Čerstvý majster Európy v kumite si žije svoj sen. Tohto roku ho ešte čakajú súťaže v Taliansku, Číne a Brazílii

Senzačný úspech sa na Šimonovi Sečkárovi vôbec neodrazil. Pri našom prvom stretnutí sa zo žiarskeho rodáka, ktorý aktuálne trénuje za CMK Banská Bystrica, vykľul úprimný a skromný chalan, ktorý sa venuje športu, ale má rád aj hudbu rôznych žánrov a rodinnú pohodu. Stretli sme sa na pôde Technickej univerzity vo Zvolene, v príjemnom Átriu, kde som Šimona vyspovedala nielen zo športových úspechov.

Šimon, v prvom rade blahoželám, skvelý úspech. Čakal si, že to takto dopadne, že sa na cyperských ME v kategórii U21 do 75 kilogramov staneš majstrom Európy?

Ďakujem. Či som to čakal? Ja som nečakal, že vyhrám, ale želal som si to a dúfal spolu s trénerom. V slovenskej výprave nás bolo okolo tridsať, boli sme výborný tím. Povzbudzovali sme sa navzájom a dopriali sme si. Myslím, že všetci sme sa cítili super. Čo sa týka súťaže, vyraďovacie kolá sa konali formou pavúkov. Jeden zápas v mojej vekovej kategórii trvá tri minúty. Moja váhová kategória bola rozdelená do štyroch losovaní. Ja som vyhral všetky zápasy na tom svojom a postúpil som do štvrťfinále a neskôr do finále. Počas našich zápasov bola v hale naozaj super atmosféra.

Ako si mi prezradil, karate Ti predurčili „sudičky“ už v kočíku, je to tak?

Ku karate som sa dostal cez Vladka Neudekera, ktorý bol aj mojím prvým trénerom. On chodil za maminou, ešte keď som bol v kočíku. Spočiatku namietala, ale potom ma na karate priniesla. Ako to vedel predpovedať, to neviem, to vie len on.  My sme v tej najbližšej rodine karatistu nemali, sestra bola volejbalistka, ocino hrával hokej. To skôr môj banskobystrický dedo, ten bol športovec, robil karate, džudo aj spoločenské tance. V športe ma podporuje celá rodina, kedysi sme na súťaže chodili všetci, neskôr som chodil s ocinom. Ako deti sme mávali súťaže každý víkend, rýchlo som si zvykol na to, že cez týždeň som mal tréningy a počas víkendov som súťažil.

Od koľkých rokov sa karate venuješ?

Od šiestich rokov som začal chodiť do telocvične, do prípravky. Najskôr som začal s kata  neskôr aj s kumite (kata sú súborné cvičenia, kumite je japonský výraz pre súťažný zápas alebo boj v karate. Je to jedna z troch hlavných zložiek tohto umenia, spolu s kata a kihon. Nacvičené techniky úderov a kopov sa aplikujú proti reálnemu súperovi, pričom sa kladie dôraz na presnosť, rýchlosť a sebaovládanie- pozn.red.). Prípravka ma veľmi nebavila, tam som mal pocit, že stále robíme to isté. Základné postoje, techniky na mieste a príprava na prvé páskovanie. Bol som živé dieťa a to ma až tak nenapĺňalo. Po tom, ako som postúpil z prípravky medzi starších, som začal aj zápasiť a vtedy ma to už začalo baviť viac. To som mal asi sedem rokov.

Úspechy prišli v detskom aj juniorskom veku. Pamätáš si ešte na ne?

Keď som vyhral vo Zvolene svoj prvý pohár, veľmi som sa vtedy tešil. Dovtedy sme chodili na samé malé súťaže a na žiadnej z nich nebol za prvé miesto pohár. A ja som doma žiadny nemal (úsmev). Pamätám si, keď sme išli na prvý reprezentačný výjazd autobusom na veľkú súťaž do Plzne, to som mal osem rokov a vyhral som celú kategóriu v kata. Keď som ako dvanásťročný vyhral prvýkrát v kumite majstra Slovenska, na to nikdy nezabudnem, ako veľmi som sa tešil. Aj keď som mal z každých majstrovstiev Slovenska medaily, dovtedy som bol majster Slovenska len v kata a v kumite som mával vždy len striebra a bronzy. Doteraz som bol celkovo trikrát majster Slovenska.

Zaznamenal si mnoho úspechov v tomto športe. Bronz z ME vo Fínsku, striebro zo Svetovej ligy mládeže, K1 v Taliansku v kategórii U21, bronz zo Svetovej ligy K1 Série A seniorov na Cypre, piate miesto na ME seniorov v Arménsku či nominácia na novembrové MS seniorov, kde sa Ti podarilo prebojovať medzi najlepšiu šestnástku. Aktuálny úspech, titul majstra Európy, je to pre Teba najvyššie dosiahnutá méta?

Myslím, že áno, no veľmi cenné boli pre mňa aj seniorské majstrovstvá Európy, kde som prehral boj o tretie miesto. Tie majstrovstvá boli pre mňa veľmi dôležité a osobne to pokladám za obrovský úspech. Taktiež, že som členom karate reprezentácie Slovenska v kategórii U21 aj seniorov.

