Významné osobnosti

Peter Pázmaň

* 1570 Oradea, Rumunsko
† 1637 Bratislava

Ostrihomský arcibiskup a kardinál šlachtického pôvodu. Zaslúžil sa najmä o založenie rímskokatolíckeho seminára vo Viedni, známeho Pázmánea, kde študovali aj desiatky slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov, ktorí sa angažovali v slovenskom národnom a kultúrnom živote. V roku 1635 založil Trnavskú univerzitu. V októbri 1615, vtedy ešte v službách ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, navštívil Sv. Kríž nad Hronom. Tu dal v roku 1631 na stredovekých základoch postaviť renesančno-barokový kaštieľ, ktorý slúžil ako letné sídlo ostrihomských arcibiskupov. Kaštieľ bol neskôr prestavaný a využíval sa ako sídlo biskupov banskobystrickej diecézy.

Štefan Petruš

* 1783 Sv. Kríž nad Hronom
† 1831 Poniky

Dramatik, priekopník sociografie Horehronia, autor divadelnej hry Rajnoha zbojnícky hajtman. Vyštudoval filozofiu v Bratislave a teológiu v Trnave. Od roku 1810 pôsobil ako farár v Čiernom balogu, kde navštevoval osady drevorubačov, všímal si zvyky, jazyk, sociálne i hospodárske pomery a robil si o tom poznámky. Vypracoval komplexné dielo Sciagrafia, ktoré popisovalo dejepisné údaje, topografiu, prírodné podmienky, flóru, faunu, nerastné bohatstvo, reč, spôsob života, obydlia, oblečenie a privilégiá drevorubačov. Bol prvým etnografom fyzicky pracujúceho ľudu na Slovensku. V roku 1969 vyšla z latinčiny preložená, opravená a doplnená Sciagrafia pod názvom Drevorubači na Čiernom Hrone od Alberta Stránskeho, ktorý tak dielo priblížil širšej verejnosti.

Štefan Moyses

* 1797 Veselé
† 1869 Sv. Kríž nad Hronom

Biskup, vzdelanec, pedagóg, významný predstaviteľ slovenského národného obrodenia, prvý predseda Matice slovenskej. Vyštudoval filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti. Bol kaplánom v ostrihomskej diecéze a slovenským kazateľom v Pešti. Od roku 1830 až do r. 1847 pôsobil ako profesor filozofie na kráľovskej akadémii v Záhrebe. Tu sa zapojil do chorvátskeho národného hnutia, presadil prednášky v chorvátskom jazyku a podieľal sa aj na vydávaní prvých chorvátskych novín.

V roku 1842 sa zaslúžil o založenie Matice chorvátskej. V roku 1847 ho vymenovali za kanonika záhrebskej kapituly a zvolili za poslanca uhorského snemu, kde v roku 1848 preložil návrh na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. 30. augusta 1850 ho panovník menoval za banskobystrického biskupa. Po nastúpení za rímsko-katolíckeho biskupa do Banskej Bystrice (1850) sa veľkou mierou zaslúžil o rozvoj školstva na Slovensku. V roku 1857 založil učiteľský ústav, staral sa o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých, pre kňazov zaviedol kurzy pedagogiky. V roku 1861 viedol slovenskú delegáciu k cisárovi Františkovi Jozefovi l., ktorá 12. decembra 1861 vo Viedni predložila žiadosti slovenského národa - Memorandum slovenského národa, obsahujúce základné národné, politické, hospodárske a kultúrne požiadavky Slovákov. Po založení Matice slovenskej (3. augusta) 1863, o povolenie ktorej sa významne pričinil, ho zvolili za jej redsedu a v tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy. Zaslúžil sa o vybudovanie banskobystrického gymnázia, tlačou vydal matičné prejavy a hospodársky spis Myšlienky o záhradníctve (1865), venoval sa aj tvorbe náboženskej literatúry. Vyvrcholením jubilejných osláv bolo 1. valné zhromaždenie Matice slovenskej 4. augusta 1863 Na 1. valnom zhromaždení Matice slovenskej bol Štefan Moyses zvolený za jej prvého predsedu a stal sa jednou z najpopulárnejších osobností slovenského národného života. Jeho zásluhou rímska stolica súhlasila, aby sa sviatok Cyrila a Metoda svätil 5. júla. Nakoniec na sviatok Cyrila a Metoda v roku 1869 aj zomrel. Pochovaný je v hrobke pod kostolom Povýšenia sv. Kríža v Žiari nad Hronom; v bývalom biskupskom sídle zriadili pamätnú izbu Štefana Moysesa, na budove kaštieľa je pamätná tabuľa.

