Cukrárka Katarína Čížová: naplno venovať cukrárstvu som sa rozhodla po treťom dieťati. Pracovala v administratíve, no jej záľuba sa čoskoro stala plnohodnotnou prácou

Katarína Čižová sa cukrárstvu a profesionálnemu pečeniu venuje už 14 rokov. Talent a remeslo zdedila po babičke, ktorá popri práci s drevom na píle dokázala piecť desiatky rokov na svadby. Katka celoročne vyrába zákusky, torty a slané pečivo pre stálych zákazníkov v Šášovskom Podhradí- časti Píla. Chodieva aj na jarmoky. My sme ju zastihli na vianočných trhoch v centre Žiaru nad Hronom, kde ponúkala trvanlivé sviatočné výrobky. 

Predpokladám, že Tvojím pôvodným povolaním nebolo cukrárske remeslo? 

Vyštudovala som obchodnú akadémiu a čiastočne politológiu na vysokej škole, ale pracovala som v administratíve a počas materských som sa k tomu vlastne dostala. Ale tie korene už siahajú ďalej dozadu, len v tom období som sa rozhodla vyskúšať niečo iné. 

Tvoja cesta za pečením sa teda začala popri deťoch, na materskej a po nej? 

Áno, to bola taká skúška. Či bude o to záujem, či ma to bude baviť a tak ďalej. Ale v podstate robila som to čiastočne aj popri práci, aj tak podomácky som skúšala a už po treťom dieťatku som sa rozhodla tomu naplno venovať. 

Aké boli začiatky? Vždy si mala k pečeniu pozitívny vzťah? 

V podstate som prevzala remeslo od mojej starej mamy, ktorá síce nemala hlavnú náplň práce cukrárčinu. Ona robila na píle s drevom, pri strojoch, ale popritom v podstate sa venovala skoro 30 rokov pečeniu, najmä koláčov na svadby. A tam som vyrastala. Na strednej škole som si to tak nejako v hlave upratala, že toto by ma zaujímalo. Ale potom som to pustila, a vlastne spätne som sa k tomu vrátila. Tie nadobudnuté skúsenosti boli od nej.

Už ako malé dievčatko si od starkej niečo pochytila? 

Kysnuté cesto, medovníčky. Ale spolu sme pekávali aj chlebík. A potom čo sa týka tých zákuskov, tak v podstate som si prešla celým tým postupom od umývania riadov až po finálne koláče. Ako dieťa som riady nemusela, ale potom som postúpila, už som začala linecké vykrajovať a tak ďalej, až som sa v podstate osamostatnila, čo týka vedomostí a zručností. 

Čiže kým kedysi sa trh orientoval viac na kysnuté cesto, aktuálne sú v kurze skôr cookies, medovníčky, kokosky, parížske rožteky, toto je gro tvojej práce aj teraz. 

Momentálne ja v podstate celoročne vyrábam zákusky, torty a slané pečivo na zákazky pre svojich konečných spotrebiteľov. Momentálny sortiment, ktorý mám v ponuke tu, na týchto trhoch, je viac-menej orientovaný na trhy, jarmoky a rôzne iné podujatia, keďže ide o slané a sladké trvanlivé pečivo. Je to trvanlivá záležitosť, čiže nepotrebujem vitríny, nepotrebujem špeciálne skladovacie podmienky. Všeobecne ponúkam čerstvé zákusky, koláče, torty, slané pečivo počas celého roka. Všetko je tu balené, ale doma vyrábam na objednávku punčové rezy, parížske rožky a podobne. 

Skúsme si vymenovať všetko, čo tu dnes vidíme. Čo ponúkaš vo svojom stánku počas vianočných trhov?

