Žiarčan Marián Kysela sa upísal extraligovej Nitre

Odchovanec žiarskeho basketbalu, Marián Kysela, hrá v súčasnosti za extraligovú Nitru. Aj keď otec ho najskôr viedol k hokeju, mama rozhodla, že jeho ďalšie kroky povedú k basketbalu.

Marián hráva basketbal od druhej triedy na základnej škole. „Pamätám si, že po škole, keď som si sadol do auta, na sedadle bola hodená basketbalová lopta. Mamina mi na to povedala, že ideme na basketbalový tréning. Dovtedy som o basketbale nevedel nič, ale teraz som rád, že to mamina takto vymyslela," vracia sa do minulosti Marián. Hoci pred basketbalom sa venoval hokeju, práve táto prvá cesta na basketbalov tréning rozhodla o jeho ďalšom osude. „Aj keď ma ocino viedol k hokeju a k basketbalu ma priviedla mamina, môžem povedať, že obaja rodičia ma vždy podporovali vo všetkom, čo som kedy robil."

Marián svoj prvý basketbalový tréning absolvoval v žiarskej Športovej hale pod vedením trénera Norberta Nagyho, ktorý ho viedol počas pôsobenia v mládežníckych kategóriách. „Doteraz si pamätám skoro všetkých vtedajších spoluhráčov, s ktorými sme toho veľa preskákali a vždy, keď sa stretneme, máme na čo spomínať. Všetky mládežnícke kategórie som odohral doma v Žiari nad Hronom, kde sme mali super kolektív. Každý rok sa nám darilo, takže som nemal dôvod prestupovať niekam inam," vysvetľuje Marián, ktorý v súčasnosti pôsobí v extraligovom tíme Nitry.

Po skončení gymnázia v lete 2012 oslovil na spoluprácu Mariána práve tréner Nitry, ktorý ho viedol aj v reprezentácii. Od augusta 2012 sa tak už zapojil do letnej prípravy v Nitre. „Po minulej sezóne zostali v tíme okrem mňa len traja Slováci a jeden Američan, takže máme úplne nový tím. Kým minulý rok ho tvorili zväčša zahraniční hráči, tento rok je v tíme viac Slovákov, čo je podľa mňa dobre. Trénera máme toho istého, takže už viem, čo od neho môžem očakávať. Je prísny, ale zároveň ma môže veľa vecí naučiť, a čo je dôležité, dáva príležitosť mladým Slovákom, čo je v iných kluboch skôr zriedkavé," približuje Marián a dodáva, že podmienky v Nitre sú každý rok na vysokej úrovni. Či už sa to týka kondičného trénera, maséra, lekára, až po vedúceho družstva, ktorý hráčom pomáha riešiť problémy aj mimo basketbalu.

Za najväčší úspech považuje účasť na Majstrovstvách Európy

Doterajšie úspechy mladého basketbalistu nie sú zanedbateľné, aj keď, ako sám hovorí, roky ani medaily si presne nepamätá, pretože to ho bolo naozaj veľa. „Trikrát som bol spolu s tímom majstrom Slovenska, trikrát sme skončili druhý a dvakrát tretí. Okrem toho som sa spolu s tímom stal dvakrát majstrom Slovenska základných škôl a tiež sme povyhrávali veľa rôznych turnajov. Hral som aj v reprezentácii do 18 rokov. Zúčastnil som sa tiež Majstrovstiev Európy v Izralei a v Sarajeve hráčov do 20 rokov. Zahral som si aj semifinále extraligy mužov a získal som s tímom druhé miesto v Slovenskom pohári mužov," konkretizuje Marián, ktorý za najväčší úspech považuje Majstrovstvá Európy do 18 rokov v Izraeli. „Boli to moje prvé majstrovstvá a obrovský zážitok. Hral som proti dvom hráčom, ktorí teraz hrajú v NBA a ďalším, ktorí hrajú euroligu. Stal som sa vtedy piatym najlepším hráčom v asistenciách, siedmym v získaných loptách a individuálne som skončil aj na druhom mieste v odohraných minútach na celom turnaji."

