Majstrovstvá Európy v karate úspešné aj pre žiarske karatistky

V dňoch od 5. do 7. februára sa v cyperskom Limassole uskutočnili Majstrovstvá Európy kadetov, juniorov a U21 v karate. Farby Slovenska hájili aj dve Žiarčanky - Dominika Veisová a Nina Jelžová, členky žiarskeho Karate klubu.

Dominika Veisová: Dôvera môjho trénera ma posúvala ďalej

Dominika Veisová, ktorá súťažila v kategórii junioriek do 48 kilogramov, vybojovala pre Slovensko bronzovú medailu. V doterajšej športovej kariére to bol pre ňu druhý veľký šampionát.

Dominika súťažila v kategórii junioriek 16 - 17-ročných, kde jej konkurovalo 21 karatistiek z 21 krajín, pretože z každej krajiny štartoval vždy iba jeden pretekár. Keďže sa ešte v roku 2015 zúčastnila Majstrovstiev sveta v Indonézii, na tohtoročných Majstrovstvách Európy tak mohla zúročiť skúsenosti, ktoré na predchádzajúcom šampionáte získala. „Na takýto veľký šampionát som išla druhýkrát, takže som mala o trošku viacej skúseností. To mi pomohlo vo veľmi veľa veciach, ale hlavne v tom, že som až tak veľa nestresovala. Ja osobne by som ako ťažší šampionát označila Majstrovstvá Európy, pretože veľa výborných karatistov pochádza práve z Európy," hodnotí Dominika a prezrádza aj ďalšie svoje postrehy: „Naučila som sa, ako to tam všetko chodí, či už ohľadom súťaže, alebo slovenskej reprezentácie a spoznala som veľa nových ľudí. Ale hlavne som sa teraz snažila odstrániť všetky chyby, ktoré som spravila či už pred, počas, alebo po zápase na Majstrovstvách sveta." Keďže išlo o medzinárodný šampionát, boli mu prispôsobené aj tréningy, ktoré boli určite o čosi namáhavejšie ako bežné klubové tréningy.

„Príprava na Slovensku bola náročná, keďže som mala aj spolu s Ninou dva tréningy do dňa, ktoré trvali dva týždne. Keď sme prišli na Cyprus, tak sme mali ešte tri náročné tréningy. Pred samotným zápasom som sa poriadne rozcvičila, rozudierala, rozkopala spolu s mojou kamarátkou. Keď to skončilo a dozvedela som sa, že idem do repasáže, ktorá bola až za skoro dve hodiny, celú rozcvičku a ostatné veci som začala od znova, až som bola úplne mokrá, ale dostatočne zahriata," spomína dnes už s úsmevom Dominika a ako s emóciami podotýka, na Cypre sa jej súťažilo najlepšie zo všetkých súťaží, ktoré doposiaľ absolvovala: „Po prvom kole som sa cítila úžasne, pretože mojím cieľom bolo v ňom nevypadnúť, ako tomu bolo na Majstrovstvách sveta. Samozrejme, každým kolom to bolo krajšie a krajšie. Cítila som tú dôveru môjho trénera vo mňa, ktorá ma posúvala ďalej, ale úžasný bol aj náš slovenský funclub, ktorý ma podporoval každé jedno kolo." Najťažšie z celej súťaže bola pre Dominiku koncentrácia a, ako sama hovorí: „Nespanikáriť, čo je u mňa normálne. Takmer každý zápas som zo začiatku prehrávala, ale správna koncentrácia mi pomohla stav obrátiť. Neviem prečo, ale na takýchto veľkých súťažiach mám dni vopred trému, ale keď nastúpim na zápas, som úplne kľudná, čo sa na normálnych súťažiach vôbec nestáva. Bude to asi tým, že tam nemám čo stratiť, ale len niečo dosiahnuť, pretože všetci, čo sme sa tam nominovali, sme dobrí a už len to je úspech."

Slovensko s piatimi medailami na 16. mieste

Najväčšou Dominikinou súperkou bola Azerbajdžanka v prvom kole, ktorá skončila na MS v Jakarte na druhom mieste. „Za najväčšiu súperku však považujem Chorvátku Ines Grdenič, s ktorou som išla o 3. miesto a ktorá má už niekoľko umiestnení z ME a MS." A keďže už môže porovnávať dva veľké šampionáty, zaujímalo nás, aká bola atmosféra v Indonézii a aká na Cypre. „Atmosféra tu zo začiatku nebola ktovieaká, ak to mám porovnať s Majstrovstvami sveta, kde bolo všetko plné, človek si nemal ani kde sadnúť a každý tam fandil a kričal. Našťastie sa to už druhý deň rozhýbalo a Macedónčania začali robiť vlnu, ktorú dokola robili asi 15-krát. Neskôr sme sa všetci spojili a robili aj vláčik po celej hale, či navzájom povzbudzovali ostatné krajiny, alebo točili videá, ako napríklad pre Francúzov," približuje atmosféru šampionátu.

