Robo Mikla: Veľmi sa domov na leto teším

Žiarčan Robo Mikla bol bez pochýb najvýraznejšou postavou prvej série speváckej súťaže Slovensko hľadá superstar. Získal si mnoho fanúšikov, ale i neprajníkov.

V živote si prešiel kadečím, alkoholové excesy nevynímajúc. Dnes je z Roba vyzretá osobnosť. Vie, čo chce, ide si pevne za tým a pozerá sa predovšetkým dopredu, nesnaží sa otáčať za tým, čo už bolo. V sympatickom elegánovi by dnes už len málokto spoznal toho bláznivého mladíka spred rokov. Aj keď si momentálne plní svoje životné sny mimo Žiaru, Slovenska a Európy, urobil si čas aj na našich čitateľov a ochotne zodpovedal na naše otázky.

Robo Mikla je meno, pri ktorom každému ako prvé napadne tvoje pôsobenie v speváckej súťaži. Odvtedy však už ubehlo niekoľko rokov. Aký je Robo dnes?

Stále taký istý a predsa v mnohom iný. Hlavne triezvy, z časti vyrovnaný s minulosťou a pripravený na budúcnosť. Skúsenejší. Tvrdší.

Za tých pár rokov sa toho nepochybne veľa zmenilo. Nielen v tvojom súkromí, ale aj profesijnom živote. Sú chvíle či okamihy, ktoré by si najradšej vymazal zo svojej pamäte a, naopak, také, ktoré by si chcel zažívať zas a znova?

Každý má momenty, ktoré by chcel vymazať. Ja sa z nich učím. Nemažem. Sú mementom. Hovoriť o nich budem raz v knihe, ktorá ale nebude štandardnou biografiou „spovede ochlastu" a la Mojsej. To nikomu nič navyše nedá. A v nej budem hovoriť aj o veciach, ktoré zažívam a chcem zažívať stále viac.

Už nejakú dobu žiješ svoj život v USA, v New Yorku. Kvôli čomu si sa rozhodol vycestovať za veľkú mláku?

Prvotným impulzom bola túžba po zmene a práve prebiehajúca zúfalo sabotovaná láska k istej mladej slečne. Zopár ľudí tú story pozná. Nechám to tiež na nejaký bestseller.

Ako sa ti tam darí?

Som spokojný. To je všetko. Žiadne hyperboli. Mám čo robiť, mám kde spať, mám čo jesť, mám sa v čom plnohodnotne realizovať. Všetko odrazu dáva zmysel.

Čím si zarábaš na živobytie?

Nesedím doma na riti. Z toho sa nik ešte nenajedol. Som aktívny, stále je do čoho „pichnúť". Pohybujem sa na zaujímavých miestach, stretávam zaujímavých ľudí, čo otvára zaujímavé možnosti. Od malička som cítil, že som všestranná bytosť, nemám problém s prácou, s ľuďmi, ani so strojmi. V noci, za zlého počasia, či v slnkom zaliatom central parku vyhovieť klientom s rôznymi požiadavkami. Nemám problém byť poskok a ťahať káble či s inou ťažkou manuálnou robotou a viem si stále podmaniť pozornosť baviacich sa na nočnom večierku, trebárs na Silvestra uprostred Manhattanu. Takže čo robím? Je toho veľa.

Predsavzatia si nedáva

Je život v USA jednoduchší ako v takom Žiari?

Isto si to kde kto myslí. Je, aj nie, to by asi bolo na dlhú debatu, no hlavne na zážitok. Je to ako... hmh... k čomu to prirovnať? Ani neviem. Je to všetko také iné, neporovnateľné, neporovnávateľné.

Čo ti v USA chýba z domova a čo, naopak, by si odtiaľ priniesol ku nám, na Slovensko?

Chýba mi otec a priatelia. Priniesol by som možnosti a isté programy. V ľuďoch a medzi nimi.

Stretávaš sa tam aj s inými Slovákmi? Pri akých príležitostiach?

Stretávam. Oslavy, zábavy, robota.

Akí sú Američania? Vyhovuje ti ich mentalita, alebo trvalo dlhšiu dobu, kým si s nimi našiel spoločnú reč?

Sú to dva úplne odlišné svety. Iné hodnoty, iné merítka, iné chovanie sa v daných situáciách. Stále sa učím. Som u nich na návšteve. Musím sa prispôsobiť. Mám plno nových priateľov amikov, ktorí mi ukazujú, čo ako, kedy, kde a prečo. Sem tam mi to príde divné, ale je to ich. Čo narobím?

Čo tvoja angličtina? Si samouk, alebo si predtým, ako si vycestoval, navštevoval nejaké kurzy?

Nič som nenavštevoval. Mám maturu z angliny a asi danosť na jazyky. Angličtina sa mi zlepšila, no istú dobu som zaznamenával veľký progres v Poľštine.

Máme za sebou obdobie Vianoc, ako si sviatkoval a s kým?

