Samosprávy sú pripravené čerpať eurofondy, tvrdí predseda BBSK Ondrej Lunter. Dôkazom je aj blížiaca sa rekonštrukcia centrálne autobusovej stanice v Žiari

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) je pripravený čerpať eurofondy a v súčasnosti má v Rade partnerstva dohodnutých a schválených až 98 percent z celkovej alokácie určenej pre subjekty v kraji v rámci Integrovanej územnej stratégie (IÚS). Informoval o tom v piatok 10.apríla predseda BBSK Ondrej Lunter. Ide o projekty miest, obcí, župy, ale aj neziskových organizácií či súkromných subjektov v hodnote viac ako 205 miliónov eur, ktoré majú prispieť k modernizácii a týkajú sa dopravy, školstva či inovácií a regionálneho rozvoja.

Ondrej Lunter ďalej priblížil, že 80 percent alokácie už bolo vo forme projektov predložených na ministerstvo a 68 percent alokácie je v podobe schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP). Celkom 38 percent alokácie je vo forme projektov s podpísanými zmluvami o NFP a zvyšných 30 percent alokácie, teda projekty za 63 miliónov eur, schválené na ministerstvách čakajú na podpis. „Máme absolútny záujem čerpať eurofondy. Nastavenie financovania samospráv na Slovensku je totiž také, že európske zdroje sú dnes prakticky jedinou možnosťou, ako môžeme systematicky investovať do rozvoja a modernizácie našich miest, obcí a regiónov. Aj preto sme sa minulý rok jasne ozvali proti snahám o krátenie týchto zdrojov. Dnes prinášame konkrétny odpočet, ktorý ukazuje, že samosprávy si svoju úlohu splnili, máme dohodnutú takmer celú alokáciu a sme pripravení ju čerpať. Nie je preto žiadny dôvod spochybňovať schopnosti samospráv ani uvažovať o presúvaní prostriedkov inde,“ uviedol predseda BBSK Ondrej Lunter. Investície poputujú napríklad do obnovy a modernizácie škôl či cestnej infraštruktúry.

Eurofondy rozdelené spravodlivo 

Eurofondy v BBSK sa prerozdeľovali spravodlivo podľa potrieb jednotlivých regiónov. Na začiatku schvaľovacích cyklov bolo niekoľko krokov, o ktorých bližšie hovorí podpredseda BBSK pre regionálny rozvoj Ján Beljak: „Je fakt, že patríme medzi najlepšie pripravené kraje, ale celý proces sme nerobili zhora, ale zdola, v spolupráci s obcami. Vždy na začiatku procesu zasadla kooperačná rada strategicko-plánovacích regiónov (SPR), ktorých sme mali päť, teraz sa nachádzame v SPR Žiar nad Hronom- Žarnovica-Banská Štiavnica. To bolo najdôležitejšie, že sa starostovia dohodli na tom, akým spôsobom sa tie financie prerozdelia. Následne zasadla Komora miestnych samospráv, kde sa členovia dohodli na tom, akým spôsobom sa tie regionálne eurofondy prerozdelia. Až následne tieto projekty schvaľovala Rada partnerstva BBSK. Zabezpečili sme tým to, že dnes, v rámci celého kraja, sú eurofondy spravodlivo prerozdelené, sú vyvážené od Gemera cez Novohrad až po stredné Pohronie.“ Ján Beljak sa zároveň teší, že vďaka aktivite pracovníkov Úradu BBSK a spolupráci s regiónmi je BBSK stabilne v prvej trojici najlepšie pripravených krajov v čerpaní eurofondov.

Podpredsedníčka BBSK a zároveň starostka Janovej Lehoty Božena Kováčová priblížila, že v rámci okresu Žiar nad Hronom, ktorý má 35 obcí, bolo úspešných celkom 15 obcí. Tie si na svoje projekty prerozdelia viac ako 15 miliónov eur. Prostriedky z eurofondov v tomto okrese poputujú napríklad na obnovu kultúrneho domu, výstavbu čistiarne odpadových vôd či výstavbu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti.

Rekonštrukcia autobusovej stanice

Pozitívnym príkladom je v tomto smere rekonštrukcia centrálnej autobusovej stanice v Žiari nad Hronom. Jeden u úspešných projektov by mali začať realizovať v najbližších dňoch. Konečná suma rekonštrukcie sa po verejnej súťaži pohybuje na úrovni 2,53 milióna eur. Od jej vzniku pred niekoľkými desiatkami rokov totiž do nej neboli investované žiadne finančné prostriedky. Potvrdzuje primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal: „Autobusová stanica je dnes technicky aj funkčne zastaraná a nespĺňa požiadavky na bezpečnosť, komfort ani dostupnosť. Sme radi, že prejde kompletnou obnovou - od nástupíšť, cez prestrešenie, doplnenie nových prístreškov pre cestujúcich až po vybudovanie oddychovej zóny so zeleňou. Projekt zároveň rieši bezbariérovosť, aby bola stanica dostupná pre všetkých. Práce by sa mali začať počas najbližších týždňov. Našim cieľom je vytvoriť moderný dopravný uzol, ktorý zlepší kvalitu cestovania, zvýši atraktivitu verejnej dopravy a prispeje k celkovému rozvoju mesta aj regiónu.“

SOS tlačidlo zostane zachované

Na autobusovej stanici funguje aj SOS hláska, ktorá slúži na okamžité privolanie pomoci v krízových situáciách. Ide o stĺp s núdzovým tlačidlom (podobné sa nachádzajú aj na iných strategických miestach v meste), ktoré sú priamo prepojené s mestskou políciou. SOS hláska bude funkčná aj po rekonštrukcii stanice, len bude umiestnená na inom mieste, pravdepodobne v oddychovej zóne. Prestavbou autobusovej stanice vznikne moderný priestor 21. storočia s digitálnym informačným systémom, novým osvetlením i kamerovým systémom. 

Nová žiarska autobusová stanica bude mať aj oddychovú zónu, kde bude dlažba, zelené plochy s trvalkovými záhonmi, lavičkami, smetnými košmi a stojanmi na bicykle. V betónových kvetináčoch budú rásť dekoratívne trávy, trvalky a cibuľoviny. Cestujúci sa na novej stanici budú môcť v prípade nepriaznivého počasia skryť v zastávkach. Ďalšou výhodou priestoru bude, že bude bezbariérový.

Práce chcú stihnúť za 6 mesiacov

Zhotoviteľom rekonštrukcie žiarskej autobusovej stanice je spoločnosť COLAS Slovakia a.s. V meste už firma realizovala pre Slovenskú správu ciest rozsiahlu rekonštrukciu hlavného ťahu, takmer 6 km dlhého úseku Ul. SNP. Do prác sa chcú pustiť hneď ako to bude možné. Rekonštrukcia bude prebiehať v dvoch etapách, aktuálnu časť stanice, na ktorej sa bude pracovať, vždy ohradia a bude jasne definované, kde je stavenisko. Začať by mali v zadnej časti stanice pri betónovom múre. Potvrdzuje Matej Matyšek, vedúci strediska Banská Bystrica spoločnosti Colas: „Stavba bude rozdelená na dve etapy, každú by sme mali stihnúť urobiť za tri mesiace, to znamená, že za šesť mesiacov by sme mali mať celú rekonštrukciu hotovú a mali by sme ju odovzdať do užívania. Keď skončíme prvú etapu, teda jednu časť stanice, tú plánujeme odovzdať do predčasného užívania, aby ju mohla verejnosť využívať.“ Všetky práce by chceli stihnúť zrealizovať najneskôr do novembra 2026.

(mdeb)
Foto: Marína Debnárová