Tréningy dvakrát za deň

Marián trénuje dvakrát denne. „Ráno máme väčšinou strelecké tréningy plus posilňovňu. Večer máme tréningy, kedy hrávame a trénujeme taktické veci, či už k najbližšiemu zápasu, alebo trénujeme obranu. Do haly mám prístup celý deň, takže väčšinou po rannom tréningu zostávame v hale a robíme každý individuálne veci podľa toho, čo každý hráč potrebuje," vysvetľuje hráčsku taktiku. Keď má však Marián voľno, snaží sa čo najviac a najlepšie si oddýchnuť, najradšej spánkom. „Keď nespím, hrávam sa na X-Boxe a v poslednom čase trávim veľa času aj s priateľkou. Po skončení sezóny hrávam často tenis alebo sa hrám so psom a chodím do kina. Najviac sa však snažím tráviť čas s rodinou a kamarátmi, na ktorých nemám počas sezóny veľa času," priznáva. Profesionálny basketbalista musí trénovať nielen počas sezóny, ale aj po jej skončení. A ako vyzerá tréning profi hráča? „Záleží od typu tréningu, ktorý máme. Počas letnej prípravy je to väčšinou o behaní a o posilňovni. Na druhej strane, po zápase je to väčšinou len o strečingu a vyklusaní únavy. Väčšinou však máme rozcvičku s kondičným trénerom, potom sú nejaké individuálne činnosti, dribling, obrana a hranie jeden proti jednému. Postupne sa pridávajú hráči, až nakoniec nacvičujeme taktické veci, ako sú rôzne signály alebo zónová obrana. Medzi každým cvičením býva na oddýchnutie aj streľba," približuje ďalej Marián.

Na spoluhráčov zo Žiaru nezabúda

Basketbal je bezpochyby ťažký a náročný kolektívny šport, ktorý však Mariána baví a fascinuje. „Basketbal je najťažší v tom, že musíte byť vždy sústredený, každá strata lopty, zlá prihrávka alebo zlé rozhodnutie je potrestané ľahkým košom súpera. Nie je to ako vo futbale, že keď neviete, čo urobiť, tak kopnete loptu na druhú stranu ihriska a hráte ďalej. Na druhej strane, basketbal ma veľmi baví, je to kolektívny šport. S tímom zažívam kopec zábavy, či už priamo pri basketbale, alebo aj mimo neho. Spoluhráči sa navzájom podržia, keď sa nedarí, alebo sa hecujeme navzájom, aby sme sa zlepšili. Vďaka basketbalu však mám najmä veľa zážitkov a skúseností, ktoré by som inak nezažil," priznáva mladý basketbalista, ktorý pozorne sleduje aj svoju konkurenciu. „Rád si pozriem dobrý zápas. Či už je to NBA alebo aj euroliga, ktorú ale nesledujem nejako dôsledne. Ani nikomu nefandím, skôr sledujem bývalých spoluhráčov a chalanov zo Žiaru, ako sú Richard Grznár, Milan Žiak či Andrej Slávik. Som rád, že chalani z malého mesta sa dostali aj za hranice Slovenska a tým pádom reprezentujú aj mesto, z ktorého pochádzajú."

Najväčším basketbalovým momentom bolo víťazstvo na majstrovstvách Slovenska

Marián v súčasnosti študuje na univerzite v Nitre, čo bolo jednou z jeho podmienok pri príchode do mesta pod Zoborom. „Zvládať sa to dá. Síce vynechám niekoľko prednášok kvôli tréningom, ale so skúškami zatiaľ problém nemám." Väčšina z nás má vo svojom živote ľudské vzory, ktorým sa chce podobať, prípadne z ich spôsobu života prevziať do toho svojho čo najviac. „Samozrejme, aj ja mám svoje vzory, ktoré sú medzi hráčmi NBA. Takým je napríklad Kobe Bryant. Čím ďalej si však začínam všímať starších hráčov v tíme, od ktorých sa dá toho veľa naučiť. Najväčším vzorom sú však pre mňa moji rodičia, či už je to vďaka ich prístupu ku mne, ale aj k životu ako takému," vysvetľuje Marián.

Marián si spomína aj na svoj najväčší basketbalový moment, ktorý mu najviac utkvel v pamäti. „Final four Majstrovstiev Slovenska kadetov, ktoré sa hrali doma v Žiari nad Hronom, kedy bola plná športová hala divákov. Doteraz si pamätám, že sme si celý tím pred turnajom vyholili hlavy a nakoniec sme sa stali majstrami Slovenska. To bol super zážitok," spomína Marian, ktorého životným cieľom je byť šťastný, nech už to znamená čokoľvek.