Most do sveta autistov

V mesiacoch jún až september 2011 sa realizoval projekt Most do sveta autistov, ktorý vypracovala Michaela Pribilincová, koordinátorka práce s mládežou.

Projekt bol zameraný na sociálne začlenenie, terapiu a odborné poradenstvo pre autistické deti a ich rodiny a uskutočnil sa vďaka grantovému programu Prekročme spolu bariéry Nadácie Orange. Deti s touto diagnózou sa počas letných prázdnin zúčastňovali odbornej hipoterapie (terapia prostredníctvom koní) a canisterapie (terapia prostredníctvom psov), vďaka ktorým získali nové zručnosti na zvýšenie samostatného života, čo im zároveň pomáha ľahšie sa začleniť do spoločnosti. Michaela Pribilincová: „Odborná pomoc bola poskytnutá aj rodičom a súrodencom autistických detí. Išlo o pomoc v rôznych formách, ako napríklad odborné konzultácie, workshopy, školenia a besedy, na ktorých sa zoznámili s novými možnosťami, aké môžu využiť v ich ťažkej situácii. Projekt bol ponúknutý 14 rodičom s autistickým členom, ktorých združuje Občianske združenie SPOSA zo Žiaru nad Hronom.

Eva Polakovičová, predsedníčka OZ SPOSA ZH: „Hipoterapie sa zúčastnilo 10 detí, ktoré každé svojim spôsobom reagovalo na terapiu. Bolo krásne pozorovateľné, ako sa ich pohybová koordinácia pri tejto aktivite vyrovnávala a upravovala, keďže tieto detičky trpia aj určitou formou nesprávneho držania tela a koordinačnými nedostatkami. Určite rodičia pozorovali u detí aj zlepšenie motoriky a koordinácie pohybov, a to opakovateľnosťou hipoterapeutickej aktivity." I keď spočiatku bola medzi deťmi nedôvera voči koníkom, postupne dochádzalo veľmi rýchlo ku komunikácii detí so zvieraťom a postupne aj s osobou vykonávajúcou terapiu. „Bolo skutočne zaujímavé pozorovať, ako ktoré dieťa dokázalo prekonať v sebe strach a prvýkrát sa zúčastniť na terapii, pričom bolo veľmi dôležité správne vedenie hipologičky Veroniky Sklenkovej a namotivovanie detí, aby sa ochotne zúčastnili aj ďalších hodín terapie a aby im táto aktivita prinášala okrem motivácie aj relaxáciu," uviedla ďalej Eva Polakovičová a vysvetlila, že autistické deti sú v neustálom strese, ktorý im prináša okolitý svet a jeho podnety. „Je veľmi citlivou záležitosťou u takýchto detí neprekročiť hranicu, ktorá by zavrela možnosť prekonať stres a znovu sa pokúsiť zúčastniť sa ponúknutých aktivít. Tu ako pozitívum vidím prítomnosť canisterapeutického psíka Asidy, ktorý pomáhal deťom zoznamovať sa s prostredím, vonkajšími podnetmi, ktorými sú pre tieto naše deti aj silné pachy stajne a koní. Neprijateľnosť pachu môže atakovať akúkoľvek vašu snahu priviesť autistické dieťa k spolupráci na hipoterapii, či inej aktivite," spresnila Eva Polakovičová, podľa ktorej skutočnosť, že pri hipoterapii sa zúčastňoval aj psík, bola veľmi prospešná a uľahčila komunikáciu detí a ich adaptovanie sa na prostredie, v ktorom sa aktivita vykonávala.

Canisterapie sa zúčastnilo 14 detí. Špecifiká cieľovej skupiny detí, pre ktoré bola vykonávaná, sú o to rôznorodé, že každé dieťa si muselo vo svojom svete nájsť cestu komunikácie so psíkom a každé svoj vzťah k zvieratku prejavovalo svojským a výrazným spôsobom. „Samotná canisterapia, bola očarujúca, hlavne pre reakcie detí a ich ochotu spolupracovať. Skupinová terapia pre niektoré deti však možno nebola tá pravá. Niektoré naše deti sa veľmi neradi delia o záujem a radi si privlastňujú nielen veci, ale aj osoby a za osobu pri canisterapii teda môžeme považovať aj psíka. Svoju žiarlivosť potom dávali najavo rôzne a možno aj určitou nevhodnosťou správania. Preto niektoré deti potrebovali, aby sa s nimi pracovalo individuálne, aj keď skupinová terapia mala tiež svoje hodnoty," konkretizovala ďalej Eva Polakovičová. Vnímavému rodičovi, a takí sú podľa Polakovičovej všetci rodičia autistických detí, určite tieto aktivity priniesli nové poznanie o možnostiach ich detí a ponúkli relaxáciu a novú skúsenosť aj pre nich samotných. Výhodou bolo, že aktivít sa zúčastnili aj ostatní rodinní príslušníci - rodičia, súrodenci, starí rodičia, pre ktorých to bolo rovnako obohacujúce a určite veľmi prospešné.

„Mne osobne je trošku ľúto, že sa nám nepodarilo zapojiť viacej detí. Je však treba povedať, že je veľmi ťažké zapojiť naše deti do novej aktivity, v novom prostredí, s novými ľuďmi. Niektoré naozaj nevedeli prekonať svoj stres, či prijať novú možnosť. Všetko nové je pre naše deti ťažké a tak nebezpečné, že neradi hľadajú v sebe silu skúsiť to. Aj niektorí rodičia sú obratnejší v presadzovaní novôt do života svojich detí a niekedy to skutočne nejde. Ale skúšame stále, lebo jedno ráno sa to podarí. Je veľmi dôležité, aby sme deťom robili radosť, a to práve v tej chvíli, keď to najviac potrebujú. Deti s autistickým syndrómom veľmi, preveľmi zle prekonávajú stres a pre nich je stresom aj pre nás nepovšimnuteľná situácia, drobnosť, maličičká zmena. Je na nás, ako im môžeme tento náš svet spríjemniť a uľahčiť im zvládať nepredvídateľnosť okolitého sveta, ako sa nám podarí sprevádzať ich životom a robiť im radosť, bojovať za nich s okolím, ktoré neprijíma inakosť ich osobností." Rodičia autistických detí nepotrebujú vzbudzovať ľútosť, ale zapojiť sa v miere, aká je pre nich možná, do diania a aktivít, ktoré sú pre ich deti prospešné a prinesú im radosť a naplnenie pre okolie nepochopiteľného sveta, v ktorom dokážu žiť ľudia s autizmom. Hipoterapia a canisterapia bola jednou z možností spríjemniť chvíle autistickým deťom. „Poďakovanie patrí pani Pribilincovej a Sklenkovej, ktoré nám to umožnili a pripravili individuálny terapeutický program pre deti," dodala na záver Eva Polakovičová.