Žiarsky Sitňan oslavuje 20 rokov

Žiarska punk-rocková kapela Sitňan oslavuje už 20 rokov pobytu na hudobnej scéne. Pri jej vzniku stáli „veteráni", ktorí v skupine stále pôsobia - Paľo Chorky Prekopp a Vlado Gajdoš.

Kapela vznikla v roku 1992 a svojich fanúšikov má nielen na Slovensku, ale obľúbená je aj v susedných Čechách. Podarilo sa jej nahrať tri demonahrávky a v roku 2001 aj prvý vlastný album Pevne veríme. O tri roky neskôr vydala ďalší album s názvom Nemravné závislosti a zatiaľ posledný, Veci, čo sa nedejú, v roku 2008.

„Na začiatku mala kapela štyroch členov, z pôvodnej zostavy sme zostali už iba dvaja, ja a Vlado," hovorí na úvod Paľo Prekopp. Na začiatku však ani jeden z nich nemal zámer založiť punkovú kapelu: „Za socializmu, koncom 80-tych rokov, som o punku ani nesníval. Vtedy sme všetci v Žiari boli metalisti. K punku sme sa dostali, keď sme mali asi 17 rokov, cez českú skupinu Vysací zámek. Ale taký Sex Pistols sme takmer nepoznali. Bola to pre nás príliš jednoduchá muzika. Neinklinovali som k tomu. Potrebovali sme totiž rozumieť textom. Prvý koncert sme odohrali vo vtedajšej Osvete. Bolo to v rámci prehliadky niekoľkých kapiel a prišlo naň asi 20 ľudí," spomína na začiatky Paľo a Vlado ho dopĺňa: „Zámerom bolo to, že sme chceli hrať. To naši fanúšikovia nás zaškatuľkovali a zaradili medzi punkové skupiny. Ja si však myslím, že sme nikdy úplne do tohto štýlu nezapadli, pretože sme si úplne nepodchytili punkové podhubie. Na druhej strane, nezapadli sme veľmi ani medzi ostatné štýly, lebo ani tam sme si fanúšikov nepodchytili. Zaradili nás však medzi punk, a tak sme tam." Obaja však svorne priznávajú, že ich prvé nahrávky boli skutočne punkové. „Keď príde nový člen do kapely, vždy ju posunie dopredu, aj vďaka tomu, čo sám počúva. To nás pri tvorení posúva dopredu," priznáva Vlado.

Ranné obdobie skupiny bolo od roku 1992 do roku 1997, potom sa vystriedali bubeník s gitaristom a v tejto zostave kapela fungovala približne 7 rokov. V súčasnosti hrá kapela s treťou zostavou a jej členmi sú okrem už zakladajúcich harcovníkov Igor Igorínos Beňuška, Richard Ricardo Paczelt a Peter Pietro Bombala. „V akejkoľvek zostave sme však hrali, práve vtedy sme si myslela, že máme najlepšiu partiu a lepšia už byť nemôže. Prišli však noví ľudia a zase sme tá najlepšia partia," hovoria s úsmevom Paľo a Vlado.

Dušou kapely je už od začiatku práve Paľo. Skladá texty i hudbu. „Väčšinou som to ja, občas sa k tomu dokope aj Vlado. Námety na texty hľadám asi ako väčšina skladateľov - pozerám sa okolo seba a čerpám ich zo života. Občas však zabŕdnem aj do hlbších tém, ako je napríklad politika. Ale to iba okrajovo," vysvetľuje Paľo a Vlado vzápätí dodáva: „Mne sa to však veľmi nepáči. V živote máme aj bez toho dosť problémov a muziku máme práve na to, aby sme sa odreagovali. Mne sa páčia veselé texty, na ktorých sa môžeme všetci spoločne zabaviť. Najradšej mám úplnú recesiu."

