Kráľovná tanečného parketu, Žiarčanka Dominika Rošková: Tanec a pohyb som JA, nejde to oddeliť

Jubilejná desiata séria obľúbenej tanečnej show Let´s Dance sa nedávno skončila veľkolepým finále, ktoré prekvapilo nielen divákov, ale aj všetkých zúčastnených. Najväčším prekvapením boli tohtoroční víťazi Kristián Baran a Dominika Rošková, ktorí výhru v tanečnej súťaži absolútne nečakali. O to viac boli ich dojmy a emócie silnejšie. Nám sa krátko po šou podarilo Dominiku zastihnúť počas odpočinku v Srí Lanke, odkiaľ pozdravila Žiarčanov a v exkluzívnom rozhovore zodpovedala naše otázky. 

Žiarčanka Dominika Rošková sa profesionálnemu tancu venuje už 29 rokov, so spoločenskými tancami sa prvýkrát stretla ako päťročná. „Začala som v Žiari nad Hronom a dlhé roky som aj náš klub TŠK Stella hrdo reprezentovala,“ začína svoje rozprávanie tanečnica, ktorá neskôr začala viac pôsobiť v Bratislave a spolupracovať s trénermi v Brne.

„Vrcholom mojej súťažnej kariéry bola spolupráca s trénermi v Amsterdame, Londýne a Waršave a reprezentácia Slovenského zväzu Tanečného športu na medzinárodnej úrovni. Potom prišlo obdobie TV show, kde som pochopila, že to je svet, v ktorom chcem fungovať a poskytuje väčšiu škálu možností, ktoré ma pri tvorbe fascinujú a zároveň sa tanec mohol stať mojím živobytím,“ hovorí Dominika a dodáva, že doteraz je v kontakte s najlepšími trénermi sveta, s ktorými máva online lekcie a konzultácie. „Neustále sa vzdelávam a trénujem akoby som neprestala ,,súťažiť”. Rozvíjam možnosti tela, učím sa nové veci. Baví ma to. Našou generáciou vzniklo vlastne nové povolanie profi tanečník, ktorý netancuje súťažne, ale je účastník TV show- Let´s Dance, čo si vyžaduje rovnako vysokú kvalitatívnu úroveň, ak nie aj väčšiu z pohľadu všestrannosti,“ vysvetľuje.

V rozhovore sa dozviete, čo pre Dominiku znamená výhra v Let´s Dance, ale aj to, ako začala mať tanec po vyhorení opäť rada a kedy zistila, že bez neho nevie žiť.

Dominika, v mene Žiarčanov vám srdečne gratulujeme k víťazstvu v tanečnej show Let´s Dance! 

V prvom rade ďakujem za gratulácie. Veľmi si to vážim. Pozdravujem všetkých čitateľov do Žiaru, môjho rodiska, aktuálne zo Srí lanky, kde vám z pláže Indického oceána odpovedám na otázky. :)

Ďakujeme za pozdrav, poďme teda na to. Koľký ročník Let´s Dance to pre vás bol tento rok? 

Tento ročík Let´s Dance bol pre mňa piaty v poradí vrátane českej verzie Star Dance. Čo sa slovenskej verzie Let´s Dance týka, bol štvrtým v poradí.

Bol pre vás tento jubilejný desiaty ročník v niečom výnimočný, iný? Ak áno, v čom?

Určite bol výnimočný. Každý jeden bol výnimočný tým, v akej životnej etape som sa nachádzala a tiež, s kým som tvorila tanečný pár. Taktiež Televízia Markíza a jej tvorcovia pripravia každý rok niečo nové, iné, vždy prídu s čerstvým nasadením. Musím povedať, že som hrdou členkou Let´s Dance rodiny a myslím si, že ako tím odvádzame skvelú prácu svetovej úrovne. 

Tento 10. jubilejný ročník bol špeciálnym v tom, že som sa vrátila po pauze (ktorú som pôvodne vnímala ako svoj koniec kariéry). Čo mňa ako človeka, moje ego, môj pohľad na život, tanec a samotnú tvorbu posunulo niekde úplne inde. 

