Monitoring médií v roku 2021

Ďalšia rana pre žiarsku hlinikáreň. Pre vysoké ceny elektriny obmedzuje výrobu

pravda.sk | 30.12.2021 | Pravda

Pravda Ekonomika Firmy a trhy Ďalšia rana pre žiarsku hlinikáreň. Pre vysoké ceny elektriny obmedzuje výrobu

Pre vysoké ceny elektriny musia priemyselné podniky obmedzovať výrobu.

Hlinikáreň v Žiary nad Hronom Slovalco zníži pre rast cien elektriny produkciu na zhruba 60 percent svojej kapacity, oznámil to jej väčšinový vlastník, nórska spoločnosť Norsk Hydro. Pre vysoké ceny elektriny ju v minulosti boli navštíviť aj slovenskí politici. Jej generálny riaditeľ Milan Veselý vtedy uviedol, že ak sa situácia nezmení, hlinikáreň zatvoria.

Zníženie kapacity na 60 percent zodpovedá podľa tlačovej správy dodatočnému ročnému zníženiu výroby o 35 000 ton hliníka.

Čítajte viac Skončia v zisku a žiadajú peniaze z miliardového fondu. Prečo je dôležitá pomoc kapitánom priemyslu?

Hrozba zavretia Slovalca sa zväčšila. Jeho nórsky vlastník veľkú investíciu oznámil radšej v Maďarsku

dennikn.sk | 22.12.2021 | Ivan Haluza

Norsk Hydro minulý týždeň oznámil, že do produkcie hliníka investuje 88 miliónov eur v Maďarsku.

Ďalší spoluvlastník fabriky Penta zasa upozorňuje, že vláda aj napriek prísľubom žiadnu zásadnejšiu pomoc pre zachovanie fabriky doteraz neprijala.

Minister hospodárstva Richard Sulík chce o udržanie fabriky ešte zabojovať, no jeho možnosti sú obmedzené.

Nórsky koncern Norsk Hydro ako majoritný vlastník žiarskych hlinikární Slovalco koncom septembra vyhlásil, že ak slovenská vláda nezačne energeticky náročnejším fabrikám viac pomáhať s vyššími nákladmi na energie, tak sa žiarsky podnik koncom budúceho roku zavrie.

Odvtedy už prešli skoro tri mesiace a hrozba zavretia fabriky, ktorá sama zamestnáva 450 ľudí a ďalšie dve tisícky ľudí pracujú v regióne pre jej dodávateľov a odberateľov, sa nezmenšila. Naopak, koniec Slovalca je pravdepodobnejší.

Jeho druhý vlastník, ktorým je domáca investičná skupina Penta, totiž upozorňuje, že v[lock][lock e]láda žiadne podstatnejšie kompenzácie drahých energií pre priemysel doteraz neodobrila. „Koniec fabriky je horúcejší ako kedykoľvek predtým. Zo strany vlády neprišlo k ničomu konkrétnemu okrem sľubov, ktoré sme od nej počuli. Neudialo sa nič,“ uviedol aktuálne pre Denník E partner Penty Marián Slivovič.

No ešte viac tiene nad jedinými slovenskými hlinikárňami zväčšuje to, že Norsk Hydro minulý týždeň zverejnil novú investíciu do výroby hliníka v Maďarsku.

Zatiaľ čo na Slovensku koncern upozorňuje na možný koniec Slovalca, u bezprostredných susedov v Maďarsku chystá nový rozvoj.

Čo chystajú Nóri v Maďarsku:

V Székesfehérváre postavia novú fabriku na recykláciu hliníka z hliníkových odpadov od výrobcov hliníkových dielcov do automobilov za 88 miliónov eur. Informoval o tom portál Market screener.

V Slovalcu väčšiu investíciu nerealizovali od jeho kompletnej modernizácie na prelome milénia. Za posledných desať rokov slovenský podnik uskutočnil iba jednu významnejšiu investíciu za 20 miliónov eur. Vybudoval si podobnú recykláciu hliníka, akú ide jeho majoritný vlastník teraz stavať v Maďarsku, no s podstatne menšou kapacitou.

V nových maďarských prevádzkach Norsk Hydro sa zamestná aj 70 nových pracovníkov.

Ak to so Slovalcom vzdá nórsky koncern, nie je reálna ani možnosť, že by s ním ďalej pokračovala aspoň Penta. „Ak to nevychádza finančne Nórom, nebude to vychádzať ani žiadnemu inému investorovi. Slovalco teraz nebojuje o to, či budú mať jeho akcionári malú či priemernú profitabilitu. Slovalco je v situácii, že keď by malo zostať na trhu bez kompenzácií, tak pri terajších cenách elektriny bude od roku 2023 produkovať straty v desiatkach miliónov eur ročne,“ hovorí Slivovič.

O zavretí až koncom budúceho roku pritom vlastníci Slovalca hovorili preto, že dovtedy fabrike vystačí elektrika, ktorú si nakúpila ešte v predstihu za nižšie ceny, aké má na burzách dnes.

Teraz však elektrina na burze vyskočila už nad 200 eur za megawatthodinu, hoci ešte donedávna bola len na zhruba pätinovej cene.

Sulík chce o fabriku ešte zabojovať

Minister hospodárstva a zároveň šéf SaS Richard Sulík pred pár dňami pre Denník E uviedol, že chce o udržanie Slovalca v chode ešte zabojovať. „Každopádne som s nimi v kontakte a dúfame, že v priebehu budúceho roku nájdeme dobré riešenie, aby mohli fungovať ďalej,“ povedal Sulík.

Zároveň sú ale jeho možnosti obmedzené:

Zatiaľ sa energeticky náročné firmy dočkali iba toho, že im Úrad pre reguláciu sieťových odvetví výrazne znížil či dokonca odpustil poplatky za prevádzku systému. Podniky so spotrebou elektriny nad sto gigawatthodín, ktorých je celkovo 18, už nebudú platiť za prevádzku systému nič a 1 520 podnikom so spotrebou od jednej gigawatthodiny do sto gigawatthodín ide tarifa na polovicu. „Toto spraví miliónové úspory pre najväčšie podniky,“ uviedol Sulík.

Druhou a ešte robustnejšou pomocou by pre fabriky mohlo byť zvýšenie spätných kompenzácií z platieb za emisné povolenky do Envirofondu, ktorý však neovláda rezort hospodárstva, ale ministerstvá životného prostredia a financií pod gesciou hnutia OĽaNO. Sulík sa s ich šéfmi Jánom Budajom a Igorom Matovičom síce už na jeseň dohodol, že v ďalšom roku by firmy mohli dostať z Envirofondu späť až 30 miliónov eur a nie tri, respektíve 11 miliónov eur, ako je to posledné dva roky, no aktuálne sám nevie, či táto dohoda platí.

„Či tá dohoda s 30 miliónmi platí, to vám teraz povedať neviem. I keď aj tento rok priemyselné podniky odvedú za emisné povolenky o 180 miliónov eur viac, ako bol plán. Envirofond je, bohužiaľ, mimo mojej kompetencie,“ hovorí Sulík.

Rovnako však spochybňuje aj to, či je zo strany majiteľov Slovalca naozaj rozumné zatvárať fabriku. „Chápem ich situáciu, ale dávam si otázku, či naozaj má zmysel zavrieť takú modernú fabriku len preto, že tam budú teraz menšie zisky alebo straty. Aj keby mali byť v strate, tak azda jeden rok môžu mať stratu, keď tento rok na zvýšení ceny hliníka výborne zarobia,“ uviedol Sulík aj s odvolaním na to, že práve tento rok má byť pre fabriku dosť úspešný práve pre výrazné zdraženie hliníka. Postkoronakrízové oživenie ekonomík výrazne zdvihlo aj záujem o tento kov.

Prečo je Slovalco naozaj ohrozené

Žiadnej inej domácej fabrike elektrina nekryje takú vysokú časť nákladov ako práve Slovalcu. Elektrolýzna výroba hliníka z oxidu hlinitého je mimoriadne náročná na elektrinu. Žiarsky podnik spotrebuje skoro desatinu jej celoslovenskej spotreby. Tá už aj v čase nižších cien tvorila až 40 percent výrobných nákladov hlinikární.

Slovalco je oproti iným európskym konkurentom už dlhodobo znevýhodnené, lebo slovenské spätné kompenzácie za povinný nákup emisných povoleniek sú oveľa nižšie ako v iných krajinách. Manažment firmy konkretizuje, že v Nemecku podniky dostávajú prostredníctvom týchto kompenzácií vyše trojnásobok toho, čo v zmysle zákona majú dostávať slovenské fabriky. Navyše Slovensko svojim firmám tieto zákonné nároky v plnej miere ani nekryje a reálne vyplácanú pomoc každoročne znižuje.

Donedávna vysokozisková fabrika už v minulom a predminulom roku zaknihovala po prvý raz straty spolu vo výške 67 miliónov eur. Počas nich totiž cena hliníka významne klesla.

Čo by krajina stratila zavretím Slovalca

Žiarsky región by stratil svoju najdôležitejšiu fabriku, ktorá priamo i nepriamo zabezpečuje dva a pol tisíca pracovných miest. Štát by si mohol síce vypočítať, či ho takéto množstvo nezamestnaných bude stáť menej ako kompenzácie za drahú elektrinu, no fabrika má pre krajinu aj iné prínosy.

Nielen Slovensko, ale aj celá EÚ by zavretím Slovalca stratila aj pomerne ekologickú prevádzku. Zatiaľ čo Slovalco pri výrobe hliníka po veľkých ekologických investíciách vytvára uhlíkovú stopu zhruba na úrovni 4,5 tony na tonu hliníka, pri väčšine dovážaného hliníka z mimoeurópskych oblastí je táto stopa až štvornásobne vyššia.

Bez zohľadnenia vyšších nákladov na elektrinu Slovalco patrí medzi dve najefektívnejšie fabriky Norsk Hydro. Pre jej zefektívnenie sa urobilo veľmi veľa, no vysoké ceny elektriny na Slovensku ju limitujú.

Koronakríza a čipová kríza ukázali, že v strategických materiáloch sa nedá vždy spoľahnúť iba na dovozy z Ázie. Vlastná výroba hliníka je pre Slovensko o to významnejšia, že dopyt po ňom neustále rastie, lebo patrí medzi ľahké kovy. Po širokom presadení v stavebníctve sa čoraz viac využíva napríklad aj v automobilovom priemysle. Hliník nehrdzavie, a tak sa s ním dá časom počítať aj pri výrobe lodí či železničných vagónov. Hliník sa dá aj neobmedzene recyklovať bez zmeny kvality suroviny.

Žiar nad Hronom chce zmodernizovať dom kultúry aj priestory MsKC

teraz.sk | 19.12.2021 | TASR

Dom kultúry v Žiari nad Hronom už čiastočnou obnovou prešiel, aktuálny projekt mesta počíta s rekonštrukciou divadelnej sály.

Samospráva Žiaru nad Hronom chce zmodernizovať interiér domu kultúry aj priestory mestského kultúrneho centra (MsKC). Ako informovala na svojej oficiálnej webovej stránke, poslanci mesta na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva schválili podanie žiadostí na získanie dotácií pre oba projekty. Dom kultúry v Žiari nad Hronom už čiastočnou obnovou prešiel, aktuálny projekt mesta počíta s rekonštrukciou divadelnej sály. Tá pozostáva z výmeny podlahy pod sedadlami, rekonštrukcie obvodových drevených stien, renovácie prednej strany javiska či výmeny pôvodného vstupu za automatické bezdotykové dvere. Celkový rozpočet projektu dosahuje vyše 80.000 eur. V súvislosti s vyhlásenou výzvou Ministerstva kultúry SR sa chce samospráva uchádzať aj o finančné prostriedky na modernizáciu vybavenia interiéru MsKC. “Projekt je zameraný na modernizáciu a rekonštrukciu toaliet a na modernizáciu kinotechniky,” priblížila projektová manažérka mesta Ľudmila Paššáková s tým, že modernizácia kultúrneho strediska by mala stáť 200.000 eur.

Prologis predal svoj logistický park v Žiari nad Hronom

systemylogistiky.sk | 15.12.2021 | redakcia

Spoločnosť Prologis, globálny líder v oblasti logistických nehnuteľností, predal neobsadený logistický park v Žiari nad Hronom spoločnosti Tatra Asset Management. Sprostredkovateľom transakcie bola poradenská spoločnosť CBRE.

Niekdajší Prologis Park Žiar bol dokončený v roku 2019, pričom jediná budova v parku má rozlohu 21 000 metrov štvorcových. Táto nehnuteľnosť pôvodne vznikala na mieru pre konkrétneho zákazníka a disponuje moderným LED osvetlením a inteligentnými systémami na vzdialenú správu spotreby energií.

Predaj logistického parku v Žiari nad Hronom je v súlade s investičnou stratégiou spoločnosti Prologis, ktorá kladie dôraz na kľúčové trhy, akým je v prípade Slovenska napríklad Bratislava. Prologis Park Bratislava je najväčším distribučným centrom v regióne strednej Európy a jeho nízka neobsadenosť svedčí o atraktivite tejto lokality pre široké spektrum zákazníkov – od drobnej výroby, logistiky až po maloobchod a e-commerce.

„Predajom Prologis Park Žiar získavame kapitál na ďalší rozvoj a investície na kľúčových trhoch. Naše aktivity na Slovensku sa sústredia na okolie hlavného mesta,“ uvádza Martin Baláž, viceprezident a country manager Prologis v Českej republike a na Slovensku.

Žiar nad Hronom bude hospodáriť s rozpočtom vyše 18.200.000 eur

teraz.sk | 13.12.2021 | TASR

Z investícií je v roku 2022 pre samosprávu prioritou dokončenie rekonštrukcie krytej plavárne, ktorá by mohla prvých návštevníkov privítať už koncom budúceho roka.

Žiar nad Hronom 13. decembra (TASR) – Samospráva Žiaru nad Hronom bude v budúcom roku hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom vo výške viac ako 18.200.000 eur. Rozpočet schválili mestskí poslanci na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva (MsZ). Rozpočet mesta na rok 2022 predstavuje na strane príjmov i na strane celkových výdavkov sumu 18.278.530 eur. Najvyššiu časť príjmov mesta, a to viac ako 10.700.000 eur, tvoria daňové príjmy. Z investícií je v roku 2022 pre samosprávu prioritou dokončenie rekonštrukcie krytej plavárne, ktorá by mohla prvých návštevníkov privítať už koncom budúceho roka. „V rámci schvaľovania rozpočtu poslanci schválili napríklad 700.000 eur pre Technické služby Žiar nad Hronom na financovanie rekonštrukcie mestskej krytej plavárne v roku 2022, ale aj 3000 eur pre miestnu organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu na obnovu populácie rýb v rieke Hron,“ informovala samospráva na svojom oficiálnom webe. Ako vyplýva z materiálu k návrhu rozpočtu, ktorý bol predložený na ostatné zasadnutie MsZ, takmer 2.700.000 eur vyčlenilo mesto v rozpočte na program Životné prostredie a infraštruktúra. Okrem údržby chodníkov a ciest či úpravy miestnych komunikácií plánuje samospráva investovať aj do environmentálnej oblasti. Novou výsadbou chce zachovať biodiverzitu zelene mesta, v oblasti odpadového hospodárstva chce naďalej znižovať množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládku a rozšíriť separovaný zber odpadu o ďalšie zložky.

V žiarskej nemocnici sú lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou plné

teraz.sk | 9.12.2021 | TASR

V nemocnici v Žiari nad Hronom je aktuálne hospitalizovaných 47 pacientov s ochorením COVID-19, lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou (UPV) sú naplnené na maximum. Pre TASR to uviedla PR špecialistka siete nemocníc Svet zdravia Bianka Krejčíová. “Podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje päť pacientov, čo predstavuje plné obsadenie reprofilovaných lôžok. Všetci ventilovaní pacienti sú neočkovaní,” doplnila Krejčíová. Počet hospitalizovaných pacientov s novým koronavírusuom v žiarskej nemocnici v uplynulých týždňoch presiahol i maximum z druhej vlny pandémie. V súčasnosti je trend hospitalizácií v nemocnici stále stúpajúci, denný príjem však už nie je návalový. “V porovnaní s druhou vlnou pandémie musíme poukázať na to, že pacienti prichádzajú na hospitalizáciu do nemocnice v pokročilom štádiu ochorenia, a teda neskoro. Hospitalizovaní pacienti vyžadujú dlhodobú a náročnú starostlivosť, preto je obsadenosť reprofilovaných lôžok skoro plná,” dodala Krejčíová. Aj v nemocnici v Žiari nad Hronom už začali pri liečbe ochorenia COVID-19 s podávaním monoklonálnych protilátok. Doposiaľ ich dostalo desať hospitalizovaných, aktuálne sa pracuje aj na spustení ich podávania v ambulanciách. Vďaka získaným skúsenostiam a očkovaniu sa v nemocnici podarilo znížiť i úmrtnosť hospitalizovaných pacientov. “Počas druhej vlny pandémie podľahlo ochoreniu COVID–19 30 percent z hospitalizovaných pacientov. Aktuálne vníma nemocnica zlepšenie o päť percent,” spresnila Krejčíová.

V pôrodnici už začali používať bylinnú náparku

Plus jeden deň | 9.12.2021 | TASR

Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení nemocnice v Žiari nad Hronom začali s používaním bylinnej náparky. Procedúra má napomáhať uvoľneniu pôrodných ciest budúcich mamičiek. „Je bežne používaná vo viacerých pôrodniciach, napríklad vo Fakultnej nemocnici Ostrava i vo vítkovickej pôrodnici, v Krnove, v Jihlave, vo Vsetíne a v ďalších, a to s pozitívnym hodnotením od rodičiek aj personálu pôrodníc,“ uviedla doktorka gynekologickopôrodníckeho oddelenia žiarskej nemocnice Monika Zimanová. Nenáročnosť podania, bezpečnosť pri dodržaní základných odporúčaní a celkovo priaznivý vplyv na rodičku a pôrodný proces hovorí podľa doktorky v jej prospech.

Namiesto zábavy na stužkovej maturanti utekali do nemocnice: Na tento zážitok len tak nezabudnú!

cas.sk | 1.12.2021 | Nový Čas

Lockdown im zhatil plány. Oni sa však nezdali. Napriek tomu, že si nemohli užiť zábavu na stužkovej slávnosti, sa rozhodli stretnúť a svoj čas venovať inému zážitku.

Nepopíjajú šampanské a nespievajú “Navždy sa zachová, v pamäti stužková…”, no namiesto toho zachraňujú životy! Vtedy, keď je to treba ako soľ. Viaceré transfúzne stanice totiž ohlásili, že majú nedostatok krvi.

Hoci si nezatancovali spolu v kulturáku, veľa vecí im ich slávnostný deň pripomenulo aj v nemocnici. "Slávnostný príhovor, zelená výzdoba, odznaky, testament či vínový pohár s vygravírovaným nápisom stužková so symbolickou kvapkou krvi. To všetko čakalo na študentov, ktorí prišli darovať krv na hematologicko-transfúziologické oddelenie nemocnice v Žiari nad Hronom. Keďže v súčasnej situácii stužkové slávnosti nezažijú, nemocnice siete Svet zdravia pripravili pre maturantov originálny zážitok. Symbolickú stužkovú sa rozhodli zachovať v krvi a aspoň takto im poďakovať za to, že myslia na ostatných. Každý z maturantov si navyše odniesol pamätnú medailu z limitovanej edície, ktorú sa im pri tejto príležitosti rozhodla špeciálne vyrobiť Mincovňa Kremnica," informovala sieť nemocníc Svet Zdravia.

Maturanti zo Žiaru nad Hronom sa pripojili do odvážnej akcie, ktorú absolvovali už aj gymnazisti zo Spišskej Novej Vsi. „Sme veľmi radi, že sme pre maturantov mohli pripraviť tento výnimočný deň. Aspoň takto sa im môžeme čiastočne odvďačiť za to, že darovali tú najvzácnejšiu tekutinu. Tohtoroční maturanti síce vinou pandémie prídu o svoju originálnu stužkovú, ale veríme, že ich prvé darovanie krvi a malá slávnosť, ktorú sme pre nich pripravili, zostane nezabudnuteľným zážitkom. Ich čin je veľkým dôkazom ľudskosti a malilinkou skúškou z dospelosti. Rovnako my nezabudneme na to, ako sa rozhodli pomôcť všetkým, ktorí to budú potrebovať. Dúfam, že pre viacerých z nich sa darovanie krvi stane tradíciou,“ povedal Ivan Mokrý, riaditeľ nemocnice v Žiari nad Hronom.

Ušľachtilá akcia zaujala aj kremnické mincovne. „Ani nám neunikla správa v médiách o výzve hematologicko-transfúziologického oddelenia Nemocníc Svet zdravia, do ktorej sa zapojili študenti viacerých stredných škôl. Keď sme videli reportáž o tejto zaujímavej akcii nemocníc a maturantov, tak sme neváhali a rozhodli sme sa, že sa do tohto zaujímavého projektu zapojíme aj my. Ako inak, než výrobou pamätných medailí, ktoré študentom tento špeciálny deň budú pripomínať navždy. Lebo čo je vyrazené v kove, je trvácne tak dlho, ako dobrý pocit z vykonania dobrého skutku,“ poznamenala Ivana Koreňová, vedúca oddelenia marketingu Mincovne Kremnica.

Žiar nad Hronom dokončil Domov pri kaštieli, privíta prvých klientov

teraz.sk | 30.11.2021 | TASR

O klientov a chod zariadenia sa bude v budúcnosti starať približne 30-členný personál vrátane opatrovateliek či zdravotných sestier.

Mesto Žiar nad Hronom dokončilo projekt nového zariadenia pre seniorov (ZPS), ktoré v uplynulých rokoch budovalo v prístavbe biskupského kaštieľa. Domov pri kaštieli privíta prvých klientov už začiatkom decembra. Na tlačovom brífingu o tom v utorok informoval primátor mesta Peter Antal. Nové ZPS je výsledkom viac ako dva a pol ročnej práce samosprávy, ktorej sa v roku 2018 podarilo kúpiť historický biskupský kaštieľ aj s priľahlými budovami. Domov dôchodcov vznikol v prístavbe kaštieľa, v ktorej do roku 2019 sídlila škola. “Hľadali sme zmysluplné využitie tejto budovy. Dlhodobo sme pociťovali potrebu vybudovať takéto zariadenie pre zhruba stovku ľudí, ktorých sme už v tom čase mali v poradovníku alebo v žiadostiach o zaradenie do sociálneho zariadenia,” vysvetlil Antal. Na snímke primátor mesta Žiar nad Hronom Peter Antal (vľavo) s personálom Domova pri kaštieli 30. novembra 2021. Foto: TASR - Lukáš Mužla

Domov pri kaštieli má kapacitu 40 klientov s rôznym stupňom odkázanosti. V zrekonštruovaných a moderne zariadených priestoroch sa nachádza jedáleň, zimná záhrada, viacúčelová terapeutická miestnosť či kuchynka. Klienti budú ubytovaní v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením. V exteriéri budú mať k dispozícii i komunitnú záhradu. “Zariadenie otvárame v decembri. Prví klienti budú samoplatcovia, od 1. januára bude systém v režime spolufinancovania štátu,” uviedol primátor. Ako priblížila vedúca odboru starostlivosti o obyvateľa Mestského úradu Žiar nad Hronom Monika Minárová, o umiestnenie do Domova pri kaštieli doposiaľ požiadali zhruba dve desiatky seniorov.

V Domove pri kaštieli sa o klientov a chod zariadenia bude v budúcnosti starať približne 30-členný personál vrátane opatrovateliek či zdravotných sestier. Mesto pred otvorením zariadenia obdržalo vyše 400 žiadostí o zamestnanie, personál bude postupne obsadzovať s pribúdaním ďalších klientov. Celkové náklady na vybudovanie ZPS samospráva vyčíslila na 1,7 milióna eur bez predchádzajúcich výdavkov na kúpu kaštieľa. Na dovybavenie zariadenia získalo mesto dotáciu od Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške 150.000 eur, ďalších 733.000 eur z rozpočtu tvoril úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Na ventilácii sme nemali zaočkovaného!

Plus jeden deň | 30.11.2021 | Kristína Mindáková

Diakon a primár zo žiarskej nemocnice Štefan Paľúch vidí jedinú možnosť na zvládnutie pandémie – vakcínu!

Žiar nad Hronom - Štefan Paľúch je diakonom a zároveň primárom oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Žiari nad Hronom. Biely plášť nosí už takmer 30 rokov a aktuálne sa stará aj o pacientov s ochorením COVID–19. Tvrdí, že nikdy nezažil náročnejšie obdobie. V rozhovore prezradil, čo sa deje s pacientom po prevezení do nemocnice, čo vníma ako najväčší problém a prečo každému radí dať sa zaočkovať.

Ako to vlastne vyzerá, keď vám privezú pacienta s covidom?

- Sú dve možnosti. Buď sa k nám pacient dostáva zvonku, keď už môže prísť zaintubovaný, to znamená, že ho rovno napájame na umelé pľúca a robíme ďalšie úkony. Alebo nás kolegovia z covid oddelenia informujú, že stav pacienta sa zhoršil a vtedy už intubujeme priamo na covid oddelení alebo na našom. Napájame ho na umelé pľúca, uvádzame ho do umelého spánku, zaisťujú sa veľké cievne vstupy a začína sa komplexná liečba vrátane antibiotík, v niektorých prípadoch liekov na podporu činnosti srdca.

Koľko to trvá?

- Takto sa lieči niekoľko dní. Pokiaľ sa pacient zastabilizuje a stále nie je odpojiteľný od umelých pľúc, pristupujeme k tzv. tracheostómii, to znamená, že sa mu robí otvor na krku, cez ktorý doň dýchajú prístroje. Ďalej sa snažíme vyviesť ho z umelého spánku a rozdýchavať, aby začal sám dýchať.

Ako sa počas pandémie zmenila vaša práca?

- Momentálne máme covid oddelenie s piatimi lôžkami. Keďže musíme liečiť aj necovidových pacientov, ventilátory sú pripravené aj v rámci jednotky intenzívnej starostlivosti chirurgického oddelenia, kde máme dve lôžka pre intenzivistických pacientov.

Máte aj pacientov z iných častí Slovenska?

- V rámci výpomoci pomáhame ďalším nemocniciam. Mali sme pacientku z Čadce, Martina, Krompách i Nového Mesta nad Váhom.

V čom je pre vás COVID-19 špecifický?

- Všetko je pre nás nové. Počas prvej a druhej vlny sme sa naučili veľa vecí, čo sa týka liečebných postupov, liekov a podobne, ale teraz je to náročnejšie tým, že pacientov je jednoducho viac, sú v oveľa ťažšom stave ako predtým a vyššia je aj úmrtnosť. Tiež sa k nám dostávajú mladší pacienti.

Lekári sa zhodujú, že drvivá väčšina pacientov v ťažkom stave je nezaočkovaná. Platí to aj vo vašej nemocnici?

- Dodnes sme na našom oddelení mali iba neočkovaných pacientov. Na umelej pľúcnej ventilácii nebol ani jeden očkovaný.

Zažili ste už niekedy podobne ťažké obdobie?

- Nikdy. Na väčšie množstvo pacientov sme boli zvyknutí, ale fungovali sme v systéme, že sme pracovali, pacientov liečili, vyliečili a poslali späť do života. Samozrejme, aj vtedy niektorí zomierali, no nebolo to v takom množstve, ako je to teraz. Covid je veľmi zákerný a ťažko zvládnuteľný práve v tom, že pacienta liečite, venujete mu veľa času a energie. Sú to dni a noci, pretože samotná liečba je dlhá, no aj tak sa veľakrát stane, že vaše úsilie vyjde nazmar, pretože pacient nakoniec aj tak zomrie.

Čo vtedy cítite?

- Je to frustrujúce až deprimujúce. Musíme robiť aj s príbuznými, venovať sa im, všetko vysvetľovať, povzbudzovať. Je to náročné aj fyzicky, pretože stavy, s ktorými sa tu stretávame, sú naozaj ťažké. Mám pocit, že ľudia vonku si to stále neuvedomujú alebo nechcú uvedomovať, že to nie je žiadna „chrípôčka“ ani nachladnutie, ale zákerné ochorenie, ktoré dokáže tak poškodiť pacienta, že mu doslova zlikviduje pľúca. Človek jednoducho nemá čím dýchať a musí zomrieť. Iná možnosť tam nie je, pretože dýchanie je jedna zo základných životných funkcií popri krvnom obehu, a ak nám pľúca nefungujú, nemáme čím dýchať a pľúca sú zničené, tak je to fatálne.

Spomínali ste, že sa to týka aj mladších ročníkov. No ktoré prevládajú?

- Väčšina pacientov je od 55 do 70 rokov, ale najmladší pacient, ktorý počas tretej vlny zomrel na našom oddelení, mal len 43 rokov. Nebol vôbec chronicky chorý, nemal žiadne komplikujúce ochorenie, bol iba obézny.

Ako dlho zostávajú v nemocnici mladší pacienti v porovnaní so staršími?

- Mladší pacienti to znášajú ľahšie, pretože väčšinou nemajú iné komplikujúce ochorenia, ale stále zdôrazňujeme, že choroba môže postihnúť aj mladšieho človeka. Nie je to choroba starých ľudí, chorých a tých, ktorí majú rôzne komplikujúce ochorenia. Je to ochorenie, ktoré ohrozuje každého jedného človeka, len s tým rozdielom, že starší ľudia s pridruženými ochoreniami sú, dá sa povedať, takmer s istotou odsúdení na smrť. Organizmus jednoducho nemá šancu ochorenie zvládnuť, čo však neznamená, že na COVID19 nemôže zomrieť mladý a dovtedy úplne zdravý človek.

Čo považujete za najvážnejší problém v súvislosti s liečbou COVID-19?

- Že nemocnice sa nedajú donekonečna nafukovať a veľkým problémom je najmä chýbajúci personál. Darmo budeme mať nakúpené desiatky a stovky ventilátorov, keď ich nemá kto obsluhovať. Liečiť pacienta pomocou umelej ventilačnej podpory nie je nič jednoduché. Na to musíte mať niekoľkoročnú prax, aby ste s týmto prístrojom vedeli robiť. Nie je to len o tom, že ho zapnem a vypnem.

Mali ste už aj vy koronavírus?

- Áno, v januári, po prvej dávke očkovania. S ľahším priebehom a myslím si, že veľkú úlohu zohralo práve očkovanie. Žiaľ, nestihol som už druhú dávku, takže ešte nebolo vytvorené dostatočné množstvo protilátok. Som však presvedčený, že aj vďaka tomu to dopadlo celkom dobre. Tri dni som mal teploty, úporný kašeľ, pre ktorý som nemohol v noci spávať, no postupne to prešlo. Stále však na sebe pozorujem zníženú výkonnosť, nie je taká, aká by mala byť alebo aká bola predtým. Myslím si, že určité stopy to na mne zanechalo už natrvalo.

Neobávate sa, že sa môžete v práci nakaziť a ohroziť aj blízkych či rodinu?

- Určité obavy sú vždy. Našťastie sme všetci zaočkovaní tromi dávkami a vieme, že aj keby sme sa nakazili, priebeh by nebol taký dramatický, aký by mohol byť bez očkovania.

Spomínali ste, že sto percent pacientov u vás je neočkovaných. Rozprávate sa s ich blízkymi o očkovaní alebo sa ich snažíte prehovárať?

- Snažíme sa to vysvetľovať najmä príbuzným. Žiaľ, až vtedy, keď sa k nám dostanú ich najbližší, si mnohí začínajú uvedomovať, že to mali asi riešiť inak a mali sa dať očkovať. Vtedy však býva už neskoro.

Keď sa neočkovaní pacienti napokon vyliečia, s akým nastavením odchádzajú z nemocnice? Zmenia svoj pohľad na ochorenie?

- Podľa skúseností s našimi pacientmi určite áno. Dokonca aj dnes mi povedala jedna pani, že ak to mamina zvládne, sú jednoznačne rozhodnuté dať sa očkovať. Je hrozné, že veľa ľudí nám zomiera a – dovolím si povedať úplne zbytočne.

Ako môžeme pandémiu čo najlepšie prekonať?

- Očkovanie je podľa mňa momentálne jediná cesta, ktorou sa dá ísť. Treba sa naozaj zamyslieť, uvažovať rozumne, racionálne, dať si poradiť od odborníkov a od tých, ktorí s tým dennodenne robíme. Zároveň nepočúvať ľudí, ktorí sa tomu nerozumejú, nečítať hoaxy, nepočúvať politikov, ktorí z toho vytĺkajú kapitál a vyjadrujú sa k veciam, ktorým buď vôbec nerozumejú, alebo ich podsúvajú takým štýlom, že klamú verejnosť.

Mnohí chorí sa radšej liečia doma a berú rôzne lieky. Často sa však liečia nesprávne a strácajú čas, takže keď prídu do nemocnice, býva už neskoro!

Veľa lekárov vraví, že u niektorých pacientov už dopredu vedia, že majú malú šancu na prežitie. „Je to veľmi individuálne, pretože niekedy naozaj môže dôjsť aj k náhlemu úmrtiu. Pri liečbe, ktorú podávame, kam patria aj lieky určené na zabránenie zrážaniu krvi a tvorbe embolických príhod, sa môže stať aj to, že pacient napriek tejto liečbe dostane embóliu a vtedy zomiera náhle. Stav väčšiny pacientov, ktorých sme tu mali, sa zhoršoval postupne. Nejaký čas sa javili, že sú na tom lepšie, ale po istom čase sa ,zlomili‘,“ vraví Štefan Paľúch.

Podľa jeho slov je väčšina prípadov taká, že pacienti postupne spejú k zlému záveru, pretože sa vyčerpajú rezervy organizmu, ktoré možno pacient dovtedy mal. „Preto je aj veľmi dôležité, aby sa dostali do nemocnice čo najskôr. Máme skúsenosti z druhej vlny a je to tak aj teraz, že mnohí sa liečia doma, berú rôzne lieky, často to však robia nesprávne a strácajú preto čas. Veľakrát, keď sa dostávajú do nemocnice, už môže byť neskoro, a hoci je tu vždy snaha o záchranu pacienta, môže sa to skončiť veľmi zle,“ zdôrazňuje lekár.

Potvrdzuje aj fakt, že v niektorých nemocniciach sa musia rozhodovať medzi pacientmi a vyberať tých, ktorí majú reálnu šancu prežiť. „Nie je to nič nové ani tajné. Dokonca boli pripravené dokumenty v rámci ministerstva zdravotníctva, kde sa naozaj robia určité ‚skórovacie‘ systémy a vyberajú sa pacienti, ktorí majú reálnu šancu na prežitie, pretože čím má pacient vyšší vek a čím viac chorôb má, tým je jeho šanca na prežitie nižšia,“ dodáva Štefan Paľúch.

Zlievari expandujú za 30 miliónov eur

Hospodárske noviny | 29.11.2021 | Róbert Turza

Bratislava – Investície za desiatky miliónov eur a nové výrobné priestory za hranicami Slovenska. To sú aktuálne plány dvojice bratislavských podnikateľov Michala Hudobu a Adriána Stolára. Tí so svojou skupinou Heneken rozbiehali biznis s neželeznými kovmi v roku 2007. Odvtedy sa z nich stali obchodníci s rôznymi variáciami hliníka, horčíka, zinku či kremíka s centrálou v Bratislave a pobočkami v Hongkongu a New Yorku. Pred štyrmi rokmi sa však skupina rozhodla zaradiť do svojho portfólia aj výrobné kapacity. Pri Spišských Vlachoch kúpila vybudovanú modernú zlievareň hliníka, pred dvomi rokmi sa jej podarilo získať aj najväčšiu zinkovú zlievareň obsluhujúcu košickú Steelku a vlani zase spoločnosť Laná, ktorá je v Žiari nad Hronom pozostatkom Závodov Slovenského národného povstania. Expanzia však ani po veľkých nákupoch nestagnuje. Tentoraz Heneken oznámil dve veľké investície v podobe nových výrobných závodov, ktoré vyrastú na zelenej lúke v Srbsku a Turecku. „Výšku investície v Srbsku máme vyrátanú približne na 20 miliónov eur, zamestnáme v prvej fáze okolo 100 ľudí. Investícia v Turecku bude približne na úrovni desať miliónov eur v prvej fáze a zo začiatku zamestná 80 ľudí,“ potvrdil pre HN výkonný riaditeľ spoločnosti Michal Hudoba.

Obchodné dohody aj stimuly

Expanzia na Balkáne bola podľa vedenia firmy logickým krokom. Obchodná divízia skupiny tam pôsobí už roky, a tak bolo po tejto fáze prirodzené vstúpiť aj do výrobnej divízie ako na Slovensku. Produktom má byť hliníkový čap, ktorý sa dlhodobo nachádza v portfóliu Henekenu, ale len ako obchodný artikel. Výhodou Srbska je navyše dobrá dostupnosť, ako aj to, že podobná fabrika na tamojšom trhu neexistuje. Ďalším plusom sú aj dohody krajiny o voľnom obchode. „Ide o dohody, ktoré má Srbsko napríklad s Európskou úniou, ako aj s krajinami Euroázijského hospodárskeho spoločenstva,“ konštatuje šéf Slovenskej rady exportérov Lukáš Parízek. Jeho organizácia bola podľa vedenia Henekenu nápomocná pri komunikácii s vládou a pri ďalšom dôležitom bode. „Srbsko ponúka významné investičné stimuly. Teda niečo, čo majú u nás prevažne zahraniční investori,“ konštatuje Hudoba.

V Turecku čoskoro začnú

Koncom budúceho roka by mala byť spustená aj výroba ďalšieho veľkého projektu. Ten si v Turecku, kde Heneken rovnako pôsobí obchodne, vyžiada investíciu na úrovni desať miliónov eur. Výsledkom bude recyklácia hliníka s ročnou kapacitou na úrovni 20-tisíc ton hliníkových zliatin. „Technológie už máme z veľkej časti pripravené. Profilom pôjde o fabriku veľmi podobnú tej v Spišských Vlachoch,“ uviedol Hudoba. Investícia je joint venture s miestnym partnerom. Heneken pritom v projekte zastáva majoritnú časť s podielom na úrovni 75 percent. Rozhodujúca cena energií Podľa Parízeka majú tieto dva trhy niekoľko výhod. Jednou je poloha a priaznivé napojenie na medzinárodné logistické reťazce prostredníctvom cestnej a železničnej infraštruktúry, prípadne námornej prepravy. To znižuje náklady a zrýchľuje odberateľsko-dodávateľskú synergiu. Výhodou sú aj spomínané obchodné dohody a mimoriadne dôležitá je pre výrobcu cena energií. Tá na porovnanie bola v marci tohto roka podľa portálu Globalpetrolprices.com v Turecku na úrovni 72 eur za megawatthodinu, v Srbsku 94 eur a na Slovensku si za ňu výrobné podniky zaplatili 155 eur. Heneken ročne vyrobí stotisíc ton materiálu. Vlani vykázal tržby 140 miliónov eur a zisky mu medziročne násobne vzrástli.

Syn chce na notársky úrad po podozrivých rodičoch

Denník N | 23.11.2021 | VERONIKA PRUŠOVÁ

Viliam Kutenič vyhral výberové konanie, no ministerka spravodlivosti váha s vymenovaním. S notárskym úradom jeho rodičov sa spájajú pochybné vydržania, za ktoré je jeho mama Mária Kuteničová obvinená

Žiaru nad Hronom chýba už viac ako rok notár. A hoci výberovým konaním prešiel kandidát, stále nie je isté, či notársky úrad obsadí. Ide o Viliama Kuteniča, syna niekdajších žiarskych notárov Márie a Štefana Kuteničovcov, ktorí sa s úradom nelúčili s najlepšou povesťou.

Keď končil jeho otec Štefan Kutenič, mal na krku disciplinárne konanie. Rovnako aj matka Mária, ktorá je zároveň obvinená zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z podvodu. Obvinenie súvisí s výkonom notárky. V prípade notárskej rodiny je veľké podozrenie, že syn a úspešný kandidát o pochybnom úradovaní svojich rodičov vedel a dokonca z neho profitoval. Ministerka spravodlivosti preto váha, či ho do funkcie vymenuje.

NA NOTÁROV MNOHÍ NESPOMÍNAJÚ V DOBROM

Notársky úrad Kuteničovcov v Žiari nad Hronom bol neprehliadnuteľný. Miestni ho veľmi dobre poznali, rovnako ako aj notársky manželský pár. Štefan Kutenič nie je notárom od konca roka 2019, keď sa úradu vzdal pre dosiahnutie veku 67 rokov. Niekdajší šéf Notárskej komory SR sa lúčil s dlhoročnou profesiou s disciplinárnym konaním na krku. A hoci notárom od januára 2020 už nebol, Denník N ho zastihol práve v úrade. Zamestnal sa totiž u svojej manželky. Prečo bol disciplinárne stíhaný, komora aj ministerstvo spravodlivosti tajili. Návrh však súvisel s kontrolou, ktorú ministerstvo urobilo v Kuteničovom úrade ešte začiatkom roka 2018. Kontrolu spustila medializácia pochybných vydržaní, ktoré ako notárka osvedčovala jeho manželka. Tá mala kanceláriu hneď vedľa. Aj na ňu bol v roku 2018 podaný disciplinárny návrh, ale i trestné oznámenie. Kuteničová sa funkcie vzdala vlani v lete. Napísala žiadosť ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej, ktorá ju bez váhania podpísala. Ak by sa Kuteničová nevzdala sama, pre dosiahnutie veku by koncom roka 2020 o úrad aj tak prišla. Vzdaním sa funkcie dosiahla, že už nebola disciplinárne stíhaná. Obvineniu zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z podvodu sa však takýmto spôsobom nedokázala vyhnúť. Vyšetrovateľ ju obvinil ešte vlani v polovici mája, a hoci voči tomu podala sťažnosť, prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne jej sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Vyšetrovanie notárky stále prebieha, potvrdil hovorca trenčianskej prokuratúry Marián Sipavý.

NA PODVODY SA DOŠLO NÁHODOU

Kuteničovú vyšetrujú pre pochybné vydržania pozemkov, ktoré osvedčovala. Na to, aby niekto mohol takýmto spôsobom získať pozemok, platili v minulosti prísne pravidlá. Základom bolo, že ten, kto chcel takto parcely nadobudnúť, musel preukázať, že ich nepretržite užíva minimálne desať rokov. Notár však nemohol vydržanie osvedčiť bez toho, aby v zápisnici neboli vyjadrenia dotknutých o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Teda vyjadrenia posledných vlastníkov pozemkov, respektíve ich nástupcov, ale aj obce; v prípade neznámych vlastníkov Slovenského pozemkového fondu. Notári aj prispením Kuteničovej prípadu stratili právomoc osvedčovať vydržania. Novú úpravu, ktorá presunula kompetencie výlučne na súdy, presadila ministerka Kolíková a začala platiť od januára tohto roka. V zápisniciach, ktoré osvedčovala Kuteničová, bolo hneď niekoľko zákonných nedostatkov. Zameriavala sa najmä na pôdu nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Ak by chcela postupovať v súlade so zákonom, v zápisniciach malo byť jeho vyjadrenie, že s vydržaním súhlasí. Nič také tam nebolo. Fond obchádzala, preto bolo ťažké na to prísť. Kuteničová však zároveň spravila niekoľko chýb, ktorými na seba upozornila. V niektorých prípadoch totiž obrala o pozemky nie neznámych, ale živých vlastníkov. A tí náhodou prišli na to, že pozemky, ktoré zdedili často po predkoch, už nevlastnia. To je prípad aj dnes už nebohej Emílie Šrámekovej z obce pri Žiari. Pred rokmi chcela prepísať na vnuka dávno zdedené parcely. Na úrade jej povedali, že ich už nemá. „Sú ukradnuté,“ oznámili jej na katastri. „A to sa dá len tak ukradnúť?“ ostala zaskočená vtedy vyše 80-ročná stará pani. Emília Šrámeková sa začala súdiť a súd vyhrala. V rozsudku súd skonštatoval, že notárka Kuteničová porušila zákon.

DOKÁZALA VYUŽIŤ AJ VLASTNÚ MATKU A OTCA

Kuteničová na pochybné vydržania využívala najčastejšie niekoho známeho. Často to boli rodinní priatelia Rafaelisovci, ktorí však na polícii vypovedali, že ich notárka oklamala a podviedla. Na podvody však dokázala využiť aj vlastnú, ťažko chorú matku aj otca. Známy je prípad, keď Kuteničová spísala notársku zápisnicu o vydržaní pozemkov pre svoju mamu. V zápisnici pritom uviedla, že sa na jej úrad dostavila pre ňu „osoba menom a osobne neznáma“. Na svojho otca zase dokázala rýchlo akože kúpnou zmluvou previesť iné pozemky, pri ktorých v minulosti osvedčovala vydržanie. Kupovať ich mal od už spomínaného rodinného priateľa Kuteničovcov Rafaelisa. A ten ich získal kúpou od majiteľky, ktorá pozemky získala vydržaním, a to dva dni pred Vianocami v roku 2009. Do mája 2010 už boli pritom prepísané na Kuteničovej otca, ktorý následne po pár dňoch zomiera. Rýchle prevody, aby sa čo najťažšie vystopovali pôvodní vlastníci, boli súčasťou notárkinej taktiky. Ľahko dohľadateľní na internete sú totiž na listoch vlastníctva len aktuálni vlastníci. Históriu listov vlastníctva si treba vyžiadať osobne na katastrálnych úradoch. Okrem toho mnohé parcely už prešli pozemkovými úpravami, takže spätne sa pozrieť na ich minulosť je náročné.

DARILO SA JEJ TRESTU VYHÝBAŤ

Na zápisnicu o vydržaní pozemkov pre Kuteničovej matku došli na ministerstve spravodlivosti v roku 2012. Vtedajšia ministerka Lucia Žitňanská podala podnet na notársku komoru, ale aj na generálnu prokuratúru. Disciplinárne, ale aj trestné stíhanie išlo dostratena. Kuteničová vo svojej aktivite pokračovala, a tak na seba pútala pozornosť. V roku 2018, keď bola Žitňanská opäť ministerkou, dala urobiť u Kuteničovcov veľkú kontrolu. Výsledkom boli disciplinárne návrhy, ale znovu aj podnet na prokuratúru. Tento prípad nie je neznámy ani pre súčasnú ministerku Kolíkovú, ktorá v tom čase bola štátnou tajomníčkou.

POZEMKY KONČILI PRÁVE U SYNA

A čo má s pochybeniami rodičov ich syn a úspešný kandidát na nového žiarskeho notára Viliam Kutenič? Notársku kariéru mu môžu zmariť podozrenia, že o pochybných vydržaniach, ktoré sa osvedčovali na úrade jeho rodičov, vedel. Mnohé takto vydržané pozemky totiž končili práve v jeho vlastníctve. Tie, ktoré získala jeho stará matka, od nej napríklad odkúpil. Pozemky, ktoré skončili na liste vlastníctva jeho starého otca, zase zdedil. Niektoré pozemky zase údajne kupoval od Rafaelisovcov, pričom Mária Rafaelisová vyhlásila, že o tomto predaji pre Viliama nič nevedela. Denníku N sa s ním podarilo skontaktovať, no na otázky neodpovedal. Nevysvetlil, či o pochybnom pôvode pozemkov, ktoré skončili v jeho vlastníctve, vedel. Keď polícia začala vyšetrovať jeho matku, on odmietol vypovedať, čo bolo jeho právo. V uznesení o vznesení obvinenia Márie Kuteničovej vyšetrovateľ pritom kúpne zmluvy, prostredníctvom ktorých vydržané pozemky končili u Viliama Kuteniča, označil za fiktívne. Hodnotu týchto pozemkov, ktoré sú v okolí Žiaru nad Hronom, znalci odhadli na vyše 43-tisíc eur. Bývalej notárke hrozí trest od siedmich do dvanástich rokov.

V MINULOSTI UŽ NOTÁRA NEVYMENOVALA

Na ministerstve teraz rozmýšľajú, čo s úspešným kandidátom. Notársky poriadok, ktorým by sa mala ministerka v tomto prípade riadiť, ustanovuje len to, že minister spravodlivosti vymenuje notára na základe výsledkov výberového konania. Zároveň ustanovuje podmienky, za akých môže byť úspešný uchádzač vymenovaný za notára. „Avšak pravdou je, že v minulosti sa už stalo, že minister spravodlivosti nevymenoval úspešného uchádzača,“ reagoval hovorca ministerky Peter Bubla. O tom, že sporne vydržané pozemky končili vo vlastníctve Viliama Kuteniča, na ministerstve doposiaľ nevedeli. Na otázku, či by táto skutočnosť mohla byť prekážkou jeho vymenovania za notára, ministerka odpovedala, že „ak by som mala takéto podanie, určite by som ho s plnou vážnosťou vyhodnotila“

VERONIKA PRUŠOVÁ reportérka

Notársku kariéru mu môžu zmariť podozrenia, že o pochybných vydržaniach, ktoré sa osvedčovali na úrade jeho rodičov, vedel. Mnohé takto vydržané pozemky totiž končili práve v jeho vlastníctve.

Rozsvietenie stromčeka v Žiari nad Hronom si verejnosť neužije

teraz.sk | 18.11.2021 | TASR

Súčasťou tohtoročnej vianočnej výzdoby na Námestí Matice slovenskej budú ozdoby na pouličnom osvetlení, betlehem či veniec so sviečkami umiestnený na fontáne.

Žiar nad Hronom 18. novembra (TASR) – Samospráva Žiaru nad Hronom pripravuje mikulášsky sprievod mestom s konským záprahom, uskutočniť by sa mal v predvečer sviatku svätého Mikuláša. Ako však mesto informovalo na svojom oficiálnom webe, tradičné podujatie v podobe rozsvietenia vianočného stromčeka na Námestí Matice slovenskej tento rok nebude. „Oproti minulému roku doplníme trasu sprievodu o niekoľko ďalších ulíc, aby sme uspokojili ešte viac detičiek, a najmä rodičov. Sprievod bude tvorený z klasických zimných postáv, ako sú čerti, anjeli, ale nebude chýbať ani snehová kráľovná a ďalšie obľúbené postavy,“ uviedol producent Mestského kultúrneho centra (MsKC) Janko Kulich. Ako dodal, návrh trasy mikulášskeho sprievodu zverejnia s dostatočným predstihom, aby ho verejnosť ešte mohla pripomienkovať. Súčasťou tohtoročnej vianočnej výzdoby na Námestí Matice slovenskej budú ozdoby na pouličnom osvetlení, betlehem či veniec so sviečkami umiestnený na fontáne. Chýbať nebude ani vianočný stromček, ktorý by mal na námestí pribudnúť 25. novembra. Rozsvieti ho tradične Mikuláš so svojím sprievodom, mesto však avizuje, že to bude bez prítomnosti verejnosti. „Už minulý rok nám ukázal, aká nebezpečná je táto časť akcie, na ktorej sa v jednom momente zídu stovky ľudí na námestí. Hromadné podujatia nie sú povolené. Nie je to bezpečné, a preto sprievod námestím len prejde bez zastavenia a stromček aj ozdoby v meste sa zapnú automaticky,“ vysvetlil Kulich. MsKC žiada verejnosť o pochopenie a verí, že k organizácii sviatočných podujatí sa bude môcť vrátiť opäť budúci rok.