Aktuálne si študentom prvého ročníka študijného programu Protipožiarna ochrana a bezpečnosť na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene a si členom športového klubu Centrum mládeže karate Banská Bystrica.

Trénujem v Banskej Bystrici, v hale hokejového štadióna, podmienky máme super. Trénuje ma Jožko Poliak, ktorý je aj reprezentačným trénerom a môj druhý tréner je Ján Kalčok, ten ma trénoval aj počas štúdia na športovom gymnáziu. Tréningy karate mám štyrikrát do týždňa a trvajú hodinu a pol. Pred Európou som mával aj ranné kondičné tréningy. Počas strednej školy som trénoval dvojfázovo celý rok, teraz je to trochu voľnejšie, ale uvidím, aký budem mať nový tréningový plán.

Kompenzuješ si to aj inými športami, čo Ťa baví vo voľnom čase?

Veľmi rád si zahrám florbal s kamarátmi v Žiari, na škole som veľmi rád hrával volejbal. Relaxujem popri tom, určite je fajn vystriedať športy. V zime rád snowboardujem, občas zájdeme s rodičmi na bežky a v lete, keď mám čas, vybehnem na bicykel. Počas základnej a strednej školy, teda viac ako desať rokov, som chodil na žiarsku Základnú umeleckú školu, konkrétne na flautu, saxofón a basovú gitaru. Aj teraz si občas zahrám na flaute.

Máš svoj športový vzor?

Nikdy som nemal konkrétny športový vzor. Ako malý som rád pozeral zápasy karatistov z majstrovstiev sveta alebo Svetovej ligy, mal som obľúbené videá a tie som po tréningoch rád pozeral dokola. Ako športovec sa mi veľmi páči Juraj Slafkovský, fandím Montrealu Canadiens (tím NHL), aj počas olympiády som najviac sledoval hokej.

Nedávno bolo oceňovanie športovcov mesta, špeciálne ocenenie sa ušlo aj Tebe.

Zavolal mi bývalý tréner Ľubo Striežovský, že som pozvaný na oceňovanie športovcov. Hneď na začiatku ma privítal moderátor a v príhovore ma spomenul pán primátor, bol som rád a užíval som si to. Nemyslel som si, že ma mesto ocení Ďakovným listom a že budem spolu s primátorom odovzdávať ceny našim žiarskym karatistom, bolo to pekné gesto. Bol to veľmi pekný večer a ja som zaň vďačný.

Aktuálne patríš medzi najlepších karatistov sveta, si svetovou šestnástkou v kumite mužov do 84 kg a štartuješ v prestížnej Svetovej lige K1 Premier League, kde súťaží iba 32 najlepších pretekárov v každej kategórii. Aké sú Tvoje najbližšie športové ciele?

Teraz v januári som bol v Turecku na prvej K1 Premiere League, tieto súťaže sú za rok iba štyri. Tu sa súťaží trochu inak, pretekári sú rozdelení do ôsmich skupín, kde zápasia každý s každým, víťazom skupiny sa stáva ten, kto vyhrá najviac zápasov. Z každej skupiny postupuje ďalej len jeden karatista, vznikne tak top osmička, ktorá súťaží ďalej. Ja som pri mojom prvom štarte jeden zápas vyhral a dva prehral, skončil som tretí v skupine, takže určite je ešte čo zlepšovať. Na ďalšie súťaže idem v marci do Ríma a v apríli do Číny, tam sa veľmi teším. Posledná K1 tejto sezóny je v júni v Maroku, ale tá sa mi prekrýva s Univerzitnými Majstrovstvami sveta v Brazílii. Po dohode s trénerom sme sa rozhodli, že pôjdem do Brazílie. Čakajú ma ešte nominačné turnaje na seniorské majstrovstvá Európy v Nemecku, ktoré sú v máji. Mojim cieľom je udržať sa medzi najlepšími, naďalej reprezentovať Slovensko na medzinárodnej úrovni.

Čo Ti karate dáva?

Skôr by som odpovedal, že čo mi karate dalo. Dalo mi hlavne super trénerov, s ktorými som v kontakte dodnes, aj keď ma už netrénujú. Tiež veľa kamarátov, ktorí mi ostali už od čias detského karate. Karate mi dáva veľa možností spoznávať nové krajiny hlavne popri športe, ktorý mám rád.

Šimon, ešte nám prezraď, čo robíš vo voľnom čase?

Rád si pospím a nie len večer. A veľmi rád mám hudbu. Počúvam naozaj všetko. Vyrastal som v rockovej rodine, ale ja mám rád asi všetky hudobné štýly. Vypočujem si Metallicu, Michaela Jacksona, rapera Tupaca či Iron Maiden a baví ma aj vážna hudba. V ZUŠ-ke som s učiteľom rád hrával skladby od anglickej speváčky Dua Lipa, lebo má výborné basové linky, aj ju rád počúvam.

Ďakujem za rozhovor a želám Ti ešte veľa úspechov!

(mdeb)
Foto: archív Šimona Sečkára