Hroby významných osobností mesta

Prinášame vám zoznam hrobových miest významných osobností mesta, ktoré sú pochované na cintoríne v Žiari nad Hronom. Pripomíname si tak ľudí, ktorí svojím životom, prácou a pôsobením zanechali výraznú stopu v histórii nášho mesta.

Michal Chrástek

* 1825, Nové Mesto nad Váhom
† 1900, Svätý Kríž nad Hronom

Literárny historik, kňaz, zberateľ ľudovej slovesnosti, publicista, spisovateľ a organizátor slovenského kultúrneho života. Študoval na gymnáziách v Trnave, Ostrihome a Egri, teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni na Pázmaneu. Od roku 1851 pôsobil ako protokolista biskupstva a prefekt seminára, neskôr ako profesor cirkevných dejín v seminári v Banskej Bystrici. V rokoch 1863 – 1869 bol prvým tajomníkom Matice slovenskej a od roku 1868 farárom vo Svätom Kríži nad Hronom.

Spolupracoval s Michalom Rešetkom na Dejinách reči a literatúry slovenskej. V roku 1861 bol členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. s Memorandom národa slovenského. Vydal Veniec národných piesní slovenských (1862), spolu s Emilom Černým zostavil Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1870) a vydal Dejiny reči a literatúry slovenskej na Slovensku (1872). Pôsobil aj ako redaktor a prispievateľ do viacerých periodík, bol členom slovenskej muzeálnej spoločnosti a Spolku sv. Vojtecha. Vo Svätom Kríži nad Hronom pôsobil 32 rokov.

Jeho knižnica obsahovala približne 4 800 zväzkov. V roku 1998 po ňom pomenovali mestskú knižnicu v Žiari nad Hronom aj jednu z mestských ulíc.

Číslo hrobového miesta: 5/162

Ján Ďateľ

* 24. októbra 1847, Liptovský Michal, okr. Ružomberok
† 6. septembra 1928, Žiar nad Hronom

Slovenský kňaz a básnik. Strednú školu absolvoval v Levoči a teológiu v Banskej Bystrici v rokoch 1868 – 1872. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán vo Veľkom Poli a Dobrej Nive, neskôr ako farár v Hornej Mičinej, Janovej Lehote, Jastrabej a od roku 1907 vo Zvolenskej Slatine. V Jastrabej sa stal dekanom dištriktu. V roku 1924 mu bol udelený titul pápežského komorníka a v roku 1928 odišiel do dôchodku.

Patril k národne orientovaným kňazom a publikoval v dobových náboženských a literárnych časopisoch. Jeho básne inšpirované vlastenectvom a vierou vyšli v zbierke Boh a národ (Trnava, 1928). Po 55 rokoch pastoračnej činnosti sa rozhodol zvyšok života prežiť vo Svätom Kríži nad Hronom.

Literárnej tvorbe sa venoval už od mladosti, hoci pre pastoračné povinnosti písal len príležitostne. Okrem náboženských a vlasteneckých básní tvoril príležitostné a humoristické verše. Vo svojich textoch oslavoval Pannu Máriu, Cyrila a Metoda i rodný Liptov, ku ktorému si uchoval vzťah. Medzi jeho básne s biblickými námetmi patria Samaritánka, Farizej a mýtnik či Boháč a Lazár. Napísal cestopis z púte do Lúrd a upravil cirkevný spevník.

Číslo hrobového miesta: 5/161

Zoltán Halko

* 19. augusta 1873, Oravský Podzámok, okr. Dolný Kubín
† 26. apríla 1933, Žiar nad Hronom

Rímskokatolícky kňaz, cirkevný hodnostár, publicista a národovec so silným sociálnym cítením. Narodil sa v Oravskom Podzámku, teológiu vyštudoval v Banskej Bystrici a v roku 1895 prijal kňazskú vysviacku. Spočiatku pracoval na biskupskom úrade ako aktuár a ceremoniár. V roku 1899 sa podieľal na obnovení samostatnej katolíckej farnosti vo Vrútkach, kde sa v roku 1900 stal farárom a neskôr školským dekanom. Od roku 1903 pôsobil v Lovči, od roku 1913 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom). V roku 1921 sa stal tekovským archidiakonom a riaditeľom biskupskej kancelárie, v roku 1927 pápežským prelátom. Zastával funkcie generálneho vikára, kanonika a prodirektora bohoslovia.

