Odkrývame históriu mesta: Štefan Moyses v Chorvátsku - Kráľovská akadémia v Záhrebe

O živote Štefana Moysesa (niekde sa jeho priezvisko uvádza v podobe Moyzes) v Chorvátsku sme sa na riadkoch tejto rubriky v minulosti už krátko zmienili: počas svojho pobytu na jadranskom pobreží sa pohyboval v chorvátskej vysokej šľachtickej spoločnosti a to, čo videl v ich sídlach, sa mu zapáčilo natoľko, že si to dal priviesť do svojho biskupského sídla vo Svätom Kríži: ryolit, rovnako nazyvaný aj liparit, ktorý sa nachádzal v arkádovej chodbe kaštieľa, budú môcť návštevníci vidieť opäť, tentokrát pred budovou ako vstupnú cestu k hlavnej bráne. Je preto vhodné, aby sme informovali o prvom predsedovi Matice slovenskej pred tým, než sa vrátil na súčasné Slovensko.

Moyses túžil v prvom rade učiť. V roku 1828 napísal žiadosť o miesto na Kráľovskej akadémii v Záhrebe. Na katedre filozofie, na najprominentnejšej chorvátskej vysokej škole, bolo práve vtedy voľné miesto. O rok neskôr, v septembri 1829, Moyses pozíciu dostal a do konca roka sa mal dostaviť do hlavného mesta Chorvátskeho banátu.

Moysesova pozícia na univerzite spočívala v prednášaní filozofie, logiky, etiky (vtedy nazývanej mravouka) a metafyziky (odboru filozofie, ktorý sa zaoberá otázkami existencie vôbec). Je potrebné si uvedomiť, že v prvej polovici 19. storočia bola nielen úradným jazykom, ale aj jazykom vzdelania, stále latinčina a Štefan Moyses viedol všetky svoje prednášky spamäti v tomto jazyku. Neskôr, z rôznych dôvodov, musel prebrať aj vyučovanie matematiky, gréckeho a maďarského jazyka. Svedčí to o všestrannom nadaní a intelekte prvého predsedu Matice slovenskej.

Mgr. Peter Mlatec, PhD., kastelán
Foto: Pamätná tabuľa Štefan Moysesa na priečelí biskupského kaštieľa, zabudovaná v roku 1988.