Slovo dneška? Treneris!

Hneď, ako nás médiá prestanú bombardovať overenými radami na jarnú únavu, spustia odpočítavanie. Už len 90 dní, už len 60 dní, už len... blábláblá. Áno, všetci vieme, že do plaviek treba mať figúru. A tak začne druhé bombardovanie slovami ako diéta, rôzne drepové, kľukové a iné výzvy. Jedni tvrdia, že cvičenie s vlastnou váhou je najlepšie, iní, že bez trénera to nejde. Že ste z toho zmätení? Nečudujem sa! Kto to ten tréner vlastne je? Človek čo vás komanduje? Zistíme. Vyspovedali sme certifikovaného trénera Michala Mišurdu.

Michal, keď sa povie tréner, predstavím si človeka, čo od raného detstva športuje. Je to aj tvoj prípad?

Neviem, či spĺňam tvoje predstavy, ale do ôsmich rokov som bol dosť lenivý a pri žiadnom športe som nevydržal. Nič ma nebavilo. Plávanie, karate, futbal dokonca aj pár hodín tanca, všetkým som doslova preletel. Trochu sa to zmenilo, keď som začal hrať hokej. Mal som 14 - 15 rokov, celkom ma to bavilo, ale nebolo to stále ono. Počas letnej prípravy sme so spoluhráčmi začali chodiť do posilňovne. Vtedy som chcel len získať nejakú silu a jednoducho niečo robiť, kým začne sezóna. Od puberty som sa ale vždy niečomu venoval, chcel som byť silnejší a lepší ako ostatní chalani. Cítil som sa hrozne, keď som bol jeden z tých slabších a pomalších. Začal som každý večer robiť kľuky, sklápačky, drepy. Keď sa dostavili výsledky, spolužiaci mi závideli väčší hrudník a ruky. V hokeji mi to veľmi nepomohlo, ale bol som rád, že mám väčší rešpekt a už nie som pupkatý chlapec, do ktorého si všetci dovoľovali.

Takže to boli tvoje začiatky. Keď sa na ne spätne pozrieš, aké ti pripadajú?

Smiešne. Nemali sme poňatia, čo vlastne robíme. Len tak sme skúšali všetky stroje a naháňali sa, kto zvládne viac. Nevedeli sme, čo máme robiť, aby nám niečo z toho aj pomohlo na ľade. Ale takto začína asi každý. (smiech)

Na čo myslíš, keď cvičíš? Čo cítiš?

Plne sa sústredím na daný cvik a snažím sa precítiť cieľovú partiu, ktorú práve cvičím. Na nič iné nemyslím. Myseľ sa musí maximálne spojiť so svalom. Snažím sa zatínať sval ako to len ide, dosiahnuť maximálnu kontrakciu, kontrolovať pohyb aj v negatívnej fáze (pri spúšťaní záťaže) a na konci daný sval trošku natiahnuť. Keby som mal najhorší deň v živote, tak na tréningu na to zabudnem. Milujem tréning, aj keď niekedy je to drina a nie vždy sa mi chce, ale kvôli tomu som ešte žiadny nevynechal. Jednoducho treba zaťať zuby, aj keď človek nie je motivovaný a len spraviť, čo je treba.

Aký progres si zaznamenal od začiatku k dnešnému dňu?

Pred troma rokmi som mal 65 kg a menšie brucho. Dnes mám kvalitných 95 kg. Zvýšila sa mi sila, kondícia a celkovo sa cítim lepšie.

To je obdivuhodný výkon. Nato potrebuješ určite vedomosti a inšpiráciu. Odkiaľ ich čerpáš a kto je tvoj vzor?

Cvičenie a strava je vyvíjajúci sa proces. Stále sa učím nové veci. Ak chceš byť v obraze, musíš sledovať scénu, preto denne čítam množstvo domácich aj zahraničných článkov a kníh. No najväčší prínos pre mňa má niekoľkoročná spoluprácu s americkým trénerom Shelby Starnes. On je moja inšpirácia, môj vzor, môj tréner. Denne si emailujeme, každých pár dní mu posielam kontrolné fotografie a hlásim aktuálne miery. Takto sa vlastne snažím aj spolupracovať so všetkými klientmi, väčšinou ale nie sú až tak motivovaní.

Dobre, ale čas a energiu, ktorú tomu venuješ si zúročil, si certifikovaný tréner. Čomu sa venuješ teraz?

