Šimon sa stal najmladším majstrom Slovenska za necelé dva roky

Šimon Sečkár sa karate začal venovať, keď mal šesť rokov. Dnes má osem rokov a už je dvojnásobným majstrom Slovenska vo svojej kategórii. Súťaží v športovom zápase kumite a v súborných cvičeniach kata žiakov.

Necelé dva roky stačili malému karatistovi na to, aby nad hlavu pozdvihol doposiaľ svoj najvzácnejší pohár, kde si sily zmerali najlepší karatisti Slovenska. „Mojím prvým trénerom bol dedo Vlado Neudeker," hovorí o svojom prvom stretnutí s karate Šimon a pokračuje: „Dedo Vlado ma trénoval približne jeden rok, to som bol ešte v prípravke. Naučil ma všetky základy. Potom som prešiel k Milošovi Vígľašskému, neskôr k Tónovi Urblíkovi, Ľubovi Striežovskému a Ivanovi Červenkovi. Čiže aj keď mám teraz viacerých trénerov, najhlavnejší z nich je Ľubo Striežovský."

Šimon s detskou úprimnosťou prezrádza, že prvý deň tréningu bol pre neho veľmi ťažký. „Podľa mňa je to ťažké pre každého. Mňa to niekedy zo začiatku ani vôbec nebavilo tam chodiť a trénovať. Stále sme robili to isté. Keď už som ale bol opáskovaný a zobrali ma z prípravky do karate klubu, začalo ma to baviť." Kým sa karatista stane členom karate klubu, je potrebné, aby absolvoval prípravku. V nej sa naučí základné zostavy, pohyby, cviky. Práve v prípravke sa ukáže, či športovec má na to a môže sa posunúť ďalej, do klubu. V prípade, že splní všetky podmienky, nasleduje páskovanie, čím sa oficiálne stáva členom karate klubu. Aj keď dnes patrí Šimon k slovenskej špičke vo svojej vekovej a váhovej kategórii, dlho tomu nič nenasvedčovalo. „V prípravke strávil Šimon až jeden rok," zapája sa do rozhovoru Šimonov otec Peter a ďalej vysvetľuje: „V prípravke sa učili údery a postoje a v klube už začali aj poriadne bojovať, a práve vtedy začalo Šimona karate naozaj baviť. Prípravka je podmienená tým, že sa v nej musia naučiť základné kata. Až potom nasleduje páskovanie, čím sú karatisti oficiálne prijatí do klubu. Šimon mal problém práve s tým, že sa v prípravke nevedel naučiť ani jedno kata, stále sa mu to plietlo. A potom dokázal to, že za rok sa stal majstrom Slovenska."

Cvičí aj popri raňajkovaní

V prípravke patril Šimon medzi najmenších a najmladších karatistov. Aj keď šancu naučiť sa základy dostane každý, kto o karate prejaví záujem, z prípravky vypadne veľmi veľa detí a do klubu sa vôbec nedostanú. Po opáskovaní sa jeho postoj ku karate dosť zmenil. „Zo začiatku, keď sme ho do prípravky priviedli, nechali sme ho s trénermi a asi po hodine sme pre neho prišli. Raz som však prišiel asi po 20 minútach a videl som ho, že už netrénuje, iba tak postával, zabával sa, ale už netrénoval. Nechcelo sa mu. Preto sme s ním na tréningu zostávali. Keď sme videli, že sa zabáva a netrénuje, začali sme na neho škúliť. A o dva mesiace na to už vedel kata. Jednoducho potreboval dozor," priznáva s úsmevom Peter.

Prvé majstrovstvá absolvoval Šimon krátko na to, ako ho prijali do karate klubu. „Vtedy ešte proti súperom šancu nemal, veď aj hneď vypadol. Ale už na ďalších majstrovstvách sa mu podarilo zabojovať. Po roku a pol sa stal prvýkrát majstrom Slovenska. Keď titul získal, bol najmladším majstrom, mal iba sedem rokov," hovorí s hrdosťou otec Peter a prízvukuje, že Šimon doma trénuje v podstate stále: „Zobudí sa, raňajkuje, zacvičí si kata a takto je to počas dňa aj desať až pätnásťkrát."

Trénuje cvičenia kata aj kumite

Pre karatistu je dôležité, či sa rozhodne pre štýl kata alebo kumite. Šimon v súčasnosti absolvuje tréningy oboch štýlov. „Na Majstrovstvách Slovenska minulý rok skončil v kumite tretí a v kata bol zlatý. Hlavné je však u neho práve súborné cvičenie kata. Tento rok mal po treťom kole Slovenského pohára pritom najviac bodov v oboch štýloch, aj v kate a v kumite," vysvetľuje Peter a dodáva, že keď jeho syn súťaží, nebojuje len za seba, ale aj za klub, pre ktorý tiež získava cenné body, čo záleží od typu súťaže.

