Životné prostredie

Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

Životné prostredie Žiaru nad Hronom

Žiarska kotlina má rozlohu asi 109 km². Je obklopená výbežkami pomerne vysokých pohorí: Vtáčnik (1346 m n. m.), Kremnické vrchy (Suchá Hora 1232 m n. m.) a Štiavnické vrchy (Sitno 1010 mn. m.). V Žiarskej kotline má rieka Hron tri terasy. Najvyššia je asi 50 - 60 m nad hladinou rieky, stredná asi 20 - 25 m a spodná asi 5 - 10 m. Stará aj nová časť mesta Žiaru nad Hronom sú vybudované na strednej terase, ktorej nadmorská výška sa pohybuje od 244 do 280 m nad morom.

OVZDUŠIE

Územie patrí do dvoch základných klimatických oblastí:

Teplá klimatická oblasť - zahŕňa oblasť Žiarskej kotliny; charakterizuje ju teplá kotlinová klíma s pomerne dlhým a teplým letom a krátkou chladnou zimou. Ide o mierne vlhkú podoblasť.
Mierne teplá klimatická oblasť - zahŕňa časti územia na úpätných svahoch okolitých pohorí. Je tu mierne teplá príhorská až horská klíma, s mierne vlhkou, vrchovinnou s chladnou zimou.

Priemerná ročná teplota kotliny sa pohybuje od 7,5° C do 8,1° C. Najchladnejší mesiac býva január s priemernou teplotou okolo -3,0° C. Najteplejším mesiacom býva júl s priemernou teplotou okolo 18,0° C. Pôda v zime premŕza maximálne do hĺbky 1m. Ročný výkyv teplôt sa pohybuje okolo 21° C. Žiarska kotlina je teplejšia a suchšia ako priľahlé horské oblasti. Iba občas v zimných mesiacoch máva vplyvom tepelnej inverzie chladnejšie počasie.

Priemerné ročné množstvo zrážok je okolo 711 mm. Maximálne množstvo zrážok spadne obyčajne v júli - až 73 mm. Minimálne zrážky bývajú vo februári, keď dosiahnu hodnotu okolo 46 mm. Snehová pokrývka trvá v priemerných rokoch okolo 100 dní vo vyšších horských polohách. Objavuje sa koncom novembra a končí v polovici marca. Priemerná ročná vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 73 %. Maximálna vlhkosť vzduchu býva v novembri až 84 %, minimálna v júli okolo 66 %.

Veterné pomery v Žiari nad Hronom sú najvýznamnejším klimatickým faktorom. Od smeru prúdenia vzduchu závisí množstvo exhalátov v ovzduší nad mestom. Na dni s bezvetrím pripadá veľký podiel, čo zodpovedá charakteru zle prevetrávanej kotliny. Môžu vzniknúť inverzné situácie, ktoré vytvárajú predpoklady pre občasné negatívne pôsobenie exhalátov zo Závodu SNP na klímu mesta. Prízemné inverzie o vertikálnych výškach do 100 m sa v údolných polohách územia vyskytujú v priemere 200-225 dní v roku.

VODA

Žiarskou kotlinou preteká rieka Hron. Celková plocha povodia Hrona je 5464,5 km, dĺžka toku 284 km. Dĺžka stredného toku Hrona, ktorý preteká Žiarskou kotlinou, je asi 60 km. Najvýznamnejším prítokom Hrona z pravej strany je Lutilský potok, ktorý sa vlieva do Hrona v blízkosti mesta pred Šibeničným vrchom. Plocha povodia Lutilského potoka je 146 km . Dĺžka toku 19 km. Maximálny stav vody v Hrone býva v apríli. Priemerný maximálny prietok vody sa pohybuje okolo 97,4 m /s. Minimálny stav vody v Hrone býva v septembri. Pohybuje sa okolo 25,5 m/s. Hron má pod sútokom s Lutilským potokom priemerný ročný prietok 48,1m/s. Lutilský potok má v dolnej časti priemerný ročný prietok 2,08 m/s. Spolu s výstavbou Závodu SNP súvisí aj regulácia časti Hrona a Lutilského potoka. V alúviu rieky Hrona a aj v náplavovom kuželi Lutilského potoka sa nachádza podzemná voda. Juhovýchodne od mesta pod strednou terasou Hrona sú na tzv. Farskej lúke vykopané studne, ktoré majú hĺbku 6-8 m. Pod Šibeničným vrchom nad PD bol vyhĺbený 278 m hlboký vrt, v ktorom sa našla voda teplá asi 18° C. Jeho výdatnosť je 2 1/s. Voda má vysoký obsah železa.

