Žiarsky meteorológ Ján Wolf sa predpovediam počasia venuje už viac ako 40 rokov

Žiarsky meteorológ Ján Wolf sa o meteorológiu začal zaujímať už ako chlapec na základnej škole. Počasie v našom meste a jeho blízkom okolí mapuje už od roku 1975.

Ján Wolf pochádza zo Santovky, neďaleko Levíc, kde prežil aj svoje detstvo. Do Žiaru nad Hronom sa priženil v roku 1975. Okrem meteorológie medzi jeho záľuby patrí aj astronómia, rád bicykluje, v lete robí turistiku, niekedy niečo nakreslí, keďže je vyštudovaný výtvarník a rád surfuje po internete. V rozhovore nám prezradil aj to, čo ho nakoplo k tomu, aby sa o počasie začal zaujímať intenzívnejšie a na profesionálnejšej báze.

Ako dlho sa venujete meteorológii?

O meteorológiu som sa zaujímal už ako chlapec na základnej škole. Sledoval som počasie (dážď, búrky, sneh, vietor) a spolu s nameranými teplotami som si všetko zapisoval. V tých časoch to nebolo o pravidelných záznamoch, ale neunikli mi žiadne mimoriadne meteorologické javy. S pravidelnosťou som sa meteorológii začal venovať až v dospelosti, keď som sa usadil v Žiari nad Hronom, konkrétne od roku 1975.

Aké je vaše pôvodné povolanie?

Opäť sa v spomienkach vrátim do čias základnej školy. Tu moja triedna učiteľka spozorovala moje nadanie a talent v kreslení a maľovaní. Na jej odporúčanie som sa teda prihlásil na SŠUP v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som začal študovať na Vysokej škole vojenskej vo Vyškove (Morava – ČR), mal som totiž zistené, že po prvom semestri by bolo možné odtiaľ prestúpiť na štúdiu leteckej meteorológie v Brne. K tomu však pre zmenu pravidiel na danej škole v Brne nedošlo. Vo Vyškove som teda doslúžil základnú vojenskú službu a vrátil sa do civilu. Po odchode do civilu sa začala moja profesijná kariéra v Martine, kde som pracoval ako výtvarník a grafik. Po príchode do Žiaru nad Hronom som sa uplatnil na SOU ZSNP ako vychovávateľ. Od roku 1983 som pracoval v oblasti energetického hospodárstva ako strojník. Naposledy pre spoločnosť Dalkia, odkiaľ som odchádzal do dôchodku.

Čo bolo prvým impulzom, že ste si povedali, že toto je zaujímavé, chcem to skúsiť.

Prvým impulzom, ktorému som najskôr neprikladal váhu, bol opäť spozorovaný a zaznamenaný meteorologický jav, resp. extrém z prelomu rokov 1978 – 1979. Zaujímavému extrému predchádzalo nezvyčajne teplé decembrové počasie. Konkrétne 31.12.1978, na Silvestra, bolo v Žiari nad Hronom 6 °C a na nasledujúci deň 1.1.1979 sa v priebehu dňa ochladilo až na -16 °C. V priebehu 12 hodín teplota poklesla o 22 °C. Je mi jasné, že na prvé prečítanie sa môže popísaný jav zdať ako scenár k nejakému film napr. „Deň po“, no tento zvrat mňa osobne naozaj nakopol k tomu, aby som to počasie ešte podrobnejšie sledoval. Tu sa spojilo moje výtvarné nadanie a meteorológia dohromady a sám som si začal zakresľovať na báze dennej pravidelnosti synoptické mapy. V tom čase na to stačili farebné fixky, šablóna synoptickej mapy a základné údaje o počasí zo Slovenského rozhlasu.

Ako sa človek stane amatérskym meteorológom?

Budúci meteorológ, aj keď len amatérsky, by mal mať, podľa môjho názoru, dobré znalosti z geografie, chuť neustále sledovať vyskytujúce  sa meteorologické javy a študovať si o nich akoukoľvek formou – kniha, internet a pod. Zvlášť internet je veľmi bohatým zdrojom informácií, kde má amatérsky meteorológ k dispozícii aktuálne údaje, mapy, družicové záznamy a pod. Mne k tomu dopomohlo, že som mal aj kúsok šťastia. Bol som oslovený dobrovoľným pozorovateľom, ktorý mi svoju službu a koníčka prenechal.

Meteorologické merania sa robia každý deň v určených hodinách

Čo je vašou náplňou práce ako amatérskeho meteorológa?

Práca dobrovoľného pozorovateľa – meteorológa spočíva v sústavnom sledovaní počasia. Každodenne, v určených hodinách (7.00, 14.00, 21.00) uskutočňujem meteorologické merania a pozorovania predpísaných meteorologických prvkov a javov. Zhruba rok zverejňujem každé dva týždne predpoveď počasia pre náš región na web stránke mesta Žiaru nad Hronom.

