Najstaršia obyvateľka oslávila 100 rokov

V pondelok 30. januára oslávila sto rokov najstaršia obyvateľka žiarskeho Domova dôchodcov a Domova sociálnych služieb, Agáta Lojková. Pri tejto príležitosti jej zablahoželala nielen jej najbližšia rodina, ale aj zástupca primátora Peter Antal, Silvia Hlôšková zo ZPOZ-u a Peter Hlaváč, riaditeľ zariadenia.

Storočný príbeh pani Agáty sa začal písať 30. januára 1912. Vyrastala v neďalekej obci Lutila spolu so svojím bratom Martinom, ktorý však ako 17-ročný zomrel, a s mladšou sestrou Máriou. V roku 1914 jej v Ľubľane počas I. svetovej vojny zahynul otec, matka sa neskôr znovu vydala. Ako 12-ročná sa spolu s rodičmi presťahovala do Francúzska, priamo do Paríža, kde prežila dlhých 17 rokov. Na toto obdobie pani Agáta rada spomína, pretože tu prežila svoju mladosť, naučila sa po francúzsky, pracovala v továrni na cukríky a neskôr ako domáca v slovenskej rodine.

Zo života vo Francúzsku jej však najviac učarovala francúzska móda. Z mladej Agáty sa stala elegantná dáma, ktorá sa rada obliekala. Toto jej zostalo po celý život. Doma v Lutile dokonca všetkých príjemne prekvapila, keď ako prvá prišla do kostola v elegantnom klobúku.

V rodnej Lutile ako 18- ročná strávila aj 6-týždňovú veľkonočnú dovolenku, počas ktorej sa zoznámila so svojím budúcim manželom. Svoj život spečatili spoločným „áno" 18. októbra 1930. S manželom prežila v Paríži nasledujúcich 11 rokov. Spoločne radi chodievali na prechádzky po Champs Élysées - ulici dlhej viac ako 3 kilometre, na ktorej sa nachádza prezidentský palác a uprostred námestia stojí Víťazný oblúk. Ako hlboko veriaca tiež pani Agáta niekoľkokrát navštívila juhofrancúzske pútnické miesto Lurdy.

Ako 23-ročná sa stala matkou jedinej dcéry Lýdie a 29-ročná sa už spolu s rodinou vrátila domov na Slovensko. Nový domov našla vo Svätom Kríži, kde sa pomaličky naučila to, čo dovtedy nepotrebovala - siať, spracovávať konope, chovať statok, venovať sa záhrade a hospodárstvu okolo domu. Keď mala čas, vypletala svetre pre rodinu, priateľov či známych.

Ľudia z jej blízkeho okolia prijímali pani Agátu ako rozvážnu, inteligentnú a veľmi elegantnú dámu. Mnohí však ani netušili, že bola nadaná i na matematiku, veľmi dobre rozumela číslam.

V súčasnosti pani Agáta ďakujete životu za to, čo jej priniesol. Od roku 2008 sa stala obyvateľkou žiarskeho domova dôchodcov, pretože už potrebuje celodennú opateru. Stále však zostala milou a príjemnou dámou.

Ako nám povedal Peter Hlaváč, riaditeľ sociálneho zariadenia, storočného obyvateľa mali v domove naposledy pred siedmimi rokmi.  Na oslave nechýbala ani Lýdia Mandáková, jediné dieťa pani Agáty. „Počas svojho života sa moja mama veľmi narobila, najmä na záhrade a na poli," zaspomínala Lýdia a pokračovala: „Keď sa vrátila z Francúzska, postavili si s otcom rodinný dom vo Svätom Kríži, kde začali chovať hydinu a obrábať pole. Keď mala voľný čas, jej veľkým koníčkom bolo pletenie. Všetkým ľuďom v okolí plietla svetre. Keď jej napríklad robotníci pomáhali s niečím v záhrade, tak nechceli nikdy peniaze, ale aby im uplietla sveter. Sveter plietla vždy z ovčej vlny, prsty mala často dokrvavené." I keď je Lýdia jediným dieťaťom pani Agáty, nepamätá sa, že by sa jej mama nejako mimoriadne venovala. Dôvodom bolo i množstvo práce na poli či okolo domu. „Čo si zaumienila, to aj muselo byť. Vždy si trvala na svojom. Inak bola veľmi dobrá srdcom. Keď aj niečo otec povedal, vždy musel ustúpiť, lebo mama si presadila svoje. Ale dohodli sa, veď sa mali radi, rozumeli si a to bolo hlavné," prezradila na svoju mamu Lýdia.

„Mám sa výborne," prezradila nám s úsmevom 100-ročná oslávenkyňa. Jediné, čo ju dnes trápi, je mladosť. „Trápi ma nie preto, že by som chcela niečo zmeniť, ale že je už preč. Život som mala dobrý, nemôžem sa sťažovať. Na všetko z prežitého rada spomínam," dodala pani Agáta, ktorá nám prezradila aj to, ako sa možno dožiť 100 rokov. „Treba robiť to, čo ja. Chodiť do prírody, zdravo žiť a veľa sa smiať."