Mesto postaví detské inkluzívne ihrisko

myziar.sme.sk | 17.11.2021 | SITA

ŽIAR NAD HRONOM. Nové detské inkluzívne ihrisko má vyrásť v oddychovej zóne Etapa v Žiari na Hronom. Ako mesto informuje na svojej webovej stránke, samospráva v týchto dňoch podpísala zmluvu o poskytnutí dotácie vo výške 45-tisíc eur s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Výstavba detského inkluzívneho ihriska je plánovaná v roku 2022.

Prvky inkluzívneho ihriska budú vhodné aj pre deti na invalidných vozíkoch, pričom bude mať deväť prvkov. „Z toho tri prvky budú bezbariérové, a to pieskovisko, hojdačka hniezdo a kolotoč. Ďalšie tri prvky sú veľká loď Nina, fitdráha a reťazové hojdačky pre štyri deti. Posledné tri prvky sú informačná tabuľa, altánok a sedem lavičiek,“ dodáva radnica.

Hlavným materiálom hracích prvkov je agátové drevo. „Povrchová úprava bude tvorená nátermi v prírodných odtieňoch, ktoré nechajú vyniknúť prirodzenú štruktúru dreva. Farebné dotvorenie prvkov bude v odtieňoch modrej, šedej či zelenej,“ uzatvára mesto.

Príbeh Slovalca: Pochovajú výnimočnú fabriku dotácie?

Trend | 11.11.2021 | Tomáš Mikulík

Nórska spoločnosť Hydro Aluminium, ktorá ovláda hlinikársku fabriku Slovalco v Žiari nad Hronom, vníma vyjadrenia ministra životného prostredia Jána Budaja, že niektoré energeticky náročné firmy by mali radšej odísť. Minister ako príklad uviedol aj Slovalco. Viceprezident Hydra Halvor Molland však pre TREND povedal, že zároveň oceňuje silnú podporu od iných politikov a zamestnávateľských zväzov.

Slovalco pritom prešlo jednou z najúspešnejších ekologických transformácií v rámci celej Európy. Sanácia kalového poľa v Žiari nad Hronom trvala od roku 2006 do roku 2012 a stála 55 miliónov eur. Je to najväčšia súkromná investíciu do ekológie na Slovensku.

Nebezpečná tradícia

Výroba hliníka v najvýznamnejšou hutníckom závode v strednej Európe má v Žiari nad Hronom takmer 70-ročnú tradíciu. Okrem množstva pracovných miest a viac ako šiestich miliónov ton vyprodukovaného hliníka výroba priniesla značnú environmentálnu záťaž. Životunebezpečné látky, ktoré od závodu prinášal vietor, sa postarali o likvidáciu obce Horné Opatovce. Ešte horšie bolo dedičstvo výroby oxidu hlinitého medzi rokmi 1958 a 1998, v dôsledku ktorého vznikla monumentálna skládka. Kto cestoval okolo Žiaru nad Hronom, nemohol ju prehliadnuť. Dĺžka tri kilometre, výška 43 metrov, červená farba. To sú rozmery 15-poschodového paneláka alebo tridsiatich futbalových ihrísk. A v tom 10 miliónov ton kalu.

V 50. rokoch nevymysleli nič lepšie, ako odpadový kal voziť na kopu. A keďže jeho miešanie s dažďovou vodou vytváralo alkalickú tekutinu, postavili hrádzu, ktorá mala zabrániť jej odtekaniu. V 90. rokoch ešte pribudla tesniaca stena zapustená sedem až 15 metrov pod zemou. Lenže zrážok pribúdalo a hrozilo pretečenie odkaliska. Situácia sa stávala neudržateľnou.

Úspešný ekopríbeh

Únik do podzemných vôd či rieky Hron by bol ekologickou katastrofou európskych rozmerov. Odčerpávanie vody nebolo dlhodobým riešením, a tak investor v roku 2006 rozbehol jedinečný projekt sanácie odkaliska, ktorý v Európe nemal obdobu. Celý proces stál 55 miliónov eur a skončil sa v roku 2012. Bol platený zo súkromných zdrojov skupiny Penta, ktorá podnik sprivatizovala.

Z červeného monumentu sa stal zelený kopec, ktorý už nie je rizikom a do kalu sa už nedostane dažďová voda. Fabriku pod novým menom Slovalco v súčasnosti ovláda jeden z najväčších výrobcov hliníka na svete, Hydro Aluminium. Hydro je jedným z najväčších producentov energie v Nórsku, ktorý výlučne z obnoviteľných zdrojov vyrába približne desatinu energie v krajine. V Žiari investoval do technológií, ktoré mu umožnili produkciu hliníka s najnižšími emisiami CO2 v odvetví.

Okrem ataku ministra životného prostredia v súčasnosti fabrika čelí najmä vysokým cenám energií. Na tie už pripadá viac ako polovica nákladov. Slovalco tak začína obmedzovať nerentabilnú výrobu s tým, že tento proces je len ťažko zvrátiteľný. Znovu naštartovať pece je totiž nesmierne zložité. Spoločnosť žiada štát o kompenzáciu vysokých cien energií, ako je to bežné v celej Európskej únii. Hlinikárňam v Nemecku, Nórsku, Slovinsku, Holandsku či vo Francúzsku kompenzuje náklady na vysokú cenu energie štát. Dôvodom je snaha zachrániť nízkouhlíkovú výrobu, ktorú by po jej likvidácii nahradil dovoz hliníky z Ázie, kde však produkuje s oveľa vyššou uhlíkovou stopou.

Mechanizmus kompenzácií je nastavený, štáty môžu s posvätením Únie refundovať firmám časť prostriedkov, ktoré zaplatia do environmentálneho fondu za emisné povolenky. Za minulý a tento rok sa takto do envirofondu vyzbierali na Slovensku stovky miliónov eur. Podľa schválených pravidiel mohol štát na kompenzácie využiť 18 miliónov, namiesto toho vláda vyplatila len tri milióny. Minister hospodárstva Richard Sulík navyše vyhlásil, že firma pomoc nepotrebuje, pretože má zvýšené príjmy z predaja hliníka, ktorého cena tiež rastie. Vyšlo však najavo, že mal zle spočítané podklady.

Zo Žiaru alebo z Číny

Hliník je pritom strategická surovina, dôležitá najmä pre automobilový priemysel. EÚ zdôrazňuje jeho dôležitosť aj pri plnení klimatických cieľov. Vláda však hovorí, že jeho výroba by mala z krajiny odísť, pretože je energeticky náročná. Lenže hliník sa dá vyrobiť aj inde a konkurencia to rada urobí. Domáci prídu o pracovné miesta a produkt vyrobený s vyššími emisiami budeme musieť dovážať.

Okrem hutníckych závodov, ako sú Železiarne Podbrezová či OFZ, na Slovensku podnikajú aj iné energeticky náročné firmy, napríklad automobilky.

Tie patria tiež medzi veľkých spotrebiteľov elektrickej energie. Majú skončiť? Alebo môžu zostať, ak nebudú žiadať štát o pomoc? Štát si musí vybrať, či chce pomôcť svojmu priemyslu tak, ako mu pomáhajú okolité krajiny, alebo ho nechať padnúť a ísť alternatívnou cestou.

Týždenník TREND je súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré patrí do skupiny Penta. Tá je aj menšinovým akcionárom Slovalca.

Z ohorkov asfalt

TV Markíza | 7.11.2021 | Martina Kašiarová / Mária Chreneková Pietrová; Patrik Švajda

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Prírode škodia, cestárom pomôžu. Cigaretové ohorky sa tiež dajú zrecyklovať.“

Patrik Švajda, moderátor: „S nápadom prišiel vysokoškolák Hugo a v Žiari nad Hronom budú čoskoro jazdiť po cestách, v ktorých sú aj zvyšky cigariet.“

Hugo Repáň, autor nápadu: „Sme v priestoroch spoločnosti, ktorá sa zaoberá recykláciou cigaretových filtrov.“

Martina Kašiarová, redaktorka: „Cigaretové nedopalky sa na časť asfaltovej zmesi premenia v tejto maličkej výrobnej hale, no a môžu byť vyzbierané na zemi, ale ideálne bude, ak ich hodíte do takejto špeciálnej zbernej nádoby. Aby mohli ohorky ďalej spracovať, musia ich mať dosť. Žiarska samospráva preto nakúpila špeciálne smetné koše určené iba na zvyšky cigariet.“

Ivana Martincová, referentka odpadového hospodárstva: „Bude ich 10 kusov, ktoré budú rozmiestnené v rámci centra mesta. Obyvatelia sa môžu s nimi stretnúť v nasledujúcich niekoľkých týždňoch.“

Martina Kašiarová: „Kopy musia v dielni najprv zbaviť popola a zvyškov tabaku.“

Hugo Repáň: „Potom teda cigaretové ohorky idú do sušičky.“

Martina Kašiarová: „Hugo Repáň začal nad spracovaním odhodených cigaretových filtrov uvažovať ešte na gymnáziu. Prečítal viacero kníh, neskôr presvedčil známeho, ktorý do jeho nápadu investoval. Z jeho dielne bude časom vychádzať celulózový granulát, ktorý sa používa na ekologickú opravu ciest. Túto zmes odobrili aj výskumníci v laboratóriu.“

Hugo Repáň: „V tých cestách sa teraz používa bežne celulóza a tá celulóza je v podstate zo stromov, z dreva a my vieme tú celulózu, ktorá sa používa z dreva a kácajú sa kvôli nej stromy, tak ju vieme nahradiť práve cigaretovými ohorkami.“

Martina Kašiarová: „Na začiatok sa dohodol so samosprávou v Žiari nad Hronom a s veľkou spoločnosťou, ktorá opravuje a stavia cesty aj v strede Slovenska. Postupne chce získať zvyšky cigariet aj z domácností. Zo Žiaru nad Hronom Martina Kašiarová, televízia Markíza.“

Študent Hugo má skvelý nápad: Ohorky zamieša do asfaltu

Pravda | 5.11.2021 | Eva Štenclová

Unikátne popolníky na cigaretové ohorky, ktoré vyrába Hugo Repáň (21) vo svojej ekofirmičke, osadia pilotne v Žiari nad Hronom. Toxický odpad z nich plánuje samospráva ďalej zhodnocovať - druhotnú surovinu použijú pri výrobe asfaltov. Desať popolníkov určených na zber ohorkov pribudne ešte túto jeseň najmä v centre Žiaru, kde sa zdržuje najviac ľudí. Okrem námestia či Ulice Štefana Moyzesa ich inštalujú napríklad pred mestským kultúrnym cennom, futbalovým a tiež zimným štadiónom. Zber vykonajú technické služby, ktoré odpad odovzdajú recyklátorovi na spracovanie. V rámci Slovenska ide o pilotný projekt. Žiarska samospráva je teda prvá, ktorá reaguje na problém so znečistením verejného priestoru zvyškami cigariet. „Tento odpad nemusí skončiť na zemi, ale stane sa z neho materiál na ďalšie spracovanie. Zároveň chceme situáciu riešiť spôsobom, ktorý nezaťaží životné prostredie," vraví žiarsky hovorca Martin Baláž, pripomínajúc, že ohorky sú pri rozklade škodlivé, lebo obsahujú veľké množstvo toxických látok. „S týmto nápadom nás oslovila firma, ktorá sa zaoberá recykláciou nedopalkov. Založil ju mladý Žiarčan, takže podporujeme domácu aktivitu človeka, ktorý sa tu narodil. On si z rovnakého dôvodu vybral ako prototyp práve nás," vysvetlil Baláž. Pokračoval, že momentálne mesto čaká na dodávku desiatich uzamykateľných popolníkov. „Zatiaľ máme pripravený jeden vzorový na mestskom úrade. Ostatné sa vyrobia v najbližšom čase a hneď nato ich inštalujeme," doplnil hovorca s tým, že v budúcom roku by túto novinku mohli rozšíriť aj v ďalších mestských zónach.

„Sme inovatívna mladá firmička venujúca sa problému, ktorý vzniká s cigaretovým odpadom. Málokto vie, že ohorok je vyrobený z plastu a jeho rozklad trvá až pätnásť rokov. Ponúkame riešenie formou popolníkov, ktoré vyrábame a už čoskoro osadíme v Žiari nad Hronom," potvrdil majiteľ spoločnosti Hugo Repáň, ktorý je zároveň ešte stále študentom. Popri tejto kreatívnej aktivite navštevuje aj bakalársky ročník medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského, „ide síce o diametrálne odlišný odbor, no aj v rámci tohto štúdia sa snažím odbočiť a zameriavam sa na odpadovú politiku. Vždy som sa zaujímal o ekológiu," povedal s úsmevom.

Vzápätí sa vrátil k aktuálnej novinke. „Zabezpečujeme, aby sa do našich popolníkov hádzali ohorky a na mesačnej báze robíme ich zber. S odpadom, na letory máme povolenie recyklovať ho, potom ďalej pracujeme špeciálnou technológiou - sušíme ’ to, melieme a nakoniec vzniknú granuly. Tie sa potom používajú pri výrobe asfaltových zmesí," priblížil Hugo. Výsledný granulát sa využije na výrobu ekologických ciest. „Chceli by sme tak renovovať cesty v mestách, dedinách a neskôr možno použiť aj na diaľniciach," povedal.

Pripomenul, že jeho popolníky je vhodné inštalovať najmä v najfrekventovanejších mestských častiach, ale aj v rôznych fajčiarskych zónach či vo firmách. „Inovatívne je, že do asfaltových zmesí v našom prípade nejde celulóza. Tá sa pri tejto výrobe používa bežne a pochádza z dreva, no my sme sa tomu vyhli. Chránime tak lesy a stromy, ktoré vieme nahradiť odpadom z cigaretových ohorkov," ozrejmil.

Hugo zatiaľ nikoho nezamestnáva, všetko robí sám. Občas mu pomáhajú dvaja ľudia, no v podstate sú to jeho investori. Postupne chce však svoj nápad rozšíriť do ďalších miest. Je teda predpoklad, že časom vytvorí nejaké pracovné pozície. „Je to otázka času. O túto službu už prejavili záujem aj iné samosprávy, no zatiaľ nejde o nič záväzné. Teraz sa prioritne zameriavam na pilotné uvedenie v Žiari, potom sa určite začnem venovať aj ďalším," podotkol šikovný študent, ktorý už vyhral aj zopár súťaží. „Podarilo sa mi napríklad získať cenu najlepšej univerzitnej firmy na Slovensku," uzavrel spokojne.

Vyrobia z nich asfalt

Život | 3.11.2021 | ERIKA SZALAYOVÁ

V ŽIARI NAD HRONOM AKO PRVÍ RECYKLUJÚ CIGARETOVÉ OHORKY

Autorom jedinečného slovenského ekologického projektu je iba 21-ročný miestny študent HUGO REPÁŇ.

„Laická verejnosť sa mylne nazdáva, že cigaretové filtre sa vyrábajú z neškodného materiálu typu vata. Všetko je však úplne inak,“ začína svoje rozprávanie o ceste k zaujímavému a prevratnému projektu nadšenec ekológie zo Žiaru nad Hronom. Ulice slovenských miest, verejné miesta sú plné cigaretových ohorkov. Okrem estetického problému je to hlavne začiatok možnej ekologickej katastrofy. „Fajčiari si neuvedomujú, že keď cigaretový ohorok vyhodia len tak na zem, obrazne povedané, tým vyrábajú environmentálny problém. Filter je vyrobený z acetylcelulózy, aby bol odolný, pridávajú sa ešte rôzne syntetické látky. Filter zachytáva toxické látky a karcinogény, ktoré by inak putovali do tela fajčiara. Vyhodený ohorok je vystavený dažďu, snehu, škodlivé látky tak putujú do pôdy, pitnej vody, kontaminuje sa ekosystém. Je vedecky dokázané, že pre mikroorganizmy je už jeden cigaretový ohorok v niekoľkých litroch vody smrteľne jedovatý,“ rozpráva o zvyšku cigarety, na prvý pohľad neškodnom, Hugo Repáň.

Miliardy cigariet

Hugo sa už ako stredoškolák aktívne zaujímal o ochranu životného prostredia. Dnes síce študuje odbor medzinárodné vzťahy, environmentálna téma je mu však naďalej veľmi blízka. S úsmevom rozpráva, že už na gymnáziu skúšal v školskom laboratóriu prvé pokusy, ako by sa dal filter z cigarety zužitkovať. Jeho cieľ bol jasný: vynájsť spôsob, ako by sa dali škodlivé filtre recyklovať, aby ďalej nezaťažovali životné prostredie. „Ešte som nevedel pracovať s vedeckým textom, skúšal som všetko v rámci svojich možností. Niekedy sa to v školskom laboratóriu nezaobišlo bez smradu či buchotu. Mal som však stále na zreteli, že takýto filter sa rozkladá dlhých pätnásť rokov a aj tak po ňom ostávajú v životnom prostredí škodlivé látky, nikdy sa úplne neodbúra. Denne si ľudia na celom svete kúpia pätnásť miliárd kusov cigariet. Ročne sa na Slovensku vyrobí 1 400 ton cigaretových filtrov, čo je približne sedemdesiat plných kamiónov.“ Mladý študent na svojom projekte pracoval celé štyri roky, navštevoval rôzne súťaže a semináre zamerané práve na ekológiu. Získal napríklad víťazstvo v projekte Slovak University Startup Cup 2020. Jeho projekt bol medzi piatimi víťaznými v súťaži Zlatý mravec 2020 z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Hugo vyhral so svojím nápadom v kategórii inovatívne riešenie.

Vyrúbané stromy

„Na týchto podujatiach, ktoré boli zamerané na inovatívne myšlienky, som sa stretával s podnikateľmi, odborníkmi aj expertmi z oblasti ekológie. Boli mojím zmýšľaním nadšení, radili mi, ale nič konkrétne, nikto ešte na Slovensku nepracoval s recykláciou cigaretových filtrov.“ Za štyri roky sa Hugo dopracoval ku konkrétnemu podnikateľskému plánu. Jeho štúdie a pokusy dnes majú finálnu podobu. So študentom zo Žiaru nad Hronom sme sa stretli v jeho rodnom meste. V priemyselnej časti mesta nás sprevádza malou halou, kde inštalovali novú technológiu na spracovanie cigaretových filtrov. Výsledný produkt je granula, ktorú potom predajú výrobcovi asfaltu. Na prvé počutie to pre laikov môže znieť ako sci-fi, že práve cigaretové ohorky sa môžu využiť na to, aby sme mali na Slovensku ekologickejšie cesty a chodníky. „Pri výrobe asfaltu sa využíva celulóza. V praxi to znamená, že v lese musíme rúbať stromy, aby sme mohli mať asfaltové cesty. Povedal som si – poďme skúsiť vzácny strom nahradiť tým, čo už je vyrobené a neslúži to na ďalšie využitie.“ Hugo o celom výrobnom procese, ako z vyhodeného cigaretového filtra vznikne granula, ktorá putuje do asfaltu, nechce hovoriť veľmi podrobne. So svojimi obchodnými partnermi je v štádiu, keď si celý nápad chcú dať patentovať. Majú ambície oslovovať ďalšie slovenské samosprávy, aby podobne ako v Žiari nad Hronom vyriešili problém s cigaretovými ohorkami, ktoré sa povaľujú na verejných priestranstvách.

Žiadne sci-fi

Zaujímavé je, že výrobná hala pozostáva z technológie, ktorá sa využíva na rôzne účely. Je v nej napríklad sušička na ovocie či drvič, ktorý sa využíva na likvidáciu konárov zo stromov. „Museli sme experimentovať. Sme prví, je preto jasné, že sme nemohli kúpiť stroje na spracovanie cigaretových filtrov. Dôležitým faktorom boli pre nás aj peniaze. Sušička na ovocie bola totiž lacnejšia než priemyselná sušička.“ Hugo je študent, pochádza z bežnej rodiny. Ako hovorí, rodičia mu držia palce, podporujú ho, jeho projekt však neboli schopní financovať. Hugo teda oslovoval podnikateľov z okolia a mal úspech. „Našťastie žijeme v dobe, ktorá environmentálnym projektom praje. Myslím si, že na svete už väčšina spoločností chce vyrábať ekologicky a hľadá na to schodné cesty. Ekológii sa dnes venuje celý svet, firmy, mestá. Spojil som sa napríklad so známou veľkou stavebnou spoločnosťou, predložil som jej svoj nápad. Táto firma disponuje obrovským laboratóriom na výskum asfaltových zmesí. Povedali mi – nech sa páči, zíďte dole, tam máme laboratórium. Urobili sme spolu komparatívnu štúdiu. Oceňujem, že mi poskytli zázemie.“ Podobné pozitívne skúsenosti má Hugo vo svojom okolí. Nikto sa na neho nepozeral ako na autora sci-fi, keď podnikateľom rozprával o recyklácii cigaretových filtrov. Naopak, dvaja z nich ho finančne podporili, spolu založili spoločnosť s ručením obmedzeným. Peter Kruml, ktorý podniká s oceľovými konštrukciami, nám vysvetľuje, že v tomto prípade nemal na zreteli zisk, ale čistotu Slovenska.

Koše v meste

Ústretovosti sa Hugo Repáň dočkal aj na Mestskom úrade v Žiari nad Hronom. Primátor si so záujmom vypočul jeho inovatívny nápad a dohodli sa na spolupráci. Ako pre Život uviedla Ivana Martincová z mestského úradu, mesto kúpilo desať zberných košov práve na cigaretové ohorky. Z rozpočtu na tento účel minulo 2 640 eur. „Koše sú pevne ukotvené, aby ich nepoškodili vandali. Ide o pilotný projekt, starostlivo sme vybrali zóny, kde koše osadíme. Nachádzajú sa na frekventovanej Ulici Štefana Moyzesa, na hlavnom námestí, pri futbalovom a hokejovom štadióne, pri mestskom kultúrnom stredisku. Reagovali sme na ponuku mladého environmentálne založeného podnikateľa, pretože jeho projekt sa nám páčil. Samospráva sa dlhodobo venuje riešeniu problematiky, ktorá súvisí s recykláciou odpadu.“ Obsah špeciálnych košov vyprázdňujú pracovníci technických služieb, ktorí ohorky prevezú do firmy Huga Repáňa a jeho spoločníkov. V hale sa potom filtre spracujú na granuly na výrobu asfaltu.

Obed zadarmo

Nadšenec pre ekológiu Hugo nám rozprával aj o tom, ako doma šije zo starých závesov hojdacie siete. „Starať sa o životné prostredie je štandard. Hlavne mladá generácia robí všetko pre to, aby pomohla planéte. Veľa rokov sa v oblasti životného prostredia páchala škoda, je to nezvratné. Keď to táto generácia, ktorá rastie, nevylepší, nebude to aspoň kaziť. Som jeden z nich, nepokladám svoje správanie za nijako zvláštne. Je pre mňa samozrejmosťou napríklad kupovať si oblečenie v secondhandoch, nežijem konzumným spôsobom života,“ prekvapuje nás optimistickými víziami. Okrem slovenských samospráv má Hugo v pláne oslovovať na spoluprácu firmy, ktoré majú vo svojich priestoroch fajčiarske zóny pre zamestnancov, aj pohostinstvá a reštaurácie. A na záver ešte jeden zaujímavý, inšpiratívny plán: „V každom meste žijú aj bezdomovci. A práve oni sa zaujímajú o cigaretové ohorky. Zúžitkujú však len tabak, filtre vyhodia o pár metrov ďalej. Chceme ich osloviť, aby filtre nosili k nám. Za sto kusov im napríklad ponúkneme obed zadarmo.“ Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR v dôsledku užívania tabaku na svete zomrie každý rok viac ako osem miliónov ľudí. V správe z konca minulého roka úrad uvádza, že fajčenie má na Slovensku klesajúci trend. Pred desiatimi rokmi fajčilo okolo 40 percent populácie na Slovensku, v roku 2019 to bolo 18,5 percenta. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je najviac fajčiarov v juhovýchodnej Ázii, kde fajčí až 45 percent obyvateľstva.

Hrad Šášov rozžiarili dva Mesiace

Zvolensko-Podpolianske noviny | 26.10.2021 | Zuzana Jóbová KOCR Banskobystrický kraj Turizmus

ŽIAR NAD HRONOM Zážitková cestovná kancelária Banskobystrického kraja ponúka komentované prehliadky objektov takzvanej Pohronskej hradnej cesty už tretiu sezónu.

„Tento rok sa uskutočnilo 23 komentovaných prehliadok zo série Zaži hrady INAK!, zúčastnilo sa ich takmer 500 platiacich návštevníkov“ uviedla manažérka krajskej cestovnej kancelárie Eva Macuľová.

„Z týchto 23 prehliadok boli tri nočné na hrade Šášov. Okrem výkladu o histórii a obnove hradu v podaní Rasťa Uhroviča, predsedu Združenia na záchranu hradu Šášov, je táto prehliadka doplnená o pozorovanie nočnej oblohy cez profesionálny ďalekohľad. Na tomto zážitku spolupracujeme s Krajskou hvezdárňou a planetáriom M. Hella v Žiari nad Hronom“ doplnila Eva Macuľová.

Výnimočná nočná prehliadka

Posledná nočná prehliadka na hrade Šášov bola skutočne výnimočná. Nočný hrad rozžiarili dva mesiace. Jeden na oblohe, druhý v priestoroch dolného hradu. Ten na dolnom hrade sa nazýva Lunalón a je to model mesiaca, ktorý má Krajská hvezdáreň a planetárium M. Hella v Žiari nad Hronom zapožičaný od organizácie Hvezdáreň a Planetárium Brno, pri príležitosti osláv 25. výročia svojho vzniku.

„Lunalón je päť metrový nafukovací model s podrobnou textúrou povrchu Mesiaca. Ak by ste ho chceli pozorovať podobne veľký ako skutočný Mesiac na oblohe, museli by ste od neho stáť vo vzdialenosti 575 metrov.

A niekde tu by sa nachádzala aj naša Zem s veľkosťou takmer 20 metrov“ objasňuje Tomáš Dobrovodský, riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom.

„Keď sme sa dozvedeli, že planetárium plánuje zapožičanie Lunalónu, hneď nám napadlo, že by bolo úžasné mať ho na hrade Šášov v rámci prehliadky Nočný Šášov. Všetky zainteresované strany s naším nápadom súhlasili, čo nás veľmi potešilo. Vďaka tomu sme návštevníkom prehliadky zabezpečili špeciálny úkaz viditeľný jedine na hrade Šášov - dva mesiace - jeden na nebi a jeden na Zemi“, hovorí Gabriela Matlovičová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región GRON.

Nádherný lunalón

Komentovaná prehliadka sa začala dolu pod hradom návštevou Pamätnej izby o siedmej večer.

Návštevníci, vystrojení čelovkami a baterkami, sa následne vydali na pochod lesom ku hradu Šášov.

Po prvej zastávke, ktorú vyplnilo rozprávanie hradného pána o povestiach o hrade, sa početná skupina účastníkov dostala na lúku pod hradom - dolný hrad, kde ich čakalo prekvapenie v podobe Lunalónu.

Nasvietený model mesiaca Lunalón sa tu krásne vynímal a pri zasvietení na hrad vytvoril nezameniteľnú scenériu.

Návštevníci mali možnosť sa pri Lunalóne nielen odfotiť, ale sa o mesiaci aj niečo dozvedieť, nakoľko pri ňom prebehla krátka prednáška v podaní odborníka z Krajskej hvezdárne a planetária M. Hella v Žiari nad Hronom. Vďaka dobrému počasiu a jasnej oblohe bolo možné na hrade Šášov vidieť dva mesiace - jeden na nebi a druhý na Zemi.

Po tomto zážitku nasledoval presun do priestorov hradu a pokračovanie výkladu o histórii hradu Šášov. Záverečným bodom programu bolo pozorovanie nočnej oblohy a výklad hvezdára.

Prostredníctvom profesionálneho ďalekohľadu s prepojením na notebook videli záujemcovia o astronómiu planéty ako Jupiter či Saturn a iné objekty nočnej oblohy, ktoré voľným okom v takej kvalite nikdy neuvidia.

Lunalón bolo možné vidieť v uplynulých týždňoch v priestoroch za planetáriom, či v Parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom. Ako uviedol Tomáš Dobrovodský z planetária: „veríme, že sa nám podarí zabezpečiť Lunalón aj pre niektoré naše aktivity v budúcom roku.“

„Ani komentované prehliadky na Pohronskej hradnej ceste nie sú celkom ukončené. Sezónu uzatvorí prehliadka kaštieľa v Žiari nad Hronom 7. novembra a Zvolenského zámku 13. novembra“ doplnila Eva Macuľová.

Technické služby Žiaru nad Hronom sú pripravené na zimnú údržbu ciest

teraz.sk | 25.10.2021 | TASR

Operačný plán zimnej údržby na území mesta nadobúda platnosť v polovici novembra.

Žiar nad Hronom 25. októbra (TASR) – Technické služby (TS) Žiar nad Hronom sú pripravené na zimnú údržbu ciest a chodníkov na území mesta. Ako samospráva informovala na svojom oficiálnom webe, naskladnené majú dostatočné množstvo posypových materiálov. “Aktuálne sme naskladnili 30 ton posypovej soli a približne 160 ton posypového štrku,” uviedol Peter Jagoš z Technických služieb Žiar nad Hronom s tým, že pri zimnej údržbe využívajú mix týchto materiálov. Operačný plán zimnej údržby na území mesta nadobúda platnosť v polovici novembra, aktuálne sa ešte uskutočňuje príprava potrebnej techniky. Technické služby údržbu zabezpečujú s použitím dvoch veľkých sypačov, troch multikár, dvoch traktorov, troch malotraktorov, jednonápravového nosiča a šmykom riadeného nakladača. Technické služby Žiar nad Hronom sa o komunikácie v meste starajú počas celého roka, ide o približne 30 kilometrov ciest a 42 kilometrov chodníkov. Zriadená je i 24-hodinová horúca linka zimnej údržby, v prípade neodhrnutých ciest či chodníkov môžu obyvatelia mesta volať na telefónne číslo 0915 317 044.

Mesto chce zatočiť s cigaretovými ohorkami: V Žiari pribudnú špeciálne popolníky

dnes24.sk; | 20.10.2021 | Redakcia

Podľa primátora Žiaru nad Hronom bude mesto vôbec prvé na Slovensku, ktoré naloží s cigaretovými ohorkami novým spôsobom.

Cigaretové ohorky v tráve, na chodníkoch či popri cestách majú byť podľa primátora Žiaru nad Hronom Petra Antala minulosťou. Technológia, ktorú podľa jeho slov mesto zavedie ako vôbec prvé na Slovensku, sa bude zaoberať aj následným spracovaním tohto odpadu.

„Naše mesto, ako prvé na Slovensku, bude mať v uliciach osadené popolníky na cigaretové ohorky. Tie budú ďalej zhodnocované a ako druhotná surovina použité pre výrobu napríklad asfaltov do ciest a chodníkov,“ oznámil na sociálnej sieti.

V uliciach Žiaru pribudne prvých desať špeciálnych stojanových popolníkov, a to hlavne v centre mesta, pri MsKC, v okolí nemocnice či pri futbalovom aj zimnom štadióne. Nové koše budú označené informačnými nálepkami, aby bolo zrejmé, aký odpad do nich patrí. Mesto zdôrazňuje, že popolníky budú slúžiť len na cigaretové ohorky a prosí Žiarčanov, aby to dodržiavali.

„Musím pochváliť jedného mladého Žiarčana, Huga Repáňa, ktorý stojí za touto myšlienkou, dlhodobo pracuje na technológii spracovania tohto odpadu a v spolupráci s domácou firmou vymyslel tento kôš. Verím, že sa mu z týchto ohorkov nakoniec podarí vyrobiť aj tovar využiteľný ako primes do asfaltov,“ uzavrel Antal.

Domov pri kaštieli sa pripravuje na svojich prvých klientov

myziar.sme.sk | 12.10.2021 | SITA

ŽIAR NAD HRONOM. Zariadenie pre seniorov Domov pri kaštieli v Žiari nad Hronom sa v týchto dňoch intenzívne pripravuje na príchod svojich prvých klientov. Ako mesto informuje na svojej webovej stránke, títo by mali prichádzať na začiatku decembra. Podľa vedúcej Odboru starostlivosti o obyvateľa Mestského úradu Moniky Minárovej bude v zariadení pri plnej obsadenosti 40 miest pracovať 28 zamestnancov. Riaditeľkou domova je na základe výberového konania od 1. októbra Jana Filipčíková.

Rekonštrukcia budovy pri kaštieli na zariadenie pre seniorov sa začala v novembri 2019. Mesto informovalo, že výstavbu financuje samospráva z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývanie vo výške 737-tisíc eur a zvyšných viac ako 400-tisíc eur z rozpočtu mesta. Nezisková organizácia mesta Žiar nad Hronom Domov pri kaštieli získala aj dotáciu od Banskobystrického samosprávneho kraja na vybavenie vo výške 150-tisíc eur.

Radnica k 28. septembru eviduje v zozname uchádzačov 18 žiadostí o zamestnanie v zariadení, pričom sú medzi nimi Hronskožiarčania, ale aj záujemcovia z okolia. O umiestnenie do zariadenia prejavili záujem klienti s rôznorodou škálou diagnóz a zdravotných obmedzení.

„To, či je občan odkázaný na takýto druh sociálnej služby určuje jeho Rozhodnutie o odkázanosti, ktorým sa občan preukazuje pri podávaní žiadosti do zariadenia. Vydáva ho príslušná samospráva podľa trvalého pobytu občana. Zákon ustanovuje najnižší stupeň odkázanosti, ktorý je pre naše zariadenie 4,“ objasňuje vedúca s tým, že majú pripravené aj dve izby s polohovateľnými posteľami pre úplne imobilných občanov. „Zariadenie je bezbariérové a vybavené výťahom, sme pripravení prijať aj úplne ležiacich odkázaných občanov,“ dodala Minárová.

Klienti Domova pri kaštieli budú mať k dispozícii okrem vlastných izieb spoločenské priestory. „Vlastné interiérové zariadenie nie je možné do zariadenia prinášať. Izby sú plne vybavené všetkým potrebným nábytkom a ostatným vybavením. Máme tiež pripravenú pre každého prijímateľa vlastnú poštovú schránku,“ uviedla vedúca a doplnila, že pripravujú aj takzvanú zadnú záhradu, ktorá sa nateraz ešte rekonštruuje.

Planetárium oslavuje, Žiarčanom prichystalo darček: Ulice mesta rozžiari obrovský model Mesiaca

dnes24.sk | 12.10.2021 | redakcia

Planetárium na svoje výročie láka na viacero zaujímavých akcií. Jednou z nich je pôsobivý svietiaci model Mesiaca, takzvaný Lunalón. Kde ho najbližšie uvidíme?

Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella (KHaP MH) v Žiari nad Hronom oslavuje 25 rokov svojej činnosti. Pri tejto príležitosti láka na sériu zaujímavých aktivít.

Štvrťstoročie

„V živote vtedajšej Okresnej hvezdárne bolo totiž otvorenie planetária zásadným míľnikom, ktorý povýšil propagáciu astronómie v našom meste na novú, atraktívnejšiu úroveň. V závere septembra 1996 prebehlo slávnostné otvorenie novej budovy a na projekčnej ploche planetária uzreli prví návštevníci svetlo hviezd 20. novembra toho istého roku,“ vysvetľuje riaditeľ žiarskeho planetária Tomáš Dobrovodský.

Odvtedy prešli bránou planetária desiatky tisíc ľudí a inštitúcia získala moderné vybavenie. Odborný tím z planetária sa neustále snaží prinášať inovatívne metódy a prostriedky popularizácie vedy, zvlášť astronómie. „A to aj napriek zložitej dobe, ktorá našej práci založenej na kontakte s návštevníkmi, vyslovene nepraje. Aj z tohto pohľadu je pre nás dôležitá každá pozitívna reakcia,“ dopĺňa Dobrovodský.

Neprehliadnuteľný Lunalón

Pri príležitosti osláv narodenín pripravilo planetárium niekoľko zaujímavých aktivít. Jednou z nich je Lunalón, teda päťmetrový nafukovací model s podrobnou textúrou povrchu Mesiaca.

" Jeho prezentáciu plánujeme počas októbra na viacerých miestach nášho mesta, kedy budú mať okoloidúci vo večernom súmraku možnosť zažiť nevšednú scenériu s jedinečnou atmosférou, ktorú tento model Mesiaca vytvára.," vysvetľuje Dobrovodský.

Nafukovací model bude planetárium inštalovať v zverejnených termínoch a iba za priaznivých meteorologických podmienok. Najbližšie ho môžeme vidieť v utorok 12. 10. od 18:00 do 20:00 hod. a vo štvrtok 14. 10. od 18:00 do 20:00 hod. na trávnatej ploche za budovou planetária.

Ďalšie lákadlá

Planetárium tiež v rámci oslavy svojej štvrťstoročnice ponúka návštevníkom možnosť vyhrať vstup na svoj program. Žrebovať sa bude až na konci novembra a výhrou bude poukaz na vstup pre štyri osoby a pre ďalších výhercov aj upomienkové predmety. Podrobnosti a pravidlá súťaže zverejnilo planetárium na svojom webe.

Riaditeľ inštitúcie dáva do pozornosti tiež slovenskú premiéru nového programu s názvom „VOYAGER – nikdy nekončiaca cesta“. Tá je naplánovaná na začiatok novembra. Ide o príbeh vesmírnych sond Voyager, ktoré po prelete okolo niektorých planét slnečnej sústavy pokračujú vo svojej púti smerom do medzihviezdneho priestoru. Film sa bude po premiére uvádzať v pravidelných večerných programoch až do konca roka.

Bioodpad budú v Žiari nad Hronom separovať aj v domoch

Regina Stred | 4.10.2021 | R / R

Moderátor:

„Samosprávy ešte stále pracujú na zavedení separovanie bioodpadu do praxe. No a týka sa to aj rodinných domov. O povinnosti separovať bioodpad som sa rozprával s Ivanou Škriniarovou z odboru životného prostredia Mestského úradu v Žiari nad Hronom.“

Ivana Škriniarová, odbor ŽP, MsÚ Žiar nad Hronom:

„Čo sa týka tohto druhu odpadu, tak tie povinnosti zákon začal upravovať už od roku 2010, ale vzhľadom teda k zmenám legislatívy sa to následne posúvalo. Ale mesto Žiar nad Hronom napriek tomu spustilo zber kuchynského odpadu už v roku 2017 pre časť bytových domov, čiže v rámci komplexnej bytovej výstavby. Tam je ten systém v podstate už zabehnutý, nastavený a funguje viac-menej bez problémov. Čo sa týka rodinných domov, tak došlo k zmene až od januára 2021, kedy sme dospeli k záveru, že bude komfortnejšie a efektívnejšie obyvateľom poskytnúť zberné nádoby na zber tohto druhu odpadu do každej domácnosti a začať teda so zberom.“

Moderátor:

„Ako si teda občania počínali pri separovaní bioodpadu?“

Ivana Škriniarová:

„Čo sa týka bytových domov, tam je ten systém naozaj zabehnutý. Čo sa týka rodinných domov, tak považujeme to za také skúšobné obdobie, aj keď v podstate sme naozaj začali naplno hneď od januára, ale momentálne aspoň pre nás je to také obdobie, kedy sledujeme a vyhodnocujeme, či je potrebné nejaké úpravy, zmeny. Musím však povedať, že sme spokojní, pretože za to isté obdobie v porovnaní s minulým rokom sa nám podarilo vyzbierať oveľa viacej bioodpadu z rodinných domov. Obyvatelia si viac-menej v dvoch tretinách už prevzali zberné nádoby, jedna tretina ešte nemá prevzaté zberné nádoby, čiže pracujeme na dokončení v podstate tohto miniprojektu to nazvem.“

Moderátor:

„Ak bývam teda v dome a ešte nemám svoju zbernú nádobu a som Žiarčan, ako mám postupovať?“

Ivana Škriniarová:

„Čo sa týka rodinných domov, tak zberné nádoby sú naozaj veľmi dôležité, pretože systém je záväzný, upravili sme vo všeobecne záväznom nariadení a v prípade, že nebude mať domácnosť zbernú nádobu, môže dôjsť k tomu, že mu bioodpad nebude spred rodinného domu odvezený. Takže najideálnejším spôsobom je, aby si zbernú nádobu obyvateľ prevzal na Zbernom dvore, v podstate od pondelku do soboty je Zberný dvor k dispozícii. Stačí zavolať buď priamo na Zberný dvor, alebo kľudne aj na mestský úrad, odbor životného prostredia, kde obyvateľovi poskytneme bližšiu informáciu a zabezpečíme, aby bola nádoba pre neho pripravená. Okrem zbernej nádoby obyvatelia dostanú aj vedierko 10-litrové na ten priamy zber v domácnosti a takisto informačný leták, aby obyvatelia vedeli, čo presne do nádoby patrí a čo nepatrí, kedy bude vykonaný zber a ostatné dôležité informácie.“

Nemocnice tŕpnu, ako prežijú reformu

Pravda | 5.10.2021 | Eva Štenclová

Eva Štenclová

Zvolen, Žiar nad Hronom

Citlivá téma optimalizácie vniesla do mnohých nemocníc nervozitu. Zmeniť sa na komunitnú nechce zrejme žiadna. Najnovšie sa v tejto súvislosti dostali „do rečí" Zvolen či Žiar nad Hronom. Pred niekoľkými dňami sa objavili, v rámci plánovanej reformy, informácie o novom zozname regionálnych a komunitných nemocníc. Podľa neho by už zvolenská nemala byť v budúcnosti komunitnou, ako sa o nej pôvodne uvažovalo. V takom prípade by fungovala len ako doliečovacie zariadenie. Teraz sa už ale spomína ako regionálna nemocnica, pričom do kategórie komunitných sa dostala susedná v Žiari nad Hronom. Podobne si podľa spomínaného zoznamu pohoršili Handlová, Bánovce nad Bebravou, Galanta, Trstená, Hnúšťa a Sobrance. Naopak, okrem Zvolena sú na tom lepšie tiež Dolný Kubín, Rimavská Sobota a Komárno.

Žiar: Všetko je otvorené

Žiarska nemocnica patrí do siete Svet zdravia. Jej hovorca Tomáš Kráľ reagoval, že potrebu reformy poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku nespochybňujú. Komentovať neoficiálne zoznamy komunitných nemocníc, pod ktorými nie je podpísané ministerstvo, však podľa neho teraz nemá význam. „Z rezortu zdravotníctva máme prísľub, že definitívny návrh kategorizácie vznikne až na základe jednoznačných a transparentných kritérií, ktoré vzídu zo spoločných rokovaní na úrovni odborných spoločností, prevádzkovateľov, predstaviteľov regiónov, ako aj pacientských organizácií," uviedol. Vnímajú to vraj tak, že na tento proces vyhradilo ministerstvo čas najbližšieho roka a dovtedy je všetko otvorené. Kráľ pokračoval, že k návrhu zákona predložili prostredníctvom Asociácie nemocníc Slovenska až 178 pripomienok. „Ani po jeho schválení vládou však nie sú známe konkrétne vykonávacie predpisy, z ktorých by sa dal odvodiť priamy dosah na prevádzku našich nemocníc," poznamenal s tým, že ak má byť táto reforma úspešná, musí byť prijatá a akceptovaná aj na regionálnej úrovni. „Bez jasných, včasných a zrozumiteľných informácií to nebude možné," doplnil.

Zvolen: Ničomu nerozumieme

Riaditeľka zvolenskej nemocnice Ľudmila Veselá tvrdí, že informácie o novom zozname majú len z médií. Tiež to, že kategorizovanie by sa malo presunúť až na koniec roka 2022 a ich nemocnica by mala zostať regionálnou. Podčiarkla, že hneď ako sa začalo hovoriť o pripravovanej optimalizácii, vedenie zvolenskej nemocnice spustilo snahu o zachovanie jej terajšieho charakteru vecnými a odbornými argumentmi. K téme vraj absolvovali viaceré rokovania na ministerstve. „Podporu nemocnici vyjadrili okrem pacientov či obyvateľov tiež primátori a starostovia v okresoch Zvolen, Detva a Krupina. Obávajú sa, že pripravovaná optimalizácia prinesie výrazné zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti," povedala Veselá. Ak by sa stali komunitnou nemocnicou, vo Zvolene by zrušili množstvo oddelení - interné, neurologické, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke, detské, anestéziológie a intenzívnej medicíny. Otázkou by zostala existencia novootvoreného urgentného príjmu, ktorý bol spolufinancovaný z európskych fondov. Podľa riaditeľky by nevedeli dodržať podmienku prevádzkovať 240 akútnych lôžok a s najväčšou pravdepodobnosťou by išlo o zmarenú investíciu. Vysvetlila, že transformačný plán nemocnice vypracovali v roku 2018. Práve kvôli veľkej spádovej oblasti sa v ňom zamerali na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti. Tento plán im rezort schválil a aj na základe toho sa uchádzali o príspevok z eurofondov. „My svoj záväzok stále dodržiavame, preto je pre nás nepochopiteľné, prečo zrazu došlo k zmene názoru ministerstva," hovorí Veselá s tým, že slovenské zdravotníctvo nejakú optimalizáciu potrebuje, no mala by byť vedená odborné. „Nemala by zneisťovať personál nemocníc a rozhodne nie pacientov," podotkla. Zároveň objasnila, že ročne majú 15-tisíc hospitalizácií, pričom v nemocnici pracuje viac ako 700 ľudí. V prípade optimalizácie by z nich prišlo o zamestnanie približne 300.

Ministerstvo: Zoznam nemáme

Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášova Pravde povedala, že ministerstvo zatiaľ žiadny zoznam regionálnych a komunitných nemocníc nezverejňovalo. V najbližšom čase to ani neplánuje. Doplnila, že skôr ako koncom budúceho roka sa tak nestane. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) priblížil, že ak reformu nemocníc schvália poslanci v parlamente, prvé zmeny sa v praxi začnú realizovať až v roku 2024. „Dovtedy bude dostatočný priestor na diskusie v teréne, vysvetlenie a pochopenie problematiky zo strany trhu. Tiež na spoločné nastavenie postupných zmien v prospech pacientov, lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov," uviedol Lengvarský.

Chýbajú desiatky sestier

Slovenské zdravotníctvo sa dlhodobo pasuje aj s nedostatkom kvalifikovaných lekárov a najmä sestier. Vo Zvolene aktuálne chýba tridsať zamestnancov na pozíciách sestra a zdravotnícky asistent. „Pandémia problém prehĺbila kvôli karanténe zamestnancov či pandemickým OCR," ozrejmila hovorkyňa zvolenskej nemocnice Martina Pavliková. Po druhej vlne koronavírusovej pandémie sa personálna situácia jemne zhoršila aj v žiarskej nemocnici. Podľa jej hovorcu Tomáša Kráľa je náročné nahradiť sestry, ktoré sa rozhodli odísť do dôchodku. „Nemocnica má aktuálne otvorené pracovné pozície pre 15 sestier," povedal.

Žiarske Slovalco utlmuje výrobu. O rok budeme vedieť, či fabrika skončí, hovorí jej šéf

aktuality.sk | 30.9.2021 | Iva Zigová

Ak štát nebude vysoké ceny elektriny hlinikárni kompenzovať, fabrike v budúcnosti hrozí zatvorenie.

ŽIAR NAD HRONOM: Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom ďalej utlmuje výrobu, z celkového počtu 226 pecí odstavila štrnásť už pred časom, v týchto dňoch k nim pribudlo jedenásť.

Firma, ktorá je najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku, avizuje, že pri rekordne rastúcich cenách silovej elektriny, ktoré štát regulovať nevie, nedokáže dlhodobo fungovať.

Ak sa nič nezmení, najhorším scenárom je úplné zatvorenie fabriky a prepúšťanie. Závod na výrobu hliníka dnes zamestnáva približne päťsto ľudí priamo, ďalších asi dvetisíc pracovných miest je naň naviazaných nepriamo.

Odkaz akcionára: Slovalco čakajú ťažké časy

Do vysokých cien elektriny sa premietol predovšetkým nárast cien emisných povoleniek, ktoré musia nakupovať podniky produkujúce emisie CO2, teda aj výrobcovia elektriny, ktorí využívajú ako zdroj napríklad uhlie.

„Keď nám stúpne cena elektrickej energie o jedno euro (o 0,1 eurocenta na kWh - pozn. red.), zhorší sa nám ekonomický výsledok o 2,4 milióna eur," vysvetlil dopad stúpajúcich cien riaditeľ Slovalco Milan Veselý.

Vedenie hlinikárne dlhodobo upozorňuje, že systém na kompenzáciu vysokých cien elektriny, ktoré v hlinikárni tvoria 40 až 60 percent výrobných nákladov, na Slovensku nefunguje.

Hoci štát v Environmentálnom fonde zhromažďuje výnosy z predaja emisných kvót priemyselným podnikom, späť do priemyslu sa z nich vracia minimum. Vlani to bolo z približne 240 miliónov eur pre jedenásť priemyselných podnikov len tri milióny.

Kým súčasná miera kompenzácií vysokých cien energie na Slovensku dosahuje len dve percentá z príjmu z povoleniek, európsky priemer je na úrovni 18 percent. Niekoľkonásobne vyššia ako u nás je táto pomoc v Nemecku, Francúzsku, Nórsku, Slovinsku, no aj v susednej Českej republike.

„Nežiadame nič viac a nič menej ako rovnaké podmienky ako inde v Európe, aby sme boli konkurencieschopní," povedal dnes v Žiari nad Hronom predseda predstavenstva spoločnosti Slovalco a tiež zástupca väčšinového akcionára Norsk Hydro Ola Saeter.

Tvrdí, že žiarska hlinikáreň sa dokáže vyrovnať s výkyvmi trhu, no dopláca na zle nestavený politický rámec pre kompenzácie. Spoločnosť, ktorá v minulosti investovala do environmentálne vyspelých technológií, tak stráca konkurencieschopnosť nielen voči ázijským fabrikám, ktoré vytvárajú výrazne vyššiu uhlíkovú stopu, ale aj vo vzťahu k tým európskym.

V situácii, keď hlinikáreň obmedzuje výrobu a hrozí jej strata, podľa zástupcu akcionára nedokážu plánovať a investovať s dlhodobou víziou, ale iba z mesiaca na mesiac.

„Bez dlhodobo predvídateľných a férovo nastavených podmienok zo strany Vlády SR vidíme, že Slovalco má pred sebou ťažké časy a áno, najhorším scenárom môže byť vypnutie pecí a ukončenie výroby," povedal Saeter.

