Začínajúci spisovateľ pôvodom zo Žiaru Martin Zvara vydal svoju debutovú fantasy knižku inšpirovanú slovanskou mytológiou

Ak patríte k nadšencom tvorby známeho banskoštiavnického spisovateľa Juraja Červenáka a všetkého, čo sa fantasy a mytológie týka, kniha začínajúceho spisovateľa Martina Zvaru s názvom Kuvik- Starý známy vás určite osloví. Ako nám v rozhovore prezradil pôvodom Žiarčan, žijúci dnes v Trenčíne, kniha je inšpirovaná slovanskou mytológiou a prostredím, niečo na štýl Zaklínača či Čierneho Rogana. Knihu Kuvik-starý známy si môžu čitatelia od mája zakúpiť v akomkoľvek známom kníhkupectve.

Martin Zvara (25) sa narodil v Žiari nad Hronom, kde strávil dvadsaťtri rokov svojho života, z toho dvanásť žil v neďalekej obci Trnavá Hora. Študoval na právnickej fakulte v Banskej Bystrici, s cieľom uplatniť sa v oblasti pracovného práva alebo ako vojenský právnik. Ako sám hovorí, nevyspytateľné rieky osudu to chceli inak a Martin sa so snúbenicou presťahovali do Trenčína a právnickú cestu dočasne odsunul na vedľajšiu koľaj. Dnes pracuje ako kníhkupec pre známe slovenské kníhkupectvo a popri tom sa venuje vlastným projektom. Jedným z nich je aj jeho debutová fantasy kniha Kuvik-Starý známy, o ktorej nám exkluzívne pre Mestské noviny prezradil viac v rozhovore.

Martin, kedy ste po prvýkrát „privoňali“ k písaniu? Bol to váš sen stať sa spisovateľom?

Veľmi dávno (smiech), až sa sám divím, že si to vôbec tak dobre pamätám. Moja cesta sa však nezačala textovými príbehmi, ale paradoxne komiksom. Prvé príbehy boli inšpirované Robinom Hoodom, v tom období (chápte roky 2006-2010) totiž bežal v televízii britský seriál, práve na túto tému, v hlavnej úlohe s Jonasom Armstrongom. Mnohí si ho možno nepamätajú, ale pre mňa to bola od prvého momentu srdcová záležitosť. A ako to už býva, toho, čo máme radi, je nám vždy málo, a keďže seriál neobsiahol všetky témy, ktoré v tom čase „veľkého“ žiaka základnej školy zaujímali (smiech), napríklad boj s nejakou mýtickou obludou (smiech), rozhodol som sa tvoriť si vlastné, samozrejme veľmi inšpirované predlohou, ba dokonca by som povedal, že predlohu priam kopírovali, teda až na kreatívne vychytávky takého rázu, že hrdina nenosil luk, ale nože a nevolal sa Robin, ale inak, to však radšej ani nebudem vyslovovať (smiech).

Každopádne toto obdobie by som ani nespomínal, keby som si nebol istý, že sa to začalo práve tam. Odvtedy som sa snažil nájsť stále lepšie spôsoby, ako vyrozprávať príbehy, ktoré som nosil v hlave. Komiksy nahradili stolné hry, ktoré sme tvorili s bratmi. Tie však taktiež nedokázali naplno uspokojiť moje kreatívne potreby, a tak som pomaly prešiel k prvým krátkym príbehom. To by sa však nikdy nestalo, nebyť mojej mamy Zdenky, ktorá bola už od začiatku mojim najväčším vzorom. Prvé príbehy som totiž nezačal písať ja, ale práve ona a keďže ma neskutočne fascinovalo, ako dokázala prenášať svoje myšlienky na papier, jedného večera, keď písala do svojho zošítka ďalší, som si k nej proste sadol a začal som tvoriť tiež, teda minimálne som sa o to aspoň snažil (smiech). Toto sa odohralo okolo roku 2015. Samozrejme, že v tej dobe by som napísať knihu nezvládol a tak prvé texty zapadli prachom niekde v šuplíku. Odvtedy som to skúšal viackrát, avšak naplno som sa k písaniu vrátil až v roku 2019, kedy vznikla prvá poriadnejšia poviedka. Ukázal som ju mamči, ktorej sa páčila natoľko, že ma prinútila, aby som sa s ňou prihlásil do literárnej súťaže „Tak píšem ja 2020”, ktorú objavila práve vo vašich novinách. Prirodzene som s tým spočiatku nesúhlasil, napokon sme sa však prihlásili obaja a obaja sme toho roku získali zlatú cenu, čo bolo veľmi motivujúce. Vtedy som začal asi prvýkrát uvažovať o tom, že sa písaniu začnem venovať naplno. Neveril som však tomu, že zo mňa bude hneď spisovateľ. Nasledujúce roky som sa zúčastnil ešte niekoľkých súťaží, ktoré priniesli pár úspechov, a tak som sa asi rok a pol dozadu rozhodol, že to s tou knižkou predsa len opäť skúsim. Tentokrát to však dopadlo podstatne lepšie a knižku sa mi podarilo nie len dopísať, ale aj vydať.

