Tretia kniha v priebehu jedného roka, pripravte sa na Melónovú aféru

Hovorí o sebe, že nemá umelé „kozy", ani žiadnu inú plastiku. Iba tri tetovania. Takže asi preto nie je pre bulvár zaujímavá. Dokonca aj jedného a toho istého chlapa má už šesť rokov a ako dodáva: „Myslím si, že do konca života to už iné nebude." Reč je o mladej žiarskej spisovateľke Evelin Červienkovej, ktorej pred pár dňami vyšla už tretia kniha.

Evelin Červienkovej sa napriek mladému veku podarilo v priebehu jedného roka napísať a vydať už tri romány, ktoré sú určené najmä ženám. „Melónová aféra je o ružových okuliaroch, ktoré sa neoplatí nosiť, keď je pod mrakom," prezrádza o knižnej novinke Evelin a ďalej konkretizuje: „Je tiež o láske neláske, ktorá je jednostranná a ktorá, ako hlavná hrdinka Gabika sama zistí, nie je až tak sladká. Je aj o nevere, vďaka ktorej sa mnoho vecí odhalí, tiež o druhej šanci na šťastie a o tom, že starého psa novým kúskom nenaučíš." Kým prvé dve knihy vyšli v rovnakom vydavateľstve, tretiu už zastrešuje iné. Čím sa teda novinka líši od svojich starších „sestier"? „Odlišuje sa najmä už spomínaným vydavateľstvom, v obálke a tiež v tom, že na rozdiel od druhej knihy je založená na skutočných udalostiach. Presedela som pri jej tvorbe dlhé hodiny a četovala som s hlavnými postavami do neskorých nocí, len aby sa mi podarilo dozvedieť sa čo najviac. Dostať sa do hĺbky, do tých povestných trinástych komnát a dávať pritom obrovský pozor, aby som neprekročila TÚ hranicu," objasňuje ďalej Evelin, podľa ktorej by si Melónovú aféru mali určite prečítať ženy, ktoré zažili možno čosi podobné, možno rovnaké, možno to nezažili vôbec a možno by to zažiť chceli.

„Písaná je aj pre mladé baby, ktoré narážajú vo svojom okolí na typy ako je Milan a nevedia sa s nimi tak celkom poradiť. Kniha však nie je návodom ako na nich, skôr akýmsi varovným prstom, že takto rozhodne nie." Ako sme už spomenuli, hlavné postavy majú svoj reálny obraz, skutočných protagonistov. Tí už od začiatku vedeli, že kniha bude o nich, pretože napísať ich príbeh vzišiel práve z ich hláv. „Konkrétne z Milanovej, ktorý ma podpichoval dovtedy, kým som nesúhlasila. Dávnejšie som sa pohrávala s touto myšlienkou, lebo ich oboch dobre poznám a vždy boli pre mňa záhadou. Po odovzdaní druhého rukopisu nastalo prázdne miesto, ktoré bolo treba zaplniť a práve v tom čase sa mi ozval Milan s týmto prašteným nápadom," prezrádza zákulisné informácie Evelin.

Pripravená je aj na ostrejšiu a štipľavejšiu kritiku

Zmenou vydavateľstva patrí Evelin v súčasnosti do rodinky autorov, ktorých knihy sa veľmi dobre predávajú. Kto si teda našiel koho - Evelin Evitapress alebo Evitapress Evelin? „Keď sa pozrieme na samý začiatok môjho zrodu, bol to práve Evitapress, kto mi dal šancu ukázať sa. To, že moje predchádzajúce knihy nevyšli u nich je výsledkom toho, že rukopisy sa jednoducho do vydavateľstva v tom čase nehodili. Po roku a pol som sa znovu spojila s Evitou, slovo dalo slovo a výsledkom je nová Evitovka. Je známe, že práve tieto knihy sú žánrom, ktorý musí spĺňať určité kritériá, na ktoré dohliada sama Evita, a preto je pre mňa obrovským zadosťučinením, že sa mi to tento raz podarilo." Hovorí sa, že najťažšie je napísať prvú knihu, príbehy tých ostatných vraj už idú na papier o čosi ľahšie. Stotožňuje sa Evelin s týmto tvrdením? „Ťažko povedať. V porovnaní s románom Všetci moji muži, ktorý som si prežila ja a moji priatelia, sa Melónová aféra písala ťažšie, lebo sa ma až tak netýkala. Musela som sa veľa pýtať, posielať časti rukopisu na kontrolu, či som správne pochopila situácie a pocity. Keď ju ale porovnám s románom Dostanem ťa!, pri písaní ktorého som si musela naštudovať veľa vecí a rozprávať sa s ľuďmi, ktorí sa rozumejú psychológii a pracujú s týranými ženami, tak sa mi tretia v poradí písala oveľa ľahšie," vysvetľuje autorka a podotýka, že na Melónovej afére pracovala cez štyri mesiace. Písala pritom každý deň, čo bolo dosť náročné na oči, prsty, chápanie a celkovú koncentráciu. „Miestami mi už hlava vypínala, musela som si dať deň - dva od všetkého pauzu. Chvíľami som mala sto chutí so všetkým prestať, vymazať rukopis z počítača a viac sa k tomu nevracať. Bolo to najmä v momentoch, kedy som nie celkom dobre chápala to, čo sa mi Gabika s Miňom snažili vysvetliť," priznáva Evelin.

