Mesto Žiar nad Hronom - www.ziar.sk

Pamätihodnosti

Kostol Povýšenia sv. Kríža

Klasicistický dvojvežový kostol bol postavený v rokoch 1808 - 1813 podľa plánov kňaza rehole piaristov Floriána Doma na mieste zbúraného, pravdepodobne románskeho, chrámu jestvujúceho v roku 1237, a potom spomínaného v rokoch 1332 - 1337. Fasáda má predstavaný portikus, nad ktorým je trojuholníkový tympanón. V strede tympanónu je erb biskupa Gabriela Zerdahelyho, ktorý rozhodol o zbúraní starého kostola a postavení nového. V kostole je krypta, v ktorej je medzi inými pochovaný aj Štefan Moyses (1797 - 1869), prvý predseda Matice slovenskej a banskobystrický biskup. Nad kryptou sú z vonkajšej strany kostola upevnené textové tabule zo sivého mramoru.

Tabule boli odhalené 20. novembra 1955. Jedna je venovaná Štefanovi Moysesovi a druhá Michalovi Chrástekovi, prvému tajomníkovi Matice slovenskej. V roku 1969 bol v mestskom parku na 100. výročie úmrtia Štefana Moysesa odhalený jeho pomník.

Kaštieľ

Popredné miesto v Žiari nad Hronom má renesančno-barokový kaštieľ, ktorý dal okolo roku 1631 postaviť arcibiskup Peter Pázmáň. V rokoch 1782 - 1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850 - 1869 nadstavovaný. V duchu romantických náhľadov zakončili fasády pseudogotickým cimburím. Kaštieľ dlho slúžil ako letné sídlo banskobystrických biskupov. Od roku 1851 tam pôsobil a v roku 1869 i zomrel Dr. Štefan Moyses.

Na jeho počesť bola v roku 1987 v kaštieli zriadená pamätná izba a na čelnej fasáde umiestnená pamätná tabuľa venovaná pamiatke Dr. Štefana Moysesa. V kaštieli boli kedysi i kaplnka, knižnica, archív a cenné obrazy. Striedaním užívateľov od roku 1918 sa väčšina cenností postupne zničila. V kaštieli sa realizovali po roku 1950 účelové interiérové úpravy. V súčasnosti kaštieľ využíva Súkromná obchodná akadémia. V bezprostrednej blízkosti kaštieľa sa nachádza rozľahlý starobylý park, v ktorom dominujú stáročné lipy. V parku neďaleko kaštieľa sa nachádza pomník Dr. Štefana Moysesa.

Park Štefana Moysesa

Park Štefana Moysesa, riešený v zmiešanom štýle, akých sa na Slovensku zachovalo veľmi málo, je najstaršou časťou zelene mesta. Kríž, ktorý predstavuje v Žiari nad Hronom historický symbol odrážajúci sa v pôvodnom názve Svätý Kríž nad Hronom i stojaci na vrchole Šibeničného vrchu, tvoria v parku lipové aleje. Na mieste ich križovania je umiestnená fontána kruhového pôdorysu s priemerom 8,33 m, v centre s tryskou v tvare kvetu.

Historický park v Žiari nad Hronom je zaradený v zozname pamiatkovo chránených objektov. Je verejne prístupný za účelom rekreácie a oddychu. V jeho areáli sa nachádza plážové kúpalisko, živý kútik, futbalový štadión, športovo-relaxačné centrum, pamätník Štefana Moysesa a kaštieľ. Dominantnými druhmi drevín v parku sú lipy, ktoré tvoria dvojstranné stromoradia, ďalej hraby, jelše, javory a smreky. Od roku 2003 sa historickému rázu parku začal prispôsobovať oddychový mobiliár, osvetlenie, upravili sa vstupy a spevnené plochy a na základe inventarizácie sa realizovalo ošetrenie drevín a nová výsadba, čo spolu s predchádzajúcim zrušením chátrajúcej záhradnej reštaurácie a pódia v západnej časti parku napomohlo oživiť a zatraktívniť pobyt v oddychovom priestore.

Fara

Druhá najstaršia budova v meste bola postavená v roku 1766. Dodnes slúži svojmu účelu.

