Počas horúčav treba denne vypiť minimálne 2,5 litra tekutín

Letné prázdniny sa nám začali a dovolenkárom praje od začiatku júla aj počasie. Extrémne horúčavy však so sebou prinášajú aj zdravotné riziká. O tom, čoho sa počas takýchto horúcich dní treba vyvarovať a čo je vhodné jesť či piť, sme sa porozprávali s lekárkou Zinou Košťanovou.

Hoci si želáme, aby nám počas dvoch letných mesiacov svietilo slnko, už od začiatku júla sme zaznamenali niekoľkodňové až extrémne horúčavy. Ortuť v teplomere dosahovala v niektoré dni teploty viac ako 35 stupňov. „Extrémne teploty v letnom období môžu vo zvýšenej miere spôsobovať zdravotné problémy ľuďom na pracoviskách, dovolenkárom, ale i ostatným občanom," varuje Zina Košťanová, vedúca Oddelenia výchovy k zdraviu RÚVZ a ďalej konkretizuje: „Záťaž z teplôt vedie k poklesu výkonnosti, zvyšuje sa únavnosť, môže dôjsť až k prehriatiu organizmu a mdlobám. Prejavuje sa to zvýšením telesnej teploty, ospalosťou, malátnosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Vplyvom teplôt môže dôjsť aj ku kolapsom a srdcovým ťažkostiam. Preto je veľmi dôležité v najhorúcejšej časti dňa medzi 11.00 a 16.00 hodinou vyhýbať sa pobytu na priamom slnku a fyzickej námahe."

Počas horúcich dní je potrebné dodržiavať pitný režim, kedy sa odporúča vypiť minimálne 2,5 litra tekutín. Pracovníci pracujúci v záťažových prevádzkach dokonca aj viac. „Dostatočný prísun tekutín má vlastne nahradiť až 70 % vody stratenej potením a dýchaním. Prednosť by mala mať čistá voda, prípadne minerálka alebo chladený čaj pred sladenými nápojmi. Vyhýbať sa treba alkoholu a veľkému množstvu kávy," odporúča Zina Košťanová. V horúčavách by sme to nemali preháňať s ťažkými jedlami. Vhodná je ľahšia strava s nižšou energetickou hodnotou a ľahkou stráviteľnosťou, dostatok zeleniny a ovocia. Veľkú pozornosť musíme počas horúčav venovať aj hygiene pri skladovaní, manipulácii a príprave stravy, či už v domácnostiach, alebo v prevádzkach spoločného stravovania. „Osobitne dôležité je uplatňovanie hygienických zásad v prípade epidemiologicky rizikových potravín, ako napr. zmrzlina, majonézové šaláty a iné lahôdky, cukrárenské výrobky či dojčenská strava," spresňuje lekárka.

Vhodné je vetrať skoro ráno a neskoro večer

V horúčavách musíme dávať pozor nielen na to čo jeme a pijeme, ale chrániť sa musíme aj my sami. Pri pobyte vonku je vhodné chrániť si hlavu vhodnou pokrývkou a oči slnečnými okuliarmi. Ako podotýka Zina Košťanová, pracovný odev by mal byť ľahký, vzdušný, z prírodných materiálov. To isté platí aj pre civilné oblečenie. „Pracovisko alebo domácnosť, ak to podmienky dovoľujú, je dobré tieniť žalúziami či roletami, vetrať skoro ráno alebo neskoro večer. Pri používaní ventilátorov by sme mali dbať na to, aby nemierili priamo na osoby. V práci sú potrebné častejšie prestávky, možnosť ochladiť sa a dostatok pitnej vody," vysvetľuje ďalej. Vysokými teplotami sú ohrození i starší ľudia, pacienti s chorobami srdca a dýchacích ciest a malé deti. Práve im sa neodporúča pobyt na kúpaliskách a veľkých nechránených priestranstvách v najhorúcejších hodinách dňa. „U nich je potrebná častejšia kontrola pitného režimu, lebo zväčša smäd nepociťujú. Pozor treba dať na prudké ochladzovanie organizmu ľadovými nápojmi, alebo napríklad skokom do studenej vody. Výsledkom by totiž mohol byť až smrteľný kolaps," zdôrazňuje Zina Košťanová

Aj neškodné uštipnutie hmyzom môže spôsobiť vážne zdravotné problémy

Jedným z najčastejších prázdninových nehôd, s ktorými sa v lete stretávame, býva tepelný úpal. „Vzniká priamym pôsobením slnečných lúčov na hlavu, kde sa mozog a jeho obaly prehrievajú. Následkom sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť až vracanie a mdloby alebo kŕče. V ľahších prípadoch postačí uložiť postihnutého do tieňa, postupne ho jemne ochladzovať, podávať tekutiny, samozrejme, nie alkohol, kávu a nie sladené nápoje," radí lekárka. Leto nám môže znepríjemniť aj na pohľad neškodné uštipnutie včelou, osou, sršňom alebo iba obyčajným komárom. Niektorých z nás totiž takéto uštipnutie môže ohroziť na zdraví. „Alergická reakcia na uštipnutie hmyzom nastupuje spravidla dosť rýchlo po uštipnutí, začína bolesťou, svrbením, vyrážkou, pridá sa postupné opúchanie celého tela, zhorší sa dýchanie, vzniká tlak na hrudníku a vyvrcholením je tzv. anafylaktický šok, ktorý v najhoršom prípade končí smrťou. Zvlášť nebezpečné je aj pre ľudí čo netrpia alergiami, ak ich hmyz uštipne na jazyk, pery, v krku, napr. pri pití sladkých nápojov. Vtedy je nevyhnutný odborný zásah. Ide o život! Preto alergici nech nosia svoje lieky vždy pri sebe," varuje Zina Košťanová a ako ďalej podotýka, prvá pomoc pri uštipnutí spočíva v chladení miesta vpichu, pomôžu aj ľudové recepty, ocot, cibuľa, plátok paradajky, špeciálne masti alebo gély na poštípanie. Osobitnú kapitolu uštipnutí hmyzom tvoria kliešte, ktoré prenášajú nebezpečné choroby, kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Preto je potrebné pred návštevou lesa chrániť sa vhodnými prípravkami proti kliešťom. Okrem kliešťov si musíme dávať pozor aj na hady, najmä na vretenice, ktorých uhryznutie je pre človeka veľmi nebezpečné. „Môže byť smrteľné, ak nie je včas poskytnutá lekárska pomoc. Platí zásada, že do dvoch hodín je potrebné dopraviť postihnutého k lekárovi, kým príde odborná pomoc zabezpečiť, aby sa s postihnutým čo najmenej hýbalo, nedovoliť postihnutému chodiť a urýchlene ho dopraviť k lekárskej pomoci. Ranu nikdy nevysávať ústami, nevypaľovať, nerezať, iba jemne povytláčať a prekryť," radí Zina Košťanová.

Čo si mnohí z nás neuvedomujú, veľa úrazov v lete vzniká pri kúpaní, a to najmä skokom do neznámej vody, kde sa pod hladinou môžu ukrývať skaly či konáre a dochádza tak k ťažkým úrazom hlavy, chrbtice alebo končatín „Podobná situácia však môže vzniknúť aj na kúpalisku, a to skokom na iného plávajúceho. Na väčších aj menších vodných tokoch, pri hrádzach, sa síce príjemne kúpe, ale v blízkosti stavidiel odvádzajúcich prebytočnú vodu vznikajú nebezpečné víry, ktoré nezvládne ani dobrý plavec," dodáva na záver Zina Košťanová.