Tanečník Bios: Aj keby mi život zlámal nohy a pošliapal ma na zemi, budem sa aspoň pomalinky plaziť, no nevzdám sa

Matej Bios Škoda sa tancu venuje už viac ako desať rokov. V Žiari sa stal známym aj svojou tanečnou školou, v ktorej sa venuje predovšetkým mladým začínajúcim talentom.

Spolu s niekoľkými ďalšími mladými Žiarčanmi sa v roku 2013 podieľal na výrobe krátkeho videa Kufor partnerstva, s ktorým vyhrali celonárodnú súťaž. V súčasnosti môžu fanúšikovia vidieť Biosa aj v niekoľkých hudobných videoklipoch. Pre mnohých mladých ľudí tak môže byť motiváciou, aby si išli za svojim snom a práca im môže byť koníčkom, keď sa tomu venujú a pracujú na sebe.

V roku 2012 si získal cenu Zlatý klinec, ktorou sú v Žiari nad Hronom každoročne oceňovaný talentovaní a úspešní Žiarčania, ku ktorým si sa tak zaradil aj ty. Čo pre teba takéto ocenenie znamená?

V tej dobe to bola krásna pocta, pretože som bol na svojich začiatkoch, vznikla tanečná škola a mal som obrovský zástup mladých ľudí za sebou. To ocenenie ma utvrdilo v tom, že cesta, po ktorej som sa vybral, má zmysel.

Ako tanečník si spolupracoval aj s víťazkou Miliónového tanca Danielou Edlingerovou. Ako hodnotíš vašu spoluprácu?

Dadku poznám od svojho tanečného štartu. Chodil som ako 14-ročný na tanečné sústredenia, na ktorých robila trénerku. Vždy sme mali medzi sebou pekné vzťahy a aj v pubertálnom veku som sa občas objavil niekde v Bystrici na jej tréningu alebo akcii. Navyše, poznal som  aj jej žiačky, ktoré chodili ku nám do Žiaru na tréningy. No a neskôr, keď už ona mala rozbehnutú školu a ja tiež, sme sa dali tak aktívnejšie do reči, začali chodiť jeden k druhému na workshopy, na tábory. Celá tá spolupráca bola o priateľstve, nikdy sme nechceli od druhého žiadne peniaze. Obidvaja sme robili to, čo nás baví, poznali sme svoje kvality a mohli si dôverovať.

V poslednej dobe si začal vystupovať aj v hudobných videoklipoch. S kým si už spolupracoval?

Natáčanie klipov milujem zo všetkého najviac. Posledne sme točili s nitrianskym umelcom Arogantom (Arogant – Dobrá duša). Klip je vonku pár dní a má viac 20 000 pozretí. Pred tým som robil jednu štúdiovku s Papajam a Ibim Maigom, asi dva roky dozadu to bol klip s Robom Miklom a keby som nazrel ešte viac do minulosti, točili sme s lokálnymi umelcami ako Odozva či Základ Mesta. A jedna raritka, môj prvý klip Vlastný Prejav – Spomedzi Panelov. Ten sa určite oplatí pozrieť.

Občas som nevedel, kto vlastne som, tak som sa to rozhodol stvárniť tancom

Stihol si už natočiť aj tri krátke filmy. O čom sú a kde si ich môžu Žiarčania pozrieť?

Prvý film Nie je to len tanec z roku 2010 sa už dá pozrieť iba niekde na internete.  Premietal sa v žiarskom kine pre verejnosť a pre školy, dostal nás, tanečníkov, do povedomia a pomohol založiť tanečnú školu. Nasledoval krátky film Kufor partnerstva, s ktorým sme vyhrali v Poľsku súťaž partnerstiev medzi obcami. Ten vznikol z iniciatívy Dominiky Švecovej (koordinátorka práce s mládežou, pozn. redakcie), ktorá to celé aj organizovala, takže to je vlastne jej film. A nakoniec sme točili Kľúč tanečníka. Film s deťmi, o deťoch,  natočený za jeden deň. Ten sa však nepremietal,  pozrieť sa dá iba na youtube.

Nedávno si sa stal víťazom postupovej tanečnej súťaže, ktorá sa konala v žiarskom Mestskom kultúrnom centre. Aká to bola súťaž a čím konkrétne si sa prezentoval?

Keďže išlo o postupovú súťaž, musel som prejsť regionálnym kolom, neskôr krajským, až som sa dostal do celoslovenského, kde som za svoju kategóriu obsadil prvé miesto. Ale o to mi nešlo. Pravým dôvodom bolo, že poslednou dobou sa moje choreografie motali okolo toho istého, a tak som sa rozhodol konečne so sebou niečo urobiť a priniesť niečo nové. A kde prvýkrát ukázať svoj progress, ak nie vo svojom rodnom meste? Moja sólo choreografia bola o emóciách a hľadaní samého seba. Občas som nevedel, kto vlastne som a aký chcem byť. No a tak som sa to jednoducho rozhodol stvárniť tancom. Čiže tento raz to nebolo o šou, ale o emóciách. Nechýbali ani scénické pasáže.

Nebola to však tento rok jediná súťaž, ktorej si sa už stihol zúčastniť...

Nie, zúčastnili sme sa už niekoľkých súťaží, z ktorých sme si domov odniesli viacero prvých miest.

