Športový komentátor Ľuboš Hlavena: Som rád, že na Slovensku vyrástol ďalší futbalový štadión

Počas otvorenia futbalového štadióna sa proti sebe v exhibičnom zápase postavia Internacionáli Slovenskej republiky a bývalí hráči žiarskeho futbalového klubu. Podujatie odmoderuje športový komentátor verejnoprávnej RTVS Ľuboš Hlavena. Pri tejto príležitosti sme obľúbeného redaktora oslovili a urobili s ním exkluzívny rozhovor.

Aký je váš vzťah k športu, obzvlášť k futbalu?

Šport treba milovať, je to najväčší sociálny fenomén. Odmalička ma zaujíma a hoci sa mi nikdy nepodarilo v ňom presadiť sa, o čom som, samozrejme, sníval, vychutnávam si ho teraz v pozícii športového novinára. Futbal má u mňa výnimočné miesto, venujem sa mu najintenzívnejšie a skúsenosti zbieram aj aktívne ako člen Old Boys Pezinok.

Kedy ste začali s moderovaním vo verejnoprávnej RTVS?

V športovej redakcii, vtedy ešte STV, som začal zbierať prvé skúsenosti v roku 2002. Cesta k prvému moderovaniu a komentovaniu bola dlhá, ale po 5 rokoch som sa dočkal. Najskôr to boli len rozhovory naživo počas hokejových a futbalových prenosov z našej ligy, neskôr aj klasické moderovanie štúdií a GBS.

Aké športové podujatia dnes najčastejšie moderujete a ktoré z nich najradšej?

Moderujem všetky najdôležitejšie futbalové prenosy, či už sú to zápasy našej reprezentácie, alebo súboje v Lige majstrov. Každý rok sa objavujem na obrazovke aj počas MS v ľadovom hokeji. Najradšej mám, samozrejme, zápasy slovenskej reprezentácie, vtedy je to vždy emotívnejšie. Ak sa vyhrá, nastane eufória, ak nie, atmosféra je horšia, ale profesionalitu si treba udržať.

Ako by ste hodnotil slovenský futbal v súčasnosti?

Máme unikátnu generáciu hráčov, ktorá zažila už MS aj ME a opäť môže postúpiť na najdôležitejší turnaj na svete. To svedčí o sile nášho reprezentačného futbalu, ktorý je úspešný aj na úrovni U21. Škoda, že ligový futbal je vo veľkom kontraste s tým a naše kluby sa nedokážu výraznejšie presadiť v európskych pohárových súťažiach.

Ktorí z futbalistov sú, podľa vás, najväčšie slovenské osobnosti?

Hviezda číslo 1 je Marek Hamšík. Som rád, že ľudia už zabudli na to, ako mu vyčítali, že v Neapole odvádza úplne iné služby ako v národnom tíme. Dnes si reprezentáciu bez Mareka nevieme predstaviť. Má skvostnú pravačku aj ľavačku, obrovský prehľad v hre, vždy hrá naplno a je plný emócií. Pripomína mi Ľubomíra Moravčíka, ktorého fanúšikovia takisto milovali. Zo staršej generácie sa vyberá veľmi ťažko, pretože sú to desiatky skvelých hráčov, ktorí tu zanechali výraznú stopu. Rád sa však v archíve pozerám na góly Jozefa Adamca, Ladislava Petráša či Petra Dubovského, a zároveň rešpektujem to, aký mali v obrane poriadok Ján Popluhár alebo Anton Ondruš. No a keď prídu na rad historky, tak v tom je špecialista Karol Dobiaš.

V minulosti sa Československu na futbalovej scéne darilo. Myslíte si, že súčasný futbal má rovnako kvalitných hráčov?

Ťažko sa to porovnáva, pretože futbal sa za pár desaťročí výrazne posunul dopredu. Naši hráči pôsobia v silných európskych kluboch, zatiaľ čo v minulosti sa o úspechy národného tímu starali futbalisti z Československej ligy. Neviem si veľmi predstaviť, že by bolo v silách súčasného Slovenska dostať sa do finále MS alebo vyhrať ME, čo sa bývalej generácii podarilo. Dnes sa musíme tešiť z toho, že sa vieme pobiť o postup na veľké podujatia, lebo práve tam môžeme všetkým ukázať, že pod Tatrami stále rastú futbalové hviezdy.

Menšie kluby sa vo väčšine prípadov boria s nedostatkom finančných prostriedkov. Čo podľa vás ešte slovenskému futbalu chýba?

Z financovania futbalu pomaly mizne podpora miest, v minulosti sa o chod klubov starali veľké fabriky, ktoré futbalistov aj zamestnávali. Dnes počúvame o nevyplatených mzdách, o prázdnych štadiónoch a slabej mládežníckej základni. Kluby nemajú peniaze a nemôžu zaplatiť trénerov, ktorí sa vychádzajúcich talentom venujú skôr dobrovoľne. Dovolím si povedať, že momentálne je pre mladého futbalistu, ktorého si všimne skaut z niektorého európskeho klubu, lepšie odísť zo Slovenska a rozvíjať svoj talent inde. Ak sa to podarí zmeniť a naše kluby mu budú vedieť dať rovnakú šancu stať sa hviezdou, bude to víťazstvo pre slovenský futbal.

Žiarsky futbal má momentálne niekoľko mládežníckych klubov. V čom podľa vás spočíva práca s mládežou?

Treba nájsť ľudí, ktorí sú ochotní s ňou pracovať, treba im ukázať, že sú pre klub rovnako dôležití ako tréneri seniorského tímu a musia sa vedieť vzdelávať. Aj mládežnícky tréner musí vidieť, ako sa deťom venujú vo veľkokluboch, ako vyzerá ich životospráva a ako má prebiehať regenerácia.

Už v sobotu sa predstavíte v Žiari nad Hronom ako moderátor slávnostného otvorenia futbalového štadióna. Ako ste prijali toto pozvanie?

Hlavne sa na túto akciu teším. Som rád, že na Slovensku vyrástol ďalší štadión, na ktorý budú miestni obyvatelia právom hrdí. Že tu nájdu komfort a potešia sa z výsledkov svojho mužstva. V Žiari sa predstavia ozajstné legendy a som rád, že ich po dlhšom čase uvidím. Som zvedavý, či je Laco Pecko stále rýchlejší ako elektrický prúd a či Laco Petráš stále vie predriblovať s loptou až na vedľajšie ihrisko.

Foto: www.pluska.sk