Vláda SR hľadá riešenie pre žiarsku hlinikáreň. Plánuje memorandum a navrhuje dočasné pozastavenie emisných povoleniek

Robert Fico navštívil v januári Žiar nad Hronom, aby navrhol možné riešenia pre obnovenie výroby hliníka v spoločnosti Slovalco. Produkciu hliníka museli pozastaviť pred troma rokmi kvôli vysokým cenám elektrickej energie. Fabrika pritom dovtedy fungovala nepretržite sedemdesiat rokov. O prácu vtedy prišlo 300 ľudí a vypli aj posledných desať z celkového počtu 226 pecí.

Pridrahá elektrina pre výrobu primárneho hliníka

Akcionármi Slovalca sú Hydro Aluminium ako väčšinový vlastník (súčasť nórskeho Norsk Hydro) a finančná skupina Penta Investments (prostredníctvom ZSNP, a.s.). Ešte v lete roku 2022 protestovali pred Úradom vlády stovky ľudí so žltými prilbami, ktorí chceli upozorniť na to, že ľudia v žiarskom regióne prídu o prácu. Predstavenstvo firmy rozhodlo o odstavení posledných elektrolýznych pecí začiatkom roka 2023, pričom výrobu primárneho hliníka utlmili ešte v auguste 2022. Slovalco toto rozhodnutie vysvetľovalo vysokými cenami energií a nedostatočnou kompenzáciou zo strany štátu pre energeticky náročný priemysel. Spoločnosť s 500 zamestnancami musela prepustiť väčšinu z nich, aktuálne tu pracuje približne 180 ľudí. Pritom v čase fungujúcej prevádzky bolo na ňu naviazaných ďalších asi dvetisíc ľudí. V hlinikárni v dnešnej dobe funguje pretavovacie centrum na recykláciu hliníka od partnerov, ktorí jej dodávajú hliníkový šrot. Súčasných zamestnancov si snažia udržať.

Premiér vidí riešenie aj na úrovni EÚ

Robert Fico je rozhodnutý žiarskej hlinikárni pomôcť: „Stojíme dnes vo fabrike, ktorá patrí v Európe medzi absolútnu špičku, pokiaľ ide o používanú technológiu a ekológiu. Vyrábal sa tu primárny hliník, ktorý je strategickou surovinou. Žiaľ, výroba sa musela zastaviť. Máme dve možnosti, ako to budeme riešiť. Jedna je domáca úroveň a druhá, to je úroveň Európskej komisie. Musíme prijať európske riešenie, ktoré bude viesť k radikálnemu zníženiu ceny elektrickej energie, čo pomôže konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Európskej komisii by sme chceli navrhnúť, aby si Európa zobrala štvorročné až päťročné prázdniny a počas nich by sa systém emisných povoleniek neaplikoval a cena povolenky by sa nepriratúvala k cene elektrickej energie. Je to však beh na dlhú trať.“ Premiér zároveň avizoval, že pošle otvorený list všetkým európskym premiérom aj predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Zároveň tvrdí, že český premiér Andrej Babiš bude chcieť zastropovať ceny emisných povoleniek za tonu CO₂ na úrovni tridsať až štyridsať eur. Pripomíname, že koncom roka sa emisné povolenky obchodovali za 87 eur.

Vláda plánuje podpis memoranda o pomoci

Druhá možnosť, ako Slovalcu pomôcť, je podľa premiéra efektívnejšia a rýchlejšia, no zároveň si vyžiada obrovské náklady. „Na úrovni vlády v zastúpení ministra životného prostredia, ministra financií a ministerky hospodárstva, chceme do konca januára podpísať memorandum. Ide o drahé riešenie, štát by Slovalcu mohol pomôcť s dotáciami na desať rokov, aby si fabrika mohla kupovať elektrinu za pre ňu prijateľné ceny, to znamená, aby bola konkurencieschopná. Myslím si, že Slovensko potrebuje byť súčasťou výroby strategických surovín. Táto fabrika je schopná vyrábať 17 až 20 percent európskej produkcie, to znamená nejakých dvesto tisíc ton hliníka,“ dodal premiér s tým, že v Žiari vieme hliník vyrábať omnoho ekologickejšie v porovnaní s krajinami, z ktorých sa aktuálne hliník do Európy dováža. Sú nimi Čína alebo Afrika, kde sa využíva predovšetkým uhlie. Pripomenul, že v rámci európskych kapacít sa v súčasnosti vyrába približne 1,2 milióna ton primárneho hliníka, Európa potrebuje šesť až sedem miliónov ton.

