Jozef Banáš sa objaví v novom videoklipe žiarskeho Kolegia

Kolegium Janka Kulicha nahrávalo v utorok 29. septembra úplne novú pesničku s názvom Aby sme v hanbe neostali, ktorá je na motívy najnovšej knižky spisovateľa Jožka Banáša Dementi.

Keďže táto pieseň bude prvým knižným soundtrackom, hudobníci sa k nej rozhodli natočiť aj videoklip. Nesmie v ňom, samozrejme, chýbať hlavný aktér, Jožko Banáš, ktorý pri tejto príležitosti prišiel do Žiaru. Kamery sa zhostil osvedčený DuPe a réžia bola opäť pod taktovkou Janka Kulicha. Na klip i pieseň si počkáme do 15. októbra, kedy sa slávnostne odpremiéruje na krste knižky Dementi v Bratislave. S pánom slova Jožkom Banášom sme sa počas jeho návštevy v Žiari stretli a porozprávali.

Jozef Banáš exkluzívne pre Mestské noviny

„Do Žiaru chodím naozaj veľmi rád. Najmä odvtedy, ako som sa zoznámil s chlapcami z Kolegia a Jankom Kulichom," privítal nás na úvod obľúbený spisovateľ a dodal: „Naozaj je to dobrá partia. Okrem toho, že robia dobré pesničky, považujem ich v tomto žánri folku za jednotku na Slovensku. Mali sme spolu pár vystúpení kde-kade po Slovensku, kde som ja rozprával a chalani hrali a celkom sa nám to osvedčilo. Teraz som chlapcov pozval na 15. októbra do Bratislavy, kde uvádzame moju novú knihu Dementi. Keď som Jankovi zavolal, bol úplne nadšený a keď som mu navyše povedal, že kniha je prudká recesia, rozhodol sa dať dokopy pesničku. Je to rytmicky rôznorodé, typický Jano Kulich. A keďže bolo do piesne potrebné zvolanie, tak ma zavolal, či by som nemal chuť zahrať a zaspievať si vo videoklipe. Tak som si prišiel do Žiaru dvakrát zvolať „dementujem a dementi" do klipu."

Ako už kdesi bolo povedané, vaša nová kniha Dementi bude akýmsi voľným pokračovaním knihy Idioti v politike. Skúste nám ju predstaviť.

Bude to veľmi tvrdá satira o Slovensku - podtitul knihy je Správa o stave republiky. Je to prvá slovenská demotivačná kniha. Do predaja bude uvedená 15. októbra. Už sa aj veľmi dobre predpredáva, z čoho, priznávam, začínam mať trochu strach. Od knihy sú veľké očakávania, ktoré sú možno spojené s tým, že medzi Slovákmi a Slovenkami zavládla po tých rôznych udalostiach s migrantami „blbá nálada" a ľudia sú naštvaní. Ja sa v nej netajím, že dávam priestor svojim veľmi kritickým úvahám. Je to však v polohe tvrdej satiry, až takého sarkazmu. Veľmi voľne to nadväzuje na môj prvý bestseller Idioti v politike. Tam som sa zaoberal idiotizmami iba v politike, ale v tejto knihe to má štruktúru, akú má správa o stave republiky. Nechýba politika, cirkev, šport, kultúra, obrana, bezpečnosť...

Kniha je teda o Slovákoch pre Slovákov?

Áno (smiech). Vopred upozorňujem aj vašich čitateľov, že to bude tvrdé, možno sa to niektorých aj dotkne. Najmä tých, ktorí nemajú zmysel pre humor. Veľa sa tam napríklad venujem aj slovenským médiám, ku ktorým som veľmi kritický.

Vy ste taká osobnosť, ktorú ľudia buď milujú, alebo, na druhej strane, až nenávidia, najmä za vaše názory, za ktoré sa nehanbíte.

Ako som v roku 2006 skončil v politike a so svojimi profesionálnymi aktivitami a začal som sa venovať iba písaniu, tak ma to vnútorne ohromne oslobodilo. Diplomati, politici a novinári sú azda najneslobodnejšie povolania. To vám povie každý politik - keď chceš počuť môj názor, príď za mnou, keď skončím v politike. S novinármi je to to isté, najmä čo sa týka mainstreamových mienkotvorných médií. Je to škandalózne, ako nás manipulujú nielen slovenské mainstreamové médiá, ale celosvetové. Doslova zatajujú podstatné veci. Ja však svoj názor nikomu nevnucujem. Poviem ho a kto s ním súhlasí - dobre, kto nie - nie. To je kúzelné na demokracii, že si môžeme slobodne povedať svoj názor.

Práve kvôli vašim názorom vás mnohí titulujú nálepkou „konšpirátor".

Ja na to hovorím, ako sa hovorilo kedysi v Ríme: Cogito ergo sum
- myslím, teda som. Ja dodávam: Cogito ergo sum conspirator - každý, kto myslí, je konšpirátor. Niektorí z nás chcú mať hlúpych, manipulovateľných, vystrašených a chorých ľudí. A o tom všetkom píšem v Dementi. Bude tam aj cez 50 fotografií. Väčšina z nich nie je sama o sebe humorná, ale v kontexte daného textu. Tí, ktorí už knihu čítali povedali, že sa na tom naozaj zabávali.

