Dnes si pripomíname 220. výročie narodenia Štefana Moysesa

Zakladateľ Matice slovenskej, diecézny biskup a významný národovec Štefan Moyses sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom. Dnes si teda pripomíname 220. výročie jeho narodenia.

Pri tejto príležitosti sa dnes o 15.00 hodine na Námestí Matice slovenskej bude konať spomienkové stretnutie, počas ktorého sa k soche Štefana Moysesa položia kytice kvetov. Následne sa o 15.45 hodine uskutoční slávnostná akadémia v Divadelnej sále Mestského kultúrneho centra.

Štefan Moyses – významná osobnosť slovenských dejín, žil a pôsobil v našom meste asi dve desaťročia. Jeho životná púť sa však začala písať v rodnej obci Veselé pri Piešťanoch 24. októbra 1797. Po štúdiách v Trnave, Pešti a v Ostrihome bol vysvätený za kňaza v roku 1821. Doktorát z filozofie získal v roku 1929 v Pešti. Po rokoch kaplánčenia pôsobil ako profesor filozofie a gréčtiny na kráľovskej akadémii v Záhrebe. Stal sa aj poslancom na uhorskom sneme za chorvátsku národnú stranu. Podporil návrhy Ľudovíta Štúra na zavedenie materinského jazyka na školách a bohoslužbách. Tiež za zaslúžil o poslovenčenie gymnázia v Banskej Bystrici. Počas 1000. výročia príchodu vierozvestcov na Slovensko v roku sa snažil oživovať národné aj náboženské povedomie Slovákov cez obnovovanie cyrilometodskej duchovnej tradície. Spoluzakladal a bol aj prvým predsedom Matice slovenskej, ktorá vznikla v roku 1863.

V roku 1851 sa stal Štefan Moyses, ako 54 ročný, biskupom Banskobystrickej diecézy so sídlom vo Svätom Kríži. Táto skutočnosť určite významne posilnila duchovný život v celom regióne vtedajšieho Svätého Kríža. Prvá činnosť, ktorú musel vykonať bola oprava spustnutého biskupského kaštieľa, ktorý sa v revolučných rokoch 1848-1849 používal na vojenské ciele. Bolo nutné vysťahovať v kaštieli ubytovaných žandárov a neskoršie dal Moyses nákladom 6 118,8 zlatých zrenovovať biskupské budovy. Bola to v tom období dosť značná suma. Vo veľmi zlom stave bolo aj celé hospodárstvo. Na začiatku svojho pôsobenia vo Svätom Kríži to bola práve osvetová činnosť - obnovenie vydávania časopisu Cyril a Metod, ktorého redaktorom sa stal Michal Chrástek, najväčšie úsilie však venoval zakladaniu dedinských nedeľných škôl, kde na rozdiel od štátnych škôl sa mohli ľudia učiť čítať a písať po slovensky. Veľkú pozornosť venoval zakladaniu knižníc, napríklad v roku 1885, len na biskupskom úrade už mala knižnica 4 950 zväzkov a knižnica Michala Chrásteka 4 800 zväzkov.

Zo všetkého iste najviac Štefana Moysesa trápila maďarizácia školstva a keď Kráľovská miestodržiteľská rada svojim nariadením zo dňa 21.10.1861 zaviedla maďarčinu do všetkých stredných škôl Uhorska ako jediný vyučovací jazyk, sám sa postavil na čelo slovenskej delegácie k cisárovi do Viedne koncom roku 1861. Vo Viedni sa zišlo okolo 50 Slovákov, ktorí žiadali prijatie u cisára, podľa zvyklostí dvora však mohli byť prijatí len ôsmi členovia deputácie. Štefan Moyses bol na čele delegácie a bol to on, ktorý predniesol panovníkovi reč - Memorandum slovenského národa :"krivdy, túžby, potreby a záležitosti národa slovenského za prirodzené, historické a večné práva". Aký bol výsledok prijatia u cisára Františka Jozefa? Predovšetkým to bol mimoriadny ohlas v tlači Rakúsko - Uhorskej monarchie a u všetkých slovanských národov, významný ohlas zaznamenala táto cesta aj v slovenských dedinách, ale bola tu aj skutočnosť, že miestodržiteľská rada musela povoliť vyučovanie na banskobystrickom gymnáziu v slovenskej a nemeckej reči. Nasledovala úmorná práca na vybavenie povolení založiť Maticu slovenskú a keď sa to po rôznych prieťahoch s úradmi, po priamom povolení panovníka, dňa 21. augusta 1862 podarilo, bola to radostná zvesť pre celé Slovensko, ktorá sa šírila práve zo Svätého Kríža.

(Zdroj: Wikipedia, Richard Kafka)