Dobrovoľníci brigádovali v synagóge

Takmer 20 dobrovoľníkov sa stretlo v stredu 27. júna v bývalej žiarskej synagóge, aby vyčistili jej interiér od niekoľkoročného prachu a špiny.

Projekt Malá pomoc veľkej pamiatke sa zameriava na zveľaďovanie histórie mesta Žiar nad Hronom, ktorej je pomerne málo. Jana Gajdošíková, koordinátorka projektu a členka záujmového združenia pre históriu mesta Castrum Susol: „Chceli sme navrhnúť projekt, ktorý zapája do činnosti viac subjektov. Na pomoc nám tak prišli študenti gymnázia, členovia Castrum Susol a niekoľko ďalších dobrovoľníkov, ktorí zabezpečia vypratanie priestoru od neporiadku, ktorý sa tam za niekoľko rokov nakopil. Do projektu sme zapojili aj mesto Žiar nad Hronom, ktoré nám pomohlo odpad vyviezť a tunajší hypermarket, ktorý zabezpečil odpadové vrecia." Spomínanou aktivitou sa dobrovoľníci snažia nielen o samotné vypratanie a vyčistenie podstrešného priestoru, ale aj o zveľadenie a vrátenie dôstojnosti miestu voľakedajšej pamiatky. „Snažíme sa aj o to, aby sa podporil vzťah mesto - človek, hlavne mladý človek. V neposlednom rade chceme byť príkladom toho, že takéto veci sa naozaj dajú robiť," skonštatovala Jana Gajdošíková. Keďže k bývalej synagóge, ktorá sa v súčasnosti nachádza v priestoroch sociálneho zariadenia Doména, je dnes veľmi ťažké sa dostať, verejnosti zatiaľ sprístupnená nebude. „Nachádzajú sa tam pozostatky výzdoby stien. Nesnažíme sa to zatiaľ sprístupniť, ale zachovať spomínané miesto. Podmienky, v ktorých bola doteraz, boli natoľko prašné a zaneriadené, že pri akejkoľvek fotodokumentácii to bolo vidieť. To nás mrzelo, preto sme sa rozhodli s tým niečo urobiť. Vypratanie tohto miesta umožní lepšie podmienky aj prípadným reštaurátorským prácam, ktoré by mohli pamiatku zachovať. Ak by sa podarilo, tak i prípadný výskum," vysvetlila ďalej Jana Gajdošíková. Počas upratovania bývalej synagógy sa okrem skla, plastov, starej škridly a prachu podarilo nájsť aj starú korešpondenciu, v ktorej nechýbali zaľúbené i mravoučné listy.

Svätokrížska synagóga pochádzajúca z roku 1888 bola po vojne prestavaná na klasický mestský dom a zostala z nej iba stopa na povale. Unikátne sú však pozostatky výzdoby stien, na ktorých sú zobrazené - pre židovskú kultúru nezvyčajné - ľudské tváre.

Foto: Rastislav Uhrovič