Chcú riešenie ako vo vyspelej Európe

O potrebe zmeniť legislatívu, aby sa kompenzácie priblížili priemeru Európy, dnes v žiarskej hlinikárni hovoril predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) aj minister práce minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). Ubezpečenie o riešení problému už Slovalco a podobné slovenské fabriky dostali aj od ministra hospodárstva Rcharda Sulíka (SaS).

Zmeny, ktoré pripravuje ministerstvo životného prostredia, by mali čoskoro prísť do medzirezortného pripomienkového konania. Výsledok je zatiaľ otázny.

Veselý tvrdí, že obmedzenie výroby hlinikárne na 80 percent súčasnú zamestnanosť neohrozuje. „Tento rok ešte využívame dlhodobú zmluvu na elektrickú energiu, ktorej platnosť končí na konci decembra, vďaka tomu tento rok prežijeme. Energiu sme nakúpili v objeme 80 percent za relatívne dobrú cenu aj na budúci rok, rovnako 80 percent surovín. Aj našu výrobu sme predali na 80 percent. Politikom a ministerstvám sme tak dali čas, aby našli riešenie, ktoré sa nevymyká z rámca bežného vo vyspelej Európe," povedal.

Do konca budúceho roka sa tak zamestnanci Slovalca nemusia obávať, že prídu o prácu, čo bude potom, Veselý povedať nevie.

„Ak sa tento problém nebude riešiť, budúci rok o takomto čase bude určite jasné rozhodnutie, či fabrika pokračuje alebo sa bude odstavovať do nuly," povedal.

Úrady práce podľa ministra práce Krajniaka zatiaľ nemajú v tejto súvislosti hlásené žiadne hromadné prepúšťanie niekde na Slovensku, no avíza o probléme majú od viacerých spoločností.

Ak by sa ukončenie výroby stalo v budúcich rokoch skutočnosťou, znamenalo by to podľa primátora Žiaru nad Hronom Petra Antala veľký problém.

„Cez kopec máme Handlovú a Hornú Nitru, kam štát leje veľké peniaze, aby zachránil pracovné miesta a vymyslel, ako sa môžu uplatniť ľudia, ktorí skončili a skončia v baniach. Bol by som nerád, aby štát musel k niečomu podobnému pristúpiť aj u nás a aby musel hľadať prostriedky na záchranu pracovných miest," povedal.

Slovalco je pre samosprávu aj partner, ktorý podporuje kultúrne, sociálne a športové aktivity v žiarskom regióne.

Nášmu hliníku hrozí pre energie koniec

Hospodárske noviny | 30.9.2021 | Róbert Turza

Žiarske Slovalco pobeží na budúci rok na 80 percent. Výroba naplno vraj nemá zmysel. Okrem drahej elektriny je problémom aj Envirofond.

Róbert Turza

Bratislava – V hre je koniec fabri ky. Zabíja nás cena energií a od tohto roku očakávame, že nájdeme riešenie, ako ďalej fungovať. To sú slová šéfa jedinej slovenskej hlini kárne Slovalco v Žiari nad Hronom Milana Veselého. HN s ním pri niesli rozhovor o neúnosne rastú cich cenách vstupov a o možnosti ukončenia výroby už v apríli tohto roka. Situácia sa stále nezlepšila a osud tradičného zamestnávate ľa, ktorý v regióne vytvára priamo aj nepriamo zhruba 2 500 pracov ných miest, stále visí na vlásku. Na štvrtok totiž ohlásil tlačovú konferenciu, na ktorej sa chce ve novať hrozbám ukončenia produk cie hliníka a s ním spojený prípad ný zánik pracovných miest. Dôvo dom je rast cien silovej elektriny a dlho kritizované nedostatočné kompenzácie zo strany štátu pro stredníctvom Environmentálneho fondu. „Situácia sa neustále zhor šuje. Ceny elektrickej energie stú pajú. Je preto nutné zmeniť zákon o využití Envirofondu,“ potvrdil aktuálnu situáciu pre HN šéf Slo valca.

Odstavenie hrozí aj oravským hutníkom

Košická U. S. Steel, Oravské fero zliatinárske závody, Duslo v Šali, Považská Cementáreň, CRH, Slov naft, Železiarne Podbrezová či spomínané Slovalco a ďalší musia znášať omnoho vyššie ceny elek trickej energie nielen v porovnaní s tretími krajinami, ale aj s európ skou konkurenciou. Výsledkom je to, že naše fabri ky sa dostávajú na hranu konku rencieschopnosti, zvažujú každú investíciu a rozmýšľajú o dlhodo bom horizonte. „Na budúci rok sa nám podarilo zabezpečiť 80 per cent výroby. Fabrika by mala byť v takomto prípade na nule,“ kon štatuje Veselý s tým, že úplné vy ťaženie výroby neprichádzalo do úvahy, pretože by sa už fabrika ocitla v červených číslach. Ťažké časy potvrdzuje aj orav ský výrobca ferozliatin OFZ. „Sme v podobnej situácii ako Slovalco. Elektrina je pre nás nosným ná kladom. Aktuálne nám pomáhajú vyššie ceny našich výrobkov. Keď však klesnú, bude to pre nás tiež znamenať odstavovanie výroby,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Bra nislav Klocok.

Problémy robia kvóty

Systém obchodovania s emisiami, ktorý je zároveň hlavným pilierom európskej energetickej politiky, vznikol už v roku 2005. Cieľom je bojovať proti globálnemu otepľova niu a motivovať európskych výrob cov znižovať uhlíkovú stopu. Tí si za vyprodukované emisie platia a časť z výnosov dostávajú späť vo forme štátnej pomoci. Problém je však v tom, že cena emisných povoleniek nemá vplyv len na produkciu priemyselných hráčov, ale predražuje aj výrobu elektriny, a tým umelo nafukuje ko moditu, ktorá je pre mnohých stra tegickým výrobným vstupom. Dô kazom je cena za megawatthodinu, ktorá sa má pohybovať už koncom tohto roka na úrovni 150 eur, ale bez premietnutia nákladov kvót do ceny by to bolo podľa analyti kov zhruba o polovicu menej. Pri tom čím viac rastie hodnota kvót, tým sú umelo nafúknutejšie aj ceny elektriny. „Ich priemerná cena v mi nulom roku bola 28 eur a aktuálne je na historickom maxime 64 eur,“ potvrdil pre HN šéf Duslo Petr Blá ha s tým, že jeho výrobe robí prob lémy aj rast cien zemného plynu. Vysoké náklady tak ohrozujú aj fungovanie Dusla.

Platia viac, dostávajú menej

Držať nákladovú položku predra ženú o cenu emisných povoleniek v rovnováhe by mal energeticky náročným priemyselníkom u nás pomôcť napríklad Envirofond, do ktorého každoročne tečú výnosy z emisných kvót. Ten mal ku kon cu minulého roka na účte 825,8 milióna eur, pričom len vlani získal z tejto činnosti takmer 242 miliónov eur a rok predtým ešte o dva milió ny viac. Aj napriek tomu, že finančná re zerva s predražovaním cien kvót rastie, podpora klesá. Slovenské podniky totiž dostali z Envirofon du v roku 2017 desať miliónov eur na kompenzáciu nákladov na emi sie skleníkových plynov a v ďalších rokoch to bolo omnoho menej. „Na financovanie schémy štátnej po moci prevádzkam, v prípade kto rých sa predpokladá značné rizi ko úniku uhlíka v súvislosti s pre mietnutím nákladov kvót do cien elektriny, takzvanej kompenzácie, sa v roku 2020 vyplatili štyri milió ny eur,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu životného prostredia. Pritom pri porovnaní pomoci po dobným podnikom medzi rokmi 2017 a 2019 v západných krajinách stúpla napríklad podpora v Nemec ku o 180 percent na 561 miliónov eur či v Nórsku o 195 percent na 127 miliónov eur. Kým inde sa roz dávajú sociálne kompenzácie pre ľudí najviac zasiahnutých ener getickou chudobou, u nás regulá tor pracuje na znížení zložiek elek triny, ktoré vie ovplyvniť. Jednou z nich je aj tarifa za prevádzkova nie systému, prostredníctvom ktorej sa dotujú aj obnoviteľné zdroje. Re zort hospodárstva chce časť poplat ku vyplatiť z envirofondu. Ten však spravuje envirorezort a ministerstvo financií, ktoré musia súhlasiť.

Sme v podobnej situácii ako Slovalco. Elektrina je pre nás nosným nákladom.

Branislav Klocok, riaditeľ OFZ

Na zdražovanie energií reagujú aj hutníci

RTVS Jednotka | 24.9.2021 | Jozef Kubánek / Janete Štefánková

Janette Štefánková, moderátorka: „Zdražovanie energií sa výrazne dotýka aj hutníckeho priemyslu. Ak štát nebude situáciu riešiť, najväčší odberateľ elektriny na našom trhu – hlinikáreň v Žiari nad Hronom nevylučuje zatvorenie závodu. Ministerstvo hospodárstva avizuje viaceré zmeny.“

Jozef Kubánek, redaktor: „Hlinikáreň v Žiari nad Hronom spotrebuje takmer desatinu z celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Jej enormnému zdražovaniu na svetových burzách sa podľa vedenia závodu nevyrovná ani nárast ceny hliníka. Skok v rozpočte ráta podnik v desiatkach miliónov eur.“

Milan Veselý, generálny riaditeľ Slovalca: „Bohužiaľ, cena elektrickej energie sa vyšplhala do neskutočne vysokých výšin a jednoducho pri týchto cenách je nereálne vyrábať hliník. Toto sa nedá prežiť.“

Jozef Kubánek: „Rovnaký problém sa pritom týka všetkých podnikov s vysokou spotrebou elektriky. Košické oceliarne napríklad navrhujú znížiť poplatky, ktoré sú na elektrickú energiu naviazané.“

Ján Bača, hovorca spol. U. S. Steel Košice: „Pretože práve tieto poplatky boli a ešte sú extrémne vysoké, bez ohľadu na to aká je cena elektrickej energie na burze. Je nutné to zmeniť, pretože to značne znevýhodňuje slovenský priemysel.“

Jozef Kubánek: „Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že v spolupráci s regulačným úradom pripravuje niekoľko zmien.“

Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR: „Viaceré z nich sa týkajú napríklad distribučných a prenosových poplatkov, kde je priestor na ich zníženie. No a taktiež sa chystá takzvaná pásmová tarifa za prevádzku systému, ktorá by mala uľaviť práve tým veľkým spotrebiteľom, energeticky náročným podnikom.“

Jozef Kubánek: „Podľa analytika je dôležité dostať naspäť do ekonomiky čo najviac peňazí z predaja takzvaných emisných povoleniek, ktorých cena tiež narastá. Zvýšené náklady má kompenzovať podnikom Environmentálny fond. Naspäť do ekonomiky sa však u nás, v porovnaní so západnými krajinami, vracia len zlomok financií.“

Jozef Badida, analytik portálu Energie pre Vás: „A tam by možno bolo dobré, aby Slovenská republika umožnila financie, ktoré má práve z toho, že predáva emisné kvóty týmto vlastne všetkým tým spoločnostiam, ktoré emitujú skleníkové plyny, aby tieto peniaze vrátila do systému práve tým veľkým hráčom, ktorým by to najviac pomohlo.“

Jozef Kubánek: „Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že problém rieši formou zásadnej pripomienky. Zákon o Environmentálnom fonde totiž čaká v najbližšom čase novelizácia.“

Na rekonštrukciu plavárne schválili 576-tisíc eur

myziar.sme.sk | 23.9.2021 | SITA

Výdavky zvýšili o 623-tisíc eur.

ŽIAR NAD HRONOM. Hronskožiarski mestskí poslanci schválili tretiu tohtoročnú zmenu rozpočtu. Ako samospráva informuje na svojej webovej stránke, najvyššou položkou navýšenia rozpočtu mesta je dotácia 576-tisíc eur pre mestskú spoločnosť Technické služby, určená na financovanie rekonštrukcie mestskej krytej plavárne v roku 2021.

Zvýšenie celkového rozpočtu o sumu 726-tisíc eur na strane príjmov aj výdavkov rieši podľa hlavného ekonóma Martina Majerníka finančné krytie viacerých rozpočtových výdavkov mesta Žiar nad Hronom.

„V časti bežné výdavky sa schválila suma 8400 eur v podprograme Verejná zeleň. Z tejto sumy ide 5000 eur na likvidáciu škôd po veternej smršti a 3400 eur na výsadbu živého plota z tují. V podprograme Mestské objekty sme zvýšili rozpočtové výdavky o sumu 30 500 eur, z čoho 20 000 eur ide na opravu kúrenia v kaštieli a 10 500 eur na prevádzku útulku pre psov, ktorý prešiel pod správu mesta,“ konkretizoval hlavný ekonóm a ako dodal, zmena rozpočtu počíta aj s opravou chodníkov a ciest.

Na tento účel bola vyčlenená suma 27 000 eur, na prípravu a spoluúčasť v projektoch je to suma 20 000 eur a 14 100 eur je dotácia pre zariadenie pre seniorov Domov pri kaštieli. V časti kapitálových výdavkov sa počíta s kúpou dopravného prostriedku pre útulok pre psy, na čo sa schválila suma 3 000 eur. Najväčšia suma v zmene rozpočtu je v podprograme Riadenie projektov a investičné akcie.

„Zvyšujeme rozpočtové výdavky o sumu 623-tisíc eur, z toho 576-tisíc eur tvorí kapitálový transfer na rekonštrukciu krytej plavárne, 20-tisíc eur na rekonštrukciu parku pri Domove pri kaštieli, 10-tisíc eur na rekonštrukciu triedy v budove elokovaného pracoviska Materskej školy na Ulici A. Kmeťa a 17-tisíc eur na vypracovanie projektovej dokumentácie pre mestské plážové kúpalisko,“ doplnil hlavný ekonóm sumy, s ktorými sa počíta pri zmene rozpočtu.

„V prvom rade potrebujeme opraviť teleso bazéna, nebudeme meniť vzhľad plážového kúpaliska a ani budovať nové bazény,“ konkretizuje primátor mesta Peter Antal.

Zúfalstvo pri Hrone

Život | 22.9.2021 | Richard Budín

KTO ZAPLATÍ OBROVSKÉ ŠKODY A KEDY SA ŽIVOT V POSTIHNUTOM ÚSEKU RIEKY VRÁTI DO NORMÁLU?

Katastrofu zmonitorovali, vinník je známy, pracuje sa na opatreniach. Okrem ton mŕtvych rýb a ďalších živočíchov udusených digestátom z bioplynovej stanice v Budči však zostáva ešte MNOŽSTVO NEZODPOVEDANÝCH OTÁZOK.

Najväčšia ekologická havária tohto druhu na Slovensku za posledné desaťročia sa odohrala 26. júla tohto roka. Počas búrky padol strom na vak s digestátom uskladneným pri bioplynovej stanici v Budči a cez Biensky potok uniklo do Hrona päťsto kubických metrov tohto hnojiva s vysokým obsahom dusičnanov a fosforečnanov. To prakticky vysalo z vody kyslík a ryby v tomto úseku rieky nemali šancu. Spolu s odhadovanými 40 tonami 26 druhov rýb zahynulo množstvo drobných vodných bezstavovcov, ktorými sa živia. Spoločenská hodnota 5,5 tony mŕtvych rýb, ktoré sa podarilo z rieky vyloviť, predstavuje 1,15 milióna eur. Kým sa život na vyše 37-kilometrovom úseku Hrona vráti do normálu, potrvá to roky. Zmizli odtiaľ veľké generačné a pôvodné ryby, pričom hrozí vyhynutie celých druhov.

Nechali nás v tom samých

Bezprostredne po havárii sa k Hronu vybralo vyše 50 rybárov. „Ešte v pondelok doobeda sme začali zberať uhynuté ryby. Najviac sa ich objavilo v utorok poobede. Po udusení totiž klesli ku dnu, a keď sa začali rozkladať, ich telá vyplávali na hladinu. V stredu naobed sme povedali, že končíme, lebo vyťahovať rozložené ryby bez potrebných bezpečnostných pomôcok už bolo nebezpečné. Jediná štátna inštitúcia, ktorá nám vtedy reálne pomohla, bol Slovenský vodohospodársky podnik v Banskej Bystrici, ktorý po oboznámení sa so situáciou zvýšil prietok vody v Hrone,“ spomína na hororové chvíle predseda Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Žiar nad Hronom Dušan Reichmann. Šokovaní rybári si pripadali ako v zlom sne. „Obyvatelia obcí nám volali, aby sme prišli zbierať ryby, lebo majú pri záhradách smrad a boja sa kontaminácie vody v studniach. Aj keď vinník bol od začiatku známy, legislatíva je postavená tak, že následky odstraňuje užívateľ rybárskeho revíru. Keď už boli ryby vplyvom vysokých teplôt v rozklade, nikto neriešil objednanie sanačnej firmy. Všetky práce pri likvidácii katastrofy nechali na našich pleciach,“ hnevá sa rybár Martin Sklenka.

A ešte aj kormorán…

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) na incident reagovalo prijatím viacerých opatrení. Pripravuje program revitalizácie vodných tokov, zriadilo odborný tím a názvom Oživenie rieky Hron, ktorý by mal dohliadať na opatrenia smerujúce k obnove života v rieke. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) pripravuje metodiku pre komplexné kontroly všetkých bioplynových staníc, pričom podľa generálneho riaditeľa Jána Jenča by mali začať s tými potenciálne najnebezpečnejšími v blízkosti veľkých riek. Minister Ján Budaj zároveň avizoval stretnutie s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuelom Vlčanom a s premiérom Eduardom Hegerom na 18. augusta. Dušan Reichmann však tieto kroky považuje za teoretické a hypotetické. „Skôr by som čakal mimoriadnu finančnú pomoc na zarybnenie napríklad z rezervného fondu ministra, ale doteraz som sa napriek úsiliu a množstvu márnych telefonátov vôbec nič nedozvedel. Ani firma Bioplyn Budča vo vzťahu k MO SRZ Žiar nad Hronom neprejavila záujem pomôcť s opätovným oživením Hrona. Situácia je pritom aj odhliadnuc od poslednej katastrofy zúfalá. Na základe zákona o rybárstve máme zarybňovaciu povinnosť zo svojich prostriedkov a potom sa musíme pozerať, ako nám sem v tisícových húfoch nalietajú štátom chránené kormorány a ryby nám vo veľkom vyžierajú. Obávam sa, že zlikvidujú aj zvyšky z postihnutého úseku Hrona. Ako rybári sme mali výnimku na odlov, ktorá platila do 31. marca minulého roka. O predĺženie výnimky sme žiadali už od januára 2020, ale ministerstvo životného prostredia dodnes nebolo schopné vydať rozhodnutie.“

Chýbajú peniaze

Od 90. rokov sa podľa Dušana Reichmanna kvalita vody v Hrone zlepšila, čomu v spojení s úsilím rybárov zodpovedal aj stúpajúci počet rýb. „V tomto smere sme sa naozaj snažili, máme tu napríklad trojkilometrový úsek ‚chyť a pusť‘ na ochranu generačných rýb. Prakticky všetko je teraz preč. Najväčší úhyn zaznamenali podustvy a mreny, pričom práve podustva je ako prvý konzument v potravninovom reťazci základom biomasy a funguje na nej celý ekosystém v rieke,“ vysvetľuje. Na to, aby sa stav rýb na dotknutom úseku Hrona dostal na pôvodnú úroveň, by z finančného hľadiska boli potrebné státisíce eur. „Ako príspevková organizácia máme ročný rozpočet 25-tisíc eur, z toho polovica ide na násady kapra do rybníkov, do pstruhových vôd a chovných zariadení. Organizačná jednotka SRZ v Žiline má v takýchto prípadoch mechanizmy, ako pomôcť, ale len v objeme osemtisíc eur na jeden rok,“ dodáva predseda miestnej organizácie.

Poplach aj v kempe

Aj keby bola vinníkovi nehody uložená povinnosť zaplatiť pokutu za vzniknuté škody, žiarski rybári sa obávajú, že financie z Environmentálneho fondu sa k nim ani nemusia dostať a môžu byť použité na iné účely. „Opätovné vrátenie života do postihnutého úseku rieky navyše nie je len otázkou peňazí. Kým v nej neobnovíme drobné živočíchy ako základ potravinového reťazca, nasadzovať nové ryby ani nemá význam,“ pripomína Dušan Reichmann. Znepokojení sú aj ľudia, ktorí rozvíjajú pri Hrone cestovný ruch. Vodácky kemp, ktorý prevádzkuje Vladimír Ivanko, je v tesnej blízkosti bioplynovej stanice a preteká ním Biensky potok, ktorým sa valil smrtiaci digestát do Hrona. „Volal mi strážnik kempu, čo sa deje. Keď som prišiel na miesto, videl som tú skazu. Nechápem, ako môže byť vak s digestátom tak zle zabezpečený. Je nešťastné umiestňovať zariadenie, ako je bioplynová stanica, do blízkosti vodných tokov,“ myslí si Vladimír Ivanko. V kempe organizuje nielen zrazy vodákov, ale aj spoločenské akcie. Onedlho by mal pribudnúť most cez rieku, ktorým povedie nová cyklotrasa. Majiteľ kempu preto dúfa, že oblasť pri Hrone si aspoň sčasti zachová prírodný charakter.

Dusičnany v studni

Andrea Gáfriková býva v Šášovskom Podhradí v tesnej blízkosti Hrona. Pohľad na skazu v rieke ju šokoval o to viac, že je z rybárskej rodiny. „Keď sa ryby začali rozkladať, bol to neznesiteľný zápach. Jediný zdroj pitnej vody máme z našej studne, takže sme sa, pochopiteľne, obávali jej kontaminácie. V snahe domôcť sa rozboru vody som kontaktovala aj samotnú bioplynovú stanicu, z ktorej mi odpovedali, že pokiaľ pôvodcovi havárie nebolo vznesené obvinenie, nemá prečo rozbor vykonávať,“ dodáva. Keďže Andrea Gáfriková nebola vo svojich obavách zďaleka sama, mesto Žiar nad Hronom sa z preventívnych dôvodov kvôli ochrane obyvateľov miestnej časti Šášovské Podhradie rozhodlo monitorovať kvalitu vody v studniach nachádzajúcich sa v blízkosti Hrona. „Pri prvých dvoch odberoch sa vzhľadom na ‚rýchlosť‘ prúdenia podzemných vôd zmena v kvalite vody neprejavila, pri treťom odbere dňa 11. augusta 2021 však bola na jednom odbernom mieste výrazne prekročená povolená hodnota dusičnanov, čo môže mať súvislosť s haváriou v bioplynovej stanici v Budči a s únikom digestátu do rieky Hron. Obyvatelia okolitých nehnuteľností boli upozornení, aby vodu do odvolania nepoužívali na pitné účely. Studne budeme monitorovať do zlepšenia situácie,“ informoval nás vedúci odboru životného prostredia a infraštruktúry v Žiari nad Hronom Daniel Šály.

Nahlásili haváriu?

Rybári sa pýtajú, prečo inšpekcia MŽP nezastavila prevádzku bioplynovej stanice minimálne dovtedy, kým nebudú vykonané všetky opatrenia na zabezpečenie digestátu, a ako je možné, že bolo pôvodcovi havárie umožnené takto skladovať hnojivo, ktoré je pre ryby smrtiace. „Nikto nám doteraz nevysvetlil ani to, že pokiaľ začal digestát unikať do Hrona v nočných hodinách, prečo to nikto z bioplynovej stanice nenahlásil. Mám informácie, že keď tam o ôsmej ráno prišiel inšpektor, bolo mu povedané, že haváriu sa práve chystali hlásiť. Keby boli okamžite konali, bola by šanca, že požiarnické zložky minimálne časť kontaminovanej vody odčerpajú, spomalia jej vytekanie do Hrona a nedošlo by k takým obrovským škodám,“ je presvedčený Dušan Reichmann. S otázkou, kedy zistili haváriu, kedy ju nahlásili a ako plánujú zabezpečiť úložisko digestátu tak, aby už nemohlo dôjsť k takýmto katastrofám, sme oslovili aj bioplynovú stanicu. „V tomto momente stále prebieha vyšetrovanie kompetentnými orgánmi a tým v maximálnej súčinnosti poskytujeme všetky nevyhnutné informácie. Do ukončenia vyšetrovania sa k tejto téme nemôžeme vyjadrovať. Na odstránení poškodenia skladu digestátu ešte stále pracujeme. Tím odborníkov pracuje na pláne náprav, ktorý zahŕňa aj ďalšie opatrenia proti úniku digestátu,“ vyjadril sa konateľ spoločnosti prevádzkujúcej bioplynovú stanicu Vasilii Repela. Z ministerstva životného prostredia sme sa do uzávierky reakcie nedočkali, ale ubezpečili nás, že naše otázky zaevidovali a pracujú na odpovediach. Pokiaľ sa ich dočkáme, doplníme stanovisko envirorezortu v online verzii tohto článku.

Dni jesennej čistoty v Žiari nad Hronom

TV JOJ | 19.9.2021 | R / Stanislava Kováčik

Stanislava Kováčik, moderátorka: „Medveďa hnedého spozorovali obyvatelia Žiaru nad Hronom v okolí zdravotníckeho zariadenia.“

Pavol Michalka, moderátor: „Samospráva neodporúča občanom pohyb v tejto lokalite a oslovila aj ochranárov.“

Zuzana Sucháň Filipková, redaktorka: „Kukuričné polia, ktoré sa nachádzajú za nemocnicou v Žiari nad Hronom, sú pre medveďa bohatým zdrojom potravy. Práve v tejto lokalite mali miestni vidieť šelmu a následne volať políciu.“

Muž: „Tadiaľ utekal po tejto ceste sem do nemocnice a tam dozadu. No a videli ho dole pri Tescu. Autami policajti ho tlačili, prešli sem za nemocnicu a tak.“

Žena: „V Žiari sa pohybujú medvede, ale ja som ich osobne nestretla.“

Žena: „Syn videl voľakde že v kukurici, neviem. Na hornom konci bývame, tak tam voľakde.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Samospráva vyzvala svojich obyvateľov, aby boli opatrní a prípadné prechádzky do danej lokality zvážili.“

Martin Baláž, kancelária primátora mesta Žiar nad Hronom: „Tak my sme hneď dali upozornenia cez všetky naše komunikačné kanály, aby si obyvatelia dávali pozor, v tých miestach sa nezhromažďovali a mestská polícia zintenzívňuje hliadky vlastne v mieste, kde by sa mohol medveď vyskytnúť.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Po hláseniach od obyvateľov mesto kontaktovalo aj ochranárov a Zásahový tím pre medveďa hnedého, ktorý situáciu na mieste preveril.“

Kristína Bocková, ŠOP SR: „Zásahový tím situáciu monitoruje. Vykonáva aj nočné, aj denné hliadky. V tomto prípade sa nejedná o synotropného jedinca. Predpokladáme, že naozaj hlavný dôvod zostupu tohto medveďa je blízkosť kukuričných polí.“

Bianka Krejčíová, PR oddelenie siete nemocníc: „Vedenie nemocnice komunikuje s mestom a políciou. Areál nemocnice nie je oplotený, medveď sa však nepohyboval v kritickej blízkosti zdravotníckeho zariadenia.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Nielen obyvatelia Žiaru nad Hronom musia byť obozretní. Medveďov je v okolí mesta zrejme viac. V neďalekej obci Lutila malo dôjsť k stretu človeka s medveďom. Muž, ktorému mala šelma spôsobiť poranenia, sa však k incidentu odmieta vyjadriť. Ďalší medveď skončil pod kolesami auta.“

Martin Baláž: „V sobotu bol jeden medveď zrazený na okraji mesta Žiar nad Hronom v časti Kutinky.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Na výskyt medveďa upozornili aj neďaleké obce Ladomerská Vieska a Lovčica-Trubín. Obyvatelia, ktorí šelmu spozorujú, môžu kontaktovať mestskú, ako aj štátnu políciu.“

Medveď z kukurice blízko nemocnice

Regina Stred | 14.9.2021 | Mário Špilberger / R

Moderátorka:

Dni jesennej čistoty v Žiari nad Hronom

Regina Stred | 14.9.2021 | Mário Špilberger / R

Moderátorka:

„Nielen jarné, ale aj jesenné upratovanie poznajú aj obyvatelia Žiaru nad Hronom. O veľkom jesennom upratovaní sa s Ivanou Škriniarovou z odboru životného prostredia a infraštruktúry mestského úradu, rozprával Mário Špilberger.“

Mário Špilberger, redaktor:

„Od 20. septembra Žiar na Hronom čakajú Dni jesennej čistoty. Budú mať v tomto roku nejaké zmeny, pani Škriniarová?“

Ivana Škriniarová, odbor životného prostredia a infraštruktúry, Mestský úrad Žiar nad Hronom:

„Čo sa týka aktivít Dní čistoty, tak v podstate sa jedná už o takú tradičnú činnosť, ktorú mesto Žiar nad Hronom zabezpečuje v súlade so zákonom o odpadoch. Táto činnosť je už naozaj zabehnutá a má svoje pravidlá. A čo sa týka zmien, tak možno len pripomeniem, že od minulého roku, takisto vzhľadom k zmene legislatívy, došlo k takej novinke, a to pridaniu ďalšieho odpadu, ktorý sa zbiera počas Dní čistoty, a to je bioodpad. To znamená, že okrem teda veľkokapacitných kontajnerov na objemný odpad, môžu obyvatelia počas týchto dní odovzdať aj bioodpad, ktorý je či už zo záhrad v rámci rodinných domov, alebo z takého samostatného čistenia okolia bytových domov.“

Mário Špilberger:

„V Žiari nad Hronm máte Dni čistoty dvakrát do roka, na jar a na jeseň. V ktorej časti roka sa vyzbiera viac odpadu? Máte to odsledované?“

Ivana Škriniarová:

„Áno, keďže už ide o tradičnú akciu, a toto už je dvanásta sezóna, ktorá sa vlastne vykonáva, podľa štatistík, ktoré si teda podrobne vedieme, jednoznačne jarný zber, teda Dni jarnej čistoty sú (…) obyvatelia sa zbavujú viacej odpadu a teda naozaj tá jar je asi takým upratovaním pre obyvateľov, alebo teda počas jari upratujú, a teda sa zbavujú aj väčšieho množstva odpadov. Možno za tých 12 rokov poviem len to, že na začiatku, keď sme spúšťali tieto Dni čistoty, sa obyvatelia zbavovali počas jednej tejto aktivity za ten týždeň aj do 150 ton odpadu. Teraz sa to množstvo už znížilo a počas jari vyzbierame od tých 60 do 80 ton odpadu a v jesenných dňoch čistoty je to okolo 50 ton odpadu.“

Mário Špilberger:

„Jesenné dni čistoty sú zamerané aj na objemný odpad. Čo tam patrí?“

Ivana Škriniarová:

„Čo sa týka objemného odpadu, tak je to v podstate komunálny odpad, ktorý vyprodukujú obyvatelia v rámci svojich domácností, ktorý sa štandardne nezmestí do klasickej zbernej nádoby, či už je to v stojisku odberných nádob, alebo pri rodinných domov. A ide napríklad o starý nábytok, postele, matrace, skrine, zrkadlá, nejaký starý riad. V podstate naozaj objemný odpad, ktorý sa nezmestí do nádob.“

Mário Špilberger:

„Ak som nový Žiarčan, možno neviem, ak tu bývam dlhé roky viem, kam umiestnite kontajnery v rámci Žiaru nad Hronom. Kde si môžem teraz zistiť informáciu?“

Ivana Škriniarová:

„Sú to mestské noviny, ktoré vlastne distribujeme do každej domácnosti, ďalej je to webová stránka mesta, facebooková stránka mesta, informácie sa poskytujú aj do lokálnej televízie a takisto na regionálnom portáli Žiar24.“

Medvedia naháňačka

TV Markíza | 14.9.2021 | Martina Kašiarová / Viktor Vincze; Mária Chreneková Pietrová

Viktor Vincze, moderátor: „Veľká medvedia naháňačka na strednom Slovensku. Zásahový tím už týždeň striehne na šelmu pod Donovalmi.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Najnovšie sa musia zamerať aj na medveďa, ktorého videli ľudia pri nemocnici v Žiari nad Hronom. V blízkej obci dokonca medvedica zaútočila na muža.“

Martina Kašiarová, redaktorka: „Areál žiarskej nemocnice, na jednom jeho konci sú kríky a kukuričné pole. Ľudia volali mestským policajtom i úradníkom.“

Martin Baláž, MsÚ Žiar nad Hronom: „Medveď sa opäť pohybuje v intraviláne mesta. Objavil sa včera v areáli nemocnice.“

Martina Kašiarová: „Nie je to dávno, čo fotograf zachytil šelmu, ako si vykračuje po hlavnej ceste v Žiari nad Hronom.“

Neuvedený: „Tadeto išiel.“

Jaroslav Slašťan, Zásahový tím pre medveďa hnedého: „Na miesto prišli dvaja členovia zásahového tímu, ktorí však medveďa už nezaevidovali, ani nenašli.“

Martina Kašiarová: „Do tretice šelma cez víkend útočila aj v blízkej obci. Sme iba 3 kilometre od Žiaru nad Hronom. V tejto obci ešte v sobotu večer na frekventovanej ceste medvedica zaútočila na jedného z tunajších obyvateľov. On sa s nami rozprávať nechcel, no ale povedal nám, že aby sa vôbec ubránil, musel stáť nehybne a iba udierať a kopať okolo seba. Toto je podľa šéfa zásahového tímu najlepší spôsob. Ak začnete pred medveďom utekať, vyvoláva to v ňom agresivitu. Ostať stáť je ale pre mnohých nepredstaviteľné.“

Jaroslav Slašťan: „Pri útoku medveďa, alebo pri tom priblížení sa medveďa k človeku nemá človek robiť prudké pohyby, nemá prudko gestikulovať a ani sa nedávať na útek.“

Martina Kašiarová: „Muž z obce Lutila si takto zachránil zdravie, možno i život. O život ale ide mladej šelme spod Donovál, ktorá týždne máta tamojších obyvateľov. Pohybuje sa aj v blízkosti základnej školy. Zásahový tím tu hliadkuje každú noc, no doposiaľ ju neulovili.“

(začiatok archívneho záznamu)

Jana Lovasová, ZŠ Staré Hory: „By sme chceli ubezpečiť rodičov, že aby sa nemuseli báť o svoje deti. Sú v bezpečí, chodíme naozaj len do veľmi blízkeho okolia školy.“

(koniec archívneho záznamu)

Martina Kašiarová: „Šelmu síce vystriehli, no nedostali sa na vzdialenosť dostrelu injekcie, ktorá by ju znehybnila. Potrebné povolenia na jej usmrtenie majú. Zo stredného Slovenska Martina Kašiarová, televízia Markíza.“

Do obnovy plavárne už investovali viac ako 1,3 milióna

myziar.sme.sk | 14.9.2021 | SITA

ŽIAR NAD HRONOM. S rekonštrukciou krytej plavárne začalo mesto Žiar nad Hronom na začiatku roka 2020. Podľa primátora Petra Antala ide o jeden z najväčších projektov, do ktorého sa samospráva pustila. Ako radnica informuje na svojej webovej stránke, v tomto roku do rekonštrukcie investovali 800-tisíc eur. Podľa riaditeľa mestských Technických služieb Igora Rozenberga celkovo je v súčasnosti preinvestovaných 1 330 684 eur.

„Niektoré časti sú rozpracované bez fakturácie, preto reálne je táto suma o niečo vyššia. Rozpočtové náklady pre tento rok predpokladáme na úrovni 900-tisíc eur. Spolu počas dvoch rokov predpokladáme, že preinvestujeme sumu 1,7 milióna eur,“ spresňuje sumu riaditeľ s tým, že k nej je možné pripočítať aj časť financovanú majiteľmi spoločnosti Slovalco, kde sa predpokladá realizovanie prác vo výške 500-tisíc eur. „Ak budeme vychádzať z rozpočtu na celú stavbu, tak na konci roka plánujeme mať dokončené približne dve tretiny stavby,“ naznačuje ďalej Rozenberg, podľa ktorého ide len o teoretické výpočty.

„V skutočnosti nám verejné obstarávanie robí niekde úsporu, inde narážame na problémy. Máme zatopený vzduchotechnický kanál, kadiaľ má prúdiť vzduch do objektu. Je potrebné naprojektovať to a urobiť nápravu. Chceli sme väčší priestor pre mamičky s deťmi, masážny salón, miesto na odkladanie kočíkov, zmeniť systém obsluhy v bufete, nový detský bazén s technológiou a veľa iných vylepšení, ktoré počas prevádzky návštevníci ocenia,“ vymenúva zmeny a vylepšenia, ktoré čakajú na návštevníkov plavárne po jej dokončení.

Nosnou aktivitou súčasného snaženia je prepojenie dažďových zvodov do retenčnej nádrže, ktorá je súčasťou väčšieho projektu mesta Žiar nad Hronom, na ktorý samospráva získala dotáciu. „Cieľom je zachytenie dažďovej vody zo strechy plavárne, aby neodtekala do kanalizácie a následne do čistiarne odpadových vôd. Túto vodu bude možné využiť napríklad na polievanie v meste,“ objasňuje riaditeľ a dodáva, že v najbližšom čase plánujú dokončiť hliníkovú fasádu a práce pri detskom bazéne.

Plánovaný termín výstavby a rekonštrukcie krytej plavárne je podľa projektu 2,5 roka. „V projekte robíme niekoľko zmien a vylepšení. Predpokladáme, že plánovaný termín výstavby dodržíme,“ uzatvára riaditeľ spoločnosti Technické služby.

V Žiari nad Hronom znova videli medveďa

myziar.sme.sk | 13.9.2021 | SITA

ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari nad Hronom opäť spozorovali medveďa, a to za nemocnicou a v okolitých poliach, kde je nasadená kukurica. Ako mesto informuje na sociálnej sieti, informovali už políciu aj štátnu ochranu prírody. Zároveň varujú obyvateľov, aby nechodili do týchto častí mesta ani na prechádzky so psom.

„Hliadky lokalitu monitorujú, o prípade bol okamžite vyrozumený aj odborný pracovník, špecialista na medveďa hnedého,“ informuje na sociálnej sieti banskobystrická krajská polícia s tým, že v prípade spozorovania zvieraťa majú obyvatelia volať na linku 158.

Po meste sa medveď prechádzal aj v júni, keď ho zachytili aj mestské kamery. Zviera nikoho neohrozilo a nespôsobilo žiadne škody. Hliadky mestskej a štátnej polície vtedy trasu medveďa zmonitorovali až do areálu nemocnice, kde sa hliadke stratil v zadnej časti areálu.

Žiarsky jarmok sa pre pandémiu neuskutoční už druhý rok po sebe

myziar.sme.sk | 8.9.2021 | TASR

ŽIAR NAD HRONOM. Tradičný Žiarsky jarmok sa v Žiari nad Hronom pre pandémiu nového koronavírusu neuskutoční ani tento rok. Ako na sociálnej sieti informoval primátor mesta Peter Antal, samospráva nechcela riskovať, že najmasovejšie podujatie v meste ohrozia protipandemické opatrenia.

“Žiarsky jarmok je obrovské trojdňové podujatie, ktorého organizácia si vyžaduje dlhodobú prípravu, značné úsilie a financie. Aj preto sme nechceli riskovať veľké straty, pokiaľ by sme museli jej konanie značne obmedzovať, alebo dokonca rušiť,” uviedol primátor s tým, že rozhodnutie o zrušení tohtoročného jarmoku padlo už s predstihom počas jari. Ako dodal, verí, že v budúcom roku obyvatelia mesta zažijú tradičný jarmok v takom štýle, na aký sú zvyknutí.

Žiarsky jarmok patrí k najväčším v Banskobystrickom kraji, v minulosti zvykol prilákať približne 600 predajcov a 30.000 návštevníkov. V Žiari nad Hronom sa organizuje od 90. rokov minulého storočia a nadväzuje na tradičné svätokrížske jarmoky, ktoré sa konali v niekdajšom Svätom kríži od 14. storočia.

Kúpalisko v Žiari nad Hronom navštívilo v lete viac ako 27.000 ľudí

teraz.sk | 7.9.2021 | TASR

Rovnako ako minulý rok boli aj aktuálnu sezónu na žiarskom kúpalisku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu platné prísnejšie hygienické opatrenia.

Žiar nad Hronom 7. septembra (TASR) – Kúpalisko v Žiari nad Hronom navštívilo počas letnej sezóny viac ako 27.000 ľudí. Ako na svojom oficiálnom webe informovala samospráva, najvyššiu návštevnosť evidovalo počas víkendov. „Naše plážové kúpalisko v tomto roku navštívilo celkom 27.358 ľudí, v mesiaci jún 8620, v mesiaci júl 13.563 a v mesiaci august 5175 návštevníkov,“ priblížila vedúca plážového kúpaliska Stanislava Mečiarová. Na žiarskom kúpalisku sezónu otvárali 18. júna, ukončená bola 23. augusta. Pre nepriaznivé počasie bolo kúpalisko v tomto období zatvorené šesťkrát, z toho dva dni z dôvodu odstraňovania škôd po silnej búrke, ktorá sa mestom prehnala v polovici augusta. Rovnako ako minulý rok boli aj aktuálnu sezónu na žiarskom kúpalisku v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu platné prísnejšie hygienické opatrenia. „Každú hodinu sa čistili brodiská, pred vstupom na plážové kúpalisko bola zabezpečená dezinfekcia rúk, v toaletách sme zabezpečili na utieranie rúk papierové utierky a museli sme odstaviť pitné fontánky,“ dodala Mečiarová. Plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom pozostáva z detského, veľkého plaveckého a veľkého neplaveckého bazéna, zariadenie prevádzkujú Technické služby Žiar nad Hronom. V minulom roku kúpalisko navštívilo 22.910 ľudí, v roku 2019 to bolo viac ako 24.400 návštevníkov.

Pripravujú zelené strechy

Zvolensko-Podpolianske noviny | 31.8.2021 | Redakcia

Zelené strechy, retenčné nádrže či dažďové záhrady sa budú robiť na ôsmich vybratých objektoch v Žiari nad Hronom. Samospráva na projekt vodozádržných opatrení získala dotáciu 533tisíc eur, pričom celkové náklady dosiahnu 580-tisíc eur. „Vďaka dotácii začne mesto v blízkosti objektov svojich základných a materských škôl či plavárne realizovať dažďové záhrady, ktoré budú zadržiavať vlahu a zlepšovať klímu v ich okolí,“ informoval primátor mesta Peter Antal. „Polievané budú dažďovou vodou, ktorá sa z objektov zvedie a bude zachytávať v retenčných nádržiach, ktorých inštalácia pod povrchovú vrstvu je taktiež súčasťou projektu. Na niektorých objektoch zrealizujeme aj živé zelené strechy. Je to síce len malé opatrenie, ktorým sa snažíme reagovať na klimatické zmeny a otepľovanie sa, ale niekde začať musíme,“ doplnil.

Vodozádržné opatrenia sa budú robiť na všetkých troch mestských základných školách, na budove krytej plavárne, na Materskej škole na Ulici Dr. Janského, na jej elokovanom pracovisku na Rázusovej a Rudenkovej ulici a na zimnom štadióne.

Nie je to práca od-do

TV JOJ | 30.8.2021 | R / Stanislava Kováčik

Stanislava Kováčik, moderátorka: „Práca psovoda je časovo náročná a ani po 8 hodinách sa nekončí. Policajti si svojich štvornohých kolegov často berú so sebou aj na dovolenku.“

Pavol Michalka, moderátor: „Kynológovia v Žiari nad Hronom pracujú aktuálne so 4 psami, z toho 2 sú vo výcviku. Policajný pes musí skúšky opakovať pravidelne.“

Karol Puškár, policajný kynológ, OR PZ Žiar nad Hronom: „Práca psovoda vlastne spočíva v tom, že pracujeme so živými zvieratami, takže to zviera sa nedá niekam odložiť a proste sa mu ako nevenovať.“

Tomáš Zámora, policajný kynológ, OR PZ Žiar nad Hronom: „Táto práca sa robí či prší, či sneží, či je slniečko, či mám dovolenku alebo nie.“

Zuzana Sucháň Filipková, redaktorka: „Polícia využíva služobné psy na obranné práce, ako napríklad zadržanie páchateľa, alebo sa cvičia na špeciálne pachové práce. Aj tento 5-mesačný weimarský stavač menom Edo sa v polícii pripravuje na prácu súvisiacu s vyhľadávaním drog. Každý pes je jedinečný a kynológovia musia stále hľadať ten správny spôsob, ako ho zaujať.“

Karol Puškár: „Za tých 14 rokov som nazbieral nejaké skúsenosti. Každý pes má inú povahu, proste je špecifický. Takže vlastne keď má človek 100 psov, tak pri stoprvom bude stále rozmýšľať, že ako naňho, aby mu to vysvetlil, čo od neho vlastne chce.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Psy sú umiestnené väčšinou v služobných kotercoch polície. No psovodi, ktorí majú rodinné domy a je im to umožnené, majú psov doma.“

Karol Puškár: „Je to výhodnejšie, lebo vlastne s tým psíkom môžu byť vlastne celý deň, môžu sa mu venovať a nielen za ním dochádzať.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Aj keď ide v služobnej kynológii predovšetkým o využívanie zvieraťa na pracovné účely, osobnejšiemu vzťahu medzi psom a psovodom sa vyhnúť nedá.“

Karol Puškár: „Láskať ho musíme vždy. Ako je to živé stvorenie a proste tým láskaním sa vytvára nejaký ten kontakt medzi tým psovodom a tým psom. Takže vždy je to domáci miláčik v prvom rade.“

Žiar nad Hronom získal dotáciu na projekt vodozádržných opatrení

teraz.sk | 29.8.2021 | TASR

Cieľom projektu vodozádržných opatrení je zbierať dažďovú vodu z objektov Mesta Žiar nad Hronom a následne ju využívať na zavlažovanie okolia.

Žiar nad Hronom 29. augusta (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom získalo dotáciu na projekt vodozádržných opatrení vo výške takmer 533.000 eur. Na základných a materských školách, ale i na budove plavárne či na zimnom štadióne vďaka tomu vybuduje retenčné nádrže, dažďové záhrady aj živé zelené strechy. Samospráva o tom informovala na svojom oficiálnom webe. Cieľom projektu vodozádržných opatrení je zbierať dažďovú vodu z objektov Mesta Žiar nad Hronom a následne ju využívať na zavlažovanie okolia. Samospráva chce týmto krokom reagovať na klimatické zmeny a globálne otepľovanie planéty. “Chceme pri väčšine našich objektov, ako sú školy či škôlky, zabudovať do zeme retenčné nádrže a v ich okolí vybudovať dažďové záhrady. Sú to miesta, kde bude rásť vlhkomilná flóra, tieto rastliny budú prispievať k udržiavaniu vody v pôde. Na ich zalievanie budeme používať dažďovú vodu,” vysvetlil pre TASR vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž. Vodozádržné opatrenia sa budú realizovať na všetkých troch základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, na Materskej škole na Ulici Dr. Janského a jej elokovaných pracoviskách na Rázusovej a Rudenkovej ulici, tiež na budove krytej plavárne a na zimnom štadióne. Celkové náklady projektu dosahujú takmer 580.000 eur, realizáciu stavby bude zabezpečovať spoločnosť Zander.