PÔDA

V Žiarskej kotline prevládajú ilimerizované až oglejené pôdy, ktoré sa občas striedajú s hnedými lesnými pôdami. V údolnej nive Hrona a Lutilského potoka sa vyskytujú aj nivné pôdy. Pôdy sú stredne ťažké až ťažké. Ornica je hlinitá až ílovitohlinitá. Hnedé lesné pôdy sú prevládajúcim pôdnym typom v Žiarskej kotline a jej horskej obrube. V nižších polohách do 700 m n. m. sa nachádzajú hnedé lesné pôdy nasýtené, vo vyšších polohách nenasýtené. Nivné pôdy sú v nižšie položených miestach v doline Hrona a jeho prítokov. Patria k mladým pôdam. Pri zvýšení hladiny rieky Hrona bývajú často zamokrené. V riešenom území sa vyskytuje ložisko kaolínu a kremenca v časti Podháj - ide o vyhradené ložiská, ktoré nie sú v súčasnosti otvorené.

HORNINY

V širšom okolí sa nachádzajú evidované ložiská nerastných surovín v Starej Kremničke, Lovči, Lutile.

RASTLINSTVO (FLÓRA)

Podľa fytogeografického členenia patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry, obvodu predkarpatskej flóry, okresu Slovenské stredohorie a podokresov Štiavnické vrchy a Vtáčnik. V území mesta sa nachádzajú štyri vegetačné stupne: dubový, bukovo-dubový, dubovo-bukový a bukový stupeň. Okrem prevažujúcich karpatských druhov sem od juhu až juhozápadu prenikajú panónske druhy, teplomilné a suchomilné. Vegetačný kryt najbližšej oblasti, ktorá sa nachádza okolo mesta, je poznačený činnosťou človeka. Okolité lesy sú väčšinou bučiny s premiešaným smrekom alebo borovicou. Na niektorých lokalitách sa vyskytuje aj dub zimný alebo javor. Podľa zoogeografického členenia patrí územie kotliny do oblasti Západných Karpát, obvodu vnútorného, okrsku južného. Podobne možno pozorovať prelínanie druhov karpatských a druhov panónskych.

ŽIVOČÍŠSTVO (FAUNA)

Živočíšstvo mesta patrí druhovým zložením k spoločenstvám listnatého a zmiešaného lesa, krovinných a bylinných formácií, spoločenstvám polí a lúk, spoločenstvám brehov riek, spoločenstvám potokov a riek, spoločenstvám skalných stien a brál doplnené spoločenstvami ľudských sídiel. Vyskytujú sa tu skoro všetky druhy zvierat a vtáctva stredného Slovenska. Osobitnú pozornosť si zaslúži chov a lov rýb v mŕtvom ramene rieky Hrona. Miestna organizácia Československého rybárskeho zväzu v Žiari nad Hronom po dokončení regulácie rieky Hrona zriadila od roku 1960 v mŕtvom ramene rybník. Hlavné chovné ryby sú kapor, šťuka a zubáč. Žijú tu aj ondatry, vydry, divé kačice, divé sliepky a z vtákov i bukač malý.

CHKO Štiavnické vrchy - Sústava Natura 2000

Chránené stromy

Druhová ochrana s druhým stupňom ochrany sa rozprestiera na 26 % rozlohy mesta, a to v katastrálnych územiach Horné Opatovce a Šášovské Podhradie. Bola vyhlásená v roku 1979. Svojou výmerou 77 630 ha predstavuje najväčšiu CHKO na Slovensku. Územie má osobitné postavenie tak pre svoju kultúrno-historickú hodnotu, ako i preto, že je to najväčšie vulkanické pohorie na Slovensku.

Územie mesta je na juhozápade v kontakte s Kapitulskými bralami, ktoré majú výmeru 36,99 ha a za prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku 1993. Platí tam 5. stupeň ochrany. Územie je vzácnym geologickým fenoménom.

Na území mesta sa nachádza navrhované územie európskeho významu (ÚEV) Suť zaberajúce 40 % rozlohy. Zasahuje do katastrálnych území Horné Opatovce a Šášovské Podhradie, kde platí 2. stupeň ochrany. ÚEV Suť má celkovú výmeru 9806,08 ha a prináleží do 2. a mimo mesta aj do 4. stupňa ochrany. ÚEV Suť je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu. Do záujmového územia navrhované chránená vtáčie územia nezasahujú.

V meste Žiar nad Hronom sa nenachádzajú chránené stromy. Z chránených rastlinných druhov sa na území vyskytujú vstavačovec májový, vstavač obyčajný, kruštík širokolistý, višňa mahalebka, konvalinka voňavá, kurička chlpatá kríčkovitá (endemit), woodsia skalná. K taxónom vyžadujúcim si pozornosť patria zvonček bolonský, veronikovec dlholistý. Z hľadiska ochrany biodiverzity patria k najvýznamnejším druhom živočíchov v území z plazov jašterica múrová (Lacerta muralis), užovka stromová (Elaphe longissima), z vtákov výr skalný (Bubo bubo), z mäkkýšov atlantický druh mäkkýša - ciha prevrátená (Balea perversa) na Šášovskom hradnom vrchu.

Vybavované žiadosti na úseku životného prostredia:

1. Vodná správa

Zriadenie domovej studne

2. Ochrana prírody a krajiny

3. Ochrana ovzdušia

Tagy

#odpady #ovzdusie #vodnasprava #vyrubdrevin #zivotneprostredie