Ako si povedala, pred rokom som získal certifikát u majstra sveta v kulturistike Pavla Ferenca a v tom istom čase som začal pracovať a vo fitness  centre. V poslednom období sa venujem hlavne trénerstvu. Pred pár dňami som spustil projekt štvormesačnej premeny, v ktorom spolupracujem so šiestimi dievčatami a ženami. Zadarmo som im vypracoval stravovací aj tréningový plán a osobne ich trénujem. Celý ich progres -výsledky, fotky a tréningové videá - uverejňujem na svojej FB stránke. V projekte spolupracujem s mladými babami, ale aj s pracujúcimi ženami s deťmi. Snažím sa tak ukázať, že sa to dá v každom veku, stačí len chcieť. Úspešné je aj cvičenie v skupinách. Je to ideálny spôsob ako začať, ak je niekto hanblivý, pretože príde cvičiť s niekým koho pozná. Navyše je to aj cenovo výhodnejšie, pretože na skupinové cvičenia dávam zľavu. Ale oslovujú ma aj ľudia, ktorí chcú iba nastaviť stravovací alebo tréningový plán. Aby toho nebolo málo, tak sa pripravujem na jesenné súťaže v kulturistike. Absolvoval som pred troma rokmi súťaž v kulturistike juniorov do 70kg, teraz chcem ísť do ťažšej kategórie. Preto tá dlhšia prestávka, potreboval som nabrať hmotu a taktiež som mal veľa iných povinností. Ale stále som sa tomu venoval naplno, len na predsúťažnú diétu nebol čas. (smiech)

Držíme palce, aby si sa čo najlepšie umiestnil. Máš aj iné plány do budúcna?

Snažím sa rozbehnúť trénerstvo naplno, pomôcť čo najviac ľuďom. Postupne chcem začať aj s online trénerstvom pre ľudí mimo Žiaru, prípadne zo zahraničia, keď už za sebou budem mať viac výsledkov.

S akými omylmi a mýtmi sa stretávaš zo strany klientov?

Je toho mnoho, ale najčastejší a najväčší omyl pri trénovaní žien je ich strach z činiek a priveľa kardia. Myslia si, že sa stanú veľké a svalnaté z večera do rána. Je to veľmi dlhý proces a navyše u žien je kvôli hormónom oveľa ťažšie nabrať hmotu. Kulturistky z časopisov, ktorých sa tak boja, takmer všetky užívajú hormóny. Takže slečny, dámy, ženy, pokiaľ si niečo nepicháte, nie je sa čoho báť.(smiech) Čo sa týka stravy, ženy sa snažia chudnúť tým, že menej jedia prípadne nejedia vôbec. Keď im nastavím stravovací plán, majú problém zjesť všetko, čo im predpíšem, a pritom aj tak chudnú. A nakoniec sú tu tie „zázračné" diéty zo ženských časopisov. Ešte som o žiadnej, skutočne účinnej a udržateľnej nepočul.

Muži zas chcú pribrať svalovú hmotu. Chyba je zvyčajne v strave - množstve, zložení a načasovaní. Na úkor stravy sa zvyknú príliš spoliehať na rôzne doplnky výživy. S tréningom sú na tom lepšie ako ženy, ale tu zas veľmi škodí mužské ego. Používajú príliš veľké závažia na úkor správnej techniky. Keď začíname spoluprácu, váhy klesnú aj o 50%, zato sval lepšie precítia a výsledky sú tiež lepšie. Ale všeobecne majú problém so správnou technikou, zložením tréningu či zapojením kardia.

Kto má väčší záujem o tréningy, ženy alebo muži?

Určite ženy. U mužov zase pracuje ego. Nenechajú si poradiť, aj keď im spravím plán, o pár dní ich vidím robiť niečo úplne iné, pretože čakajú nereálne výsledky už v prvých dňoch.

Keď sa viac hlásime na tréningy, sme aj disciplinovanejšie klientky?

Tu na pohlaví veľmi nezáleží. Je na každom, čo chce za svoje peniaze. Ku každému pristupujem individuálne a snažím sa všetko spraviť čo najlepšie. Pokiaľ sa toho klient nedrží, je to na ňom. Ja ľudí nebuzerujem. Sám vidím výsledky, preto sa len pousmejem, keď mi niekto tvrdí ako diétu dodržiava a pritom váha neklesá. Niektorým dokonca stačí dať si poriadny tréning, cítiť sa lepšie a nepotrebujú mať tehličky na bruchu. Ja to beriem, každý má svoje motivácie a ciele.

Viac informácií o programe, rady, tipy a triky si môžete prečítať na FB profile: Osobný tréner - Žiar nad Hronom.