Tanec ju zaviedol až za hranice Slovenska

Žiarčanka Pavlína Doubravová sa spoločenským tancom venuje už od svojich siedmich rokov. Od začiatku bola taká talentovaná, že jej taneční tréneri nemohli nájsť vhodného tanečného partnera. Pred niekoľkými rokmi preto odišla tancovať do zahraničia.

Dnes má Pavlínka 19 rokov, ale tanec miluje rovnako ako na začiatku. Prvé dotyky s tanečným parketom absolvovala v neďalekom Zvolene u Juraja Fábera. „Ako dvanásťročná som odišla do Slovinska, kde bola možnosť trénovať s vynikajúcimi trénermi," hovorí charizmatická tanečnica a dodáva: „Pred ôsmimi mesiacmi som sa presťahovala do Talianska, z kadiaľ pochádza môj terajší tanečný partner Sandro Mazzuferi. Obidvaja sme hľadali tanečného partnera, tak sme si dali skúšku, no a sadli sme si aj po tanečnej stránke, aj po ľudskej. Páči sa mi jeho tanec a pozitívny pohľad na život."

Ako tanečnica sa Pavlínka snaží na parkete podávať vždy stopercentné výkony. Aby tomu tak bolo, súčasťou jej každodenných povinností sú tréningy. „Denne trénujem tri hodiny. K tomu patria individuálne tréningy s trénermi, balet a kondičné tréningy," konkretizuje. Ak by si niekto povedal, že je to poriadna makačka, treba si k tomu pripočítať aj školské povinnosti. „Študujem na Gymnáziu Ľudovíta Štúra vo Zvolene, kde som ukončila tretí ročník s vyznamenaním. Ale je naozaj veľmi ťažké skĺbiť školu, cestovanie, šport, súťaže... No zatiaľ sa mi to darí zvládnuť aj vďaka prístupom učiteľov a ich tolerancii, ochote nájsť si čas a vyskúšať ma, keď som v škole. Touto cestou by som sa im všetkým za to chcela poďakovať, aj pani riaditeľke gymnázia."

Prím hrajú latinsko-americké tance

V tanečnom športe existuje desať tancov, ktoré sú rozdelené do dvoch skupín. Na štandardné a latinsko-americké tance. Každý z týchto tancov sa od druhého líši tempom, taktom, figúrami, ale najmä charakterom tanca. Pavlínka sa venuje len latinsko-americkým tancom. Keď si však má vybrať, či má radšej sambu, chachu, rumbu, paso-doble či jive, jej odpoveď je jasná: „Všetky latinsko-americké tance mám rovnako rada, pretože každý z nich má iný príbeh, inú ideu."

Súčasťou tanečníka či tanečníčky je aj patričný odev a vizáž. Tanečníčky pútajú pozornosť krásnymi šatočkami a výrazným mejkapom. K upravenému výzoru patrí aj vhodný účes. „Šaty si navrhujem sama. Tanečný odev, topánky a šminky sú veľmi finančne náročné. Ale momentálne už mám sponzora na šaty, ktoré si dávam šiť v Ríme. Čo sa týka vizáže, na súťaže sa maľujem a češem sama," vysvetľuje tanečníčka.

Pýšiť sa môže dvomi majstrovskými titulmi

Podobne ako vo väčšine športov, aj pri tanci existuje niekoľko kategórií. Tie sú vekové a výkonnostné, pričom práve druhé spomínané súvisia s kvalitou tanečného páru a do vyššej kategórie sa pár musí doslova pretancovať. Pri vekovej kategórii sa pár zaraďuje podľa toho, koľko rokov dosiahne starší z páru, pri seniorských kategóriách mladší z páru, v danom roku. Na postup do vyššej kategórie je potrebný určitý počet bodov a päť finálových umiestnení. Úspechy na rôznych súťažiach začala Pavlínka dosahovať od roku 2006. „V roku 2006 som v kategórii Junior II získala 6. miesto na Majstrovstvách SR. Keďže v minulom roku som reprezentovala Srbsko, vlani som sa stala majsterkou Srbska v kategórii mládež. V tomto roku som sa stala majsterkou Slovenska v kategórii do 21 rokov. Získala som aj 1. miesto na World Open vo Verone a pred mesiacom sme spoločne s tanečným partnerom na súťaži World Open v Sofii dosiahli 1. miesto v kategórii do 21 rokov," konkretizuje Pavlínka.

Tanec je šport aj umenie zároveň

Tanečný šport je o odriekaní, sebadisciplíne a mnohokrát aj o sebazaprení. Na druhej strane je tu potlesk divákov, krásna hudba, podmanivé pohyby. Čo na tanci fascinuje Pavlínku? „Tanec je najťažší v porozumení tanečných partnerov, náročných a tvrdých tréningov a aj po finančnej stránke. Fascinuje ma však na ňom to, že je to zároveň šport aj umenie." Samozrejme, mladá tanečníčka svoju budúcnosť spája s tancom: „Mojím životným cieľom je dostať sa na vrchol a udržať sa tam, kým budem vládať." Aj keď tanec miluje a venuje mu všetku energiu, predsa len občas potrebuje oddych a odreagovanie. „Keď mám voľno, som rada vonku so svojím psom, učím sa jazyky, ktoré chcem aj študovať. Hovorím anglicky, slovinsky, učím sa francúzštinu a taliančinu. Mám rada aj knihy, alebo si rada len tak poleňoším pri telke," prezrádza na záver.