Svetlo sveta nedávno uzrela vaša prvotina Kuvik-Starý známy. Opíšte nám v skratke, o čom knižka je a čo vás pri jej písaní inšpirovalo?

Knižka mala pôvodne vzniknúť len ako jedna z viacerých poviedok, pôvodný plán totiž nebol vydávať ju knižne. Nasvedčuje tomu aj fakt, že vznikla v poradí až ako druhý príbeh daných postáv, odohrávajúci sa v tomto fiktívnom svete. Ako som ju však písal, príbeh sa stále rozrastal. Z malej poviedky bola veľká a z veľkej poviedky vznikla novela, no a knižka bola na svete. Bolo to takpovediac diskotékové tehotenstvo (smiech). Príbeh knižky sa odohráva vo fiktívnom svete Goldimor a je značne inšpirovaný slovanskou mytológiou, z ktorej čerpá, či už bytosti, povery, zvyky alebo aj mnoho ďalších vecí. Je však obohatený aj o mnoho originálnych prvkov alebo prvkov iných kultúr. Knižka rozpráva príbeh Ranvelta, pátrača, muža, ktorý sa zaoberá ničením kliatob. Po obdržaní listu s volaním o pomoc sa vydáva do ďalekého južanského mestečka Halott, kde má zlomiť záhadnú kliatbu, ktorá postihla starostovho syna. Keď však dorazí na miesto, zisťuje, že tam nie je úplne vítaný a že nie všetky veci sú tak, ako sa na prvý pohľad mohli zdať. To by bolo v skratke, samotný príbeh je však o dosť komplikovanejší.

V úvode nášho stretnutia ste spomínali, že kniha Kuvik - Starý známy, je niečo na štýl Zaklínača od Andrzeja Sapkowského a Čierneho Rogana od Štiavničana Juraja Červenáka. Sú aj títo autori akousi vašou inšpiráciou?

Áno, určite ma ich cesty motivovali, avšak k samotnej tvorbe Juraja Červenáka som sa dostal až v čase, keď som knižku pomaly dopisoval. Musím však povedať, že je to veľká škoda, lebo Juraj je naozaj skvelý spisovateľ, ktorý toho má za sebou naozaj mnoho. Čo sa však týka pána Andrzeja Sapkowského, bol hneď druhou najdôležitejšou osobou na mojej literárnej púti, hneď po mojej mame. Práve vďaka jeho poviedkam som sa naučil písať a bol to práve on, kto mi ukázal, že sa príbehy dajú tvoriť aj inak. Text z roku 2015 bol práve čosi ako fanfikcia na Zaklínača, i keď som v tom čase o danom diele nič nevedel a jediný zdroj inšpirácie, z ktorej som čerpal, bola prvá časť rovnomennej počítačovej hry od poľského štúdia CD Projekt RED, ktorú som však v tej dobe ani nehral, nakoľko som na to nemal dosť silný počítač a tak som sa odrážal len od obrázkov na obale a útržkov textu v manuáli. V podstate to teda bolo originálne dielo (smiech). Odkazy na Sapkowského však nájdeme aj v knihe. Samotný prológ je istým prerozprávaním poviedky Zaklínač. Je to akousi formou môjho poďakovania Andrzejovi Sapkowskému, no zároveň je to menšia humorná vložka, ktorá sa však vysvetlí až v ďalšom dieli. Teda asi, bude ďalší diel? (smiech). Dielo ako také, však so Zaklínačom nemá mnoho spoločného a vychádza skôr z ducha filmových diel ako Dračie srdce, Kráľovstvo prsteňa, Solomon Kane, Beowulf či Legenda o Jurajovi a drakovi. Okrem Sapkowského sú mojimi veľkými vzormi aj G.R.R. Martin či J.R.R. Tolkien.

Ako môže človek vydať svoju knižku? Aký je to proces? Je to náročné?

