Projekt so SZĽH sa skončil, no kurzy korčuľovania pre deti vďaka podpore mesta a SPORT TRENDU pokračujú

Pre deti zo žiarskych škôl odštartovali kurzy korčuľovania na zimnom štadióne v Slovalco aréne v Žiari nad Hronom. Zúčastňujú sa na ňom prváčikovia a druháčikovia zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, ale za poplatok organizujú hokejisti kurzy aj pre školákov z okolitých obcí. O kurzoch korčuľovania sme sa porozprávali s Petrom Šoltésom, generálnym manažérom HK SPORT TREND a Helenou Gáfrikovou, riaditeľkou Centra voľného času. Najskôr sa k slovu dostal Peter Šoltés. 

Čo je Vašou hlavnou motiváciou, čo chcete docieliť?

Náš cieľ je, aby sme sem deti priniesli, aby sme im ukázali, aké sú tu možnosti, aby si ten ľad očuchali trošku, siahli si naň, popadali, naučili sa na ňom stáť. Úvod do deja, ako sa vraví, majú za sebou a teraz už je na rodičoch aj na tých deťoch, či sem budú chodiť aj ďalej a budú pokračovať, zdokonaľovať sa a či budú súčasťou našej veľkej hokejovej rodiny. 

Je vek prváčika vhodný alebo treba s korčuľami začať aj skôr? 

Je to veľmi individuálne. Niektoré deti v podstate už keď začnú chodiť, tak tu máme už dva a polročné, trojročné deti s rodičmi. A niektoré deti reagujú na ľad veľmi dobre hneď od začiatku, nemajú tam žiadny problém, a iné sa otočia pred mantinelom a s plačom odídu preč. Takže sa to nedá zovšeobecniť, že kedy je ten vhodný čas, lebo u každého dieťaťa je iný a samozrejme, čím skôr to dieťa začne, tým lepšie. Čo je však nevyhnutné povedať, že tí ľudia nemôžu mať predstavu takú, že dám trojročné dieťa na ľad a už bude robiť len korčuľovanie. V ranej fáze dieťaťa je veľmi dôležitý všestranný rozvoj, to znamená, že deti, ktoré sú dobre pohybovo rozvinuté alebo nadané, oveľa ľahšie potom korčuľujú, ľahšie vstávajú z pádov a v podstate to prostredie je pre nich potom také prirodzenejšie. Nás teší samozrejme, keď prídu deti, ktoré majú o hokej záujem, ale takisto v klube sa snažíme potom s nimi cvičiť aj v telocvični a venovať sa aj iným športom, aby sme dosiahli všeobecnú pohybovú pripravenosť.

Čo tu deti počas týždňa robia? Robíte to zábavnou formou, aby ich to aj bavilo?

Áno. Myšlienka tohto nie je len o hokeji. Ako som povedal, ide o to, že dieťa sa na ľade musí cítiť príjemne a musí sa tešiť na ľad a chcieť sa sem vrátiť. Potom uvidíme, či z neho bude hokejista alebo krasokorčuliar, aj to ponúkame. To znamená, že deti formou hry musia pochopiť, ako to na ľade funguje. Niektoré sem prídu s tým, že korčule nemali nikdy predtým na nohách, nepohybovali sa na ľadovej ploche. Cez hru a cez zábavné cvičenia musia pochopiť, že pohyb na ľade je špecifický, ale prináša veľmi veľa zábavy a o tom to celé je. 

Mali ste troch trénerov na ľadovej ploche. Koľkým deťom sa dokážu venovať? Ako je to s ich financovaním? 

Zaplatení sú z mestských peňazí, to má na starosti CVČ. Je pravda, že tréneri sú viac-menej všetci aktívni v našom hokejovom klube, čo je vlastne aj naša podmienka, aby to mohlo fungovať. Náš záujem je z týchto detí si potom vyťahovať nejaké talenty do klubu, ale samozrejme chceme dať možnosť všetkým. Takže hokejových trénerov je niekoľko, lebo v podstate všetko je to naviazané na ich ďalšiu pracovnú činnosť, je to Lacko Šidlovský, Paťo Halama, Jozef Golebiowski a Marek Molnár.  

Mali tréneri aj nejaké špeciálne školenia, ako pracovať s deťmi? 

