Jednotka si pre svojich žiakov pripravila prekvapenie. Navštívila ich futbalová hviezda Milan Škriniar

V pondelok 25. júna pripravila „Jednotka“ pre svojich žiakov veľké prekvapenie. Zorganizovala návštevu slovenského futbalového reprezentanta, a zároveň svojho bývalého žiaka Milana Škriniara.

Meno Milan Škriniar momentálne vo futbalovom svete veľmi rezonuje. Odchovanec žiarskeho futbalu vlani prestúpil z talianskeho klubu Sampdoria Janov do Interu Miláno za rekordných 23 miliónov eur a stal sa tak najdrahším Slovákom v histórii futbalu. Napriek tomu je to stále skromný a milý chlapec, ktorý stojí nohami pevne na zemi.

V týchto dňoch má od futbalu oddych, a tak si medzi prestávkou a dovolenkou našiel čas aj na to, aby zavítal do svojho rodného mesta. Ale to nie je nič výnimočné, veď v Žiari stále žijú jeho najbližší – mama, otec a starší brat Radko. Jedna z jeho ciest viedla aj do jeho Základnej školy na Ul. Dr. Janského č. 2, kde s deťmi diskutoval, súťažil a nakoniec sa s nimi ochotne fotil a venoval aj niekoľko autogramov.

Prvou časťou programu na „Jednotke“ bola beseda spojená s kvízom. Deti kládli Milanovi zvedavé otázky, na ktoré im s úsmevom a trpezlivosťou odpovedal. Dozvedeli sa, že jeho veľkým vzorom v detstve bol brazílsky futbalista Ronaldo, že vďaka veľkému futbalu si stihol zahrať proti hviezdnemu Messimu a že jeho obľúbenými tímami sú okrem Interu Miláno aj Real Madrid, FC Barcelona a Manchester City. Porozprával aj o živote profesionálneho futbalistu. O tom, že to nie je „med lízať” svedčí aj fakt, že tréningy máva často aj dvakrát za deň. Ako žiak základnej školy mal rád zemepis a nemal rád písanie diktátov. Prezradil aj meno svojej prvej učiteľky. Bola ňou súčasná zástupkyňa riaditeľa školy Oľga Berkešová. Milan s úsmevom priznal, že prvý deň v škole bol pre neho veľmi ťažký a sem-tem padla aj slza. Neskôr sa však všetko zmenilo, postupne si našiel kamarátov, osmelil sa a slzy pominuli.

Žiarsku „Jednotku“ navštevoval po siedmu triedu. Išlo pritom o športovú triedu, v ktorej boli futbalisti aj hokejisti. I keď v tom období bol hokej obľúbenejší a mal viac fanúšikov, Milan nepresedlal a zostal verný futbalu. Veď, ako sám povedal, jeho rodina je futbalová. Futbal hral aj otec Ľubo, ktorý k tomuto športu priviedol nielen Milana, ale aj staršieho syna Radka, s ktorým spolu trénovali.

Milan dnes patrí medzi skvelých defenzívnych hráčov a deťom odkázal: „Keď budete veriť svojim snom a pôjdete pevne za tým, čo vás baví a čo máte radi, splní sa vám. Robte to naplno a úspech sa určite dostaví.“ Nakoniec, sám je toho úspešným príkladom.

Na Milana s láskou a hrdosťou spomína jeho prvá triedna učiteľka Oľga Berkešová. Ako s úsmevom prezradila, plačlivé obdobie trvalo trošku dlhšie ako prvý deň v škole. „Vždy zosmutnel, keď maminka odišla. Postupne to, samozrejme, prešlo a spomínam na neho ako na veľmi dobré dieťa s dobrými morálno-vôľovými vlastnosťami, ktoré Milanovi zostali a doviedli ho tak ďaleko. Pretože popri talente je nesmierne dôležitá aj sebadisciplína. Spomínam si na to, ako často chodieval po neho tréner a môj kolega Rasťo Štanga, že ho berie na taký či onaký turnaj alebo zápas. Už v tom čase chodil Milan hrávať s chlapcami o dva až tri roky staršími, keďže vo futbale vynikal. Uvoľňovali sme ho, koľko bolo potrebné. Svojou šikovnosťou, húževnatosťou a podporou rodičov vždy všetko v učení dobehol a rozvíjal sa ďalej. Úprimne sa teším z jeho úspechov,“ povedala o svojom bývalom žiakovi Oľga Berkešová.

V druhej časti programu sa žiaci školy presunuli na školský dvor, kde na umelom trávniku spolu s hviezdnym futbalistom súťažili a športovali. Odmenou za to im bolo spoločné fotenie a rozdávanie autogramov. Nikto tak neodišiel domov naprázdno. Milan aj týmto dokázal, že aj keď žije vo svete veľkého futbalu, nezabúda na svoje rodné mesto a aj takýmto spôsobom sa zaujíma o život v ňom. Po návšteve školy sa zhostil ďalšej dôležitej úlohy. V popoludňajších hodinách na galavečere Žiak na Jednotku ocenil žiakov, ktorí boli úspešní v športe.