Delo

Vojenské delo z obdobia 2. svetovej vojny sa nachádza v malom parku v starej časti mesta na Svätokrížskom námestí.

Pomník Ladislava Exnára

Pred ZŠ na Ul. Dr. Janského 2 stojí socha významného predstaviteľa protifašistického odboja Ladislava Exnára, partizánskeho veliteľa jednotky „Sitno", ktorú slávnostne odhalili 29.8.1963.

Súsošia

Pri rímsko-katolíckom kostole sa nachádza súsošie Jána Nepomuckého z konca 18. storočia. Je to neskorobaroková rustikalána práca. Taktiež sem bola premiestnená aj neskorobaroková socha „Gnadenstuhl" (stolica milosti) pochádzajúca z prelomu 18.-19. storočia.

Kaplnka Navštívenia Panny Márie

Volivná (ďakovná) kaplnka stojí pred vstupom do mesta zo strany od Kremnice na tzv. Skalke. Bola postavená v rokoch 1709 - 1711 z iniciatívy svätokrížskeho farára Františka Hajnoviča a zasvätená Panne Márii. Bolo to obľúbené miesto Michala Chrásteka, ktorý o kaplnke zložil pieseň.

Šášovský hrad

Prvá zmienka o hrade je v listine z roku 1253. Jeho majiteľom v tomto čase bol ostrihomský arcibiskup Vančaj (Vancha) a jeho príbuzní Peter a Vincent, ktorí ho údajne aj postavili. Za dávnych čias bol hrad strediskom provincie, zvanej Šúšolská, a v starých listinách sa spomína pod menom „Castrum de Susol". V roku 1677 sa zmocnilo Šášova vojsko Imricha Thökölyho a spustošilo ho.

Iniciatíva na obnovu Hradu Šášov sa snaží o zachovanie hradu konzervovaním jednotlivých častí. V auguste 2009 sa podarilo zrekonštruovať západný okenný otvor strážnej veže. Na Šášovskom hrade sa tak znovu stavalo po viac ako tristo rokoch. Zrúcaniny sú verejne prístupné počas celého roka na vlastné nebezpečenstvo. Od mája do októbra je sprístupnená i pamätná izba nachádzajúca sa pri informačnej tabuli pod hradom. K hradu vedie náučný chodník začínajúci pri železničnej stanici v Žiari nad Hronom.

Viac informácií na http://www.hradsasov.pum.sk/index.html.

Kostol sv. Vavrinca

História zaniknutej obce Horné Opatovce siaha až do roku 1075. Pre obec bol tragický rok 1953, kedy sa začalo s výstavbou hlinikárne. Splodiny zastaranej výroby znemožnili život najprv včelám, dobytku, stromom a následne sa zhoršoval zdravotný stav obyvateľov. Čierny popol prikrýval dedinu, ľudí a prírodu. Vláda ČSSR preto v roku 1960 rozhodla o likvidácii obce a v roku 1969 bola vyškrtnutá z mapy Slovenska. Vysťahovať sa muselo 1380 obyvateľov z 228 domov, čo trvalo takmer 10 rokov. V roku 1995 si Opatovčania postavili pamätník miniatúrou obce v mramorovej makete a v roku 1998 obnovili pamätný drevený kríž na ceste do Sklených Teplíc. Najväčšou a jedinou kultúrnou pamiatkou, ktorá ešte obec pripomína, je monument opusteného Kostola sv. Vavrinca.

Zdroj fotografie a viac informácií: http://www.horneopatovce.pum.sk

Dedičná štôlňa

Dedičná štôňa sa nachádza medzi Šibeničným vrchom a Skalkou pri Kremničke. V písomných dokladoch sa uvádza ako „Ferdinandova dedičná štôlňa. Začala sa budovať z juhu od Hrona v roku 1841. Od ústia po štvrtú šachtu pred Kremnicou má 11 km a po „šachtu Anna" 16 km. Bola dokončená v r. 1931. Je evidovaná ako chránený objekt. Slúži na odvodnenie banských diel v okolí Kremnice. Z nánosov vody, ktorá vyteká z Dedičnej štôlne obohatených žltými kalmi, sa od r. 1923 ťažil oker (žltá farba).