V súčasnosti súťaží Šimon v kategórii 8 - 9-ročných, čo sú mladší žiaci. „Ešte rok môže byť v tejto kategórii. Keď bude mať deväť rokov, môžu ho ostaršiť. Teraz však má ešte vo svojej kategórii aj starších súperov, čo je ešte vyrovnané, ale už o rok bude od ostatných súperov, najmä tých mladších, silnejší.

Keď Šimon s karate začínal, veľkým vzorom mu bol hollywoodsky herec. „Chcel som byť dobrý ako Jean Claude van Damme. Je to iné karate, ktoré on predvádza, také do filmu, ale páčil sa mi. Aj rozštep som sa kvôli nemu naučil. Ale aj tak by som ho musel vedieť, lebo mi to pomáha v katách." Na súťažiach hodnotia rozhodcovia tvrdosť, celkový výraz, rýchlosť, presné údery, musia byť dodržané kroky a časovosť. „Pre diváka je atraktívnejšie kumite, čo je športový zápas. Vidia, že sa niečo deje. V katách nevidí divák nič, iba cvičenie s virtuálnym nepriateľom. Ale aj v katách má každý úder svoj význam. Je proti nejakému nepriateľovi. Dostane úder, následne mu ho vykryje..."

Cez týždeň sa ponáhľa na tréningy, víkendy patria súťažiam

Aj keď je už Šimon dvojnásobným majstrom republiky, nemôže zaháľať a na tréningoch sa musí učiť stále nové a nové zostavy. „Je viacero štýlov, v ktorých sa bojuje a súťaží. Náš žiarsky klub je goju ryu, ešte sú mnohé iné, ako napríklad shito ryu a shotokan. Všetci majú svoje kata dané. Šimon už viac ako polovicu goju ryu kát ovláda," konkretizuje Peter a Šimon sa pridáva: „V shito ryu je ďaleko viac tých zostáv ako v goju ryiu. Ale ja viem už aj nejaké od nich. Musím sa však učiť hlavne „svoje" kata, ktoré ma učia moji tréneri. Doma trénujem to, čo si sám poviem, že chcem trénovať a to viem vlastne od trénera, čo mám cvičiť." Naposledy pritom Šimon dostal od trénera odporúčanie, aby trénoval ruky, pretože ich má slabé. „Aj tréning je tak zameraný. Spočíva v cvičení na posilnenie rúk, karatista tiež musí byť rýchly a mať svalovú hmotu. Všetko so všetkým súvisí," podotýka Peter. Pondelky má pritom jeho syn kondičné, utorok trénuje kata, v stredu kumite, štvrtok je na pláne opäť kata a v piatok kumite.

Tréning je tak pre Šimona rôznorodý, nie jednotvárny. Šimon má pritom aj svoju externú trénerku, ktorou je úspešná karatistka, odchovankyňa žiarskeho Karate klubu, Alexandra Galetová. Trénujú spolu v domácich podmienkach a občas ho Saša zoberie na svoj tréning do Zvolena. „Saška je dobrá trénerka. Naučila ma niečo, čo som ešte nevedel - nové shito ryu kata. Rozhodla sa, že ma to naučí a mohol som si vybrať z troch. Niekedy sa mi ale na tréning nechce ísť, niekedy aj neposlúcham, ale musím. Nemôže sa stať, že nepôjdem. Je to o dôležité, lebo by som nemohol páskovať," hovorí vážne malý športovec a dodáva: „Tréningy sú celý týždeň a cez víkendy sú súťaže. Cez prázdniny máme iba sústredenie. Tam je riadna makačka. Za deň máme aj dva tréningy. Keď nechcem ísť na kumite a bol som už raz na kata, tak musím ísť aj na to kumite. Aj keď sa mi nechce."

Po páskovaní bude mať tento rok oranžový pás

Raz do roka absolvujú karatisti skúšky technickej vyspelosti (páskovanie). „Teraz mám žltý pás s oranžovými koncami. Tento rok by som mal byť ale opáskovaný na oranžový opasok, ten mi daruje Natálka Rajčanová, lebo minulý rok s ním vyhrala na majstrovstvách, vieš, je víťazný. Potom budem mať zelený, modrý, hnedý..." vymenúva malý karatista. Farba pásu znamená pre karatistu určitú prestíž. „Karatista môže byť každý rok opáskovaný a potom príde do nejakého veku, do kategórie, kde ho vek nepustí. Šimon je už na svoj vek dosť vysoko. Keď už neskôr získa hnedý opasok, bude musieť čakať dlhšie, aby mohol ísť ďalej. Podľa trénerov, pravé karate začína až v štrnástich rokoch. Potom už môže športovec získavať ceny na rôznych medzinárodných súťažiach," spresňuje ďalej Peter. Ku karatistovi neodmysliteľne patrí aj kimono, ktoré je potrebné na každej súťaži. Iné kimono si pritom obliekajú katisti a iné kumiťáci. „Laik ten rozdiel nemusí vidieť. Zápasníci však majú mäkučké kimono, aby sa mohli ľahko hýbať. Kumiťáci majú kimono tvrdé, ako keby bolo škrobené. Ale to je kvôli tomu, že keď udierajú, vydávajú charakteristický zvuk pri úderoch, sviští to. Divák však vidí len biele oblečenie," vysvetľuje Peter.