Novinky o žiarskom domove seniorov

Regina Stred | 26.8.2021 | Mário Špilberger / R

Moderátorka:

„Počúvate Reginu Stred a my ideme spoločne do Domova pri kaštieli. Taký názov dostalo nové mestské zariadenie pre seniorov v Žiari nad Hronom. V rozhovore s vedúcim kancelárie primátora mesta Martinom Balážom, sa Mário Špilberger dozvedel viac aj o tom, kedy domov otvoria.“

Mário Špilberger, redaktor:

„V akom štádiu prípravy na otvorenie je aktuálne zariadenie pre seniorov Domov pri kaštieli?“

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora mesta Žiar nad Hronom:

„Dá sa povedať, že už sme v úplnom finále, tesne pred otvorením, to ešte bude na konci tohto roka. Aktuálne budovu, samotný objekt zariadenia pre seniorov zariaďujeme interiérovým vybavením, čiže nábytkom, posteľami, kuchynskou gastrovýbavou atď., atď., teda sme v procese verejného obstarávania všetkých tovarov a služieb. Nezisková organizácia Domov pri kaštieli, ktorú sme založili s tým účelom, že bude prevádzkovať a zriaďovať toto naše zariadenie, bola 11.8. zaregistrovaná v registri poskytovateľov sociálnych služieb v rámci Banskobystrického kraja ako zariadenie pre seniorov a k 1.12. plánujeme normálne už otvorenie aj s obyvateľmi, aj so zamestnancami.“

Mário Špilberger:

„Akú bude mať kapacitu toto zariadenie?“

Martin Baláž:

„Zariadenie je dimenzované pre 40 seniorov, ktorí tu budú plnohodnotne žiť.“

Mário Špilberger:

„O umiestnenie do domova môže od 2. septembra požiadať senior, ktorý má minimálne štvrtý stupeň odkázanosti. Ako presne má požiadať?“

Martin Baláž:

„Každý záujemca si môže z webstránky neziskovej organizácie Domov pri kaštieli stiahnuť tlačivo, alebo formulár, alebo si ho môže osobne vyzdvihnúť v budove mestského úradu. Toto tlačivo buď osobne tiež zanesie na podateľňu mestského úradu, alebo pošle na adresu neziskovej organizácie, alebo mestského úradu. A čo musí spĺňať? Musí mať vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na tento druh sociálnej služby minimálne stupňom štyri odkázanosti. V takom prípade, ak splnil túto požiadavku, bude zaradený do (…) žiadosť a následne sa budú podľa toho poradovníka vyberať obyvatelia.“

Mário Špilberger:

„Momentálne obsadzujete aj pracovníkov do domova, či už sú to zdravotní, alebo sociálni pracovníci. Čo hovoríte na záujem uchádzačov?“

Martin Baláž:

„Skutočne nás prekvapil veľký záujem o pozície, hlavne niektoré pozície pre zariadenie pre seniorov. Napríklad na pozíciu recepčného máme až 60 záujemcov, pričom môžeme prijať len dvoch. Takže vlastne tam jednoducho nové vedenie si aj bude mať z koho vyberať. Všetky pozície majú nejaké kritériá. V prvom rade záujemcovia musia spĺňať na danú pozíciu tie kritériá. Pokiaľ je ich tam viac, výberovým konaním sa budú potom vyberať. Máme na to vytvorenú špeciálnu komisiu, takže vlastne transparentným výberovým konaním vzniknú nové pracovné pozície, alebo teda budú zo žiadateľov vybraní už noví pracovníci pre zariadenie seniorov.“

Rekonštrukcia ciest v Žiari nad Hronom

Regina Stred | 25.8.2021 | Alexander Ernst / R

Moderátor:

„Cesty a chodníky sa rekonštruujú aj v Žiari nad Hronom. Alexander Ernst sa pýtal viac vedúceho kancelárie primátora mesta Martina Baláža.“

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora mesta Žiar nad Hronom:

„Mesto Žiar nad Hronom má vypracovaný dlhodobý harmonogram opráv komunikácií v meste. Je to vlastne program až na šesť rokov, ktorý robia naši experti z mestského úradu, samozrejme v spolupráci s poslancami mestského zastupiteľstva, ktorí ten harmonogram schvaľujú. Čiže vlastne tieto rekonštrukcie, ktoré teraz robíme, už boli naplánované dopredu v horizonte niekoľkých rokov. Samozrejme, tento harmonogram je možné aj operatívne meniť a vstupovať doň podľa potrieb, ktoré sa nám môžu aktuálne v priebehu nejakého obdobia vyskytnúť. Ide o komplexné rekonštrukcie, to znamená, že je tam nahrádzaný celý súvislý povrch vozovky.“

Alexander Ernst, redaktor:

„O aké konkrétne úseky a lokality ide v tomto prípade?“

Martin Baláž:

„Čo sa týka rekonštrukcie ciest, teraz počas augusta robíme tri také hlavné úseky. Cesta, alebo komunikácia vo vnútroblokovom priestore medzi Námestím Matice slovenskej a ulicou Jirásková. Je to ulica Jirásková smerom od sídla bánk na námestí až vlastne po jej koniec, no a celá ulica Komenského. Takže je to vlastne dá sa povedať, sú to cesty v centre mesta. Tak oni boli už v stave, že potrebovali rekonštrukciu, už vlastne tie cesty boli zastarané, alebo ten povrch na cestách bol zastaraný, ja hovorím, súvisí to aj s harmonogramom, ktorý sa vlastne stanovuje niekoľko rokov dopredu, ktoré komunikácie, a ktoré úseky budú rekonštruované. Okrem ciest v auguste takisto rekonštruujeme chodníky, takisto máme podobne, ako cesty, dopredu naplánované. Aktuálne sa teraz rekonštruuje osem súvislých úsekov, chodníkov. V podstate tieto chodníky sú vybrané po celom území mesta, alebo na celom území mesta, nie je to len v jednej časti.“

Alexander Ernst:

„Opravy jednotlivých úsekov v meste Žiar nad Hronom si do ich ukončenia vyžiadajú len minimálne obmedzenia. Detaily o termínoch a dĺžke realizácie priblížil referent pre infraštruktúru mesta Miloslav Baranec.“

Miloslav Baranec, referend pre infraštruktúru mesta Žiar nad Hronom:

„V priebehu augusta, maximálne v prvom týždni septembrovom by mali byť ukončené všetky rekonštrukcie ciest aj chodníkov. Cesty už máme v podstate urobené, v priebehu septembra by, ak nám to finančná situácia dovolí, sme mohli pristúpiť ešte k ďalším nejakým opravám a rekonštrukciám aj ciest, aj nejakých spevnených plôch. Nemali by byť žiadne (…) maximálne tam dôjde k tomu, že bude vozidlo zabezpečujúce tieto opravy stáť na ceste s výstražnými svetlami. Tým spôsobom bude tvoriť nejakú prekážku v cestnej premávke, ale uzávierky, či už čiastočné, alebo úplné, s tým sa nepočíta.“

Alexander Ernst:

„Vodiči aj peší v rámci mesta Žiar nad Hronom tak budú môcť využívať zrekonštruované úseky. Informácie o cenách prác dodal Martin Baláž.“

Martin Baláž:

„V rekonštrukciách komunikácií, ktorú aktuálne realizujeme, je to okolo 7-tisíc štvorcových metrov verejných komunikácií, pričom vychádza to tak zhruba na polovicu rozloha chodníkov aj ciest, ktoré sú v rekonštrukcii po 3,5-tisíc štvorcov. Rekonštrukcia ciest nás stojí zhruba 95-tisíc eur a na renováciu chodníkov vynakladáme z mestského rozpočtu okolo 69-tisíc eur.“

Nočná búrka pustošila vo veľkom

sme | 23.8.2021 | moj;pav;tasr

Silná búrka s vetrom a krupobitím vyvracala stromy strhávala strechy, pôsobila záplavy a vzala aj život

Najviac práce mali hasiči v Banskobystrickom, Košickom a Nitrianskom kraji.

SLOVENSKO. V noci zo 16. na 17. augusta sa nad stredným a východným Slovenskom prehnala búrka s krupobitím. Vietor vyvracal a lámal stromy, strhával strechy, na východe Slovenska v okrese Bardejov došlo opakovane k záplavám. Hasiči v zasiahnutých oblastiach zasahovali do utorkového rána spolu 229-krát. Informovala o tom Katarína Križanová z komunikačného oddelenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru. Najvážnejšia situácia bola v Banskobystrickom kraji, Košickom a Nitrianskom kraji.

Tragédia v tábore

V detskom stanovom tábore na strednom Slovensku došlo k tragédii, pri ktorej prišilo o život jedno z detí a ďalších sedem utrpelo zranenia. O život prišiel šesťročný chlapček. Štyri z detí, ktoré prijali nemocnice v Martine a Žiari nad Hronom boli v utorok v stabilizovanom stave, piate mimo ohrozenia života. Ďalšie dve deti po ošetrení v banskobystrickej detskej nemocnici pustili do domáceho liečenia.

Energetická kalamita

Nočné búrky sprevádzané silným vetrom spôsobili na strednom Slovensku rozsiahlu energetickú kalamitu. Silný vietor vyvracal stĺpy a stromy v blízkosti elektrických vedení. Tie v mnohých prípadoch popretŕhali alebo pozhadzovali vodiče. V utorok bolo bez dodávky elektriny viac ako 75-tisíc odberných miest. Stredoslovenská distribučná mala bez napätia takmer 900 trafostaníc. Len na úrovni vysokého napätia riešili elektrikári 46 porúch. Problémy s distribúciu elektriny malo množstvo lokalít v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Najvážnejšia situácia bola v okresoch Prievidza, Dolný Kubín, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Brezno, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Lučenec. „Poruchy sú také rozsiahle a početné, že v mnohých prípadoch prebieha ešte len ich presná identifikácia,“ informoval v utorok hovorca spoločnosti Miroslav Gejdoš. Elektrikári zasahovali v hornatom teréne v ťažko prístupných oblastiach.

V Banskej Bystrici strhávalo strechy

Nočný vietor spojený s dažďom a krupobití spôsobil veľké škody aj v Banskej Bystrici. Najhoršia situácia bola pri Rooseveltovej nemocnici, kde vietor strhol troleje, na sídlisku Fončorda, v Sásovej či v Podlaviciach, kde strhlo viacero striech. „Samospráva v spolupráci s mestskou políciou, Hasičským a záchranným zborom a mestskými dodávateľskými spoločnosťami pomáhajú vo všetkých mestských častiach,“ informovala v utorok Dominika Grešková z kancelárie primátora. Mesto poskytlo plachty a spolu s hasičmi zabezpečilo techniku a plošiny potrebné na prekrytie poškodených domov. Primátor mesta Ján Nosko vyzval Bystričanov, aby pomohli susedom a známym, ktorým búrka zničila majetok alebo na dovolenke.

Na Orave spadol strom na vlak

„Naši príslušníci zasahovali v rôznych častiach Oravy od jednej hodiny po polnoci až do siedmej ráno,“ opísal dianie v noci na utorok šéf dolnokubínskych a tvrdošínskych hasičov Dušan Bakoš. Odstraňovali stromy z koľajníc a z vlaku v stanici v Trstenej, pomáhali v Oravskej Porube a Žaškove. V Dolnom Kubíne zablokoval cestu do časti Záskalie spadnutý stĺp elektrického vedenia. Šťastie mali obyvatelia blízkeho domu, pretože skončil na opačnej strane, ako je postavený. Majiteľovi domu na Zochovej ulici však podobný stĺp spadol na balkón. Viacero domácností ostalo bez elektrickej energie. (moj, pav, tasr)

229 zásahov mali profesionálni a dobrovoľní hasiči v oblastiach zasiahnutých búrkou v noci zo 16. na 17. augusta.

Žiar nad Hronom: Hasiči po silnej búrke evidujú už viac ako 23 výjazdov

dnes24.sk | 17.8.2021 | redakcia

Žiar nad Hronom 17. augusta (TASR) – Viac ako 23 výjazdov zaznamenali v súvislosti so silnou nočnou búrkou do predpoludnia hasiči zo Žiaru nad Hronom. Ako pre TASR uviedol František Páleník z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiari nad Hronom, zasahovať museli najmä pre polámané stromy a strhnuté strechy.

Hasiči zo Žiaru nad Hronom zasahovali po nočnej búrke pre popadané stromy na cestných komunikáciách či postrhávané strechy v lokalite individuálnej bytovej výstavby (IBV) v Žiari nad Hronom. Odtrhnuté strechy evidujú hasiči aj v obci Počúvadlo v okrese Banská Štiavnica, pre popadané stromy bola po búrke neprejazdná cesta medzi obcami Podhorie a Močiar.

„Zo šiesteho poschodia visí v Žiari nad Hronom z budovy odtrhnutý komín, ideme ho práve dávať dole,“ poznamenal Páleník. Ako dodal, cesty v okrese sú už prejazdné, v teréne však naďalej zasahuje 12 hasičov.

V rámci mesta silná búrka zasiahla i kúpalisko, ktoré tak bude v utorok pre verejnosť zatvorené. „Obeťou sa stala aj lipa na začiatku Parku Štefana Moysesa, ktorá sa zrútila do areálu pomocného futbalového ihriska. Pracovníci mesta a Technické služby Žiar nad Hronom od rána čistia komunikácie a verejné priestranstvá od konárov,“ informoval na sociálnej sieti primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal s tým, že časť mesta je od polnoci bez dodávok elektriny.

Mesto vybuduje tranzitný chodník do Lutily za 30-tisíc

Žiarske ECHO | 13.8.2021 | sita

Chodník z prírodného materiálu má sprístupniť a zatraktívniť niektoré lokality pre cykloturistov aj peších.

ŽIAR NAD HRONOM. Lepšie podmienky pre cykloturistiku v regióne má zabezpečiť komunikácia, ktorá spojí Žiar nad Hronom s Lutilou a tým zároveň aj s ostatnými obcami. Ako hronskožiarska radnica informuje na svojej webovej stránke, práce na vybudovaní spevneného tranzitného chodníka, takzvaného trailu, začala v prvom augustovom týždni realizovať firma Strabag. Vybuduje ho za vysúťaženú cenu 29 870 eur, vrátane dane z pridanej hodnoty, ktorú mesto uhradí z rozpočtu.

Približne tri týždne

Práce by mali trvať približne tri týždne. „Komunikácia má spojiť mesto Žiar nad Hronom so susednou obcou Lutila. Trasa trailu bude kopírovať Lutilský potok po strane mesta,“ približuje Miloš Čerťaský z oddelenia mestských projektov.

„Územie v mieste trasy trailu je budované vychodenými chodníkmi, jestvujúcim terénom tvoreným trávnatým a lesným porastom a sčasti jestvujúcou poľnou cestičkou, respektíve lesným chodníkom,“ popisuje Čerťaský.

Tranzitný chodník je navrhovaný s upravením jestvujúceho prírodného povrchu mlatom, čo je prírodný materiál, a to v celkovej dĺžke približne 2,2 kilometra tak, aby sprístupnil a zatraktívnil niektoré lokality pre cykloturistov aj pre peších.

Aj pre cyklistov

Trasa by podľa slov primátora mesta Petra Antala mala byť upravená tak, aby bola vhodná na behanie, ale aby po nej prešli aj cyklisti a mamičky s kočíkmi. Niektorí obyvatelia sa dožadovali, aby bola trasa upravená do takej podoby, aby po nej mohli prechádzať aj korčuliari. S takouto alternatívou však mesto nepočíta.

„Cestu by sme museli vyasfaltovať. Našou prioritou je však asfaltovanie komunikácií v meste, či už ide o vozovky, alebo chodníky. Do takýchto projektov by sa mal skôr púšťať samosprávny kraj, pretože ide o regionálne projekty,“ dodáva primátor.

Žiar nad Hronom pripravuje obnovu vnútroblokov za vyše 575.000 eur

teraz.sk | 10.8.2021 | TASR

V projekte mesto počíta s revitalizáciou plochy s výmerou 39.410 štvorcových metrov v celkom štyroch vnútroblokoch v blízkosti Námestia Matice slovenskej.

Žiar nad Hronom 10. augusta (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom sa pripravuje na revitalizáciu štyroch vnútroblokov v centrálnej mestskej zóne za viac ako 575.000 eur. Ako na oficiálnej webovej stránke informuje samospráva, žiadosť o dotáciu na podporu projektu podalo mesto ešte v máji, aktuálne je vo fáze odborného hodnotenia. V projekte mesto počíta s revitalizáciou plochy s výmerou 39.410 štvorcových metrov v celkom štyroch vnútroblokoch v blízkosti Námestia Matice slovenskej. Súčasťou zámeru je i osadenie mobiliáru, digitálnych informačných kioskov a obnova zelených plôch na Ulici Štefana Moyzesa, ktorá vnútrobloky prepája. „V prvej etape urobíme časť Moysesovej ulice od Základnej školy na Ulici Dr. Janského vrátane všetkých vnútroblokov po námestie. Druhá etapa sa musí ešte doprojektovať. S ňou sa budeme uchádzať o dotáciu v jednom z ďalších kôl výzvy,“ priblížil primátor mesta Peter Antal. V rámci revitalizácie vnútroblokov centrálnej mestskej zóny v Žiari nad Hronom by vo verejnom priestore mala pribudnúť nová zelená výsadba, ale i lavičky, odpadkové koše či stojany na bicykle. Rekonštrukcia by sa mala dotknúť i vybraných chodníkov, ktoré sú už v nevyhovujúcom stave. „Použijú sa tu vodopriepustné materiály a súčasťou projektu sú aj digitálne informačné kiosky,“ dodal primátor.

Nemocnica v Žiari nad Hronom zaočkuje už aj nezaregistrovaných

teraz.sk | 6.8.2021 | TASR

Záujemcovia o očkovanie dostanú vakcínu od konzorcia Pfizer/BioNTech.

Žiar nad Hronom 6. augusta (TASR) – Vo vakcinačnom centre nemocnice v Žiari nad Hronom budú od pondelka (9. 8.) očkovať už aj vopred nezaregistrovaných záujemcov o vakcínu proti ochoreniu COVID-19. TASR o tom informovala hovorkyňa siete nemocníc Svet zdravia Jana Fedáková. Očkovať ľudí, ktorí sa vopred nezaregistrovali na webovej stránke Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), budú v žiarskej nemocnici každý pondelok od 8.00 do 12.00 h. Záujemcovia o očkovanie dostanú vakcínu od konzorcia Pfizer/BioNTech. Ako upozornila Fedáková, presný termín očkovania si vo vakcinačnom centre nie je možné vopred rezervovať.

Čierny deň na Hrone

Slovenka | 3.8.2021 | VERONIKA FITZEKOVÁ

Na pondelok 26. júla slovenskí rybári nikdy nezabudnú. Už ráno miestni rybári nahlásili uhynuté ryby v rieke Hron a korytom tiekla kalná zapáchajúca voda. Minulotýždňová ekologická katastrofa zanechala druhú najväčšiu slovenskú rieku bez známok života… Brehy Hrona boli doslova posiate tisíckami uhynutých rýb. Postihnutý ekosystém sa bude spamätávať dlhé roky.

Hron patril v minulosti k najšpinavším slovenským riekam. Po zániku veľkopriemyslu sa takmer tristo kilometrov dlhý tok vyčistil natoľko, že sa z neho stala bohatá, životom prekypujúca rieka a v niektorých jej horných častiach sa dokonca objavili aj raky. To všetko je minulosť. Posledný júlový týždeň bola v koryte sivá zakalená voda, po ktorej na hladine plávali ryby bruchom hore a všade bol neznesiteľný zápach. Zúfalí rybári, hasiči a dobrovoľníci tri dni od rána do večera pracovali na odstraňovaní následkov ekologickej katastrofy. Pohľad na zdevastovanú rieku omráčil nielen rybárov a ochranárov, ale každého, čo tú skazu videl…

BÚRKA,STROM A POŠKODENÝ VAK

Katastrofu na obľúbenej a turistami využívanej rieke spôsobilo nepriaznivé počasie: „V dôsledku silnej búrky v okolí Budče spadol strom a ten poškodil vak, ktorý spoločnosť Bioplyn Budča používa na uskladnenie digestátu. Z roztrhnutého vaku unikla látka do Bienskeho potoka a následne do Hrona,“ uviedol vo vyjadrení konateľ spoločnosti Vasilii Repela. Digestát sú zvyšky po fermentačnom procese pri výrobe bioplynu, ktoré sa využívajú ako hnojivo. Firma síce podnikla okamžité kroky, aby zabránila úniku organického hnojiva a odstraňovala škody spôsobené búrkou, ale únik látky na výrobu bioplynu zničil v rieke všetko živé. Do rieky vytieklo okolo päťsto kubíkov digestátu. Vo vode sa znížilo množstvo kyslíka a ryby sa udusili.

PÄŤ TON MŔTVYCH RÝB

Miestna organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Žiari nad Hronom okamžite vytvorila improvizovaný štáb a vyzvala na pomoc každého, kto bol ochotný pomôcť. Rybári spoločne s dobrovoľníkmi vyzbierali v Hrone viac ako päť ton mŕtvych rýb. Všetky vyzbierané ryby skončili v kafilérii, kde ich zlikvidovali. Uhynuté ryby sa však nachádzajú aj na ťažko prístupných miestach, odkiaľ nie je možné ich vytiahnuť…

DVADSAŤŠTYRI DRUHOV RÝB

Odborníci upozorňujú, že na Hrone došlo k nevyčísliteľnej škode, ktorá v slovenských riekach nemá obdobu. Uhynuli všetky druhy rýb, ktoré sa v rieke nachádzali. Podľa pracovníkov Slovenskej ochrany životného prostredia zahynulo dvadsaťštyri pôvodných druhov rýb, medzi ktorými boli viaceré európskeho významu, ako hlavátka podunajská, mrena karpatská a hrúz bieloplutvý. Podľa rybárov je to ekologická katastrofa, akú si na strednom Pohroní nepamätajú posledné desaročia. Obnovenie generačných stád niektorých druhov rýb si vyžiada roky hospodárenia. Finančná škoda zatiaľ vyčíslená nie je, no môže dosiahnuť stotisíc eur. Spoločenská škoda bude oveľa vyššia.

Ekologická katastrofa na Pohroní napáchala nevyčísliteľné škody na životnom prostredí a zanechala ďalekosiahle následky. Odborníci odhadujú, že potrvá osem až desať rokov, kým sa Hron dostane do stavu, v akom bol pred júlovou otravou.

SANKCIE MÔŽU PRÍSŤ AJ Z EÚ

Polícia už začala trestné stíhanie voči pôvodcovi znečistenia za zločin ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Príčinami kritickej situácie sa zaoberá aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá udalosť rieši ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd a firme hrozí pokuta až do výšky 165-tisíc eur. Podľa konateľa spoločnosti majú environmentálnu poistku a momentálne čakajú na vyčíslenie škôd. Dôsledky však môžu byť ešte ďalekosiahlejšie. Nakoľko pri katastrofe boli postihnuté aj druhy rýb európskeho významu, ktorých stav sú členské štáty Európskej únie povinné sledovať, môže zo strany EÚ dôjsť aj k sankciám voči štátu.

VERONIKA FITZEKOVÁ

ÚHYN RÝB AJ V LABORCI

Minulý týždeň zaznamenali úhyn rýb aj na východnom Slovensku v rieke Laborec, symbole regiónu Zemplín. Išlo však len o jeden druh – podustvu severnú. Vyšetrovanie ukázalo, že došlo k znečisteniu minimálne päť kilometrov dlhého úseku Laborca od Humenného po obec Brekov. Nie je však jasné, kedy k znečisteniu došlo, rovnako nie je známy pôvod znečistenia rieky a množstvo uhynutých rýb.

Šnúra koncertov na nádvorí kaštieľa: Dorazia Billy Barman aj Moja reč

dnes24.sk | 30.7.2021 | redakcia

Pod platanom na historickom nádvorí biskupského kaštieľa vznikol nový priestor pre kultúru. Čaká nás séria letných koncertov.

Nádvorie biskupského kaštieľa v Žiari nad Hronom, ktorého dominantou je obrovský platan, ožíva kultúrou. Toto leto sa sem po prvý raz presunula populárna slávnosť vína, ktorej dejiskom bol v minulosti priľahlý Park Štefana Moysesa. Sériu letných koncertov pod platanom otvoril slovenský jazzman Peter Lipa. Teraz Mestské kultúrne centrum avizuje ďalšie známe mená.

8. augusta na nádvorí vystúpi pesničkárka Sima Magušinová, známa ako Sima Martausová. Nasledujúcu augustovú nedeľu (15. 8) sa predstaví husľový virtuóz Peter Michalica, 22. 8. príde Moja reč unplugged, 29. 8. sú na rade Korben Dallas a 5. septembra uzavrie leto pod platanom kapela Billy Barman.

Koncerty budú začínať vždy o siedmej večer, vstupné na každý z nich je 15 eur.

Kaštieľ, ktorý kedysi slúžil aj ako letné sídlo ostrihomských arcibiskupov a neskôr banskobystrických biskupov, kúpilo mesto v roku 2018 od súkromníka. Samospráva začala s jeho rekonštrukciou, otvorila ho verejnosti a presunula sem i niektoré zasadnutia mestského zastupiteľstva. V prístavbe kaštieľa mesto aktuálne dokončuje zariadenie pre seniorov.

Rybári vytiahli dve tony uhynutých rýb

RTVS Jednotka | 27.7.2021 | R / Janete Štefánková

Janette Štefánková, moderátorka: „Takmer dve tony uhynutých rýb vytiahli za včerajšok rybári z rieky Hron, a to nie je konečné číslo. Mimoriadne znečistenie rieky spôsobila bioplynová stanica v Budči. Po búrke z nej uniklo približne päťsto kubických metrov digestátu.“

Redaktor (text v obraze, zdroj: Facebook MO SRZ Žiar nad Hronom): „Nevyčísliteľné škody, desiatky rokov poctivej práce a životom prekypujúca rieka je po dnešku minulosťou.“

Jozef Kubánek, redaktor: „Viac ako štyritisíc uhynutých rýb, dvadsaťpäť rôznych druhov, hmotnosť takmer dve tony. Taká je bilancia včerajšej brigády rybárov, podľa ktorých nič nemalo šancu vo vode prežiť.“

Mário Bóna, rybár, MO SRZ Žiar nad Hronom: „Tie pocity sú úplne neopísateľné, pretože každého rybára asi zabolí tento pohľad na vodu, ktorý momentálne vidí. Dá sa povedať, že v tej vode neostalo asi nič, pretože sme vylovovali rybky, ktoré boli vo veľkosti od centimetra až do kapitálnych kusov presahujúcich jeden meter.“

Jozef Kubánek: „Ďalšie stovky uhynutých rýb dnes nahlásili aj pracovníci vodnej elektrárne pri Hronskej Dúbrave.“

Pracovník vodnej elektrárne pri Hronskej Dúbrave: „Čo je na to povedať. Každý vidí, čo tu je zarobené.“

Jozef Kubánek: „Znečistenie zasiahlo najmä dvadsaťkilometrový úsek medzi Zvolenom a Žiarom nad Hronom. Podľa rybárov budú čísla uhynutých rýb v nasledujúcich dňoch narastať.“

Richard Štencl, ichtyológ, rybársky hospodár MO SRZ Žiar nad Hronom: „Odhad môže byť niekde na úrovni desať až dvanásť ton uhynutých rýb.“

Jozef Kubánek: „Mimoriadne znečistenie rieky má podľa odborníka aj širší kontext. Nejde podľa neho len o ryby, ale o úhyn celej vodnej ríše.“

Jaroslav Andreji, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, SPU Nitra: „Ako sú raky, mäkkýše, vodný hmyz, vývojové štádiá, a podobne. Čiže nie sú to len ryby, ktoré je vidieť, ale aj to, čo je málokedy vidieť, čiže to sú tie bezstavovce. Ten dvadsaťpäťkilometrový úsek vyzerá byť úplne vytrávený.“

Jozef Kubánek: „Pôvodcom znečistenia bola bioplynová stanica v Budči. Po včerajšej búrke vytieklo z pretrhnutého vaku do Hrona okolo päťsto kubických metrov digestátu, ktorý vzniká pri výrobe bioplynu. Polícia začala vo veci trestné stíhanie.“

Katastrofa na Hrone

TV Markíza | 26.7.2021 | Ľubo Fronko / Mária Chreneková Pietrová; Jaroslav Zápala

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Ekologickú haváriu na Hrone, ktorá nemá za posledné roky obdobu, zaznamenali na strednom Slovensku. Spôsobila ju havária v bioplynovej stanici.“

Jaroslav Zápala, moderátor: „Viac informácií má Ľubo Fronko, ktorý je v Žiari nad Hronom. Ľubo, čo si zistil?“

Ľubo Fronko, redaktor: „Dobrý večer. Tak nie, že ekologická havária, ale priam katastrofa či pohroma, ktorá úplne zdecimuje život v tejto rieke, aspoň tak o tejto udalosti hovoria miestni rybári. A teda čo sa vlastne stalo? Príčinou je únik približne 500 kubíkov digestátu zo skladovacieho vaku v bioplynovej stanici. Počas búrky naň padol strom a pretrhol sa. Do Hronu sa tak dostala znečisťujúca látka, ktorá obsahuje dusičnany a fosforečnany. O tom okamžitom dopade na rieku nám už povie ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu Richard Štencl.“

Richard Štencl, ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu: „Za posledných 20 rokov sa nič podobné na rieke Hron neudialo. Uhynulo celé druhové spektrum rýb. Na úseku dlhom približne 1 kilometer sa nám podarilo zatiaľ vyzbierať približne jednu tonu uhynutých rýb a predpokladáme, odhadujeme, že sa jedná zatiaľ iba o možno 10 % z celkového úhynu.“

Ľubo Fronko: „Ďakujem. My máme aj vyjadrenie spoločnosti Bioplyn Budča. Havarijná situácia, ktorá u nich vznikla, ich veľmi mrzí napriek tomu, že bola spôsobená živelnou pohromou, ktorú nebolo možné ovplyvniť. Slovo už má generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo.“

Ján Jenčo: „Slovenská inšpekcia životného prostredia tento prípad vyšetruje ako mimoriadne zhoršenie kvality vôd. Naši inšpektori ihneď po nahlásenom úhyne rýb vyšetroval príčiny tohto stavu. Uvedomujeme si, že havária bola spôsobená počasím, teda nepredvídateľnými okolnosťami, na druhej strane musíme veľmi dôsledne vyšetriť spôsob skladovania dotknutej znečisťujúcej látky, digestátu.“

Ľubo Fronko: „Ďakujem pekne. Ako celé vyšetrenie dopadne, to ukáže až čas, v každom prípade v podobných obdobných deliktoch podľa vodného zákona inšpekcia životného prostredia môže udeliť pokutu až do výšky 165 tisíc EUR.“

Stredným Slovenskom sa prehnali silné búrky

RTVS Jednotka | 19.7.2021 | Andrej Bálint / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Krátke, ale intenzívne. Cez víkend sa naprieč celým Slovenskom prehnali prudké búrky. Komplikovali dopravu na viacerých úsekoch a v mestách a obciach spôsobili škody. Situácia, keď pretrhnutá hrádza v Rudne nad Hronom zaplavila takmer celú obec, sa nezopakovala.“

Andrej Bálint, redaktor: „Vyvrátené stromy, odtrhnuté strechy, zaplavené cesty. Výkyvy počasia dali cez víkend zabrať viacerým častiam Slovenska.“

Pavol Zaujec, meteorológ SHMÚ: „Tá situácia bola pomerne komplikovaná v Banskobystrickom kraji, predovšetkým v okresoch Žiar nad Hronom, prípadne Krupina.“

Vladimír Mikuláš, starosta obce Hliník nad Hronom: „Jedno auto bolo zavalené stromom na sídlisku, tak tam je ešte taká väčšia škoda. Ale ostatné našťastie nikomu z ľudí sa nič nestalo a padalo to tak, že nespôsobilo nejaké väčšie škody.“

Andrej Bálint: „Plné ruky práce mali hasiči takmer vo všetkých regiónoch.“

Katarína Križanová, hovorkyňa Prezídia HaZZ (text v obraze): „Cez víkend zasahovalo takmer sto príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a viac ako sedemdesiat dobrovoľných hasičov. Vo väčšine prípadov odstraňovali popadané stromy z vozidiel, z cestných komunikácií a elektrických vedení a odčerpávali vodu zo zatopených ulíc a pivníc.“

Andrej Bálint: „Horskí záchranári v Malej Fatre zase ratovali manželský pár, ktorý nepriamo zasiahol blesk. Odhodila ich tlaková vlna a pri páde utrpeli viaceré tržné poranenia hlavy.“

Pavel Brnčal, nadporučík Horskej záchrannej služby OS Veľká Fatra: „Nebezpečné miesta sú hlavne vrcholy, voľné plochy, samostatné stromy, výklenky skalné. Preto by sa ľudia mali čo najrýchlejšie dostať čo najnižšie z týchto vrchov dolu.“

Andrej Bálint: „Voda narobila škody aj v jaskyni Domica v okrese Rožňava. Kal z prívalovej vody znečistil najnižšie položené časti jaskyne. Škody budú jaskyniari vyčíslovať zajtra. Predpovede počasia na tento týždeň hovoria o tom, že by malo byť slnečno a teplo, lokálne sa však môžu vyskytnúť krátke, ale intenzívne dažde“

Mesto predalo časť známej budovy: Primátor Antal o tom, na čo sa použijú peniaze

dnes24.sk | 17.7.2021 | redakcia

Budova z jednej strany lemuje centrum mesta a už roky v nej sídli prokuratúra. Tej jej časť po novom aj patrí.

Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva (13. 7.) poslanci odsúhlasili predaj časti objektu administratívnej budovy na žiarskom námestí za 558 000 eur Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, teda Slovenskej republike. Na sociálnej sieti o tom informoval primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Ako ozrejmil, priestory budú aj naďalej slúžiť Okresnej prokuratúre, ktorá v nich sídli už roky.

„Finančné prostriedky, ktoré predajom získame, použijeme na dokončenie rekonštrukcie krytej plavárne. Myslím si, že išlo o veľmi dobrý a rozumný krok. Okrem toho, že zinkasujeme sumu, ktorú investujeme do modernizácie mestského majetku, “zbavili“ sme sa časti modernizačného dlhu, ktorý spočíva v rekonštrukcii objektu a interiéru bieleho domu, ktorá bude nevyhnutná,” uviedol primátor.

Podľa jeho slov bol celý administratívny objekt v minulosti vybudovaný pre orgány štátnej správy a mesta.

„Je aj pre budúcnosť dobré, ak ho, okrem mesta, bude vlastniť aj štátna správa a podieľať sa tak na jeho modernizácii a prevádzkových nákladoch a spoločne tak uchováme jeho charakter – administratívneho sídla v našom meste,“ uzavrel Antal.

Ekoprojekt Búda v Žiari nad Hronom

Regina Stred | 7.7.2021 | Mário Špilberger / R

Moderátorka:

„V minulom roku zorganizovali v Žiari nad Hronom výmenu oblečenia. Dnes chcú aktivisti z občianskeho združenia MYesto pokračovať v ekologických aktivitách naplno. Spustnutú predajňu zmrzliny pretvoria na ekologické komunitné centrum s názvom Búda. Viac povie Mário Špilberger.“

Mário Špilberger, redaktor:

„V Búde sa chcú venovať širokému spektru ekologických tém. Nápad sa rodil postupne. Kamila Koza Beňová, zakladateľka OZ MYesto.“

Kamila Koza Beňová, OZ MYesto:

„Naše občianske združenie, založili sme ho minulé leto v roku 2020 a v súčasnosti má ako by takú úlohu nejakého oficiálneho zástupcu pre rôzne neformálne komunity. A zámer vzniku tohto komunitného centra bol taký postupný. Sú tam také dve línie. Jedna je, že sme vlastne minulý rok začali swapy, výmenu oblečenia v Žiari nad Hronom. Nejako z toho vyplynulo, že sme mali postupne prebytok vecí, ktoré sa nejako nestihli vymeniť a my sme ako by nevedeli, že čo s tými vecami urobiť. Takže sme začali premýšľať nad nejakým najprv skladovým priestorom. Tak sme začali rozmýšľať nad alternatívami a jednou z nich bol aj tento stánok, že ľudia si tu spomínajú, má to také svoje genius loci, ľudia sem chodili radi na zmrzlinu, bol to taký uzol komunikačný, alebo ľudia sa tu stretávali a zároveň teda, že je to budova, je to objekt, ktorý je zanedbaný, schátraný, a že sme chceli dodať tomu ten rozmer, že by sme teda s tým niečo urobili.“

Mário Špilberger:

„Rekonštrukcia objektu je v procese. Na výsledok je zvedavé aj samotné občianske združenie."

Kamila Koza Beňová:

„Prvým tým akože ekologickým krokom bude to, že sa odstráni v podstate azbest, použijeme ekologicky priateľské materiály, najmä drevo. Máme v pláne v rámci tohto projektu ešte zelenú strechu.“

Mário Špilberger:

„V závere, tohtoročné plánované aktivity v komunitnom centre.“

Kamila Koza Beňová:

„Spustenie takej tej upcyclingovej komunitnej dielničky. Čiže ten interiér bude teraz slúžiť na toto. Máme dohodnutý šijací stroj, budeme zháňať nejaké materiály, aby si ľudia proste mohli prísť sem niečo opraviť, niečo ušiť napríklad ak budú chcieť, alebo aj samotné centrum plánuje v tomto smere nejaké aktivity vyvíjať. Prvými takými (…) organizovať sú práve swapy oblečenia, v tom chceme hlavne pokračovať, možno v nejakých zbierkach. Máme v pláne tu osadiť aj tzv. verejnú skriňu, spravíme taký pokus, čo bude taký stabilný ako by výmenný priestor, kde budú môcť ľudia doniesť oblečenie, alebo aj niečo iné a zase si odniesť. A takisto plánujeme aj rastlinkový swap, ak bude teda obdobie na to. A ten rastlinkový sme už mali, jeden pokus sme tak urobili, takže radi by sme aj tu v tom pokračovali.“

V Žiari nad Hronom sa predstavia umelci v oblasti textilnej tvorby

teraz.sk | 4.7.2021 | TASR

V jednej skupine súťažia študenti stredných odborných škôl s textilným zameraním a stredných umeleckých škôl do 20 rokov, v druhej autori bez obmedzenia veku starší ako 15 rokov.

Žiar nad Hronom 4. júla (TASR) – Pohronské osvetové stredisko (POS) v Žiari nad Hronom organizuje deviaty ročník celoslovenskej súťažnej výstavy neprofesionálnej textilnej tvorby pod názvom Textilná tvorba 2021. Ako TASR informovala kurátorka výstavy Magdaléna Gáfriková, výstava sa koná každé dva roky a má tak za sebou 18-ročnú históriu. „Textilná tvorba poskytuje priestor na prezentáciu a konfrontáciu autorom, ktorí vo svojej tvorbe vychádzajú a inšpirujú sa tradičnou textilnou tvorbou a remeselnými tradíciami. No najdôležitejším a najzaujímavejším atribútom súťaže je posun tradičných textilných techník smerom do novej polohy, ktorá experimentuje s dizajnom,“ uviedla Gáfriková. Súťaž Textilná tvorba 2021 pozostáva z dvoch skupín. V jednej skupine súťažia študenti stredných odborných škôl s textilným zameraním a stredných umeleckých škôl do 20 rokov, v druhej autori bez obmedzenia veku starší ako 15 rokov. Celkovo sa súťaží v šiestich kategóriách, a to úžitkové predmety, dekoratívne predmety, šperk, objekt z textilu, hračka z textilu a odev. Záujemcovia sa do súťaže môžu prihlásiť do 31. augusta, prihlášky i propozície súťaže sú dostupné na webovej stránke POS. Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční v novembri, samotná výstava bude od 10. decembra do 31. januára 2022 inštalovaná v galérii Múzea mincí a medailí v Kremnici.

Šéf zásahového tímu pre medveďa: Zvykajú si na ľudský pach, spájajú ho s ľahko získanou potravou

hnonline.sk | 29.6.2021 | Romana Hlavanda Gogová

Vedúci zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan v rozhovore pre HNtelevíziu tvrdí, že o premnožení hovoriť nemôžeme.

Medveď prvýkrát na Slovensku usmrtil človeka. Lesníci a poľovníci hovoria o tom, že by sa mal opäť zaviesť regulovaný lov, a že medvede sú premnožené.

Vedúci zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslav Slašťan v rozhovore pre HNtelevíziu tvrdí, že o premnožení hovoriť nemôžeme.

„Medveďov je na Slovensku toľko, aká je úživnosť nášho prostredia. Ak by medveď mal menej potravy, a to nie len medveď, nasledoval by populačný pokles.“ Upozorňuje, že ľudia medveďom ponúkajú potravu v rôznych formách.

„Robíme veľkú chybu, zmenili sa osevné postupy. Tam, kde sa niekedy pestovali zemiaky, sa dnes pestuje kukurica. Poľovníci prikrmujú a nielen v čase núdze, ale celoročne. A nielen diviačiu a jeleniu zver, ale aj medvede, o čom sa presviedčame pri kontrole poľovných vnadísk.“

Práve toto považuje za dôvod, prečo sa medvede vyskytujú nielen v lesoch, ale aj v intravilánoch obcí. Slašťan tvrdí, že treba rozlišovať medzi opakovaným a náhodným výskytom.

Medveď, ktorý sa objavil v Žiari nad Hronom, bol pravdepodobne vytlačený dopravným prostriedkom a ocitol sa v neznámom prostredí. Do obce sa po nájdení svojho teritória už nevrátil.

Sú však aj medvede, ktoré sa systematicky vracajú. Tie často hľadajú potravu v nezabezpečených kontajneroch. To je ďalší spôsob prikrmovania, ktorý by sa nemal diať. Vedúci tímu upozorňuje, že krmoviská poľovníkov sú často v blízkosti obcí. Medvede sa tak naučili sťahovať bližšie k nim.

Zvykajú si tak na ľudský pach, ktorý pre nich neznamená nebezpečenstvo, ale spájajú si ho s ľahko získanou potravou. „Na týchto vnadiskách je často potrava, ktorú iné jedince nekonzumujú. Nachádzame tam pomaranče, slepačie vajcia, čokoládu, syry, tatranky, bagety, kuracie krídla, pozostatky rýb alebo zvery,“ menuje Slašťan.

Pýta sa, koho tým chcú poľovníci kŕmiť, keďže nejde o potravu pre diviakov. Odmieta pritom, že by potravu na vnadiskách nechávali turisti. „Nehovoríme o dvoch bagetách, ale o niekoľko nákladných áut takýchto potravín.“

Predpokladajú, že ročne sa na Slovensku odstrelí sto a viac medveďov. Poľovníci však lov nemajú povolený, ide teda o pytliactvo. Práve v tom vidí hlavný dôvod prikrmovania medveďov. Vyzýva ľudí, aby im takéto nelegálne vnadiská nahlasovali.

Štátna ochrana prírody medvede počítala v roku 2014, vtedy napočítali 1 256 jedincov. Poľovníci tvrdia, že počet je dnes dvoj až trojnásobný. Slašťan nesúhlasí, očakáva vyššie číslo, ale poľovnícke štatistiky považuje za nepresné, počkať si však chce na nové sčítanie, ktoré sa robí analýzou trusu.

Výsledky by mali byť známe na jeseň. Dôležité podľa neho bude zistiť, kde sa medvede vyskytujú.

Pravdou je, že bolo zaznamenaných niekoľko prípadov výskytu medveďa pri obci alebo priamo v nej. Slašťan si myslí, že tomu pomáhajú aj sociálne siete a rýchlosť prenosu informácii. Rovnako tak tvrdí, že práve vznik tímu, ktorému šéfuje, môže situáciu skresľovať. Ľudia o nich vedia a tak výskyt medveďov nahlasujú.

Problémové jedince, pri ktorých nepomohlo ani plašenie či ďalšie postupy museli eutanazovať. Slašťan však priznal, že existuje myšlienka rezervácie, kde by sa takéto medvede umiestňovali.

„Vznik medvedieho centra máme rozrobený, zatiaľ je to len vo forme myšlienky, ale myslím si, že do roka a pol by sa mohlo takéto centrum zriadiť. Je to bežná samozrejmosť v štátoch, kde sa medvede vyskytujú.“

Dodáva, že nie je pravda, že by im bol život medveďa prednejší ako život človeka. Myslí si, že hodnotový rebríček majú usporiadaný správne. Nechce však, aby sa okolo medveďov na Slovensku vytvárala panika.

Mesto získalo dotáciu takmer 570-tisíc eur na projekt smart technológií

myziar.sme.sk | 23.6.2021 | SITA

Cieľom projektu je získavanie informácií z vybraných lokalít, ich analýza a následná úprava existujúceho stavu s cieľom zlepšiť život obyvateľom mesta.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom získalo nenávratný príspevok 568 791 eur na realizáciu projektu v oblasti moderných smart technológií z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Ako na sociálnej sieti informuje primátor Peter Antal, dofinancovanie zo strany mesta bude vo výške takmer 30-tisíc eur. Cieľom tohto projektu je získavanie informácií z vybraných lokalít, ich analýza a následná úprava existujúceho stavu s cieľom zlepšiť život obyvateľom mesta.

„V rámci tohto projektu chceme osadiť kamery na monitorovanie vjazdov a výjazdov z mesta, osadiť premenlivé dopravné značenie, ktoré bude informovať o voľných parkovacích miestach na parkoviskách na Ulici Š. Moysesa a bude umiestnené pred vstupom na tieto parkoviská,“ popisuje primátor a tým, že plánujú osadiť tiež lokálne environmentálne ukazovatele, ktoré budú sledovať hlučnosť, prašnosť, emisie znečisťujúcich látok a prvkov, teplotu a vibrácie. Umiestnené majú byť na Námestí Matice slovenskej a v Parku Štefana Moysesa, kde budú osadené aj meteostanice.

Samospráva plánuje monitorovať energetickú efektívnosť vo vybraných objektoch ako futbalový štadión, športová hala, mestský úrad či v budovách našich základných škôl a škôlok. „Projekt zahŕňa aj osadenie inteligentného kamerového systému s analýzou obrazu a zvuku, a to s cieľom zvýšiť úroveň bezpečnosti na verejných miestach a tvorbu, respektíve manažment verejných politík,“ dopĺňa Antal.

V uliciach Žiaru nad Hronom sa pohyboval medveď. Polícia vyzýva na zvýšenú opatrnosť

ta3.com | 21.6.2021 | Eva Štenclová

V uliciach mesta Žiar nad Hronom sa v noci z nedele na pondelok pohyboval medveď. Pre TASR to potvrdil Mário Bóna z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Medveďa v noci pri výkone služby spozorovala policajná hliadka. Zviera sa pohybovalo v blízkosti biskupského kaštieľa vo dvore nového domova dôchodcov a po ulici Slovenského národného povstania. Napriek tomu, že medveď nikoho neohrozil ani nespôsobil žiadne škody, vyzýva polícia obyvateľov mesta na zvýšenú opatrnosť.

„Hliadka kontaktovala všetky príslušné orgány ochrany prírody i samosprávu,“ dodal Bóna s tým, že polícia bude situáciu v uliciach mesta naďalej monitorovať.

Ako na sociálnej sieti priblížil primátor mesta Peter Antal, medveď sa nadránom pohyboval aj v okolí centra mesta pričom prešiel až do areálu žiarskej nemocnice.

„Podľa Jaroslava Slašťana zo Štátnej ochrany prírody SR je veľmi pravdepodobné, že medveď ostal oddychovať v porastoch popri uliciach Sládkovičova alebo Tajovského. Počas dňa by mal spať, aktívny bude opäť v noci,“ informoval Antal a vyzval obyvateľov, aby sa nezdržiavali na lúkach v blízkosti týchto ulíc a nechodili v týchto lokalitách na prechádzky so psami, pretože sa tam medveď môže stále vyskytovať.

V rámci okresu Žiar nad Hronom eviduje Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody SR hlásenia o výskyte medveďov aj v obciach Kunešov a Krahule. Starostovia oboch samospráv uviedli, že ich pohyb v blízkosti ľudských obydlí je v posledných rokoch čoraz intenzívnejší.

Podľa starostu Kunešova Petra Slašťana zachytili fotopasce poľovníkov počas dvoch mesiacov asi 16 rôznych jedincov, ktoré sa v tejto oblasti pohybujú.

Po biskupoch obsadili kaštieľ študenti, teraz je otvorený pre verejnosť

Pravda | 7.6.2021 | Eva Štenclová

Eva Štenclová

Žiar nad Hronom

Sídlili v ňom biskupi, chvíľu salezíáni a potom celé desaťročia stredná ekonomická škola, z ktorej sa neskôr stala obchodná akadémia. Renesančno-barokový kaštieľ v Žiari nad Hronom už študenti opustili a pred tromi rokmi ho kúpilo od súkromného vlastníka mesto. Odvtedy ho renovujú, pričom niektoré priestory už turisti konečne môžu vidieť na vlastné oči. Okrem iného aj pracovňu prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa či rúcho, v ktorom slúžil sväté omše. Po uvoľnení opatrení otvára žiarsky kaštieľ svoje brány. Chodbami a zrekonštruovanými priestormi prevedie návštevníkov kastelán Peter Mosný. Komentovaná prehliadka je pestrá, počas nej sa ľudia zoznámia nielen s históriou tejto významnej pamiatky, no nahliadnu aj do pracovne Štefana Moyzesa či do biskupskej siene, v ktorej sa majú konať mestské zastupiteľstvá, reprezentačné obrady či svadby. Nechýba tiež časť venovaná archeologickej a etnografickej expozícii. Vstupenky sa dajú rezervovať prostredníctvom organizácie Región Gron.

Z pevnosti kaštieľ

Oficiálne informácie hovoria, že kaštieľ dal postaviť v roku 1631 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň. Kastelán, ktorý nás historickou budovou sprevádzal, však tvrdí, že to tak nie je. Prvá zmienka o žiarskej pamiatke vyšla už v roku 1605 od Pázmáňovho predchodcu Františka Forgáča. „Ten údajne prestaval pôvodný objekt na základoch bývalej pevnosti. Jeho nástupca začal s obnovou prízemnej stavby, kde vzniklo niekoľko izieb so štukovou výzdobou. Dodnes sa táto časť nazýva Pázmániho krídlo," povedal Mosný. V čase tureckého útlaku tam dal vybudovať silné opevnenie s vežami ďalší arcibiskup Juraj Lipaj. Výraznú stopu však na kaštieli zanechal prvý biskup banskobystrickej diecézy František Berchtold. Práve on ho dostal do podoby, v akej ho poznáme teraz. Dal vybudovať arkádové nádvorie a zasadil tam platan, ktorý mu dominuje dodnes. „Biskupské sídlo presťahoval z Banskej Bystrice sem a zostalo tu 150 rokov. Do mesta pod Urpínom sa znovu vrátilo až v roku 1941)" vysvetlil náš sprievodca. Objasnil, že po Berchtoldovi prišiel Gabriel Zerdahely, ktorý dal vo vtedajšom Svätom Kríži postaviť kostol s kryptou. Pochovaní sú v nej šiesti diecézni biskupi, ktorí v kaštieli sídlili - František Berchtold, Gabriel Zerdahely, Jozef Belanský, Štefan Moyzes, Karol Rimely a Marián Blaha. Po búrlivej prvej polovici devätnásteho storočia ustanovili v roku 1850 za nového banskobystrického biskupa národovca a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa. „Z Chorvátska, kde predtým pôsobil vo významných funkciách, sem prišiel do zničenej rozvaliny. Tá bola po revolučných rokoch v zúboženom stave. Priviedol si sem aj svoje služobníctvo, ktoré odtiaľto zhrozene ušlo. Musel ľudí presviedčať, aby sa vrátili," smeje sa kastelán.

Biskup bez peňazí

V prvých dňoch vraj musel nový biskup spávať na zemi, lebo tam nemal ani posteľ. „Zobral si pôžičku viac ako 61tisíc zlatých a pustil sa do obnovy. Tieto peniaze však nedal len do opravy kaštieľa, ale tiež do hospodárskeho povznesenia celej oblasti Svätého Kríža. Založil chov kráv, oviec, pričom na cirkevnom majeri Kupca dal postaviť kostol a školu," vraví Mosný. Peniaze plánoval Moyzes splácať z hospodárskych výnosov, ale prišli ťažké časy sprevádzané obdobiami sucha. „Zostal absolútne bez peňazí. Máme záznamy, v ktorých on sám píše, že nemôže nikde ísť. Napríklad do Banskej Bystrice chodil, ako diecézny biskup, len na Vianoce a Veľkú noc. Jednoducho nemal na cestu," podotkol kastelán s tým, že hociktorý farár v okolí bol bohatší ako Moyzes. Napriek všetkému sa mu podarilo kaštieľ zrenovovať a zostal v ňom až do svojej smrti. V roku 1942 sa do kaštieľa nasťahovali saleziáni, ale po zmene politickej situácie ho museli opustiť. Od roku 1960 v ňom sídlila stredná ekonomická škola, ktorá mala veľmi dobré meno. Neskôr, keď cirkev predala historickú budovu súkromnému vlastníkovi, sa ,škola premenovala na obchodnú akadémiu. Študenti odtiaľ odišli pred piatimi rokmi. Kaštieľ potom kúpila od jeho majiteľa žiarska samospráva za 2,8 milióna eur. Vnútorné priestory začali postupne obnovovať a vlani vo februári odštartovali realizáciu projektu vytvorenia expozícií v biskupskom kaštieli. Podarilo sa to aj vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja a oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron. Prispeli na to sumou viac ako 17-tisíc eur.

Na pamiatku Moyzesa

Jedným z najväčších lákadiel v kaštieli je miestnosť venovaná pamiatke Štefana Moyzesa. Veľa osobných vecí sa tam však po ňom nezachovalo. „Sú len tri a mal ich veľmi rád - postriebrená cukornička, soľnička a nádoba na smotanu do kávy. Nechýba však ani biskupské rúcho, mitra (pokrývka hlavy) a rukavice, ktoré nosil. Tie však dostal od cirkvi, neboli jeho," podčiarkol Mosný. V Moyzesovej pracovni sa však zachovalo aj pár kusov starožitného nábytku z čias jeho pôsobenia. Konkrétne ide o tri knižničné vitríny a mohutný príborník, ktoré používal on sám.