Je, a zároveň nie (smiech). Záleží od toho, ako veľmi vám záleží na finálnej kvalite diela. Pokiaľ je vám ukradnutá a chcete samého seba čím skôr titulovať, ako spisovateľa, knižku máte von kľudne do dvoch, troch mesiacov, stačí vo Worde naťukať text a napísať tlačiarovi, nech vám ju vytlačí. Následne len čakáte, kedy k vám toto Frankensteinovo monštrum príde domov (smiech). Ak sa však neuspokojíte s predošlým príkladom, je to omnoho komplikovanejšie. V podstate sa pred vami otvárajú dve cesty, buď si knižku vydáte ako samovydavateľ alebo zašlete svoj rukopis do jedného zo zabehnutých vydavateľstiev. Tá druhá je omnoho lákavejšia, avšak bez predošlých literárnych úspechov pre mnohých veľmi ťažko dostupná a aj keď už máte čo to za sebou, nemusí to ísť úplne ľahko, keďže vydavateľov ročne zaplavujú stovky, ak nie tisíce domácich aj zahraničných textov. Prvá je dostupná pre každého a v posledných rokoch sa dostáva značne do popredia. Pri samovydávaní knihy však na svoje plecia preberáte celý proces, či už ide o hľadanie korektora, redaktora, ilustrátora, tlačiara, distribútora, atď... Všetko si, samozrejme, aj sami platíte, pokiaľ nevyužijete crowdfounding, čo je tiež veľmi populárne, no nikto vám nezaručí, že sa peniaze na váš projekt naozaj vyberú. Pokiaľ nie, vaša kniha buď nevyjde alebo zaplače vaša peňaženka. Existuje ešte možnosť, že zaplatíte vydavateľovi, aby vašu knihu vydal, čo však tiež nie je najlacnejšie. Obe možnosti však majú svoje výhody. Prvá vám poskytuje úplnú slobodu v tom, ako bude vaše dielo vo finále vyzerať a tak sa môžete kreatívne vyblázniť. Druhá je, samozrejme, omnoho pohodlnejšia a dokáže vám vašu autorskú cestu značne uľahčiť. Ja som sa vydal tou prvou, avšak to najmä z dôvodu, že ešte pred dokončením knihy som začal pracovať na ďalšom projekte a nechcel som teda strácať čas čakaním na vyjadrenie vydavateľa (to zaberie cca tri mesiace). Ďalším dôvodom však bolo aj to, že som si chcel vyskúšať prejsť celým tým procesom sám, aby som ho lepšie pochopil.

Ako dlho vám trvalo napísať knihu? Mali ste jasnú predstavu o deji alebo sa to vyvíjalo postupne, počas písania?

Hrubý text som písal cca od začiatku do polovice roka 2024. Korekcie, úpravy a neustále prepisovania však mohli zabrať aj vyše jedného roka, v podstate sa práce na knihe z mojej strany skončili len pred nedávnom. Niekto sa možno zasmeje, keďže sa jedná o pomerne útlu knižku, ja som však chcel, aby v nej všetko dokonale fungovalo. Preto to trvalo trošku dlhšie. A či som mal jasnú predstavu? Áno, mal, a potom som ju v procese písania tisíckrát zmenil (smiech). Nikdy som sa však príliš nevzdialil od pôvodného konceptu, skôr som ho len upravoval a dopĺňal tak, aby bol čitateľský zážitok čo najplynulejší a najintenzívnejší.

Čo vás pritom inšpirovalo? Aj nejaké reálne príbehy, reálni ľudia?

Ťažká otázka. Inšpiráciu čerpám takmer odvšadiaľ, snažím sa veľmi intenzívne vnímať dianie okolo seba, či už sa jedná o správanie ľudí, dianie vo svete, ale aj mnoho iných vecí. Vychádzal som však z viacerých ľudových povier a rozprávaní.

Čo sa však týka reálnych príbehov, určite sú tam nejaké zakomponované, žiadne sa však netýkajú len jednej konkrétnej osoby, ale je to skôr taký mix príbehov, ktoré sa ku mne v priebehu rokov dostali. Niektoré postavy taktiež odzrkadľujú ľudí, ktorých som stretol. Napríklad postava kapitána mestskej stráže Szema je inšpirovaná slovenskými vojakmi a ich príbehmi, ktoré sa ku mne dostali počas DVP, ktorú som absolvoval v roku 2022. Samozrejme je cez ňu hodený mierny fantasy filter, jej základ je ale tam. Rovnako je to s postavou Ranvelta, Gilberta či Zarena, každá má svoje korene niekde inde. Pri písaní každej som čerpal zo svojich skúseností, ktoré som však následne upravoval tak, aby boli čo najzaujímavejšie pre dej.  

Kde si ľudia budú môcť knižku zakúpiť? Bude aj krst?

Aktuálne by ste sa ku knižke mali vedieť dostať v každom známejšom kníhkupectve. Je však možné, že budem v blízkej dobe musieť robiť dotlač, keďže som prvotný náklad trochu podcenil (smiech). A čo sa týka krstu, zatiaľ nemám konkrétny dátum ani miesto, ale určite dám včas vedieť na svojom facebooku a instagrame.

Čo máte v pláne ďalej? Bude aj ďalšia knižka? Ak áno, máte už niečo rozpísané? Prezraďte nám.

Určite s písaním nekončím. A ako som sa už omylom preriekol, táto knižka rozhodne nebola posledným dobrodružstvom Ranvelta a jeho kumpánov. Je ešte mnoho vecí, ktoré chcem čitateľom ukázať a povedať. Jedno veľké oznámenie ohľadom Kuvika nás možno čaká ešte tento rok :) Každopádne, okrem druhého dielu pracujem aj na dvoch ďalších projektoch. Aktuálne mám rozpísaný ešte jeden hororový príbeh a taktiež pomáham svojej mamke, ktorá sa v blízkom čase chystá vydať svoj knižný debut určený pre pubertiakov.

(šov)
Foto: Archív M. Zvaru