Aprílové rokovanie mestského zastupiteľstva malo rýchly priebeh. Poslanci sa zaoberali viacerými zhrňujúcimi správami

Celkovo osem bodov bolo na programe vo štvrtok 23. apríla 2026, kedy sa v MsKC zišli žiarski mestskí poslanci. Mestské zastupiteľstvo bolo uznášaniaschopné, na začiatku sa registrovalo 14 poslancov, neskôr sa k nim pridal ďalší poslanec a o programe a jednotlivých bodoch tak hlasovalo a rozhodovalo 15 volených zástupcov mesta. Medzi tradične najrozsiahlejšie materiály patrili majetko-právne vzťahy. Rokovanie bolo vecné a nič nenarušilo jeho priebeh.

Záverečný účet mesta za uplynulý rok

Záverečný účet mesta Žiar nad Hronom za rok 2025 potvrdzuje, že mesto hospodárilo stabilne a skončilo s prebytkom viac ako 493 tisíc eur. Dokument bol spracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. „Dôležité je, že sme zvládli financovať všetky samosprávne funkcie a zároveň sme skončili v prebytku. Tieto peniaze pôjdu do rezervného fondu mesta a fondu rozvoja bývania,“ uviedol vedúci odboru ekonomiky a financovania Martin Sebechlebský. Doplnil, že úverové zaťaženie mesta je na úrovni 8,35 percenta, čo znamená nízke zadlženie.

Mesto zároveň výrazne investovalo. Do rozvoja išlo 3,4 milióna eur, čo je pri necelých 17-tisíc obyvateľoch výrazná suma. Medzi najväčšie projekty patrila rekonštrukcia renesančno-barokového kaštieľa financovaná aj z Plánu obnovy SR, vodozádržné opatrenia na školách či rozšírenie parkoviska na Hviezdoslavovej ulici. Celkovo mesto realizovalo viac ako dvadsať investičných akcií.

Mestskí poslanci záverečný účet za rok 2025 schválili bez výhrad. Dokument obsahuje prehľad o hospodárení, stave financií aj zadlžení mesta vrátane mimorozpočtových fondov.

Z celkových výdavkov približne 26 miliónov eur smerovala najväčšia časť do školstva, konkrétne išlo o 11,37 milióna eur. Nasledovali výdavky na správu mesta a majetku, životné prostredie, infraštruktúru, sociálnu oblasť, kultúru a šport.

V rozpočte na rok 2026 sa počíta so zapojením prostriedkov z rezervného fondu a fondu rozvoja bývania, aby mesto dokázalo pokryť plánované investície. „Do fondov smeruje 493 tisíc eur, ktoré môžu byť následne použité podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva. Spolu so zostatkami fondov pôjde o viac ako 700-tisíc eur,“ dodal Sebechlebský.

Mesto má rozbehnuté viaceré projekty, s ktorými je spojená aj potreba spolufinancovania. V prípade výpadku kapitálových príjmov vedia byť na to využité prostriedky z rezervného fondu a fondu rozvoja bývania.

Správa o činnosti MsP za rok 2025

Svoju správu o činnosti predstavil aj náčelník mestskej polície. Mestská polícia (MsP) v Žiari nad Hronom aj v roku 2025 zabezpečovala základné úlohy vymedzené zákonom o obecnej polícii. Prioritou bolo zabezpečovanie verejného poriadku, ochrana obyvateľov a iných osôb pred ohrozením ich života a zdravia a ochrana verejného a súkromného majetku. „Podstata práce mestských policajtov ako policajtov prvého kontaktu spočíva v každodennom stretávaní sa s občanmi, ktorí sa často nachádzajú v zložitých a často krízových situáciách alebo situáciách, ktoré sami vyvolali svojim protiprávnym konaním. Mestskí policajti sú pri takýchto prípadoch oprávnení používať aj riešenia represívneho charakteru, ktoré však vychádzajú z platného legislatívneho rámca. Práve pri hraničných a konfliktných situáciách si musia zachovať vysoký štandard profesionálneho prístupu a proaktívnej komunikácie, umožňujúcej dosiahnuť na jednej strane uspokojenie verejného záujmu, na druhej strane určité pochopenie zo strany občana a uvedomenie si niesť zodpovednosť za svoje konanie,“ konštatuje vo svojej správe náčelník žiarskej mestskej polície Róbert Šiška. 