Na rekonštrukciu v kaštieli ešte čaká kaplnka, ale tiež priestory, do ktorých chce mesto presťahovať galériu Júla Považana. V pláne je aj renovácia vonkajšej fasády, na ktorú je potrebných viac ako milión eur. So žiadosťami o dotáciu na to od ministerstva kultúry samospráva neuspela, no keďže z vlastného rozpočtu si to dovoliť nemôže, bude sa o to pokúšať znova.

Žiarske kúpalisko sa pripravuje na letnú sezónu, nachystané bude od polovice júna

myziar.sme.sk | 1.6.2021 | SITA

Technické služby v Žiari nad Hronom sa už v týchto dňoch pripravujú na sezónu na plážovom kúpalisku.

ŽIAR NAD HRONOM. Technické služby v Žiari nad Hronom sa už v týchto dňoch pripravujú na sezónu na plážovom kúpalisku. Ako mesto informuje na svojej webovej stránke, napriek tomu, že nie je možné určiť termín otvorenia, aktuálne už napúšťajú vodu do veľkého bazéna a kúpalisko má byť pripravené od polovice júna.

„Termín otvorenia budeme prispôsobovať aktuálnemu počasiu, ale dlhodobé predpovede veštia chladný jún,“ konštatuje zástupca riaditeľa mestskej eseročky Peter Jagoš s tým, že otváracie hodiny zostanú rovnaké ako predchádzajúci rok, rovnaké ostáva aj vstupné.

Dobrou správou pre rodičov s deťmi je, že voda v detskom bazéne je už od minulej sezóny vyhrievaná. „Úpravu sme zrealizovali už v minulom roku, keď sa kúpilo nové tepelné čerpadlo vzduch – voda v hodnote 2 350 eur. Toto čerpadlo vyhrieva vodu na 28 stupňov Celzia. Okrem toho používame na noc aj kryciu plachtu, aby bol únik tepla čo najmenší,“ objasnil zástupca riaditeľa.

V rámci prípravy areálu ho celý vyčistili, pokosili, orezali stromy, opravili a nanovo natreli bazén. V súčasnosti začínajú čistiť aj vnútorné priestory. „Prevádzkovateľ bufetov mal záujem otvoriť aj tretiu prevádzku, ale jeho žiadosti ešte v roku 2019 nevyhoveli. V prípade, že sa pandemická situácia stabilizuje, môže rozšíriť služby a znova žiadať mesto o súhlas,“ približuje situáciu s občerstvením Jagoš.

V súvislosti s pandémiou je aj v tejto sezóne potrebné očakávať určité opatrenia. Aké, to ešte v týchto dňoch technické služby povedať nevedia. „To budeme vedieť aktuálne pri otváraní. Predpokladáme však, že prevádzka nebude výrazne obmedzovaná,“ dodal na záver zástupca technických služieb.

Vznikajúci domov dôchodcov v Žiari nad Hronom získal dotáciu

teraz.sk | 28.5.2021 | TASR

Projekt nového mestského domova dôchodcov v prístavbe biskupského kaštieľa začalo mesto realizovať v roku 2020, samospráva reaguje na vysoký dopyt po umiestnení do zariadení pre seniorov.

Žiar nad Hronom 28. mája (TASR) – Nové zariadenie pre seniorov, ktoré mesto Žiar nad Hronom buduje v priestoroch prístavby biskupského kaštieľa, získalo od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) dotáciu vo výške 150.000 eur. Samospráva o tom informovala na svojej oficiálnej webstránke. „O dotáciu z Banskobystrického kraja požiadala nezisková organizácia Domov pri kaštieli ako poskytovateľ sociálnej pobytovej služby, ktorú budú prijímať odkázaní občania v zariadení pre seniorov,“ vysvetlila vedúca odboru starostlivosti o obyvateľa Mestského úradu v Žiari nad Hronom Monika Minárová s tým, že neziskovú organizáciu na účely zariadenia pre seniorov zriadila samospráva ešte v roku 2019. Finančné prostriedky z dotácie od BBSK sú určené na materiálno-technické vybavenie, a to najmä nábytok, ale i vybavenie výdajne stravy, kuchyne, jedálne či zdravotníckych potrieb a pomôcok pre seniorov. V rámci nového zariadenia pre seniorov sa aktuálne uskutočňuje kolaudácia budovy, súčasne tiež pokračuje proces registrácie neziskovej organizácie do registra poskytovateľov sociálnych služieb v BBSK. „Ide o proces stále sa vyvíjajúci a bude pokračovať až do 30. augusta tohto roku,“ uviedla Minárová s tým, že prípravy v uplynulých mesiacoch komplikovala aj pandémia nového koronavírusu. Projekt nového mestského domova dôchodcov v prístavbe biskupského kaštieľa začalo mesto realizovať v roku 2020, samospráva ním reaguje na vysoký dopyt po umiestnení do zariadení pre seniorov zo strany obyvateľov. Zariadenie bude mať kapacitu 40 lôžok a v prípade priaznivého postupu by mohlo prvých klientov prijať už začiatkom roka 2022.

V Slovalcu je zaočkovaných 75 percent zamestnancov

teraz.sk | 25.5.2021 | TASR

Na archívnej snímke spoločnosť Slovalco, a.s. v Žiari nad Hronom. Foto: TASR Branislav Račko

Spoločnosť považuje vakcináciu za jednu z hlavných priorít pre zachovanie kontinuity výrobného procestu, spustila preto aj internú propagačnú kampaň.

Žiar nad Hronom 25. mája (TASR) – V hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom je proti ochoreniu COVID-19 zaočkovaných už 75 percent zamestnancov. Spoločnosť považuje vakcináciu za jednu z hlavných priorít pre zachovanie kontinuity výrobného procestu, spustila preto aj internú propagačnú kampaň. TASR o tom za Slovalco informoval Peter Oťapka. Generálny riaditeľ Slovalca Milan Veselý potvrdil, že zaočkovnie čo najväčšieho počtu zamestnancov je aktuálne pre spoločnosť prioritou. “Naše výrobné procesy nie je možné odstaviť, keďže náklady na ich opätovné spustenie by boli veľmi vysoké až likvidačné,“ vysvetlil Veselý. Spoločnosť spustila aj vlastnú internú propagačnú kampaň, v rámci ktorej informuje o výhodách očkovania. V Slovalcu však naďalej pokračuje aj testovanie antigénovými testami na ochorenie COVID-19. Od jesene 2020 ich urobili viac 22.000, pozitívny výsledok ukázalo 160 z nich. Podľa Veselého sa v spoločnosti podarilo druhú vlnu pandémie nového koronavírusu zvládnuť bez toho, aby bola výroba ohrozená nedostatkom zamestnancov z dôvodu karanténnych opatrení. Slovalco je jediným výrobcom hliníka na Slovensku, vo fabrike aktuálne zamestnáva približne 450 ľudí. V súčasnosti sa zameriava na recykláciu hliníka s mnohonásobne nižším ekologickým dosahom ako primárna výroba z oxidu hlinitého. Väčšinovým vlastníkom spoločnosti je svetový hliníkový gigant Norsk Hydro, menšinovým spoločnosť Penta Investments.

V meste pre COVID-19 zatvorili základnú školu

myziar.sme.sk | 24.5.2021 | SITA

Základná škola na ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom je od dnešného dňa na dva týždne zatvorená.

ŽIAR NAD HRONOM. Základná škola na ulici M. R. Štefánika v Žiari nad Hronom je od dnešného dňa na dva týždne zatvorená. Ako mesto informuje na svojej webovej stránke, dôvodom je výskyt viacerých pozitívnych prípadov na ochorenie COVID-19 u žiakov a jedného člena pedagogického zboru.

O zatvorení rozhodol Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom.

„Vyučovanie sa vráti opäť na dištančnú formu,“ uvádza mesto s tým, že rodičov o podrobnostiach informuje vedenie školy, prípadne učitelia.

Okres Žiar nad Hronom je od 24. mája podľa COVID automatu v druhom stupni ostražitosti, teda v takzvanej oranžovej fáze, kde je povolená prezenčná forma vyučovania na školách.

Kontrolovali očkovacie centrum

TV Markíza | 21.5.2021 | Martina Kašiarová / Zlatica Švajdová Puškárová

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Inšpektori práce dnes kontrolovali veľkokapacitné očkovacie centrum. Zaoberali sa kontrolou práce načierno. V Žiari nad Hronom hovoria, že zákon neporušili. Aj táto situácia ukázala podľa nich na zložitosť organizácie práce v centrách.“

Martina Kašiarová, redaktorka: „Pôvodne ľudí zamestnávala agentúra, ktorá má na starosti organizácie všetkých veľkokapacitných očkovacích centier v Banskobystrickom kraji. Od mája sa ale rozhodli zabezpečiť niektorých pracovníkov cez záchranárske združenie. Sú to vyškolení ľudia, ktorí vedia ako reagovať v strese a pomôcť pri prípadných zdravotných ťažkostiach.“

Tomáš Mydlo, OZ Hasičská a záchranná služba (telefonát): „Zapísali sme ich v zmysle legislatívy do knihy členov a našej zriaďovacej listiny.“

Martina Kašiarová: „Zmena sa stala začiatkom mája. Šéf združenia, ktoré zastrešuje hasičov a záchranárov rozoslal poverenia, na základe ktorých mali robiť. V siedmich centrách sú poverenia podpísané, v Žiari nad Hronom na to zrejme zabudli.“

Tomáš Mydlo (telefonát): „Oni nemali podpísané poverenie riaditeľa, ale to neznamená, že nie sú našimi členmi tí ľudia, to je iba náš interný predpis, ktorý nemá v podstate s legislatívou nič spoločné.“

Jana Mroščáková, koordinátorka VVC v BBSK: „Ľudské zlyhanie je jedna z vecí, ktorá je absolútne normálna a v tomto procese ktorý, ktorý robíme a v tomto zhone a chaose a meniacich sa informáciách sa udeje.“

Anna Konfalová, Inšpektorát práce B. Bystrica: „Žiaľ, k záverom Inšpekcie práce sa s ohľadom na jej výkon nie je možné vyjadriť. V prípade zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania hrozí zamestnávateľovi sankcia v minimálnej výške 2 tisíc EUR.“

Martina Kašiarová: „Podľa šéfa združenia, ktoré od mája zabezpečuje pracovníkov v centrách, nejde o zmluvy. Sú to interné poverenia riaditeľa, ktoré slúžia na lepšiu organizáciu práce. Ide totiž o dobrovoľných členov združenia, ktorí majú popri práci v centre aj svoje vlastné zamestnanie. Združenie zabezpečuje najmä dobrovoľných hasičov a záchranárov. Pomáhajú i pri pátraní po nezvestných osobách. V práci vo vakcinačných centrách totiž kopírujú takzvaný izraelský model, aby v centrách pomáhali vyškolení ľudia, ktorí majú so záchranárskou prácu aspoň nejakú skúsenosť. Postupne chcú vyškoliť všetkých pracovníkov centier. Ako sa kontrola inšpektorátu práce skončí budeme sledovať. Martina Kašiarová, televízia Markíza.“

Žiar nad Hronom: Študenti SSOŠT sa po mesiacoch vrátili do vynovenej školy

dnes24.sk | 20.5.2021 | redakcia

Žiar nad Hronom 20. mája (TASR) – Študenti Súkromnej strednej odbornej školy technickej (SSOŠT) v Žiari nad Hronom sa po mesiacoch dištančného vzdelávania opäť vrátili do školy. Tá počas obdobia pandémie nového koronavírusu podstúpila rozsiahlu rekonštrukciu, na ktorú škola získala dotáciu vo výške 1,3 milióna eur. Pre TASR to uviedla riaditeľka SSOŠT Beata Tóthová.

Žiaci SSOŠT sa od prerušenia vyučovania v októbri minulého roka vzdelávali dištančnou formou, v pondelok (17. 5.) sa ich po uvoľnení opatrení do školy vrátilo 153. „Zatiaľ nenastúpilo 19 žiakov z rôznych objektívnych dôvodov, žiadnych žiakov ale nemáme s ochorením COVID-19,“ potvrdila Tóthová.

Návrat žiakov do školy bol podľa jej slov bezproblémový a študenti nestratili návyk pravidelnej účasti na vyučovaní. „Vyučovanie beží tak ako predtým, len za dodržiavania sprísnených hygienických opatrení a so zvýšeným zameraním na rozvoj praktických zručností,“ dodala Tóthová.

Riaditeľka tvrdí, že škola dokázala v uplynulých mesiacoch zabezpečiť vysokú úroveň dištančného vzdelávania. „Škola disponuje veľmi dobrou technickou vybavenosťou, učitelia aj väčšina žiakov mala potrebné technické vybavenie. Väčšinu času učitelia učili z priestorov školy, preto mali možnosť mnohé odborné a praktické veci aspoň prezentovať,“ opísala Tóthová. Ako dodala, študenti mali zriadené vzdialené prístupy na školské počítače, vďaka čomu mohli využívať aj viaceré špeciálne softvéry.

Obdobie pandémie uškodilo žiakom najviac v oblasti získavania praktických zručností. „Odborné výcviky sa realizovali čiastočne dištančne a čiastočne prezenčne na pracoviskách firiem. Praktické zručnosti žiaci nemali ako získať v plnom rozsahu a budú si ich musieť doplniť v ďalších ročníkoch alebo už priamo u zamestnávateľov,“ potvrdila Tóthová.

Mesiace bez fyzickej prítomnosti žiakov využila škola na rozsiahlu rekonštrukciu, na ktorú získala tesne pred začiatkom pandémie dotáciu z eurofondov vo výške 1,3 milióna eur. Z financií zrekonštruovali trojicu strojárskych dielní, vybudovali však i dve nové odborné učebne a to učebňu robotiky a fyzikálno-chemické laboratórium. Aktuálne ešte škola nakupuje nové technológie, vrátane priemyselného robota či 3D tlačiarne, s ktorými začnú študenti pracovať od začiatku nového školského roka.

Riaditeľka školy podotýka, že okrem odborných zručností mala pandémia dopad najmä na sociálne kontakty študentov. O prípadnej tretej vlne nechce ani počuť a verí, že slovenské školstvo už nečaká také dlhé obdobie dištančného vzdelávania. „Aj keď sme na takéto vyučovanie akokoľvek pripravení, to by už boli dôsledky podstatne väčšie a určite by bolo potrebné zvážiť aj opakovanie ročníka pre všetkých žiakov,“ uzavrela Tóthová.

Takto vyzeral Šášov pred zánikom!

Nový Čas | 15.5.2021 | kil

ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE - Návštevníkom hradu Šášov pri Žiari nad Hronom pripravili zaujímavú novinku! Vďaka 3D modelu sa môžu vrátiť do minulosti a vidieť jeho niekdajší vzhľad. Kráľovský hrad sa spomína už v roku 1253 a leží nad dedinou Šášovské Podhradie.

Model, na ktorom pracovali niekoľko mesiacov, je umiestnený v pamätnom domčeku, ktorý je zároveň prvým kontaktným miestom návštevníkov. „Ide o vizuál teoretickej rekonštrukcie hradu, ktorý zachytáva vzhľad hradu v 2. polovici 18. storočia, čo návštevníkom pomôže urobiť si predstavu o vzhľade hradu. Podkladom pre vyhotovenie bola dokumentácia zo zamerania hradu, historické fotografie z 19. a začiatku 20. storočia a archívne záznamy z 18. storočia,“ uviedol Rastislav Uhrovič zo Združenia na záchranu hradu Šášov s tým, že pri výrobe museli pridať aj štipku fantázie, keďže nie všetko bolo zdokumentované. Výstupný model vytlačili na 3D tlačiarni.

Legenda hovorí

Traduje sa, že hrad Šášov dostal meno po hrdinskom šašovi, ktorý zachránil svojmu pánovi život, keď ho napadla medvedica. Rastislav Uhrovič však vysvetľuje, že názov hradu má korene úplne inde. „Iná povesť hovorí o príchode Sasov do Banskej Štiavnice. Títo však boli odtiaľ neskôr vyhnaní. Následne sa vybrali tromi smermi. Jedni išli na Sebechleby, ďalší na Žarnovicu a tá posledná, najzámožnejšia skupina išla sem, a tu na tomto mieste vybudovala hrad. Dostal po nich meno Saský hrad, resp. Saský kameň. Máme písomne doloženého i jedného z prvých kastelánov. Bol to Ján, syn Sasa z Banskej Štiavnice. Tak že toto môže mať reálny podklad,“ dodal Uhrovič, ktorému záleží na záchrane hradu Šášov.

ZÁNIK HRADU

Podľa dostupných informácií do roku 2013 bol hrad zničený v roku 1708 cisárskymi vojskami. Avšak po archívnom výskume sa zistilo, že hrad bol využívaný ešte na konci 18. storočia. Potom ho banská komora ako posledný majiteľ ponechala napospas osudu.

Banskobystrický kraj nevyužíva desiatky budov, sú medzi nimi stará hvezdáreň aj areál kaštieľa

www.aktuality.sk | 12.5.2021 | Iva Zigová

Kraj upratuje v majetku, nechce, aby lukratívne budovy skončili u súkromníkov.

BANSKÁ BYSTRICA: Z viac ako sedemsto stavieb v majetku Banskobystrického samosprávneho kraja sa 73, čo je desať percent z celkového počtu, v súčasnosti nevyužíva. Ukázal to vlaňajší rok, keď úradníci kraja zmapovali ich počet aj stav.

Kraj aktuálne prišiel so stratégiu nakladania s týmto majetkom na najbližších desať rokov.

Podpredseda samosprávneho kraja Ondrej Lunter (nezávislý) tvrdí, že ide o prvý materiál tohto druhu od vzniku vyššieho územného celku. Nevyužívané objekty sa podľa jeho slov ukrývali v správe stredných škol, DSS-iek a iných organizácií.

V zozname sú okrem starých garáží, dielní, internátov a podobne aj menej obvyklé nehnuteľnosti, napríklad areál kaštieľa s parkom v Lučenci - Dolnej Slatinke, či vodárenská veža v Žiari nad Hronom, ktorá slúžila ako hvezdáreň.

Verejnosť dlhodobo trápi aj stav nedostavných nemocničných pavilónov B v nemocniciach v Rimavskej Sobote a Žiari nad Hronom. Hoci nájomca, spoločnosť Svet zdravia, ich mal pôvodne dostavať, na budúcom využití sa s krajom dosiaľ nedohodli a ich stav sa nemení.

Nájom pred predajom

„Teraz sa môže začať etapa riadnej správy všetkých budov, ktoré dnes nevyužívame a kde najmä v predchádzajúcom volebnom období dochádzalo k výraznému chátraniu, pretože sa o ne samosprávny kraj nedokázal starať," povedal počas rokovania krajského zastupiteľstva Lunter. Pripomenul, že počas predchádzajúceho volebného obdobia, za župana Mariana Kotlebu (ĽSNS) neprichádzali do kraja eurofondy.

Podrobné informácie o konkrétnych budovách plánuje úrad v zdigitalizovanej podobe zverejniť aj na internete, aby sa k nim ľahko dostali aj prípadní záujemcovia.

Súčasťou stratégie je aj postup pri nakladaní s nevyužívaným majetkom. Kraj by mal pred predajom uprednostňovať nájom a pred súkromným a komerčným využitím verejnoprospešnú funkciu.

Ako povedal Radovan Majerík, riaditeľ odboru vnútornej prevádzky Úradu BBSK, k predaju majetku na súkromné účely by malo dochádzať len vtedy, ak ho nevedia využiť kraj, obce alebo štát a nemá už potenciál na napĺňanie verejných potrieb.

Upratovaním v majetku a jasnými pravidlami chce kraj zabrániť, aby lukratívne budovy skončili v súkromných rukách, čo sa v minulosti už stalo.

Šesť chcú odstrániť

Niektoré z budov kraj plánuje zrevitalizovať. Napríklad v areáli bývalého gymnázia vo Zvolene by mali vzniknúť zariadenie sociálnych služieb s vlastným zeleným átriom, denný stacionár, obchody, služby, priestory pre vzdelávanie či komunitné centrum.

V niekdajších školských priestoroch v časti Povrazník v Banskej Štiavnici by zase malo vzniknúť nové zariadenie sociálnych služieb.

Pri iných objektoch počíta kraj s nájmom či odpredajom. Pri šiestich, väčšinou v havarijnom stave, navrhuje ich zbúranie.

Žiarčania si budú môcť staré oblečenie vymieňať v komunitnom centre

www.teraz.sk | 11.5.2021 | TASR

Prvými podujatiami, ktoré chce OZ v Búde zorganizovať, budú výmeny oblečenia, v budúcnosti by ich mohol doplniť aj swap rastlín.

Žiar nad Hronom 11. mája (TASR) – Obyvatelia mesta Žiar nad Hronom si budú môcť už čoskoro vymieňať staré oblečenie v novovznikajúcom ekologickom komunitnom centre. To vzniká v objekte bývalej jadranskej zmrzliny v centre mesta, ponesie názov Búda a venovať sa bude širokému spektru environmentálnych tém. „Zámer vzniku komunitného centra bol postupný. Minulý rok sme začali v Žiari nad Hronom organizovať výmeny oblečenia, takzvané swapy. Postupne sme mali prebytok vecí, ktoré sa nestihli vymeniť, a nevedeli sme, čo s nimi urobiť,“ uviedla pre TASR Kamila Koza Beňová, zakladateľka občianskeho združenia (OZ) MYesto, ktoré stojí za ideou vzniku komunitného centra. Od skladového priestoru neskôr OZ prešlo k myšlienke vytvoriť celkom nový komunitný priestor, ako vhodná alternatíva sa ukázal objekt bývalej zmrzlinárne. „Páči sa nám duch tohto miesta, ľudia tu spomínajú, chodili sem radi na zmrzlinu, stretávali sa tu, bol to taký komunikačný uzol. Zároveň je to objekt, ktorý je zanedbaný a schátraný a chceli sme s ním niečo urobiť,“ vysvetlila Beňová. Prvými podujatiami, ktoré chce OZ v Búde zorganizovať, budú výmeny oblečenia, v budúcnosti by ich mohol doplniť aj swap rastlín. „Chceme osadiť aj verejnú skriňu, stabilný výmenný priestor, kde budú môcť doniesť oblečenie a niečo si odniesť. Tento rok plánujeme aj spustenie upcyklingovej komunitnej dielničky so šijacím strojom a materiálmi, kde by si mohli prísť ľudia niečo opraviť alebo vyrobiť,“ prezradila Beňová. OZ aktuálne čaká na dokončenie architektonického návrhu, rekonštrukcia objektu by mohla odštartovať koncom mája alebo začiatkom nasledujúceho mesiaca. Obnovu zmrzlinárne plánujú uskutočniť s pomocou ekologicky prijateľných materiálov, súčasťou objektu bude aj zelená strecha a zelená terasa. V neďalekom vnútrobloku OZ v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom vytvorilo aj bylinkovisko, v budúcnosti by priestor medzi bytovkami chceli pretvoriť na edukačnú klimatickú záhradu. „Naším cieľom je neformálnym vzdelávaním, inšpiráciou, motivovaním a vytváraním sietí, kontaktov a príležitostí šíriť environmentálne témy v regióne,“ poznamenala Beňová s tým, že Žiar nad Hronom je špecifické mesto, kde chýbajú aktivity tretieho sektora, pomoc a podporu preto projektu vyslovila aj samospráva.

ZMENY pre žiarsky útulok: Na starosti ho bude mať mesto, ako to má fungovať?

dnes24.sk | 10.5.2021 | redakcia

Útulok pre psov prechádza po desiatich rokoch pod správu mesta. To zakladá nové občianske združenie a do útulku dodá pracovnú silu.

Útulok pre psov v Žiari nad Hronom prejde od 1. júna pod správu mesta, samospráva v súvislosti s touto zmenou založila občianske združenie (OZ) Žiarsky chlpáč. Mesto o tom informovalo na svojej oficiálnej webovej stránke.

Odchod dobrovoľníčky

„O psíkov odchytených na území mesta a umiestnených do útulku sa tak odteraz budú starať zamestnanci mesta, ktorí privítajú aj pomoc dobrovoľníkov,“ uvádza samospráva s tým, že do pracovného pomeru prijme aj jedného pracovníka útulku.

O útulok pre psov, ktorý je majetkom mesta, sa posledných desať rokov staralo OZ Strážni anjeli, ktoré bude psom v núdzi naďalej pomáhať prostredníctvom šírenia osvety. OZ v príspevku na sociálnej sieti vysvetlilo, že budúcu správu útulku nevie zabezpečiť pre odchod dlhoročnej dobrovoľníčky, ktorá bola každodennou súčasťou chodu útulku.

„Vo februári tohto roka sme si dohodli stretnutie s predstaviteľmi mesta, aby sme im v dostatočnom časovom predstihu oznámili zmeny, ktoré v našom tíme nastanú. Zároveň sme predložili návrh s víziou ďalšej možnej spolupráce, do úvahy pripadala aj možnosť ukončenia nášho dlhoročného spravovania útulku,“ uvádza OZ Strážni anjeli s tým, že definitívne rozhodnutie samosprávy sa dozvedeli až z príspevku na webovej stránke mesta.

Primátor reaguje

Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal vo svojom stanovisku tvrdí, že zmenu oznámil OZ v apríli. Ako dodal, náklady mesta na chod útulku by po kompenzácii stratenej pracovnej sily OZ stúpli ročne minimálne o trojnásobok. Samospráva sa preto chcela stať členom združenia a vidieť, ako sa pri správe útulku hospodári s jej prostriedkami, s čím však podľa primátora OZ nesúhlasilo.

„Napriek všetkému chcem OZ Strážni anjeli, jeho súčasným a aj minulým členom, poďakovať za starostlivosť, ktorú roky poskytovali psom v žiarskom útulku a za to, že mnohým našli druhý domov. Osobne si myslím, že útulok fungoval dobre a veľmi pekne ho zveľadili. O psíkov sa starali príkladne a po celý čas boli mestu kvalitným partnerom,“ uviedol Antal v stanovisku.

Žiarčania vyzbierali počas Dní jarnej čistoty viac ako 70 ton odpadu

myziar.sme.sk | 6.5.2021 | TASR

Obyvatelia mesta Žiar nad Hronom vyzbierali počas Dní jarnej čistoty, ktoré sa konali v polovici apríla, viac ako 70 ton rôznych druhov odpadu.

ŽIAR NAD HRONOM. Obyvatelia mesta Žiar nad Hronom vyzbierali počas Dní jarnej čistoty, ktoré sa konali v polovici apríla, viac ako 70 ton rôznych druhov odpadu. Pre TASR to uviedla Ivana Martincová Škriniarová z odboru životného prostredia a infraštruktúry Mestského úradu Žiar nad Hronom.

Z celkového množstva vyzbieraných odpadov tvoril takmer 46 ton objemný odpad, ako postele, skrine, matrace či iné nadrozmerné vybavenie domácností. Celkovo sa v rámci piatich aprílových dní uskutočnilo 62 vývozov kontajnerov na objemný odpad, ktoré boli pristavené v rôznych častiach mesta.

V rámci Dní jarnej čistoty bolo zozbieraných aj viac ako 15 ton dreveného odpadu a takmer šesť ton vyradeného elektroodpadu. Vyše dve a pol tony odovzdaných odpadov predstavovali vyradené zariadenia s obsahom chlóru, ako napríklad chladničky či mrazničky. Prostredníctvom mobilnej zberne sa ľudia zbavili aj 70 kilogramov žiariviek či 600 kilogramov farieb a lakov.

“Počas Dní jarnej čistoty 2021 bolo množstvo vyzbieraného odpadu v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi nižšie, na túto skutočnosť má vplyv viacero faktorov, ako kúpyschopnosť obyvateľstva, znížená mobilita v dôsledku pandémie či vhodnosť počasia,” uviedla Škriniarová.

Ako dodala, jarné upratovanie samospráva organizuje od roku 2009 a aj keď sa po otvorení zberného dvora odpadov vyzbiera menej, obyvatelia pristavené kontajnery stále využívajú vo veľkej miere.

Profesionálni kamaráti pre deti s autizmom

RTVS Jednotka | 1.5.2021 | Alžbeta Sujová / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Niektoré rodiny detí s autizmom sú bezradné. Štát ani súkromní zriaďovatelia nemajú dosť miesta v domovoch sociálnych služieb, alebo iných zariadeniach. O dieťa, ktoré potrebuje profesionálny prístup sa tak musia starať sami. Výnimočný projekt spustili v Žiari nad Hronom. Pre deti s autizmom hľadajú profesionálnych kamarátov.“

Alžbeta Sujová, redaktorka: „Devätnásťročný Kristián Vajda zo Žiaru nad Hronom našiel na sociálnej sieti výzvu spoločnosti na pomoc osobám s autizmom, v ktorej jedna mamička hľadala profesionálneho kamaráta pre svojho dospievajúceho syna autistu. Keďže na strednej pedagogickej škole študuje vychovávateľstvo a skúsenosti so zdravotne znevýhodnenými už má, rozhodol sa kontaktovať ju.“

Kristián Vajda, študent, profesionálny kamarát: „Tie deti oni nechodia von ako my napríklad. Nemajú sa tak možnosť spoznávať a preto pre mňa bolo dôležité to, aby som im ja tými nejakými vychádzkami spríjemnil tie chvíľky voľného času.“

Alžbeta Sujová: „Po prvých stretnutiach sa Kristián osvedčil a oslovila ho aj ďalšia mamička. Momentálne tak svoj voľný čas niekoľkokrát do týždňa venuje dvom autistickým chlapcom.“

Kristián Vajda: „Nikdy človek nevie s akou náladou ten chlapec vlastne pôjde von. Vtedy treba zaimprovizovať a vymyslieť niečo iné. Na nich netreba ísť sprudka, tak pozvoľna. Nejako ich nenútiť.“

Jana Balážová, matka 20-ročného autistu Benjamína: „Potrebuje on troška kontakt aj s človekom, ktorý je v jeho veku približnom. Nielen s rodičmi. Teším sa teda veľmi, že sa našiel človek, ktorý sa na to podujal. Mladých ľudí je kopec aj spolužiakov, ale to máloktorý dokáže. Beny si ho veľmi chváli.“

Alžbeta Sujová: „Pani Balážová sa vzdala zamestnania, aby sa mohla starať o svojho syna. Špeciálne zariadenia, kde by mohol tráviť voľný čas medzi rovesníkmi a rozvíjať sa na strednom Slovensku chýbajú. Autisti majú pritom najvyšší stupeň odkázanosti na sociálne služby.“

Jana Balážová: „Pre nás absolútne nič tu na okolí nie je také, čo sa my mamičky takto, že dáme dohromady, že je založené združenie, ale nejak, že by štát trošku, alebo VÚC-ka nejako napomáhala nám absolútne nie.“

Alžbeta Sujová: „Aj podľa sociálnej pracovníčky aktuálne nastavený systém nezohľadňuje potreby najmä mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením.“

Ivana Klimentová, sociálna pracovníčka: „Nad osemnásť rokov tu máme ako keby pre nich iba denné stacionáre, ale v tých sa stretajú rôzne skupiny ľudí. Takže je to ako keby zliate do jednej skupiny, čiže ľudia nad osemnásť rokov a tým to končí.“

Alžbeta Sujová: „Ministerstvo práce chce situáciu riešiť vytvorením nízkokapacitných špecializovaných zariadení. Tie však budú určené aj pre ľudí s inými znevýhodneniami. V ktorých mestách, či obciach by mali vzniknúť zatiaľ rezort neuviedol. Ráta aj s peniazmi z eurofondov.“

Michaela Slivková Kirňaková, hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR: „Plán obnovy v súčasnosti ráta s finančným objemom dvesto miliónov eur na kapitálové výdavky, ktoré bude treba čerpať do roku 2026 a v týchto typoch zariadení by tak mohlo vzniknúť približne tisícosemsto nových miest.“

Alžbeta Sujová: „Rezort práce vytvorí aj medzirezortnú pracovnú skupinu zloženú z odborníkov, ktorí majú navrhovať riešenia na zlepšenie situácie ľudí so zdravotným postihnutím.“

V strede sídliska vznikla bylinková záhrada

myziar.sme.sk | 29.4.2021 | Lucia Líšková

Počas Dňa Zeme premenili staré pieskovisko v Žiari nad Hronom na nové Bylinkovisko.

ŽIAR NAD HRONOM. V rámci projektu Sadíme Bylinkovisko vznikol vo vnútrobloku za predajňou zmrzliny na Ulici Štefana Moysesa priestor na výsadbu rôznych druhov byliniek.

Počas Dňa Zeme pripravilo občianske združenie MYesto brigádu a bývalé pieskovisko spolu s dobrovoľníkmi premenili na sadenisko.

Premena pieskoviska na nové “Bylinkovisko”

(9 fotografií)

„Samotné sadenie sme realizovali v sobotu. Ľudia boli vopred vyzvaní, aby priniesli vlastné priesadky či semiačka. Vďaka darom od ľudí sa nám podarilo získať aj pracovné náradie. Väčšinu náradia a rastlín však združenie zabezpečilo z projektu Sadíme BÚDUcnosť, ktorý bol podporený Nadáciou Ekopolis v programe Zelené oázy,“ informuje Kamila K. Beňová z občianskeho združenia MYesto.

Pred začatím samotnej premeny pieskoviska zástupcovia združenia komunikovali so zástupcami okolitých bytových spoločenstiev. Obyvateľov informovali o dianí vo vnútrobloku.

Projekt združenie realizuje v spolupráci s mestom a technickými službami, ktoré pomohli s odvezením odpadu a privezením štiepky z listnatých stromov. Týmto materiálom bylinkový záhon zamulčovali, aby držal vlahu a rastlinám sa darilo.

„Bylinkovisko sme sadili v súlade s permakultúrnou filozofiou, pričom nám odborne pomáha aj permakultúrna dizajnérka. Celkový koncept Bylinkoviska je komunitný, čo znamená nielen zdieľanú starostlivosť, ktorá zahŕňa napríklad polievanie či pletie buriny, ale najmä to, že bylinky si po vyrastení môže prísť odtrhnúť ktokoľvek a použiť ich na vlastné potreby,“ vysvetľuje Beňová.

Permakultúra Záhrada vysadená na základe princípov permakultúry je udržateľná. Ľudia sa pri jej navrhovaní inšpirujú napríklad fungovaním lesa. Takáto záhrada je rozmanitá, stabilná a odolná.

„Aktuálne sa v Bylinkovisku nachádzajú rastliny ako mäta, medovka, materina dúška, tymián, echinacea, šalvia, pažítka, alchemilka, medvedí cesnak, saturejka, ligurček, divozel, jastrabina, ale aj jahody a letničky. Niektoré druhy, ako aj popisky k jednotlivým rastlinám a chodníky pre ľahší prístup, v blízkej dobe pribudnú,“ hovorí Beňová.

Občianske združenie bude s ďalšou výsadbou pokračovať v jeseni, kedy sú vhodnejšie poveternostné podmienky pre sadenie kríkov aj stromov.

Zo žiarskeho kaštieľa sa má stať kultúrno-spoločenské centrum. V jeho prístavbe bude domov seniorov

Regina Stred | 27.4.2021 | R / R

Moderátor:

„Kaštieľ v Žiari nad Hronom, ktorý bol biskupským sídlom a neskôr v ňom dlhé roky pôsobila Súkromná obchodná akadémia, sa stáva kultúrnym centrom. V akom stave je aktuálne a čo je nové v jeho prístavbe, v ktorej bude fungovať domov seniorov. Ako mi povedala vedúca odboru starostlivosti o obyvateľa na žiarskej radnici Monika Minárová, hoci prípravu domova seniorov komplikuje koronakríza, práce sa napriek tomu nezastavili.“

Monika Minárová, vedúca odboru starostlivosti o obyvateľa, Žiar nad Hronom:

„Snažíme sa tie úlohy plniť tak, ako keby tu COVID nebol, ale je to veľmi ťažké a náročné a obmedzuje to aj nás hlavne v tých prípadoch, keď nám kolegovia vypadnú a proste musia ísť buď do karantény, alebo na maródku. Všetko má svoj samozrejme čas a nejaký harmonogram. V týchto dňoch by mala budova a jej rekonštrukcia vchádzať do záverečnej fázy, čiže sa blížime k ukončeniu rekonštrukcie budovy a budú nasledovať ďalšie procesy ako povolenie prevádzky, zaregistrovanie v registri poskytovateľov sociálnych služieb na Banskobystrickom kraji, dovybavenie zariadenia interiérovým vybavením a ďalšie legislatívne postupy, ktoré nás neminú a ako poskytovateľa sociálnych služieb sa im ani nemôžme vyhnúť. A ak teda všetko bude sa realizovať tak, ako je naplánované, aké máme ciele a očakávania, tak prevádzka pravdepodobne buď koncom tohto roka, alebo začiatkom budúceho roka by mohla byť aj realitou.“

Redaktor:

„Ako je to teda s pracovnou silou, koľko opatrovateliek, zdravotných pracovníkov budete potrebovať, sociálnych pracovníkov? A koľko ľudí bude teda v domove?“

Monika Minárová:

„Kapacita zariadenia je 40 miest a počet pracovníkov je ešte momentálne nie celkom ustálený, ale pohybujeme sa niekde 20 až 27 pracovníkov dohromady. To znamená aj odborných, to znamená opatrovatelia, sociálni pracovníci, terapeuti, ale samozrejme, keďže ide o zariadenie, ktoré bude žiť 24 hodín denne 365 dní v roku, tak je tam potrebné zabezpečiť aj prevádzku. Takže to budú aj administratívno-prevádzkovo-technickí zamestnanci. Je to niekde v rozmedzí medzi tých 20 až 27 ľudí.“

Redaktor:

„Vyzerá to dobre s hľadaním ľudí?“

Monika Minárová:

„Zatiaľ sme len v tej fáze, že sa ľudia telefonicky, alebo mailom pýtajú. Žiadosti ešte neprijímame, pretože zariadenie ešte neexistuje a ešte ten úplne presný termín otvárania nie je známy. Takže len odkazujeme, aby počkali na informácie, ktoré budeme určite zverejňovať v lokálnych médiách.“

Redaktor:

„Kým v prístavbe bude domov pre seniorov, v samotnom kaštieli bude pravdepodobne sídliť viacero inštitúcií, napríklad Základná umelecká škola. Pripravujú tam aj galériu rodáka maliara Júliusa Považana, pracovňu biskupa Štefana Moysesa, či pamätnú socialistickú triedu. V minulom roku v kaštieli ukončili archeologický výskum, ale proces rekonštrukcie ešte po odbornej stránke potrvá. Kastelán Peter Mosný.“

Peter Mosný, kastelán:

„Teraz musíte čítať, že čo tým skalpelom odstránite. Čo ja viem okná zo 60-tych rokov, ktoré sú nefunkčné. Tým, že už chodby nie sú prevetrávané, začnú hniť a podobné veci. Viete, to je veľmi pomalá robota a veľmi náročná robota.“

Redaktor:

„Dodajme, že mesto v kaštieli pripravuje reprezentačnú sieň a uskutočnilo sa tam už niekoľko sobášov. V blízkej budúcnosti spustia aj komentovanú prehliadku žiarskeho kaštieľa.“

Študent pedagogiky je pre tínedžerov s autizmom profesionálnym

myziar.sme.sk | 24.4.2021 | Lucia Líšková

Kristián Vajda sa počas online výučby začal venovať netradičnej činnosti. Stal sa z neho profesionálny kamarát.

ŽIAR NAD HRONOM. Kristián Vajda je devätnásťročný maturant na pedagogickej škole, ktorý sa počas online výučby začal venovať netradičnej činnosti. Pre tínedžerov s autizmom sa stal profesionálnym kamarátom.

Popri prípravách do školy venuje Kristián svoj voľný čas najradšej bicyklovaniu a kamarátom. Okrem toho sa raz alebo dva razy týždenne stretáva so štrnásťročným Filipom a dvadsaťročným Benjamínom.

Kristián je pre chlapcov s autizmom profesionálnym kamarátom.

Nahrádza im kontakt s rovesníkmi

Obaja chlapci sú autisti. Nemôžu chodiť von sami, a preto je pre nich náročné zoznamovať sa s rovesníkmi a nachádzať nových kamarátov. Tým, že sú v dospievajúcom veku, prestali ich baviť prechádzky s rodičmi.

„Úlohou profesionálnych kamarátov je snaha nahradiť im detskosť a socializáciu s rovesníkmi,“ vysvetľuje Kristián.

S chlapcami sa stretáva pravidelne každý týždeň, aby si od seba neodvykli. „Frekvencia stretnutí záleží od množstva voľného času, ktorý máme. Ja som teraz v maturitnom ročníku. Keďže sa maturity zrušili, je to trošku voľnejšie. Oni však majú tiež svoj program. Chodia na rehabilitácie, absolvujú muzikoterapiu a podobne,“ pokračuje v rozprávaní Kristián.

Najskôr sa mladík stal profesionálnym kamarátom pre Filipa. Ich prvé stretnutie bolo plné očakávaní. „Filipova mamina ho priviedla a išli sme sa spolu poprechádzať. Ja som mal obavy z toho, ako na mňa zareaguje. Bál som sa, či nevznikne nejaký problém a nebude náhodou utekať. Naopak, bolo to úplne v pohode. Asi po hodinke si na mňa zvykol,“ hovorí Kristián.

Ich stretnutia prebiehajú bez prítomnosti rodičov, pred čím mal profesionálny kamarát najskôr rešpekt: „Myslel som si, že sa budú rodičia obávať nechať ich so mnou samých, ale dôverovali mi. Nebál som sa žiadnych krízových situácií. Samozrejme, môže sa stať čokoľvek. Nebol som nijak upozornený na to, čo mám robiť v konkrétnej situácii, ale človek si poradí.“

Komunikácia je iná

Ľudia s vývinovou poruchou, akou je autizmus, mávajú problémy nielen so sociálnou interakciou, ale aj s komunikáciou.

„Filipova mamina mi pred prvým stretnutím s ním vysvetlila, že sa mu občas nechce alebo má, naopak, chvíle, keď chce robiť všetko naraz. Nemá veľmi rád športové aktivity, napríklad loptové hry, ale v zime sa rád sánkuje,“ vysvetľuje Kristián.

Ako sám hovorí, na stretnutia sa špeciálne nepripravuje, ale snaží sa riadiť podľa toho, na čo má Filip náladu.

„Väčšinou sa spolu prechádzame. Najdlhšie nám trvajú presuny medzi jednotlivými bodmi. Cesta do parku nám niekedy trvá aj polhodinu. Keď tam prídeme, Filip sa zahrá a vrátime sa. Keď sme unavení, oddýchneme si na lavičke. On má vždy so sebou pribalený čaj a sladkosť, na ktorej si počas oddychu pochutí. Ani neviem ako, a prejde hodina a pol,“ opisuje stretnutia s Filipom Kristián.

Rozdiel medzi Filipom a Benjamínom, s ktorým sa Kristián taktiež stretáva, je nielen vo veku, ale aj v tom, že Filip vôbec nerozpráva.

„Stretnutie s Benjamínom bolo z tohto dôvodu trošku iné. Hneď sme sa pustili do reči a čas ubehol rýchlo. Ku koncu som mu už musel povedať, aby sme sa vrátili domov, pretože sa bude jeho mamina báť. On chcel stále ostať vonku a rozprávať sa. Od začiatku sme si k sebe našli cestu,“ hovorí profesionálny kamarát.

Aj napriek tomu, že Filip nerozpráva, ani on nemá problém sa s Kristiánom dohodnúť: „Naša komunikácia je taká, že si sám odpovedám na vlastné otázky. Filipa sa opýtam, či ideme do parku a odpoviem si: áno, ideme do parku. Keď prídeme na miesto, kde sa cesty rozdeľujú a Filip chce ísť napríklad doľava, tak ukáže tým smerom a povie: tam, tam. Podľa toho viem, kam chce ísť.“

Nezabudnuteľné momenty

Pre Kristiána je najkrajším pocitom pri stretnutiach s autistickými deťmi ich radosť. „Keď vidím, že sa im čas strávený so mnou páčil, som veľmi rád. Okrem toho, sú vďační aj ich rodičia, čo ma takisto veľmi teší. Benjamínova mamina mi po stretnutí s jej synom povedala, že je veľmi rada, že niečo takéto existuje a je so mnou spokojná,“ hovorí s nadšením Kristián.

O tom, že sa voľný čas strávený s Kristiánom páčil aj samotnému Benjamínovi, svedčí zážitok z ich prvého stretnutia: „Po prvej prechádzke s Benjamínom som ho odprevadil domov a chceli sme sa rozlúčiť. Benjamín ostal stáť a ja som čakal, čo urobí. Podal som mu ruku na pozdrav, ale on sa na mňa vrhol a objal ma. Keďže je vyšší ako ja, skoro sme spadli. To bol pre mňa dobrý pocit a znak toho, že sa mu so mnou páčilo.“

Skúsenosti zbieral od základnej školy

Kristiánove skúsenosti so starostlivosťou o deti neboli prvé. Už ako siedmak na základnej škole začal navštevovať občianske združenie Okáčik v Žiari nad Hronom, ktoré sa venuje vytváraniu voľno-časových a vzdelávacích aktivít pre deti a mládež.

„Prvýkrát som Okáčik navštívil pri príležitosti akcie Hodina deťom. Dali sme sa do reči a začal som tam chodiť častejšie. Navštevoval som s nimi tábory pre deti bez postihnutia, ale aj zimné a letné pobyty pre deti s mentálnym či telesným postihnutím,“ vysvetľuje Kristián.

Počas jedného z týchto pobytov sa staral o chlapca, ktorý bol dokonca starší ako on. „Boli sme spolu ubytovaní na izbe, čiže som sa o neho staral. Mal problémy s pohybom a na chôdzu musel používať oporný vozík. Pomáhal som mu s obliekaním, obúvaním, presunom do jedálne či do bazénu s termálnou vodou. Bol to veľmi veselý chalan. Nemal som rešpekt voči tomu, že bol odo mňa starší,“ hovorí Kristián.

Cieľavedomý mladík by sa v budúcnosti najradšej zamestnal v materskej škole. Momentálne je v poslednom ročníku strednej školy. K štúdiu pedagogiky ho inšpirovala mladšia sestra.

„Pomáhal som rodičom so starostlivosťou o sestru, odkedy bola malé dieťa. Počas štvormesačnej praxi v škole, ktorú sme so spolužiakmi absolvovali v treťom ročníku, sme pravidelne každú stredu chodili do materskej školy. Práca s malými deťmi ma vždy veľmi bavila, a preto som sa rozhodol podať si prihlášku na vysokú školu a zamerať sa na elementárnu a predškolskú pedagogiku,“ uzatvára Kristián.

Čierne skládky

TV JOJ | 22.4.2021 | R / Monika Šebová

Monika Šebová, moderátorka: „Po tom, ako zmizne sneh, je v prírode odpad viac viditeľný.“

Michal Farkašovský, moderátor: „Likvidácia takýchto čiernych skládok potom extrémne zaťažuje mestské aj obecné rozpočty.“

Zuzana Sucháň Filipková, redaktorka: „Deň Zeme, ktorý si dnes pripomíname, vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia. Asi každá samospráva má skúsenosť s čiernymi skládkami i nesprávnym umiestňovaním odpadu. S týmto problémom bojuje aj mesto Banská Bystrica.“

Michal Štúber, MsÚ Banská Bystrica: „Nachádzame sa na Radvanskom kopci medzi mestskou časťou Radvaň a Pršianskou Terasou. Ten odpad pochádza z tohto lesíka, ktorý sa nahromadil za pár rokov ľuďmi bez domova.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Na túto skládku upozornila samosprávu mladá Banskobystričanka, ktorá ju sama aj vyzbierala. Mesto vrecia následne odvezie. Aj Zvolen eviduje viacero skládok odpadu na svojom území. Ide o Balkán, kde skládky vytvárajú samotní jeho obyvatelia. Ide tiež o opakovaný problém. V časti bývalého skladu zeleniny pri rieke Slatina končil odpad aj vo vode. A ďalšou problémovou oblasťou sú Hlbiny.“

Marek Peška, hlavný inšpektor MsP Zvolen: „Tu je také zátišie. Veľakrát tu nájdeme bielu, čiernu techniku, ktorú si niekto doma vyradí a neodovzdá to do zberných dvorov, ktoré vlastne vo Zvolene k dispozícii máme.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Žiar nad Hronom aktuálne eviduje najväčší problém s nelegálnym odpadom v okrajových častiach mesta, ktoré nie sú pod drobnohľadom obyvateľov či kamier.“

Martin Baláž, MsÚ Žiar nad Hronom: „Často sa napríklad vyskytujú čierne skládky cestou na takzvaný Šibeničný vrch. Pri tej komunikácii sa niekedy nájdu aj drobné stavebné odpady alebo aj bežný komunálny odpad. My aktuálne riešime 4 správne konania, máme 4 čierne skládky. S tými pôvodcami sa aktuálne vedie správne konanie a budú finančne sankcionovaní.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Mesto Žiar nad Hronom v spolupráci s mestskou políciou odhaľujú pôvodcov čiernych skládok aj pomocou fotopascí.“

Róbert Šiška, náčelník MsP Žiar nad Hronom: „Mestská polícia disponuje 5 fotopascami. Tam, kde je to vlastne technicky možné, v tých lokalitách, kde častejšie sa nám objavujú nelegálne skládky, vieme tam umiestniť aj takúto fotopascu. V minulom roku sme napríklad zaznamenali 16 priestupkov a z toho až v 11 prípadoch sa nám podarilo aj stotožniť páchateľa.“

Zuzana Sucháň Filipková: „Aj všímavosť obyvateľov často pomáha samosprávam odhaliť pôvodcov nelegálnych skládok odpadu.“

Michal Štúber: „Obec má v kompetencii ukladať pokuty v priestupkovom konaní fyzickým osobám do výšky 1 500 eur. Potom už orgány štátnej správy, ako Slovenská inšpekcia životného prostredia, má možnosť udeliť v prípade zistenia, že tak konala právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pokutu od 4 000 do 350 000 eur v závislosti od rozsahu.“

Žiarski hlinikári majú nových majiteľov. Prevzala ich firma Confal

pravda.sk | 21.4.2021 | Pravda

Spoločnosť Confal sa stal jediným majiteľom spoločnosti Sloval zo Žiaru nad Hronom. Obe spoločnosti podnikajú v oblasti spracovania hliníka. Proces prípravy a realizácie transakcie sa uskutočnil v období januára až apríla tohto roka. Firma Confal o tom informovala v tlačovej správe.

Firmy si dali za cieľ zvýšenie produkčných kapacít pri výrobe viacerých typov hliníkových zliatin, ako aj zdieľanie inovácií a know-how v oblasti technológie a kontinuálneho zlepšovania. Transakcia je pre Confal strategickým míľnikom v ďalšom procese diverzifikácie produktového portfólia v oblasti výroby hliníkových zliatin a spracovania hliníkovej trosky ako sekundárneho produktu výrobného procesu.

