Významný slovenský horolezec Zoltán Demján na návšteve nášho mesta
V stredu 27. marca navštívil naše mesto jeden z najúspešnejších slovenských výškových horolezcov Zoltán Demján. Na pôde mestského úradu ho privítal primátor Peter Antal, následne sa presunul na základnú školu – Dvojku, kde žiakom hovoril najmä o svojej kariére horolezca, ale odovzdal im aj svoju osobnú životnú skúsenosť, ktorú sa naučil počas svojej kariéry manažéra.
Zoltán Demján sa narodil 20. apríla 1955 v Bratislave a dnes ho radíme medzi horolezecké legendy, medzi najúspešnejších výškových horolezcov na Slovensku. K jeho významným výstupom patrí napríklad Mt. Everest, Mt. Blanc, Kilimandžáro, Aconcagua, štít Korženevskej, ale hlavne Dhaulágirí. Prvovýstup na Dhaulágirí v roku 1988 bol ocenený ako svetový výstup roka UIAA.
V čom je, pre vás, zmysel a cieľ horolezectva?
Pre mňa je zmyslom poznať sám seba, poznať zákonitosti, podľa ktorých príroda funguje. Tento zmysel som napĺňal rôznymi cieľmi – výstupmi. Boli medzi nimi aj niektoré veľmi ťažké, jedným z nich bol prvovýstup v roku 1988 s dvomi kazašskými spolulezcami na vrchol Dhaulágirí. Toto bol asi môj najvyšší úspech v horolezeckej kariére.
Čo vám pri výstupe pomáhalo nevzdať sa, ale pokračovať až na vrchol?
Niekedy sa nedalo jednoducho vzdať. Boli situácie, kedy by som sa najradšej stisnutím červeného gombíka zázračne presunul do spálne. Ale takýto gombík tam nebol. Jednoducho boli to podmienky, kde nebolo možné sa vzdať. Mňa nenapĺňalo za každú cenu vystúpiť na vrchol a byť slávny, v tom momente, keď som pocítil, že to začína byť príliš nebezpečné, skončil som.
Čo vás horolezectvo, ako také, naučilo?
Najviac ma horolezectvo naučilo chápať význam slova pokora a ja vnímam pokoru ako prijatie toho, že okolo nás existujú sily, ktoré sú silnejšie, ako naša vôľa. Práve tým, že pokora v dnešnej spoločnosti chýba, likvidujeme životné prostredie, porušujeme základné morálne hodnoty... Toto je to, čo v horách nie je možné porušovať, pretože vás to môže stáť život.
Aké boli v mladosti vaše horolezecké vzory?
Môj otec nebol horolezcom, ale bol milovníkom prírody a zbieral horolezecké knihy. Mal som prehľad o horolezcoch a mojimi vzormi boli napríklad Hermann Buhl či Gaston Rébuffat. To sú mená, ktoré dnes už nikto nepozná, ale boli to prví horolezci, ktorí presadzovali spôsob lezenia férovým spôsobom. Teda, napríklad, bez kyslíkových masiek. To bolo niečo, čo mňa vnútorne oslovilo a snažil som sa všetky svoje výstupy v tomto duchu robiť.
Ako vnímate súčasné horolezectvo?
Na jednej strane mladí lezci dokážu preliezť ďaleko ťažšie úseky voľne v skale, ako sme boli schopní my. Vo vysokých horách, vo vysokých nadmorských výškach, však tieto výkony zatiaľ neuplatňujú. Verím, že po čase sa to posunie aj do Himalájí. Zároveň dúfam, že komerčné využívanie Himalájí a Everestu ustane, pretože tento hnusný biznis je proti všetkým zásadám. Snáď to v budúcnosti ustane a ľudia budú chodiť do hôr niečo získavať a nie pokorovať.
Počas zostupu z Everestu ste prišli o lezeckého partnera Jozefa Psotku, ktorý pád z niekoľkometrovej výšky neprežil. S akými pocitmi ste sa vracali do základného tábora?
Je to najväčšia tragédia, ktorá sa môže stať, preto pre seba hovorím, že to nebola úspešná výprava, aj keď sme dosiahli vrchol. Bolo to veľmi smutné, dlhé roky to človek rozchádza. Samozrejme, všetci chodíme do hôr s vedomím, že sa takéto niečo môže stať a myslíme si, že sme na to pripravení, ale v skutočnosti na to pripravení nie je nikto.
Zlomeniny patria snáď ku každému športu. Aké zranenia sa nevyhli vám?
Mal som naštiepené rebrá, kameň mi rozsekol dolnú peru, ale môžem povedať, že na mňa dávala pozor banda strážnych anjelov, ktorých som už nechcel zneužívať, preto som v tej správnej chvíli s horolezectvom skončil.
Kráčajú vaše deti vo vašich horolezeckých šľapajach?
Chvalabohu, nie. Milujú prírodu, ale ja som svojim rodičom mohol navravieť, že si dávam pozor, mne by to moje deti navravieť nemohli. Obával by som sa o ich život, takto je to pre mňa oveľa lepšie.
Momentálne sa už horolezectvu nevenujete, ako trávite voľný čas?
Fotím už takmer 50 rokov, momentálne sa chcem tomuto môjmu koníčku intenzívnejšie venovať.
Ďalšie články - Naše mesto
Odkrývame históriu mesta: Veľká noc v Svätom Kríži nad Hronom
Veľkonočné sviatky a ich oslavovanie siaha do pohanských dôb. Slovania, ako aj Germáni, tak oslavovali prebudenie prírody po zimnom spánku a obnovenie života. V tom čase Židia oslavovali svoje oslobodenie z egyptského zajatia. Na tieto slávnosti sa...
Študenti žiarskeho gymnázia sa zapojili do čistenia mesta
Mesto Žiar nad Hronom každoročne na jar vyzýva širokú verejnosť, aby sa zapojila do aktivity čistenia svojho okolia a mesta od čiernych skládok. Mesto v rámci tejto aktivity poskytuje materiál vo forme vriec a následný odvoz odpadu a jeho likvidáciu...
Pri návšteve plavárne alebo IV. ZŠ môžete využiť uzamykateľné prístrešky na bicykle
Mesto Žiar nad Hronom prináša novú možnosť pre všetkých, ktorí majú radi cyklistiku a snažia sa o ekologickejšiu formu dopravy. Je to krok k zdravšiemu životnému štýlu a k podpore trvalo udržateľnej mobility v našom meste. A myslíme na všetkých...
Preventívne opatrenia na zníženie požiarovosti súvisiacej s vypaľovaním suchých trávnatých porastov
Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom upozorňuje občanov na zákaz vypaľovania porastov, bylín kríkov a stromov. Každoročné štatistiky požiarovosti ukazujú, že napriek sústavnému zdôrazňovaniu škodlivosti a nebezpečnosti...