Vo svojej správe tiež Róbert Šiška upozornil na sociálno-demografický jav, ktorý podľa neho badať v posledných rokoch: „Ide o citeľný nárast počtu neprispôsobivých obyvateľov, ktorí nemajú trvalý pobyt v našom meste a prišli z iných obcí a regiónov. Často ide o celé rodiny s deťmi žijúce na hranici chudoby. MsP musí čeliť novým bezpečnostným hrozbám z toho vyplývajúcich a reagovať na to zvyšovaním síl a prostriedkov na eliminovanie kriminálneho a asociálneho správania sa.“ Situáciu vníma podobne aj primátor Peter Antal: „Čo sa týka tohto problému, vnímam ho veľmi vážne, dokonca si myslím, že je to najväčší problém nášho mesta. Organizované sťahovanie v robotníckych ubytovniach slúži ako nástroj úžery. Budem podávať trestné oznámenia a podnety, nech sa tým zaoberá aj štátna polícia. Nie je možné takto zneužívať chudobných ľudí.“

K správe o činnosti MsP sa vyjadrili aj viaceré mestské poslankyne. Monika Balážová sa opýtala na to, či sa mestskí policajti zaoberajú aj návykovými látkami, konkrétne toluénom, keďže je známe, že fetujú aj malé deti. Náčelník MsP Róber Šiška odpovedal, že to priamo dokázať nevedia, keďže je na to potrebné lekárske vyšetrenie. Policajný zbor však disponuje kufríkmi na diagnostiku rôznych návykových látok, budú sa zameriavať aj na užívanie marihuany ako najľahšie dostupnej drogy, v spolupráci so štátnou políciou aj na tvrdšie drogy.

Poslankyňa Gabriela Hajdoniová sa v rámci rokovania mestského zastupiteľstva opýtala na to, ako často chodia mestskí policajti na obchôdzky. Podľa Róberta Šišku je už mestská polícia personálne posilnená tak, že v teréne má niektoré dni nasadené aj dve hliadky, pohybujú sa v širšom centre mesta, zameriavajú sa aj na medziblokové priestory. Dvaja kolegovia sú na kurze odbornej spôsobilosti, v júni by mali posilniť rady žiarskej mestskej polície.

Poslankyňa Stella Víťazková sa opýtala na hluk, ktorý robí mládež, združená v skupinkách na ihriskách. Príkladom je oddychová zóna na Hviezdoške, kde sa zabávajú početné skupinky mladých ľudí. Náčelník MsP poznamenal, že často suplujú výchovu rodičov, vulgárne nadávky sa snažia eliminovať, ako aj púšťanie hlasnej hudby, fajčenie a alkohol, ktorého požívanie na verejnosti zakazuje aj VZN (výnimka platí pre terasy reštauračných zariadení a kultúrne podujatia). Na ihriská tiež dozerajú aj členovia Miestnej občianskej a preventívnej služby, aby eliminovali hrubé správanie.

Terénna sociálna práca a Komunitné centrum

Mestskí poslanci si vypočuli aj podrobnú súhrnnú správu o činnosti Terénnej sociálnej práce a Komunitného centra v Žiari nad Hronom. K základným kompetenciám mesta totiž patrí aj 

zabezpečovanie a poskytovanie sociálnych služieb. Radnica poskytuje už 15 rokov projekty rôzneho typu, ktoré sú zamerané na zvýšenie dostupnosti a zlepšenie prístupu všetkých občanov mesta k poskytovaným sociálnym službám, zvýšenie kvality výkonu sociálnej práce a jej podporných aktivít terénnou i ambulantnou formou. 