Ako hudobníci sú však Sitňanci totálni amatéri. Popri hraní a koncertovaní s kapelou majú aj svoje zamestnania. Ako hovoria, undergroundom, ktorí oni hrajú, sa uživiť nedá. Na začiatku bolo niekoľko umelcov a skupín, ktorými sa chceli inšpirovať a čiastočne sa podľa nich aj hudobne formovať. „Keď sme zakladali kapelu, chceli sme hrať niečo ako Guns´n´Roses, letela vtedy aj Nirvana. Ja som chcel spievať ako Ozzy Osbourne," so smiechom hovorí Vlado. „Vo veľkej miere sa nám páčil hardrock, naše schopnosti však boli úplne slabé. Ja si ani dnes nehovorím, že som muzikant. Som textár a pesničkár," úprimne hovorí Paľo.

Aj keď majú Sitňanci svoju fanúšikovskú základňu, nezostávajú nečinní, stále tvoria a sú takpovediac pravidelne na očiach na koncertoch či rôznych festivaloch. Úspech u fanúšikov žali aj na niekoľkých vlastných Sitňan festoch, na každý z nich prišlo až 700 ľudí. Počas 20-ročného pôsobenia nemala skupina ani raz žiadnu dlhšiu prestávku, hrá nepretržite. „Najdlhšiu odmlku sme mali teraz, trvala štyri mesiace. Hrali sme, ale iba na skúškach, nekoncertovali sme. Štyri mesiace sme ešte bez koncertu neboli," vysvetľuje Vlado a pokračuje:. „Snažíme sa mať vždy aspoň jeden koncert do mesiaca. To je ako s futbalistom - keby celú dobu trénoval a počas zápasov iba sedel na striedačke, rýchlo ho to prestane baviť." Ročne chcú preto odohrať vždy aspoň 20 koncertov. „Ani to sa však nedá porovnať s českou kapelou SPS, ktorá má ročne až 90 koncertov. Na Slovensku sa to ale ani veľmi nedá, aby sa hralo toľko koncertov ročne. Naša undergroundová scéna na to nemá podmienky," prezrádza Paľo.

Najčastejšie ich fanúšikova môžu vidieť počas koncertov, ktoré mávajú pravidelne v neďalekej obci Prestavlky. Nechýbajú však na koncertoch či festivaloch v rôznych kútoch Slovenska, dvakrát boli aj účastníkmi žiarskeho City festu a vystúpiť by mali aj tento rok. „Vlani sme odohrali veľkú časť koncertov v Čechách, dokonca viac ako na Slovensku. V minulosti sme vystupovali s kapelou SPS či českou legendou Tři sestry. Plánujeme aj vydanie ďalšieho albumu, chceli by sme to stihnúť ešte tento rok, možno na jeseň. Robíme pre to všetko. Máme však zložitú situáciu, pretože málo skúšame. Piesne tak robíme pomerne dosť dlho," úprimne priznáva Paľo. Veľkým dôvodom na vydanie ďalšieho albumu je aj práve spomínané 20. výročie vzniku skupiny. Pri tejto príležitosti sa však fanúšikovia môžu určite tešiť na októbrový Sitňan fest, ktorý bude v žiarskom Mestskom kultúrnom centre. V súčasnosti má skupina množstvo fanúšikov rôznych vekových kategórii v rámci celého Česko - Slovenska a pesničky si počas koncertov spievajú spolu s nimi, keďže ich už veľmi dobre poznajú a zľudoveli medzi nimi. „To by malo byť, keď to nie je, si nespokojný. Keď je nuda, tak ťa nebaví hrať. Harcovníci, ktorí vyrastali za socializmu, majú v sebe takú pokoru," hovorí Paľo a dodáva, že sa vyprofilovali tak, aby dokázali koncerty odohrať iba so svojimi pesničkami, nepotrebujú žiadne prevzaté. „Máme už toľko skladieb, že to naozaj nie je potrebné. Odhadujem, že je ich zo päťdesiat. Na koncerte hrávame približne 15 pesničiek, ale odohrali sme už aj dvojhodinový koncert," spresňuje Vlado, podľa ktorého je undergroundová scéna taká, že to na nej musí byť pestré. Preto je ideálne, keď hrajú spolu napríklad tri kapely.