Prví richtári mestečka Sv. Kríž

Rok 1384: richtár Pavol, syn Mikuláša

Meno jedného z prvých richtárov mesta Sv. Kríž je Pavol, syn Mikuláša. Spomína sa pri potvrdení mestských výsad mestu Sv. Kríž v roku 1384.

Výsadná listina mesta bol veľmi dôležitý, ak nie najdôležitejší dokument mesta, ktorý starostlivo opatrovali naši richtári. Potvrdenie v nej udelených mestských výsad z pôvodnej listiny z roku 1246, z ktorej boli vyhotovené odpisy – kópie, pre zachovanie v prípade nešťastia, požiaru a iných vplyvov, ktoré mohli listinu zničiť. Samozrejme, takúto listinu richtári dávali čas od času potvrdiť ako svoje práva. A to novo nastupujúcim zemepánom, ostrihomským arcibiskupom.

Máme záznam, že takýto odpis vyhotovil v rokoch 1321 – 1328 aj arcibiskup Boleslav a ako prvý v ňom potvrdil udelené mestské výsady. Neskoršie dal potvrdiť odpis, ako aj originál, vtedajší richtár mesta Sv. Kríž Pavol, syn Mikuláša spolu s Mikulášom, synom Kakaša (Kohutom), ktorí za to museli zložiť poplatok. Tak sa aj stalo, a to dňa 20. marca 1384, kedy ho potvrdil ostrihomský arcibiskup a zemepán Demeter.

Záznamy o mestečku Sv. Kríž z obdobia druhej polovice a konca 14. storočia sú veľmi skromné. Nevieme, ako vtedajší richtár spravoval mesto a s akými ťažkosťami sa stretal. No podľa správ a zápisov listín vieme, že narastala moc šľachty, hlavne správcovia – kasteláni kráľovského hradu Šášova sa správali veľmi spupne a presadzovali si v okolí svoje nároky, a to aj za podpory moci. Odoberanie pozemkov a majetku okolitých obcí, násilne si prisvojovanie výnosov mýt a často aj neuposlúchnutie vyššej moci, ktorá ich nabádala k miernosti a dodržiavaniu práva. Či sa tak dialo aj voči Sv. Krížu, záznamy mlčia, no rozorvanosť doby a hospodárske násilie sa muselo sa dotýkať aj obyvateľov, ktorých richtár mal určite plnú hlavu starostí.

Rok 1477: richtár Peter Duonč

V období druhej polovice 15. storočia bola hospodárska situácia mestečka Kríž celkom dobrá. Občania boli oslobodení od dávok panstvu v naturáliách, ale odvádzali arcibiskupským úradníkom cenzus. Okrem iného, na Michala, spolu s okolitými obcami, odovzdávali zemepánovi 40 zlatých dukátov (florénov).

40 florénov bola veľká suma, za ktorú sa dalo kúpiť aj 10 koní, čo bol veľký majetok. Už z toho je jasné, že obyvateľom Kríža sa darilo, na čom mal iste zásluhu richtár a prísediaci mešťania, starajúci sa o rozvoj mesta. A že sa im to darilo, je vidno aj z toho, že v Kríži bolo v tom čase 31, a to pravdepodobne dobre prosperujúcich usadlostí. Nárast obyvateľstva na skoro 400 usadlíkov poukazuje na dobré fungujúce a bohaté hospodárske zázemie, ktorého základom bolo obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami. Obyvatelia, ktorí sa zaoberali obchodom, tak využívali domáce jarmoky, a to hlavne na výročia ako hody. Už vtedy predávali na mestskom jarmoku, ale tovar hlavne vyvážali a obchodovali s ním v okolitých mestách, kde sa im darilo. Záznam o tom sa nachádza v listinách o mýtnom.

Kríž mal aj významný zástoj v oblasti rokovaní správy regiónu „Kerestúr“. Arcibiskupskí úradníci mali výsadné postavenie a právo rozhodovať, tak v politickej, ako aj hospodárskej oblasti panstva.

Medzi nich patril aj krížsky mešťan Peter, syn Ladislava Duonča (Duncz), ktorý bol v roku 1477 richtárom mesta Kríž, a zároveň aj arcibiskupským úradníkom. Vieme to z toho, že vydal potvrdenku na 16 zlatých dukátov, zaplatených mestom Kremnica, dňa 19.12.1477 za užívanie kameňolomu a lesov. Túto listinu potvrdil svojou prsteňovou pečaťou. Taktiež potvrdil už v roku 1466, ako ešte ako krížsky mešťan, pod mestskou pečaťou, svedectvo, že poddaní obcí „Opatoucze, Wezka et Hlotka“ neplatia mýto v „Hladomeri“ patriacemu hradu „Ssassow“. Listiny sú písané Petrom Duončom, čo dokazuje jeho vzdelanie a znalosť písma v latinčine. Nie je preto divu, že tak mestečku, ako aj obyvateľom sa darilo. Veď múdra a správa vecí verejných je vždy na prospech ľudí.

Mgr. Peter Mosný, archeológ