeho svahy sú riešené odlišne. Izoláciu zabezpečuje systém bentonitových rohoží, geotextílií na odvádzanie dažďovej vody a špeciálnych geobuniek. Vyvinuli ich pôvodne pre operáciu Púštna búrka na uľahčenie pohybu tankov v tekutom piesku.

Foto popis| Akumulačné nádrže slúžia na odvádzanie vody, ktorá sa zbiera z polí odkaliska. Keď sa v upokojovacích nádržiach objavili žaby, bol to výborný indikátor čistoty vody.

Foto popis| Do navŕšenej vrstvy zeminy a štrku sa aplikuje hydroosev - emulzia s trávnymi semenami. Vďaka nej by sa mali zazelenať nielen predpolia odkaliska, ale aj jeho steny.

Foto popis| Pokusy so zazelenaním skládky sú európskym unikátom. Odborníci tu mali akési pokusné políčka. Najlepšie sa ujali rastliny s plytkým koreňovým systémom, zo stromov brezy či smreky.

Foto autor| FOTO SME - JÁN KROŠLÁK, ARCHÍV ZSNP A. S.

O autorovi| Kveta Fajčíková © SME

Mladí sprejeri v Žiari nad Hronom mohli dnes slobodne tvoriť

STV | 22.9.2010 | Slovensko dnes | Boris Koroni

Moderátor: Maroš Košík

Moderátor:
Mladí sprejeri v Žiari nad Hronom mohli dnes slobodne tvoriť bez toho, aby sa báli polície či iného trestu. O pouličné umenie prejavilo záujem vedenie mesta.Writerom zverilo do rúk zodpovednú úlohu, pomocou sprejov a farieb mali oživiť ponurú atmosféru miestneho chátrajúceho podchodu.

Redaktor:
Ešte počas letných prázdnin vyhlásil magistrát súťaž na zhotovenie diela. Prišlo veľa návrhov, no napokon vybrali ten, ktorý najlepšie zodpovedal predstavám obyvateľov.

Ivan Černaj, primátor Žiari nad Hronom:
Tá myšlienka sa zrodila práve v hlave tých mladých ľudí, ktorí niekoľko krát boli za mnou, aby sme našli priestor, kde by sa mohli takýmto spôsobom realizovať.

Mladý umelec:
Mne a to páči, lebo máme ďalšiu príležitosť legálne sa zvýrazniť.

Mladá umelkyňa:
Myslím, že ani táto stena nevydrží dlho.

Redaktor:
Umelci majú plné ruky práce. Hotový je už základ so siluetou výškových budov.

Erika Rašlíková, koordinátorka práce s mládežou:
Zároveň na dvoch stenách máme aj motívy hlavného mesta a motívy nášho mesta a v popredí sú nápisy, ktoré hovoria vlastne o tom, čomu sa mladí ľudia venujú.

Domáca obyvateľka:
Je to lepšie, keď to robia tuná, ako keby to robili po panelákoch.

Domáci obyvateľ:
Je to pekné, len aby to tí mladí nepokazili.

Redaktor:
Okrem tohto podchodu môžu sprejeri v Žiari nad Hronom využívať aj legálnu stenu, ktorú im dalo mesto do užívania približne pred rokom.No a najnovšie už magistrát uvažuje aj o organizovaní súťaží pre gafiťákov.

Z námestia vznikne park

TA3 | 20.6.2010 | Poludňajší žurnál | Martin Dušička

Moderátor: Alfonz Šuran

Moderátor:
Centrum v Žiari nad Hronom sa premenilo na veľké stavenisko. Mesto sa totiž pustilo do revitalizácie svojho námestia. Hoci má socialistickú architektúru nahradiť moderný park, nie všetci obyvatelia s tým súhlasia. Prekáža im najmä odstránenie symbolického súsošia a vypílenie stromov.

Redaktor:
Žiarske námestie sa má v nasledujúcich mesiacoch zmeniť na nepoznanie. Mesto ho chce pretvoriť na park s množstvom zelene, aby sa v ňom mohli ľudia voľne pohybovať, stretávať sa a oddychovať.

Ivan Černaj (nezávislý), primátor, Žiar nad Hronom:
To je jedna z takých prvoradých vecí, aby sme vrátili obyvateľa, občana v Žiari nad Hronom na námestie.

Redaktor:
Prvé zásahy sa však nestretli s nadšením, najmä starším obyvateľom Žiaru sa nepáči, že z námestia po vyše 30 rokoch odstránili súsošie rodiny, ktoré bolo známe aj pod názvom Žiarski hutníci.

Obyvatelia Žiaru nad Hronom:
Myslím si, že to bola chyba, že to dali preč. Ja som k tomu určitú úctu ako k dielu prejavoval. To bola taká symbolika.

Černaj:
Žiarčania ako takí, keď sme robili si aj nejaké prieskumy, nijaký vzťah k tomuto súsošiu nemali.

Redaktor:
Nespokojnosť vyvolal aj výrub viacerých stromov a kríkov. Tie ustúpili polyfunkčnému objektu, ktorý je súčasťou revitalizácie námestia. Píliť sa budú aj ďalšie.