Počas prvej svetovej vojny finančne pomáhal matkám s deťmi, ktorých otcovia bojovali na fronte. V národnom hnutí udržiaval kontakty s Karolom Antonom Medveckým, ktorý ho vyzýval na podporu Slovenskej národnej rady. V roku 1919 spolu s farárom Jánom Longauerom usporiadal spomienku na 50. výročie smrti Štefana Moysesa, čím pomohol založiť miestnu moysesovskú tradíciu. Venoval sa náboženskej publicistike aj pod pseudonymom a pomáhal mladším kňazom. Zomrel v roku 1933 vo Svätom Kríži nad Hronom.

Číslo hrobového miesta: 5/160

Anton Štefánek

* 1877, Veľké Leváre
† 1964, Žiar nad Hronom

Slovenský sociológ, publicista, vysokoškolský pedagóg a politik, považovaný za jedného zo zakladateľov slovenskej sociológie. Gymnázium absolvoval vo Viedni, kde na univerzite študoval históriu a zemepis; vysokoškolské vzdelanie dokončil na Univerzite Komenského v Bratislave. Pred prvou svetovou vojnou sa zapojil do hlasistického hnutia, spolupracoval s Pavlom Blahom a Vavrom Šrobárom a v publicistike presadzoval česko-slovenskú spoluprácu. Redigoval Slovenský obzor, Ľudové noviny a Slovenský denník. V časopisoch rozoberal otázky školstva, národnej identity a postavenia slovenského vidieka.

Po vzniku Československa sa podieľal na organizovaní školstva na Slovensku. Ako politik agrárnej strany pôsobil v Národnom zhromaždení, od roku 1935 aj ako senátor, a roku 1929 zastával funkciu ministra školstva a národnej osvety. Od roku 1937 prednášal aplikovanú sociológiu na Univerzite Komenského, v rokoch 1945 – 1946 bol jej rektorom. Vo vedeckej práci skúmal najmä slovenskú spoločnosť, vidiek, národnostné vzťahy a procesy spoločenských zmien. Jeho najvýznamnejším dielom sú Základy sociografie Slovenska (1944). Svojimi prácami prispel k rozvoju empirického výskumu spoločnosti a k výchove prvej generácie slovenských sociológov. Po roku 1948 bol vytlačený z akademického života a v roku 1949 odišiel do dôchodku.

Číslo hrobového miesta: 5/303

Ing. Jozef Minka

* 30. októbra 1930, Argenteuill, Francúzsko
† 11. júla 1999, pri obci Stará Kremnička

Ekonóm, miestny historik a aktívny účastník spoločenského života v Žiari nad Hronom. Narodil sa vo Francúzsku, kde jeho rodičia pracovali a kde navštevoval aj základnú školu. Po návrate rodiny do Svätého Kríža absolvoval Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po vojenskej službe nastúpil v roku 1954 ako plánovač do ZSNP v Žiari nad Hronom. Popri zamestnaní študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, kde v roku 1958 získal titul inžinier. V ZSNP pracoval ako ekonomický inžinier až do odchodu do dôchodku v roku 1992.

Bol členom Vedeckotechnickej spoločnosti a Numizmatickej spoločnosti a spoluzakladateľom Miestneho odboru Matice slovenskej. Výrazne sa angažoval pri obnove svätokrížskeho kostola, biskupskej krypty, v ktorej odpočíva aj biskup Štefan Moyses, hrobu Michala Chrásteka a kaplnky na Skalke. Venoval sa dejinám Svätého Kríža a okolia, publikoval v Katolíckych novinách, regionálnej tlači a časopise Hlasy z Kríža. Bol aj poslancom mestského zastupiteľstva a autorom publikácie Významné osobnosti Žiaru nad Hronom a okolia. Zahynul pri automobilovej nehode a je pochovaný na žiarskom cintoríne.

Číslo hrobového miesta: 5/152

Ing. František Štulák

* 30. augusta 1922, Ružomberok
† 27. novembra 1992, Žiar nad Hronom

Slovenský ekonóm, hospodársky pracovník a výrazná osobnosť povojnového priemyselného rozvoja Žiaru nad Hronom. Vysokoškolské vzdelanie získal v Prahe. Svoju profesijnú dráhu spojil so Závodom Slovenského národného povstania (ZSNP), významným československým výrobcom hliníka.

V polovici 50. rokov pôsobil ako vedúci plánovacieho oddelenia. Zároveň sa stal členom rady Miestneho národného výboru a predsedom komisie pre výstavbu. Dňa 28. júna 1969 prevzal vedenie ZSNP po Štefanovi Šubeníkovi. Riaditeľom podniku zostal takmer dve desaťročia, až do začiatku roka 1989.