Čítajte viac Žiarski hlinikári testujú ľudí takmer každý týždeň. Pozitívnych je minimum „Prevzatie aktív spoločnosti Sloval je dôležitý strategický krok a pridaná hodnota pre naše portfólio riešení v oblasti recyklácie hliníka a zvyšuje náš trhový potenciál. Celkovo prináša komplexnejšiu ponuku a zároveň vyššiu bezpečnosť v stabilite dodávok pre našich spoločných zákazníkov,” uviedol Branislav Petro, predseda predstavenstva a riaditeľ Confal.

Podľa riaditeľa Slovalu Rastislava Novodomca, novovzniknutá situácia výrazne ovplyvní budúcnosť spoločnosti v pozitívnom meradle. „V rámci kooperácie sa otvárajú nové možnosti smerovania, stabilizácia a rozvoj technických a technologických procesov“, uzatvára Novodomec.

Vedkyne nie sú suchárky

Báječná žena | 19.4.2021 | BONA ONDRÁŠKOVÁ

Ako obyčajné dievča zo Žiaru nad Hronom uspelo v špičkových svetových laboratóriách…

Známa neurovedkyňa (a pesničkárka) Dominika Fričová (38) pochádza z úplne bežnej slovenskej rodiny. Narodila sa v robotníckom mestečku Žiar nad Hronom, ktoré má dodnes veľmi rada. Rodičia pracovali v hutníckom závode SNP. Spomína: „Vždy ma bavila biológia a chémia, a tak som sa týmto smerom ubrala veľmi spontánne. V rodine nemáme ani vedcov, ani lekárov. Jednoducho ma to bavilo.“

A Dominika si predstavovala samu seba v role lekárky, pomáhajúcej ľuďom. „Fascinovalo ma sledovať symptómy ochorení a odhaľovať správnu diagnózu – pripomínalo mi to detektívnu činnosť. Symptómy sú ako stopy, ktoré zločinec zanecháva na mieste činu, ktorým je v tomto prípade ľudské telo,“ hovorí úspešná vedkyňa, ktorej dala medicína skvelý základ pre neurobiológiu, teda skúmanie ľudského nervového systému z biologického, bunkového hľadiska.

PRELOMOVÁ teória

Po nabratí praxe v Prahe či Dánsku ju prijali do jednej z najprestížnejších svetových výskumníckych nemocníc – Mayo Clinic na Floride, kde sa venovala aj výskumu Parkinsonovej choroby. V rámci neho sa snaží prinavrátiť dráhy poškodených buniek mitochondrií, ktoré toto rozšírené ochorenie ovládania nervov spôsobujú.

SPÄŤ na rodnú hrudu

Rok sa však s rokom stretal a chýbala jej rodina. Počas svojho pôsobenia v USA sa rozviedla s manželom, IT špecialistom a vtedajším kandidátom na poslanca do parlamentu Michalom Trubanom. Impulzom na Fričovej návrat bol aj rozvoj slovenskej vedy a podpora mladých.

VŠESTRANNE aktívna

Dnes sú Dominikine aktivity rozložené medzi Neuroimunologickým ústavom SAV, kde pokračuje vo výskume parkinsona, výučbou na Prírodovedeckej fakulte UK, testovaním na COVID-19 (ako dobrovoľná lekárka) a jej vlastným projektom ,Veda pomáha‘, ktorý aktivizuje vedcov v pandémii. Pomimo sa ešte dokonca venuje hudbe a turistike! „Hudba je liek, zdroj mieru a pokoja pre dušu. A kolegovia z labáku sa už mojim voľnočasovým aktivitám nečudujú. Na jeseň by som chcela prejsť 700-kilometrovú cestu hrdinov SNP naprieč Slovenskom,“ prekvapuje charizmatická vedkyňa.

ŽIADNE Adamovo rebro

Zatiaľ čo spoločenské a spravodajské médiá sa zameriavajú na jej aktivity, bulvár sa ňou zaoberá najmä ako exmanželkou zámožného IT manažéra Michala Trubana, ktorý mal pred vlaňajšími voľbami podľa mnohých našliapnuté na post premiéra krajiny. Fričová však má na toto začlenenie výstižnú a rafinovanú odpoveď: „Nie je pravda, že by som bola jeho bývalá manželka. To on je môj bývalý manžel,“ smeje sa sympatická vedkyňa, ktorá sa do jednej škatuľky skrátka nezmestí a presiahla ju už dávno pred nejakým manželstvom. Takto jasne sa do médií vyjadruje aj preto, lebo jej prekáža stigmatizácia rozvedených žien, ktorá v našej spoločnosti naďalej pretrváva, teda že na ženu sa pohľady verejnosti upierajú vždy prísnejšie ako na muža. „Už sme rozvedení vyše dva roky, čo mi dáva istú ľahkosť hodnotiť to s odstupom. Iste, bol to veľký životný zlom, ale som zaň vďačná. Vďaka nemu a nasledujúcej samote som sa naučila, kto som, čo chcem a čo nechcem. Samozrejme, nič nie je také jednoduché a jednoznačné. Naše pocity sa stále mixujú. No len my rozhodujeme o tom, čo do toho mixéra pridáme. “

VEDCI, VRÁŤTE SA!

združenie Žijem vedu Dominika Fričová založila s cieľom spojiť slovenských vedcov a vedkyne po celom svete. „Je smutné, že ak chcete robiť to, čo vás baví, musíte opustiť domovskú krajinu, a to len preto, že doma by vás to neuživilo.“ Hlavnou aktivitou združenia je každoročná konferencia Žijem vedu naživo, na ktorej sa stretávajú odborníci, ale aj popularizácia vedy medzi ľuďmi a pomoc mladým talentom. „Na Slovensku mi chýba vášnivá vedecká diskusia, ako by to mohlo byť, ako to dokázať a ako pretaviť do experimentov. Baženie po poznaní – pretože my sme jeho zdrojom.“ Podľa nej v škole nejde ani tak o memorovanie učebníc ako o motiváciu pre toto vedecké bádanie. „Znie to možno rozporuplne, ale veda, ktorá je z definície presná a faktická, zároveň neustále rozvíja zdroje fantázie,“ dodáva žena, o ktorej ešte isto budeme veľa počuť.

BONA ONDRÁŠKOVÁ

V Žiari nad Hronom pribudnú ďalšie miesta pre seniorov

myziar.sme.sk | 14.4.2021 | Kristína Mindáková

Samospráva finišuje s rekonštrukciou prístavby pri kaštieli.

ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari nad Hronom vzniknú ďalšie miesta pre seniorov. Rekonštrukcia prístavby, ktorá stojí v blízkosti biskupského kaštieľa a v ktorej sa domov dôchodcov bude nachádzať, by mala byť dokončená už čoskoro. Práce na parkovisku, ktoré je súčasťou projektu, už pred pár dňami dokončili.

Záujem o umiestnenie je

Samospráva začala s prácami na prestavbe budovy už začiatkom roka 2019. Hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž potvrdil, že zariadenie prerábali na tento účel vyše roka a priestor, ktorý sa pred ním nachádzal, prerobili na parkovisko s kapacitou 40 áut.

Určené bude primárne pre zamestnancov a klientov tohto zariadenia, ale užívať ho budú môcť aj návštevníci biskupského kaštieľa a renovovaného polyfunkčného objektu. Hotové sú už všetky hrubé stavebné práce, vymurované priečky, natiahnutá elektrina, plynové rozvody, rozvody vody a kanalizácie a výťahová šachta.

Budúci domov seniorov. (zdroj: Peter Antal)

Ako uviedlo mesto na svojej stránke, v zariadení pre seniorov bude 40 lôžok, 23 izieb, z toho šesť jednolôžkových a sedemnásť dvôjložkových. Okrem toho tu nájdeme zimnú záhradu, jedáleň, spoločenskú miestnosť, výdajňu stravy, izbu pre upratovačku, sklady, žehliareň, šatňu pre zamestnancov, izbu hlavnej sestry, kancelárie pre riaditeľa a sekretárku, technickú miestnosť, pracovňu, izolačku a výťah.

Aktuálne tu prebiehajú dokončovacie a kompletačné práce v interiéri, spúšťanie systémov do prevádzky a vonkajšie dokončovacie práce v exteriéri. To znamená dokončenie vonkajšieho požiarneho schodiska a tiež jedného prestrešenia a zemných úprav za objektom.

„Zároveň pripravujeme potrebné doklady ku kolaudačnému konaniu. V interiéri sú už dokončené omietky, položená je dlažba a PVC podlahy, osadená sanita a sadrokartónový strop, z vonkajšej strany sme zateplili fasádu, vymenili plechové krytiny a urobili vonkajšie terénne úpravy,“ poznamenal Baláž.

S Rotundou, ktorá sa nachádza po ľavej strane pri vstupe do budovy, zatiaľ neplánujú robiť nič - ide totiž o národnú kultúrnu pamiatku a tá momentálne nie je zahrnutá v rozpočte.

Osvetlenie i zeleň

Záujem o umiestnenie do mestského domova pre seniorov je podľa Martina Baláža veľký. Keďže mesto stále nie je zapísané v registri poskytovateľov tejto služby na VÚC, stále neprijíma žiadosti o umiestnenie do poradovníka, ani neuzatvára so žiadnym záujemcom zmluvu o začatí poskytovania sociálnej služby. Predpokladané prijímanie žiadostí bude možné najskôr v druhom štvrťroku tohto roka.

„Teraz čakáme na skolaudovanie budovy a pripravujeme zariadenie do siete zariadení v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja. Spustenie prevádzky reálne vidíme na budúci rok,“ ozrejmil.

Čo sa týka samotného parkoviska pred budovou, súčasťou jeho rekonštrukcie bola aj oprava historického múra, ktorý lemuje celý areál. „Pri rekonštrukcii parkoviska nás aj pamiatkari zaviazali tým, že ho musíme opraviť, pretože bol v zlom stave,“ informoval Baláž.

Osadia tam už iba zvislé dopravné značky, nakreslia parkovacie čiary a nápisy na vozovke a tiež tu vysadia stromčeky a trávu. Pribudlo tu aj nové osvetlenie, ktoré tvorí 11 stĺpov s LED žiarovkami so spotrebou 28 W.

Financie nezískali

Renesančno-barokový biskupský kaštieľ otvoril svoje brány verejnosti už minulý rok. Samospráva ho odkúpila v roku 2018 za 2,8 milióna eur. Predmetom kúpy bol nielen objekt kaštieľa, ale aj nová prístavba, administratívne budovy a prislúchajúce pozemky.

Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal sa už v minulosti vyjadril, že ich zámerom je urobiť z kaštieľa dôstojné centrum mesta a otvoriť ho verejnosti.

Minulý rok tu samospráva zriadila izbu Štefana Moyzesa a reprezentačnú sieň, kde sa budú konať mestské zastupiteľstvá a reprezentačné obrady.

„Chceli sme opraviť aj fasádu, avšak na to sme nezískali financie. V interiéri ešte robíme nejaké čiastočné úpravy. Aktuálne sme ďalšie miestnosti upravili na budúcu galériu Jula Považana,“ podotkol Martin Baláž. Dodal, že počkajú na upokojenie situácie spojenej s koronavírusom a až potom budú môcť priestory konečne otvoriť.

Očkovacie centrum v Žiari nad Hronom

Rádio Lumen | 10.4.2021 | R / Kristína Hatarová

Kristína Hatarová, moderátorka: „Banskobystrický samosprávny kraj otvoril v poradí už siedme očkovacie centrum, tentokrát v Žiari nad Hronom. Nachádza sa v priestoroch mestského kultúrneho centra. Hovorkyňa samosprávneho kraja Lenka Štefáneková doplnila, že očkovať záujemcov budú počas celého víkendu a aj ďalšieho týždňa.“

Lenka Štefáneková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja: „Žiar nad Hronom sa tak pridal k Revúcej, Rimavskej Sobote, Breznu, Banskej Bystrici, Lučencu a Zvolenu. Kraj tu pri očkovaní spolupracuje so zdravotníckym zariadením Novamed, ktoré má na starosti medicínsku stránku očkovania.“

Kristína Hatarová: „Všetci, ktorí majú viac ako 18 rokov, sú z Banskobystrického kraja a majú o vakcínu záujem, sa môžu už dnes registrovať. Toto prihlasovanie neslúži ako náhrada za prihlásenie cez stránku ministerstva na riadny termín, pomáha však využiť voľné vakcíny v prípade, že sa na termín nedostavia všetci uchádzači, registrovaní cez korona.gov.sk. Opäť Lenka Štefáneková.“

Lenka Štefáneková: „Očkovacie centrum BBSK v Žiari nad Hronom zaočkuje počas dvoch víkendových dní spolu tisíc ľudí. Pri príprave priestorov spolupracoval Banskobystrický kraj s mestom Žiar nad Hronom, ktoré poskytlo svoje priestory mestského kultúrneho centra. Rovnako overená a dobrá je aj spolupráca so spoločnosťou Novamed, ktorá očkovanie vo veľkokapacitnom centre už zabezpečuje aj v Banskej Bystrici.“

Kristína Hatarová: „Pri príprave očkovacieho centra v Žiari nad Hronom aj ďalších očkovacích centier kraj zabezpečil potrebné materiálno-technické vybavenie, nábytok, priečky, ochranné prostriedky a dezinfekcie, tiež softwarové vybavenie a ďalšie služby, ktoré sú s prevádzkou očkovacích centier spojené. Patria sem aj zvoz odpadov či upratovacie služby.“

Sám pán premiér bude úžasom hýkať… Žiarska kapela pobavila prvoaprílovým klipom

dnes24.sk | 1.4.2021 | redakcia

Pesnička sa nedá počúvať a tak sme urobili aj klip, konštatujú s úsmevom hudobníci. A kto chce, možno nájde v klipe aj niečo zo slovenskej politickej scény.

Pesničkár Janko Kulich spolu so skupinou Kolegium, ktorá má zázemie v Žiari nad Hronom, prichádzajú s novinkou v podobe singlu TA DÁ. Úsmevný klip prichádza príznačne v prvoaprílovej premiére.

Premiéra pre premiéra

„Je to pesnička o amatérskom kúzelníkovi, ktorý sa chystá na svoje debutové vystúpenie a zároveň aj na jedinečné kúzlo aké nikto nikdy nevidel. Videoklip, v ktorom si kúzelníka Jirku vierohodne zahral náš gitarista Matúš, zavedie divákov do zákulisia veľkej mágie, do VIP šatne kúzelníka tesne pred jeho prvou veľkou šou. Premiéru pesničky sme zámerne zdržali nakoľko sa ukázalo, že jej text z neznámej príčiny trefne komentuje dianie na politickej scéne. Nechceli sme, aby to bola premiéra pre premiéra. TA DÁ je žartovná, šmatlavá sonda do duše kúzelníka a práve preto ten termín 1. apríl. Osobne odporúčam radšej stokrát vidieť ako počuť,“ vysvetľuje autor pesničky Janko Kulich.

Svet plný kúzelníkov

Skladba vznikla ešte v roku 2019 na album Doba drevená. Autor textu aj hudby je Janko Kulich zatiaľ čo o hudobný aranž sa postarala celá kapela v zložení Maro Vojtko (basgitara), Štefan Hlôška (ústna harmonika) a Matúš Holečka (gitary, mandolína).

Práve posledný menovaný je zároveň hlavným a jediným aktérom humorného videoklipu, ktorý sa natáčal v priestoroch žiarskeho MsKC. Nahrávanie prebiehalo v domovskom štúdiu Whatever Vladislava Leškovského, o kameru, réžiu aj strih sa postaral Marks z Kontrast Production.

„Náš svet je plný kúzelníkov, ktorí síce čarujú, ale nič nevykúzlia. Dokonca sú aj takí, čo vstupné vyberú a kúzlo neukážu“ hovorí Matúš Holečka alias kúzelník Jirka zo skupiny Kolegium.

Skupina Janko Kulich & Kolegium má na svojom konte štyri radové albumy, desiatky singlov s videoklipmi, ale aj stovky hraní doma i v Čechách. V minulosti sa zviditeľnili najmä svojim projektom Koncerty pod oknami, keď ako prví z umelcov začali koncertovať pod oknami ľudí v karanténe. Ich celodenné sídliskové turné z vlečky traktora zachytili vo videoklipe k piesni A ty si sa tak tešila.

Športový areál Gymnázia M. Rúfusa čaká komplexná rekonštrukcia

teraz.sk | 30.3.2021 | TASR

BBSK sa v projekte uchádza o finančnú dotáciu v rámci výzvy Fondu na podporu športu.

Žiar nad Hronom 29. marca (TASR) – Športový areál pri Gymnáziu Milana Rúfusa čaká komplexná rekonštrukcia v hodnote takmer 300.000 eur. Pre TASR to potvrdila Lenka Štepáneková, hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom gymnázia. „Hlavným cieľom projektu je celkovo zveľadiť vzhľad, zlepšiť pohybovú aktivitu žiakov gymnázia, zefektívniť tréningový proces športovcov a doplniť nové športové vyžitie pre širokú verejnosť,“ uviedla Štepáneková. Areál je neudržiavaný, v zlom technickom stave a využíva sa na výučbu telesnej výchovy, dodala. BBSK počíta s odstránením časti nevyhovujúceho asfaltového ihriska, ktoré sa v areáli v súčasnosti nachádza. „Navrhované ihrisko a atletická dráha budú slúžiť na rôzne bežecké a športové aktivity. Projekt rieši viacúčelovú bežeckú dráhu s povrchom z tartanu a doskočiskom, multifunkčné ihrisko s povrchom z umelej trávy a basketbalové ihrisko,“ vysvetlila Štepáneková. BBSK sa v projekte uchádza o finančnú dotáciu v rámci výzvy Fondu na podporu športu. Krajskí poslanci na marcovom zastupiteľstve BBSK schválili spolufinancovanie projektu vo výške 148.995 eur. Prenájom pozemkov pre BBSK v pondelok (29. 3.) na zasadnutí mestského zastupiteľstva odobrili aj žiarski poslanci.

Prvé geotermálne elektrárne môžu na Slovensku vyrásť pri Žiari nad Hronom. Za vyše sto miliónov eur

dennikn.sk | 29.3.2021 | Ivan Haluza

O možnom vzniku prvej slovenskej elektrárne na horúcu podzemnú vodu v Ďurkove neďaleko Košíc sa hovorí už vyše desaťročia. Projekt pod palcom slovenských plynárov zatiaľ k výstavbe neviedol a geotermálne vody v celej krajine sa stále využívajú len na vykurovanie či kúpeľníctvo. Po Ďurkove je tu však aj druhý plán na vybudovanie prvej takejto domácej elektrárne.

Košická firma PW Energy chce dve takéto elektrárne aj s hĺbkovými vrtmi vybudovať pri Žiari nad Hronom. Obe budú stáť v blízkosti kalového poľa žiarskej hlinikárne. Vzniknúť majú tri kilometre od seba v susedstve obce Lovča a pri zaniknutej dedine Horné Opatovce, dnes súčasti Žiaru nad Hronom.

Vyplýva to z projektu, ktorý firma posunula povoľovacím úradom.

Za projektom stojí okrem iných známy košický podnikateľ Milan Jankura, ktorý bol za čias prvej vlády Smeru generálnym riaditeľom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania. V Košiciach viedol aj tamojší mestský bytový podnik a správu majetku mesta.

Prečo je to dôležité

V energetickom mixe domácej výroby elektriny už sú zastúpené všetky druhy obnoviteľných zdrojov energií od slnečných cez veterné až po bioplynové elektrárne. Geotermálne elektrárne však krajina zatiaľ nemá žiadne.

Rozpočet žiarskeho projektu je rozvrhnutý na 108 až 120 miliónov eur podľa toho, pre aký technický variant sa investor rozhodne.

Vo všeobecnosti sa na Slovensku geotermálne elektrárne budovať neoplatí. Tunajšie horúce vody nemajú až takú vysokú teplotu a nie sú pri výrobe elektriny až také efektívne, no PW Energy chce túto slabinu obísť.

Svoje elektrárne vybuduje na báze inovatívnej technológie binárnych elektrární. Nové zdroje košickej firmy nebudú mať iba jeden okruh, v ktorom geotermálna voda odovzdáva svoju energiu hneď elektrickej turbíne, ale dostanú ešte druhý okruh, v ktorom bude medzi horúcu vodu a turbínu vložená pracovná tekutina s nižším bodom varu.

Pri technológii binárnych elektrární sa dá efektívne premieňať na elektrinu aj geotermálna voda iba s teplotou vyše 80 stupňov Celzia. Pri elektrárňach s jedným okruhom treba mať vodu s až 180 stupňami. Podzemná voda v žiarskej lokalite aj v Ďurkove má teplotu okolo 140 stupňov.

Projekt investora tiež uvádza, že obe elektrárne investora majú mať elektrický výkon šesť a pol megawattu. Dohromady tak ich výkon bude 13 megawattov. Obe elektrárne pri žiarskych obciach zaberú celkovú plochu jeden a pol hektára. Ich výstavba sa má začať na jar budúceho roku. Dokončenie sa očakáva o štyri roky neskôr.

Geotermálne elektrárne plánujú v blízkosti kalového poľa žiarskej hlinikárne. Archívne foto – TASR

Viac o investorovi

Okrem Jankuru PW Energy spoluvlastní aj ďalší východniar – Prešovčan Ivo Šafranko. Obaja už dlhšie podnikajú aj v iných oblastiach, hlavne vo výstavbe a v developmente. Podľa informácií Denníka E z vnútra firmy má v tomto projekte tandem ešte jedného nespresneného spoluinvestora, ktorý je opäť zo Slovenska.

Firma už teraz uvádza, že sa bude zaujímať aj o podporu štátu. „Tak, ako pri iných zámeroch využitia obnoviteľných zdrojov energie, sa aj v našom prípade počíta s využitím grantových schém, respektíve s investičnou alebo prevádzkovou podporou zo strany štátu,“ hovorí projektový manažér PW Energy Michal Mašek.

PW Energy na svojej stránke informuje, že okrem žiarskej oblasti robí geotermálny prieskum aj v okolí Prešova.

Ochránil 440 zdravotníkov

Plus jeden deň | 27.3.2021 | Iva Zigová

Martin Čamaj (20) získal za výrobu štítov ocenenie Mladý dobrovoľník

ŽIar nad Hronom – V boji s pandémiou pomáha unikátnym spôsobom! Napriek tomu, že má len dvadsať rokov, už počas prvej vlny pandémie sa staral o to, aby zdravotníci neostali bez ochrany. Štíty pre nich vyrábal vo vlastnej 3D tlačiarni. Martin Čamaj (20) zo Žiaru nad Hronom sa aj po roku teší, že sú jeho ochranné pomôcky stále v obehu.

Študent Martin Čamaj pomáhal zdravotníkom takmer od úplného začiatku pandémie. Zatiaľ čo väčšina Slovákov sa iba spamätávala z toho, čo prišlo, on mal už v polovici vlaňajšieho marca hotové prvé štíty. Hovorí, že všetko to začalo náhodou. „Keď som zistil, že aj v zahraničí ľudia s 3D tlačiarňami pomáhajú, začal som rozmýšľať, čo by som mohol urobiť ja,“ vysvetlil. „Zdravotnícke pomôcky boli vtedy prémiový tovar. Po celom Slovensku sme sa preto viacerí spojili cez projekt Pomôž nemocnici a snažili sme sa vykryť nedostatok štítov,“ dodal sympatický Martin. Do projektu išlo 212 Martinových štítov. Potom ich začal vyrábať a distribuovať sám. Dokopy ich vytvoril až 440. „Naprogramoval som tlačiareň, aby tlačila plastový rám, ktorý na hlave drží plexisklo. Proces trval približne hodinu. Na rám som potom pripevňoval penu, aby zdravotníkov pri dlhom nosení netlačil a nastrihoval gumičku, aby držal na hlave,“ povedal. Podľa Martina sa štíty teraz už vyrábajú jednoduchším a rýchlejším spôsobom. Napriek tomu je hrdý vždy, keď zistí, že aj tie jeho sa ešte stále využívajú. „Len nedávno moji rodičia zbadali jeden z mojich štítov na hlave zdravotníka pri testovaní. Najlepší pocit mám z vedomia, že nezapadli prachom,“ dodal spokojne. Martin Čamaj sa dobrovoľníctvu venoval už predtým. „Moje dobrovoľnícke aktivity sa vždy spájali s tým, čo ma bavilo, to znamená, že sa všetky točili okolo techniky. Predtým to bola napríklad pomoc pri organizovaní robotických súťaží v Žiari nad Hronom, či už ako technická podpora alebo rozhodca. Ďalej som bol 6 rokov zvukárom zboru v kostole, a tak podobne,“ priblížil. Beáta Javorčíková, FOTO: archív M. Č., tasr

Mladý dobrovoľník

Martin Čamaj získal za svoju prácu pre zdravotníkov ocenenie Srdce na dlani v kategórii Mladý dobrovoľník do 30 rokov. „Sám sa s tým nechválim, ale som rád, keď to niekto ocení,“ dodal skromne.

Začnú aj operovať? Reaguje šéf lekárnickej komory na samosprávy, ktoré zháňajú ivermektín

aktuality.sk | 25.3.2021 | Iva Zigová

Žiarsky primátor sa pre ivermektín pustil do lekárky. Tá mu slušne odkázala, že liečiť by sa malo podľa štandardných postupov, kde aktuálne ivermektín nefiguruje.

ŽIAR NAD HRONOM: Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal pred časom, ako povedal, po vlastnej linke zohnal tisíc dávok lieku ivermektín, lebo chcel, aby k nemu mali prístup pacienti s covidom z mesta a okolia. Najnovšie sa pustil do krajskej odborníčky pre všeobecné lekárstvo Evy Hudobovej.

V otvorenom liste jej vyčíta, že lekárom v žiarskom regióne poslala e-mail, ktorý niektorých od predpisovania ivermektínu odradil.

Odborníčka v ňom píše: „Do pozornosti, najmä kolegom zo Žiaru nad Hronom, viem, že chcete urobiť maximum, ale zatiaľ žiadna validná štúdia nepotvrdila terapeutický efekt ivertmektínu v daných dávkach. Spýtajte sa v zariadeniach, kde ho používajú, aké hepatopatie (poškodenia pečenie - pozn. red.) to robí a podobne.”

Krajská odborníčka: Liečiť by sme mali podľa štandardov

Antal sa v liste odvoláva na dočasné povolenie neregistrovaného lieku zo strany ministerstva zdravotníctvana z januára.

Pripomína aj dokument podpísaný hlavnou odborníčkou ministerstva pre všeobecné lekárstvo Adrianou Šimkovou - Ivermectin v liečbe Covid-19 v nemocničnej a ambulantnej praxi. V odporúčaniach z februára Šimková popisuje, že Ivermectin môže pri liečbe pomôcť, aj to, ako ho dávkovať.

Banskobystrická lekárka Eva Hudobová však reaguje, že v aktuálnom štandardnom postupe pre liečbu covidu pre všeobecných lekárov zverejnenom na webe rezortu zdravotníctva sa s ivermektínom nepočíta.

V dokumente, ktorý odborníci aktualizovali s platnosťou od 17. marca, sa píše, že „v súčasnosti nie sú k dispozícii dostatočné údaje na odporúčanie pre alebo proti použitiu ivermektínu na liečbu COVID-19. Na poskytnutie konkrétnejších usmernení založených na dôkazoch o úlohe ivermektínu pri tejto liečbe sú potrebné výsledky z primerane výkonných, dobre navrhnutých a dobre vykonaných klinických štúdií."

Európska lieková agentúra (EMA) navyše tento týždeň zverejnila, že vôbec neodporúča použitie ivermektínu pri prevencii a liečbe covidu mimo klinických štúdií.

„Na jednej strane chápem, že situácia v súvislosti s pandémiou sa zdá beznádejná. Chápem neistotu a úzkosť ľudí, no primátori a starostovia volia v takýchto prípadoch nesprávnu cestu. Liečiť by sa malo podľa štandardných postupov pre všeobecných lekárov, kde aktuálne ivermektín nefiguruje," reaguje Hudobová, na prípady, keď sa predstavitelia samospráv pasujú do pozície, z ktorej bez odborných znalostí určujú, aký liek je ten správny.

Za terapiu neregistrovaným liekom preberá plnú zodpovednosť ošetrujúci lekár. Povolenie ministerstva podľa nej neznamená, že lekár musí konkrétny liek aj použiť. Platí, že by mal postupovať v súlade so zákonom a štandardnými postupmi a zároveň zohľadniť súčasné poznatky lekárskej vedy.

Niekto lieči a niekto propaguje ivermektín zo svojej izby

Na možné negatívne vedľajšie účinky užívania ivermektínu upozorňuje Milan Kulkovský, primár interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. Lekár, ktorý sa stará o pacientov s covidom, skúsenosti s týmto liekom má.

„Žiaľ, množstvo ľudí na Slovensku užívalo aj užíva invermectin bez adekvátneho dohľadu lekára, svojvoľne, bez kontroly možných kontraindikácii či interakcií s inými liekmi. Bolo hospitalizovaných už niekoľko pacientov s poškodením pečene. Osobne mám skúsenosti s tým, že sme ho museli pacientom pre zhoršenie pečeňových testov vysadiť," píše na svojom blogu.

V nemocnici prijali aj pacienta, u ktorého užívanie tohto lieku nieleže nezabránilo rozvoju zápalu pľúc, naviac si privodil pečeňové poškodenie a dezorientáciu s halucináciami.

„Pomoc žiadna. Komplikácie musíme riešiť my, lekári. A nie niekto, kto užívanie ivermectínu vášnivo propaguje zo svojej izby," neskrýva rozhorčenie lekár.

K opatrnosti vyzval aj ženy, ktoré sú vo veku, keď môžu otehotnieť. „V predklinických štúdiách bol pozorovaný teratogénny účinok, teda existuje potenciál spôsobiť vývojové poruchy plodu. Preto sa ivermectín neodporúča počas tehotenstva. Platí to aj pre dojčenie," píše.

Ohradzuje sa voči tým, ktorí hovoria, že lekári nepodávaním tohto lieku “ľudí zabíjajú”.

Štát by podľa neho nemal tolerovať neúmerný tlak na zdravotníkov, ktorí liečia v súlade so štandardami a praktizujú medicínu založenú na dôkazoch.

Primátor aj starosta to zobrali do vlastných rúk

Žiarsky primátor Peter Antal (Most-Híd, Smer-SD, SNS) nie je jediným, ktorý už dlhšie vo veľkom propaguje ivermektín. V marci zohnal tisíc dávok, ktoré chcel rozdať priamo praktickým lekárom v ambulanciách, pôvodne sa dohodol s jedenástimi.

Napokon však skončili v lekárňach, keďže Banskobystrický samosprávny kraj upozornil, že výdaj liekov je úlohou lekární, nie lekárov, ktorí na to nie sú oprávnení. Kraj, ktorý dostal podnet od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, následne u šiestich lekárov uskutočnil aj kontrolu, ivermektín v ich ambulanciách nenašiel.

Liek je len na predpis a s použitím musí pacient súhlasiť. Následne mu ho mesto preplatí.

Starosta Dvorov nad Žitavou Branislav Becík, ktorý v parlamentných voľbách neúspešne kandidoval za Dobrú voľbu, vo februári dodal obvodnej lekárke v obci 500 kusov ivermektínu. Na sociálnej sieti teraz tvrdí, že tak pomohli vyliečiť desiatky ľudí. Vo videu tiež hovorí, že aj v jeho prípade dostal Nitriansky samosprávny kraj podnety od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Slovenskej lekárnickej komory.

Svoj krok zobrať situáciu do vlastných rúk, zohnať ivermektín a doručiť ho priamo lekárke, ktorá ho predpisuje, obhajuje takmer totožne ako Antal slovami: „Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia."

Ivermektín je antiparazitikum známe najmä z Afriky a juhovýchodnej Ázie.

Na Slovensku ide o dosiaľ neregistrovaný liek, no na jeho používanie pri liečbe Covid-19 dalo v januári dočasné povolenie ministerstvo zdravotníctva.

Sú známe prípady, keď ľudia použili jeho veterinárnu verziu, keďže k humánnej sa nedostali.

Rozšírený je najmä vo veterinárstve. V Európe sa u ľudí používa napríklad na liečbu svrabu.

Ministerstvo si počká na analýzu

Ministerstvo zdravotníctva, ktoré na Slovensku dosiaľ neregistrovaný liek na liečbu Covid-19 povolilo v januári na šesť mesiacov, takéto kroky samospráv ráznejšie nekomentovalo, vyzvalo ich však k zodpovednosti a konzultáciám s odborníkmi.

Ako sa ministerstvo postaví k ivermektínu ďalej, by malo byť známe čoskoro.

„Aktuálne sme si dali vypracovať analýzu používania ivermectinu tak v našej krajine ako v zahraničí a v nadväznosti na jej závery budeme informovať o ďalšom postupe," odpovedá hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová na otázku, či ministerstvo dočasné povolenie predĺži alebo ho naopak stiahne.

V súvislosti s ivermektínom štátny tajomník Peter Stachura potvrdil, že ministerstvo musí prehodnotiť jednotlivé látky, ktoré prichádzajú na slovenský trh. „Ak dôkazy nie sú dostačujúce, je našou povinnosťou zasiahnuť," povedal.

Čo bude ďalej, začnú operovať? Reaguje šéf lekárnikov

Pandémia podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa dala zažiariť a zhasnúť už viacerým liekom.

„Každú chvíľu sa niečo objaví. Začalo sa to vlani, keď v lekárňach neboli paralen a acylpyrin, lebo zrazu každý potreboval mať doma desať škatuliek do zásoby. Ďalší bol hydroxychlorochín, teda plaquenil, ktorý zaznamenal svoj vrchol a ľudia sa následne začali správať rozumne. Neskôr prišiel kolchicín, teraz ivermektín," vymenúva.

Práve posledný menovaný liek vyvolal skutočný ošiaľ. „Už v januári okolo neho vznikla davová psychóza, myslím si, že aj pod týmto tlakom povolil minister zdravotníctva mimoriadny dovoz. Keď prišli prvé balenia, záujem bol vyšší ako dovezené množstvá. Keď som sa však bavil s kolegami, málokedy sa stalo, že by liek potreboval chorý pacient, väčšinou ho ľudia chceli mať do zásoby - ak by sa niečo udialo," hovorí.

Šéf lekárnikov chápe, že ľudia hľadajú nádej, nepáči sa mu však, že niektorí sa na téme priživujú a praktizujú „nešťastný obchod s nádejou". Niekde za tým podľa neho môže byť aj politická kampaň.

To, že lieky zháňajú primátori a starostovia považuje za nesprávny prístup. „Iná vec je zabezpečiť ľuďom rúško a respirátor a iná vec je zapojiť ich do neregistrovanej klinickej štúdie, inak sa to nazvať nedá," reaguje na prípad z Dvorov nad Žitavou.

Sukeľ si myslí, že pravidlá a inštitúcie by sa mali rešpektovať. Primátori a starostovia majú svoje vlastné úlohy. „Všetko musí mať svoje hranice. Čo bude ďalej, začnú operovať? Starosta je starosta, primátor je primátor, nie sú to lekári ani farmaceuti," reaguje.

Mesto Žiar nad Hronom kúpilo škôlkarom a školákom rýchlotesty

Regina Stred | 22.3.2021 | Mário Špilberger / R

Moderátorka:

„Mesto Žiar nad Hronom nakúpilo rýchlotesty pre deti 1. stupňa. Viac informácií má Mário Špilberger.“

Mário Špilberger, redaktor:

„V Žiari nad Hronom mohli rodičia od 8. marca poslať deti 1. stupňa do škôl. Okrem štandardných antigénových testov majú však škôlkari a školáci možnosť využiť rýchlotest. Pokračuje vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.“

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora Žiaru nad Hronom:

„My sme otvorili brány škôl a školských zariadení pre materské školy a pre 1. stupeň základných škôl, v podstate môže ísť každé dieťa, alebo rodič si to môže sám zvážiť, nie je teda povinnosť, pokiaľ chce z nejakých dôvodov chce ponechať dieťa aj naďalej doma, bude mu aj zabezpečená dištančná forma výučby. Pokiaľ dieťa nastúpi do školskej dochádzky, alebo malo by nastúpiť do školskej dochádzky, musí mať jeden rodič negatívny test, musí sa ním preukázať. No a my, aby sme posilnili trochu ešte tú bezpečnosť v školách, aj pocit bezpečnosti medzi rodičmi, sme poskytli rodičom rýchlotesty zo slín, ktoré nakúpilo mesto Žiar nad Hronom. Požiadali sme prostredníctvom škôl rodičov, aby v pondelok pred nástupom do školy deťom vykonali tieto testy.“

Mário Špilberger:

„Test dieťa vykonáva pred rannou hygienou, raňajkami a nástupom do škôlky či do školy.“

Martin Baláž:

„Majú presnosť niekde na úrovni bežných antigénnych testov, čiže nedá sa hovoriť, že je to stopercentný testovací nástroj, ale určite aspoň takýmto spôsobom ešte by sme mohli v prípade, že sa vyskytnú nejaké prípady, o ktorých nemusia ani rodiny vedieť, že dieťa má v sebe vírus, že naň prišli, a tým pádom sa nebude v triedach šíriť ďalej.“

Mário Špilberger:

„Test podľa Martina Baláža pomohol odhaliť aj pozitívne prípady.“

Martin Baláž:

„Dva diskutabilné prípady, kde teda nám bolo nahlásené od rodičov, že ich dieťa vyšlo z toho rýchlotestu pozitívne. Boli hneď prihlásené na PCR testy, v jednom prípade sa tá pozitivita nepotvrdila. Zatiaľ sa dá povedať, že počas dvoch týždňov, zatiaľ nemáme ohrozené vyučovanie tým, že by sa objavilo nejak veľa prípadov, alebo že by sa museli triedy zatvárať a podobne.“

Mário Špilberger:

„1. stupeň v Základnej škole na Jilemníckeho ulici v Žiari nad Hronom prezenčne navštevuje okolo sto detí. Riaditeľka školy Drahomíra Hanzlíková testy víta.“

Drahomíra Hanzlíková, riaditeľka ZŠ na Jilemnického ulici, Žiar nad Hronom:

„Čo sa týka rýchlotestov, použili sme ich iba jedenkrát a veľmi teda oceňujeme snahu pána primátora, a teda aj celého tímu, ktorý na meste pôsobil a zabezpečil nám tieto testy, pretože rodičia ich prijali tiež s veľkým nadšením, lebo vedeli teda, že či tie detičky sú zdravé, a že či naozaj môžu do bezpečného prostredia poslať deti do školy.“

Mário Špilberger:

„Informácie o tom, ako test používať, dostanú rodičia spolu so samotným testom.“

Zomrela lekárka žiarskej nemocnice Viera Müllerová

myziar.sme.sk | 22.3.2021 | min

Pôsobila na rádiodiagnostickom oddelení.

ŽIAR NAD HRONOM. Sieť polikliník a nemocníc Svet zdravia informovala o úmrtí doktorky Viery Müllerovej, ktorá pôsobila v žiarskej nemocnici.

"Vo februári nás, žiaľ, navždy opustila naša kolegyňa, zároveň kamarátka a často aj náhradná mama, naša pani doktorka Viera Müllerová. Mala iba 56 rokov a v našej žiarskej nemocnici pôsobila na rádiodiagnostickom oddelení," povedala hovorkyňa ProCare a Svet zdravia Jana Fedáková.

Dodala, že svojím pacientom pomáhala vždy s veľkou empatiou a vysokým nasadením. Aj vďaka jej odbornej diagnostike dokázali včas odhaliť u pacientov mnoho ochorení a prispieť tak k zlepšeniu ich zdravotného stavu, či dokonca zachrániť život.

“Pani doktorka však bola veľmi empatická aj vo vzťahu ku kolegom. Bude nám chýbať nielen ako skvelá odborníčka, ale aj ako človek s optimizmom a dobrou náladou. Navždy ostane v našich srdciach,” uviedla.

Redakcia MY Noviny Žiarskej kotliny praje úprimnú sústrasť.

Primátor Žiaru nad Hronom kritizuje zneisťovanie lekárov

myziar.sme.sk | 19.3.2021 | min

Nesúhlasí s vyjadrením krajskej odborníčky pre všeobecné lekárstvo v BBSK.

ŽIAR NAD HRONOM. Primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal dnes na stránke mesta reagoval na konanie krajskej odborníčky pre všeobecné lekárstvo v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) v súvislosti s predpisovaním Ivermektínu s prosbou nezneisťovať lekárov.

S vyjadreniami nesúhlasí

Peter Antal uviedol, že po tom, ako pre okres Žiar nad Hronom zabezpečili dostatok kusov Ivermektínu a väčšina ambulantných lekárov bola ochotných liek predpisovať pacientom, u ktorých sa prejavilo ochorenie COVID-19, krajská odborníčka pre všeobecné lekárstvo BBSK, MUDr. Eva Hudobová, rozoslala lekárom v okrese e-mail, v ktorom sa podľa neho bez konkrétnych faktov a verifikovaných informácií snaží lekárov od predpisovania tohto lieku odrádzať.

“V niekoľkých prípadoch sa jej to aj podarilo. Keďže email adresovala aj mne, rozhodol som sa reagovať otvoreným listom, keďže jej konanie ako verejného predstaviteľa považujem za neadekvátne a odborne nepodložené,” napísal Antal.

Zároveň citoval jej výzvu žiarskym lekárom. „Do pozornosti najmä kolegom zo Žiaru nad Hronom, viem, že chcete urobiť maximum, ale zatiaľ žiadna valídna štúdia nepotvrdila terapeutický efekt ivertmektínu v daných dávkach, spýtajte sa v zariadeniach, kde ho používajú, aké hepatopatie to robí a podobne,” uviedla Hudobová.

Primátor Peter Antal sa vo svojom liste odvoláva na odporúčania použitia Ivermektínu pri liečbe COVID-19 hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo MUDr. Adriany Šimkovej, PhD. i ďalších odborníkov. Tiež argumentuje, že vysokú účinnosť liečby COVID-19 Ivermektínom potvrdili desiatky publikovaných vedeckých štúdií.

Celý list primátora si môžete prečítať na stránke mesta www.ziar.sk

Približne tisíc dávok

Žiarsky primátor Peter Antal minulý týždeň zabezpečil pre občanov žiarskeho okresu dodávku približne tisíc dávok lieku Ivermektín, ktorý sa používa na liečbu COVID-19. Liek je dostupný v niekoľkých lekárňach v meste na predpis od ambulantných lekárov, ktorí posúdia, či ho pacient dostať môže. To znamená, že musí byť pozitívny a lekár zváži, či pacientovi nehrozia žiadne kontraindikácie.

Banskobystrický kraj podporí vznik nových ZSS

RTVS Dvojka | 17.3.2021 | Alžbeta Sujová / Jozef Kubánek

Jozef Kubánek, moderátor: „Obyvateľstvo na Slovensku starne. O desať rokov budeme mať viac než dvadsaťtisíc ľudí odkázaných na sociálnu starostlivosť. Pre nedostatok kapacít sa však o nich nebudeme vedieť postarať. Banskobystrický kraj chce preto mestá a obce motivovať, aby zakladali zariadenia sociálnych služieb. Poskytne im na to finančný príspevok.“

Alžbeta Sujová, redaktorka: „Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja má na stole tisíc tristo žiadostí na umiestnenie seniorov do domovov sociálnych služieb. Čakacia doba je viac ako rok. Nedostatok kapacít chcú vyriešiť finančnou podporou miest a obcí, aby samé zakladali zariadenia pre seniorov.“

Božena Kováčová, predsedníčka Komisie zdravotníctva, sociálnych vecí a marginálnych skupín Zastupiteľstva BBSK: „Bude to veľká injekcia kvôli tomu, že v našich zariadeniach sociálnych služieb máme čakateľov a žiadateľov takmer štyridsať percent, ktorí nepatria do našich zariadení.“

Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja: „Sme pripravení finančne podporiť každú obec, mesto alebo aj neverejného zriaďovateľa. Sme pripravení im kompenzovať časť nákladov a zároveň im finančne pomôcť pri tomto rozbehu.“

Alžbeta Sujová: „O dotáciu plánuje požiadať aj mesto Žiar nad Hronom, ktoré aktuálne dokončuje nový domov pre seniorov v blízkosti kaštieľa. Slúžiť by mal pre štyridsať ľudí z mesta aj okolitých obcí.“

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom (Most-Híd): „Plánujeme sa uchádzať o dotáciu na zariadenie tohto domova. To znamená polohovateľné postele, samotný nábytok, spoločenskú miestnosť a tak ďalej. Naša predstava je, aby ku koncu roku začal poskytovať svoje služby.“

Alžbeta Sujová: „Podľa vyhlášky by sa krajské zariadenia sociálnych služieb mali starať najmä o klientom s rôznym zdravotným postihnutím. Často však musia suplovať chýbajúce zariadenia v mestách. Vďaka novému všeobecne záväznému nariadeniu dokáže župa vytvoriť viac miest aj na špecializované sociálne služby.“

Ondrej Lunter: „Chceme, aby obce vytvárali nové kapacity a my sme postupne sa mohli venovať tým, ktorým sa v zmysle vyhlášky máme venovať.“

Alžbeta Sujová: „Banskobystrický samosprávny kraj patrí medzi najrýchlejšie starnúce regióny na Slovensku. Prvú podporu by preto nové zariadenia pre seniorov mohli dostať už v tomto roku. Musia však o ňu požiadať do pätnásteho apríla.“

BBSK podporí vznik nových zariadení pre seniorov

Regina Západ | 16.3.2021 | Vladimíra Legíňová / Marek Pivoluska

Marek Pivoluska, moderátor: „Obyvateľstvo na Slovensku starne. O desať rokov budeme mať viac než dvadsaťtisíc ľudí odkázaných na sociálnu starostlivosť. Medzi najrýchlejšie starnúce regióny patrí práve Banskobystrický samosprávny kraj. Župa chce preto pomôcť zakladať nové zariadenia pre seniorov, už teraz ich je nedostatok.“

Vladimíra Legíňová, redaktorka: „Samosprávne kraje by sa v zariadeniach sociálnych služieb mali podľa vyhlášky starať o špecializovaných klientov, to znamená o ľudí s rôznym zdravotným postihnutím. Sociálne služby pre seniorov primárne patria do pôsobnosti miest a obcí. Banskobystrický samosprávny kraj ale evidoval ku koncu minulého roka vyše tisíc tristo žiadostí o umiestnenie. Podpredseda kraja Ondrej Lunter hovorí, že sa preto rozhodli podporiť vznik nových zariadení.“

Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja: „Sme schválili VZN-ko. Sme pripravení finančne podporiť každú obec, mesto, alebo aj neverejného zriaďovateľa, ktorí sa rozhodnú zriadiť nové zariadenie sociálnych služieb.“

Vladimíra Legíňová: „Dotáciu budú môcť žiadatelia použiť buď na zabezpečenie materiálno-technického vybavenia, alebo na vykrytie rozdielu, ktorý im vzniká počas prvého roka fungovania medzi príspevkom ministerstva a reálnymi nákladmi. Vysvetľuje predsedníčka komisie zdravotníctva, sociálnych vecí a marginálnych skupín Božena Kováčová.“

Božena Kováčová, predsedníčka komisie zdravotníctva, sociálnych vecí a marginálnych skupín Zastupiteľstva BBSK: „Obce by aj zriaďovali takéto zariadenia, ale nemajú dostatok finančných prostriedkov. Aby sme im pomohli jednak na činnosť v prvom roku, možno na zariadenie, na mobiliár. Bude to veľká injekcia kvôli tomu, že v našich zariadeniach sociálnych služieb máme čakateľov a žiadateľov takmer štyridsať percent, ktorí nepatria do našich zariadení, ktorí patria do zariadení obcí a miest.“

Vladimíra Legíňová: „O krajské financie na vnútorné vybavenie domova plánuje požiadať napríklad mesto Žiar nad Hronom. Nový domov pre štyridsať seniorov z mesta či okolia vzniká v priestoroch historického kaštieľa. Hovorí primátor Peter Antal.“

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom: „Určite sa budeme chcieť zapojiť do tejto dotačnej schémy a táto oblasť je skutočne akútna aj v našom regióne, ten nedostatok kapacít sa prejavuje. Čiže na to, aby vznikali nové zariadenia, je potrebné, aby na to reagoval aj BBSK.“

Vladimíra Legíňová: „O dotáciu treba kraj požiadať do pätnásteho apríla. Prvú podporu by tak nové zariadenia pre seniorov mohli dostať už v tomto roku.“

Mimoriadna situácia si žiada mimoriadne opatrenia, povedal primátor Žiaru a zohnal ivermektín

aktuality.sk | 12.3.2021 | Iva Zigová

Ivermektín mali dostať priamo všeobecní lekári, ktorí s jeho používaním pri liečbe covidu nemajú problém. Napokon však po podnete, ktorý dostal samosprávny kraj, skončí v lekárni.

ŽIAR NAD HRONOM: Ivermektín dostupný v ambulanciách pre pacientov Žiarskeho okresu - tak znel titulok správy na mestskom webe Žiaru nad Hronom.

Píše sa v nej, že žiarsky primátor Peter Antal zabezpečil pre ľudí z okresu dostatočné množstvo lieku ivermektín používaného na liečbu Covid-19 a že ho distribuujú priamo niektorým praktickým lekárom v Žiari a v Kremnici.

Antal zároveň oznámil, že pacientom tento liek, ktorého do Žiaru doviezli tisíc dávok, preplatí mesto. Cena jedného balenia je približne 2,50 eura.

Hoci na sociálnej sieti si status primátora vyslúžil stovky lajkov, to, akým spôsobom sa liek dostáva k pacientom, bude po podnete preverovať Banskobystrický samosprávny kraj.

Na Slovensku ide o dosiaľ neregistrovaný liek, no na jeho používanie pri liečbe Covid-19 dalo v januári povolenie ministerstvo zdravotníctva. Sú známe prípady, keď ľudia použili jeho veterinárnu verziu, keďže k humánnej sa nedostali.

Kraj skontroluje, či je u lekárov alebo v lekárňach

Banskobystrický samosprávny kraj dostal podľa jeho hovorkyne Lenky Štepánekovej v súvislosti so Žiarom nad Hronom podnet zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

„Samosprávny kraj bude kontrolovať, či liek nie je vydávaný v ambulanciách, čo je protizákonné. Ak je liek v lekárňach, o porušenie zákona nejde,“ napísala Štepáneková.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv nás s otázkami odporučil na ministerstvo zdravotníctva, keďže liek Ivermectin na Slovensku nie je registrovaný a skupinové povolenie na jeho použitie na liečbu pacientov s Covid-19 vydalo v januári na šesť mesiacov práve ministerstvo zdravotníctva.

Platí pre nemocnice i ambulancie. Liek je na lekársky predpis.

Liek napokon pôjde do lekárne, preplatí ho mesto

Primátor Antal potvrdil, že jeho prvotným zámerom bolo, aby bol liek k dispozícii priamo u lekárov. Sám v jeho účinnosť pri liečbe koronavírusu verí na základe skúseností jeho známych, ale aj niektorých lekárov.