Dnes som si pre zákazníkov pripravila hlavne sladké trvanlivé pečivo, medzi ktoré patria veľmi obľúbené neplnené, bezlepkové parížske rožky a kokosky. Potom sú to medovníčky, v rôznych veľkostiach, tvaroch a baleniach. Obľúbené sú aj čokoládové sušienky, vanilkové rožky a linecké pečivo. A zo slaného sa mi podarilo z časových dôvodov len také slané mini pečivo s rascou. Je to maslové, výborné cesto.

Pociťuješ v súčasnosti vyšší dopyt po koláčoch na Vianoce? Chce sa ešte ľuďom doma piecť? 

Keď to tak porovnám, je to stabilný dopyt. Nemám pocit, že je vyšší či nižší. Samozrejme tento rok bolo cítiť aj tú finančnú stránku. Ľudia sú finančne vyčerpaní zo všetkých strán, aj na tých jarmokoch bol slabší rok. Ale všeobecne musím povedať, že Vianoce sú pre mňa silné. Mám skladbu rôznych zákazníkov- buď sú takí vyťažení, že si nestíhajú napiecť alebo to jednoducho nevedia. Majú iné priority alebo chcú obdarovať svojich blízkych alebo ich nejakým spôsobom odbremeniť. Ale sú tu aj starší ľudia, aj mladší, taký prierez. 

Čo dnes tvorí základ vianočného balíčka koláčov? Aké sú trendy? 

Vianočné miešané pečivo je môj produkt, ktorý som si sama vytvorila, vyskladala. A za tie roky sa mi to krásne v podstate overilo v praxi, že je to veľmi obľúbené. Základ tvorí trvanlivé pečivo, ale premiešané. Je to krabička, ktorá sa skladá z vanilkových rožkov, lineckého pečiva, plnkových či kokosových koláčikov, labiek, čokoládových praliniek, snehových zákuskov. Je to taká škatuľka v rôznych veľkostiach a baleniach. Takže toto je asi najobľúbenejšie a potom jednoznačne punčové rezy a parížske rožky, ktoré sa stabilne držia na najvyšších priečkach. 

Išli ceny hore aj vzhľadom na stúpajúce ceny energií, kolísavé ceny masla a ďalších surovín? 

Snažím sa vyjsť zákazníkom v ústrety a s cenami idem pri niektorých výrobkoch hore iba veľmi opatrne. Aj tie balíčky sú navrhnuté tak, aby si ich mohol dovoliť každý, k dispozícii sú malé aj veľké balíčky. Takže kto čo si vyberie, alebo kto aký má aký rozpočet k dispozícii. Snažím sa mať portfólio dostupné pre všetkých. 

Menia sa chute ľudí, túžia aj na Vianoce po exotickejších chutiach alebo vyhráva slovenská vianočná klasika?

Ja som typ tradičnej cukrárky, ktorá má v ponuke niečo iné v exotickejšom prevedení len v minimálnom množstve. Ja sa zameriavam na tradičnú chuť a kvalitu, ktorá bola v podstate v minulosti a iné chute prenechávam skúseným, mladým, šikovným babám, ktoré na to majú priestor, čas a chuť tvoriť. Ja sa cítim komfortne v tom, čo robím, skúšala som aj rôzne iné kurzy, niečo som si dala do praxe, ako cheesecaky, brownies, Pavlovovej torty, tie sú veľmi obľúbené, ale ďalej v podstate nejdem, lebo sa tam už necítim komfortne.

Čo sa týka surovín, pracuješ s bežne dostupnými surovinami?

Pre súkromné účely, samozrejme, keď mám k dispozícii, využijem aj domáce vajíčka. Ale pre zákazníkov pracujem s bežnými, dostupnými potravinami, ktoré môžem v prípade potreby preukázať dokladmi pre účely kontroly. 

Ako vyzerá bežný deň cukrárky počas adventu? Kedy sa začína a kedy sa končí?