Špeciálny bol aj v tom, že bol jubilejný, pripravovali sa špeciálne čísla s tým spojené a tiež ho tvoril tím obohatený o nových ľudí, čo považujem za veľké pozitívum tohto ročníka. 

No a najšpeciálnejší bol mojím partnerom Kristiánom Baranom. Jeho vnímanie sveta, hudby, herectva ma určite ovplyvnilo a inšpirovalo. Zároveň jeho chuť nahliadnuť do hĺbky párového tanca bola pre mňa obrovským zadosťučinením a hnacím motorom. Ako študent aj ako partner ma veľmi bavil. Bol talentom no zároveň obrovskou výzvou.

Ako hodnotíte celý priebeh súťaže? 

Ako jeden úžasný tábor pre dospelých. Plný zábavy, náročných výziev, výstupov z komfortných zón, či vznikajúcich priateľstiev. Každý týždeň sme prežili nový samostatný príbeh. Toto obdobie si budem navždy pamätať ako jedno z najnaplňujúcejších období, aj keď nebolo vôbec jednoduché, o to väčšiu satisfakciu cítim, že sa to podarilo dokončiť až takýmto nečakaným úspechom.

Čo hovoríte na to, že ste to s vaším tanečným partnerom Kristiánom Baranom dotiahli až do finále, ktoré ste nakoniec vyhrali? Aké boli vaše pocity tesne po vyhlásení výsledkov?

Dnes, siedmy deň po, cítim obrovskú satisfakciu za našu odvedenú prácu a všetko, čo sa nám podarilo vytvoriť a zdolať (aj osobnostne). 

Moje pocity tesne po vyhlásení boli, že to snáď nie je možné… že to je sen… toľkokrát som dúfala vo výhru, či už na Majstrovstvách Slovenska (som 5-násobná vicemajsterka, nikdy sa mi nepodarilo vyhrať) alebo v Let´s Dance, že som už voči tejto túžbe otupela resp. prestala byť pre mňa dôležitá. Prijala som to, že tanec milujem, no pomyselné zlato mi asi nie je súdené… Takže to bolo pre mňa o to silnejšie. Špeciálne som túto ambíciu vytesnila v ročníku so Zuzkou Porubjakovou a Jarinkom Ihringom. Ich výkony boli úžasné, za úspech a cieľ som považovala finále a neskôr 2. miesto.

Ako sa vám tancovalo s tohtoročným tanečným partnerom, hercom Kristiánom Baranom? Prečo myslíte, že ste to vyhrali práve vy dvaja?

S Kristiánom sa mi tancovalo a tvorilo úžasne. Je to výnimočný muž (zámerne píšem muž, lebo cestou v súťaži a aj ,,terapiou tancom” veľmi dozrel). Bavilo ma ho spoznávať, nasávať, tvoriť pre neho na mieru šitý plán a učiť ho. Od začiatku som v ňom videla potenciál a prirodzený pohybový talent, avšak to vie byť v našom spoločenskom tanci resp. Tanečnom športe plnom technických pravidiel ešte väčším orieškom ako keď je niekto povedzme ,,drevenejší”. 

Mojou výzvou a cieľom bolo uchopiť technické charaktere tancov do takej miery, aby nepotlačili jeho individualitu, prirodzenosť, charakter a mužnosť, ale práve naopak dali mu krídla na seba prezentáciu. Hlavne mu umožniť prejaviť jeho pocit z hudby, na ktorom mu najviac záleží. Kristián je veľmi citlivý a empatický umelec, chcela som, aby to v našich tancoch bolo vidieť.

V pohybe bol veľmi vnímavým partnerom, čo mi od začiatku ukazovalo, že mám dočinenia s dobrým človekom a mužom. 

A prečo si myslím, že sme vyhrali práve my dvaja? 

