Budúci rok si pripomenieme 780. výročie udelenia mestských práv. V pláne je niekoľko dôležitých akcií, medzi nimi aj pokus o slovenský rekord

Oslavy odštartujú na začiatku februára, kedy sa uskutoční pokus o najdlhšiu stometrovú hurku a na akcii nebudú chýbať ani dobové stany, kaukliari, kostýmy. Žiarčania boli známi ako slávni hurkári, preto sa Svätokrížske námestie vráti o niekoľko rokov späť do histórie. Hlavným mesiacom osláv bude mesiac jún, kedy sú pripravené aj podujatia pre deti. Oslavy vyvrcholia tradičným októbrovým jarmokom. 

Oslavy mesto rozdelilo do niekoľkých etáp

Žiarčania budú môcť zažiť na vlastnej koži stredovekú atmosféru. Stane sa tak už 7. februára 2026, kedy sa bude konať Svätokrížsky hurkársky jarmok. Viac povie riaditeľka MsKC Michaela Hric Pribilincová: „Obyvatelia sa môžu tešiť na to, že sa vrátia späť o niekoľko storočí. Celý jarmok osadíme do priestoru Svätokrížskeho námestia pred Svätokrížsky dom, Žiarčania sa budú môcť na vlastné oči presvedčiť, ako to kedysi asi vyzeralo. Nebudú chýbať kaukliari, budeme tam mať otvorený oheň, fungovať by mala aj ďalšia atrakcia - rikša taxi - čiže rebriniak, ktorý bude voziť deti. Nebudeme používať žiadne moderné technológie. V spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom pripravujeme aj takzvanú uličku dobových remesiel. Predstaví sa tam korytár, debnár, kováč či bylinkárka v dobových kostýmoch a dobových stanoch, aby to pôsobilo nádherne a hodnoverne. Deti aj dospelých budú zabávať kaukliari svojou pouličnou a ohňovou šou. V rámci programu vystúpia aj detské divadielka, prichystané budú detské dobové atrakcie a dobová hudba.“ 

100-metrová hurka ako pokus o slovenský rekord

Najväčším lákadlom však môže byť pokus o vytvorenie slovenského rekordu o najdlhšiu 100 metrovú hurku a pokus o zápis do Slovenskej knihy rekordov. Podrobnosti pripája dramaturg MsKC Ján Kulich: „Žiar je moderné mesto, no zároveň má aj svoju krásnu históriu. 7. februára vytvoríme na chvíľočku opäť taký jarmok, ktorý bol pôvodný a teda hurkársky, pretože práve Žiarčania sú známi ako hurkári, takže budeme súťažiť o najdlhšiu hurku. Tá sa bude robiť podľa tradičnej receptúry. Zároveň aj cez rôznych žiarskych kuchárov budeme vytvárať nové recepty pre hurky, čiže hurka verzus street food, pôjde o moderný odkaz, že hurka je nesmrteľné jedlo a bude nás sprevádzať do konca našich životov. Ale celé to bude v tom dobovom duchu, takže gastro, pouličné umenie, zábava, ohňová šou, kaukliari. Budeme sa snažiť urobiť to presne tak, ako vyzerali jarmoky kedysi. V ponuke bude len to, čo ste si v tej dobe na nich mohli kúpiť a vidieť. Aby sme sa na chvíľočku vrátili a uctili si históriu a pochopili, odkiaľ vlastne pochádzame.“ Samozrejme, z tejto velikánskej hurky budú môcť ochutnať aj Žiarčania. Časť sa rozdá priamo na mieste a časť zanesú seniorom napríklad do Domova dôchodcov pri kaštieli, aby im spríjemnili deň.

Najviac akcií bude v júni

Oslavy budú pokračovať v priebehu celého roka. Od jari bude na Námestí Matice slovenskej inštalovaná LED obrazovka. Pôjde o tzv. virtuálne okno do českého mesta Svitavy. Žiarčania tak budú môcť pozdraviť ľudí z partnerského mesta. Pôjde o veľkú obrazovku, virtuálnu bránu, táto plocha sa bude využívať aj na propagáciu osláv.

Prvý júnový víkend bude patriť deťom aj v rámci osláv, pripravené sú viaceré atrakcie, ktoré sa budú konať v zrekonštruovanom renesančno-barokovom kaštieli, na rad príde aj večerné strašenie. 16. júna 2026 je naplánované slávnostné oceňovanie osobností. 26. júna sa budú konať centrálne oslavy výročia mesta v priestoroch pred 1. Základnou školou a ďalej smerom na námestie. Október, konkrétne dátum 9.10. - 10.10. je už vyčlenený pre tradičný Žiarsky jarmok. Dopĺňa Michaela Hric Pribilincová: „Program, ktorý je naplánovaný počas celého roka, sme sa snažili urobiť tak, aby vyhovoval požiadavkám náročných divákov. Narodeniny mesta spoločne oslávime 26. júna veľkým podujatím. Program budú tvoriť známi aj menej známi Žiarčania, umelecké telesá, ale aj veľké hviezdy, hlavným headlinerom bude koncert skupiny Tublatanka, ale aj množstvo ďalších zaujímavých hostí. Programom bude sprevádzať tanečníčka Dominika Rošková, ktorá bude tancovať so Žiarčanom Jaroslavom Ihringom. A okrem toho uvidíme množstvo známych Žiarčanov alebo známych ľudí z okolia, ako napríklad herca Mila Kráľa a podobne. Čiže keď to zhrniem, začíname jarmokom a skončíme jarmokom, našim tradičným žiarskym, ktorý je veľmi obľúbený v októbri, kedy symbolicky zakončíme rok osláv. Určite nejaké prekvapenie pripravíme aj tam.“ 

Z histórie nášho mesta

Znie to možno neuveriteľne, ale územie dnešnej Žiarskej kotliny bolo osídlené už v období paleolitu. Ako uvádza Marcel Pecník v monografii mesta Žiar nad Hronom, z tohto obdobia nachádzame nálezy v lokalitách Lutila - Slaská, Šibeničný vrch či Janova Lehota. Život tu v pulzoval aj v roku 1075, kedy sa územie dnešného Žiaru nad Hronom spomína vôbec prvýkrát v zakladacej listine benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, ktorú vydal Gejza I. Mestské privilégiá pridelil osade Svätý Kríž v roku 1246 ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča. Málokto si to uvedomuje, ale Žiar nad Hronom dokonca o 10 rokov predbehol aj krajskú Banskú Bystricu. 