„Pred niekoľkými rokmi sme využili možnosť zapojiť sa do európskych fondov, ktoré nám ponúkajú podporu na pokrytie určitých pracovných pozícií, a to troch pozícií v Komunitnom centre (KC) a štyroch pracovných pozícií v Terénnej sociálnej práci (TSP). Do posledného národného projektu s názvom Spolu pre komunity sme sa zapojili v roku 2023 s víziou, že ak budeme podporení, otvoríme tieto pracovné pozície, čo sa aj stalo. Išlo o podaktivity KC a TSP. V praxi to znamená, že tieto pracoviská mohli ďalej pokračovať. Uzatvorením zmluvy do roku 2029 budeme mať tieto pozície obsadené a tieto podporné služby môžu na území mesta ďalej fungovať,“ povedala Monika Minárová, vedúca odboru starostlivosti o obyvateľa. 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rámci národného projektu poskytuje mestu ako subjektu zapojenému do tohto projektu finančné prostriedky na výkon zamestnancov a ostatné výdavky súvisiace s ich činnosťou. Za rok 2024 a 2025 boli mzdové výdavky na strane Komunitného centra podporené sumou 134 tisíc eur, znamená to, že tieto náklady nemusí znášať mesto. Za Terénnu sociálnu prácu ide o sumu necelých 210 tisíc eur, keďže tam ide o štyri pracovné pozície. 

Terénna sociálna pracovníčka Adriana Šarköziová: „Cieľom súhrnnej správy bolo predstaviť našu činnosť, aby poslanci a poslankyne vedeli, o čom je naša práca a s kým pracujeme. Za rok 2025 sme napríklad poskytli viac ako 300 intervencií v oblasti bývania, ktoré viedli k zvýšeniu štandardu bývania, k udržaniu vyhovujúceho štandardu bývania či k skvalitneniu bývania. Poskytli sme tiež základné finančné poradenstvo, aby nedochádzalo k extrémnemu zadlženiu, naša pomoc spočívala aj v asistencii pri písaní žiadosti o prijatie do zamestnania, čo smerovalo k zvýšeniu šance uplatniť sa na trhu práce. Terénni sociálni pracovníci spolupracujú aj so školami a snažia sa motivovať k vzdelávaniu, asistujeme pri prevenčných aktivitách súvisiacich s drobnou kriminalitou, pri riešení vzťahov či výdaji šatstva z charity a podobne. V roku 2025 sme tiež pracovali aj s ľuďmi bez domova, ktorým sme poskytli teplú polievku a čaj,“ vymenúva zlomok z aktivít, ktoré sú súčasťou ich práce.

Za tie roky je tam vybudovaná aj dôvera. „Je to rôznorodé, pracujeme s deťmi, dospelými aj seniormi. Najdôležitejšie je začleniť vyčlenených ľudí do spoločnosti, v rámci našej činnosti sa ich snažíme viesť k tomu, aby boli samostatní a snažíme sa im pomôcť, aby to mali ľahšie. Náš projekt je zameraný hlavne na marginalizovanú rómsku komunitu, pracujeme s deťmi, ale aj mladými mamičkami. Máme to rozdelené. Máme aktivity zamerané na prevenciu, pracujeme aj s dospelými, zameriavame sa na hygienu, s deťmi počas leta chodíme aj na výlety, aby mali zážitky,“ prezradila odborná manažérka Komunitného centra Sára Kaszášová.

Ťažkú a záslužnú prácu terénnych sociálnych pracovníkov aj Komunitného centra ocenili viacerí poslanci, medzi nimi aj Rastislav Uhrovič: „Je nevyhnutné, aby sa aj deti mali kde stretávať. Ja som sa bol s vami pozrieť na Kortíne, ocenil by som aktivitu, ktorá by bola v prospech celej spoločnosti.“ Držíme vám palce, zaslúžite si naše uznanie a podporu - odznelo z úst viacerých poslankýň aj zo strany vedenia mesta. 

(mdeb)
Foto: Peter Vörös