Myslím si, že tých faktorov, prečo sme vyhrali, je mnoho, nie všetky boli v našich rukách. Opriem sa preto o prvý, ktorý sme v rukách mali my dvaja a to bol kreatívny proces. Tvorili sme ako dvaja plnohodnotní partneri. Rolu učiteľky som vyťahovala, len keď bolo treba naučiť Kristiána technické záležitosti, či špecifickú koordináciu tela v danom tanci, prípadne, keď som cítila, nadhľad vďaka skúsenostiam. Inak mi záležalo na tom, čo si myslí, čo cíti a ako sa chce prezentovať, čo chce tancom povedať. Som učiteľ a tréner, ktorý vychádza zo študenta. Tak ma viedli aj moji tréneri a tak to posúvam aj ja ďalej. Vďaka tomu si myslím, že sa Kristián mohol prejaviť a bol aj hlbšie v tom celom zaangažovaný.

Našimi tancami sme sa chceli dotknúť diváka príbehmi, v mojom záujme bolo tiež sa držať charakterov tancov, histórie a hlavne čaru spoločenského tanca, ktoré je v jednote dvoch tiel, ktoré spoločne zdieľajú prítomný okamih. Na spomínanej jednote sme pracovali od začiatku resp. zasiali sme pomyselné semienko už v prípravnom procese, nerobili sme len na choreografiách, ale aj kvalite párového prepojenia. Myslím, že práve vo finále to prinieslo želané ovocie. 

Tiež bol okolo nás úžasný tím ľudí, ktorí mi pomáhali zhmotňovať predstavy do pohybovej reality. Špeciálne Karol Brull, ktorého považujem za majstra v našom obore. Pomohol mi vtiahnuť Kristiána do mužskej role v našej forme.

V neposlednom rade sme vyhrali vďaka podpore fanúšikov. Kristián je talentovaný a charizmatický herec, ktorý hviezdi v seriáli Sľub. Myslím si, že nám fandilo aj mnoho „Sľubákov,“ za čo veľmi ďakujeme.

A na záver by som vyjadrila hrdosť aj sama voči sebe. Som hrdá na „focus”, ktorý sa mi podarilo udržať až do konca súťaže. Bol to prvý ročník, ktorý som aj mentálne zvládla vydržať do konca, za čo vďačím celému tímu ľudí, ktorí sa o mňa starali.

Ako hodnotíte progres vášho tanečníka?

Fantasticky. Všetko bolo vyjadrené v záverečnom showdance. Nielen pohybovo, ale aj emočne, ľudsky. Po prvom prečítaní textu, ktorý Kristián napísal o tom, čo pochopili vďaka tancu za toto krátke obdobie, som neudržala slzu. Cítila som obrovskú hrdosť učiteľa. Kristián pochopil, čo som sa mu celé tri mesiace snažila odovzdať. K takémuto uvedomeniu sa častokrát nedostane ani profi tanečník. Moju misiu považujem za úspešnú. 

Čo bude ďalej po výhre v súťaži? Bude aj turné? 

Čo bude ďalej vie len Boh. :) O turné zatiaľ viem, len, že v roku 2025 sa konať nebude.

Čo vy osobne plánujete po súťaži?

V najbližších dňoch sa psychicky, fyzicky a emočne zregenerovať. Vrátiť sa k sebe. Plánujeme pár dovoleniek a výletov. Chcem tráviť viac času s priateľmi, ale tiež na parkete. Mám obrovský hlad ďalej sa vzdelávať, učiť sa, nasávať, trénovať telo, ísť hlbšie k podstate tanca aj seba samej. 

Čo pre vás tanec znamená?

Tanec pre mňa znamená všetko. Sebavyjadrenie, pohybové vyjadrenie hudby, rytmov, obrazov, nálad, vzťahov, príbehov, životných udalostí. Nástroj na potešenie a vyvolanie celého spektra emócií. 

Dlho mi trvalo, kým som pochopila, čo to je. Tá neskutočná vášeň, túžba, to vnútorné volanie vo mne, miestami až ,,prekliatie”… Občas som TO nepočúvala a bojovala s tým… chcela som TANEC vymazať zo svojho srdca, hlavy…života… Dnes už viem, že TANEC A POHYB SOM JA… nejde to oddeliť… Vedie ma Boh, ja len nasledujem… 

Dominka, ešte raz, srdečne gratulujeme a ďakujeme za príjemný rozhovor. Nech sa vám i naďalej darí, všetko dobré želá redakcia Mestských novín v Žiari nad Hronom!

(šov)
Foto: TV Markíza , Marek Orihel Diva.sk