Reštart fabriky je možný

Aktuálne pracuje v Slovalcu 180 zamestnancov. Vo fabrike funguje odlieváreň, kde pretavujú tzv. procesný odpad. Ide o hliník, ktorý sa vracia od zákazníkov. Odlievareň bola aj v rámci materskej spoločnosti (Hydro system) vyhodnotená ako najlepšia. Generálny riaditeľ Milan Veselý spomína opätovnú výrobu hliníka už vo Výročnej správe za rok 2024: „Zostávame pripravení na potenciálny reštart výroby primárneho hliníka. Robíme všetky potrebné kroky na zabezpečenie pripravenosti našich zariadení a tímov. Zároveň analyzujeme a plánujeme postupy, aby sme vedeli reštartovať výrobu čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, keď sa splnia externé predpoklady a dohodnú podmienky. Sme si vedomí, že aktuálna situácia na trhu s hliníkom a v priemysle všeobecne, je stále komplikovaná. Hoci je ťažké predvídať, kedy dôjde k zlepšeniu, veríme, že takáto situácia nastane. Našou prioritou je byť na túto chvíľu dôkladne pripravení.“ Zdá sa, že ak by boli podmienky priaznivé, fabrika by podľa Milana Veselého vedela obnoviť výrobu hliníka do konca tohto roka: „Už od zatvorenia pecí hľadáme riešenia. Tie určite existujú, cesty sú rôzne, budeme na nich pracovať. My veríme, že do leta sa nájde riešenie a my budeme môcť odštartovať výrobu v druhej polovici roka.“ Zároveň podotkol, že aktuálnych zamestnancov si chcú naďalej udržať.  Podľa neho by v prípade opätovného spustenia výroby vedeli zamestnať ďalších 500 ľudí. Tým, že firma nemá vlastnú dopravu ani vlastnú údržbu, by mohlo vzniknúť ďalších asi dvetisíc pracovných príležitostí pre rôzne obslužné aktivity, súvisiace s výrobou.

História hlinikárne v Žiari nad Hronom

O výstavbe závodu sa začalo uvažovať v roku 1950, keď pražský Výskumný ústav kovov  pripravil hrubé odhady investičných nákladov, údaje o potrebách hlavných surovín a elektrickej energie. Podnet na výstavbu závodu v Československu prišiel aj zo strany Sovietskeho zväzu na zasadnutí Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Rokovalo sa aj o dodávke maďarského bauxitu a spočiatku aj oxidu hlinitého.

Pôvodne sa kalkulovalo s tým, že závod bude umiestnený na dvoch miestach, vo Svätom Kríži nad Hronom a v lokalite Modrého Kameňa. V roku 1951 padlo rozhodnutie umiestniť celý závod vo Sv. Kríži. S výstavbou hlinikárne sa začalo v novembri 1951.

A kým závod rástol, dediny v bezprostrednej blízkosti sa po jeho uvedení do prevádzky rozvíjali diametrálne odlišným spôsobom. Horné Opatovce boli v roku 1960 vyhlásené za neobývateľné a postupne boli vysťahované a zbúrané. Oficiálne obec Horné Opatovce zanikla v roku 1969, zostal tam stáť len kostol. Obce Ladomer a Vieska zlúčili a na mapách ich dnes nájdeme ako Ladomerskú Viesku. Svätý Kríž postupne menil svoj ráz z agrárnej dediny na industriálne mesto. Počet obyvateľov Žiaru nad Hronom rýchlo rástol. Pred založením závodu mala obec Svätý Kríž len 1 449 obyvateľov, v roku 1960 ich už bolo 8 784. 

Prečo sa však hlinikáreň nevybudovala v Maďarsku, kde sa nachádzal bauxit a vyrábal oxid hlinitý, ale v Československu, dodnes nie je presne známe. Zrejme tu zohrali dôležitú úlohu strategické činitele a vtedajšia vysoká spotreba hliníka u nás. Továreň mala slúžiť predovšetkým na zbrojnú výrobu. Hliník ako strategický výrobok podliehal v tom čase embargu zo strany západných štátov.

Čo sa týka hlinikárne, treba na záver dodať, že keď sa ukončila zastaraná neekologická výroba hliníka Söderbergovou technológiou, znížili sa emisie. Taktiež sa zlikvidovalo bývalé odkalisko červeného kalu, ktoré bolo veľkou záťažou a hrozbou pre životné prostredie v prípade havárie. Celá halda sa pokryla špeciálnou nepriepustnou textíliou a následne sa zatrávnila.

Historické míľniky 

• 1951 - založenie Kovohút Hron, národný podnik, s pôvodným sídlom v Prahe
• 1952 - Kovohuty Hron sa presťahovali z Prahy do Svätého Kríža nad Hronom 
• 1953 - do prevádzky odovzdali časť závodu, vyrobená prvá tona hliníka.
• 1954 - zmena názvu podniku na Závod Slovenského národného povstania
• 1958 - slávnostné odovzdanie celého závodu (elektrolýza a meniareň II) do prevádzky
• 1967 - rozšírenie produktového portfólia o finálne výrobky a polotovary z hliníka 
• 1985 - začiatok rozsiahlej modernizácie výroby hliníka
• 1993 - vznikla Slovalco, a.s.
• 1998 - ukončenie výroby primárneho hliníka Söderbergovou technológiou
• 2002 - začiatok privatizácie ZSNP, Pentou a.s.
• 2004 - vyrobená miliónta tona hliníka
• 2023 - ukončenie výroby

(red)
Foto: Úrad vlády SR