V Žiari nad Hronom sa uskutočnil 12.ročník MSR v stromolezení

Majstrovstvá Slovenskej republiky v stromolezení sa v Mestskom parku Štefana Moysesa uskutočnili prvýkrát. Tých, ktorí sa prišli pozrieť, zrejme na druhý deň bolel krk, keďže väčšinu času sa okoloidúci pozerali nahor do korún stromov, kde svoje umenie predvádzali stromolezci nielen zo Slovenska, ale aj okolitých krajín. Arboristi sa museli vedieť vyšplhať až do výšky viac ako 20 metrov a zvládnuť tam viaceré úkony. Podujatie sa konalo posledný júnový víkend a prilákalo množstvo záujemcov. 

Hlavné disciplíny

Stromolezenie je športovo-pracovná oblasť, kde sa pri práci na strome používa špeciálna lanová technika prebratá z horolezectva. Stromolezec sa pomocou lanovej techniky istí v korune stromu a bezpečne v nej pracuje - ošetruje strom alebo strom rúbe. Stromolezec musí ovládať techniku správneho rezu stromov a mať znalosti v oblasti fyziológie drevín, poznať stromy, ich škodcov a vedieť aj to, ako stromy chrániť. Pri tejto práci potrebuje človek ovládať rôzne zručnosti a práve majstrovstvá sú skvelou príležitosťou predviesť svoju šikovnosť a um v krásnom povolaní. Predsedníčka OZ Stromolezci a organizátorka podujatia Linda Horná: „Súťaží sa v piatich disciplínach, ide o inštaláciu lana do koruny, prácu v korune, záchranu zraneného, výstup po vetvách a výstup po lane. Je to 12.ročník podujatia, máme tu 32 pretekárov z rôznych krajín, ako je Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. Každý rok sa snažíme vylepšovať kvalitu pretekov a jednotlivých disciplín, musíme sledovať medzinárodné pravidlá, pretože víťazi budú nominovaní na európske a svetové majstrovstvá, máme tu aj pretekárov, ktorí chodia na tieto preteky. Park Štefana Moysesa sme si vybrali, pretože má krásnu komornú atmosféru, sú tu veľmi pekné stromy a mesto nám vyšlo v ústrety.“

O jednotlivých súťažiach

Inštalácia lana do koruny- v strome sú určené rázsochy s rôznym počtom bodov podľa obtiažnosti. Pretekár sa musí v časovom limite 6 minút trafiť hádzacím lankom so závažím do rázsochy a zaviesť do stromu výstupové lano, pričom musí dodržať všetky bezpečnostné pravidlá. Maximálny počet zavedených lán je 3.

Práca v koruna- v strome sú umiestnené 4 stanovištia, ku ktorým musí pretekár doliezť a splniť požadovanú úlohu (simulovaný rez pílkou, dlhou pílkou, hod konára na zem, chôdza po tenkej vetve, záverečný doskok), v časovom limite 6 minút. Čas sa začína počítať od gongu v korune stromu, až po zlezenie na zem. Hodnotí sa tiež bezpečnosť, plynulosť a efektivita.

Záchrana zraneného - cieľom je dostať zraneného pracovníka (figurína Mišo), z koruny stromu bezpečne na zem. Čas sa počíta od vstupu pretekára do ohraničeného priestoru, až po bezpečné uloženie zraneného na zem. Hodnotí sa vzájomná komunikácia, bezpečnosť, plynulosť a efektivita. Pretekár si môže zvoliť ľubovoľný spôsob prevedenia záchrany.

Výstup po vetvách - cieľom je v čo najkratšom čase vyliezť po konároch do výšky 15m (úder do zvonca). Body sú prideľované, pokiaľ dodrží všetky bezpečnostné pravidlá.

Výstup po lane- cieľom je v čo najkratšom čase vyšplhať sa po lane do výšky 15m (úder do zvonca). Pretekár si môže zvoliť spôsob výstupu (šplh, výstup pomocou blokantov), body sú mu prideľované, pokiaľ dosiahne čas kratší ako 30 sekúnd a ak dodrží všetky bezpečnostné pravidlá.

Medzinárodná účasť súťažiacich

My sme sa pristavili pri majestátnom dube, kde sa za vzájomného povzbudzovania súťažiaci prekonávali v zdolávaní nastavených úloh. Museli sa rýchlo vyšplhať na strom, skákať po jednotlivých vetvách a dopadnúť na presne stanovené miesto. Okrem toho museli splniť niekoľko úloh. David Sedlák z Českej republiky to zvládol bravúrne, bolo vidno, že sa v tomto prostredí pohybuje niekoľko rokov, vyzeral doslova ako panter. „Čas som mal dobrý, s výsledkom som spokojný. Bolo tam pár drobností, ktoré mohli byť lepšie, ale celkovo to hodnotím fajn. Ja súťažím od roku 2016, takže už 10 rokov. Robíme to pre radosť, je to tu zábavné. Je to tiež stretnutie stromolezcov, cez týždeň pracujeme a cez víkend pretekáme,“ hovorí David s tým, že keby ho to nebavilo, tak to nerobí. „Človek môže byť v prírode, je to fyzicky náročné, ale musíte mať aj vedomosti, je to všestranný odbor. Komunita je veľká a rozširuje sa, je tu veľa mladých lezcov. Ak chce človek držať krok so svetovou špičkou, musí trénovať aj vo voľnom čase, ja sa tomu venujem niekoľko rokov.“ David nám ešte prezradil, že táto konkrétna disciplína je práca v korune a simuluje každodennú prácu arboristov, postupne od hora sa tam nachádza 5 stanovíšť, je tam 5 zvoncov, ktoré človek musí splniť čo najrýchlejšie a najbezpečnejšie sa dostať na zem.

