Hurkársky jarmok prilákal na Svätokrížske námestie stovky záujemcov. Verejnosť čakal bohatý program pre deti aj dospelých

Prekonaný slovenský rekord v najdlhšej hurke, pouliční umelci na chodúľoch, vystúpenia dobových muzikantov a hercov, stredoveká atmosféra, horiace ohne, lákavé špeciality, voňavé šišky, živé zvieratá, odlievanie cínu a mnoho ďalších atrakcií. Aj takto by sa dal charakterizovať Svätokrížsky hurkársky jarmok. Konal sa v sobotu 7. februára a rozveselil všetkých Žiarčanov, ale aj obyvateľov iných miest a obcí, ktorí sa prišli pozrieť na toto unikátne podujatie.

Hurkári sa nenechali zahanbiť a rekord prekonali

Žiarčania boli v minulosti chýrni hurkári a potvrdili to aj teraz. Kuchári, ktorí hurku pripravovali, použili pri plnení čriev klasické ingrediencie, črievko sa mohlo aj nadväzovať. Jaternicu pripravovali miestni mäsiari, ktorých si mesto vytipovalo. Milan Multán zo Slaskej: „Plníme hurky zmesou. Tento stroj sa volá narážka, cez ňu prechádza zmes do vyčistených čriev. Recept je klasický, ide tam majoránka, mleté korenie, soľ, vopred uvarené a rozobraté bravčové hlavy, laloky, vnútornosti ako pečeň a pľúca. Mäso sme kúpili zo slovenského chovu z farmy. Dávali sme aj kúsok krvi. Malo by ísť o starý žiarsky recept.“ Ďalším zo zúčastnených kuchárov bol aj Peter Hric z Novej Bane: „Ja som vymyslel aj tento pohyblivý stolík, pri jeho tvorbe som improvizoval, pôvodne plnil iný účel. Ja som ho vylepšil, aby sa dal použiť na túto stometrovú hurku. Stolík sa posúva, má drevenú konštrukciu, štyri kolieska. Plnenie čriev nám ide celkom dobre, uľahčuje nám to prácu. Ja si veľkosť hurky nemeriam, jednotlivú hurku zatočím podľa toho, ako vychádza črevo, musí sa to zauzliť, črevá máme kvalitné, zatiaľ sa nám netrhajú.“

Rekord najdlhšej hurky doposiaľ držala 87 metrová hurka z Bardejova, ktorú miestni vytvorili v roku 2017. Ako podotkol komisár z Knihy slovenských rekordov Igor Svitok, dĺžka mäsovej pochúťky bola v Žiari prekonaná: „Rekord sa podaril, hurka má viac ako 107 metrov. Dohliadam na to, aby bola hurka v kuse, črievka sa nadväzujú, aby to bolo celistvé, natiahnu to čo najviac, aby sa tých 100 metrov dosiahlo. Je som zmeral stôl, aký je dlhý, hurka bude vo dvoch radoch, mám tu pásmo, aby som to odmeral. Stôl je dlhý 50 metrov. Priebežne som sledoval tvorbu, robím si dokumentáciu. Keď to bude hotové, platnosť rekordu sa potvrdí certifikátom. Som milo prekvapený patentom, majú posuvný stôl a z neho naťahujú črievka. Ja kontrolujem dĺžku hurky. Rekord sa potom publikuje na stránke slovenskerekordy.sk. Tam budú fotografie a článok, pripravujú sa aj texty do Slovenskej knihy rekordov.“

Slávni hurkári zo Svätého Kríža

Trhy boli kedysi na tomto území týždenné alebo výročné, ale aj špecializované dobytčie. Na nich ľudia zo širokého okolia predávali svoje roľnícke prebytky. Obľube sa tešili klobásky, pečienky a jaternice. Osade Svätý Kríž pridelil mestské privilégiá ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča v roku 1246. Pokračuje Michaela Pribilincová, riaditeľka žiarskeho MsKC: „Keď mesto získalo mestské práva, mohlo sa začať obchodovať, začali sa robiť mestské trhy a vtedy ženy začali ľuďom ponúkať hurky zo zabíjačiek. Väčšinou všetko vypredali, ľuďom sa to páčilo, začali chodiť aj na okolité trhy do Levíc, Novej Bane a podobne. Rozchýrilo sa to tak, že ich ľudia začali volať: aha, to sú tí hurkári zo Svätého Kríža. Preto sme sa rozhodli, že sa hurke povenujeme aj v súčasnosti. V knihách sa môžeme stretnúť s hurkou s krúpami, my sme aktuálne namiesto krúp použili guľatú ryžu, ale v gastro zóne je možné kúpiť aj hurku s krúpami. S prípravami sme začali pred pár dňami.“ Pre Žiarčanov bude v rámci osláv 780. výročia počas nasledujúcich mesiacov pripravených viacero podujatí: „Toto je prvá veľká akcia pre ľudí, ďalšou bude rozprávkový kaštieľ pre deti, bude aj strašenie v kaštieli, chystáme aj odovzdávanie cien osobnostiam mesta.“

Bohatý program a stredoveká atmosféra

O bohatý program a úsmev na perách sa postarali všadeprítomní kukliari, verklikár či kapela, hrajúca sedliacku gotiku s názvom Vrbovské vŕby. Za organizátorov pokračuje Ján Kulich, ktorý sa staral o ohne a bol oblečený v kostýme hurky: „My sme to chceli naozaj v dobovom duchu, pripravili sme sedenie na doskách z dreva a na slame, máme tu kaukliarov na chodúľoch, budú hrať aj sedlač na jednokolkových koňoch, robia ohňovú šou, máme tu marionetové divadlo v šapitó. Je tu množstvo remeselníkov. Prvýkrát máme aj razbu pamätnej mince, dostupných je tisíc kusov s pôvodnou grafikou Svätého kríža. Máme tu aj predajcov, ktorí predávajú hand-made výrobky, sušené kvety. Snažíme sa, aby hurka prežila aj do budúcna, oslovili sme preto Nonna catering a neďalekú Farmu Fajnovô, aby pripravili modernejší streeetfood. Verejnosť môže ochutnať rôzne formy hurky, zemiakové lokše s kačacou paštétou v domácom rožku, hot-dog a pod. V rámci 780.výročia tu máme aj drevené kolotoče, živé zvieratá, vo Svätokrížskom dome kolegynky robia fantastické šišky.“