Pri písaní každej knihy musí spisovateľ dávať dôraz na chronologické udalosti či klásť dôraz na detaily. Čitateľ je totiž náročný a neodpúšťa ani najmenšie chyby. Preto by mal byť každý spisovateľ pripravený aj na kritiku. „Ja sa s ňou stretávam už vyše roka. Som na ňu preto pripravená. Je mi jasné, že teraz bude ostrejšia a oveľa štipľavejšia, lebo množstvo ľudí má tento druh literatúry prudko zaškatuľkovaný a odcudzuje ho skôr, ako si knihu prečíta. S tým však neurobím nič. Nemôžem vyhovieť každému a čitateľ, ktorý hľadá v knihe hlboké myšlienky a úvahy o živote, nech ju radšej ani nekupuje. Naopak, čitateľ, alebo skôr čitateľka, ktorá tejto téme rozumie, si pri knihe príjemne oddýchne," uvažuje triezvo Evelin, ktorá na otázku, čo odkazuje svojim neprajníkom, odpovedá: „Neodkazujem im nič, využijem svoj čas efektívnejšie."

Rada píše prežité príbehy

Neúprosné štatistiky hovoria, že na Slovensku sa iba písaním môže živiť len malá hŕstka spisovateľov. Aj tak by vám väčšina z nich povedala, že nepíše iba pre peniaze. Evelinine prvé dve knihy sú už nejakú tú dobu v predaji, ale milionárka z nej určite nie je. Aj v jej prípade teda platí, že vyžiť iba z písania sa jednoducho nedá. „Keď beriem do úvahy fakt, že prvé dve knihy mali takmer nulovú reklamu a propagáciu, darí sa im vcelku dobre. Nelámu rebríčky predajnosti, ale vie a hovorí sa o nich. Ľudia ich registrujú," podotýka, a zároveň dodáva: „Čo sa týka vyžitia z písania, musím sa zasmiať a povedať, že podľa môjho názoru to nie je možné. Na Slovensku to zatiaľ dokázalo len zopár autorov, ktorí sú už ale rozhodne na inej vlne. Sú pojmom, vlastnou značkou, ktorých knihy sa predávajú samé. Keby som však mala písať knihy preto, že musím, lebo treba platiť hypotéku a účty, už by ma to tak nebavilo. Nerobím to pre peniaze, i keď nepopieram, že na privyrobenie si je to super. Keď však odrátame všetky príspevky do rôznych fondov, dane a ostatné poplatky, netočí to až také veľké „prachy", ako si mnohí naivne myslia."

Po tretej knihe by mala logicky nasledovať štvrtá. Momentálne je však Evelin v takom stave, že o písaní nechce ani počuť. Aj keď, ako hovorí, námetov a nápadov by bolo. „Osudov kadejakých je okolo mňa požehnane, ale cítim sa naozaj vyčerpane. V súkromnom živote som si tiež toho na seba nabrala pomerne dosť, takže pre zachovanie duševnej pohody si potrebujem dať pauzu," priznáva Evelin, ktorá rada číta aj thrillery, napríklad od Jo Nesboa. Dočkáme sa niečoho podobného aj z jej pera? „Jo Nesboa milujem všetkými desiatimi. Jeho štýl je prudko návykový, jednoducho to s čitateľom vie. Ja osobne som skúšala písať týmto smerom, ale strácala som sa, nudilo ma to a nemalo to ten správny drive. O niečo jemne kriminalistické som sa pokúsila v druhej knihe. Podľa ohlasov sa to celkom podarilo, ale na čistokrvnú kriminálku alebo thriller som ešte nedorástla. Radšej píšem prežité príbehy, ktoré hlavných hrdinov niečo naučili, zobudili ich a dokázali im, že život nie je sladký a pokojný a jednotvárny," dodáva skromne Evelin.

Klasická hudba je pre ňu zaručený životabudič

Zvládať osobný život s pracovným a ešte k tomu aj písať, to chce nielen pevné nervy, ale zrejme aj viac ako iba 24-hodinový deň. Každého z nás postaví na nohy nejaký osobný životabudič, ktorý nám pomáha zvládať náročné dni. Výnimkou nie je ani Evelin. „Keď píšem, môj osobný život prestáva existovať. Lepšie povedané, je dosť zatlačený do úzadia, z čoho „má najväčšiu radosť" moja polovička. Často si z pracovného času kradnem nejaké tie chvíľky a venujem sa rukopisu. Keď s ním už raz začnem, beží mi neustále v hlave. Premýšľam, čo s postavami, čo s dejom, kam budú smerovať a ako ich to ovplyvní. A na nohy ma zaručene postaví ticho a pokoj, keď ma všetci obchádzajú a nechajú ma v mojom mikrosvete. Pustím si klasickú hudbu, ktorá mi dosť pomáha dostať sa do pohody. Pri Melónovej afére to bol majster Vivaldi," prezrádza taktiku Evelin.

Mladá autorka veľmi dobre vie, že spisovateľské začiatky sú ťažké. Napriek tomu nerada odpovedá na otázku, čo by poradila začínajúcim autorom. Pár návodov však prezradila. „V prvom rade sa netreba báť a nedať sa odradiť, ak rukopis odmietne jedno, dve, tri vydavateľstvá. Stále sú tu minimálne ďalšie dve, kde sa oplatí skúšať. Treba mať aj šťastie, dobre spracovaný námet, ktorý zaujme, zdravú dávku sebavedomia a drzosti, lebo vydavatelia sú rôzni. Treba vedieť rátať aj s kritikou a naučiť sa ju prijímať, niesť zodpovednosť za každé jedno písmenko a vopred si premyslieť, a hlavne dôkladne zvážiť, čo kniha, v prípade vydania, spôsobí rodine, okoliu alebo tomu, koho sa dotýka. To platí, pokiaľ ide o knihu na reálnom základe, lebo také sa teraz predávajú najlepšie. Slovač je národ zvedavý a rád pred svojimi problémami uteká k problémom iných. Aspoň ja mám také skúsenosti," dodáva na záver sympatická Evelin.