Všetci spomenutí tréneri majú oprávnenie pracovať s najmenšími deťmi. V rámci projektu SZĽH pripravil špeciálne školenie pre ambasádorov, kde majú pomoc pedagógov aj psychológov. Dostávajú balíček dôležitých informácií, tak aby dokázali pracovať s deťmi, vrátane špecifických prípadov, kedy deti nevedia ani stáť na korčuliach. Aby výstup po týždni kurzu vyzeral tak, ako teraz. Nadšené, šťastné deti, ktoré baví šport. O tom to je.

Kurzy korčuľovania pre deti budú pokračovať ešte niekoľko mesiacov. Vystriedajú sa tu školáci z celého mesta. Ako vám to narušilo štruktúru využitia ľadovej plochy a celého štadióna? Boli potrebné veľké kompromisy?  

My sme s tým rátali. Toto nie je pre nás prvá sezóna. Unikátna je v tom, že to robíme sami s mestom. Vyťaženosť ľadovej plochy je nastavená aj pre kurzy, s ktorými rátame. S čím sme sa museli trošku pohrať je to, aby sme dokázali kurz ponúknuť aj žiarskemu okoliu, lebo realita ukazuje, že nielen žiarske deti sú hokejisti a krasokorčuliari, ale aj deti z blízkeho okolia, z okruhu do tých 25-30 km, ako je Handlová, Nová Baňa. Takýto kurz alebo obdobný vieme ponúknuť aj týmto školám. To pripravujeme ako novinku tento rok. Tam sme museli trošku hľadať ten priestor a našli sme ho. To znamená, že budeme to po novom robiť už aj komerčne. Zabezpečíme aj dovoz a odvoz detí, budú mať komplexný korčuliarsky kurz. Podobne ako je to v prípade lyžiarskych či plaveckých kurzov. Prvé turnusy už máme za sebou, museli sme si vyladiť nejaké nedostatky. Ten záber trošku zväčšíme zo Žiaru nad Hronom, kde to majú deti zadarmo, aj pre deti z okolia, kde už je to potom na školách, či sa rozhodnú využiť našu ponuku.

Aké školy tu už boli a ktoré máte v pláne?

Boli tu ZŠ Brehy, Lutila, Jastrabá. V podstate s nejakými školami sme v kontakte a už nás oslovili, že majú záujem o túto aktivitu. Ja si myslím, že to nie je lacná záležitosť, ale vždy sa dajú nájsť peniaze z dotácií, zo štátneho rozpočtu, ktorý takého aktivity podporuje, čiže musíme len nájsť rovnováhu medzi dopytom a ponukou. 

Pre deti z okolia mesta zabezpečíte odvoz a dovoz. Je to celodenný program? 

Jedna hodina je na ľade, polhodinu predtým tu musia byť. 25 km sa dá spraviť za polhodinu. To znamená, že celý kurz im zaberie 3 a pol hodiny. Chodia rôzne vekové kategórie. Školy z okolia to robia tak, že dajú náš kurz do ponuky pre rodičov. My si skupinu detí rozdelíme do troch skupín. Jedna skupina je absolútne nekorčuliarska, druhá skupina je taká, ktorá už vie na korčuliach stáť a tretia skupina je už pokročilejšia. Najproblematickejšia je skupina nekorčuliarov, lebo tam musíte mať málo detí, aby ste sa im dokázali venovať, aby nedošlo k úrazom a podobne.

Aká veľká môže byť jedna skupina?

Sedem-osem detí na jedného trénera. Aby sme efektívne využívali ľudské zdroje, musíme dopredu vedieť, koľko detí nám príde. Podľa toho nastavíme počet trénerov. Aby boli všetci vyťažení, ako majú byť. 

Spomínali ste, že kurzy ste mali veľmi dobre rozbehnuté pred pandémiou. Potom sa aktivity utlmili a rozbiehali sa len postupne. Ako je to v súčasnosti? 