Podujatie si pochvaľovali aj Oľga a Mária zo Žiaru: „Ochutnali sme hurku, lokšu, aj domov som si kúpila. Dali sme si aj varené vínko. Niekedy sme si aj doma hurky robievali. Hlava sa dala variť, vnútornosti, ryža alebo krúpy, niekto robil krvavničky s čerstvou krvou. Mohli by takúto akciu robiť aj každý rok. Hlavná vec, že nám neprší.“

Nechýbali dobové atrakcie pre deti

Rodiny s deťmi si mohli vyskúšať naozaj všeličo. Vo dvore Svätokrížskeho domu chceli organizátori priblížiť starodávnu dobu, a tomu prispôsobili aj ponúkané atrakcie. Boli tu rôzne dielničky, plstenie, drôtikárstvo, odlievanie cínu, svoju prácu predstavil hrnčiar aj kováč, deti si mohli vyrobiť sviečky zo včelieho vosku, mohli si vyskúšať tkanie. Dobrú náladu šíril aj verklikár. Pochvaľovala si aj Henrieta zo Žiaru nad Hronom s dcérou Lenkou: „Veľmi pekný program, príjemne je tu, počasie vyšlo, je tu veľa atrakcií a dielničiek pre deti, tiež netradičné hračky, je to oživenie." A čo robila malá Lenka? „Hladkala som kozičky, krútila som sa na kolotoči, vyrazila som si peniažtek, vyrobila som si sviečku z vosku. Najviac sa mi páčilo, keď som bola na kolotoči s kožušinkou,“ dodala malá Žiarčanka s úsmevom.

Deti zaujalo aj odlievanie cínu, ktoré priamo pred zrakmi zvedavých detí aj dospelých predvádzal Andrej Kendrala z obce Ladce. „Ja tu tavím cín, odlievam cínových rytierikov do foriem. Príprava odlievania je náročná, ale samotné odlievanie je krátke, nalejem do formy cín a počkám 5 minút, potom sa to môže vybrať von. Tu napríklad máme lukostrelca. Na roztopenie je potrebných 200 stupňov, pri odlievaní 350 stupňov, aby to zašlo do tenších častí. Ľudia sa zastavujú a kupujú si. Vyrábame tiež cínové srdiečka a cínové šperky.“ Ako prezradil, tejto záľube sa venuje už 26 rokov: „Materiál si musím kúpiť, väčšinou chodím do zberných surovín, niekedy mi aj ľudia nosievajú. Baví ma na tom to, že je to spojenie strojárskej, zlievarenskej práce a je to aj tvorivá a remeselná práca, model si musím vymodelovať. Príprava samotného modelu trvá asi 10 dní, kaučukovú formičku si vyrobím za dva dni, potom sa môže odlievať.“

Pouliční umelci zabávali ľudí 

O úsmevnú atmosféru sa postarali kaukliari na chodúľoch. Filip Hajduk zo skupiny Kaukliar: „Dnes sme priniesli šapitó, workshopy, pohybové aktivity, Šuhaj šou, ohňovú šou, sedlač na koňoch, najvyšších remeselníkov. Zo začiatku si na nás ľudia museli zvyknúť, ale myslím si, že sa to už podarilo a že sa už zapájajú a nadväzujú s nami kontakt. V predstaveniach improvizujeme, ide o to, aby sa ľudia uvoľnili a zabavili, aby sa cítili dobre. My sme z rôznych kútov Slovenska, zakaždým si niečo nové vymyslíme, baví nás byť pripravení na akúkoľvek zmenu.“

Deti si mohli vyskúšať, aké je to, voziť sa na ručne poháňanom kolotoči. Obsluhoval ho Jiří Toráč z Ostravy: „Máme tu kolotoč z 18.sotročia pre deti. Je to na ľudský pohon, ale nie je to nič ťažké. Detí môže ísť na tento kolotoč toľko, aby to bolo vyvážené, niekde sedí jedno dieťa, niekde dve, podľa toho, ako sa zmestia. Celý kolotoč je z kovu a z dreva. Chodievame s ním po Česku a Slovensku. Deti sa z toho tešia, predbiehajú sa, ktoré bude prvé. Už sme mali asi sto detí a ďalšie stále čakajú v rade. Pri „poháňaní“ kolotoča sa striedame dvaja, je to vlastne historické ruské kolo.“

Celé podujatie sa mimoriadne vydarilo, ohodnotil to tak aj primátor Peter Antal: „Som milo prekvapený, koľko je tu ľudí. Večer som ani nemohol zaspať, keď pršalo, aby sa akcia vydarila. Je to nad moje očakávania, veľmi sa z toho teším. Chcem sa naozaj poďakovať všetkým, ktorí sa na tom podieľali, je to množstvo ľudí, akcia sa vydarila. Prekonali sme rekord, pozdravujeme do Bardejova. Vážne sa zamyslíme nad tým, či to nebudeme robiť pravidelne, ľudia sú v tomto období hladní za akciami. Hurka, čo som ochutnal, bola so žemľovou knedľou a kapustou, bola vynikajúca.“

(mdeb)
Foto: Peter Vörös