Obyvatelia Žiaru nad Hronom:
Si myslím, že to nebol dobrý ťah. Výzdoba, zeleň by mala mať pôvodný charakter. 

Veľa ľudí hovorí, že škoda tých stromov, ale oni si asi nevedia predstaviť, čo to bude.

Redaktor:
To tvrdí aj mesto, podľa ktorého pribudne na námestí viac stromov, ako je tomu dnes. Na rozdiel od tých súčasných, ktoré sú údajne poškodené a môžu ohrozovať obyvateľov, budú tie nové bezpečné.

Černaj:
Bude 200 nových stromov na námestí.

Obyvateľka Žiaru nad Hronom:
Uvidíme, aké to bude, keď to bude dokončené.

Redaktor:
Na celý projekt získalo mesto 1,5 mil. eur z eurofondov, vyše 80 000 dá z vlastného rozpočtu. Revitalizácia žiarskeho námestia by mala byť dokončená na jar budúceho roka. Vedenie mesta však verí, že to bude o niekoľko mesiacov skôr.

Martin Dušička, TA3

Žiar nad Hronom vsádza na prevenciu

STV | 27.4.2010 | Slovensko dnes | Zuzana Ševčíková

Moderátor: Janette Štefánková
Moderátor:
Žiar nad Hornom vsádza na prevenciu. Pre obyvateľov pripravil rôzne prednášky o závislostiach, zneužívaní detí či krádežiach. Dnes tam odštartovali ďalšiu aktivitu z prevenčného balíčka. Dôchodcov učili sebaobranu.

Redaktor:
Do žiarskeho domu seniorov dnes prišlo viac ako 30 dôchodcov. Tému kurzu privítali. Sebaobranu si vyskúšali aj v reálnom živote. 

Emília Pobežková, prac. klubu dôchodcov:
Poznám známych, ktorí boli v takom, že bolo treba a nevedeli v prvom momente, ako zareagovať.

Ján Truben, prac. Jednoty dôchodcov:
Čo sme my chceli vysvetliť odolávaniu podvodníkom, pretože na to sú seniori veľmi citliví.

Miestna dôchodkyňa:
Keď vchádzam do vchodu, tašku pod pazuchu a chystám si ruku, aby som vedela zareagovať.

Redaktor:
Seniori patria k rizikovým skupinám obyvateľov. Prvá zásada sebaobrany znie - pokúsiť sa vyhnúť prepadu.

Jozef Kováč, prac. MsP v Žiari nad Hornom:
Pokiaľ sa už nedá, jedna z tých možností je nejaké odpútanie pozornosti tým, že niečo hodíte do očí. Útočník tak bude na chvíľku bude mimo.

Redaktor:
Žiar nad Hornom sa Mestom prevencie stal po minuloročnej Nitre.

Martin Baláž, hovorca MsÚ v Žiari nad Hronom:
Cieľom každej aktivity je zdravý, existujúci človek v našej spoločnosti.

Redaktor:
Program prevencie bude v Žiari nad Hronom pokračovať aj v máji. Naplánované sú prednášky Cestná premávka a peší senior a Zdravý životný štýl.

Smetné koše navrhli mestskí úradníci

Noviny Slovakia | 27.4.2010 | Spravodajstvo, 05; Noviny Žiarskej kotliny | TASR

Prototyp smetného koša navrhli pracovníci mestského úradu, v Žiari ich pribudne dvesto. 

ŽIAR NAD HRONOM. Ešte v tomto polroku rozmiestnia v Žiari nad Hronom nové smetné koše, v ktorých možno separovať štyri zložky odpadu. „Tento kôš je prototyp, ktorý navrhli pracovníci mestského úradu a na základe ich návrhu bol zrealizovaný. Neviem o tom, že by niekto mal podobný kôš na separované zložky odpadu," povedal hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž. 

Ako priblížil, kôš je rozdelený na štyri zvlášť vyberateľné časti, jeho výška je asi 150 centimetrov, má tiež striešku a reklamnú plochu. „Ľudia, ktorí počas chôdze mestom niečo dopijú a budú chcieť odhodiť plastovú fľašu, ju budú môcť vyseparovať do plastu." V uliciach Žiaru by malo pribudnúť dvesto takýchto košov.
Mesto ich zabezpečilo vďaka projektu Intenzifi kácia separovaného zberu, na ktorý získal z eurofondov viac ako tri milióny eur.

Centrálne námestie v Žiari sa zmení na parkové

Pravda | 24.3.2010 | správy - regióny, 48 | SITA

Centrálna mestská zóna v Žiari nad Hronom - Námestie Matice slovenskej a časť Ulice Štefana Moysesa - má získať po rekonštrukcii ešte tento rok charakter parku, priestoru vhodného na voľný pohyb a oddych ľudí. Pribudnúť má množstvo stromov, kvetinové záhony, oddychový mobiliár, napájadlo s pitnou vodou, herné prvky pre deti, stojany na bicykle či fontána s možnosťou prechádzania sa vo vode.