„Už dlhšiu dobu sme chceli na našu školu pozvať niektorého z našich bývalých úspešných žiakov,“ informoval riaditeľ školy Marek Baláž a doplnil: „V súčasnosti je Milan Škriniar osobnosť, ktorá je dnes už celosvetovo známa. Som preto veľmi šťastný, že si Milan našiel čas a zavítal na našu školu, pretože ako profesionálny futbalista má veľa povinností a keby dnes slovenská reprezentácia bola na Majstrovstvách sveta v Rusku, bol by určite tam.“ Návšteva futbalistu v škole je podľa slov riaditeľa Mareka Baláža zároveň aj poďakovaním žiakom za to, že školu reprezentujú na rôznych súťažiach. „Naším cieľom bolo, aby sa každé jedno dieťa mohlo s Milanom stretnúť a získať jeho podpis, selfíčko a možno prehodiť aj pár slov. Tento školský rok sa nám aj takýmto veľkolepým a atraktívnym spôsobom podarilo potešiť deti, pričom oficiálne vyvrcholenie prišlo až popoludní, na podujatí Žiak na Jednotku, kde Milan ocenil úspešných športovcov našej školy,“ dodal na záver Marek Baláž.

Milan Škriniar: Motiváciu nestrácam, aj keď sa mi nie vždy darí

Aký je to pocit vrátiť sa na „Jednotku“ po toľkých rokoch?

Je to super pocit. Som rád, že svojou prítomnosťou môžem potešiť deti. Vyrastal som tu tak isto ako oni. Myslím, že pre deti je to aj motivácia.

Ako si pamätáte na prvý deň v tejto škole?

(Úsmev) Úplne presne si pamätám na svoj prvý vstup do školy. Plakal som, asi ako väčšina malých detí, ale potom, samozrejme, keď som sa trochu osmelil a keď som si našiel nových kamarátov, tak to bolo super.

Akí boli vaši učitelia?

Boli dobrí. Chodil som sem do polovice siedmeho ročníka a dovtedy som nemal ani najmenší problém so žiadnym učiteľom, takže to bolo určite v pohode.

Pamätáte sa na svojich triednych učiteľov?

Na prvom stupni to bola Oľga Berkešová a na druhom stupni chvíľu Miloš Foltán a potom Anton Kret.

S futbalom ste začínali ešte pred nástupom do základnej školy. Kto sa vám potom na škole ohľadne futbalu venoval?

Ja som futbal začal hrávať, keď som ešte chodil do škôlky, vtedy sa mi najviac venoval môj ocino, hrával som aj s mojím starším bratom. Na škole sa mi potom futbalovo venovali učitelia Rasťo Štanga, Miloš Foltán a Peter Nemec, ktorí mali na starosti telesnú výchovu.

Ako vnímate deti na „Jednotke“, ktoré vás spontánne privítali veľkým potleskom?

Musím úprimne povedať, že som to nečakal. Som rád, že deti žijú futbalom a fandia mi. Je to super. Nie všade to tak je, takže bolo to určite veľmi krásne. Videl som aj veľa detí, ktoré mali na sebe dresy alebo tričká Interu.

Ako dlho budete v Žiari a aký máte program počas týchto dní?

V Žiari som približne dva týždne, predtým som bol na dovolenke a absolvoval som aj stretnutia ohľadom reprezentácie. Teraz mám ešte chvíľu voľno, pretože som bol na operácii s očami, takže sa nemôžem veľmi namáhať a trénovať. Ale od budúceho týždňa (pozn. začiatok júla) už začnem s individuálnymi tréningmi, aby som bol na začiatok prípravy nachystaný.

Dnešné deti chodia na futbal a máme tu v Žiari aj dobrý futbalový klub, kde sa o mládež starajú. Čo by ste odkázali nastupujúcej generácii futbalistov, ako dosiahnuť úspech?

Myslím si, že futbal nielen u detí, ale aj u dospelých tu v Žiari ide hore, čo som veľmi rád, pretože toto mesto si to určite zaslúži. Odkázal by som im, že aj keď sa im možno niekedy nedarí a nie je to ono, stále treba veriť, že sa to môže otočiť k tomu lepšiemu a potom to pôjde. Nesmú strácať motiváciu a stále treba ísť do toho s chuťou a snažiť sa pozitívne myslieť.

Kedy u vás nastal zlom, že ste vedeli, že futbal bude to, čo chcete robiť celý život?

Futbal ma bavil odmalička. My sme taká futbalová rodina, takže od detstva som bol vedený k futbalu, čiže som vedel, že chcem byť futbalista. A zlom, kedy som si uvedomil, že sa tým chcem živiť, prišiel vtedy, keď som hral za Žilinu a keď som sa dostal do prvého mužstva. Hrával som s množstvom talentovaných futbalistov a nedostali sa do Áčka a potom s futbalom skončili. A preto u mňa ten zlom nastal, keď som sa dostal do Áčka.

To, že ide Inter Miláno do Ligy majstrov sa rozhodlo až v poslednom zápase s Laciom Rím, kedy ste vyhrali 3:2 na poslednú chvíľu. Aké boli vaše pocity?

Bolo to skvelé. Interu ako klubu sa podarilo po ôsmich rokoch postúpiť do Ligy majstrov. O to viac to bolo emočné, že sa o tom rozhodlo v poslednom zápase. Dá sa povedať, že v posledných desiatich minútach sme dali dva góly, tak to bolo super. Zápas sme hrali vonku v Laciu a prišlo naň 14-tisíc fanúšikov Interu.

Momentálne celý svet žije Majstrovstvami sveta vo futbale. Komu fandíte a čo myslíte, ktorý tím sa stane majstrom?

Nemám vysnívaného favorita, ktorému by som fandil. Myslím, že najlepší káder má Brazília, aj keď v podstate všetci favoriti majstrovstiev prvé hracie dni prehrali – remizovali, tak to bolo také nečakané. Ale myslím, že o to je to zaujímavejšie, že môže každý s každým vyhrať. Ale asi najviac fandím Portugalcom.

Je nejaký brankár, či už klubový, alebo reprezentačný, ktorý vám ako hráčovi naháňa strach?

Asi nie. Ja hrám v obrane, čiže ja sa dopredu až tak nedostávam.