K tomu, aby sa začal obzerať, kde sa dá Ivermectin zohnať, ho vyprovokovala najmä zvyšujúca sa úmrtnosť. V matričnom obvode, do ktorého patrí mesto a jeho blízke okolie, sa podľa Antala počet mŕtvych bežne pohyboval okolo 35 za mesiac, v januári však toto číslo stúplo na 109. Žiarska všeobecná nemocnica spádová minimálne pre tri okresy už týždne hlási plné covid oddelenie.

„Chceli sme, aby k tomuto lieku mali ľudia prístup, lebo z pultov lekární by podľa môjho názoru zmizol za dva dni. Ide nám o to, aby sa dostal k tým, ktorí ho skutočne potrebujú, o čom rozhodne práve ich všeobecný lekár, a nie, aby si ho v čase jeho nedostatku ´do šuflíka´ zabezpečovali takí, ktorí ho možno ani nevyužijú," zdôvodňoval pre Aktuality.sk.

Myslí si tiež, že ak by bol liek k dispozícii u lekárov, nezvyšovala by sa zbytočne mobilita pozitívnych. „Nemuseli by chodiť do lekární. Ale keďže sme sa dozvedeli, že je problém v súvislosti s platnou legislatívou, pôjde liek napokon do lekárne. Nechceme spôsobiť problémy lekárom, ktorí sa ho rozhodli predpisovať," povedal Antal.

Na otázku, či si nemyslí, že preplácanie konkrétneho lieku z mestského rozpočtu môže byť precedensom, odpovedal: „Neštandardná a mimoriadna situácia si vyžaduje neštandardné a mimoriadne opatrenia a kroky. Robí ich aj vláda, nielen my."

Preplatenie tisícky dávok lieku spolu za približne 2 500 eur nepovažuje za veľký výdavok, mesto na ne použije “covidové peniaze”.

„Vnímam to podobne, ako keď sme seniorom nakúpili rúška či respirátory," okomentoval rozhodnutie.

Chcú zbierať aj údaje o účinkoch liečby

Primátor povedal, že mesto sa na spolupráci dohodlo s jedenástimi všeobecnými lekármi. Časť oslovených možnosť privítala, no našli sa aj tí, ktorí kontroverzný liek predpisovať nechcú.

My sme sa stretli so skupinou lekárok zo žiarskej polikliniky. Tie predpisovanie Ivermectinu pacientom zatiaľ bližšie komentovať nechceli a nechceli, aby sa v článku objavili ich mená.

Spoločne ale pripomínali, že liek naordinujú len tým, ktorí oň požiadajú a budú mať potvrdený Covid-19. Vylúčili, že by ho predpisovali ako prevenciu. Každý pacient pritom bude podpisovať informovaný súhlas, kde bude napísané, o aký liek ide.

S pacientmi chcú vypĺňať aj dotazníky o liečbe, ktoré by mali priniesť viac svetla do toho, ako a kedy toto pôvodne antiparazitikum známe predovšetkým z Afriky a Ázie, na ochorenie Covid-19 účinkuje.

„Doteraz to máme od ľudí, ktorí hovoria, že im pomohol, alebo od niekoľkých lekárov, ktorí ho predpisujú. Takto by sme mohli dostať informácie o relatívne reprezentatívnej vzorke pacientov a ich liečbe," hovorí Antal.

Dotazník vytvorila bratislavská praktická lekárka pre dospelých Etela Janeková. Pacientov nakazených novým koronavírusom lieči okrem iného už nejaký čas aj ivermektínom a deklaruje jeho účinnosť najmä v počiatočnej fáze ochorenia.

Sledovanie liečby pacientov v Žiarskom okrese nemá ambíciu vedeckej štúdie.

Ľudia užívali aj prípravky pre zvieratá

Ministerstvo zdravotníctva krok mesta nehodnotí, odporučilo však samospráve a tým, ktorí by ju mohli nasledovať, postupovať zodpovedne a po konzultácii s odborníkmi.

Lekárov, ktorí sú za konkrétne použitie lieku zodpovední, odkázala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová na odborníčku ministerstva pre všeobecné lekárstvo. „Lekári majú ňou stanovené odporúčacie postupy," povedala.

Dodávky tohto a podobných liekov prichádzajú podľa Eliášovej na Slovensko postupne a je na distribútorovi, ako rýchlo ich vie následne dodať. Ministerstvo zdravotníctva to podľa nej ovplyvniť nevie, dopyt po nich je celosvetový. Povedala to v súvislosti s nedostatkom lieku na trhu.

Hoci ide o na Slovensku neregistrovaný liek, rezort podľa nej vydáva povolenia na základe odporúčaní jeho hlavných odborníkov na jednotlivé medicínske oblasti, tí posudzujú účinnosť aj bezpečnosť.

Od začaitku marca bolo podľa nej na Slovensko dovezených takmer 35-tisíc balení Ivermectinu. V najbližších týždňoch sa očakáva ďalších približne 60-tisíc balení.

Ivermectin je antiparazitikum, ktoré má podľa stanoviska rezortu aj veľmi silné antivírusové a protizápalové vlastnosti pri Covid-19. Liek sa má podávať ako súčasť ďalšej liečby.

O tom, že liek už dlhšie vo verejnosti vyvoláva ošiaľ, aj o rozporuplných názoroch lekárov na jeho účinky pri liečbe covidu, opakovane písal Denník N.

Denník písal aj o prípadoch ľudí, ktorí si zadovážili prípravky určené pre zvieratá, jedného človeka musela odviezť záchranka, pretože po požití ivermektínu pre vtáky mal bolesti brucha a klesol mu tlak. Denník tiež upozornil, že viacerí ľudia sa na Facebooku radia, či môžu užívať balenie pre kone alebo či liek proti parazitom môžu konzumovať aj onkologickí pacienti.

Koronavírus: Vyše polovica žiakov v Žiari nad Hronom je späť v školách

aktuality.sk | 10.3.2021 | TASR

Samospráva pri nástupe detí do škôl vyžaduje potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového testu od oboch rodičov.

Do materských škôl (MŠ) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žiar nad Hronom nastúpilo tento týždeň 60 percent detí, v základných školách (ZŠ) sa k prezenčnému vyučovaniu vrátilo 70 percent žiakov prvého stupňa. Pre TASR to za Mestský úrad v Žiari nad Hronom uviedla Adriana Giláňová.

V školských zariadeniach platia prísne protipandemické opatrenia, samospráva pri nástupe detí do škôl vyžaduje potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového testu od oboch zákonných zástupcov žijúcich v spoločnej domácnosti. Ako pre TASR potvrdila Giláňová, vakcináciu proti ochoreniu COVID-19 už podstúpilo 32 percent zamestnancov ZŠ a MŠ, ďalších 47 percent na očkovanie ešte len čaká.

Mesto Žiar nad Hronom obnovilo prezenčné vyučovanie v MŠ a ZŠ v pondelok (8. 3.) po štyroch týždňoch od zavedenia COVID automatu. Otvoreniu školských zariadení predchádzala diskusia s regionálnym úradom verejného zdravotníctva, okres Žiar nad Hronom však naďalej ostáva takzvaným čiernym okresom.

Deti späť v školách

TV Markíza | 8.3.2021 | Monika Koleková;Martina Kašiarová;Patrícia Morťaníková / Viktor Vincze;Zlatica Švajdová Puškárová

Viktor Vincze, moderátor: „Stovky detí sa dnes vrátili do škôl.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „V Nitre školy otvorili pre všetky deti s výnimkou stredoškolákov, hoci hygienici to neodporúčali.“

Viktor Vincze: „Školy dokonca otvorili aj stále čierne Košice.“

Monika Koleková, redaktorka: „V Nitre sa školy otvorili takmer po 3 mesiacoch. Nitra už totiž nie je čierna a rozhodnutie otvoriť či neotvoriť školy bolo na meste.“

Henrich Varga, poradca pre komunikáciu: „My sme pracovali s informáciou od všetkých riaditeľov základných škôl v Nitre, ktorí jasne povedali, že ak by sme pustili na vyučovací proces iba určitú skupinu detí, tak inú skupinu detí svojím spôsobom diskriminujeme.“

(začiatok ankety)

Opýtaná 1: „Tak my sme sa tešili, hlavne deti, no, … deti.“

Opýtaná 2: „Už bol dlho doma a už sa nudil dosť.“

Opýtaný 1: „Máme pocit, že ten školský režim je lepší pre tie deti. Ako dá sa to aj z domu, ale nie je to proste na 100 %.“

(koniec ankety)

Slavomíra Palková, ZŠ Fatranská: „Nastúpilo nám 304 detí z 345 zhruba, čiže je to nejakých 90 %.“

Henrieta Martincová, riaditeľka ZŠ Škultétyho: „Napríklad telesnú výchovu nemáme v telocvični, takisto hudobná výchova nie je, ale inak postupujeme podľa rozvrhu.“

Renáta Plevková, riaditeľka MŠ Dolnočermánska: „Rúška stále sú odporúčané na materských školách a je na rodičovi, či si to rúško pre dieťa želá, alebo neželá.“

Martina Kašiarová, redaktorka: „Aj v Žiari nad Hronom dnes prišli deti z prvého stupňa do škôl, no a aj keď je trochu chladnejšie, tak niektorí z nich sa učia vonku. Žiar nad Hronom patrí medzi čierne okresy. S otvorením škôl ale súhlasil krízový štáb aj tunajší hygienici. Do škôl priviedli rodičia dve tretiny detí, a to aj napriek tomu, že v tomto meste musia mať negatívne testy na Covid obaja.“

Drahomíra Hanzlíková, riaditeľka ZŠ Jilemnického: „Takže od pondelka vlastne je ustálená skupina, do skupiny sa už neprijímajú ďalší žiaci, aby sme zamedzili vlastne nejakým takým nežiaducim situáciám.“

Martina Kašiarová: „Žiar nad Hronom chce v najbližších dňoch zaviesť aj inú novinku.“

Peter Antal, primátor Žiaru nad Hronom: „Hľadáme riešenie a verím, že ho aj nájdeme v tom, aby deti počas toho týždňa absolvovali aspoň jeden test zo slín, ktorý je niekde na úrovni 97 %-nej úspešnosti, čo je už dobré.“

Patrícia Morťaníková, redaktorka: „Deti do škôl dnes ráno nastúpili aj v čiernych Košiciach. Kým župa školy neotvorila, mesto sa ale rozhodlo inak.“

(začiatok ankety)

Opýtaná 3: „Logiku to veľmi nedáva, ale deti potrebujú byť v škole.“

(koniec ankety)

Patrícia Morťaníková: „Niektorí rodičia preto, aby deti mohli dať do škôl, zrušili home office a nastúpili do práce. Do tejto školy tak ráno prišlo asi 60 % žiakov prvého stupňa.“

Martin Fazekaš, riaditeľ ZŠ Hroncová: „Dnes mohli nastúpiť na vzdelávanie aj takí žiaci, ktorí nemajú prístup k dištančnému vzdelávaniu, na základe rozhodnutia riaditeľa, čiže my individuálne pristupujeme ku každému nášmu žiakovi.“

Patrícia Morťaníková: „Mesto aj napriek zhoršujúcej sa situácii otvorilo všetkých 34 základných škôl. Do lavíc dnes zasadlo 34 % žiakov.“

Vladimír Fabian, hovorca Košíc: „Evidovali sme záujem rodičov o otvorenie škôl. Keďže o tom rozhodujú odborníci, tak predpokladám, že je tam prihliadané aj na bezpečnosť aj rodičov, aj detí.“

Patrícia Morťaníková: „Regionálne štáby a Patrícia Morťaníková, televízia Markíza.“

V Žiari nad Hronom od pondelka otvoria školy

myziar.sme.sk | 5.3.2021 | SITA

Okres je už 4. týždeň zaradený do 4. stupňa varovania.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom, ako zriaďovateľ škôl a školských zariadení, sa rozhodlo od pondelka 8. marca obnoviť školské vyučovanie v prezenčnej forme. Ako samospráva informuje na svojej webovej stránke, urobili tak na základe odporúčania zo zasadnutia krízového štábu Okresného úradu Žiar nad Hronom a po prerokovaní s tamojším Regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Aj otvorenie stredných škôl…

Od pondelka sa tak za prísnych podmienok otvorí materská škola, prvý stupeň základných škôl, školské kluby a zariadenia školského stravovania. Otvorené budú tiež základné školy na druhom stupni pre jedného pedagogického zamestnanca a najviac piatich žiakov, ak podmienky neumožňujú prístup k dištančnému vzdelávaniu. Otvorí sa tiež základná umelecká škola pre žiakov vo veku žiaka prvého stupňa základnej školy, okrem vyučovania predmetov spev a hra na dychový nástroj.

Medzi podmienky nástupu dieťaťa do školy patrí negatívny test obidvoch jeho zákonných zástupcov žijúcich v spoločnej domácnosti nie starší ako sedem dní a respirátor pre sprevádzajúce osoby do priestorov školy. Krízový štáb Okresného úradu v Žiari nad Hronom odporučil aj otvorenie stredných škôl – posledné ročníky, za rovnakých podmienok ako pri základných školách.

Okres Žiar nad Hronom je už štvrtý týždeň v rámci COVID automatu zaradený do štvrtého stupňa varovania. Podľa aktuálnych nariadení potrebujú v takomto okrese na výnimky zo zákazu vychádzania negatívny výsledok RT-PCR testu alebo antigénového testu na COVID-19 nie starší ako sedem dní. Toto sa vzťahuje aj na cestu do a zo zamestnania, ak zamestnávateľ nemôže prácu vykonávať z domu.

Žiar nad Hronom požiada o dotáciu na rekonštrukciu plavárne

teraz.sk | 3.3.2021 | TASR

Predloženie žiadosti schválili poslanci mesta na minulotýždňovom mestskom zastupiteľstve.

Žiar nad Hronom 3. marca (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom požiada Fond na podporu športu o dotáciu na projekt rekonštrukcie a modernizácie plavárne, ktorá sa uskutočňuje od roku 2019. Predloženie žiadosti schválili poslanci mesta na minulotýždňovom mestskom zastupiteľstve. Ako pre TASR potvrdil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž, získané finančné prostriedky z dotácie by samospráva použila na spolufinancovanie nerezového plaveckého bazéna. Mesto je v rámci výzvy povinné zabezpečiť spolufinancovanie projektu minimálne vo výške 50 percent z celkových oprávnených nákladov na projekt v závislosti od výšky poskytnutého príspevku, nie však viac ako 500.000 eur. Rekonštrukcia plavárne v Žiari nad Hronom je najväčším investičným projektom mesta za posledné roky, ktorého rozpočet dosahuje približne štyri milióny eur. Cieľom rozsiahlej rekonštrukcie mestskej plavárne je zmena vzhľadu i modernizácia objektu. V prvom rade však chce samospráva komplexnou rekonštrukciou objektu dosiahnuť zásadné zníženie jeho energetickej záťaže.

Žiar nad Hronom: Porušovanie pandemických opatrení pokutuje aj mestská polícia

dnes24.sk | 2.3.2021 | redakcia

Žiar nad Hronom 2. marca (TASR) - V Žiari nad Hronom na dodržiavanie protipandemických opatrení dohliadajú i príslušníci mestskej polície (MsP), ktorí v uplynulých týždňoch pre vážnosť situácie v okrese začali pristupovať aj k ukladaniu pokút. Mestu aktuálne pre nový koronavírus chýba štvrtina príslušníkov MsP. Pre TASR to potvrdil náčelník mestských policajtov Róbert Šiška.

“Protipandemické opatrenia sa snažíme kontrolovať rovnako ako štátna polícia,” uviedol Šiška. Dodal, že pre nepriaznivú epidemickú situáciu v okrese sú tieto kontroly aktuálne prioritou aj na úkor iných činností. “V minulosti sme išli skôr cestou upozornenia a dohovárania, v tejto dobe sme však pristúpili aj k pokutám,” potvrdil Šiška s tým, že MsP to umožňuje novela zákona prijatá v roku 2020.

Žiarska mestská polícia sa zameriava najmä na kontrolu nosenia rúšok, kontrolu výnimiek zo zákazu vychádzania a na základe podnetov z regionálneho úradu verejného zdravotníctva kontroluje i dodržiavanie povinnej karantény. “Prijímame aj podnety o prevádzke rôznych pohostinských zariadení, ktoré následne overujeme,” uviedol Šiška.

Podľa náčelníka MsP je v súčasnej pandemickej situácii mimoriadne zložité personálne zabezpečiť nepretržitú službu polície. “V domácej karanténe máme päť ľudí, jeden z nich má ťažký priebeh ochorenia COVID-19,” potvrdil Šiška s tým, že výpadok zamestnancov predstavuje približne štvrtinu príslušníkov MsP.

V Žiari nad Hronom vzniká nové vakcinačné centrum: Očkovať budú môcť 500 ľudí denne

cas.sk | 27.2.2021 | TASR

V Mestskom kultúrnom centre (MsKC) v Žiari nad Hronom vzniká vakcinačné centrum, v ktorom bude možné na ochorenie COVID-19 očkovať 500 ľudí denne.

Ako pre TASR priblížila vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Lenka Štepáneková, vakcinačné centrum bude určené pre spádovú oblasť obyvateľov okresov Žiar nad Hronom, Žarnovica a Banská Štiavnica. “BBSK sme dali k dispozícii našu najväčšiu sálu v MsKC, ktorá je v aktuálnej situácii nevyužitá,” potvrdil pre TASR vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž. Mesto sa s BBSK predbežne dohodlo na využívaní priestoru do septembra 2021, v prípade potreby však bude vakcinačné centrum fungovať dlhšie. Samospráva je tiež pri očkovaní ochotná pomôcť poskytnutím administratívnych pracovníkov.

BBSK už má dohodnutých zdravotníkov, ktorí zabezpečia očkovanie, v Žiari nad Hronom to budú pracovníci nemocnice spoločnosti Svet zdravia. “Nakúpili sme potrebný materiál na vybavenie očkovacieho centra ako nábytok, priečky, ochranné pomôcky a dezinfekciu. Zabezpečili sme aj počítačové a softvérové vybavenie a finalizujeme zabezpečenie ostatných služieb, ktoré sú s prevádzkou očkovacích centier spojené,” uviedla Štepáneková.

S otvorením vakcinačného centra v Žiari nad Hronom BBSK počíta na začiatku apríla, v prípade potreby však môže byť dostupné i skôr. “Začiatok prevádzky sa bude odvíjať od dostupnosti vakcín a najmä od toho, či sa ministerstvo zdravotníctva rozhodne nami pripravené očkovacie centrá zaradiť do svojej vakcinačnej siete,” vysvetlila Štepáneková.

Žiar nad Hronom otvorí cez víkend opäť dvojicu odberových miest

teraz.sk | 24.2.2021 | TASR

Samospráva tvrdí, že štatistiky výsledkov testovania na ochorenie COVID-19 sa v rámci mesta mierne zlepšujú, z pohľadu celého okresu je však situácia stále veľmi zlá.

Žiar nad Hronom 24. februára (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom počas soboty a nedele (27. - 28. 2.) zriadi dve odberové miesta na bezplatné antigénové testovanie. Ako pre TASR uviedol vedúci kancelárie primátora Martin Baláž, samospráva chce týmto spôsobom posilniť víkendové testovacie kapacity dostupné pre svojich obyvateľov. „Situáciu posudzujeme týždeň po týždni. Žiar nad Hronom je stále zaradený medzi najrizikovejšie okresy, preto chceme dať možnosť obyvateľom absolvovať antigénové testovanie,“ uviedol Baláž. Mesto počas víkendu zriadi odberové miesta v priestoroch Základnej školy na Jilemnického ulici a na Gymnáziu Milana Rúfusa, pre obe samospráva zaviedla rezervačný systém. Počas posledného víkendu bola dvojica mestom zriadených odberových miest plne vyťažená. Testovacie tímy pripraví mesto v spolupráci so spoločnosťami Slovalco a Nemak opäť aj v priemyselnom parku, určené sú však len pre zamestnancov miestnych firiem. Podľa Baláža sú víkendové kapacity aktuálne nastavené dobre, v rámci mesta je totiž počas týždňa k dispozícii šesť stálych odberových miest. Samospráva tvrdí, že štatistiky výsledkov testovania na ochorenie COVID-19 sa v rámci mesta mierne zlepšujú, z pohľadu celého okresu je však situácia stále veľmi zlá. „Uvidíme, ako sa bude trend vyvíjať. Veríme, že sa čoskoro dostaneme do inej farby ako čiernej,“ povedal Baláž. Ako na sociálnej sieti informoval primátor Peter Antal, pozitivita na samosprávou zriadených odberových miestach dosiahla v priebehu minulého týždňa 0,93 percenta.

Hrad Šášov zažil v roku 2020 rekordnú sezónu

webmagazin.sk | 19.2.2021 | TASR/Webmagazin sk

Počet návštevníkov na zrúcanine hradu Šášov dokáže združenie monitorovať od roku 2007, keď v Šášovskom Podhradí zriadili pamätnú izbu, ktorá slúži aj ako informačné centrum.

Zrúcaninu hradu Šášov navštívilo v roku 2020 rekordné množstvo turistov, pre TASR to povedal predseda Združenia na záchranu hradu Šášov Rastislav Uhrovič. Pri obnove hradu si pochvaľuje najmä štátny projekt zapojenia nezamestnaných, ktorý je však aktuálne v ohrození. Hrad stojí na okraji Štiavnických vrchov na strmom brale nad údolím rieky Hron v izolovanej mestskej časti Žiaru nad Hronom s názvom Šášovské Podhradie. Združenie na záchranu hradu Šášov sa snaží zvyšky stredovekej pevnosti konzervovať a obnoviť niektoré jeho časti.

Počet návštevníkov na zrúcanine hradu Šášov dokáže združenie monitorovať od roku 2007, keď v Šášovskom Podhradí zriadili pamätnú izbu, ktorá slúži aj ako informačné centrum. „Po vrchole návštevnosti v roku 2008 sme zaznamenali pokles turistov. Po zapojení nezamestnaných do obnovy hradu v roku 2013 sme s postupom prác zaznamenali opäť vyšší záujem,“ povedal Uhrovič. Ako dodal, rekordná sezóna bola z pohľadu návštevnosti tá minuloročná. Podpísali sa pod ňu pandémia nového koronavírusu i komentované prehliadky organizované Oblastnou organizáciou cestovného ruchu (OOCR) Región Gron.

Informačná kancelária, ktorá je zároveň pamätnou izbou hradu Šášov a malou etnografickou výstavou, sa nachádza v malom domčeku na začiatku výstupovej trasy k zrúcanine hradu Šášov. Foto: TASR Dušan Hein

Združenie na záchranu hradu Šášov vzniklo v roku 2003, prvé roky sa venovalo najmä vyrovnaniu vlastníckych vzťahov, spracovaniu dokumentácie a zberu archívnych materiálov. „Prvá zásahová akcia bola až v roku 2009. Od zapojenia do programu s nezamestnanými sa na hrade robí pravidelne šesť až sedem mesiacov v roku,“ uviedol Uhrovič.

Projekt Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva je podľa Uhroviča špecifický v rámci celej strednej Európy. „Nie je len o konzervácii hradov, ale aj o sociálnej práci, ktorú popritom vykonávame. Priniesol na hrad život, aktivity dobrovoľníkov sa sústreďovali skôr na víkendové akcie,“ vysvetlil Uhrovič. Každý rok na hrade Šášov pracovalo v priemere 12 nezamestnaných, aktuálne by združenie privítalo aj viac pracovníkov. „Ak by projekt nepokračoval, určite by to spomalilo práce a musela by sa zmeniť filozofia toho, ako by sme postupovali ďalej,“ dodal Uhrovič.

Zrúcaninu hradu Šášov navštívilo v roku 2020 rekordné množstvo turistov. Foto: TASR Lukáš Mužla

Združeniu sa doposiaľ podarilo hrad obvodovo uzavrieť a vyčistiť priestory od sutín a kameňov. „V obnove sme sa zamerali najmä na delovú vežu. V budúcnosti by sme chceli, aby bol tento priestor využívaný ako zázemie pre združenie aj ako expozícia,“ povedal Uhrovič s tým, že na veži sa momentálne vykonávajú sanačné práce. Ako dodal, druhým hlavným cieľom obnovy je východný palác, kde už vznikli priestory, ktoré dokážu v budúcnosti využívať na rôzne účely. Pôvodne päťročnú zmluvu na prenájom pozemkov v okolí hradu Šášov predĺžili združeniu poslanci mesta Žiar nad Hronom v decembri 2020 až do roku 2047.

Kritická situácia v menších nemocniciach

RTVS Jednotka | 18.2.2021 | Peter Mútňan / Janete Štefánková

Janette Štefánková, moderátorka: „Stav v menších regionálnych nemocniciach sa výrazne. Komplikuje v Žiari nad Hronom sú kapacity pre covidových pacientov naplnené na maximum, vypomáhajú tam aj kňazi. Kritické je to aj vo zvolenskej nemocnici, vypadlo im vyše sedemdesiat zamestnancov.“

Peter Mútňan, redaktor: „Kňaz Andrej mal dnes svoju prvú osemhodinovú službu ako dobrovoľník v odberovom centre.“

Andrej Darmo, kňaz: „Som chcem tu byť pre toho človeka, ktorý prichádza, ktorý je v strese, ktorý je možno už unavený z toho, že sa musí neustále testovať a chcem mu vytvoriť príjemnú atmosféru na odber.“

Peter Mútňan: „V žiarskej nemocnici pomáhajú denne dvaja kňazi, druhý slúži na triážnom pracovisku. Za týždeň sa ich prestrieda desať.“

Vladimír Václavík, kňaz: „Chceli sme tým, že máme zatvorené aj kostoly, jednak pomôcť týmto zdravotníkom, jednak byť v blízkosti aj pacientom.“

Peter Mútňan: „Kňazi takto pomáhajú už druhý mesiac. Postupne plánujú pomáhať aj na covidových oddeleniach a rozprávať sa s chorými pacientmi. V žiarskej nemocnici je momentálne covidové oddelenie preplnené, nových pacientov s ochorením COVID-19 preto musia presúvať do okolitých nemocníc.“

Ivan Mokrý, riaditeľ Nemocnice Svet zdravia Žiar nad Hronom: „Aktuálne máme v nemocnici štyridsaťjeden pacientov, ktorých primárnou diagnózou je COVID. My sme boli dimenzovaní na to, že tých pacientov bude maximálne tridsaťpäť. Čiže moji kolegovia na oddeleniach podávajú teraz naozaj ohromné výkony, pretože ten príliv pacientov neutícha a my sme naozaj, musím povedať, že za hranicami našich možností.“

Peter Mútňan: „Podobnú situáciu majú aj v susednej zvolenskej nemocnici, aktuálne majú deväťdesiat pacientov s COVIDom a pre karanténu im vypadlo viac ako sedemdesiat zamestnancov. Aj im pomáhajú traja kňazi.“

Martina Pavlíková, hovorkyňa skupiny AGEL SK, Nemocnica Zvolen (telefonát): „Vedenie nemocnice teda rozhodlo o dočasnom obmedzení činnosti detského oddelenia od piatku devätnásteho februára. Urgentná starostlivosť a detské ambulancie budú naďalej v prevádzke. V prípade, že dieťa bude vyžadovať hospitalizáciu, bude prevezené do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.“

Peter Mútňan: „Regionálne nemocnice žiadajú pomoc od väčších krajských nemocníc, do ktorých by chceli prevážať nových pacientov.“

V okrese Žiar nad Hronom dosiahla pozitivita 1,48 percenta

teraz.sk | 16.2.2021 | TASR

Pokiaľ obyvatelia nebudú dôsledne dodržiavať základné pravidlá, pozitívni nebudú dôsledne dodržiavať karanténne opatrenia, čísla nám neklesnú, uviedol Zdycha.

Žiar nad Hronom 16. februára (TASR) – V okrese Žiar nad Hronom bolo od stredy 10. februára vykonaných 20.096 antigénových testov na ochorenie COVID-19. Miera pozitivity dosiahla 1,48 percenta. TASR o tom informoval prednosta Okresného úradu (OÚ) v Žiari nad Hronom Michal Zdycha. OÚ eviduje výsledky z viac ako troch desiatok odberových miest, ktoré počas víkendu zriadili samosprávy, aj zo stálych mobilných odberových miest. Celkovo od minulej stredy do utorka zachytili 297 pozitívnych prípadov. Podľa prednostu OÚ sa situácia v okrese za posledné obdobie nezlepšuje a ostáva rovnako vážna, čo odzrkadľuje aj stav v žiarskej nemocnici, kde je naplnená kapacita lôžok vyhradených pre pacientov s novým koronavírusom. „Momentálne nemáme optimistické vyhliadky. Pokiaľ obyvatelia nebudú dôsledne dodržiavať základné pravidlá, pozitívni nebudú dôsledne dodržiavať karanténne opatrenia, čísla nám neklesnú a naďalej ostaneme na COVID automate čiernym regiónom,“ uviedol Zdycha. V Žiari nad Hronom i v Kremnici v priebehu minulého týždňa pribudli nové stále odberové miesta na bezplatné antigénové testovanie. V Žiari nad Hronom je tak možné testovanie absolvovať v radničnej reštaurácii, v areáli žiarskej nemocnice, v regionálnom úrade verejného zdravotníctva, mestskom kultúrnom centre aj v kultúrnom dome. V Kremnici sú odberové miesta zriadené v mestskej telocvični a v mestskom kultúrnom stredisku.

Biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom otvoria po uvoľnení opatrení

pravda.sk | 15.2.2021 | TASR

Mesto Žiar nad Hronom plánuje po uvoľnení protipandemických opatrení sprístupniť verejnosti zrekonštruované priestory biskupského kaštieľa.

V minulom roku tam samospráva zriadila reprezentačnú sieň mesta i izbu Štefana Moyzesa, aktuálne pracuje na presídlení galérie Júliusa Považana. Informoval o tom vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.

„V minulom roku sa nám podarilo prerobiť biskupskú sieň, kde sme spravili reprezentačnú sieň. Konať sa tu budú mestské zastupiteľstvá či reprezentačné obrady,“ uviedol.

Ako dodal, priestor si bude možné prenajať aj na organizovanie svadieb či menších kongresov. Do kaštieľa mesto presídlilo aj archeologickú a etnografickú expozíciu a zriadilo izbu Štefana Moyzesa. „V tomto roku pracujeme na presídlení galérie Jula Považana,“ doplnil Baláž.

Zrekonštruované priestory biskupského kaštieľa chcelo mesto verejnosti predstaviť už na jeseň minulého roka, plány však prekazila pandémia koronavírusu. Samospráva budovu biskupského kaštieľa kúpila v roku 2018 so zámerom vytvorenia reprezentačného sídla mesta.

„So žiadosťami o dotáciu od ministerstva kultúry na renováciu fasády sme neuspeli a z rozpočtu mesta si to nemôžeme dovoliť,“ vysvetlil Baláž s tým, že výdavky na tieto práce prevyšujú milión eur.

Mesto sa preto rozhodlo o postupnú obnovu interiéru s cieľom sprístupniť aspoň niektoré časti kaštieľa. V budúcnosti by mesto chcelo zrekonštruovať aj kaplnku a ďalšie priestory v interiéri, ktoré by v prípade záujmu mohli poslúžiť niektorým organizáciám pôsobiacim v Žiari nad Hronom.

Víziou je vytvoriť priestor pre komunity či umelcov. Baláž však dodáva, že projekt obnovy kaštieľa je výzvou aj do ďalších rokov.

Rekonštrukcia biskupského kaštieľa v Žiari nad Hronom

Rádio Lumen | 13.2.2021 | R / Júlia Kavecká

Júlia Kavecká, moderátorka: „Mesto Žiar nad Hronom plánuje po uvoľnení protipandemických opatrení sprístupniť verejnosti zrekonštruované priestory biskupského kaštieľa. V minulom roku tu samospráva zriadila reprezentačnú sieň mesta. Informuje vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.“

Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora Žiaru nad Hronom: „Tu sa nám podarilo prerobiť takzvaný biskupský byt pôvodný, my to voláme biskupská sieň dnes, čo je vlastne jedna veľká miestnosť s priľahlými ďalšími miestnosťami, do takého historického štýlu a vlastne spravili sme z toho reprezentačnú sieň mesta Žiar nad Hronom. Tu sa budú konť mestské zastupiteľstvá, rôzne reprezentačné obrady mesta, je takisto možnosť si ju prenajať na svadbu alebo nejaký iný oficiálny obrad mesta, no a takisto v budúcnosti budeme ponúkať ako kongresovú sálu pre nejaké školenia alebo menšie kongresy.“

Júlia Kavecká: „Do priestorov kaštieľa mesto presídlilo aj archeologickú a etnografickú expozíciu a zriadilo Izbu Štefana Moyzesa. Opäť Martin Baláž.“

Martin Baláž: „Prvého tajomníka Matice slovenskej, biskupa, ktorý tu dlhé roky pôsobil a je aj veľmi významnou osobnosťou národného obrodenia Slovákov, takže on si tam samozrejme to miesto zaslúži.“

Júlia Kavecká: „Aktuálne mesto pracuje na presídlení Galérie Jula Považana. V budúcnosti by mesto chcelo zrekonštruovať aj kaplnku a ďalšie priestory v interiéri, ktoré by v prípade záujmu mohli slúžiť niektorým organizáciám pôsobiacim v žiari nad Hronom.“

FK Pohronie mení vlastnícku štruktúru

sport.sk | 12.2.2021 | TASR

Účastník najvyššej slovenskej futbalovej súťaže FK Pohronie Žiar nad Hronom – Dolná Ždaňa mení vlastnícku štruktúru klubu. Dosiaľ ho vlastnili dve samosprávy - mesto Žiar nad Hronom a obec Dolná Ždaňa, a to rovným dielom s 50 percentami akcií.

Po novom sa tento pomer zmenil. Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom odpredalo 20 percent akcií v celkovej nominálnej hodnote päť tisíc eur švajčiarskemu investorovi Loicovi Favremu, ktorý v najbližších dňoch získa obdobným spôsobom ešte ďalších desať percent od obce Dolná Ždaňa.

V tejto obci musí zasadnúť obecné zastupiteľstvo, ktoré musí schváliť transakciu. Pre pandémiu koronavírusu sa tak ešte v tomto roku nestalo, v súčasnosti je i starostka obce v karanténe. Na najbližšom rokovaní tam poslanci schvália nielen odpredaj desiatich percent akcií, ale ďalších tridsať percent z ich portfólia získa slovenská spoločnosť Remeslo.

“Spoločnosť Remeslo je dlhodobo generálnym partnerom futbalového klubu FK Pohronie, predtým i Dolnej Ždane. Stane sa tak vlastníkom tridsiatich percent akcií, rovnaký podiel bude mať Loic Favre ako aj mesto Žiar nad Hronom. Desať percent si ponechá obec Dolná Ždaňa,” objasnil zmenu člen predstavenstva klubu Martin Baláž.

Švajčiar Loic Favre, ktorý je synom známeho trénera Luciena Favreho (naposledy trénoval Borussiu Dortmund) bol doposiaľ jedným z hlavných sponzorov FK Pohronie, teraz sa stane už priamym akcionárom klubu.

FK Pohronie. Zdroj: facebook.com/FkPohronie

"Ešte v roku 2019 som absolvoval prvé stretnutie s primátorom mesta a potom i s ostatnými zástupcami klubu. Postupne sa vybudovali silné väzby a vzťahy. Zmeny sa začali už minulý rok príchodom nového trénera i hráčov zo zahraničia. Aktuálne je už badateľný rozdiel. Chcem, aby sa mužstvo zachránilo vo Fortuna lige a malo ambíciu posunúť sa vyššie.

V Žiari nad Hronom je síce malý štadión, ale moderný, je tu i dobrá infraštruktúra. Verím, že i s mojou pomocou napíšeme novú históriu klubu a budeme každým rokom súčasťou najvyššej slovenskej futbalovej súťaže," uviedol Favre cez videorozhovor na piatkovej tlačovej konferencii v Žiari nad Hronom.

Základnú časť rozpočtu klubu na sezónu napĺňala doposiaľ slovenská spoločnosť Remeslo, ktorá takisto vstupuje do vlastníckych štruktúr v objeme tridsiatich percent akcií.

"Pre nás bolo zložité financovať klub iba cez sponzorstvo, čiže náš priamy vstup má i ekonomický charakter. Klub potrebuje napredovať, chceme sa posunúť dopredu a Fortuna ligu dlhšie udržať, zároveň rozvíjať mládež. Potrebujeme k tomu kapitál a nové skúsenosti, nový pohľad zo zahraničia.

Mužstvo chceme postaviť na väčšine hráčov zo Slovenska a Česka. Zároveň musíme priniesť i kvalitných zahraničných futbalistov, čo sa nám darí cez nášho švajčiarskeho partnera. Pracujeme s vyrovnaným rozpočtom, nikomu nemeškajú výplaty, vykazujeme iba mierny prebytok, správame sa zodpovedne. Tieto priority naďalej zachováme,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii FK Pohronie podpredseda predstavenstva klubu a zároveň majiteľ spoločnosti Remeslo Bohumil Glezlo.

Mesto Žiar nad Hronom sa zamieria predovšetkým na vytvorenie kvalitných podmienok a zázemia pre A-tím i mládež, ktorú z veľkej časti financuje a podporuje. Primátor Peter Antal vysvetlil:

“Naše možnosti sú obmedzené. Mesto nemá sponzorovať vrcholový šport, ale vytvárať podmienky, zlepšovať každým rokom infraštruktúru. Potrebné je však aj finančné krytie. Preto sme našli nového partnera zo Švajčiarska. Verím, že prinesie nielen finančnú stabilitu, ale aj kvalitu a skúsenosti zo zahraničia a budeme mať vyššie ambície než iba záchranu vo Fortuna lige.”

Žiar nad Hronom: Separovanie v domácnostiach

Regina Stred | 11.2.2021 | Mariana Kovačechová / R

Moderátorka:

„V meste Žiar nad Hronom uplatňujú už niekoľko rokov ojedinelý projekt v systéme odpadového hospodárstva. Je založený na motivácii ľudí k efektívnejšiemu separovaniu domového odpadu. V meste platí zásada – kto viac separuje, ten ročne menej platí za odpad. Mariana Kovačechová sa o tom porozprávala s primátorom Žiaru nad Hronom Petrom Antalom.“

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom:

„V našom meste dlhodobo sa venujeme odpadom a už vlastne v 2010 roku sme prešli na separovaný zber všetkých tých ostatných zložiek a pred tromi rokmi sme prešli aj na zber kuchynského odpadu. Čiže tá téma odpadov v našom meste rezonuje, je to pomaly denno-denne, je to v médiách, naša televízia, naše noviny a jednoducho ľudia s tým už dlhodobo žijú a vedia, že je dôležité s odpadmi nakladať tak, ako sa má, lebo u nás je zavedený množstvový zber odpadu, to znamená, že koľko vyprodukujem, toľko zaplatím. Čo je zase ako keby asi jediné mesto na Slovensku a ľudia to majú tak v sebe, že čím viac vyseparujem, tým menej zaplatím, aj keď tie odpady nie sú drahé, zase musíme povedať teda aspoň na Slovensku, že to až tak nie je cítiť na tých peňaženkách, avšak príde doba, kedy tie odpady budú podstatne drahšie a vtedy práve táto ich vôľa separovať a návyky sa ukážu ako správne.“

Mariana Kovačechová, redaktorka:

„Oddeliť plast od papiera a podobne, to sme si už zvykli, to už myslím si, že aj malé deti vedia. Ale napríklad ušetriť použitý olej v domácnosti, tak na to si ešte veľmi dlho asi zvykať budeme.“

Peter Antal:

„Asi áno, ale my sme to myslím, že olej niekde päť rokov dozadu začali už zbierať a postupne, viete. Ono to nikdy nejde, že teraz rozdáme nádoby a o dva mesiace sú plné, lebo všetci tam jednoducho ten olej nosia a to isté platí aj o kuchynskom odpade. Aj na číslach, ktoré máme vidno, že vždy je to postupne. Viac ľudí sa do toho jednoducho zapája a ten odpad je vo väčšom množstve. My si robíme pravidelne analýzy aj veľkých zberových nádob, kde skutočne vyberáme tie biologicky rozložiteľné odpady a vtedy vieme, ako sa nám mení to správanie obyvateľov aj v rámci jedného bytového spoločenstva. Kde keď sme začínali pred spustením zberu kuchynského odpadu, tak bolo 52 percent biologicky rozložiteľného v zmesovom odpade. Po roku zavedenia tohto zberu kuchynského odpadu sme prišli na 35 percent, čiže sme niekde 17 percent už premiestnili do iných nádob, čo je veľmi pozitívne.“

Mariana Kovačechová:

„Vy ste taký pokrokový v tejto oblasti, máte teraz nejaké smelé plány?“

Peter Antal:

„Viete, ono to je vždy o sledovaní trendov, nakoniec aj o tom, čo s tým odpadom dokážete urobiť. Lebo nie vždy to, čo sa aj vyseparuje, sa dokáže aj zhodnotiť. A to by mal byť ako keby prioritný cieľ, že jednoducho to dokážeme aj zhodnotiť. My sme sa dlhodobo zahrávali s myšlienkou spravodlivejšieho zberu, aj keď máme množstvový zber, ale vždy to bolo na celú 1100-litrovú nádobu, čiže sa platilo vždy za celú nádobu. Potom sme uvažovali nad množstvovým zberom vážiacim. Pravdaže tie vážiace zariadenia boli dosť drahé. Čiže vždy uvažujeme ako keby krok dopredu, avšak vždy opatrne, aby sme neurobili ten nesprávny krok. Takže uvidíme, aj tá legislatíva naša sa veľmi často v odpadoch mení a budeme reagovať podľa toho, čo si uvedomujeme, že čo je najlepšie nielen pre mesto, ale aj pre ekológiu a pre našich obyvateľov mesta.“

Žiar nad Hronom zabezpečujú pre občanov respirátory

teraz.sk | 10.2.2021 | TASR

Žiar nad Hronom 10. februára (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom rozdá seniorom starším ako 65 rokov respirátory, s ich distribúciou chce začať vo štvrtok (11. 2.). Samospráva o tom informovala na svojej webovej stránke. Podobné aktivity v uplynulých dňoch avizovali aj viaceré obce v okrese. „Nárok na pridelenie respirátoru majú obyvatelia s trvalým pobytom na území mesta Žiar nad Hronom, ktorí užívajú byt alebo dom, v ktorom majú nahlásený trvalý pobyt a ktorí v tomto roku dovŕšili minimálne 65 rokov,“ uviedlo mesto Žiar nad Hronom s tým, že každý senior dostane jeden respirátor. Samospráva ich bude distribuovať prostredníctvom predsedov bytových spoločenstiev, v rámci rodinných domov ich budú roznášať priamo zamestnanci mestského úradu. Už na začiatku februára respirátory svojim obyvateľom rozdala obec Bzenica, kde dva kusy dostal každý obyvateľ obce starší ako 15 rokov. „Rozdali sme viac ako 1000 respirátorov,“ potvrdil starosta Pavol Mazúr s tým, že Bzenica bola zrejme prvou obcou v okrese, ktorá túto aktivitu avizovala. Respirátory typu FFP2 svojim obyvateľom poskytla aj obec Janova Lehota, určené sú pre ľudí starších ako 50 rokov i tých, ktorí trpia vážnymi zdravotnými problémami. V stredu začali s distribúciou respirátorov v obci Ihráč, do každej domácnosti navyše dodajú aj desať kusov jednorazových rúšok. „Záleží nám na zdraví občanov. Respirátory, ktoré predstavujú lepšiu ochranu ako rúška, dostane každý, či je to dieťa alebo dôchodca,“ povedal pre TASR starosta Ján Kubík s tým, že obec nakúpila 1500 rúšok a 1100 respirátorov. Respirátory FFP2 pre každého obyvateľa na svojej webovej stránke prisľúbila aj obec Pitelová.

Práce na mestskom domove dôchodcov v Žiari nad Hronom finišujú

teraz.sk | 9.2.2021 | TASR

Nový domov dôchodcov má mať kapacitu 40 lôžok, mesto projektom reaguje na vysoký dopyt po umiestnení do zariadení pre seniorov zo strany svojich obyvateľov.

Žiar nad Hronom 9. februára (TASR) – Práce na domove dôchodcov, ktorý mesto Žiar nad Hronom buduje v prístavbe biskupského kaštieľa, finišujú. Stavba by mala byť samospráve odovzdaná do konca prvého štvrťroka. Pre TASR to povedal vedúci kancelárie primátora Martin Baláž. „Aktuálne sa uskutočňujú práce v interiéri a rozsiahle práce na parkovisku aj pri vstupe okolo kaštieľa,“ uviedol Baláž s tým, že stavba by mala byť v najbližších mesiacoch odovzdaná mestu. Ako dodal, nasledovať budú legislatívne kroky. Mesto musí získať licenciu a všetky potrebné povolenia na zaradenie do siete sociálnych služieb. „Domov dôchodcov by tak možno mohol fungovať od začiatku roka 2022,“ prezradil Baláž s tým, že určenie termínu je v tejto fáze ešte problematické. Projekt mestského domova dôchodcov začala samospráva realizovať v minulom roku. Vzniknúť má rekonštrukciou prístavby k biskupskému kaštieľu z 80. rokov 20. storočia. „Objekt zmenil svoj tvar, bola vytvorená sedlová strecha, vymenená bola fasáda, okná i dvere,“ vymenoval Baláž s tým, že pri obnove budovy sa mesto snažilo čo najviac priblížiť historickej podobe kaštieľa. Nový domov dôchodcov má mať kapacitu 40 lôžok, mesto projektom reaguje na vysoký dopyt po umiestnení do zariadení pre seniorov zo strany svojich obyvateľov. „Neustále máme veľa žiadostí, preto sme si povedali, že je tu priestor pre menší domov dôchodcov,“ vysvetlil Baláž.

Žiar nad Hronom, Kremnica a Žarnovica v pondelok školy neotvoria

teraz.sk | 7.2.2021 | TASR

Samospráva poukazuje na súčasnú zhoršujúcu sa situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19. Uvádza to na svojej oficiálnej webstránke.

Žiar nad Hronom 7. februára (TASR) – Mesto Žiar nad Hronom v pondelok (8. 2.) svoje školy a škôlky neotvorí. Samospráva poukazuje na súčasnú zhoršujúcu sa situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19. Uvádza to na svojej oficiálnej webstránke. „Na základe odporúčania okresného krížového štábu zo dňa 5. februára a zohľadnenia aktuálnej epidemiologickej situácie na Slovensku, ale aj v okrese Žiar nad Hronom sme prijali rozhodnutie, že od budúceho týždňa sa základné a materské školy v meste neotvoria,“ informuje mestský úrad občanov. Zatvorené ostávajú aj školy v Kremnici v okrese Žiar nad Hronom. Základné školy Pavla Križku a na Angyalovej ulici od pondelka mesto neotvorí. „Obe základné školy pokračujú od 8. februára v dištančnom vzdelávaní, rovnako by mala postupovať aj Základná umelecká škola Jána Levoslava Bellu. Materská škola na Dolnej ulici a jej elokované pracovisko na Ulici Juraja Langsfelda budú od pondelka tiež uzavreté. Neotvára sa ani zberná trieda,“ dodáva kremnická samospráva na svojej internetovej stránke. V dištančnom vzdelávaní od pondelka naďalej pokračujú aj žiaci prvého a druhého stupňa základných škôl v meste Žarnovica. Materská škola na ulici Andreja Sládkoviča bude v prevádzke naďalej v obmedzenom režime len pre rodičov detí, ktorí pracujú v kritickej infraštruktúre a ich práca im neumožňuje pracovať z domu. Prevádzka škôlky bude od 6.30 do 15.30 h a platí to aj pre elokované triedy. „Základná umelecká škola v Žarnovici naďalej vyučuje dištančnou formou,“ uzatvára mesto na svojej oficiálnej webstránke.

Koronavírus: V Žiari nad Hronom otvoria cez víkend 9 odberových miest

aktuality.sk | 4.2.2021 | TASR

Mesto Žiar nad Hronom otvorí počas víkendu deväť odberových miest, ktoré budú môcť obyvatelia využiť na bezplatné antigénové testovanie.

Samospráva o tom informovala na svojej webovej stránke.

Mesto odberové miesta otvorí v sobotu i v nedeľu od 8.00 h do 20.00 h. Záujemcovia o testovanie sa budú môcť opäť prihlásiť cez rezervačný systém. Odberové miesta v dome kultúry a v mestskom kultúrnom centre budú rovnako ako po minulé víkendy k dispozícii bez nutnosti registrácie.

„Keďže je náš okres zaradený do stupňa 6 v spúšťajúcom sa COVID automate a pri plánovanom návrate detí do škôl je potrebný test aspoň jedného z rodičov, počas víkendu pripravujeme možnosť otestovať sa pre každého záujemcu," vysvetlil na sociálnej sieti primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal.

Odberové miesta otvorí počas víkendu aj Kremnica. Samospráva obyvateľom poskytne možnosť absolvovať bezplatné antigénové testovanie v priestoroch mestského kultúrneho strediska a v mestskej telocvični. Tímy zdravotníkov budú k dispozícii od 7.00 h do 19.00 h.

Biskupský

Noviny Žiarskej kotliny | 2.2.2021 | Iveta Štrauchová / Ana Šípošová

Iveta Štrauchová, redaktorka, Stredné Slovensko:

„Situácia na covidových oddeleniach v nemocniciach sa výrazne zhoršuje. Najvyťaženejšie sú lôžka s napojením na umelú pľúcnu ventiláciu. Niektoré z nich nie sú schopné prijímať ďalších pacientov. Jednou z nich je nemocnica v Žiari nad Hronom. Pokračuje hovorkyňa Jana Fedáková.“

Jana Fedáková, hovorkyňa nemocnice v Žiari nad Hronom:

“K dnešnému dňu je na covid lôžkach žiarskej nemocnice hospitalizovaných 44 pacientov, z toho zdravotný stav troch si vyžaduje napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu. Kapacity nemocnice sú aktuálne naplnené a momentálne už nie sme schopní prijímať ďalších covid pacientov.“

Nemocnica v Žiari n. Hronom už nie je schopná prijať ďalších covid pacientov

Rádio Slovensko | 3.2.2021 | Iveta Štrauchová / Ana Šípošová

Iveta Štrauchová, redaktorka, Stredné Slovensko:

Jana Fedáková, hovorkyňa nemocnice v Žiari nad Hronom:

Biskupský kaštieľ plánujú sprístupniť

Noviny Žiarskej kotliny | 2.2.2021 | TASR

Samospráva začala s rekonštrukciou biskupského kaštieľa už minulý rok. Priestory chceli sprístupniť verejnosti, avšak musia počkať na zlepšenie aktuálnej situácie s covid-19.