Medzi súťažiacimi bola aj jediná žena- Poľka Patrycja Skoczypiec. Útla, veselá a na prvý pohľad aj silná. „Prišla som z Poľska, o týždeň máme súťaž v Poľsku, tu som sa prišla rozcvičiť. Som sama, nemám sa s kým porovnávať, ale môžem sa porovnať sama so sebou, aby som bola lepšia, ako som bola predtým. Môžem sa pozerať na chlapov, ako lezú, inšpirovať sa, trénovať.“ Na otázku, čo hovorí na to, že súťaží s mužmi, odpovedá: „Áno, musím byť silná, ale zase som ľahšia ako muži, takže nelámem napríklad konáre. Všetko má plusy i mínusy.“

Spolupráca s mestom

Arboristi sa starajú o stromy v mestskom, zastavanom prostredí mimo lesa, čiže sa starajú o verejnú zeleň, spolupracujú so samosprávami, ošetrujú zeleň vo verejnom priestore, ošetrujú stromy v parkoch, ale aj súkromnú zeleň. Stromolezcom vyšlo v ústrety aj naše mesto, potvrdzuje vedúca odboru životného prostredia a územného plánovania Ivana Martincová: „Mesto Žiar nad Hronom dlhodobo spolupracuje s odborníkmi na ošetrovanie stromov, arboristami, ktorých máme lokálne dostupných. Keď prišla ponuka zorganizovať majstrovstvá, neváhali sme, je to zaujímavé podujatie, ktoré do parku prilákalo aj množstvo návštevníkov. OZ Stromolezci sme poskytli súčinnosť a spoluprácu, zabezpečili sme sociálne zariadenia - toalety, šatne a sprchy vo futbalovom štadióne, zabezpečená je aj pitná voda či zber a nakladanie s odpadmi, ktoré vzniknú. Mesto tak získava nielen pozitívnu propagáciu a nové športové podujatie, ale aj ošetrenie starých vzácnych stromov a výsadbu drevín v parku. Smerom k minizoo sa bude dopĺňať lipová alej o dve nové lipy.“

Preteky pod drobnohľadom

Na preteky dozerali za organizátorov viacerí skúsení stromolezci. Arborista Mateusz Bienek pozná stromy v parku veľmi dobre, keďže ich aj sám ošetruje: „Staráme sa tu o stromy, zabezpečujeme ich prevádzkovú bezpečnosť, snažíme sa, aby ten priestor bol bezpečný a aby to si to všetci užili. Momentálne kontrolujem lezcov pri vstupe na pracovné lezenie, čiže  bezpečnosť lezeckých systémov. Ak stromolezec vykonáva lezecký výkon, môže dostať aj napomenutie nebezpečného lezenia, a to v tom prípade, ak spraví nebezpečný pohyb, tu sa aj skáče, niektorí elegantne preskočia z jedného konára na druhý, ale niekedy to niekomu nevydá, vykoná nebezpečné lezenie, prichádza napomenutie až diskvalifikácia, tá môže byť aj pri páde predmetu- napr. ručnej pílky, to je neprípustné. Musíme hlásiť- pozor, režem konár. Tak, ako to je aj v realite.“ Zhodnotil, že je to o to namáhavejšie, že je extrémne teplo: „Pracovné lezenie je kráľovská disciplína, ukáže sa všetko, čo nadobúdame praxou ako arboristi, ako si dokážeme poradiť s problémami v korunách stromov, aj záchrana je dôležitá disciplína. Ak sa niečo stane kolegovi, toho času je málo, buď môže byť v korune stromu hmyz alebo sa môžu zlomiť konáre, kadečo sa môže stať. Nie je to štandardná práca. V teréne musíme byť dvaja lezci a spoliehať sa na seba,“ zdôraznil Mateusz. 

Stromolezenie ako životný štýl

Pri pohľade na ľudí, ktorí sa zišli v žiarskom parku, nám bolo hneď jasné, že tu ide aj o životný štýl a neustálu prácu na sebe. „Arboristika je komplexná disciplína, musíme mať znalosti z dendrológie, biomechaniky, fytopatológie, z rôznych disciplín, je to komplexná disciplína, treba sa neustále vzdelávať. Najlepšiu prax človek získa prácou, fungujú arboristické firmy, robia sa rôzne stromolezecké kurzy, kde sa človek naučí bezpečné techniky lezenia po strome, ale nie je to len o tom lezení, treba vedieť, čo v tom strome ideme rezať, ako to ideme rezať, kedy. Inštalujeme do stromov aj väzby, aby boli stromy bezpečnejšie, sadíme stromy, aj o tom je naša práca,“ vymenovala Linda Horná. 

V nedeľu sa v parku predstavili masters, to znamená tí najlepší zo základných kôl, pretekári tam ukázali celý súbor zručností, pohyb v korune, pristátie, odinštalovanie všetkých vecí, pripravený bol aj program pre deti, tvorivé dielničky a takisto výstup pre deti a dospelých po konároch.

(mdeb)

Foto: Peter Vörös