Kde v Žiari nad Hronom je pozorovacia stanica?

Pozorovacia stanica, presnejšie meteorologická stanica, sa nachádza za budovou planetária už od roku 1989. Pred rokom 89, od roku 1966, sa stanica nachádzala v blízkosti plážového kúpaliska.

Čo sa v nej monitoruje? Ako často a kde sa údaje posielajú?

Trikrát denne sa meria – monitoruje teplota a vlhkosť vzduchu, minimálna a maximálna denná teplota, funkčnosť termografu (meranie teploty vzduchu), hygrografu (meranie vlhkosti vzduchu). Tieto prístroje sú umiestnené v meteorologickej búdke. Ďalej silu a smer vetra, množstvo zrážok, v zime výška snehovej pokrývky a premŕzanie pôdy a pod. Všetky meteorologické pozorovania spracovávam do týždenného a mesačného výkazu a zasielam na SHMÚ Banská Bystrica a Bratislava.

Venujete sa iba počasiu v ZH a okolí, alebo aj celkovo, na území Slovenska, príp. v zahraničí?

Sledovaniu a pozorovaniu sa venujem najmä pre mesto Žiar nad Hronom. Pravidelne sledujem počasie aj v rámci celého Slovenska a sveta.

Pri dlhodobejších predpovediach sa nedá zaručiť ich úspešnosť

Obracajú sa na vás ľudia, že chcú vedieť, aké bude počasie aj na dlhšie obdobie – a dokážete im na takéto otázky odpovedať?

Áno, často. Najmä, pokiaľ sa chystajú niekam na dovolenku či výlet. V lete ma známi oslovujú, keď plánujú dovolenku pri mori, v zime kvôli lyžovačke. Ide hlavne o dlhodobé predpovede, s väčším odstupom času, takže nemôžem zaručiť ich úspešnosť. Často ma oslovujú ľudia aj ohľadom predpovedí na najbližšie dni.

Čo je na meteorológii najťažšie?

Meteorológia je veda zaoberajúca sa atmosférou. Študuje jej zloženie, vlastnosti a deje v nej prebiehajúce, vrátane počasia. V súčasnosti je atmosféra mimoriadne živá, preto je určenie správnej predpovede počasia aj na krátku dobu náročnejšie. Obzvlášť pre také malé územia ako je Slovensko, čo je spôsobené výraznou členitosťou reliéfu krajiny.

Čo vás osobne na meteorológii najviac baví?

Na meteorológii je zaujímavé to, že počasie býva rozmanité a vlastne sa nikdy neopakuje. Za posledné obdobie sme svedkami mnohých extrémov v meteorológii na Slovensku i vo svete. Meteorológ sa v súčasnosti nemôže nudiť. Som rád, že mám možnosť sledovať všetky ročné obdobia v miernom severnom pásme, je to pestrá práca, pretože počasie v tomto pásme je premenlivé.

V poslednom čase sa do obľuby začali opäť dostávať pranostiky. Sledujete ich aj vy? Ako sa napĺňajú? A môžeme sa na ne vôbec spoliehať?

Pranostiky sledujem, ale sa podľa nich neriadim. Pranostiky vychádzajú z dlhodobých pozorovaní a najmä v minulosti, keď bolo počasie ustálenejšie, sa napĺňali. Dnes sa už na ne nemôžeme spoliehať, keďže za posledné obdobie došlo k celkovým zmenám počasia. Úlohu pranostík prebrali výkonné počítače a meteorologické moduly.

Sledujete prácu profesionálnych meteorológov? Kto konkrétne je možno pre vás inšpiráciou, pracovným vzorom...

Áno, pravidelne sledujem predpovede počasia profesionálnych meteorológov. Často si porovnávam ich predpovede s mojimi. Vyhradených obľúbených meteorológov nemám. Osobne som sa stretol s profesionálnymi meteorológmi ako Jurčovič, Iľko či Jarošová, a to na seminároch v Banskej Bystrici, ktorých sa pravidelne zúčastňujem. S pánom Iľkom som bol aj v telefonickom kontakte.

Je ešte niekto v Žiari, o kom viete, kto sa venuje meteorológii na takej úrovni ako vy?

Som v kontakte s mladým perspektívnym meteorológom Robom Kvakom, ktorý tento odbor aj študuje na Karlovej univerzite v Prahe. Samozrejme, sú tu aj pracovníci Krajskej hvezdárne a planetária, bez ktorých by nebolo možné prevádzkovať meteorologickú stanicu – Jaroslav Váňa, Igor Trčka a Tomáš Dobrovodský.