Jedno kimono kúpil Šimonovi aj žiarsky Karate klub. „Klub mu kúpil katistické kimono za dosiahnuté výsledky, za čo touto cestou ďakujeme pánovi Striežovskému, prezidentovi klubu," prízvukuje Peter.

Majstrovský titul a víťazstvo v Slovenskom pohári

Okrem ocenení zo súťaží získal Šimon tento rok aj ocenenie od primátora mesta na podujatí Športovec mesta. Prevzal si ho za dosiahnuté výsledky v sezóne 2012/2013. A tých nebolo málo. Stal sa majstrom Stredoslovenského zväzu karate v kumite, bol celkovým víťazom Slovenského pohára žiakov v súborných cvičeniach kata. Na Majstrovstvách Slovenska 2013 v súťaži jednotlivcov skončil na 3. mieste v športovom zápase kumite a na 1. mieste v súborných cvičeniach kata a získal po prvýkrát titul majstra Slovenska. „Dostať pohár od pána primátora bol pre mňa veľký sen. Nespával som niekoľko týždňom pred tým dňom, kedy oceňoval športovcov. Netušil som, či vôbec nejaký pohár aj mne odovzdá. Odratúval som dni, do poslednej chvíle mi ani rodičia nič neprezradili. Potom, keď povedali moje meno a pán primátor mi podal ruku a pohár a zablahoželal mi, bol som veľmi šťastný a hrdý. Ja keby som ten pohár nedostal, tak sa tam hádam aj rozplačem," priznáva s detskou úprimnosťou Šimon.

Tento rok mu už do zbierky pribudli ďalšie ceny. Celú sezónu mal veľmi úspešnú, z každej súťaže na ktorej sa zúčastnil doniesol cenné kovy. Medzi najcennejšie umiestnenie určite patrí 3. miesto v kumite a 2. miesto v kata na Svetovom pohári v Hradci Králové a 3. miesto v kata na svetovom šampionáte v Budapešti. Po roku a už vo vyššej vekovej kategórii sa mu podarilo znovu vyhrať Slovenský pohár v kata, ku ktorému pridal aj víťazstvo Slovenského pohára v kumite. Na Majstrovstvách Slovenska sa stal vicemajstrom v kumite a obhájil majstrovský titul v kata. „Všetky poháre mám vyložené na polici a medaily uviazané na rebrine. Na tie mám ešte dosť miesta, ale poháre už nebudem mať kam dávať, ocino mi sľúbil novú policu a stále nič," hovorí skromne Šimon a Peter sa pridáva: „Pre nás, rodičov, je Šimonov dosiahnutý úspech z majstrovstiev neskutočný. Ešte tri dni pred majstrovstvami sa nešťastne zranil v škole, kde v plnej rýchlosti v behu narazil kolenom do plechových dverí šatne a dva dni nemohol na nohu ani dostúpiť. Najprv sme si mysleli, že na súťaž ani nenastúpi. Noha mu opúchala, tri dni ležal doma v posteli. Koleno sme mastili, ľadovali a ani netrénoval počas tých dní. A to bolo v čase, keď mala jeho príprava pred majstrovstvami vrcholiť."

Súperi ho posúvajú vpred

Nie je bežné, aby bol niekto dobrý aj v kata aj v kumite. Časom by sa mal preto Šimon vyprofilovať a rozhodnúť sa, čomu sa bude venovať viac. „Mysleli sme si, že bude viac menej katista, ale zatiaľ sa mu darí aj v kata aj v kumite," hovorí Peter a Šimon sa hneď pridáva: „Ale viac ma baví kata. Predtým to bolo kumite, ale keď som teraz znovu majster Slovenska v kata, tak ma baví viac." Podľa otca Petra je Šimon dobrý a úspešný aj vďaka svojim súperom: „Minulý rok mal vo svojej kategórii v kumite silného súpera, s ktorým sa doťahoval celú sezónu, Miška Zaťka z Prievidze, tento rok nám podrástol a dostal sa do inej váhovej kategórie. V kata 8 - 9-ročných mal bývalého majstra Slovenska, Samka Dušičku tiež z Prievidze, s ktorým sa dobiehali celý rok. Vďaka nim je taký dobrý, lebo sa stále posúvajú a ťahajú, dobiehajú jeden druhého. Keby nemal dobrých súperov, ani on by nebol taký dobrý. Z jeho úspechov sa teraz možno my, rodičia, tešíme viac ako on, ale nie sú až také dôležité. Dôležité je, že robí, čo ho baví, že športuje a je v kolektíve. Až s odstupom času a pribúdajúcimi rokmi si uvedomí, čo všetko v takom malom veku dosiahol," dodáva na záver Peter Sečkár a Šimon prezrádza svoj veľký sen: „Veľmi by som chcel raz nosiť na kimone nie klubový znak, ale ten náš, slovenský, a byť tak v reprezentácii."