Dlho ste ju písali?

Ani nie. Je v nej zopár mojich krátkych glos, ktoré som mal v Slovenskom rozhlase. Vybral som z nich 3 - 4. Sú to krátke veci, nápadíky, vypointované skeče, dialógy, naozaj moje komentáre k fotografiám. Je to satiristicko-publicistický žáner. Kamaráti ma už varujú, že sa mi niektorí ľudia prestanú zdraviť. Nenájdu sa tam však konkrétne osoby, skôr javy, povahové črty, udalosti...

Banáš je najprekladanejším slovenským autorom

Máte ešte vôbec priateľov v politike?

To je ako v živote, keď niekto nemá zmysel pre humor, tak má život výrazne ťažší. V politike to platí tak isto. Politik, ktorý má zmysel pre humor a utiahne si z neho niekto, tak sa na tom zasmeje a zabaví. To som videl, keď vyšla kniha Idioti v politike. Niektorí sa na tom zabávali a niektorí tomu nerozumeli.

Ktorá spomedzi vašich kníh patrí medzi vaše obľúbené?

Mám dve srdcovky. Zónu nadšenia, ktorá je do veľkej miery mojou autobiografiou. Teším sa, že je to momentálne najprekladanejší slovenský román. Druhou srdcovkou je Kód 1, čo bola z hľadiska zberu materiálu moja najnáročnejšia kniha. Obsahuje množstvo materiálu, rozhovorov, štúdie, cestovanie....

Vaše knihy sa prekladajú aj do viacerých jazykov. Ktoré to boli naposledy?

V auguste mi v Egypte vyšla kniha Idioti v politike v arabčine, čomu som sa potešil. Onedlho vychádza Zóna nadšenia v maďarčine a v bulharčine. Nedávno sa Kód 1 preložil do angličtiny.

Máte ohlasy aj od zahraničných čitateľov?

K Zóne nadšenia, ktorá vyšla aj v nemčine a čítajú ju aj Nemci, Rakúšania a Švajčiari, mám ohlasy. S touto a s knihou Zastavte Dubčeka som precestoval 15 - 16 krajín. Veľmi zaujímavé ohlasy mám aj z Indie, kde mi tiež vyšla Zóna nadšenia. Je to vlastne prvý slovenský román, ktorý vyšiel v Indii, čo je 500-miliónový jazyk. Ohlasy si zbieram a zakladám. Pozývajú ma aj na prednášky. Jednej som sa zúčastnil napr. na univerzite v Zürichu, kde som bol prednášať o roku 1968. V Indii som mal doslova turné po 6 indických univerzitách.

Materiál na ďalšiu knihu ide zbierať do ďalekého Bhutánu

O niekoľko dní sa chystáte na cestu do Bhutánu, kde budete zbierať materiál na svoju ďalšiu knihu Kód 7, ktorá bude mať podtitul Kód šťastia.

Kniha bude o hľadaní šťastia a už akosi vnútorne cítim, že bude veľmi dobrá.

Znamenajú niečo čísla za „kódmi" v názve (Kód 9, Kód 1, Kód 7)?

Devina je o altruizme, jednotka je o pozitívnom otcovstve - fikcia Ježišovho života a sedmička je šťastné číslo.

Materiál na Kód 7 idete opäť zbierať na „miesto činu".

Do Bhutánu je dosť ťažké sa dostať, nie veľmi tam vítajú cudzincov. Majú limitovaný počet vstupov do krajiny. Je to však milá, bezpečná krajina, i keď, na druhej strane, veľmi chudobná. Ľudia tu však majú veľmi výrazné duchovné hodnoty, čo je akási zvláštna odnož budhizmu. Bhután je medzi Tibetom a Indiou, čiže je to mix hinduizmu a tibetského budhizmu.

Hneď po návrate teda začnete písať?

Je to taký priebežný proces. Dve kapitoly už mám napísané. Začne to mojím stretnutím s Dalajlámom, veľmi záhadným. Je to priam mysteriózne stretnutie v Kašmíre. Týmto sa to začne, odtiaľ sa preklenieme do Bhutánu a potom sa už bude odvíjať celý príbeh. Mám to celé už premyslené. Kniha by mohla vyjsť na jeseň budúceho roka.

Viete, ktorá vaša kniha sa doposiaľ najlepšie predáva?

Absolútny rekord má Kód 9. Na Slovensku je oficiálne bestseller, keď predáte 5000 kusov za celú životnosť knihy. Kód 9 vyšiel približne pred 4 rokmi a predalo sa ho viac ako 48-tisíc kusov. Potom nasleduje Kód 1, ktorý vyšiel pred dvomi rokmi. Za túto dobu sa predalo 38-tisíc kusov. Dobre sa však predávajú všetky knihy, stále je o ne záujem. Aj o staršie.