Štefan Záhorský

* 1817 Sv. Kríž nad Hronom
† 1863 Sliač-Hájniky

Rímskokatolícky kňaz, národovec, pedagóg, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Vyštudoval filozofiu v Egri a teológiu vo Viedni, v roku 1840 bol vysvätený za kňaza. O rok neskôr získal titul doktora teológie. V rokoch 1844-1849 pôsobil ako profesor cirkevnej histórie a kanonického práva na teologickom seminári v Banskej Bystrici. Zaslúžil sa o vzdelanie a výchovu mládeže v slovenskom národnom duchu a participoval na slovenskom národnom hnutí. Bol blízkym spolupracovníkom Štefana Moysesa, podpredsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti a knihovníkom Pohronského čitateľského spolku v Banskej Bystrici. V rokoch 1852-1856 vychádzal za podpory Štefana Moysesa a Štefana Záhorského časopis Cyrill a Method.

Michal Chrástek

* 1825 Nové Mesto nad Váhom
† 1900 Sv. Kríž nad Hronom

Literárny historik, kňaz, zberateľ ľudovej slovesnosti, publicista, prvý tajomník Matice slovenskej, spisovateľ a organizátor slovenského kultúrneho života. Študoval na gymnáziu v Trnave, Ostrihome a v Egri, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni na Pázmaneu. Od roku 1851 pôsobil ako protokolista biskupstva a prefekt seminára, neskôr bol profesorom cirkevných dejjín v seminári v Banskej Bystrici, v rokoch 1863-1869 tajomníkom Matice slovenskej a od roku 1868 farárom v Svätom Kríži nad Hronom.

Ako študent spolupracoval s bernolákovcom Michalom Rešetkom, kňazom v Hornej Súči, na Dejinách reči a literatúry slovenskej, ktorá bola základom jeho ďalšej bibliografickej práce. V roku 1861 bol členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. s Memorandom národa slovenského. V roku 1863 ho na 1. valnom zhromaždení Matice slovenskej zvolili za jej tajomníka.Vydal zborník ľudovej a umelej slovenskej poézie Veniec národných piesní slovenských (1862) a spolu s Emilom Černým zostavil Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870). O dva roky neskôr vydal Dejiny reči a literatúry slovenskej na Slovensku (1872). V memorandovom a matičnom období ako organizátor národných podujatí redigoval týždenníky Cyrill a Method a Letopis Matice slvoenskej a prispieval do mnohých periodík (Slovenskie národnie noviny, Orol tatránsky, Tovaryšstvo, Letopis Matice slovenskej ai.). Bol zakladajúci členom slovenskej muzeálnej spoločnosti a Spolku sv. Vojtecha. V Svätom Kríži nad Hronom pôsobil 32 rokov. Mal bohatú knižnicu, ktorá obsahovala 4800 zväzkov. V roku 1998 bola po Michalovi Chrátekovi pomenovaná mestská knižnica v Žiari nad Hronom.

Ján Levoslav Bella

* 1843 Liptovský Sv. Mikuláš
† 1936 Bratislava

Hudobný skladateľ, organista, pedagóg, kňaz. Študoval na gymnáziu v Levoči a v Banskej Bystrici, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni na Pázmáneu, pôsobil v Banskej Bystrici a Kremnici. Už ako 18-ročný písal básne. Jeho prvým národným hudobným dielom boli Slovenské štvorspevy, klavírna variácia na slovenské ľudové piesne. Podporoval národné dianie, poukazoval na hudbu ako na jeden z dôležitých a nezastupiteľných prostriedkov národného uvedomenia a vzdelávania slovenského ľudu. Národné prvky sú aj v Staroslovenskom otčenáši a kantáte Cyrilo metodiáda. Od roku 1869 bol mestským kapelníkom a riaditeľom chóru v Kremnici, neskôr učiteľom. Ako 38-ročný prestúpil na evanjelickú vieru, oženil sa a stal sa organistom v Sibiu v Rumunsku, kde bol uznávaným skladateľom. Po I. svetovej vojne sa presťahoval do Viedne a do vlasti sa vrátil ako 85-ročný. Je autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland. Venoval sa aj tvorbe komornej hudby pre husle a klavír, sláčikové kvartetá, skladby pre organ, orchestrálne skladby, piesne pre spev a klavír, zbory, svetské kantáty. Publikoval básne, články o hudbe, hudobno estetické rozpravy o národnej a cirkevnej hudbe.