Hurkári

Rozvoj stredovekého Hronského Svätého Kríža podporovali aj trhy. Boli týždenné alebo výročné a boli aj špecializované dobytčie. Schádzali sa na nich ľudia zo širokého okolia, aby predali svoje roľnícke prebytky a nakúpili potrebný remeselnícky tovar. Mestečko z nich malo príjem, lebo každý predávajúci aj kupujúci musel zaplatiť vstupný poplatok, tzv. jarmočné. Jarmočné privilégium dostala obec od kráľa Vladislava II. roku 1501. Trhy sa konali v pondelok a hneď po nich, vo štvrtok toho istého týždňa, sa uskutočnili aj trhy dobytčie. V Hronskom Svätom Kríži sa okrem poľnohospodárstva darilo aj remeslám. Medzi najstaršie remeselnícke cechy patrili krajčíri, čižmári a kováči. V obci bol aj mlyn, pivovar, píla, tehelňa, ktoré vlastnilo biskupstvo, a sem patril bitúnok aj jatky. Spracovanie mäsa na klobásky, jaternice (hurky) a pečienky malo v obci dávnu tradíciu. Výrobou huriek, ich pečením a predajom sa zaoberali najmä ženy. Zabíjačkové špeciality ešte pred odchodom na jarmok zvykli gazdinky predpiecť doma. Robili to vo veľkých glazovaných misách, ktoré nakupovali od hrnčiarov v obci Brehy. Mali na to veľké pece, do ktorých sa vmestilo až 9 glazovaných mís. Na jarmoky do okolitých dedín chodievali najčastejšie volským povozom a keď to bolo bližšie, tak aj peši. Po výstavbe železničnej trate z Levíc do Zvolena roku 1896 cestovali žiarske gazdinky vlakom. Obyčajne sa takto spolu vybralo 10-15 žien, ktoré si pri pečení a predaji huriek vzájomne pomáhali. Vôňa chutných pečienok a jaterníc Svätokrížanov preslávila široko-ďaleko a preto ich v susedných dedinách prezývali hurkári alebo pečienkári. 

Z knihy „Žiar nad Hronom – ako sme ťa budovali 1“, autor Vladimír Bárta a kolektív

Jarmok

Neodmysliteľnou súčasťou dejín Žiaru nad Hronom, a dnes i jeho súčasnosti, je jarmok. Bývalý svätokrížsky jarmok vznikol v rámci osady – neskôr mestečka Svätý Kríž, pretože to malo výhodnú geografickú polohu. Cestovali cezeň obchodníci a malo to význam aj v rámci biskupského panstva. Tradícia jarmoku začala už v polovici 13. storočia udelením výsad zemepanského mestečka. Vybudovalo sa námestie vhodné aj pre trhy. Originálne jarmočné právo mestečku udelil Vladislav II. v roku 1501. Neskôr ho potvrdil cisár Leopold v roku 1690. Jednou z pamiatok na prispôsobenie centra mesta jarmokom je múrik medzi vozovkou a parkoviskom na Krížskom námestí. Kedysi za ním bývalo aj napájadlo – válov pre kone a dobytok. Kupci prichádzajúci na jarmok boli oslobodení od mýta. Platili však mestečku jarmočný peniaz – poplatok. Časom sa takého príjmy mesta stali jedným zo zdrojov jeho prosperity. Z jarmočných výťažkov sa platil aj odvod zemepánovi. Značný príjem bol aj z predaja vína, pričom prioritne sa predávali víno biskupské. Trhy sa konali tradične na Valentína, Juraja, Michala a Damiána. Ich návštevníci mohli na nich nájsť remeselné výrobky, oblečenie, potraviny, nápoje, darčeky, rôzne potreby, ale aj množstvo zábavy, srdečnosti a zážitkov. Krížske ženy, ktoré sa špecializovali na výrobu pohostenia, toto neskôr rozšírili aj na iné jarmoky a trhy v okolí. „Pečienkárke“ a „hurkárke“ mali vždy najlepší úspech. Krížanov a neskôr Žiarčanov kvôli tomu prezývali aj hurkármi. Známymi rodinami výrobcov tradičných špecialít boli napr. Hurtíkovci, Líškovci, Zúbrikovci, Dvornákovci či Rakovskí. Po druhej svetovej vojne tradícia jarmoku upadla. Obnovená bola až v roku 1992. Žiarsky jarmok sa dnes teší veľkej obľube obyvateľov mesta a regiónu. Patrí medzi najstaršie na Slovensku a je najväčším v Banskobystrickom samosprávnom kraji.

Z knihy „Žiar nad Hronom – monografia mesta“, autor Marcel Pecník a kolektív

Veríme, že všetky pripravované podujatia sa vydaria a bude nám priať aj počasie. O všetkých akciách budeme podrobnejšie informovať na webovej stránke mesta, mestských novinách a tiež na sociálnych sieťach mesta.

(mdeb)
Foto: Peter Vörös, Marína Debnárová