Netajíš sa, že svoju budúcnosť spájaš s tancom, chceš sa ním živiť. Kde sa momentálne nachádzaš, smeruješ už k tomuto cieľu?

Nachádzam sa momentálne v období búrok. Nič sa nedarí, všetko čo som mal, pomaly odchádza a upadá. Tým človek aj trochu stráca motiváciu, ale bojujem s tým a viem, že keď sa presekám, posuniem sa zas o niekoľko poschodí vyššie. Trvá to už 3 roky a ľudia okolo mňa už pomaly znova strácajú vieru v to, čo robím. Nečudujem sa im. No ja ju nestrácam, povedal som si, že aj keby mi život zlámal nohy a pošliapal ma na zemi, budem sa aspoň pomalinky plaziť, no nevzdám sa. A kam smerujem? Už piaty rok mám v hlave jeden projekt, na ktorý hľadáme sponzora. Tento projekt môže zmeniť Slovensko a aj môj život. Dal som doň všetku svoju energiu. Nakoniec sme našli nadáciu, ale tam to po podpísaní zmluvy tiež nečakane padlo, a tak stále hľadáme a skúšame. Keď to príde, bude to moje najväčšie životné dielo, pretože už teraz v ňom mám 5 rokov práce.

Je niekto, kto ťa v živote inšpiroval, možno k nemu dokonca vzhliadaš?

Patrik „Rytmus“ Vrbovský. On je mojim jediným vzorom a vonkajšou motiváciou. Je úspešný v tom, čo robí. Robí to, čo sám chce robiť a čo ho napĺňa. Zarába veľké peniaze, je veľká osobnosť, užíva si život, má skvelú partnerku, je šialený a ide z neho obrovská energia. Obdivujem jeho životný štýl a práve tento životný štýl sa zhoduje s tým, čo by som chcel v budúcnosti aj ja.

Príliš veľa slobody a kamarátstva vie uškodiť

Koľko času venuješ tanečným tréningom?

Teraz nemám peniaze na dochádzanie na tréningy, čiže momentálne sú to dva dni v týždni. Prvý tréning má približne hodinu a druhý päť hodín. Keď sú peniaze, trénujem štyrikrát do týždňa po štyri hodiny.

Skúšaš aj niečo nové, alebo sa venuješ osvedčenému a zdokonaľuješ to?

V oblasti môjho tancovania som posledné 4 roky vsádzal na osvedčené, ale tento rok som sa pustil do nových prvkov, nových hudieb, nových štýlov. Ono za tie roky tréningov všetko to, čo mám osvedčené, všetky tie prvky a kombinácie, už nezabudnem, alebo si ich nepokazím. Stačí to raz za čas len preskúšať. Takže bez strachu teraz môžem experimentovať a viem, že to bude len plus a v ničom ma to nepokazí.

Už päť rokov investuješ svoj čas a energiu aj fungovaniu vlastnej tanečnej školy. Kto sa do nej môže prihlásiť?

Tých krásnych 5 rokov je pre mňa pocta. Každý rok bol v niečom iný. Ale základom vždy bolo, že moja škola nie je biznis a ani taká tá typická škola. Skôr šlo o to dať priestor a šancu mladým a dať im to v čo najväčšom množstve. Tento rok sme otvorili rôzne štýly s rôznymi lektormi zo Zvolena a Žiaru. To sa však nakoniec obrátilo proti mne, a tak som sa tento rok na to vykašľal a do letných prázdnin fungujeme len tak, voľne ako centrum. Až na jeden malý krúžok, ktorý ostal. Naučil som sa, že príliš veľa slobody a kamarátstva viac uškodí. Čím viac som deťom dal, tým menej si to vážili a tým viac to hralo proti mne. Určite chcem otvárať aj 6. Ročník tanečnej školy, už však čelom vzad oproti predošlým rokom. Prvýkrát v živote si dovolím svoju školu nazvať profesionálnou a pôjdeme s poriadnymi pravidlami, len s obmedzeným počtom tréningov a mojim plným odhodlaním učiť ako profesionálny tréner s profesionálnym systémom. Tak isto k tomu nastavujeme určitý finančný systém, aby sa nestalo, že na konci roka krachujeme a nemôžem ísť s deťmi ani na súťaž, alebo im dať vyrobiť tričká. Odteraz to bude moja škola, kde platí to, čo poviem ja a nie, že keď niekto niečo nechce, tak to nemusí robiť. Dokážem z človeka spraviť kvalitného tanečníka a aj preto do toho chcem ísť konečne profesionálne. Učiť budem ja breakdance, a hiphop moje „žiačky“, ktoré majú vlastnú skupinu Voltage. Tak isto chcem spraviť vlastný kurz pre najmenších. Uvidíme, ako to vypáli a aký bude záujem.

Kde sa vidíš o pár rokov?

Multimilionár vo vlastnej vile v Los Angeles, obklopený krásnymi černoškami a drahými autami (smiech). Robím si srandu. Teda, nieže by to bola zlá predstava. Kto ma pozná vie, že presne toto by bolo pre mňa, ale nevidím sa a nechcem sa vidieť o pár rokov. Mám síce také malé vízie, že čo by som chcel, ale nelipnem na nich. Ako a kam ma život zaveje, to uvidíme.