Anton Štefánek

* 1877 Veľké Leváre
† 1964 Žiar nad Hronom

Študoval vo Viedni históriu, filozofiu a geografiu, štúdium dokončil neskôr v Bratislave. Už v predvojnovej Viedni sa zapájal do činnosti slovenských akademických spolkov a politických skupín, publikoval články o slovenskej otázke, kontaktoval sa so zahraničnými intelektuálmi (napr. Robert William Seton-Watson), cez ktorých ovplyvňoval zahraničnú verejnú mienku o Slovensku. Ideovo bol blízky hlasistom a bol výrazne ovplyvnený myslením Tomáša Garrigua Masaryka. Ako jeden z prvých slovenských politikov začal preferovať česko-slovenskú národnú jednotu, ešte dávno pred vznikom Česko-Slovenska. V prvej republike nadviazal na túto činnosť v praktickej politike a publicistike. Bol členom agrárnej strany, ktorú reprezentoval ako poslanec Národného zhromaždenia, krátko aj vo vláde ako minister školstva a národnej osvety. V publikačnej činnosti obhajoval ideu československého politického národa, pričom akceptoval určité kultúrne a jazykové rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi. Snažil sa formovať slovenskú sociológiu ako vedný predmet. Od roku 1937 bol profesorom aplikovanej sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1945 až 1946 bol jej rektorom. Po roku 1949 bol donútený odísť do ústrania a bol perzekvovaný.

Zita Strnadová-Paráková

* 1915 Čachtice
† 1988 Žiar nad Hronom

Študovala na Hudobnej a dramatickej akadémii (1934 - 1938), hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1933 - 1936), klavír na Majstrovskej škole v Prahe (1938 - 1940), súkromne u profesora V. Kurza (1940 - 1943), u profesorky I. Štěpánovej-Kurzovej (1946 - 1949). Súkromná učiteľka, neskôr hudobná pedagogička Konzervatória, riaditeľka Vyššej hudobnej školy, zástupkyňa riaditeľa Konzervatória v Bratislave, riaditeľka ĽŠÚ v Žiari nad Hronom a krajská metodička klavírnej hry. Organizátorka hudobného života. Interpretka klavírnych diel, najmä J. Cikkera, E. Suchoňa, členka Suchoňovho tria. Pričinila sa o realizáciu jesenných cyklov koncertov Dni komornej hudby v Banskej Bystrici (od 1965); tajomníčka odbočky Zväzu slovenských skladateľov v Banskej Bystrici. Funkcionárka Zväzu slovenských skladateľov, prvá predsedníčka. Zostavovateľka príručiek pre hru na klavíri, autorka článkov, spolupracovníčka vydavateľstva Opus. Nositeľka viacerých vyznamenaní.

Emil Černaj

* 1923 Žiar nad Hronom
† 2000 Chicago

Gymnázium študoval v Nitre, filozofiu vo Vidinej a teológiu v Ríme, kde ho v roku 1951 vysvätili za kňaza. Tesne po vysvätení ho Rím vyslal na 20 rokov ako misionára do Indonézie na ostrov Flores. Počas svojho pôsobenia tu postavil kostol, niekoľko kaplniek a škôl, ale aj kníhkupectvo a seminár pre kňazskú výchovu domorodcov. Po 20 rokoch odchádza na Filipíny. Do jeho tamojšej farnosti patril aj prezident Filipín, od ktorého sa mu dostalo pocty viackrát s ním povečerať. Z Filipín odišiel na 5 rokov do Spojených štátov amerických, kde pôsobil medzi americkými Slovákmi, hlavne v mestách Chicago, New York, Cleveland a Pittsburgh. V roku 1975 odchádza do Austrálie na misiu medzi tamojších Slovákov v Sydney, Brisbane, Wollongongu a Canberre. Získal pozemok v Sydney a v roku 1982 dal postaviť slovenský kostol zasvätený sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. V Austrálii zorganizoval zbierku na národný poklad, začo bol aj vyznamenaný. Páter Černaj sa zaslúžil aj o postavenie nového kostola v jeho rodnom meste Žiar nad Hronom. Na tento kostol vyzbieral podstatnú časť finančných prostriedkov od krajanov po celom svete. Po jeho smrti všetky jeho celoživotné úspory boli venované na dostavbu kostola v Žiari nad Hronom. V máji roku 2000 umrel v štáte New York a pochovaný je v meste Chicago.

Július Považan

* 1926 Žiar nad Hronom
† 2011 Krupina

Gymnaziálne štúdia absolvoval vo Zvolene a lekárske štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho kariéra štartovala od detského lekára, cez post primára detského oddelenia až po riaditeľa nemocnice s poliklinikou. Insitnému maliarstvu sa začal venovať ako dvadsaťsedemročný. Motívom jeho raných prác boli reálie z jeho rodnej obce Svätý Kríž (dnes Žiar nad Hronom), z Banskej Štiavnice a Krupiny ako miest, v ktorých pôsobil.