Keďže som mamina troch deti, tak vstávam o šiestej, aby sme boli v škole na ten požadovaný čas. Nejaký rýchly nákup, v podstate od ôsmej rána do večera pečiem a samozrejme medzi tým súkromné veci. Prvý týždeň, čo sa týka pečenia na Vianoce, je to ešte jednoduché, ešte si môžem dovoliť skončiť vtedy, keď sa mi už nechce. Ďalšie týždne, ako sa vlastne blížime k tomu termínu odovzdania, tam už idem jednoducho niekedy aj nad svoje sily. Nočné boli v minulosti, ale teraz už len naozaj výnimočne. Takže už sa to snažím rozdeliť si to tak, aby som skončila do 22:00 hod., keď sa balí, tak aj do polnoci, kým sa uprace a tak. 

Potrebuje mať cukrárka stálu klientelu?

Samozrejme, stála klientela ma drží nad vodou, vďaka nej môžem robiť to, čo ma baví, to, čo má pre mňa zmysel. Všimla som si za posledné roky prirodzený kolobeh. Sú ľudia, ktorí mi prichádzajú, ktorí sú tu stále, a ktorí odchádzajú, je to taký prirodzený proces. Ale samozrejme to gro, ktoré ma drží nad vodou, pre ktorých to má vlastne zmysel robiť, tak sú to moji stáli zákazníci, touto cestou im chcem veľmi pekne poďakovať. Väčšinou sú to Žiarčania, ale aj priatelia, známi. Ale sú to aj zákazníci moje starej mamy, ktorí sa vracajú.

Ešte by som sa chcela vrátiť k starkej. Ako to, že mala taký vzťah k pečeniu popri úplnej inej práci, ktorú mala? Kde sa to v nej bralo, to pečenie?

Moja stará mama Anna Dobiasová (rod. Baranová) pochádza z osady Konice, je to vlastne osada nad Opatovcami. Ona tam vyrastala, prežila detstvo a keď sa vydala, tak sa dostala do Viesky a do Šášovského Podhradia. Celý život pracovala na píle, potom trošku v kuchyni v rámci píly. A medzitým sa stretla s veľmi známym a vychýreným cukrárom, s pánom Polákom, pri ktorom sa vlastne zaučila. Vyskúšala si toto remeslo robiť doma, keďže v minulosti fungovali svadby tak, že do rodinného domu prišla celá rodina, kedy sa pieklo a pomáhali všetky žienky. Fungovalo to úplne inak, boli úplne iné pravidlá ako dnes. Začalo ju oslovovať viac a viac ľudí, až sa z toho potom stala bočná práca, a trvala cez 30 rokov. Ale stará mama piekla len na svadby. Nefungovala tak, ako ja, mala inú prácu, domácnosť, gazdovstvo a tak ďalej, rodinu. Mala dve deti a tento rok oslávila 90 rokov. Žije v relatívne dobrom zdraví. Staráme sa o ňu. 

Mohla by si nám prezradiť nejaký svoj tajný trik alebo recept?

Zákazníkom veľmi chutí linecké pečivo. Ja však nepoužívam maslo, ale Heru. Mám to tak overené, že kým do sušienok, medovníčkov a vanilkových rožkov dávam maslo, do lineckého pečiva dávam rastlinný margarín. Na linecké pečivo potrebujeme hladkú múku, práškový cukor, Heru, žĺtko, citrónovú kôru a vanilkový cukor. To je môj overený recept. 

A na záver, máš nejaké vianočné želanie pre našich čitateľov? Čo by si im zaželala?

Najmä ľudskosť, mám pocit, že sa vytráca. Ľuďom prajem hlavne pokojné Vianoce. Svojim priateľom a blízkym prajem zdravie, lásku a pokoj, lebo to je to najdôležitejšie v tejto turbulentnej dobe. Každému, kto ma podporuje príjemným slovom, pohľadom a samozrejme kúpou, sa chcem veľmi pekne poďakovať. Želám všetkým čitateľom krásne a ničím nerušené sviatky. Veselé Vianoce!

Ďakujem za rozhovor.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová a archív Kataríny Čížovej