ŽIAR NAD HRONOM Á Mesto Žiar nad Hronom plánuje po uvoľnení protipandemických opatrení sprístupniť verejnosti zrekonštruované priestory biskupského kaštieľa.

V minulom roku tu samospráva zriadila reprezentačnú sieň mesta i izbu Štefana Moyzesa, aktuálne pracuje na presídlení galérie Júla Považana. TASR o tom informoval vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.

„V minulom roku sa nám podarilo prerobiť biskupskú sieň, kde sme spravili reprezentačnú sieň. Konať sa tu budú mestské zastupiteľstvá či reprezentačné obrady,“ uviedol Baláž. Ako dodal, priestor si bude možné prenajať aj na organizovanie svadieb či menších kongresov.

Do priestorov kaštieľa mesto presídlilo aj archeologickú a etnografickú expozíciu a zriadilo izbu Štefana Moyzesa.

„V tomto roku pracujeme na presídlení galérie Júla Považana,“ doplnil Baláž.

Zrekonštruované priestory biskupského kaštieľa chcelo mesto verejnosti predstaviť už na jeseň minulého roka, plány však prekazila pandémia nového koronavírusu.

Samospráva budovu biskupského kaštieľa kúpila v roku 2018 so zámeromvytvorenia reprezentačného sídla mesta.

„So žiadosťami o dotáciu od ministerstva kultúry na renováciu fasády sme neuspeli az rozpočtu mesta si to nemôžeme dovoliť,“ vysvetlil Baláž s tým, že výdavky na tieto práce prevyšujú milión eur.

Mesto sa preto rozhodlo o postupnú obnovu interiéru s cieľom sprístupniť aspoň niektoré časti kaštieľa.

V budúcnosti by mesto chcelo zrekonštruovať aj kaplnku a ďalšie priestory v interiéri, ktoré by v prípade záujmu mohli poslúžiť niektorým organizáciám pôsobiacim v Žiari nad Hronom.

Víziou je vytvoriť priestor pre komunity či umelcov. Baláž však dodáva, že projekt obnovy kaštieľa je výzvou aj do ďalších rokov.

Milan Dvonč odišiel do futbalového neba

Noviny Žiarskej kotliny | 2.2.2021 | Jozef Mikuš

ŽIAR NAD HRONOM Uplynulý týždeň priniesol aj smutnú správu. V utorok 26. januára vo veku nedožitých 72 rokov do futbalového neba odišiel bývalý hráč a tréner FK Žiar nad Hronom Milan Dvonč. „Odchovanec žiarskeho futbalu patril do generácie, ktorá v Žiari nad Hronom začiatkom 70. rokov hrala 1. SNL. Hrával na poste stredného obrancu. Po skončení hráčskej kariéry pôsobil v žiarskom futbale ako tréner mládeže, mužov alebo žiačok futbalového klubu.

Na slávnostnom otvorení zmodernizovaného futbalového štadióna mu bolo, spolu so spoluhráčmi sezóny 1973/74, od primátora mesta Petra Antala, udelené ocenenie za prínos pre rozvoj žiarskeho futbalu,“ napísal o Milanovi Dvončovi klub FK Pohronie na svojom Facebooku.

Česť jeho pamiatke.

Samosprávne kraje pripravujú očkovacie centrá

RTVS Jednotka | 1.2.2021 | Marek Pivoluska / Ľubomír Bajaník

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Samosprávne kraje chcú urýchliť očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Lídrom je Banskobystrický kraj, ktorý už aj vytypoval miesta na prvé očkovacie strediská. Kraje chcú byť pripravené, keď bude dostatok vakcín. Rezort zdravotníctva ich ponuku zatiaľ reálne nevie využiť.“

Marek Pivoluska, redaktor: „Samosprávne kraje chcú pomôcť a koordinovať vakcináciu na svojom území. Plánujú preto pripraviť nevyužívané budovy, v ktorých by mohli ľudí očkovať aj ambulantní lekári.“

Ondrej Lunter, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja: „Ak štát a vláda v týchto dňoch testuje na pleciach samospráv, tak ani očkovanie nezvládne bez nás. A ak sa aj do toho pustí bez nás, bude to trvať oveľa dlhšie.“

Marek Pivoluska: „Banskobystrický samosprávny kraj chce do konca februára zriadiť minimálne desať očkovacích centier. Jedno také by sa malo nachádzať aj v tejto budove, kde v minulosti v Banskej Bystrici sídlila stredná škola či krajský súd.“

Ondrej Lunter: „Čakajú nás ešte obhliadky, čakajú nás konzultácie aj s odborníkmi a samotná aj príprava, ale najneskôr do konca februára táto budova by mala byť sprevádzkovaná s minimálnou kapacitou päťsto zaočkovaných ľudí denne.“

Marek Pivoluska: „Banskobystrický kraj chce zriaďovať centrá najskôr v spádových okresných mestách.“

Alexandra Pivková, primátorka mesta Lučenec (Za ľudí): „Máme priestory, máme kapacity, sme schopní tieto veci zabezpečiť.“

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom (Most-Híd): „Nemôžeme to však nechávať čisto na nemocnice preto, lebo ako Žiar nad Hronom je nemocnica spádová pre tri okresy, čo je obrovské množstvo ľudí. Ak by sme išli tým tempom, ako to ide doteraz a hoci by sme mali dostatok vakcín, tak by skutočne sa táto doba len naťahovala.“

Marek Pivoluska: „Podľa vedenia kraja by dokázali zriadením centier očkovať denne päťnásobne viac ľudí ako v súčasnosti. Rezort zdravotníctva síce aktivitu krajov víta, zatiaľ ale s nimi nepočíta.“

Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR: „Ak prídu na Slovensko vakcíny, ktoré sa budú môcť dať skladovať inak. Samozrejme, sme otvorení možnostiam a vítame túto iniciatívu samosprávnych krajov. Avšak aktuálne je to v rovine debát a bude to závisieť od počtu vakcín, ktoré na Slovensku máme a od možnosti ich skladovania.“

Marek Pivoluska: „Aktuálne štát zriaďuje na Slovensku tridsaťsedem vakcinačných centier. Postupne by ich malo byť päťdesiat.“

Ľubomír Bajaník: „Štátny ústav pre kontrolu liečiv zverejnil hlásenia o podozrení na nežiaduce účinky vakcín proti COVIDu-19. Prišlo štyristopäťdesiattri hlásení, z toho dvadsaťpäť závažných. Súvislosť medzi očkovaním a jedným nahláseným úmrtím vyhodnotil ústav ako možnú. Viac sa dočítate aj na našom novom spravodajskom webe, ktorý sme dnes spustili aj s aplikáciou spravy.rtvs.sk. Na očkovanie, výhody i riziká sa spýta Iveta Gombošová v mimoriadnej relácii naživo dnes večer na Jednotke.“

Druhé kolo testovania v červených okresoch

Rádio Slovensko | 30.1.2021 | Diana Murdziková / Karolína Lacová

Karolína Lacová, moderátorka: „V tridsiatich siedmich červených okresoch pokračuje druhé kolo testovania na koronavírus. Skríning sa opakuje tam, kde pozitivita v predošlom kole presiahla hranicu 1,01%. Najskôr sa pozrieme do metropoly východu.“

Diana Murdziková, redaktorka (Košice): „Situácia podľa vedenia mesta môže byť nezvládnuteľná. Primátor Jaroslav Polaček preto vyzýva obyvateľov na dodržiavanie lockdownu i všetkých hygienických nariadení, aby sa prišli otestovať. Čakanie počas testovania v sobotu bolo minimálne alebo žiadne. Fungovalo 70 testovacích miest. Registrácia je elektronická, takto zvýšili efektivitu testovacích miest. Za hodinu vedia pretestovať takmer 50 záujemcov. Pokračuje primátor Košíc Jaroslav Polaček.“

Jaroslav Polaček, primátor mesta Košice: „Test, celá akcia trvá približne 2 minúty, aj so samotnou registráciou.“

Diana Murdziková: „V Košiciach ide už o štvrtý testovací víkend. Obyvatelia to neberú ako príťaž, ale ako nutnosť pri potláčaní šírenia pandémie. Prichádzajú, lebo sú opatrní.“

Obyvateľ mesta Košice: „Nie, neprekáža vôbec. Si myslím, že pomáha to bezpečnosti, aj človek vie, či je negatívny, pozitívny.“

Obyvateľka mesta Košice: „Keď ľudia budú zodpovední a budú sa testovať, tak to bude určite lepšie.“

Diana Murdziková: „Už včera počas prvého testovacieho dňa sa pozitivita blížila k jednému percentu a aj dnes.“

Obyvateľka mesta Košice: „Ľudia nesedia doma, jednoznačne.“

Obyvateľka mesta Košice: „Nech idú čísla dole a bude dobre.“

Diana Murdziková: „Košice spustili na magistráte aj veľkoplošnú obrazovku, kde sú aktuálne čísla testovania. Vďaka elektronickému prepojeniu sú na nej najaktuálnejšie čísla, koľko testov sa už vykonalo, koľko je pozitívnych a aké je percento pozitivity.“

Iveta Štrauchová, redaktorka (stredné Slovensko): „Do štrnástej hodiny prišlo na odberné miesta vo Zvolene približne 5200 ľudí. S pozitívnym výsledkom odišlo necelých 40 z nich. Zvolenčania sa môžu nechať otestovať už len počas troch nasledujúcich hodín. Pre minulotýždňový nižší záujem testovali len dnes. Primátorka Lenka Balkovičová.“

Lenka Balkovičová, primátorka mesta Zvolen: „Zdravotnícky personál, ale aj tí administratívni pracovníci už druhý týždeň by ťahali celý víkend. Pritom v nedeľu tá účasť je veľmi veľmi nízka, takže ja si myslím, že tá kumulácia tých všetkých argumentov vlastne nás donútila sa rozhodnúť takto.“

Iveta Štrauchová: „V Žiari nad Hronom tento víkend otvorili po minulotýždňovej skúsenosti menej odberných miest. Namiesto odhadovaného počtu prišla približne polovica ľudí. Mesto tak na testovanie vynaložilo o 19-tisíc eur viac ako mu preplatí štát. Primátor Peter Antal.“

Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom: „Teraz sme už to pripravovali racionálnejšie, aj čo sa týka počtu pracovníkov, počtu miestností tak, aby sme boli zhruba minimálne na tej nule.“

Iveta Štrauchová: „Okresy Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš sa pár hodín pred začatím testovania dostali medzi zelené okresy. Testovať tak svojich obyvateľov nemuseli. Potrebný materiál a zdravotníkov však už mali zabezpečených. Primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger.“

Branislav Tréger, primátor mesta Liptovský Hrádok: „My tuná plytváme po stránke finančnej, technickej, alea samozrejme aj z tých ľudských zdrojov a to nie dobre. My si budeme v rámci refundácie žiadať plnú výšku nákladov za jednotlivé odberné mobilné miesto, ktoré je zdokumentované, pretože toto nie je naša vina.“

Iveta Štrauchová: „V Žilinskom a Banskobystrickom kraji sa testovalo spolu v jedenástich okresoch.“

Jana Obrancová, redaktorka (okres Hlohovec): „V okresnom meste dnes predpoludním otestovali vyše 1500 ľudí. Pozitivita podľa primátora Miroslava Kollára dosiahla 1,7 desatín percenta.“

Miroslav Kollár, primátor mesta Hlohovec: „To je nižšia pozitivita ako sme mali teda za celý okres minulý víkend, ale keď to porovnám s číslami za sobotu dopoludnia pred týždňom, tak vtedy sme mali o čosi nižšie čísla, ale postupne nám to v priebehu testovania stúpalo až niekde 2,6%.“

Jana Obrancová: „Mesto odberné miesta zabezpečilo tak, aby sa netvorili takmer žiadne rady, čo ľudia privítali.“

Obyvateľ mesta Hlohovec: „Testy nie sú dokonalé, ale o to viac kvitujem tých pozitívnych, to má nejaký zmysel.“

Obyvateľka mesta Hlohovec: „Bolo by dobré keby sme sa teda všetci otestovali a už teda nech vieme výsledok, či vlastne sa otvorí niečo, či neotvorí.“

Jana Obrancová: „V neďalekej obci Madunice ľudia na odberných miestach okrem certifikátov dostali podľa starostky Aleny Jelušovej aj čosi navyše.“

Alena Jelušová, starostka obce Madunice: „Keďže nám nejaké peniaze alebo poviem, že sme boli plusoví minulý týžden, tak sme potom rozhodli, že každému, kto sa príde dať otestovať, podarujeme jeden respirátor.“

Jana Obrancová: „Darček v podobe ochrannej pomôcky mnohých potešil.“

Obyvateľ obce Madunice: „Je to taká milá pozornosť v tejto dobe.“

Obyvateľ obce Madunice: „To ľuďom pomôže, hlavne starším, ktorí nevedia, kde to ako zohnať.“

Zo zmrzlinárne bude komunitné centrum

Žiarske ECHO | 29.1.2021 | Lucia Líšková

Združenie MYesto chce prestavbou stánku prispieť k zmierneniu dosahov klimatickej krízy a zanechať menej zdevastovanú planétu pre budúce generácie. ŽIAR NAD HRONOM.

Chátrajúca budova, ktorá v centre mesta slúžila na predaj zmrzliny, by už tento rok mala dostať nové využitie. Občianske združenie spolu s neformálnymi komunitami pripravilo projekt, vďaka ktorému sa unimobunka zmení na ekologické centrum s rozsiahlym využitím.

Projekt dostal názov Budujeme Búdu. Za jeho realizáciou stojí nové občianske združenie MYesto sídliace v Žiari nad Hronom. Združenie vo svojich aktivitách spolupracuje s neformálnymi komunitami Swap v Žiari nad Hronom a Žiarovky.

Rôznorodé využitie

Centrum plánujú otvoriť už v júni. Aj keď je priestor bývalej zmrzliny pomerne malý, vďaka rekonštrukcii bude mať veľké využitie. V budúcnosti by sa tu mali organizovať rôzne semináre, diskusie, premietania a výstavy. Okrem kancelárie občianskeho združenia a skladu oblečenia tam vznikne komunitná dielňa, ktorá bude dostupná pre všetkých obyvateľov mesta.

„Bude tu k dispozícii šijací stroj a rôzne materiály. Ľudia si tu môžu opraviť svoje veci, prípadne niečo ušiť za malú protislužbu,“ vysvetľuje zakladateľka združenia MYesto Kamila K. Beňová.

Zároveň dodáva, že v zadnej časti objektu by mala byť umiestnená verejná skriňa. Odtiaľ si ľudia oblečenie môžu zobrať, ale aj priniesť nevyužívané šatstvo. Oblečenie by malo byť v dobrom stave, aby našlo ďalšie využitie. Súčasťou centra bude verejná nástenka, kde môžu obyvatelia zanechať odkaz či inzerát.

Zakladateľka uvažuje aj nad vytvorením stabilného miesta pre rastlinkový swap. Ten prebieha podobne ako swap oblečenia, ktorý funguje na princípe vzájomného vymieňania. Rastlinu, o ktorú sa už neviete starať, doň môžete priniesť alebo si odtiaľ zobrať rastlinu od niekoho iného.

Projekt podporuje aj mesto

„Pri realizácii swapov oblečenia sme nemali k dispozícii žiadne miesto, kde by sme oblečenie mohli uskladniť, a myšlienka mať svoje vlastné miesto na organizáciu swapov sa nám všetkým v tíme páčila,“ hovorí o začiatkoch projektu Kamila K. Beňová. S projektom rekonštrukcie opustenej budovy združenie oslovilo aj mesto. „Zvažujeme spoluprácu s občianskym združením. Projekt a ich budúce zámery sa nám veľmi páčia.

Veríme, že z dlhšie nevyužívaného objektu vznikne architektonicky zaujímavé komunitné centrum,“ hovorí vedúci kancelárie primátora Martin Baláž.

Z objektu v centre mesta by chcelo združenie vytvoriť miesto neformálneho stretávania sa rôznych ľudí. „Chceme aktívne spolupracovať s okolitými susedskými komunitami, ale tiež osloviť čo najširšie spektrum obyvateľov Žiaru nad Hronom a blízkeho okolia. Keďže Búda je situovaná v centre mesta, môže slúžiť na spájanie rôznych komunít za účelom spolupráce, výmeny ideí a informácií.

Má byť miestom stretávania sa rôznych vekových kategórií, sociálnych, vzdelanostných a názorových skupín, ktoré sa za iných okolností nemajú kde stretnúť,“ vysvetľuje Kamila K. Beňová zo združenia MYesto.

Špecifikom Búdy bude jej vnútorný aj vonkajší charakter. Väčšina aktivít bude prebiehať vo verejnom priestore na čerstvom vzduchu. „Na vonkajších swapoch podporíme cirkuláciu odevov medzi ľuďmi nielen ekologickým, ale aj bezpečným spôsobom,“ hovorí Beňová.

Dodáva, že v boji proti pandemickej kríze chcú byť nápomocní aj šitím rúšok zo získaných textílií.

„Získavanie oblečenia prostredníctvom swapu je jedným z krokov, ako bojujeme proti klimatickej kríze. Textilný a odevný priemysel, najmä vo forme tzv. fast fashion (pozn. red. rýchla móda), je jedným z najväčších producentov uhlíkovej stopy a znečisťovateľom životného prostredia. Chceme prostredníctvom Búdy vytvoriť v meste stabilnú možnosť získavania oblečenia výmenou. Naším cieľom je naviesť čoraz viac ľudí k zmene spotrebiteľského správania sa,“ informuje Kamila K. Beňová.

Žiar na testovaní prerobí!

Pravda | 28.1.2021 | tasr

Na skríningovom testovaní sa v odberových miestnostiach zriadených mestom Žiar nad Hronom počas víkendu zúčastnilo 6 757 ľudí, samospráva však bola pripravená na vykonanie 12-tisíc testov. V dôsledku toho mesto na skríning vynaložilo o 19-tisíc eur viac, ako predstavuje suma, ktorú samospráve prepiati štát.

Výsledky víkendového testovania v Žiari: Ako sme na tom s COVID-19?

dnes24.sk | 25.1.2021 | TASR

Skríningové testovanie je za nami. V Žiari nad Hronom sa počas troch dní otestovali tisíce ľudí, desiatky z nich s pozitívnym výsledkom.

Celkom 6 700 ľudí využilo počas troch dní odberové miesta na antigénové testovanie v Žiari nad Hronom. Pozitivita v meste dosiahla 1,139 %. Informoval o tom primátor mesta Peter Antal na sociálnej sieti.

„Ďakujem všetkým, ktorí prišli a v neposlednom rade všetkým, ktorí sa podieľali na príprave, zdravotníkom aj administratívnym pracovníkom. Boli to hodiny a hodiny mravenčej práce a bez ich úsilia by sme to nezvládli,“ uviedol primátor.

V piatok navštívilo odberové miesta 1 437 ľudí, pozitivita činila 0,417 %. Najviac ľudí využilo podľa zverejnených výsledkov na testovanie sobotu, kedy ich prišlo do miestností 3 273. Za sobotu bola pozitivita na úrovni 1,235 %. V nedeľu sa otestovalo 2 083 ľudí, z nich 31 bolo pozitívnych, čo predstavuje 1,488 % pozitivitu.

Testovanie prebehlo aj v neďalekej Kremnici, kde boli obyvateľom k dispozícii dve odberové miesta počas soboty a nedele. Podľa informácií, ktoré zverejnil primátor Alexander Ferenčík, bolo v meste spolu otestovaných 1 871 ľudí, z toho 23 pozitívnych, čo je 1,23 %.

Piatkové termíny v Žiari nad Hronom sú plne obsadené: Otestovať plánujú 1300 ľudí

cas.sk | 22.1.2021 | TASR

Žiari nad Hronom sa začalo v piatok ráno skríningové testovanie na nový koronavírus v odberových miestnostiach zriadených samosprávou. Prvý deň sú k dispozícii tri odberové miesta, ktoré sú vďaka rezervačnému systému plne obsadené.

Pre TASR to potvrdil vedúci kancelárie primátora Martin Baláž. “Otvorili sme tri odberové miesta na základných školách, ktoré sú určené len pre občanov, ktorí si rezervovali termín testu. Neevidujeme žiadne problémy, pred miestnosťami sa netvoria žiadne rady,” uviedol Baláž. Dodal, že piatkové termíny sú plne obsadené, mesto tak počas prvého dňa otestuje približne 1300 ľudí.

“Na víkend je stále voľných množstvo rezervácií, ďalšie budeme podľa potreby pridávať. Rezervovať si termín na antigénové testovanie bude možné aj v sobotu,” povedal Baláž s tým, že samospráva v piatok zverejní aj zoznam miestností na voľné testovanie bez registrácie.

Žiar nad Hronom počas víkendu otvorí celkom 14 odberových miest. Tri z nich sa budú nachádzať v priemyselnom parku a určené budú pre zamestnancov a rodinných príslušníkov spoločností Slovalco a Nemak. Odberové miestnosti budú otvorené od 8.00 do 20.00 h, mesto verí, že počas víkendu dokáže otestovať od 12.000 do 13.000 ľudí.

Okresný úrad (OÚ) v Žiari nad Hronom eviduje v rámci skríningového testovania zo strany samospráv zriadenie 45 odberových tímov. Okrem Žiaru nad Hronom a Kremnice plánuje v Žiarskom okrese odberové miesto v rôznych termínoch zriadiť aj 26 obcí. “Mestá a obce nebudú vydávať modré certifikáty, ale potvrdenia podľa vzoru ministerstva zdravotníctva opatrené pečiatkou mesta či obce,” povedal pre TASR prednosta OÚ Michal Zdycha.

Smutná správa: Navždy nás opustil dlhoročný žiarsky lekár

dnes24.sk | 21.1.2021 | redakcia

Na chirurgickom oddelení a v chirurgickej ambulancii v Žiari nad Hronom pôsobil zosnulý lekár celý profesionálny život.

V stredu 20. januára 2021 nás navždy opustil MUDr. Milan Maňkoš, ktorý by o niekoľko dní oslávil 75 rokov. O úmrtí informuje mesto Žiar nad Hronom na svojom oficiálnom webe.

„Po ukončení štúdia v roku 1979 nastúpil do nemocnice v Žiari nad Hronom, kde pôsobil celý život na chirurgickom oddelení a v chirurgickej ambulancii. Okrem odbornosti ho charakterizovala ľudskosť, pokoj, pokora a priateľstvo,“ uvádza radnica.

Ku kondolenciám sa pridali aj predstavitelia mesta. „Bol významnou lekárskou osobnosťou, ktorá celý svoj profesijný život prežila v žiarskej nemocnici. Úprimnú sústrasť celej rodine,“ uviedol na sociálnej sieti primátor mesta Peter Antal.

K udalosti sa vyjadril aj viceprimátor Ladislav Kukolík, ktorý bol bývalým kolegom zosnulého lekára. „Pracoval som s ním v našej žiarskej nemocnici celý svoj profesionálny život, 38 rokov. Poznali sme ho ako pokorného, skromného, čestného, zodpovedného, slušného, mimoriadne ľudského a empatického kolegu, chirurga a človeka s veľkym Č,“ napísal na sociálnej sieti Kukolík.

Koronavírus: Mestá tlačia vlastné potvrdenia o testoch. V Žiari ich dajú do obálok z volieb

aktuality.sk | 20.1.2021 | Iva Zigová

Pri skríningovom testovaní nemusíte dostať “modrý certifikát”. Platia rôzne druhy potvrdení.

ŽIAR NAD HRONOM. Starostovia a primátori musia počas organizácie skríningového testovania v najbližších dňoch riešiť aj to, aké potvrdenia o výsledku testovania ľuďom na odberových miestach dajú.

„Na začiatku týždňa sme dostali informáciu, že “modrých certifikátov”, aké dostávali ľudia pri plošnom testovaní na jeseň, nie je dosť. Teraz si teda potvrdenia pre skríningové testovanie tlačíme v rámci našich kapacít," povedal vedúci kancelárie primátora mesta Žiar nad Hronom Martin Baláž.

Použijú prebytky z volieb

Len v Žiari budú počas víkendu, keď výrazne posilnia mobilné odberové miesta v samotnom meste a ďalšie vytvoria v priemyselnom parku, potrebovať približne 12-tisíc takýchto dokladov. Každý z nich bude musieť niekto opečiatkovať.

Riešiť museli aj to, kde vziať narýchlo obálky. “V čase, keď na to máte pár dní a všetky obchody tohto druhu sú pozatvárané, celkom problém. Výsledok testu je pritom osobným údajom. Napokon sme improvizovali, zistili sme, že nám ostali prebytky obálok z volieb,” priblížil Baláž.

Vlastné potvrdenia s hlavičkou mesta pri komunitnom testovaní minulý víkend použili aj v krajskej Banskej Bystrici.

„Každý otestovaný dostal lekárom podpísané potvrdenie o výsledku v zmysle metodiky k testovaniu formou antigénových testov ministerstva zdravotníctva. Takto to bude aj počas skríningového testovania," potvrdila hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Marhefková.

Platia rôzne potvrdenia

Ministerstvo zdravotníctva na dopyty odpovedalo, že pri skríningovom testovaní na potvrdenie výsledku testu nie je určený výlučne “modrý certifikát”.

Tlačivo si ľudia môžu stiahnuť aj zo stránky ministerstva a dať si ho potvrdiť priamo v mobilnom odberovom mieste. Takýto doklad by mal platiť.

Tým, že rozhodnutie kabinetu o plošnom skríningu je operatívna reakcia na pandemický vývoj a času bolo málo, argumentuje pri nedostatku “modrých certifikátov” rezort vnútra.

„Z časového hľadiska nebolo možné zabezpečiť certifikáty tak ako počas novembrovej akcie, preto štát pristúpil k možnosti preukazovať sa potvrdením podľa vzoru vydaného rezortom zdravotníctva. Jeho súčasťou bude pečiatka obce," konkretizovali z kancelárie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Pýtali sme sa aj, či pri takýchto tlačivách nevidia väčšiu hrozbu falšovania ako pri “modrých certifikátoch”. Rezort vnútra odpovedal, že riziko falšovania nemožno vylúčiť pri žiadnom doklade.

„Predpokladáme, že každý obyvateľ našej krajiny si uvedomuje trestnoprávne následky plynúce z podvodného konania počas núdzového stavu," reagoval rezort.

Potvrdenie o negatívnom výsledku antigénového či PCR testu vykonanom najskôr 18. januára bude od 27. januára do 2. februára treba napríklad na cestu do práce, na poštu, banky či na pobyt v prírode.

Výnimka platí pre ľudí nad 65 rokov a deti do 15 rokov.

Žiar a Lutilu prepoja

Noviny Žiarskej kotliny | 19.1.2021 | Kristína Mindáková

Okrem vybudovania nového chodníka plánuje samospráva vyznačiť aj cyklistické trasy. Chce tak zatraktívniť výlety na bicykli po okolí a zároveň pritiahnuť cykloturistov.

ŽIAR NAD HRONOM V roku 2020 vedenie mesta Žiar nad Hronom odložilo projekt prepojenia Žiaru nad Hronom a Lutily novým chodníkom pre chodcov a cyklistov. Ten by preto chceli zrealizovať tento rok.

Rovnako chcú začať vyznačovať nové cyklistické trasy v žiarskom regióne, ktoré zatraktívnia jednak krátke výlety na bicykli po okolí a zároveň pritiahnu cykloturistov.

Približne 40-tisíc eur

Hovorca Žiaru nad Hronom Martin Baláž vysvetľuje, že tento projekt museli ešte v minulom roku odložiť pre aktuálnu situáciu spojenú s koronavírusom.

Podľa neho nepôjde o klasickú cyklokomunikáciu a primárnym dôvodom jej vybudovania je to, aby cyklisti a chodci nemuseli ísť po hlavnej ceste.

„Pôjde o cestu, ktorá bude vybudovaná nie klasickým spevneným povrchom, ako je asfalt, ale bude viac-menej zo štrkového materiálu. Samozrejme, nebude určená pre motorové vozidlá,“ ozrejmuje Baláž.

Začínať bude v mieste, ako začína Žiar nad Hronom, záhradkárska oblasť pod Kauflandom, odkiaľ sa dá dostať smerom hore do mesta alebo ďalej poľnou cestou smerom pod Šibeničný vrch až pod Park Štefana Moyzesa. Odtiaľ sa bude táto cesta tiahnuť popri záhradkách, prejde na druhú stranu cez Lutilský potok a napojí sa na cestu pri katastrálnom území obce Lutila.

„Už minulý rok sme na to mali v rozpočte vyčlenené peniaze, predbežný plán je investícia vo výške okolo 40tisíc eur,“ poznamenáva.

Pôjde len o značenie

V roku 2018 samospráva urobila cyklochodník, ktorý sa tiahne od sídliska Sever, až po Priemyselný park smerom cez Kortínu a dá sa ním vyznačenou komunikáciou dostať cez celé mesto. Rozvoj cyklistickej dopravy v Žiari nad Hronom má však na starosti Banskobystrický samosprávny kraj a Oblastná organizácia cestovného ruchu Región GRON.

„Rozhodli sme sa, že vyznačíme nové cyklistické trasy. Samozrejme, chceme spolupracovať s niekým, kto s tým má skúsenosti. Nebudeme nič stavať ani upravovať, ale pôjde čisto len o značenie. Aby mali ľudia informácie, kadiaľ sa dá prejsť cez naše mesto na Handlovú alebo do Kremnice a podobne,“ hovorí Martin Baláž s dôvetkom, že zatiaľ však ide ešte len o zámer, ktorý by chceli realizovať, pokiaľ to bude možné, tento rok.

„Necháme to na odborníkov, ktorí sa venujú označovaniu cyklotrás. Už sme robili nejakú predbežnú sondáž, tak sa nám niekoľko dobrovoľníkov aj prihlásilo,“ dodáva na záver.

V Žiari nad Hronom pribudnú ďalšie odberové miesta

myziar.sme.sk | 18.1.2021 | Lucia Líšková

Mesto pripravuje niekoľko nových odberových miest, na ktorých by sa vďaka online registrácii nemuselo čakať v radoch.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom od utorka 19. januára spustí systém online registrácie na testovanie na COVID-19. Pri väčšine nových odberových miest, tak obyvatelia nebudú musieť čakať v radoch.

Záujemcovia o testovanie sa zaregistrujú prostredníctvom online registrácie, vďaka čomu budú mať určený presný termín odberu. Prioritne sa na testovanie budú môcť zaregistrovať obyvatelia mesta Žiar nad Hronom. Ľudia z iných miest a obcí sa budú môcť na testovanie zaregistrovať najskôr v piatok 22. januára.

Mesto na svojej webovej stránke informovalo o otvorení niekoľkých nových odberových miest. Odberové miesta na testovanie na COVID-19 vzniknú v piatok 22. januára na troch základných školách. Testovanie bude možné v školách absolvovať len na základe online registrácie.

Cez víkend 23. a 24. januára by malo vzniknúť ďalších 11 odberových miest v rôznych častiach mesta. Väčšina z nich bude prijímať záujemcov o testovanie rovnako na základe online registrácie. Niektoré z nich bude možné navštíviť aj bez registrácie. Mesto však upozorňuje, že na týchto miestach bude potrebné na test počkať v rade.

Tri nové odberové miesta vzniknú cez víkend 23. a 24. januára aj v priemyselnom parku. Jedno bude slúžiť zamestnancom firmy Slovalco a dve ďalšie odberové miesta pre zamestnancov firmy Nemak. Prevádzkovatelia pripúšťajú, že ak sa kapacity nenaplnia, budú sa môcť na týchto miestach otestovať aj zamestnanci iných spoločností.

O presnom počte a miestach nových odberových miest bude mesto informovať v najbližších dňoch.

Základné školy v Žiari nad Hronom ostávajú zatvorené

teraz.sk | 13.1.2021 | TASR

Testovanie žiakov a zákonných zástupcov je naplánované na koniec budúceho týždňa.

Žiar nad Hronom 13. januára (TASR) – Kým základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žiar nad Hronom ostali po prázdninách zatvorené, do materskej školy nastúpilo v pondelok približne 70 detí. TASR o tom informovali vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž a riaditeľka MŠ Ul. Dr. Janského č. 8 Martina Šimková. „V rámci mesta sme otvorili štyri elokované pracoviská, v zvyšných troch je prevádzka prerušená,“ potvrdila Šimková. V prieskume MŠ podľa riaditeľky prejavilo záujem o umiestnenie detí do škôlky približne 70 rodičov, ktorí nemôžu pracovať z domu alebo sú súčasťou kritickej infraštruktúry. MŠ s 28 triedami po celom meste navštevuje v bežnom režime 570 detí. „Základné školy sú tento týždeň zatvorené. Aktuálne sa robí prieskum rodičov z kritickej infraštruktúry, ktorých deti by mohli od budúceho týždňa navštevovať školské kluby. V rámci nich sa bude uskutočňovať aj čiastočné prezenčné vyučovanie,“ potvrdil Baláž. Počet detí, ktoré by sa mohli do škôl vrátiť, podľa jeho slov zatiaľ známy nie je. Ako podotkol Baláž, samospráva je pripravená na komunitné testovanie v školách. „Testovanie žiakov a zákonných zástupcov je naplánované na koniec budúceho týždňa. Máme dostatok zdravotníkov, administratívnych pracovníkov, ochranných pomôcok aj hygienikmi schválené priestory priamo v školách,“ uviedol Baláž. Dodal však, že rozhodnutie vlády o testovaní v školách a jeho podobe ešte stále nie je definitívne.

Problém riešia kontinuálne

Noviny Žiarskej kotliny | 12.1.2021 | Kristína Mindáková

Autovraky ohrozujú prostredie a narúšajú vzhľad. Chcú ich odstrániť.

ŽIAR NAD HRONOM Mestá a obce bojujú každý rok s problémom výskytu autovrakov, ktoré zbytočne zaberajú verejné priestranstvá, s čím súvisí okrem iného aj znečistenie životného prostredia.

Niektoré preto vyzývajú majiteľov na ich odstránenie aj prostredníctvom svojich webových stránok a sociálnych sietí.

Nemôžu promptne reagovať

V Žiari nad Hronom riešia túto problematiku kontinuálne. Podľa slov hovorcu mesta Martina Baláža niektorí ľudia nechávajú svoje autovraky napospas osudu zámerne. Iní zas nie sú schopní situáciu s odstaveným vozidlom, ktoré je už dávno vyradené z evidencie, riešiť.

„Tieto autá zaberajú priestory na parkovanie, je to nepríjemné pre domácich, niekedy sú už aj terčom vandalizmu. Mali sme prípady, že v nich zvykli v lete prespávať aj bezdomovci,“ hovorí Baláž.

V meste aktuálne evidujú osem autovrakov, ktoré sú predmetom riešenia.

Vysvetľuje, že takéto vozidlo nemôžu len tak naložiť a niekam odviesť, pretože stále je majetkom niekoho.

„My ho začneme riešiť v určitom správnom konaní, musíme to posunúť na Okresný úrad. Buď sa správny orgán spojí s majiteľom ak je možné ho nájsť a komunikuje a vyzve ho, aby si ho odstránil, resp. ho odstránime my na vlastné náklady,“ vysvetľuje s tým, že tie si neskôr uplatnia u vlastníka pokiaľ je známy.

Tiež sa však stretávajú aj s prípadmi, kedy vlastník zomrel, teda je v riešení dedičského konania a ide o dlhodobú záležitosť. Z hľadiska mesta je najväčším problémom, že zaberajú miesto.

„Nemôžeme promptne a rýchlo zasiahnuť, že by sme ho odstránili aj keby to bolo na naše náklady.

Väčšinou je však vlastník našťastie vždy dohľadateľný,“ poznamenáva a dodáva, že proces je však ťažkopádny a ide pomaly. Výsledky však majú, každý rok vyriešia približne do desať kusov.

Majiteľa našli vždy

Mesto Nová Baňa odstránilo za minulý rok z verejných priestranstiev šesť vrakov a ročne ich býva približne medzi päť až osem.

„Zatiaľ sme nemali nejaké veľké problémy, vždy sa nám podarilo zistiť majiteľov alebo držiteľov. Prevažne postačuje ústna výzva a väčšinou ide o blokovanie parkovacích miest,“ ozrejmuje situáciu náčelník mestskej polície Róbert Muller, podľa ktorého dobre spolupracujú aj samotní občania. Tí totiž takéto prípady polícii nahlasujú aj sami.

„Zatiaľ sa nám podarilo odstrániť ich tak, že sme vyzvali samotných majiteľov alebo držiteľov. Párkrát sme ich museli vyzvať písomne, tam sme im dali lehotu podľa zákona 30 - 60 dní na zjednanie nápravy.“

Mesto musí v týchto prípadoch postupovať podľa zákona o odpadoch a vždy berie aj ohľad na to, či v konkrétnom prípade hrozí aj nejaké nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia.

Vraky tiež zhoršujú vzhľad mesta. Zatiaľ sa nestretli s prípadom, že by majiteľ zomrel alebo nebol známy, ani s tým, že by museli k odstráneniu pristúpiť sami.

Aktuálne sa v meste nachádzajú aj dve vozidlá na parkovisku, na ktoré sa vzťahuje exekúcia, medzitým majiteľ umrel a s majetkom zatiaľ nie je možné hýbať, pokiaľ neprebehne dedičské konanie.

Vyzývajú ich

Starosta obce Trnavá Hora Pavel Kravec vyzýva aj prostredníctvom svojej stránky na odstránenie takýchto autovrakov. Podľa neho neoprávnené využívanie verejných priestranstiev, či dlhodobo odstavené autá neschopné prevádzky popri miestnych komunikáciách, sú v obci dlhodobým problémom.

V októbri minulého roka preto sám inicioval, aby Komisia pre stavby, životné prostredie a verejný poriadok zdokumentovala všetky skládky a dlhodobo odstavené autá v obci.

Celkovo v Trnavej Hore identifikovali 21 vozidiel (vrátane dvoch traktorov).

Z tohto počtu tvoria asi polovicu autovraky, druhú polovicu predstavujú dlhodobo odstavené vozidlá, ktoré síce sú opatrené evidenčnými číslami, avšak bez platnej technickej a emisnej kontroly.

„Tento problém pretrváva už dlhší čas, v minulosti sme sa snažili „urobiť poriadok“ na základe opakovaných verbálnych upozornení a žiadostí o nápravu veci, ale v podstate bez želateľného výsledku.“

Obec preto zvolila systémový prístup využívajúc zákonné možnosti,“ povedal Kravec s tým, že ročne sa ich objaví približne štyri.

Podľa jeho slov ide o zložitú situáciu a jej riešenie spočíva v možnostiach identifikácie majiteľa cez ŠPZ, WIN kód cez políciu alebo verejnou vyhláškou, ak sa týmto spôsobom nedá majiteľ zistiť, lebo ide o vrak a ŠPZ ani WIN kód už vozidlo nemá.

Hrozba aj pre životné prostredie

Zákon o odpadoch umožňuje obci vyzvať držiteľa vozidla k jeho odstráneniu z verejného priestranstva v lehote 60 dní. Ak vozidlo nie je v tejto lehote odstránené, obec ho môže premiestniť na určené parkovisko, z ktorého si ho majiteľ môže prevziať. Náklady s tým spojené je povinný uhradiť držiteľ vozidla. Ak si vozidlo nikto neprevezme, upovedomí sa o tom Okresný úrad, ktorý ho môže natrvalo vyradiť z evidencie. Vozidlo sa tak stane starým vozidlom a môže byť zošrotované oprávnenou spoločnosťou.

„Autovraky predovšetkým ohrozujú životné prostredie (vytekajúce kvapaliny a olej) a narúšajú estetický vzhľad obce. Taktiež predstavujú nebezpečenstvo úrazu pre ľudí, môžu byť objektom vandalizmu a v niektorých prípadoch sú aj prekážkou pri zimnej údržbe ciest,“ uzatvára Kravec.

Je to zložitý problém.

Pavel Kravec, starosta

V žiarskej nemocnici boli zaočkovaní prví zamestnanci

myziar.sme.sk | 9.1.2021 | min

Zatiaľ zaočkovali 100 zamestnancov.

ŽIAR NAD HRONOM. Sieť nemocníc Svet zdravia v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa v týchto dňoch aktívne zapojila do národného očkovacieho plánu v boji proti ochoreniu COVID-19.

Nemocnice museli pripraviť vakcinačné ambulancie a vakcinačné tímy, ktorých hlavnou úlohou je v priebehu pár dní maximálne využiť dodané vakcíny a zaočkovať prihlásených zamestnancov. V žiarskej nemocnici bolo za prvé dva dni vakcinovaných spolu 100 zamestnancov.

(zdroj: Svet zdravia)

„Zavedenie vakcíny do bežného používania predstavuje prelomový míľnik v boji s ochorením COVID-19. Vďaka nej môžeme zásadne posunúť úroveň bezpečnosti pre našich zdravotníkov a pacientov. Navyše prichádza práve v období, kedy kritická akcieschopnosť nemocníc nie je podmienená počtom voľných lôžok ale zdravým personálom.

Som rád, že rovnako to vnímajú aj kolegovia z prvej línie. Dôkazom je ich vysoký záujem o očkovanie. Napriek dobrovoľnosti, či už prekonanému ochoreniu ide dnes o nadpolovičnú väčšinu zamestnancov. Veríme, že čoskoro budeme schopní priniesť vakcinačný program aj na pôdu našich polikliník,“ zdôraznil Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.

V roku 2020 sa v Žiari nad Hronom narodilo 159 detí

myziar.sme.sk | 7.1.2021 | TASR

Počet obyvateľov mesta napriek tomu dlhodobo klesá.

ŽIAR NAD HRONOM. V roku 2020 sa v Žiari nad Hronom narodilo 159 detí, ale počet obyvateľov mesta dlhodobo klesá. Za Mestský úrad Žiar nad Hronom o tom informovala Erika Rajčanová z oddelenia evidencie obyvateľstva.

“Narodilo sa 159 detí, z toho 72 chlapcov a 87 dievčat,” uviedla Rajčanová. Chlapcom rodičia dávali najčastejšie mená Adam, Dávid či Jakub, dievčatám zas Eliška a Mia. V roku 2020 mesto eviduje 170 úmrtí.

Na konci roka mal Žiar nad Hronom 17.746 obyvateľov, podľa Rajčanovej je klesajúci trend počtu obyvateľov dlhodobý.

“Ľudia sa sťahujú do dedín a do väčších miest,” poznamenala Rajčanová s tým, že v minulom roku sa zo Žiaru nad Hronom odsťahovalo 326 ľudí, no prisťahovalo sa len 174.

Pripravujú sa na najhorší scenár. Žiarska nemocnica poskytuje iba neodkladnú starostlivosť

myziar.sme.sk | 6.1.2021 | min

Záujemcovia o testovanie sa musia objednať cez online formulár.

ŽIAR NAD HRONOM. Situácia v nemocnici Svet zdravia Žiar nad Hronom je stabilizovaná, aj keď počet COVID pacientov naďalej neklesá. V súčasnosti je s týmto ochorením hospitalizovaných okolo 30 pacientov.

Žiarska nemocnica na základe príkazu ministra zdravotníctva poskytuje už iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Do nej však spadá onkologická aj biologická liečba. Ostatné plánované výkony sa presúvajú na budúce obdobie," informoval hovorca ProCare a Svet zdravia Tomáš Kráľ.

V očakávaní zhoršeného epidemiologického vývoja nemocnica súčasne posilnila kapacitu pre ďalších COVID pacientov. Celková COVID kapacita je tak už 35 lôžok, z čoho sú tri s umelou pľúcnou ventiláciu. Všetky ostatné sú vybavené s prívodom kyslíka, čo je kľúčové pri starostlivosti o pacientov s ochorením COVID-19.

Cez online formulár

„Nemocnice sa pripravujú na najhorší scenár. Je preto veľmi dôležité, aby ľudia pristupovali k ochrane svojho zdravia nanajvýš zodpovedne. Okrem dodržiavania prísnych protiepidemiologických nariadení je potrebné sa vyhýbať činnostiam, ktoré by mohli viesť k zbytočných úrazom alebo náhlym zlyhaniam. Kapacity nemocníc sú dnes obmedzené a veľmi vzácne. Musíme ich spoločne chrániť pre pacientov, ktorí ich nevyhnutne budú v najbližších dňoch potrebovať,“ dodal.

Od utorka 5. januára 2021 je zároveň potrebné, aby sa každý so záujmom o Ag testovanie na nemocničnom odberovom mieste na Sládkovičovej 11 najprv objednal cez národný online formulár na stránke: https://www.old.korona.gov.sk/covid-19-patient-form.php. Podľa informácií z ministerstva zdravotníctva budú otestovaní len občania s takouto časenkou.

Pohronie začalo prípravu, predstavilo nových hráčov a brankára

sport.sme.sk | 4.1.2021 | TASR; Ivan Mriška

ŽIAR NAD HRONOM. Futbalisti Pohronia začali prípravu na jarnú časť Fortuna ligy. V tíme sa po prvýkrát objavil skúsený 35-ročný brankár Libor Hrdlička, ktorý na stredné Slovensko prichádza z Karvinej.

Informáciu o prestupe bývalého hráča poľských či gruzínskych klubov priniesla oficiálna stránka Pohronia.

„Príchodom skúseného gólmana, akým je Libor, dosiahneme väčšiu konkurencieschopnosť na brankárskom poste. Poznám ho dobre, je to kvalitný brankár s prehľadom v hre a veľmi dobrou komunikáciou v zápase.

Spolu s Tomášom Jenčom vytvoria silnú dvojicu brankárov, ktorá sa určite, v dobrom slova zmysle, pobije o svoje miesto v základnej zostave,“ pre klubový web povedal tréner Pohronia Jan Kameník.

V znamení viacerých zmien

Mestské zastupiteľstvo v Žiari nad Hronom schválilo koncom decembra prevod 20 percent akcií spoločnosti FK Pohronie Žiar nad Hronom Dolná Ždaňa, a.s. pre budúceho spoluvlastníka, ktorým sa stane Loic Favre.

V FK Pohronie sa udiali aj viaceré zmeny vo vedení klubu.

Novým športovým manažérom sa stal Štefan Zaťko, ktorého prácou bude vyhľadávať domácich hráčov pre A-tím. Pohronie stráca päť bodov na predposlednú Senicu, odohralo však o dva zápasy menej.

Hlavný tréner Jan Kameník z Česka mal v pondelok k dispozícii 17 hráčov, káder sa ešte bude meniť, finálnu podobu by mal dostať v polovici januára.

Nové mená

Súvisiaci článokVlani chytal druhú ligu za dorastencov, teraz naňho pálila Trnava Čítajte

Do mužstva zatiaľ pribudlo okrem Hrdličku niekoľko nových mien.

Na hrote útoku nahradí Boniho Bimenyimanu, ktorému sa skončilo hosťovanie, Adler da Silva, 22-ročný švajčiarsky hráč brazílskeho pôvodu.

Do obrany pribudol 23-ročný stopér z MFK Liptovský Mikuláš, Andrej Štrba.

Do prípravy sa zapojil aj mladý 19-ročný obranca Samuel Jenát, ktorý doposiaľ pôsobil v FK Železiarne Podbrezová alebo Armedii Petržalka.

Do prípravy sa čoskoro zapojí aj dvojica mladých talentovaných krídelníkov z Afriky - Ismael Dao z Pobrežia Slonoviny, Malienne Ladji z Mali a tiež dvaja hráči z kategórie do 19 rokov.

Črtá sa príchod ďalších

Pohronie by mohli posilniť aj ďalší hráči. Pokiaľ však nebude všetko definitívne doriešené, tak vedenie tímu ich mená zverejňovať nebude.

„Máme zahraničného partnera zo Švajčiarska, tam prebieha intenzívna komunikácia o príchode nových hráčov. Káder bude tvoriť 20 alebo 21 hráčov a traja brankári.

Pri výbere nových hráčov sme zohľadňovali aj ich vhodnú typológiu, aby zapadali do systému hry, ktorým sa aktuálne prezentujeme." uviedol tréner Jan Kameník.

"Začali sme viac pracovať s regiónom a našou mládežníckou kategóriou. Z 19-ky prišli dvaja hráči plus jeden hráč z regiónu. Po odchode Bimenyimanu sme tiež poslinili post útočníka,“ dodal.

Sú v obmedzenom režime

Na štarte prípravy má hlavný kouč zatiaľ zmiešané pocity.

„Zatiaľ nemáme všetkých hráčov na tréningu. Sme v obmedzenom počte, de facto čakáme až sa k nám pripojí zvyšok a až potom sa to rozbehne podľa nášho plánu.

Súvisiaci článokVyrastá nám pudingová generácia, tvrdí bývalý rozhodca Čítajte

Tím dokázal slušnú kvalitu, v niektorých zápasoch podal dobré výkony. Treba povedať, že sa nám nepodarilo viac zápasov doviesť do víťazného konca. To je asi to jediné, čo chýbalo.

Hráči pracovali veľmi poctivo v tréningovom procese, mali aj veľké nasedenie v zápasoch. S tým bola spokojnosť. Kde máme rezervy, to vieme. Na tom budeme pracovať.“

Súčasťou prípravy je plánované sústredenie od 24. do 29. januára, jeho konanie však závisí od platných opatrení na zabránenie šírenia COVID-19.

V klube veria, že pandemická situácia a opatrenia prijaté vládou dovolia mužstvu odštartovať jarnú časť sezóny dohrávkami zápasov doma proti Nitre 6. februára a 9. februára na pôde Serede.

Následne 13. februára privíta Pohronie na domácej pôde Michalovce a 20. februára vycestuje na Slovan. V pláne sú prípravné zápasy s Liptovským Mikulášom, Podbrezovou, Žilinou, Banskou Bystricou či Ružomberkom.

Prípravné zápasy FK Pohronie:

9. januára: doma proti MFK Tatran Liptovský Mikuláš

16. januára: vonku proti FK Železiarne Podbrezová

20. januára: vonku proti MŠK Žilina

23. januára: súper v štádiu riešenia

27. januára: vonku proti MFK Dukla Banská Bystrica

30. januára: doma proti MFK Ružomberok

Prvým bábätkom narodeným v žiarskej nemocnici v tomto roku je Slavomír

myziar.sme.sk | 3.1.2021 | min

Chlapček prišiel na svet 1. januára pred 7.00 hod. ráno.

ŽIAR NAD HRONOM. Mesto Žiar nad Hronom uviedlo na svojej stránke informáciu o prvom bábätku narodenom v tomto roku v žiarskej nemocnici.

"Už 1. januára krátko pred 7.00 ráno prišlo na svet prvé bábätko v Nemocnici Svet zdravia Žiar nad Hronom. Je ním Slavomír, ktorý sa narodil s mierami 3620g/51cm. Jeho domovom je Kamenec pod Vtačnikom," napísalo mesto.

Rodičom blahoželáme a chlapčekovi prajeme šťastné detstvo a najmä veľa zdravia.