Počas jeho pôsobenia závod rozširoval sortiment výrobkov z hliníka, rozvíjal výskum a pripravoval modernizáciu výroby. V roku 1978 získal spolu s Michalom Babinským a Jurajom Grexom Štátnu cenu Klementa Gottwalda za výskum, vývoj a zavedenie prvej priemyselnej výroby čistého gália v Československu. Súčasne musel podnik čeliť závažným problémom so znečisťovaním životného prostredia, ktoré sprevádzali vtedajšie hutníctvo. V roku 1985 sa rozhodlo o zásadnej modernizácii hlinikárne. Podnik zamestnával tisíce ľudí a výrazne ovplyvňoval hospodársky život celého regiónu. Štulákova pracovná dráha bola úzko spätá s premenou Žiaru nad Hronom na priemyselné centrum.

Číslo hrobového miesta: U4/3

Ing. Štefan Tesák

* 3. augusta 1937, Dolná Trnávka
† 20. marca 2002, Banská Bystrica

Slovenský hutnícky odborník a manažér, ktorý významne ovplyvnil modernizáciu výroby hliníka v Žiari nad Hronom. Narodil sa v Dolnej Trnávke. Absolvoval Hutnícku fakultu Vysokej školy technickej v Košiciach, kde si vzdelanie rozšíril postgraduálnym štúdiom hutníctva neželezných kovov.

Od roku 1961 pracoval v Závode Slovenského národného povstania (ZSNP). Postupne zastával technické a vedúce funkcie, pôsobil ako riaditeľ zlievarne a člen vrcholového manažmentu podniku. Bol jedným z odborníkov, ktorí sa podieľali na príprave technologickej modernizácie hlinikárskej výroby.

Po založení spoločnosti Slovalco v roku 1993 sa stal jej prvým generálnym riaditeľom. Pod jeho vedením sa v roku 1995 začala výroba hliníka v modernej elektrolýze. Spoločnosť zavádzala systémy riadenia kvality, ochrany životného prostredia a bezpečnosti práce. V roku 1999 získala Cenu Slovenskej republiky za kvalitu, čím sa zaradila medzi oceňované slovenské podniky. V roku 2001 získala ocenenie Firma roka a pripravovala rozšírenie výrobných kapacít.

Dokončenia tohto projektu sa nedožil. Ťažká choroba mu zabránila dokončiť plánovanú expanziu; 20. marca 2002 zomrel. Vo vedení spoločnosti ho vystriedal Milan Veselý. Na jeho pamiatku vysadili v areáli Slovalca lipu. Jeho pôsobenie predstavuje významnú kapitolu priemyselných dejín regiónu.

Číslo hrobového miesta: UH2/183

Mons. Štefan Sámel

* 17. septembra 1913, Horné Opatovce
† 9. januára 2004, Žiar nad Hronom

Rímskokatolícky kňaz Štefan Sámel sa narodil v Horných Opatovciach v skromných pomeroch ako druhé z piatich detí. Teológiu študoval v Kňazskom seminári svätého Františka Xaverského v Banskej Bystrici a 14. júna 1942 prijal kňazskú vysviacku. Ako kaplán a pedagóg pôsobil v Brezne, Detvianskej Hute, Prievidzi, Zvolene, Martine, Detve a Banskej Bystrici. Na prievidzskom gymnáziu vyučoval náboženstvo a venoval sa aj skautingu a práci s mládežou.

Jeho kňazskú službu prerušilo väznenie v rokoch 1951 – 1952, ktoré podľa mestskej kroniky súviselo s činnosťou medzi mládežou. V rokoch 1958 – 1985 spravoval farnosť Jastrabá. Potom žil na odpočinku v Žiari nad Hronom, kde podľa zdravotných možností naďalej duchovne pôsobil. Bol členom Kolakovičovej Rodiny a autorom publikácie K dieťaťu s úctou! (Zvolen, 1949). V roku 1992 získal titul monsignora a stal sa honorárnym kanonikom. Zomrel 9. januára 2004. Na pohrebe 13. januára 2004 sa zúčastnilo mnoho veriacich z mesta a širokého okolia a 65 kňazov; zádušnú omšu celebroval banskobystrický biskup Rudolf Baláž. Čestnú stráž držali skauti z Prievidze. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Žiari nad Hronom.

Číslo hrobového miesta: 1/235