Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Stredovek

V nasledujúcom období sa klimatické pomery v Žiarskej kotline ustálili. Riečny tok v jeho terajšej úrovni vytváral meandre a pri zvýšených hladinách zatápal terén pod prvou terasou. Takto vytvorené barinaté prostredie už nevyhovovalo pre pokročilejší ráz osídlenia, ani pre rozvíjajúci sa obchod v miestach pri rieke, kadiaľ viedli spojovacie cesty.

Osídlenie v období ranného stredoveku sa sústreďovalo v polohách v blízkosti vodného toku, avšak využívalo vyvýšené terasy, ale aj miesta bezprostredne pri prechodoch - brodoch cez rieku. Tým si obyvatelia zabezpečovali kontrolu prechodu a obchodu, zároveň s poskytovanými službami. V tejto časovej etape sa vyvíjajú sídelné lokality na už overených a nepretržite osídlených miestach a zanikajú miesta, kde osídlenie bolo účelne vybudované - refúgia, spracovanie materiálu a nedosiahnuteľnosť komunikácií. Vývoj pokračoval na lokalitách, ktoré poskytovali všetky výhody a po čase sa na nich vybudovali sídliská, z ktorých vznikali miesta často s opevnením mestského typu.

V Žiarskej kotline sa osídlenie rozvíjalo v lokalitách Lovča, Hliník nad Hronom, Horné Opatovce, Ladomer a Vieska, ktoré ležali priamo na komunikačných trasách. Miesta s kontrolou prechodu boli Dolná Ždaňa, Prochoť, Lutila, Lovčica a Trubín. Z týchto osídlení mala však najlepšiu polohu osada Sv. Kríž, ktorá sa po čase vyvinula na hospodárske a politické centrum oblasti so sídlom správy majetkov Ostrihomskej kapituly. Úzke prepojenie s cirkevnou správou v Hronskom Beňadiku dávalo miestu veľký význam a začalo vznikať opevnené sídlo - pevnosť, pri ktorej sa po čase vytvorilo stredoveké mestečko. Táto etapa rozvoja terajšieho mesta Žiaru nad Hronom je však už témou, ktorá bola viackrát spracovaná.

Tento postup vývoja mesta dokumentujú aj výsledky archeologických výskumov realizovaných v Žiari nad Hronom. Ich vyhodnotenie nás opäť upozorňuje na význam plochy mestského parku ako centra pokračujúceho vývoja aj v období stredoveku. Dokladom toho sú nálezy z oblasti materiálnej kultúry, kde v rámci staratigrafie bola určená kultúrna vrstva, ktorá obsahovala stredoveké črepy s tenkou stenou a s hnedo až čierno sfarbeným povrchom. Tieto stopy po zadymovaní dokazujú ich dlhodobé používanie pri spracovaní potravy. Niektoré z nádob boli na vonkajšej stene zdobené zväzkom horizontálnych rýh alebo v mieste pliec nádoby s radom vpichov. Tento druh keramiky s výzdobou datujem do obdobia 12 - 13. storočia. Ojedinelý bol nález skleneného črepu (silne skorodovaného), ktorý pochádzal z dna nádoby. Vyhĺbené objekty, sprievodný materiál zaniknutého sídla a iné sprievodné znaky len potvrdzujú pretrvávanie osídlenia, ktorého centrum sa v tomto období formovalo na návrší terénnej terasy v mieste terajšieho kaštieľa.

Peter Mosný

Súvisiace články:

• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Staré mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Naše mesto a doba rímska
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Slovania
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Chráňme si mesto
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Tragické výročie
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Kostol v Kupči
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Vznik Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Počiatky osídlenia Žiarskej kotliny
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: O svätokrížskom podevníku
• Po stopách histórie a pamiatkach mesta: Záhradný domček v parku