Sviatkoval som tu, polopracovne a s priateľmi. Mal som príjemnú slovenskú návštevu, priamo zo Žiaru nad Hronom. Súťažná otázka - kto zo Žiaru sa u mňa dva týždne vyvaľoval na gauči? (smiech)

Sú Vianoce v USA iné ako u nás? V čom sú najväčšie rozdiely, čo tebe najviac chýbalo z domácich zvykov, jedál?

Ja tieto sviatky dáko extra nemusím a neriešim. Už dlhšiu dobu pre mňa stratili čaro. Nič v zlom, neviem čím. Skrátka, už ma to neberie. Normálny voľný deň.

Dávaš si nejaké predsavzatia do nového roku? Ak áno, darí sa ti ich aj plniť?

Nie. Nedávam. My alkoholici máme každý deň jedno krásne veľké predsavzatie. Už 916 dní sa mi ho darí užívať.

Na besedách chce hovoriť o alkoholovej závislosti

Čo nového chystáš pre seba, pre blízkych a pre svojich fanúšikov v hudobnej oblasti?

Asi najdôležitejšou vecou na leto bude, že vzhľadom na to, že som minulý rok nadviazal skvelé kontakty s viacerými menej známymi hudobnými telesami, tento rok s nimi absolvujem, dúfam že hojný, počet vystúpení ako HUDOBNÍK, perkusionista, gitarista, možno basák, podľa potreby vokál, nie ako FRONTMAN. Už dlho som sníval o tom, že si len tak z pozadia „zadjemujem" s kapelami a interpretmi, ktorých hudbu a fluidum mám úprimne rád a som názoru, že by sa o nich malo vedieť viac. Minulý rok sme dali také rande na slepo s Petrom Janků, folkovým bardom, ďalej s kapelou Golden Vein, čo je zase progressive rock z Trnavy a oslovil som aj kapelu Spod Budína, ktorí sa venujú úpravám ľudovej hudby, niečo na spôsob Čechomoru, akurát že je to v slovenských intenciách. Náš žiarsky DJ FABO s dcérou DJ Sofi takisto pripustili možnosť spolupráce, kde by sme v rámci ich skvelých diskosetov rozpútali nejakú perkusnoinštrumentálnu live show. Mimo toho by som rád odohral niekoľko menších vzácnych vlastných koncertov s „mojimi" ľuďmi, ktorých na pódiu za sebou skrátka milujem. Na týchto koncertoch chcem ponúknuť aj svoju básnickú tvorbu a fotky. Výťažok z každého takéhoto predaja vždy venujem niekde na vybranú charitu či psím útulkom. Úplne poslednou dôležitou vecou, ktorú chystám, je návšteva niektorých vybraných liečebných zariadení, či škôl a rád by som sa povenoval aj tématike alkoholovej závislosti v edukatívnej rovine. Chcem zmapovať systém a funkčnosť možností doliečovania, prispieť k informovanosti a otvorenej debate o jednej z najrozšírenejších chorôb dnešnej doby a myslím, že slovanských národov extra. Som otvorený ponukám, nápadom a realizáciám v akejkoľvek oblasti. Veľmi sa domov na leto teším.

Aká je tvoja hudobná tvorba dnes? Aký štýl, o čom sú texty?

Venujuem sa dosť poézii. Takej vlastnej. Svojskej, prevláda láska, snenie. Neviem čím to je. Ale tuším ten Boží zámer v tom. Hudobne veľmi netvorím, nemám čas a keď ho mám, som rád, že je ticho. Vtedy si radšej vezmem foťák, vyveziem sa za mesto, pustim si ezoteriku a fotím.

S kým spolupracuješ v súčasnosti?

Začala sa jedna veľmi príjemná a veľmi seriózna, no opatrná a citlivá spolupráca s váženou osobou. Nič konkrétnejšie ale nepoviem. Nechcem to pokaziť. Mám z toho pokoj v duši a tichú radosť.

Ako často chodievaš domov? Zastavíš sa pri tejto príležitosti vždy aj v Žiari?

Posledne som chodieval dosť chaoticky, odkedy umrela mamka, bol som doma ešte raz. Teraz všetko vyzerá tak, že systém nastavím nejak pravidelne, záleží od podmienok a možností na Slovensku.

Sleduješ prácu domácich a konkrétne žiarskych umelcov? Ak áno, s kým si v kontakte, o kom máš vždy aktuálne informácie?

Najviac som v kontakte asi s Lenkou Libjakovou, ale snažím sa klikať na profily a stránky, či už MsKC, alebo chalanov od Janka Kulicha, s ktorým snáď tiež niečo v lete vyparatíme. Priznám sa ale, že cítim, že mám medzery v prehľade o dianí na umeleckej scéne v našom meste.

Keď už zavítaš do Žiaru, ktoré miesta a ktorých ľudí pri svojej návšteve nikdy neobídeš?

Tu by som asi veľmi nekonkretizoval, aby som niekoho neurazil alebo neprezradil. Je to spontánne. Mám ľudí, ktorých neobídem a oni o tom vedia. Najlepšie na tom je, že tí by sa hnevali najmenej, lebo vedia ako bývam na roztrhanie, keď prídem. Budem sa snažiť skombinovať prácu s rodinou a blízkymi, oddych aj tvorivé momenty.