Letný dom v parku je už zrekonštruovaný. Väčšinu roka má slúžiť verejnosti

V pondelok 4. decembra bol po necelých štyroch mesiacoch rekonštrukčných prác oficiálne otvorený Letný dom v Parku Štefana Moysesa, ktorému sa hovorí aj pavilón. Počas obnovy sa vymenili okná, dvere, upravili sa vonkajšie i vnútorné omietky a fasády, schody, podlaha, časti krovu a vonkajšie kovanie na oknách.

Mesto Žiar nad Hronom sa v posledných rokoch snaží zásadným spôsobom zveľaďovať park ako prímestskú rekreačnú zónu. Nielenže sa stará o jeho zveľaďovanie a prináša do neho nové atrakcie pre rodiny s deťmi, ale snaží sa hlásiť aj k histórii nášho mesta. Keďže však v Žiari nemáme veľa historických objektov, vedenie mesta chce zrekonštruovať tie, na ktoré má dosah. Príkladom je aj pavilón, ktorý už môže slúžiť verejnosti. „Naše mesto je nielen moderné hliníkové mesto, ale má aj bohatú históriu,“ povedal počas otvorenia pavilónu primátor Peter Antal s tým, že aj na základe podnetov od obyvateľov a turistov vedenie mesta stále premýšľalo o tom, čo by sa v našom parku dalo zlepšovať, aby z neho dokázalo urobiť atraktívne miesto a pritiahnuť do neho stále viac a viac ľudí. „Touto rekonštrukciou sa zavŕšila etapa toho pôvodného, čo sa v parku nachádza. Stále sme okolo pavilónu chodili a hovorili si, ako by bolo dobre, keby sme ho raz dokázali zrekonštruovať a vdýchnuť mu dušu, aby žil. Vyčleniť peniaze z rozpočtu mesta na takú vec, ktorá veľa ľuďom neprináša osoh, je však veľmi ťažké,“ priznal Antal a ako podotkol, aj preto sa hľadali možnosti, ako rekonštrukciu historického objektu zafinancovať. Možnosť sa naskytla z Ministerstva kultúry SR. „Rozhodli sme sa ísť do tejto dotačnej schémy a som veľmi rád, že sa nám podarilo uspieť,“ povedal ďalej primátor a uviedol sumu, za ktorú sa pavilón zrekonštruoval: „Z ministerstva sme získali dotáciu vo výške 20-tisíc eur a zvyšných približne 7-tisíc eur sme vyčlenili z nášho rozpočtu. Venovali sme dosť pozornosti tomu, aby to tu skutočne dýchalo históriou.“

"V budúcnosti sa ešte upraví okolie pavilónu, chýbať by nemali ani lavičky na oddych." Peter Antal, primátor mesta

Podľa primátora, pavilón nemá byť iba stavbou, ktorá bude zrekonštruovaná. Má žiť celoročne, aby sa tu mohli obyvatelia mesta a jeho návštevníci zastaviť. „Bude sprístupnený a väčšiu časť roka otvorený pre verejnosť. Nebudú v ňom chýbať rôzne expozície, najmä našich domácich umelcov. Bude tu tiež človek, ktorý dokáže podať informácie o našom meste. Na predaj poskytneme aj niečo z upomienkových predmetov. Priestor dostanú malé recitály či kultúrne podujatia, a to najmä v letnom období,“ konkretizoval Antal a ako na záver dodal, v budúcnosti sa ešte upraví okolie pavilónu, chýbať by nemali ani lavičky na oddych. V minulosti bola myšlienka urobiť z pavilónu sobášne miesto. Priestor je však malý na to, aby sa doň zmestili svadobčania, a preto sa táto myšlienka zavrhla.

Autorom projektu, podľa ktorého sa pavilón rekonštruoval, je architekt Jozef Sálus. „Najviac informácií mi poskytla historická pohľadnica z prelomu 19. a 20. storočia,“ uviedol architekt a ako podotkol, pavilón v období, kedy ho postavili, vyzeral inak, ako ho poznáme dnes: „Stál na stĺpoch a pilieroch, pričom išlo o priechodnú stavbu. Uzatvorená, plná bola iba severná strana. Vtedy zrejme nebola údržba objektu poriadna a aj klimatické podmienky vo vtedajšom Svätom Kríži si vyžadovali úplne iný typ stavby. Preto potom neskorší majitelia stavby pristúpili k rekonštrukcii a prestavbe prechodom do neogotického štýlu s lomenými oblúkmi na vstupe a oknách. Keď tu ešte neboli omietky, pôvodné riešenie bolo cítiť a vidieť. Aj vtedy však boli problémy so statikou, pretože piliere boli tenké. Keby bola stavba postavená niekde v teplejšom podnebí, asi vydrží viac,“ spresnil ďalej Jozef Sálus.

"Nemalé finančné prostriedky vynaložil na prestavbu aj Štefan Moyses." Peter Mosný, archeológ

Pavilón je podľa mestského archeológa Petra Mosného stavba z obdobia druhej polovice 18. storočia, vlastne až z jeho záveru, kedy dochádza k veľký úpravám parku biskupského kaštieľa. „V tomto období pôsobil v kaštieli banskobystrický biskup, gróf František Berchtold. Nariadil výstavbu zanedbaného a upadajúceho parku vo vtedy módnom francúzskom štýle. Priestor dopĺňali malé stavby vytvárajúce romantické zákutia. Podľa dochovaných záznamov bol postavený dom pustovníka, grota – umelá jaskynka a údajne aj nejaký malý, dvojpriestorový domček neznámej funkcie a besiedka. Medzi týmito stavbami pravdepodobne dominovala stavba záhradného pavilónu,“ priblížil počas otvorenia Mosný. Nemalé finančné prostriedky vynaložil na prestavbu pavilónu aj Štefan Moyses, a to v polovici 19. storočia. Vtedy sa upravil v módnom štýle neogotiky. Na opravu kaštieľa a parku išlo v tom čase približne 6-tisíc zlatých. „Treba poďakovať vedeniu mesta za to, že obnovuje pamiatky. Už o niekoľko dní začneme pracovať aj na soche Imaculáty z priestoru Medzi vodami, ktorá sa bude v zime reštaurovať v reštaurátorských ateliéroch vo Zvolene. Bude to zase jedna z unikátnych pamiatok mesta,“ dodal na záver Peter Mosný.

Keďže za architektúru pavilónu vďačíme aj biskupovi Moysesovi, jeho odkaz symbolicky pripomínajú návrhy sôch umiestnené v pavilóne, ktoré boli vypracované pred niekoľkými rokmi. Jeden z tých návrhov je zobrazený v nadživotnej veľkosti na Námestí Matice slovenskej. V budúcnosti je možné, že sa v pavilóne uskutočnia ďalšie výstavy súvisiace s biskupom Moysesom alebo biskupskou tradíciou v žiarskom kaštieli.

Projekt Obnova Letného domu v Parku Štefana Moysesa sa realizuje s finančnou podporu Ministerstva kultúry SR. Zmluva o poskytnutí dotácie MK-3270/2017/1.1.