Na Majstrovstvách sveta Slovensko nezískalo ani jednu medailu, napriek tomu sa naši karatisti nevzdávali a verili si. „Teraz sme pre našu krajinu vybojovali až 5 medailí s bilanciou 0-1-4 a so 6-timi zemiakovými medailami, ktorých je veľká škoda. Celkovo sa Slovensko umiestnilo na 16. mieste spomedzi 48 krajín," konkretizuje Dominika, ktorej sa na Cypre veľmi páčilo a rada by sa tam ešte niekedy vrátila. „More bolo krásne, ale aj mesto. Jeden deň sme sa boli pozrieť aj v centre mesta, kde sme boli pozrieť aj jeden hrad. Jediný problém bol ten, že autá chodili úplne naopak a skoro ma aj jedno prešlo," spomína dnes už s úsmevom a na záver pridáva: „Ďakujem nášmu klubu, mojím trénerom, hlavne Ľubomírovi Striežovskému, ktorý sa mi venoval, sparing partnerom, všetkým mojim známym a kamarátom, ktorí na mňa mysleli, skvelému funclubu, ktorý ma povzbudzoval, svojej rodine a môjmu coachovi, ktorý mi veril viacej než ja sebe."

Nina Jelžová: Najväčším súperom bola pre mňa tréma

Nina Jelžová súťažila v kategórii kumite. Majstrovstvá boli pre ňu najvýznamnejšou súťažou v jej doterajšej športovej kariére. Umiestnila sa na 9. mieste.

Aj keď sa Nina zodpovedne pripravuje na každý jeden tréning, predsa len príprava na Majstrovstvá Európy bola s väčším nasadením.

„Na Majstrovstvá Európy som sa pripravovala naozaj svedomito, posledné dva týždne sme dokonca trénovali dvakrát týždenne aj dvojfázovo. Trénovali sme okrem každodenných tréningov aj v nedeľu. Snažila som sa byť čo najlepšie pripravená a koncentrovaná, ale súčasne som sa snažila nezraniť sa ísť na majstrovstvá v čo najlepšej forme," približuje Nina, ktorá súťažila v kategórii kadetky 14 - 15-ročné +54 kg. Skvelé deviate miesto si vybojovala v konkurencii 29 súperiek z 29 krajín Európy. V rovnakej kategórii, ako súťažila aj Nina, bola tiež úradujúca majsterka sveta a súperky, ktoré majú v karate naozaj špičkové výsledky. „Myslím si, že mojou najväčšou súperkou som bola ja sama. Keďže som bola na takejto vysokej súťaži po prvýkrát, svoje súperky som veľmi nepoznala, a preto mojou najväčšou prekážkou bola moja tréma a strach z neznámeho prostredia a neznámych ľudí," priznáva Nina s tým, že keby mohla niečo zmeniť, viac by si verila a v zápase by sa snažila byť sebavedomejšia a, ako podotýka: „Možno by sa to preukázalo aj vo výsledku." Aj napriek tréme, ktorú pociťovala, sa jej súťažilo dobre a bola v pohode. „Atmosféra bola úžasná, všetci povzbudzovali a skandovali a myslím, že aj to prispelo k zisku piatich medailí pre Slovensko. Fyzicky som bola pripravená dostatočne, ale psychicky to bolo trošku horšie. Určite som však získala veľa skúseností a dúfam, že v budúcnosti to už bude len a len lepšie."

Aj keď tréningy mali karatisti každý deň v dopoludňajších hodinách, popoludní si dopriali aj oddych a našli si aj čas na spoznávanie Cypru. „Oddychovali sme v bazéne alebo saune. Tí odvážnejší vyskúšali aj more, ale nikto tam nevydržal dlhšie ako 5 minút. Na Cypre sme stihli navštíviť aj hrad, prístav či mólo. Zvyšný čas sme trávili skôr v hoteli a jeho okolí," približuje Nina a na záver prezrádza, kto bol jej najväčším fanúšikom: „Myslím, že to boli moji rodičia a, samozrejme, moji tréneri Ľubomír Striežovský a Anton Urblík. Ďakujem im za to, že sa mi venovali a za všetky moje dosiahnuté úspechy."