Robíme všetko, čo je v našich silách. Život vždy prinesie nové výzvy, ako to oživiť a zatraktívniť. Je to neustály proces. Nespíme, snažíme sa prinášať nové veci a ono je to trošku aj s tým, ako sa teraz žije. Deti trávia veľa času za počítačmi a s telefónmi. Rodičia nemajú na ne čas a náš šport je časovo náročný. Dieťa, keď je malé, musíte ho sem doviezť, idete vy zo svojej komfortnej zóny. Musíte ísť s dieťaťom, potom si odstáť hodinu, kým je na ľade, vymrznúť to poctivo. Ale zase ľudia si tu vytvárajú nové priateľstvá. Niekto sa na to pozerá tak, že je to čas strávený s dieťaťom. My určite sa stále snažíme zlepšovať našu organizáciu a systém. To je proces, ktorý sa nikdy neskončí.

Čo vie dať hokej človeku a čo dáva vám?

Žijeme vo „fejkovej“ dobe, to je najväčší problém a hokej vám dokáže dať úplný protiklad – realitu. Aj v dobrom aj v zlom. Je to veľa odriekania, veľa potu, veľa driny...ale aj kopec zábavy, zážitky, kamarátstva a vzťahy na celý život.

Deti sa učia novým veciam veľmi rýchlo

Malí korčuliari sa na záver kurzu dostali aj do zákulisia štadióna. Dekorovali ich vo VIP miestnosti aj za účasti tímového maskota Šakalíkov. To sa páčilo aj riaditeľke Centra voľného času v Žiari nad Hronom, Helene Gáfrikovej.

Koľko je aktuálne detí?

Každá trieda má iný počet. Tento kurz korčuľovania je pre deti prvého a druhého ročníka základných škôl. Ten počet je rôzny. My sme tu teraz s detičkami zo štvrtej základnej školy, oni začali tento kurz. Táto trieda má 18 detí. Každý týždeň je na kurze jedna trieda. Kurzy korčuľovania sa za posledné roky tešia veľkej obľube, trochu nás pribrzdil covid, ale momentálne pokračujeme v dobrých číslach. Tešíme sa zo záujmu detí, škôl aj rodičov. 

Badáte pri deťoch pokroky za ten týždeň, čo sa venujú korčuľovaniu?

Polovica detí sa na začiatku držala mantinelu alebo potrebovali oporu, či už nejakú bránku alebo stoličku, a dnes žasnem, ako sa na ľade pohybujú, je to oveľa sebavedomejšie. Dnes majú také zavŕšenie ich zručností a znalostí na ľade, ako sa pohybovať. Mali tu viaceré disciplíny, ako keby malé olympijské hry. Dieťa, ktoré bolo najmenej zdatné v pondelok na ľade, dnes tie disciplíny úžasne zvládlo.

Ktoré školy teraz budú pokračovať, ako to je naplánované?

Každá škola má určitý počet tried v prvom aj druhom ročníku. Postupne sa prestriedajú všetky školy. Majú možnosť zopakovať si ten kurz dvakrát v rámci sezóny. Pokiaľ vlastne je k dispozícii ľadová plocha, teda do konca apríla. Snažíme sa využiť tento priestor. 

Koľko detí počas sezóny sa vystrieda počas kurzu korčuľovania?

Zatiaľ máme 400. Počas minulej sezóny sa zúčastnili aj materské školy a predškoláci, takže to číslo môže narásť. Snažíme sa prilákať prváčence, aby nemali taký stres z toho prostredia, osvedčilo sa nám to. Veľmi kladná spätná väzba je z minulej sezóny. 

Je to pre deti bezplatné alebo sa za kurz platí? 

Áno, je to bezplatné. Pre rodiča je to výhodou, pretože tento kurz prebieha počas vyučovania. Pri tejto príležitosti by som chcela vyzdvihnúť všetkých, ktorí sa podieľajú na tomto projekte. V roku 2020 zástupcovia SZĽH ponúkli mestu spoluprácu, takže to know-how prišlo odtiaľ. Mesto vyšlo v ústrety a prostredníctvom koordinácie CVČ podporuje finančné zastrešenie trénerov a ambasádorov kurzu. Veľké poďakovanie patrí aj SPORT TRENDU, ktorý prevádzkuje štadión a organizačne pomáha zastrešiť harmonogram. Tento rok prvýkrát ideme samostatne mimo projektu SZĽH. Tak sme sa rozhodli s vedením mesta, CVČ a Sportrendom, že ideme po svojej linke. Vyskúšame túto sezónu a uvidíme, čo prinesie tento ročník. Pokiaľ bude záujem, budeme v tom pokračovať.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová, Michal Černaj, CVČ